Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. júl 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8T/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522010134
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8522010134.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa

4.7.2022 v Starej Ľubovni v trestnej veci obž. C. L., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. L., nar. XX.X.XXXX v E. F., trvale bytom L., okres Stará Ľubovňa, t.č. v ÚVV Prešov

j e v i n n ý , že

dňa 21.1.2022 v rodinnom dome č. XXX v obci L., okr. Stará Ľubovňa v dopoludňajších hodinách

vulgárne nadával svojmu otcovi D. L., nar. XX.X.XXXX trvale bytom L. XXX, okr. Stará Ľubovňa a
vyhrážal sa mu zabitím, počas čoho pri svojich vyhrážkach rozbil sklenenú výplň na dverách svojej izby,
taktiež dňa 4.2.2022 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách počas presunu z kuchyne
rodinného domu do spálne vulgárne nadával svojej matke G. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX,
okr. Stará Ľubovňa a tiež sa jej aj vyhrážal, že ju zabije a vyhodí z okna, následne po krátkom čase
obvinený zišiel do kotolne, kde svoje vyhrážky o zabití smerované svojej matke ďalej opakoval, pričom
často sa opakujúce a zintenzívňujúce sa agresívne správanie a vyhrážky C. L. v období od 19.1.2022

do 4.2.2022 u jeho rodičov vyvolali obavu o ich život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe (rodičoch),

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa§73ods.2písm.c/Trestnéhozákonavspojenís§74ods.1Trestnéhozákonasúdobžalovanému
u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného C. L. obžalobu pre skutok na
tom skutkovom základe, že v období od 19.01.2022 do 04.02.2022 v rodinnom dome č. XXX v obci L.,
okr. Stará Ľubovňa, v presne nezistenom čase opakovane nadával a slovne sa vyhrážal svojim rodičom
zabitím, z toho dňa 21.01.2022 v dopoludňajších hodinách svojmu otcovi D. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX, okr. Stará Ľubovňa, nadával a vyhrážal sa mu zabitím, počas čoho pri svojich
vyhrážkach rozbil sklenenú výplň na dverách svojej izby, taktiež dňa 04.02.2022 v presne nezistenom

čase v dopoludňajších hodinách počas presunu z kuchyne rodinného domu do spálne svojej matky
svojej matke G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okr. Stará Ľubovňa, nadával a tiež sa jej aj
vyhrážal, že ju zabije a vyhodí z okna, následne po krátkom čase obvinený zišiel do kotolne, kde svoje
vyhrážky o zabití smerované svojej matke ďalej opakoval, pričom často sa opakujúce a zintenzívňujúce
sa agresívne správanie a vyhrážky C. L. u jeho rodičov vyvolali obavu o ich život a zdravie. Tento

skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona.

2. Súd po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom obžalovaného, svedkov poškodených D. L. a
G. L., znalcov D.. K. E., D.. a G.. L. W., zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou,

listinnými dôkazmi - lekárskymi správami a správami Sociálnej poisťovne, výsledkom dychovej skúšky,
správami obce Kamienka a ÚVV a ÚVTOS Prešov, lustráciami v databáze súdov, v GP SR, v odpise z
registra trestov, v registri priestupkov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, dospel
k nasledovným zisteniam:

3. Obžalovaný v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne pri
svojom výsluchu poprel, že by sa rodičom vyhrážal. Žiadne vyhrážanie z očí do očí nebolo. Takisto
popísal fungovanie v domácnosti rodičov počas obdobia od 19.1.2022 do 4.2.2022, kedy videl, že rodičia
sú negatívne nastavení, snažil sa im dať pozitívne myšlienky. Nemal s nimi ani fyzický konflikt, ani
verbálny, ani počas tohto obdobia nepoužíval výrazy ako „zabijem ťa, zabijem“. Priznal, že mu v kuchyni

