Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/289/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113219653
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113219653.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa H. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v S., N. ul.č. XXXX/X, zastúpeného splnomocneným zástupcom P. proti odporkyni
P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., W. ul.č. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin
Bartko-JUDr.SilviaBartkovásosídlomvTrenčíne,Piaristickáč.6667vkonaníovydaniebezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.102,85 €, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporkyni sa priznáva náhrada trov konania vo výške 30,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 31.7.2013 podal na súd návrh, ktorý nazval návrhom na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V ňom sa domáhal, aby mu odporkyňa zaplatila sumu vo výške 8.524,47
€. Vo svojom návrhu uviedol, že , že s odporkyňou uzatvoril manželstvo dňa 24.11.1990 na bývalom
Mestskom úrade v Trenčíne, pričom toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v
Trenčíne, č. k. 27/C/57/2011- 17-3111202577 zo dňa 12. apríla 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 21. 5. 2011. Uvedeným dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dôvodom
rozvodu manželstva bola podľa navrhovateľa hlavne nezodpovednosť odporkyne vo finančných veciach
a vyhýbanie sa práci, nakoľko pracovať mohla a následné z toho vyplývajúce finančné problémy a
dlhy. Ďalej uviedol, že s odporkyňou počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosť - 3- izbový
byt č. XX na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, na ulici W. č.XX, v S., zapísaného na LV
č. XXXX, nachádzajúceho sa na pare. č. XXXX vo výmere XXXX m2, kat. územie S. a k nemu
prislúchajúcemuspoluvlastníckemupodielupriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach

domuaspoluvlastníckemupodielukpozemkuvrozsahu68/4633-in,titulnadobudnutiajeVXXXX/XXXX
- kúpna zmluva. Uvedená nehnuteľnosť bola predaná kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2013 spoločnosti
C..sosídlomM.1,XXXXXS.zadohodnutúkúpnucenu37.000,-€.Poodpočítanídlhuvočisprávcovskej
spoločnosti O.-W. za účelom splatenie dlhu voči menovanej spoločnosti vo výške 3.487,74 € každý z
účastníkov konania za predaj uvedenej nehnuteľnosti v BSM obdržal po 16.756,13 EUR od kupujúceho
ako 2 rovnaké podiely. Z dlhu voči správcovskej spoločnosti vo výške 3 487,74 EUR navrhovateľ uznal
za svoj podiel iba polovičku z príspevku do fondu opráv, ďalej 1 z príspevku na správu zo sumy mesačne

54,- € a 6,50 €, čo činí od 21.5.2011 do 31.07.2013, 26 mesiacov x 30,25 €, čo činí 786,50. Rozdiel v
jeho prospech je + 957,37 €, nakoľko od rozvodu doteraz užívala byt výlučne sama odporkyňa spoločne
s 2 synmi a dlhší čas (viac ako 1 rok) neplatila platby spojené s užívaním bytu správcovskej spoločnosti
O.-W., s.r.o., hrozila dražba bytu a predaj s následným rozdelením bol jediným racionálnym riešením. A. tiež uviedol, že pôvodne s kupujúcim dohodol kúpnu cenu 42.000,- €, ale nezodpovedným konaním
odporkyne, nakoľko s uvedenou sumou nesúhlasila, vyhlásila, že kupujúceho nájde sama, nakoniec
našla cez realitného makléra, jej známeho, p. Q. tú istú spoločnosť, ale už sa sumu 37.000,- €. Vznikla

tak škoda 1/2 rozdielu kúpnej ceny medzi 42.000,- € a 37.000,- €, čo činí 2.500,- € v neprospech
navrhovateľa, čo si nárokoval od odporkyne. Počas manželstva tiež nadobudli zariadenie bytu, ktoré
však nežiada vyporiadať, nakoľko toto prenechal odporkyni bezodplatne. Počas trvania manželstva
si účastníci zobrali na zakúpenie uvedenej nehnuteľnosti 20. 08. 2001 spoločný hypotekárny úver č.
XXXXXXXXXX v S. banke, a.s. pobočka S. vo výške 361.000,- Sk. Výška nesplateného dlhu k 15.9.2011

bola 3.476,96 €, ktoré navrhovateľ zaplatil z prostriedkov úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého X., a.s.
vo výške 15.000,- € po rozvode, dňa 24.08.2011 kde museli rodičia navrhovateľa založiť svoj byt, aby
si mohol zobrať úver. Tiež zaplatil po rozvode 4 riadne splátky pôvodného spoločného hypotekárneho
úverupo105,-€,naktorémuodmietlaodporkyňaprispieťpolovičku.Uvedenémuselurobiťprezáchranu
nehnuteľnosti v BSM. Polovička uvedených platieb a splátok, ktoré zaplatil zo svojich prostriedkov /
požičaných na úrokovú sadzbu 5,99% p.a. / činí +1946,98 € bez úroku, ktoré si nárokuje u odporkyne

