Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120273625
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6120273625.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: B. O. X., X.., so sídlom F. 5, W., G. XX
XXX XXX, zastúpeného H. D., X. so sídlom F. 5, W., proti žalovanej: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
Š. O. XXX/XX, o zaplatenie 3 000,- eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 27. januára 2021 č. k. 5Csp/66/2020-196 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c
i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 345,65 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25.6.2019 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. nepriznal žalovanej voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
- X. X.., uzavrel dňa 14.11.2012 so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutieúveružalovanejvovýške4010,-eur.Podľazmluvysažalovanázaviazalaúversplácaťv120
mesačných splátkach po 72,35 eur. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že zo strany žalovanej bola celkovo
uhradená suma 3 664,35 eur. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú listom zo dňa 27.1.2018 na
zaplatenie dlžnej sumy 810,27 eur s upozornením, že v opačnom prípade môže vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlžnú sumu neuhradila, listom zo dňa 1.3.2018 právny
predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že ku dňu 28.2.2018 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru. Zo strany žalovanej došlo po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k zaplateniu sumy
6,68 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.3.2019 žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy 4 770,14 eur s tým, že v prípade nezaplatenia bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej
osobe. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019 X. X.., postúpila pohľadávku voči

žalovanej na žalobcu.

1.2 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2
písm. d), § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľskú
zmluvu a súčasne zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke spojenej s
úverom. V zmluve je uvedená suma 8 380,85 eur, avšak 120 splátok po 72,35 eur predstavuje sumu 8
682,- eur. Okrem toho do nákladov spojených s úverom je potrebné započítať aj spracovateľský
poplatok vo výške 119,- eur a celková čiastka spojená s úverom potom predstavuje 8 801,- eur. V
súvislosti s takto nesprávne uvedenou celkovou čiastkou spojenou s úverom je nesprávne
uvedená aj RPMN. Súd pritom zastáva názor, že pokiaľ sa v bode 5.5.3 obchodných podmienok uvádza,

že výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky banky, je toto ustanovenie neurčité.
Pokiaľ posledná splátka úveru mala mať odlišnú výšku ako ostatné splátky, táto skutočnosť mala byťurčitým spôsobom (konkrétnou výškou) uvedená priamo v zmluve - v jej základných
podmienkach. Pokiaľ odlišná výška poslednej splátky priamo v zmluve o úvere uvedená nie je,
súd vychádzal z toho, že všetky splátky sú vo výške 72,35 eur, v súvislosti s čím je v zmluve uvedený

nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom a zároveň je RPMN uvedená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa. Pre tento nedostatok súd posúdil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bez
poplatkov. Keďže žalovaná uhradila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi celkom 3 664,35 eur,
mádoplatiťešte345,65eur.Vzhľadomktomu,žežalovanádlžnúsumuneuhradilariadneavčas,dostala
sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. 5 % ročne. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že
v konaní mala prevažný úspech žalovaná, avšak žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto jej súd náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti uvedenému rozsudku v zamietajúcom výroku (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca z dôvodu,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť rozsudku súdu
prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie, prípadne aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že podľa
časti II. zmluvy žalovaná požiadala o poistenie úveru v rozsahu Rozšírený súbor poistenia a podľa časti
I. čl. II bodu 1 zmluvy sa zaviazala mesačne uhrádzať poplatok za poistenie úveru vo výške 2,45 eur.
Poplatok za poistenie je vyňatý zo zahrnutia do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko
žalovaná nemusela uzavrieť túto doplnkovú službu, aby získala spotrebiteľský úver alebo aby ho získala

za ponúknutých podmienok, a tento poplatok nemožno pri výpočte RPMN započítavať do výšky splátky.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Radlinger proti FINWAY, kde bola konštatovaná
neprípustnosť započítania poplatku za poskytnutie úveru do sumy úveru na účely výpočtu RPMN. Ďalej
poukázal na to, že podľa bodu 5.5.3 Obchodných podmienok X. X., Y., pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom (ďalej len „úverové podmienky“) „Výška

poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky Banky.“ Vzhľadom k uvedenému predstavovala
výška poslednej splátky 62,75 eur a celková suma spojená s úverom predstavovala 119 x 69,90 eur
(prvých 119 splátok bez poplatku za poistenie vo výške 2,45 eur) + 62,75 eur (posledná splátka bez
poplatku za poistenie vo výške 2,45 eur) = 8 380,85 eur. Po dosadení do vzorca uvedeného v prílohe
č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je 18,44 %.