otec povedal, že prečo tam chodí a smeje sa, na čo sa naštval a odišiel hore do svojej izby, kde býval,
takisto že rozbil jedno okno v sklenenej výplni dverí, keď ho otec provokoval (provokácia mala spočívať
v tom, že stál pri dverách, resp. že mu povedal v kuchyni, že prečo tam chodí a smeje s vulgárnym
dodatkom). Poprel však, že by poškodil nábytkovú stenu v jeho izbe. V prípravnom konaní tiež tvrdil,
že nadával MP3-ke, ktorá mu nešla opraviť, na hlavnom pojednávaní sa k tomuto rozporu nevyjadril. S

tvrdeniami svedkov poškodených pri ich výpovedi nesúhlasil, považoval ich za krivé obvinenie. Podobne
nesúhlasil so znaleckými posudkami, s tým, že by mal byť pod vplyvom nejakým návykových látok v
čase skutkov kladených mu za vinu.

4. Poškodení D. L. a G. L. (rodičia obžalovaného) na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom vo

svojej výpovedi takisto popísali správanie obžalovaného od 19.1.2022 do 4.2.2022, každý z toho, ako
ho vnímali, ako aj skoršie problémy, ktoré s ním mali a takisto sa vyjadrili aj k liečbe syna na psychiatrii
v minulosti. Obaja pri svojom výsluchu a následne na kladené otázky uviedli, že ich syn, t.j. obžalovaný,
prišiel k nim večer dňa 19.1.2022, následne bol nervózny, nepokojný, nadával, rozprával si niečo, aj
v zmysle „zabijem“ a pod. Poškodený D. L. popísal vyhrážanie sa mu zo strany syna, keď menovaný

poškodený synovi v kuchyni rodinného domu v L. č. XXX za prítomnosti iba ich dvoch povedal, že prečo
tak chodí a smeje sa, na čo obžalovaný naštval, vyšiel do svojej izby, kde do niečoho párkrát buchol,
na to prišla manželka poškodeného do kuchyne a následne menovaný poškodený vyšiel k dverám do
izby, kde bol ich syn, kde sa mu ospravedlňoval, na čo obžalovaný hlavou rozbil jedno sklo v sklenenej
výplni dverí. Takisto popísal situáciu pri vyhrážaní manželke, kedy bol so synom v kuchyni, ktorý začal

vulgárne nadávať na jeho manželku, ktorá sa modlila v spálni s tým, že ju zabije a vyhodí z okna,
obžalovaný potom vyšiel do spálne, kde bola jeho mama (teda manželka poškodeného), chvíľu tam
postál a potom nadávajúc a vyhrážajúc sa odišiel obžalovaný do kotolne. Tam ku dverám išla za ním jeho
mama, teda druhá poškodená, ktorá počula, ako jej nadáva a vyhráža sa jej. Následne poškodený, otec
obžalovaného, zavolal políciu. Rovnako, len zo svojho pohľadu, popísala tieto skutočnosti aj poškodená

G. L., ktorá potvrdila, že počula, ako sa syn vyhráža jej manželovi a pri ďalšom skutku aj jej. Z jehosprávania a vyhrážok mali strach a obavu o svoj život. Obaja uviedli, že syn sa v minulosti liečil na
psychiatri o G.. D., bol hospitalizovaný aj v nemocnici v Prešove na psychiatrickom oddelení. Kým bral
lieky, bol pokojný, potom však začal užívať na lieky alkohol a jeho správanie sa začalo zhoršovať.

Poškodený D. L. tiež popísal, akých všelijakých protiprávnych konaní sa obžalovaný dopustil či už voči
nemu a manželke ako rodičom, alebo aj voči iným ľuďom.