a tiež 1 podiel z poplatku S. za vyčíslenie zostatku hypoték, úveru zo sumy 110,- €, čo činí + 55,- €.
Uvedené sumy považuje za spravodlivé zaplatiť solidárne.
Za trvania manželstva si účastníci zobrali spoločne úver, zabezpečený nehnuteľnosťou zo spoločnosti
C., s.r.o., na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 07.12.2010, kde ku dňu zániku manželstva
dlhovali sumu 2310,17 €. Uvedenú sumu + 3 splátky úveru po 68,77 €, ktoré navrhovateľ zaplatil po

rozvode výlučne z vlastných prostriedkov /z úveru po rozvode/, čo činí spolu 2516,48 €, z čoho činí
1/2 podiel 1258,24 €. Sumu + 1258,24 € si tiež uplatňuje u odporkyne. Uvedený úver bol poskytnutý
s úrokovou sadzbou (ročnou percentuálnou mierou nákladov 31,77 %). Navrhovateľ dňa 7.9:2011 po
rozvode zaplatil spoločnú kreditnú kartu S. banke, a.s. vo výške 1070,73,- €, z čoho si nárokuje sumu
536,86 €, 31.8.2011 zaplatil poplatok za odvoz komunálneho odpadu za všetkých členov rodiny vrátane

odporkyne na základe exekučného príkazu v sume 317,- €, z ktorého si nárokuje sumu 158,50 € a 07.09.
zaplatil spoločný dlh voči spoločnosti J. za telekomunikačné služby do 15.09.2011 vo výške 157,54 €,
z čoho si uplatňuje sumu 78,52 €. Za trvania manželstva si účastníci požičali od B. C. sumu 67.000,-
Sk na úhradu dlhov na nájomnom, a iné spoločné dlhy, pričom dňa 15. 09. 2013 sumu 2066,- € vyplatil
výlučne sám p. B. C. zo svojho vyššie uvedeného úveru, a preto od odporkyne chce sumu 1033,- €.

Nakoľko s odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti, pričom na vyporiadaní BSM sa napriek viacerým
pokusom nedohodli, žiadal, aby rozhodol súd. Následne svoj návrh v časti o zaplatenie náhrady škody
vo výške 2.500,- € vzal späť.

Odporkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.9.2013 uviedla, že navrhovateľ sa svojím návrhom

domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že je pravdou, že ich
manželstvo s navrhovateľom zaniklo rozvodom podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
27C/57/2011-17 zo dňa 12.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2011 a že týmto dňom
zaniklo aj ich BSM. Rovnako je pravdou, že od zániku BSM doposiaľ nedošlo k uzavretiu dohody o
jeho vyporiadaní, avšak rozhodne to nebolo preto, že by ona nemala záujem takúto dohodu uzavrieť.

V skutočnosti to bolo preto, že požiadavky navrhovateľa na spôsob vyporiadania zaniknutého BSM
boli nereálne a nezodpovedali vzájomným zákonným nárokom. Tvrdenia navrhovateľa uvedené v jeho
návrhu na začatie konania ohľadne rozsahu vecí, patriacich do ich zaniknutého BSM považovala v
značnej časti za neúplné a nesprávne a odporkyňa s týmito v zásade nesúhlasila. V prípade, že
navrhovateľ je ochotný akceptovať ňou uvedené argumenty ohľadne rozsahu BSM, je ochotná vyriešiť

spor o BSM dohodou, prípadne súdnym zmierom. V prvom rade nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa
uvedeným v úvode jeho návrhu na začatie konania o tom, že „dôvodom rozvodu manželstva bola
hlavne jej nezodpovednosť vo finančných veciach a vyhýbanie sa práci“. Takéto tvrdenie navrhovateľa
sa nezakladá na pravde. Ako matka a manželka sa vždy správala a aj naďalej správa k nakladaniu s
finančnými prostriedkami zodpovedne a vždy sa snaží deťom zabezpečiť všetky ich potreby. Záujem ich

detíjejbolvždyprvoradýaajztohtodôvodusasnažilaoobnovumanželskéhopoužitiasnavrhovateľom,
čo však navrhovateľ odmietol. Je pravdou, že príčinou rozvratu boli aj finančné problémy v rodine, ale
najmä tá skutočnosť, že navrhovateľ sa vo februári 2011 svojvoľne odsťahoval zo spoločnej domácnosti
a nechal starostlivosť o spoločné deti len na pleciach odporkyne, pričom je presvedčená o tom, že tak
navrhovateľ urobil v dôsledku jeho mimomanželskej známosti. Čo sa týka samotného obsahu návrhu

navrhovateľa na vyporiadanie BSM a jeho jednotlivých položiek, k tomu uviedla, že hoci sa navrhovateľ
svojim návrhom na začatie konania domáha vyporiadania nášho BSM, v svojom návrhu na vyporiadanie
BSM uvádza najmä skutočnosti a nároky, ktoré s vyporiadaním BSM nesúvisia a v rozhodnutí súdu o
vyporiadaní BSM nemôžu byť riešené. Jeho návrh je preto z veľkej časti návrhom na plnenie, ktorý v tejto časti mal byť takto aj súdom posúdený a navrhovateľ mal byť zaviazaný zaplatiť z takto podaného návrhu
aj súdny poplatok. Pri zachovaní poradia domnelých nárokov, ktoré zvolil vo svojom návrhu navrhovateľ
odporkyňa uviedla nasledovné:

