Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223559
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1111223559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, 2/ Mestská časť Bratislava
- Ružinov, Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, o zaplatenie: 314,31 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 14C/170/2011-142, zo dňa
13.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.) a súvisiacom

výroku o trovách konania (výrok III.) potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 314,31
eura s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 20.7.2011 až do zaplatenia všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.); žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.); žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ vo výške 100 % (výrok III.) a žalovanému 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % (výrok IV.). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa

sa žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2011 domáhala zaplatenia 314,31 eura s príslušenstvom voči
žalovanému. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.7.2009 došlo v byte na X. poschodí bytového domu
na O. X. č. X v N. k poistnej udalosti - zatečeniu do bytu pani P. S. v dôsledku zatečenia vody cez
prasknuté odtokové potrubie pod vaňou v kúpeľni bytu nachádzajúceho sa nad bytom poškodenej,
ktorého nájomcom v čase poistnej udalosti bola pôvodne žalovaná P. H.. Pri poistnej udalosti došlo k
poškodeniu maľovky a zavlhnutiu stien poškodenej, pričom výška skutočnej škody bola vyčíslená na
314,31 eura. Poškodenej P.U. S. poukázal poistné plnenie vo výške 314,31 eura dňa 5.10.2009 z titulu

poistenia domácnosti. Žalovaný poukázal na to, že žalovaný 1/ bol v čase poistnej udalosti vlastníkom
bytu na O. X. č. X v N.; náhradu škody si uplatňuje podľa § 415, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

2. Pôvodne boli v žalobe označení na strane žalovaného a to žalovaný 1/ Hlavné mesto SR Bratislava
a žalovaná 2/ P.Ľ. H.. Dňa 2.12.2011 podala žalobkyňa procesný návrh na rozšírenie o žalovaného
a to: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155. Okresný

súd Bratislava I uznesením č. k. 14C/170/2011-61 zo dňa 24.6.2014 pripustil na strane žalovaného
3/: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 19.9.2016.3. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že pôvodne označená žalovaná 2/ P. H. zomrela dňa
XX.X.XXXX, teda pred podaním žaloby (20.7.2011). Uznesením č. k. 14C/170/2011-59, zo 6.2.2013
konanie voči žalovanej 2/ zastavil a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej

2/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2016.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 20.7.2009 došlo v byte na X. poschodí bytového domu na
O. X. č. X v N. k poistnej udalosti - zatečeniu do bytu pani P. S. v dôsledku zatečenia vody cez prasknuté

odtokové potrubie pod vaňou v kúpeľni bytu nachádzajúceho sa nad bytom poškodenej, ktorou v čase
poistnej udalosti bola P.Ľ. H. pôvodne označená ako žalovaná 2/. V konaní bolo nesporné, že žalovaná
2/ bola nájomníčkou v byte na O. č. X v N. a žalobkyňa si žalobou podanou v podaní zo dňa 20.7.2011
uplatnila náhradu škody. V konaní bolo nesporné, že vlastníkom bytu v čase poistnej udalosti, ktorá
nastala zatečením do bytu dňa 20.7.2009 bol žalovaný 1/. V konaní bolo preukázané, že bytový dom
na O. č. X v N. bol žalovanému 2/ zverený do správy Hlavným mestom SR a žalovaný 2/ na základe

Protokolu o zverení zo dňa 17.9.1999 zveril majetok vo vlastníctve Hlavného mesta SR v Bratislave v
správe mestskou časťou Bratislava - Ružinov poverenej organizácie - Bytový podnik Ružinov so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy č. 61 s ním súvisiacimi právami a záväzkami Prvej Ružinovskej spoločnosti,
a. s. Bratislava so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 61. Bol názoru, že žalovaný 1/ ako vlastník
bytového domu je zodpovedný podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že porušil právnu

povinnosť vlastníka domu počínať si tak (§ 415 Občianskeho zákonníka), aby nedošlo k poškodeniu
majetku, čo je prvým predpokladom zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie zatečením do bytu z odtokového potrubia pod vaňou došlo
k poškodeniu majetku P. S.; škoda predstavovala poškodenie maľovky v byte. Samotná výška škody
uplatnená žalobkyňou vo výške 314,31 eura bola v konaní preukázaná a medzi stranami sporu nebola

spochybnená.

5. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že škoda vznikla, bola preukázaná a po vyšetrení poistnej
udalosti bola žalobkyňou poškodenej P. S. zaplatená dňa 15.10.2009. V konaní bolo preukázané, že v
danej veci je daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného 1/, že žalovaný

ako vlastník bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. nevyvinul všetko úsilie na zabezpečenie
vlastného majetku tak, aby predišiel škode a nedošlo ku škode na majetku nájomníčky u P.U. S.
zatečením bytu z odtokového potrubia pod vaňou. V konaní mal za nesporné, že škoda vo výške 314,31
eura bola vyplatená žalobkyňou poškodenej a vyplatením škody poškodenej prešlo podľa § 813 ods.
1 Občianskeho zákonníka právo na poisteného a to nájomníčky P. S. na náhradu škody na žalobkyňu

voči škodcovi teda žalovanému 1/ ako vlastníkovi domu. Súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov v zmysle § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 § 415 ods. 1, § 420 ods. 1, § 813 ods. 1, § 517 ods. 1,
ods. 2, Občianskeho zákonníka, zákona č. 182/1993 Z. z. zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie náhrady
škody vo výške 314,31 eura. Na základe predloženého dôkazu žalobkyňou a to výzvy na plnenie škody
vo výške 314,31 eura zo dňa 18.5.2011 vyzvala žalobkyňa žalovaného 1/ na plnenie náhrady škody a

poskytla mu 15-dňovú lehotu na plnenie, avšak žalovaný 1/ na výzvu nereagoval a žalovanú sumu v
lehote ani doposiaľ neuhradil. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalovaný 1/ s plnením dostal do
omeškania a žalobkyni patrí úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č 87/1995 Z. z. Súd prvej inštancie tak zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9,25 % od 20.7.2011 až do zaplatenia.

6. Pokiaľ ide o uplatnenú námietku žalovanej 2/, že nemá pasívnu legitimáciu, súd prvej inštancie
sa s touto námietkou stotožnil, pretože vecnú pasívnu legitimáciu má Prvá Bratislavská Ružinovská
spoločnosť, a. s. na základe Protokolu a Zmluvy o komplexnom prenájme. Naviac žalovaná 2/ vzniesla
námietku premlčania a keďže ide o právo na náhradu škody, bol toho názoru, že žalobkyňa voči

žalovanej 2/ neuplatnila právo na náhradu škody včas a riadne v 2-ročnej lehote. K poistnej udalosti
došlo 20.7.2009 a žalobkyňa podala procesný návrh na rozšírenie žaloby o žalovaného 2/ dňa 2.12.2011
a právoplatne bolo rozhodnuté o rozšírení žaloby voči žalovanej 2/ až 19.9.2016. Z predložených
dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie žalovanej sumy 314,31 eura po zákonom
stanovenej lehote. Lehota na podanie žaloby voči žalovanej 2/ jej uplynula dňom 20.7.2011, preto súd

prvej inštancie žalobu voči žalovanej 2/ zamietol.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262
C. s. p. v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 100 %voči žalovanému 1/, súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného 1/ povinnosťou náhrady trov konania
žalobkyni v rozsahu 100 %. Žalovaná 2/ mala v konaní úspech voči žalobkyni v rozsahu 100 %, preto súd
prvej inštancie zaviazal žalobkyňu povinnosťou náhrady trov konania žalovanej 2/ v rozsahu 100 % s

tým, že podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti vyhovujúcemu výroku a proti výroku o trovách konania žalovaného 1/, podal žalovaný 1/
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) C. s. p. a žiadal žalobu voči nemu zamietnuť

a priznať mu voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Poukázal na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,
podľaktoréhodňom1.5.1991prešlibytovédomyspravovanépodnikmibytovéhohospodárstvaprípadne
národnými výbormi z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí, čím zaniklo štátne vlastníctvo dovtedajšieho

komunálneho bytového fondu. Zároveň poukázal aj na ustanovenia Štatútu hlavného mesta SR
Bratislavy, ktoré sa týkajú hospodárenia s majetkom mesta.

9. Namietal, že predmetná nehnuteľnosť bola zverená do správy mestskej časti Bratislava - Ružinov
Protokolom XX/XX o zverení majetku hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov

do správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 31.12.1991. Z uvedeného vyplýva, že na základe
všeobecného ustanovenia určujúceho spôsob prechodu záväzkov pri zverení majetku do správy (čl. 36
ods. 5 štatútu 1) a na základe prílohy č. 2 protokolu a § 7 ods. 2 zákona o majetku obcí prešla na mestskú
časť najmä povinnosť udržiavať (užívať, zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať) zverený majetok. Článok
38 ods. 1 štatútu 1 opätovne uvádza povinnosti obsiahnuté aj v čl. 7 ods. 2 zákona o majetku obcí a sú

vymenované aj v prílohe č. 2 protokolu, a to povinnosť mestských častí zverený majetok držať, užívať,
brať úžitky a nakladať s ním v súlade so štatútom a tiež povinnosť zveľaďovať, chrániť, zhodnocovať,
udržiavať a užívať majetok, ktorý im bol zverený.

10. V predmetnej veci nebolo sporné zverenie nehnuteľnosti žalovaného 1/ ako vlastníka do správy

žalovaného 2/ ako správcovi. Spornou bola len pasívna legitimácia niektorého zo žalovaných, t. j. či
nositeľom zodpovednosti je žalovaný 1/ alebo 2/.