Na základe uvedeného považuje žalobca výpočet banky v časti celkových nákladov ako aj RPMN
za správny a zákonný a nestotožňuje sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v
predmetnej zmluve bola nesprávne uvedená RPMN a celkové náklady spotrebiteľa. S odkazom na
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/232/2019 z 13.2.2020 ďalej uviedol, že rozdiel vo
výške RPMN, ktorý je uvedený v zmluve a ktorý uvádza súd prvej inštancie, je v podstate zanedbateľný

a nie je možné hovoriť o flagrantnom zavádzaní alebo klamaní spotrebiteľa. Napokon žalobca v odvolaní
konštatoval, že tieto náležitosti zmluvy žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala. Žalovaná bola
počas celého konania pasívna, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, žiadne prostriedky procesnej
obrany neprodukovala. Žalobca považuje za rozporné s právom na spravodlivý súdny proces, pokiaľ súd
vyhľadávadôkazyvmenespotrebiteľaaspochybňujeskutkovétvrdeniažalobcu,nakoľkotakétokonanie

súdu presahuje rámec § 295 CSP. K tomu citoval uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
11CoCsp/45/2020, 43CoCsp/40/2020 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/295/2019
a sp. zn. 11CoCsp/43/2020 a zdôraznil, že náležitosti spotrebiteľskej zmluvy sú skutkovými tvrdeniami,
ktoré žalovaná účinne nepoprela a ani len netvrdila, že tieto náležitosti spotrebiteľského úveru splnené
neboli.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (a spolu

s ním aj súvisiaci výrok o trovách konania) je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne uvedená celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a tiež bola nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, uvedená ročná

percentuálna miera nákladov (RPMN). Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že výšku RPMN
je potrebné počítať dosadením do vzorca, uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských
úveroch, nie prostredníctvom internetových kalkulačiek. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je
zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že správna hodnota RPMN má byť 20,34 % (a nie 18,44
%, ako je uvedené v zmluve). Výška RPMN, uvedená súdom prvej inštancie, je teda nepreskúmateľná.

6. Na druhej strane, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že ak v
zmluve (a ani vo formulári štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere) nie je osobitne
uvedená výška poslednej splátky, je potrebné vychádzať z toho, že všetky splátky sú v rovnakej výške
(v tomto prípade 120 splátok po 72,35 eur). Neobstojí odkaz žalobcu na bod 5.5.3 úverových
podmienok, podľa ktorého výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky banky. Takto

formulovanú zmluvnú podmienku považuje odvolací súd za neprijateľnú, pretože umožňuje banke určiť
výšku poslednej splátky prakticky ľubovoľne (mohlo to byť žalobcom v odvolaní uvádzaných 62,75 eur,
ale rovnako tak 100 eur alebo 1000 eur, ak by banka práve takúto sumu považovala za zostatok svojej
pohľadávky). Súd prvej inštancie teda správne konštatoval nezhodu medzi na jednej strane údajom v
zmluve o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť („celková čiastka spojená s úverom: 8 380,85

eur“) a na druhej strane výškou a počtom splátok (120 splátok x 72,35 eur = 8 682 eur,
prípadne po odpočítaní poplatkov za poistenie úveru 120 x 2,45 eur je to 8 388 eur). Vyššie uvedený
bod úverových podmienok pritom umožňoval ľubovoľné určenie výšky poslednej splátky, čo má rovnaký
účinok, ako keby celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, nebola v zmluve uvedená vôbec.

7. Avšak aj keby odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) pri chýbajúcom určení presnej
výšky poslednej splátky vychádzal z toho, že posledná splátka bude rovnaká ako predchádzajúce,
aj nesprávnosť v celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, o necelých 8,- eur v neprospech
spotrebiteľa, je spôsobilá ovplyvniť správanie spotrebiteľa, a teda je dôvodom na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, že ide o zanedbateľný

rozdiel. Súd prvej inštancie však pri právnom posúdení veci citoval len ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (14.11.2012), podľa ktorého sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (k RPMN
sa odvolací súd vyjadril vyššie). Opomenul však aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a), podľa

ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov aj vtedy, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