1. Odporkyňa nesúhlasila s tým, aby bola povinná nahradiť navrhovateľovi sumu 957,37 EUR. V prvom
rade jej nie je zrejmé z čoho tento dlh pozostáva. Okrem toho, akýkoľvek dlh vzniknutý zo spoločného
majetkujedlhomspoločným,apretojepovinnosťounavrhovateľapodieľaťsaúhradeceléhodlhu,nielen
položiek, ktoré si navrhovateľ účelovo vyberie. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť nás účastníkov
svojvoľne a dobrovoľne. Odporkyňa ako matka dvoch detí spolu s nimi zostala bývať v spoločnom byte

sama, pričom sa sama musela o ne postarať a zároveň hradiť poplatky spojené s bytom. Odporkyňa sa
snažila hradiť tieto poplatky tak, ako jej to pri zabezpečení potrieb rodiny vychádzalo. Ak počas tohto
obdobia vznikol na spoločnom majetku dlh, bolo to aj preto, že náklady spojené so spoločným majetkom
navrhovateľ nehradil a odporkyňa mala dosť výdavkov s nákladmi na potreby našich detí. V každom
prípade je toho názoru, že žiadny z bezpodielových spoluvlastníkov nemôže prenášať zodpovednosť
za udržanie spoločného majetku na jedného spoluvlastníka tým, že sa svojvoľne prestane o vec starať.

Okrem toho, ako už bolo uvedené, spoločný byt neužívala sama, ale spolu s deťmi. Odporkyňa tak
nesúhlasila, aby sa navrhovateľ takto zbavil zodpovednosti za dlh zo spoločnej veci a tento prenášal
na jej ťarchu. Ohliadnuc od vyššie uvedeného za právne podstatnú považovala aj tú skutočnosť, že
spoločný dlh účastníkov u správcu domu bol uhradený z výťažku predaja tohto bytu, ako to vyplýva aj z
predloženej kúpnej zmluvy podľa čl. IV. bod 4.2 písm. a) kúpnej zmluvy. Nejedná sa teda o úhradu dlhu

navrhovateľom z jeho výlučných finančných prostriedkov tak, ako to má namysli § 150 OSP.
2. Za absolútne právne neopodstatnenú a ničím nepreukázanú považovala požiadavku navrhovateľa
na náhradu škody v sume 2.500,- EUR. Jednak táto skutočnosť žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním
o vyporiadanie BSM. Sám navrhovateľ tento nárok označuje ako nárok na náhradu škody. Tento nárok
má byt' predmetom samostatného návrhu a podlieha aj samostatnej poplatkovej povinnosti. Tento nárok

nemôže súd riešiť v rámci vyporiadania BSM. Ohliadnuc od uvedeného tento nárok nemá žiadny právny
základ a je úplne nedôvodný, vychádzajúci z nepravdivých skutočností.
3. Odporkyňa nesúhlasila ani s tým, že by mala uhradiť navrhovateľovi čiastky vo výške 1.946,98
EUR a tiež 55,- EUR. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, že tieto položky súvisia s vyporiadaním BSM
účastníkov alebo že sa jedná o úhradu spoločných dlhov. Tieto položky sú pre ňu nezrozumiteľné.

4. Rovnako za riadne preukázaný nepovažujem odporkyňa ani nárok na úhradu 1.258,24 EUR z pôžičky
do spoločnosti C., s.r.o.
5. Odporkyňa nesúhlasila s tým, aby bola povinná hradiť čo i len časť dlhu z kreditnej karty navrhovateľa,
ktorý má byť podľa udania navrhovateľa vo výške 536,86 EUR. Odporkyňa o tomto dlhu vôbec nevedela
a doposiaľ nevie ani to, načo použil navrhovateľ toľko finančných prostriedkov. Ak takýto dlh skutočne

existuje, jedná sa o výlučný dlh navrhovateľa, tento dlh nemôže patriť a nepatrí do BSM účastníkov, a
preto ho nie je možné ani vyporiadať v konaní o BSM.
6.Odporkyňanerozumiemtomu,zakéhodôvodusanavrhovateľdomáhaodomňaodporkyneuhradenie
poplatku za smeti za 4 osoby v sume 158,50 EUR. V prvom rade je potrebné ustáliť či sa vôbec jedná
o spoločný dlh účastníkov vzniknutý počas trvania manželstva, prípadne, v akom rozsahu a až potom

sa môžem k tejto otázke bližšie vyjadriť.
7. To, čo bolo uvedené v bode 6. platí mutatis mutandis aj o poplatku za J. v sume 78,52 EUR. V prvom
rade je potrebné ustáliť či sa vôbec jedná o spoločný dlh účastníkov vzniknutý počas trvania manželstva,
prípadne v akom rozsahu a až potom sa môžem k tejto otázke bližšie vyjadriť.
8. Odporkyňa rozporovala aj tú skutočnosť, že by existoval spoločný dlh účastníkov voči p. B. C. v sume