5. Obe znalkyne, ktoré vo veci vypracovali znalecké posudky, na hlavnom pojednávaní trvali na svojich
posudkoch a záveroch, ktoré v nich uviedli. Z posudku znalkyne D.. K. E., D.. a jej výpovede na

pojednávaní vyplýva, že u obvineného je preukázaná patologická osobnostná štruktúra obvineného,
konkrétne znaky nestabilnej dissociálnej osobnosti, labilita, impulzivita, nezdržanlivosť, a teda narušené
vôľové ovládanie svojho správania. Motivácia posudzovaného konania (v prípade preukázania viny)
súvisí vysoko významne s osobnosťou obžalovaného. Čo sa týka všeobecnej vierohodnosti, túto
vyhodnotila ako podpriemernú. Celková úroveň rozumových schopností je v páse podpriemeru, vo
všeobecnosti z hľadiska mentálnej úrovne je obvinený spôsobilý adekvátne vnímať, zapamätať si a

reprodukovať prežité udalosti, avšak má významne vysoké sklony k účelovému spracovaniu prežitých
skutočností.

6. Z posudku znalkyne G.. L. W. a jej výpovede na pojednávaní vyplýva, že u obvineného ide o
polymorfne abnormne štruktúrovanú osobnosť, emočne nestabilnú, najmä vplyvom reaktívnej nálady,

s rysmi nezdržanlivosti a impulzivity s nízkou toleranciou k frustrácii (záťaži), s poruchami sociálnej
adaptácie, s prechodnými a so stresom súvisiacimi vzťahovačnými predstavami, so sklonom k
skratkovému konaniu v záťažovej situácii. U obvineného ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti -
hraničný typ. Pri tejto diagnóze nejde o psychickú poruchu v pravom slova zmysle, ale pri hraničnom
type sa táto porucha osobnosti môže pri rôznych záťažových situáciách preklopiť do psychickej poruchy

v pravom slova zmysle. Ďalej uviedla, že obvinený v čase spáchania trestného činu bol schopný
rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania. Jeho ovládacia schopnosť bola vzhľadom
na dekompenzáciu jeho poruchy osobnosti v čase skutku zmenšená podstatne. Znalec navrhol uložiť
obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantným spôsobom vzhľadom na jeho osobnosť
a vzhľadom na jeho veľmi nízky prah dráždivosti, kde sa pri vnútornom napätí či snahe presadiť

sa prejavuje u obvineného maladaptívny nekľud, predráždenosť a rozrušenosť rôzneho stupňa. Z
jej pohľadu je ambulantná forma psychiatrickej ochrannej liečby zatiaľ postačujúca, keďže nejde o
psychózu v pravom slova zmysle, ale vzhľadom na hraničný typ poruchy osobnosti u obžalovaného je
potrebné sledovať jeho správania aj v záujme prevencie ďalšieho možného kriminogénneho správania
sa obžalovaného v záťažových situáciách.

7.Súdpozhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazovjednotlivoavovzájomnejsúvislostidospelkzáveru,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, tento napĺňa všetky znaky prečinu nebezpečného
vyhrážania a spáchal ho obžalovaný, ktorý je trestne zodpovedný.

8. V danom prípade je z výsluchov obžalovaného a jeho rodičov nesporné, že obžalovaný býval v období
od 19.1.2022 do 4.2.2022 u svojich rodičov v obci Kamienka, kde sa vrátil po pobyte v zahraničí. Pokiaľ
však ide o správanie sa obžalovaného počas tohto obdobia a priebehu skutku kladeného obžalovanému
za vinu, sa tvrdenia obžalovaného a svedkov poškodených rozchádzajú.

9. Zo skutku, ktorý je predmetom obžaloby, obžalovaného usvedčujú výpovede poškodených a
nepriamo aj znalecké posudky, resp. výsluchy znalcov. Výpovede oboch poškodených súd vyhodnotil
ako hodnoverné. Súd pritom vychádzal z toho, že obaja od začiatku zhodne popisujú tak správanie
obžalovaného, ako aj okolnosti skutku kladeného obžalovanému za vinu, pričom v priebehu konania
neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali snahu rodičov úmyselne poškodiť obžalovanému.