8. Pokiaľ súd prvej inštancie pri výpočte celkových nákladov spotrebiteľa pripočítal k splátkam (120
splátok x 72,35 eur) ešte spracovateľský poplatok 119,- eur, odvolací súd uvádza, že spracovateľský

poplatok nesporne má byť súčasťou celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keďže ide o náklad,
ktorý je priamo spojený s poskytnutím úveru (bez jeho zaplatenia by spotrebiteľ úver nedostal). Z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako právny predchodca žalobcu tento spracovateľský poplatok
účtoval, najmä či ho započítal s istinou pri poskytnutí (čerpaní) úveru, prípadne či ho rozpočítal do
splátok. Z výpisu z úveru, predloženého žalobcom, sa však javí, že právny predchodca žalobcu pri

poskytnutí úveru pripočítal poplatok za poskytnutie úveru k istine, keďže vo výpise z úveru je ako
„počiatočný zostatok“ uvedená suma -4 129,00 eur, pričom výška poskytnutej istiny úveru podľa zmluvy
mala byť 4 010,00 eur. Je otázkou, či tento poplatok bol následne započítavaný aj do výpočtu úrokov.
Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-377/14 Radlinger,
odvolací súd zdôrazňuje, že uvedený rozsudok nemožno interpretovať tak, že by sa pri výpočte RPMN

vôbec nemalo prihliadať na poplatok za poskytnutie úveru (resp. spracovateľský poplatok). Ide
o to, aby sa tento poplatok správne započítal (t. j. aby sa nezapočítaval na strane nákladov spotrebiteľa
dvakrát, najmä ak už je súčasťou istiny uvedenej v zmluve).

9. Odvolací súd nemôže v žiadnom prípade súhlasiť so žalobcom v tom, že náležitosti spotrebiteľskej

zmluvy je potrebné považovať za skutkové tvrdenia a ak ich spotrebiteľ ako žalovaný nespochybňuje,
súd ich nemôže preskúmavať. Naopak, náležitosti zmluvy má súd povinnosť v spotrebiteľských
sporoch ex offo preskúmať, pričom sa toto preskúmavanie neobmedzuje len na (ne)existenciu či
(ne)uplatňovanie prípadných neprijateľných zmluvných podmienok, ale súd musí ex offo overiť okreminého aj transparentnosť zmluvných podmienok (k čomu patrí aj uvedenie zákonných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť alebo
neuzavrieť takúto zmluvu), ale napríklad aj predzmluvný proces, napríklad informovanosť spotrebiteľa

preduzavretímzmluvy,skúmaniejehobonityapod.(ajktomusavyjadrilSúdnydvorvovyššiecitovanom
rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger).

10. Napokon, a tým mal súd prvej inštancie začať, je povinnosťou súdu ex offo skúmať aj vecnú
legitimáciu oboch strán sporu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom nevyplýva, že by sa súd

zaoberal otázkou platnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu, teda splnením
predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takisto nie je zrejmé, či súd prvej inštancie venoval
pozornosť splneniu zákonných predpokladov predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka. V spise sa totiž síce nachádzajú dve výzvy banky, adresované žalovanej (z
27.1.2018az26.3.2019),avšakanikjednejznichžalobcanepredložildokladojejdoručenížalovanému.

11. Z týchto dôvodov, t. j. preto, že sa súd prvej inštancie spravoval nesprávnym právnym názorom,
pokiaľ išlo o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN, a k iným
dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa právne relevantným spôsobom nevyjadril, a keďže
preskúmanie vyššie uvedených otázok môže byť spojené s ďalším dokazovaním, ktoré by bolo nad
rámec odvolacieho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. (a aj vo výroku

III. o trovách ako súvisiacom výroku) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
transparentnosť zmluvných podmienok (zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere), najmä
pokiaľ ide o započítanie spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru do
celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (ale aj otázku, či mal byť do celkovej čiastky započítaný

aj poplatok za poistenie - vzhľadom na obranu žalobcu v odvolaní súd preskúma, či žalovaná mala
možnosť odmietnuť poistenie a či by jej v takom prípade bol poskytnutý spotrebiteľský úver za rovnakých
podmienok). Následne bude môcť súd posúdiť, či celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve
uvedená správne alebo nie, pričom zohľadní aj chýbajúci údaj o presnej výške poslednej splátky,
ak mala byť odlišná od predchádzajúcich splátok. Súd prvej inštancie v novom rozsudku rozhodne aj o

trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).