67.000,- SKK. Odporkyňa o tomto dlhu vôbec nevedela a doposiaľ nevie ani to, načo použil navrhovateľ
toľko finančných prostriedkov. Ak takýto dlh skutočne existuje, jedná sa o výlučný dlh navrhovateľa, tento
dlh nemôže patriť a nepatrí do BSM účastníkov, a preto ho nie je možné ani vyporiadať v konaní o BSM.
Hoci navrhovateľ žiada vyporiadať zaniknuté BSM, podľa nej v návrhu uvádza len hodnoty, ktoré
sa majú započítať na ťarchu odporkyne. Navrhovateľ sa vo februári 2011 odsťahoval zo spoločnej

domácnosti a zobral si so sebou väčšinu hodnotných vecí ako notebook, satelit a domáce kino.
Tieto veci však navrhovateľ v návrhu nespomína. Navrhovateľ argumentuje tým, že bytové zariadenie
spoločnému bytu mne odporkyni nechal bezodplatne. Navrhovateľ však pozabudol, že byt sa predal
kupujúcemu zariadený. Okrem toho navrhovateľ bez jej súhlasu predal osobné motorové vozidlo
FIAT Tipo v minimálnej hodnote 600,- EUR a celý výťažok z predaja si ponechal. Odporkyňa je

presvedčená o tom, že odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti bol dlhší čas dopredu plánovaný
a navrhovateľ na zariadenie svojej novej domácnosti použil aj ich spoločný majetok. Napriek tejto
skutočnosti navrhovateľ žiadnym spôsobom nezdokladoval svoje majetkové pomery v období rozvodu.
Na základe uvedeného odporkyňa navrhla, aby súd vyžiadal z Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín správu o všetkých motorových vozidlách, ktoré boli alebo sú evidované na navrhovateľa, a
to za obdobie od roku 2008 (kedy začali medzi účastníkmi manželské nezhody) až doposiaľ, nakoľko
odporkyňa má podozrenie, že navrhovateľ sa na rozvod manželstva dlhšiu dobu pripravoval a odkladal

si spoločné finančné prostriedky, aby si z nich mohol zariadiť vlastnú domácnosť po rozvode manželstva
účastníkov.OdporkyňazároveňžiadalazohľadniťvrámcivyporiadaniaBSMúčastníkovajtúskutočnosť,
žejejrodičiajejpočasmanželstvadarovalisumu6.638,78EUR(200.000,-SKK),ktorépoužilanaúhradu
spoločného záväzku z pôžičky.

Súd vo veci nariadil a vykonal viaceré pojednávania (24.9.2014, 19.11.2014 a 4.2.2015) v prítomnosti
účastníkov konania. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
svedkov B. a listinnými dôkazmi - kúpna zmluva zo dňa 02.07.2013, výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
za obdobie 24.08.2011-07.09.2011, zmluva o hypotekárnom úvere č. 2001006980 zo dňa 28.08.2001,
všeobecné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby spoločnosti S. W..,
návrh na vklad záložného práva X. zo dňa 24.08.2011, zmluva o úvere č. 102976 so spoločnosťou

C., s.r.o. zo dňa 07.12.2010, potvrdenie spoločnosti O. zo dňa 02.07.2013, zmluva o splátkovom
úvere zo dňa 24.08.2011, potvrdenie spoločnosti C.o dňa 12.9.2011, e-mailové oznámenie pracovníka
spoločnosti C., s.r.o. o výške zostatku úveru, zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 07.12.2010,
príkaznaodblokovanieúčtusúdnehoexekútoraJUDr.AdrianyŠteinerovejvexekúciivedenejpodčíslom
EX 247/2011, rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.10.2012 č.k. 30P/74/2012, žiadosť o výmaz

záložnéhoprávaX.X.zodňa14.08.2013,potvrdenieX.sporiteľne,a.s.zodňa2.8.2013,vyjadrenieQ.N.
a.s. zo dňa 9.10.2014, vyjadrenie X. poisťovne zo dňa 22.10.2014, výpis z sms komunikácie medzi B. C.,
prehľad došlých a vrátených platieb Q. N. za obdobie od 1.7.2008 do 1.7.2009, prehľad platieb Sociálnej
poisťovni za obdobie od 1.7.2007 do 25.11.2009, prehľad úhrad zálohových platieb za služby, spojené s
užívaním bytu za obdobie od decembra 2007 do decembra 2009 s príjmovým pokladničným dokladom,