Z ich výpovedí skôr vyplýva snaha synovi pomôcť, a to tak hmotne (keď potreboval napr. peniaze
na cestu alebo nástroje do práce), ako aj tým, že ho prichýlili do ich domu, aj keď z minulosti im
bolo známe problémové správanie syna, či už voči nim alebo aj voči iným osobám a aj napriek tomu,
že mu kvôli týmto problémom zrušili trvalý pobyt na adrese, kde bývajú (čo potvrdil aj obžalovaný).
Podobne bola u poškodených skôr badateľná snaha o liečenie syna, keďže počas liečby v minulosti

videli výsledky liečby, ktorá však nebola dokončená, resp. sa v nej nepokračovalo. Aj túto snahu možno
v kontexte správania obžalovaného za posledné roky (vychádzajúc z trestnoprávnej a priestupkovej
minulosti obžalovaného) vnímať ako snahu pomôcť synovi, aby mohol žiť riadny život. Ani obrana
obhajoby v záverečnej reči obhajcu obžalovaného, že skutok sa nestal tak, ako je popísaný v obžalobe,pretože poškodený otec obžalovaného slabšie počuje, je z pohľadu súdu irelevantná, pretože jednak
obaja poškodení zhodne popísali jednotlivé situácie aj s tým, čo obžalovaný hovoril, pričom väčšiu
časť vyhrážok počuli obaja a jednak z intenzity komunikácie s otcom poškodeným na hlavnom

pojednávaní vyplynulo, že otec poškodeného nemá zhoršený sluch natoľko, že by bolo potrebné po
ňom hlasno kričať, aby niečo počul, stačilo hovoriť iba trocha vyššou intenzitou hlasu. Tento prípadný
hendikep teda nevylučuje otca poškodeného z toho, aby počul vyhrážky obžalovaného. K vierohodnosti
poškodených súd tiež poznamenáva, že aj samotný obžalovaný sa bránil okrem iného tým, že žiadne
vyhrážanie z očí do očí nebolo, z čoho možno dedukovať, že aj samotný obžalovaný si bol vedomý

určitého nevhodného správania voči rodičom, ktoré má znaky trestného činu, ako sa mu kladie za
vinu, aj keď poprel vyhrážanie sa rodičom a popieral aj nezhody medzi ním a rodičmi. Znalecké
posudky vypracované vo veci tiež nasvedčujú hodnovernosti výpovedí poškodených, najmä vo vzťahu
k spôsobu správania sa obžalovaného. Zo záverov a zistení znalcov, ako boli uvedené vyššie, je možné
vyvodiť, že správanie obžalovaného popisované poškodenými, ako je nepokoj, nadávanie, striedané
obdobiami neprirodzeného smiechu a pod., zodpovedá zistenej patologickej osobnostnej štruktúre

obvineného so znakmi nestabilnej dissociálnej osobnosti s prítomnou extrémnou labilitou, impulzivitou,
nezdržanlivosťou, náladovosťou, agresivitou a so zníženou toleranciou k frustrácii (záťaži) a emočne
nestabilnej osobnosti - hraničný typ. Aj znalkyňa D.. E. D.. skonštatovala vysokú pozitívnu koreláciu
medzi osobnosťou obžalovaného a charakterom činu, čo vysvetlila bližšie na hlavnom pojednávaní s
tým, že osobnostná štruktúra obžalovaného ho predisponuje k tomu, že aj na tzv. obvyklú každodennú

záťaž bude reagovať enormne zosilnene. Uvedené z pohľadu svojho odboru a odvetvia potvrdila aj
znalkyňa G.. W..