11. Dôvodil, že hoci mu svedčí vlastníctvo nehnuteľnosti, práva vlastníka, a to predmet vlastníctva držať,
užívať, brať úžitky a nakladať s ním fakticky nevykonáva, nakoľko ich výkon prešiel na žalovaného 2/

zverením mu tohto majetku do správy. Ako vlastníkovi majetku, mu zostalo len tzv. holé vlastníctvo (nuda
proprietas),bezmožnostirealizáciejehoobsahuvpodobeprávapovinnostísnímspojenýchavykonáva
len úkony súvisiace s riadnym hospodárením s majetkom, ktorý nebol zverený do správy mestským
častiam (čl. 6 ods. 1 písm. a/ štatútu) a pokiaľ ide o zverený majetok, je výkon jeho vlastníckeho práva
obmedzený na udeľovanie súhlasu k prevodom zvereného nehnuteľného majetku, resp. na jeho odňatie

správcovi.Namietal,ženeporušilžiadnuprávnupovinnosťanenesiezodpovednosťzauplatnenúškodu,
nakoľko ju nezavinil. Poukázal na obdobné konania a rozhodnutia súdov prvej inštancie a odvolacích
súdov, kde spornou bola pasívna legitimácia žalovaných.

12. Žalovaný 2/ sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadal,

aby odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ zamietol v celom rozsahu ako nedôvodné a potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I ako vecne správny.

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ zotrval na podanom odvolaní.

14. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ zdôraznil, že nie je vlastníkom ani užívateľom
predmetnej veci, a teda nemá z nej ani úžitky ani pôžitky v zmysle Občianskeho zákonníka, a teda
všetky priložené listiny žalovaného 1/ považuje za nesúvisiace s prejednávanou vecou a irelevantné pre
samotné posúdenie veci.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniťdokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto
ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 25.1.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

16. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

18. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.7.2009 došlo v byte na X. poschodí bytového domu na O. X, v
N. k poistnej udalosti - zatečeniu do bytu pani P. S. (poškodenej) a to v dôsledku zatečenia vody cez

prasknuté odtokové potrubie pod vaňou v kúpeľni bytu, ktorý sa nachádza nad bytom poškodenej a že
vlastníkom bytu, v ktorom došlo k prasknutiu odtokového potrubia bol žalovaný 1/.

19. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci
uvádza, že vlastníckym právom sa rozumie subjektívne právo vlastníka, vlastníctvom sa rozumie

predmet tohto práva. Vlastnícke právo je tvorené súhrnom subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi
ktoré patrí právo vec držať, užívať (ius utendi), právo požívať plody veci a jej úžitky (ius fruendi) a s vecou
nakladať (ius disponendi; oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci). Vlastníctvo zaväzuje.

20. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku

vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v
hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia
má aktívnu vecnú legitimáciu; strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú
legitimáciu. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

21. Podľa čl. 20 ods. 1, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať
v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy (§ 11 ods. 1 zákona č.

182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníúčinnomk20.7.2009).Pokiaľžalovaný
1/akovlastníkbytuzanedbalsvojuprevenčnúpovinnosť,vdôsledkučohoinémubolaspôsobenáškoda,
zodpovedá za škodu takto vzniknutú z titulu vlastníctva veci, ktorou bola škoda spôsobená. Skutočnosť,
že svoj majetok z vlastnej vôle zveril do správy mestskej časti a ako vlastník veci sa tým vzdal realizácie
svojich vlastníckych oprávnení, ho nemôže tejto zodpovednosti zbaviť, nakoľko zverením majetku do

správy mestskej časti vlastníctvo k veci nestráca. V tejto súvislosti hodno poukázať aj na § 6 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého správca vykonáva za obec právne úkony pri správe majetku
obce v mene obce. Správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v
tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe. Vo veciach týkajúcich sa zvereného majetku
teda správca vystupuje vždy iba ako zástupca obce.

22. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno považovať za správny záver súdu prvej inštancie,
že žalovaný 1/ je zodpovedný za vniknutú škodu z titulu vlastníctva veci, ktorou bola škoda spôsobená.

23. Odvolací súd zároveň zastáva ten názor, že zodpovednosť žalovaného 1/ titulom vlastníctva veci,

ktorou bola škoda spôsobená, nevylučuje s ú b e ž n ú zodpovednosť správcu zvereného majetku
za škodu, ktorá bola spôsobená pri tej istej škodovej udalosti, a ktorú je možné vyvodiť zo zákonnej
povinnosti správcu vyplývajúcej z § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého je
správca oprávnený a povinný zverený majetok držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti
alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom a so zásadami

hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež so štatútom mesta.

24.Pokiaľideorozhodnutiaprvoinštančnýchsúdovaodvolaciehosúdu,naktoréžalovaný1/poukazoval
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že v týchto konaniach nešlo o zhodné skutkové a právneokolnosti použiteľné na prejednávanú vec, nakoľko súdy sa v nich nezaoberali otázkou zodpovednosti
žalovaného 1/ za škodu spôsobenú inému titulom vlastníctva žalovaného 1/ k veci, ktorou bola škoda
spôsobená.

25. A keďže žalovaný 1/ v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného 1/

preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému 1/ plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s .p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).