výpisy súkromnej kreditnej karty VISA za obdobie od 12.11.2008 do 7.1.2009 a za obdobie od 8.3.2011
do 7.6.2011, doklad S. banky, a.s. o vklade v hotovosti zo dňa 12.12.2008, potvrdenie konateľa realitnej
kancelárie F. H. zo dňa 9.10.2014, spisy Okresného súdu Trenčín sp.zn. 27C/57/2011, 60Er/1717/2011,
27C/155/2013, 22C/183/2011, 30P/74/2012 a zistil nasledujúce skutočnosti:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v S.. Toto manželstvo bolo dňa 21.5.2011 rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.4.2011, č.k. 27C/57/2011-17 právoplatne rozvedené. Počas trvania
manželstva účastníci na základe kúpnej zmluvy nadobudli spoločnú nehnuteľnosť - 3- izbový byt
č. 30 na 2. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, na ulici W. č.XX, v S., zapísaného na LV
č. XXXX, nachádzajúceho sa na pare. č. XXXX vo výmere 2269 m2, kat. územie S. a k nemu

prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku v rozsahu 68/4633-in. Uvedenú nehnuteľnosť po zániku manželstva
predali za kúpnu cenu vo výške 37.000,- €. Z utŕženej kúpnej ceny vyplatili dlh voči správcovskej
spoločnosti O.. a zvyšnú časť si rozdelili rovným dielom. Počas trvania manželstva vznikli účastníkom
konania aj viaceré spoločné dlhy titulom úverových zmlúv, a to záväzok voči S., a.s. titulom zmluvy o

hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2001 a záväzok voči spoločnosti C., s.r.o. titulom
zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 7.12.2010. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané,
že výška zostatku hypotekárneho úveru ku dňu 15.9.2011 bola 3.476,96 € a výška úveru od spoločnosti
C., s.r.o. ku dňu 8.9.2011 bola 2.310,17 €. Navrhovateľ tiež preukázal, že od S., a.s. obdržal súkromnú
kreditnú kartu VISA.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať
si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa§149ods.4Občianskehozákonníkaakdotrochrokovodzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Súd však návrh navrhovateľa nepovažoval za návrh na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nakoľko v konaní nezistil existenciu spoločných aktív účastníkov konania

a nakoľko spoločné pasíva účastníkov konania boli uhradené zo strany navrhovateľa a teda ku
dňu rozhodovania súdu už neexistujú, súd jeho žalobu posúdil ako žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia resp. vydanie regresu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje

námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj

podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Súd vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu, ako aj dokazovaním zistené skutočnosti vyhodnotil
návrh navrhovateľa ako čiastočne dôvodný.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal viacerých nárokov.
1-náhradačastidlhu,ktorývznikolvočisprávcovskejspoločnostiO.vovýške3.487,74€kudňu2.7.2013
za užívanie bytu, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Navrhovateľ uznal za svoj podiel iba polovičku z príspevku do fondu opráv, ďalej 1 z príspevku na správu

zo sumy mesačne 54,- € a 6,50 €, čo činí od 21.5.2011 do 31.07.2013, 26 mesiacov x 30,25 €, čo činí
786,50. Rozdiel v jeho prospech je + 957,37 €, nakoľko od rozvodu doteraz užívala byt výlučne sama
odporkyňa spoločne s 2 synmi a dlhší čas (viac ako 1 rok) neplatila platby spojené s užívaním bytu tejto
spoločnosti a práve túto sumu (957,37 €) si nárokoval od odporkyne.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním. Nakoľko súd mal preukázané, že predmetný byt, v súvislosti s užívaním ktorého vznikol ku dňu 2.7.2013
dlh vo výške 3.487,74 €, bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a preto obaja manželia
boli povinní spoločne a nerozdielne uhrádzať aj náklady spojené s jeho užívaním. Nemožno tiež

opomenúť fakt, že tento dlh bol uhradený z prostriedkov, získaných z predaja predmetného bytu t.j. nebol
uhradený z výlučných prostriedkov niektorého z účastníkov konania. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na
tú skutočnosť, že od rozvodu po jeho predaj tento byt užívala výlučne odporkyňa, je potrebné poukázať
aj na skutočnosť, že navrhovateľ dobrovoľne, hoc možno nútený okolnosťami spočívajúcimi v zhoršení
vzťahovsodporkyňou(akonavrhovateľsámuviedol,abysasodporkyňounepozabíjali),opustiluvedený

byt a teda dobrovoľne tento neužíval. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by mu
odporkyňa nejakým spôsobom bránila v jeho užívaní, navrhovateľ sám uviedol, že stále disponoval
kľúčmi od spoločného bytu. Za takejto situácie súd nemohol ním uplatnený nárok považovať za dôvodný.
Nielenže spoločný dlh bol uhradený zo spoločných prostriedkov (čiže navrhovateľ nemá právo na
regres), ale dôvodom pre nepriznanie tohto plnenia je aj skutočnosť, že navrhovateľ nebol nijakým
spôsobom vylúčený z užívania tohto bytu, jeho neužívanie bolo jeho slobodným rozhodnutím, za ktorý

mu zo žiadneho titulu neprináleží náhrada od odporkyne (neexistuje titul pre vydanie bezdôvodného
obohatenia). Súd preto tento jeho nárok zamietol.