10. Na druhej strane u obvineného bolo zistené, že má významne vysoké sklony k účelovému
spracovaniu prežitých skutočností a tzv. lži skóre je u obžalovaného nadpriemerné vzhľadom k

populačným normám. Jeho všeobecná vierohodnosť bola znalkyňou hodnotená ako podpriemerná,
pričom vzhľadom k zistenému „lži skóre“, ako aj vzhľadom na osobnostnú štruktúru a rozumové
schopnosti obvineného súd dospel k záveru, že aj pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť, je táto znížená.
Takisto obranu obžalovaného, že sa rodičom z očí do očí nevyhrážal, súd považuje za bezpredmetnú,
pretože nebezpečné vyhrážanie nie je naplnené len vyhrážaním sa z očí do očí. Akékoľvek konanie,

ktorým sa niekto inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, napĺňa objektívnu stránku prečinu nebezpečného
vyhrážania. Postačuje teda, aby z komunikácie a správania obžalovaného bolo zrejmé, že takáto
vyhrážka bola vyslovená a z okolností prípadu vyplýva, že táto smerovala voči konkrétnej osobe a bola
spôsobilá vzbudiť obavu o život u osoby, ktorej bola adresovaná.

11. Obžalovaný navrhol vykonať ako dôkaz aj rekonštrukciu. Rekonštrukcia v zmysle § 159 ods. 1 Tr.
poriadku sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný
čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného,
poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.

V danom prípade súd vyhodnotil, že na objasnenie veci postačujú aj dôkazy, ktoré boli už vykonané.
Z výpovedí svedkov poškodených a zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou je možné
ustáliť priebeh skutkov, ako aj zakotviť ich v určitom priestore a na preukázanie týchto skutočností mal
súd k dispozícii postačujúce dôkazy. Navyše obžalovaný priebeh skutku týkajúci sa otca popísal de facto
rovnako, ako jeho rodičia s výnimkou toho, že poprel, že by sa mu vyhrážal a popis skutku voči matke

takisto nespochybňoval resp. nenamietal (v tom smere, že mal najprv rozprávať s otcom v kuchyni,
potom mal vyjsť za matkou do spálne a potom po krátkej chvíli išiel do kotolne). Jeho obrana spočívala
v popretí vyhrážania a v prípravnom konaní aj v tom, že nadával a hovoril MP3-ke, že ju vyhodí z okna.
Tieto skutočnosti nie je potrebné overovať rekonštrukciou. Ak obžalovanému išlo o to, že sa rodičom
nevyhrážal z očí do očí, toto potvrdili aj oni sami, keď uviedli, že sa im obžalovaný vyhrážal spoza dverí

(vo vzťahu k otcovi), resp. že matka obžalovaného tieto vyhrážky počula cez dvere kotolne a manžel jej
zároveň hovoril, ako sa syn vyjadroval na jej osobu a ako sa vyhrážal vo vzťahu k nej. Na overenie tejto
nespornej skutočnosti nebolo potrebné vykonať rekonštrukciu.

12. Vychádzajúc z uvedených skutočností a hodnotenia dôkazov súd dospel k záveru, že skutok

kladený obžalovanému za vinu sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Súd však vzhľadom na zistenia
vyplývajúce z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede poškodenej matky obžalovaného,
nemal preukázané, že by sa obžalovaný počas celého obdobia od 19.1.2022 od 4.2.2022 vyhrážal
obom poškodeným, keďže nadávky a vyhrážky typu „zabijem ťa“ a pod. používal tak všeobecne a jejsa vyhrážal iba raz. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd upravil skutkovú vetu tak, ako bola uvedená vo
vyhlásenom rozsudku.

13. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1. ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm.
c/ Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania
napĺňajúceho objektívnu stránku tohto prečinu, keď sa vyhrážal smrťou najskôr otcovi a následne aj
matke, a to takým spôsobom, že to v nich mohlo vzbudiť a aj vzbudilo dôvodnú obavu o život. Uvedené

vyhrážky získali na intenzite aj spôsobom správania sa obžalovaného od vtedy, čo dňa 19.1.2022 prišiel
domov k rodičom, kde si nadával, vyhrážal sa (všeobecne) slovami typu „zabijem“, hovoril si niečo sám
pre seba, poškodzoval zariadenie domu (kľučky) a pod. Podobne skúsenosti rodičov s obžalovaným z
minulosti, ktorý sa liečil aj u psychiatra a bol riešený pre rôzne protiprávne konania (či už trestnoprávne,
či priestupkovo), ako aj štruktúra jeho osobnosti (aj keď ju nemusia rodičia vedieť odborne popísať,
ale vnímali ju zo správania obžalovaného) pridala týmto vyhrážkam na váhe. Aj u bežného človeka

v postavení poškodených by obdobné správanie obvineného nepochybne vzbudilo obavu o život a
zdravie. Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom, teda
k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo
zo spôsobenia inej ťažkej ujmy.