2- náhrada titulom splatenia spoločného úveru voči S.torý vznikol na základe zmluvy o hypotekárnom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2001, ktorého výška nesplateného zostatku ku dňu 15.9.2011 bola

3.476,96 €

Navrhovateľ v súvislosti s týmto nárokom uviedol, že výšku nesplateného dlhu 3.476,96 €, zaplatil z
prostriedkov úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého X., a.s. vo výške 15.000,- € po rozvode, a to tak,
že nový veriteľ X. X. dňa 6.9.2011 z novoposkytnutého úveru vo výške 15.000,- € zaslala uvedenú

čiastku priamo S., a.s. a jemu vyplatila úver len vo výške 10.016,04 €. Tiež uviedol, že zaplatil
po rozvode 4 riadne splátky pôvodného spoločného hypotekárneho úveru po 105,- €, na ktoré mu
odmietla odporkyňa prispieť polovičku. Polovička uvedených platieb a splátok, ktoré zaplatil zo svojich
prostriedkov /požičaných na úrokovú sadzbu 5,99% p.a. / činí +1946,98 € bez úroku, ktoré si nárokoval u
odporkyne. Rovnako si nárokoval 1 podiel z poplatku Tatra banke za vyčíslenie zostatku hypoték, úveru

zo sumy 110,- €, čo činí + 55,- €.

Z predloženej zmluvy o hypotekárnom úvere (č.l. 13-24) mal súd preukázané, že v pozícii dlžníkov voči
S., a.s. ako veriteľovi vystupovali navrhovateľ, odporkyňa, G. C. a W. C., a preto obranu odporkyne,
spočívajúcu vo vyjadrení, že nejde o spoločný dlh, vyhodnotil ako účelovú. Za tohto stavu, keďže

navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi bolo dohodnuté niečo iné, súd považoval podiely
všetkých spoludlžníkov za rovnaké, takže výška podielu navrhovateľa tvorila 1-inu dlhu, odporkyne 1-
inu dlhu, a ďalšia polovica dlhu patrila manželom C. v rovnakom podiely. Súd má tak za to, že nakoľko
navrhovateľ ako jeden zo spoludlžníkov plnil dlh sám, má voči ostatným spoludlžníkom právo regresu,
a to v pomere, ktorý pripadá na každého zo spoludlžníkov, čo voči odporkyni prestavuje podiel 1-iny

zostatku neplateného úveru t.j. 1-ina z 3.476,96 € t.j. 869,24 €. V tejto časti súd jeho návrh považoval
za dôvodný, pričom v ostatnej časti (869,24 €) ho zamietol. Čo sa týka náhrady polovice za 4 splátky,
vykonané po rozvode manželstva z jeho výlučných prostriedkov, táto skutočnosť (že navrhovateľ zaplatil
tieto splátky zo svojich prostriedkov) nebola súdu preukázaná. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, z
ktorého by vyplývalo, že tieto splátky uhradil naozaj on, v akých termínoch či výške, pričom súd opätovne

poukazuje, že voči odporkyni by mal právo iba na 1-inu z týchto splátok. Čo sa týka polovice poplatku za
vyčíslenia zostatku hypotekárneho úveru, súd nevidí právny dôvod na priznanie preplatenia jeho časti
od odporkyne, nakoľko bol to práve navrhovateľ, ktorý chcel využiť svoje právo na predčasné splatenie
úveru a v súvislosti s uplatnením jeho práva mu vznikla povinnosť zaplatiť banke vyššie uvedený
poplatok; v tomto smere súd vyhodnotil argumenty odporkyne za opodstatnené a návrh navrhovateľa

v tejto časti zamietol.

3- náhrada titulom splatenia spoločného úveru voči C., s.r.o., ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXX zo dňa 7.12.2010, ktorého výška nesplateného zostatku ku dňu 8.9.2011 bola 2.310,17 €.

Navrhovateľ v súvislosti s týmto nárokom uviedol, že sumu 2.310,17 € + 3 splátky úveru po 68,77 €, ktoré
navrhovateľ zaplatil po rozvode výlučne z vlastných prostriedkov /z úveru po rozvode/, a to hotovostným
vkladom na účet v F., čo činí spolu 2.516,48 € si v jednej polovici vo výške 1.258,24 € uplatňoval u
odporkyne. Z predloženej zmluvy o úvere (č.l. 26-30) mal súd preukázané, že v pozícii dlžníkov voči C., s.r.o. ako
veriteľovi vystupovali navrhovateľ a odporkyňa a v pozícii ručiteľa U. P., a preto dlh, vzniknutý z tejto

zmluvy považoval za spoločný dlh účastníkov konania. Za tohto stavu, keďže navrhovateľ nepreukázal,
že by medzi účastníkmi bolo dohodnuté niečo iné, súd považoval podiely všetkých spoludlžníkov za
rovnaké, takže výška podielu navrhovateľa tvorila 1-icu dlhu a odporkyne 1-icu dlhu. Súd má tak za
to, že nakoľko navrhovateľ ako jeden zo spoludlžníkov plnil dlh sám, má voči odporkyni ako druhému
spoludlžníkovi právo regresu, a to v pomere, ktorý pripadá na každého zo spoludlžníkov, čo voči

odporkyni prestavuje podiel 1/2-iny zostatku neplateného úveru t.j. 1.155,09 €. V tejto časti súd jeho
návrhpovažovalzadôvodný.Čosatýkanáhradypoloviceza3splátky,vykonanéporozvodemanželstva
z jeho výlučných prostriedkov, táto skutočnosť nebola súdu preukázaná. Navrhovateľ nepredložil žiadny
dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že tieto splátky uhradil iba on a v akých termínoch či výške.