14. Pokiaľ ide o otázku obžalovaného ako trestne zodpovedného subjektu (ako ďalšieho znaku trestného
činu), súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný bol v čase skutku trestne
zodpovedným subjektom. Súd pritom vychádzal najmä zo záverov znalkyne G.. L. W., ktorá vo svojom
posudku uviedla, že obžalovaný vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, ako aj
ovládať svoje konanie. Pri ovládacej schopnosti obžalovaného síce znalkyňa konštatovala podstatné

zníženieovládacejschopnosti,avšakanizníženieovládacejschopnostitýmtospôsobomzpohľadusúdu
nezbavujeobžalovanéhotrestnejzodpovednostivtomsmere,žebyneboltrestnezodpovedný.Uvedené
nevyplýva ani z posudku znalkyne. Nepríčetnosť, na ktorú poukazoval v záverečnej reči obhajca
obžalovaného, podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže jej predpokladom
je duševná porucha, pre ktorú páchateľ nevie rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ovládať

svoje konanie. Ako uviedla aj znalkyňa G.. W. na hlavnom pojednávaní, u diagnózy zistenej u
obžalovaného nejde o duševnú poruchu v pravom slova zmysle (ako to napriek tomuto vyjadreniu
znalkyne uvádzal obhajca obžalovaného v záverečnej reči). Trestnú zodpovednosť obžalovaného preto
súd mal preukázanú a zníženie ovládacej schopnosti obžalovaného je možné za takéhoto stavu
zohľadniť pri ukladaní druhu a výmery trestu. Z vykonaného dokazovania súd tiež uzavrel, že konania

sa obžalovaný dopustil s priamym úmyslom. Za tohto stavu mal súd preukázané všetky znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný sa svojho skutku dopustil voči rodičom, teda voči blízkej osobe
zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona, ktorá je chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Týmto konaním naplnil obžalovaný znaky nebezpečného vyhrážania aj podľa § 360 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona.

15. Pokiaľ ide o právne posúdenie aj vo vzťahu k § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, teda že sa obžalovaný
skutku dopustil voči rodičom ako osobám vyššieho veku, toto právne posúdenie súd neakceptoval,
keďže táto okolnosť musí podľa názoru súd súvisieť vecne so skutkom napr. v tom smere, že páchateľ si
obeť vybral práve preto, že ide o osobu vyššieho veku, kde predpokladá menší odpor. Takéto pohnútky

alebo motívy u obžalovaného neboli zistené. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že aj podľa
názoru súdu je potrebné aplikovať § 360 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ale len vo vzťahu k § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona, keďže rodičia sú blízke osoby obžalovaného. Toto právne posúdenie súdu nemá
vplyv ani na rozpätie trestnej sadzby, ktorú je potrebné v danom prípade aplikovať.

16. Pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad upravených v § 34 ods. 4 Tr.
zákona. Obžalovaný sa skutku dopustil voči rodičom, ktorí ho prichýlili k nim domov po jeho návrate zo
zahraničia, pričom z ich strany nebola daná nejaká závažná príčina k takémuto konaniu obžalovaného.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takéto reakcie súvisia s osobnosťou obžalovaného, ktorý aj
bežnú záťaž (v danom prípade vyplývajúcej napr. z iných názorov na riešenie nejakých situácií alebo

nedostatku empatie a vcítenia sa do potrieb iných) dokáže reagovať prehnane a agresívne. Následkom
jeho konania (a to celého jeho pobytu u rodičov, nielen posudzovaných skutkov) bolo, že rodičia boli v
neustálom napätí a v čase vyhrážania pociťovali strach zo správania obžalovaného. V danom prípade
pritom súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zákona, teda že obžalovaný bol za trestný čin už odsúdený, pričom skutkov v tomto konaní sa dopustil po
cca 1,5 roku po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v predošlej veci, kde bol odsúdený za zločin
vydierania, teda takisto za násilnú trestnú činnosť. U obžalovaného teda prevažuje pomer priťažujúcich

okolností.