4- náhrada titulom splatenia zostatku na kreditnej karte, vydanej S., a.s.

V súvislosti s týmto nárokom navrhovateľ tvrdil, že dňa 7.9:2011 po rozvode zaplatil spoločnú kreditnú
kartu S. banke, a.s. vo výške 1.070,73,- €, z čoho si nárokuje sumu 536,86 €.

Z predložených výpisov z účtu súd nezistil, že by išlo o spoločný dlh účastníkov konania, nakoľko

na výpisoch sa nachádza iba meno navrhovateľa, žiadna zmluva, ktorá by preukazovala, že išlo o
spoločný dlh tak, ako tomu bolo v predchádzajúcich prípadoch súdu predložená nebola, pričom samotná
vedomosť odporkyne o existencii tejto kreditnej karty, ktorú sama potvrdila, nemôže mať za následok,
že uvedený dlh bude súd považovať za spoločný. Navrhovateľ nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že
odporkyňa kreditnú kartu používala, že by z nej čerpala prostriedky. Skutočnosť, že tieto prostriedky z

nej mal čerpať syn účastníkov konania, túto skutočnosť nepreukazuje, a preto súd návrh navrhovateľa
v tejto časti považoval za nedôvodný a ho zamietol.

5- náhrada za poplatok za odvoz komunálneho odpadu za všetkých členov rodiny vrátane odporkyne
na základe exekučného príkazu

V súvislosti s týmto nárokom navrhovateľ tvrdil, že vyplatil poplatok za odvoz komunálneho odpadu za
všetkých členov rodiny vrátane odporkyne na základe exekučného príkazu v sume 317,- €, z ktorého
si nárokuje sumu 158,50 €.

ZexekučnéhospisuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.60Er/1717/2011malsúdpreukázané,ženazáklade
návrhu oprávneného Mesta Trenčín zo dňa 1.6.2011 (spísaného po rozvode manželstva) súd poveril
súdneho exekútora JUDr. Adrianu Steinerovú vykonaním exekúcie na základe platobných výmerov
oprávneného zo dňa 18.3.2009 a 2.2.2010 na vymoženie sumy vo výške 203,52 €. Z pripojených
platobných výmerov súd zistil, že mesto Trenčín vyrubilo navrhovateľovi miestny poplatok za komunálne

odpady a drobné stavebné odpady v sume 101,76 € na obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 za 4 členov
domácnosti bez ich bližšieho označenia a v sume 101,76 € na obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 za
4 členov domácnosti bez ich bližšieho označenia. Výška poplatku za odpad tak tvorila sumu 203,52 €.
Čo tvorí zvyšok sumy navrhovateľ neuviedol, súd iba predpokladá, že išlo o trovy exekúcie.

Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je
a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt 27) alebo prechodný pobyt 28) alebo ktorá je na území
obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu 29) alebo jej časť, alebo
objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, 30) vinicu, 31) ovocný sad, 32) trvalý trávny porast 33) na iný

účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku 34) a pozemku,
ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha 35) (ďalej len "nehnuteľnosť"),
b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území
obce na iný účel ako na podnikanie,
c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na

účel podnikania. Podľa § 77 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady platiteľ a poplatník sa môžu písomne dohodnúť, že poplatok obci
odvedie priamo poplatník; za odvedenie poplatku obci ručí platiteľ.

Podľa § 77 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady ak viacero poplatníkov podľa odseku 2 písm. a) žije v spoločnej
domácnosti, plnenie povinností poplatníka môže za ostatných členov tejto domácnosti na seba prevziať
jeden z nich. Za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti

poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník.

Nakoľko navrhovateľ bol v platobných výmeroch Mesta Trenčín uvedený ako jediný platiteľ, pričom
proti predmetným výmerom sa neodvolal, súd mal za to, že v exekučnom konaní bola vymáhaná jeho
povinnosť (navrhovateľ prevzal plnenie povinností za ostatných poplatníkov), a preto nevidel dôvod
na to, aby zaviazal odporkyňu na zaplatenie polovice uvedeného poplatku, najmä za situácie, keď z

platobných výmerov nie je zrejmé, za ktoré konkrétne osoby je poplatok za odpad vyrubený, vzhľadom
na znenie druhej vety § 77 ods. 7 vyššie uvedeného zákona č. 582/2004 Z.z.