17. Súd vzhľadom na vyššie popísanú povahu uvedeného skutku, okolnosti jeho spáchania, osobnosť
obžalovaného a jeho trestnoprávnu a priestupkovú minulosť, uložil obžalovanému trest odňatia slobody.
V zmysle § 360 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému možno uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 6

mesiacov do 3 rokov. Pri zistení vyššie uvedeného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď
prevažujú priťažujúce okolnosti, sa dolná hranica trestnej sadzby za daný prečin v zmysle § 38 ods.
4 Tr. zákona zvyšuje o jednu tretinu, teda o 10 mesiacov. Po úprave teda trestná sadzba predstavuje
16 mesiacov až 3 roky. Pri spôsobe výkonu tohto trestu a jeho výmere prihliadol na skutočnosť, že
obžalovaný má 15 záznamov v registri trestov rôzneho charakteru a 9 záznamov o priestupkoch. Z
odpisu z registra trestov je zrejmé, že za posledných 10 rokov (t.j. od roku 2012) bol obžalovaný len

na Slovensku odsúdený 5 krát (ostatné odsúdenia na základe rozhodnutí z roku 2017 boli vykonané
cudzozemskýmsúdom),okreminéhoajzaprečinnebezpečnéhovyhrážania,akoajzazločinvydierania,
pričom vo všetkých týchto prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pre výkon
ktorých bol v posledných 2 prípadoch zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia (predošlé
odsúdenia, pri ktorých boli ukladané súhrnné tresty odňatia slobody, boli vykonávané v ústave s

minimálnym stupňom stráženia). Osobnosť obžalovaného bola posúdená znalcami tak, ako je vyššie
popísané, pričom znalkyňa D.. E., D.. vyhodnotila, že prognóza resocializácie u obžalovaného je skôr
negatívna a je vyššie riziko obdobného kriminálneho konania obžalovaného vzhľadom na prevahu
negatívnych faktorov z oblasti sociálnej, osobnostnej a z oblasti kriminogénnej (bližšie popísané v
odpovedi na otázku č. 10 v znaleckom posudku). Vychádzajúc z týchto skutočností súd rozhodol o

uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v
posledných 10 rokoch niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia slobody, sa vykoná v ústave so stredným
stupňom stráženia. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu, súd prihliadnuc na okolnosti spáchania skutku,
osobnosťobžalovaného,ktoréhozistenádiagnózadoznačnejmieryovplyvňujesprávanieobžalovaného
a najmä vzhľadom na zistenú zníženú ovládaciu schopnosť obžalovaného v čase skutku súd dospel k

záveru, že uloženie trestu odňatia slobody aj na spodnej hranici upravenej a sprísnenej trestnej sadzby
je pre obžalovaného postačujúce, teda že trest odňatia slobody na 16 mesiacov nepodmienečne je
postačujúci tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti.

18. Vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku G.. L. W. súd zároveň v zmysle § 73 ods. 2 písm.

c/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, keďže
boli naplnené podmienky na jeho uloženie v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona.
Súd sa pritom stotožnil s dôvodmi, pre ktoré znalkyňa navrhla túto liečbu takouto formou, ako to
prezentovala na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu, teda že vzhľadom na zistenú poruchu
osobnosti obžalovaného v hraničnom pásme, ktorá sa nachádza na hranici medzi poruchou osobnosti

a psychózou v pravom slova zmysle, je dôvodné takéto ochranné liečenie, ktoré za súčasného stavu
postačuje vykonať aj ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.