6- náhrada za zaplatenie dlhu voči spoločnosti J. za telekomunikačné služby do 15.09.2011

V súvislosti s týmto nárokom navrhovateľ tvrdil, že vyplatil dlh voči spoločnosti J. za telekomunikačné
služby do 15.09.2011 vo výške 157,54 €, z čoho si uplatňuje sumu 78,52 €.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Občiansky zákonník pojem bežné veci nevymedzuje. Podľa názoru súdu a odbornej literatúry týmito
vecami sú záležitosti, ktoré sú medzi manželmi obvyklé, ktoré prináša každodenný život, pri ktorých
sa neočakáva nesúhlas druhého manžela práve preto, že záležitosť svojím významom neprekračuje
obvyklú rutinu denného života, ktorou sa neohrozuje vlastníctvo druhého manžela. Bežnou vecou sú
tak napr. nákupy či objednávky služieb, ktoré sú potrebné na normálny chod domácnosti. Vo svetle

uvedeného výkladu súd uzavretie zmluvy ohľadom dodávky telekomunikačných služieb, ktorú potvrdila
vo svojej výpovedi aj odporkyňa, považoval za bežnú vec, z čoho vyplýva, že právo uzavrieť zmluvu
mal aj jeden z manželov, pričom odporkyňa nemá právo platnosť uvedeného úkonu už ani dodatočne
napadnúť. Preto mal súd za to, že z takéhoto úkonu je povinná spoločne a nerozdielne spolu s
navrhovateľomakomanželom,pričomtentomáakojedenzosolidárnychdlžníkovprotinejprávoregresu

vo výške polovice uhradeného poplatku (č.l. 11) t.j. vo výške 78,52 €.

7- náhrada za zaplatenie pôžičky B. C.

Podľa tvrdení navrhovateľa za trvania manželstva si účastníci požičali od B. C. sumu 67.000,- Sk na

úhradu dlhov na nájomnom, a iné spoločné dlhy, pričom dňa 15.09.2013 sumu 2.066,- € vyplatil výlučne
navrhovateľ p. B. C. zo svojho vyššie uvedeného úveru, a preto od odporkyne chcel sumu 1.033,- €.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že B. C. si od X. X.zala úver vo výške 67.000,- Sk dňa
11.12.2008, z ktorého si banka zúčtovala v deň jeho poskytnutia poplatok vo výške 2.199,- Sk. Zvyšok

peňazí vo výške 64.801,- Sk v hotovosti odovzdala navrhovateľovi, ktorý hoci nepravidelne jej tento úver
splácal, pričom v máji 2011 bol tento úver voči X. X. v celosti splatený splátkou vo výške 2.066,- €.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že išlo o spoločný dlh s odporkyňou, ktorý si od B. C. vzali za trvania
manželstva. Uvedenú skutočnosť sa navrhovateľovi nepodarilo dokázať. Aj keď svedkyňa B. C. tvrdila,

že o pôžičku ju požiadali obaja manželia, potvrdila, že peniaze prevzal len navrhovateľ, pričom iba tento
jej nosil v hotovosti peniaze na jej splácanie. Navrhovateľ taktiež tvrdil, že peniaze potrebovali, lebo
potrebovali splatiť tak nejaké spoločné dlhy, ako si potreboval splatiť dlhy, ktoré vznikli výlučne jemu
v súvislosti s podnikaním. Výpovede ostatných vypočutých svedkov tvrdenia navrhovateľa o tom, že išlo o spoločný dlh s odporkyňou nijako nepotvrdili. V súvislosti s poskytnutou pôžičkou súdu taktiež
zostalo nejasné, za akých podmienok bola pôžička poskytnutá, keďže svedkyňa uviedla, že pôvodne
mali túto pôžičku splatiť za 3-4 mesiace. Kedy sa táto dohoda mala zmeniť, súdu nikto neuviedol. Taktiež

v súvislosti s uvedenou pôžičkou, o tom ako sa splácala a v akom rozsahu, neboli predložené žiadne
listinné dôkazy; rovnako aj zostatok tohto úveru vo výške 2.066,- € (62.240,32 Sk) bez uvedenia bližších
skutočnostíneviesúdposúdiť.Rovnakosplateniezostatkudlhuosobe,sktorouvsúčasnostinavrhovateľ
žije v spoločnej domácnosti, zostalo iba v rovine tvrdení navrhovateľa a svedkyne, ktorá je jeho družkou.
V každom prípade súd konštatuje, že čo sa týka tohto nároku navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno

o tom, že išlo o spoločný dlh účastníkov konania, ktorý vznikol za trvania manželstva, a preto súd jeho
návrh v tejto časti na zaplatenie sumy 1.033,- € zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa v návrhu na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy
6.024,47 €. Z tejto sumy mu bolo rozsudkom napokon priznané len 2.102,85 €, vo zvyšku bol jeho návrh
zamietnutý. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní bol teda 34,91% : 65,09%, t.j.
úspešnejším účastníkom konania bola odporkyňa, ktorej čistý úspech bol 30,18%.

Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.

Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o priznaní náhrady trov konania vyjadrenej
percentom 30,18%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).