Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206955
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2617206955.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/X, C., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom
Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, IČO: 36 271 268, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. F. XX, XXX XX F. F. a 2. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XX, XXX XX F. F., o zaplatenie 1.970,00
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. 5C/63/2017-301 zo dňa 22. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III.

o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. žalovaným v 1. a 2. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.248,46 €, úroky z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 1.248,46 € od 09.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku, výrokom II. súd konanie vo zvyšku zastavil a výrokom III. uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 26,74 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 Občianskeho
zákonníka,§144,§145ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,§517ods.1vetaprvá,ods.2Občianskeho

zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku.

Vecne argumentoval tým, že „žalobkyňa v spore predložením listu vlastníctva jednoznačne preukázala,
že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. F., zapísaných na liste
vlastníctva č. XX pre okres Senica, obec F. F. a katastrálne územie F. F., a to parcely č. 247/1 - zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 279 m2, parcely č. 247/2 - záhrady vo výmere 433 m2, parcely č. 251
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2 a rodinného domu súpisné č. XX postaveného na
parcele č. 247/1 v celosti. Súd tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, ktorými namietali vlastnícke právo
žalobkynekhoreuvedenýmnehnuteľnostiampovažovalvdanomsporezaprávneirelevantnéaúčelové,pretože vlastnícke právo žalobkyne k hore uvedeným nehnuteľnostiam bolo právoplatne potvrdené už
v predchádzajúcich konaniach vedených na tunajšom súde.

Žalovaní v 1. a 2. rade nepopierali užívanie rodinného domu súpisné č. 92 postavenom na parcele
č. 247/1, nachádzajúcej sa v k.ú. F. F., ale popierali užívanie celej parcely č. 247/1, na ktorej je dom
a drevená šopa postavený. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi najskôr potvrdila, že parcelu č.
247/1 užíva celú, neskôr svoju výpoveď opravila tak, že z parcely č. 247/1 užíva len plochu 181,5
m2. Potvrdila, že v drevenej šope, ktorá sa nachádza vzadu za domom mala v období od 8.12.2015

do 8.12.2017 uskladnené drevo, a to na ploche asi 3 m2. Taktiež výsluchom svedkyne A. E., dcéry
žalovanej v 1. rade, mal súd preukázané, že rodinný dom súpisné č. XX H. F. F. a parcelu č. 247/1, na
ktorej je tento dom postavený užívajú žalovaní v 1. a 2. rade. Čo sa týka pozemku parcely č. 247/1 -
zastavané plochy a nádvoria, už z označenia a samotnej povahy tohto pozemku (na liste vlastníctva
č. XX pre k.ú. F. F. je druh, účelové určenie a spôsob využívania pozemku parcely č. 247/1 evidovaný
ako zastavané plochy a nádvoria) vyplýva, že jeho užívanie priamo súvisí s užívaním samotnej stavby

na ňom postavenej, v tomto prípade rodinného domu, a keďže žalovaní v 1. a 2. rade v období od
08.12.2015 do 08.12.2017 rodinný dom preukázateľne užívali a aj naďalej užívajú (v spore preukázané
zhodnými tvrdeniami strán), má súd za to, že v súvislosti s tým sú žalovanými v 1. a 2. rade užívané
aj zastavané plochy a nádvoria. Žalovaná v 1. rade mala pôvodne právo bývania v predmetnom dome
odvodené z titulu existencie jej manželského vzťahu s bratom žalobkyne I. E., pôvodným vlastníkom

domu. Toto jej právo rozvodom zaniklo, i keď povinnosť vypratať nehnuteľnosť uložená jej právoplatným
rozhodnutím tunajšieho súdu je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady zo strany žalobkyne. Treba
však zdôrazniť, že aj keď žalovaná v 1. rade nemá povinnosť nehnuteľnosti vypratať až do zabezpečenia
bytovej náhrady zo strany žalobkyne, to ale neznamená, že by mala do tej doby voči žalobkyni právo na
bezplatné poskytovanie bývania. Žalovaní v 1. a 2. rade užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a

bezodplatne. Uvedené bezodplatné užívanie nehnuteľností vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia.
V prejednávanej veci došlo proti vôli žalobkyne k tomu, že fakticky poskytovala plnenie (po určitý
čas bola okolnosťami donútená trpieť užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými v 1. a 2. rade)
bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by jej za ňou poskytované
plnenie bola platená náhrada. Na jej strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je

jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými
osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je
obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené.
Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo
znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod

plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nehnuteľností bez nájomnej či inej
zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona
alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v
prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné

obohatenie, je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma, teda kto realizuje užívateľské oprávnenia bez
právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho,
aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim
právo užívať nehnuteľnosti. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je, vzhľadom na samu povahu plnenia,
schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobkyňou, teda za subjekt realizujúci
užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, treba preto považovať žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sa
vykonávaním im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili, ich majetok sa nezmenšil o prostriedky,
ktoré by museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného
titulu (v danom prípade z právneho úkonu uzavretého so žalobkyňou). Z hľadiska hmotno-právneho sú

tedažalovanív1.a2.radevprávnomvzťahubezdôvodnéhoobohatenianositeľmipovinnosti,ouloženie
ktorej žalobkyňa žiada, a preto sú v prejednávanej veci pasívne legitimovaní.
I keď sa užívaním nehnuteľností žalobkyne nezvýšili aktíva žalovaných v 1. a 2. rade, je zároveň zrejmé,
že prijímaním plnenia (užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu - bez dohody) sa ani nezvýšili
ich pasíva. Pokiaľ by totiž uvedené plnenie prijímali na základe právneho dôvodu (teda dohody so

žalobkyňou), ich majetkový stav by sa zmenšil, lebo za prijímané plnenie by jej poskytovali náhradu.
Jedná sa teda o prípad bezdôvodného obohatenia, keď žalovaní v 1. a 2. rade získali majetkový
prospech bez právneho dôvodu. Výšku majetkového prospechu žalovaných v 1. a 2. rade vyjadruje
peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľnéužívanienehnuteľností(viďrozsudokNSSRsp.zn.3Cdo252/2007zodňa30.7.2008),apretosúduložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, teda zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne sumu 1.248,46 €, pričom výška tejto sumy, resp. spôsob jej výpočtu bol určený

v Znaleckom posudku č. 36/2012 zo dňa 04.04.2012 vypracovaným znalcom Ing. Pavlom Patinkom.
Žalovaná v 1. rade si v spore uplatnila započítanie investícií na údržbu domu, jeho opravy a bežnú
prevádzku (zakúpenie palivového dreva a uhlia, za čistenie komína), o čom ako dôkaz preložila
súdu pokladničné doklady a faktúry (nachádzajú sa na č.l. 233-252 tohto spisu), pričom niektoré z
predložených dokladov, nie sú čitateľné (na čo súd právnu zástupkyňu žalovanej v 1. rade upozornil a

vyzvaljuknáprave)aväčšinaznichsanevzťahujenarozhodnéobdobie(od08.12.2015do08.12.2017).
Čo sa týka investícií do zhodnotenia predmetných nehnuteľností tieto mala žalovaná v 1. rade možnosť
uplatniť si v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s manželom I. E., čo však
neurobila a predkladanie takýchto dôkazov a domáhania sa nápravy v tomto konaní nie je právne
možné a je teda irelevantné. Čo sa týka investícií vynaložených žalovanou v 1. rade na údržbu domu
a jeho opravy, k takýmto zásahom do nehnuteľnosti nemala žalovaná v 1. rade od žalobkyne žiaden

súhlas, takže tieto práce vykonávala na vlastné riziko a náklady a čo sa týka investícií vynaložených na
bežnú prevádzku domu, teda na zakúpenie palivového dreva a uhlia, na čistenie komína, už z povahy
tohto sporu vyplýva, že žalobkyňa nedala žalovaným ani v 1. rade ani v 2. rade súhlas s užívaním
jej nehnuteľností, tieto užívali a užívajú proti jej vôli a nie je teda žiadny dôvod, aby im žalobkyňa
zabezpečovala komfort pri neoprávnenom užívaní jej nehnuteľností a nahradila žalovanej v 1. rade

prostriedky vynaložené na zabezpečenia vykurovania predmetnej nehnuteľnosti. Z hore uvedených
dôvodov sa súd v odôvodnení tohto rozhodnutia žalovanou v 1. rade predloženými pokladničnými
dokladmi a faktúrami bližšie nezaoberal.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobkyni právo požadovať od
žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa žiada oprávnene aj úroky
z omeškania, a preto uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne
vsúladesustanovením§517ods.2Občianskehozákonníkaspoukazomnaustanovenie§3Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, čo je o 5 percentuálnych bodov viac
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, teda ku dňu 09.12.2017, a to zo sumy 1.248,46 € od 09.12.2017 až do zaplatenia,
tak ako žiadala žalobkyňa, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade sa preukázateľne o výške bezdôvodného
obohatenia dozvedeli už minimálne dňa 19.04.2017, kedy bol vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 9C/55/2011 vyhlásený rozsudok, takže dňom 09.12.2017 boli už s plnením v omeškaní.
Žalobkyňa zavinila čiastočné zastavenie konania tým, že počas konania vzala žalobu čiastočne späť,

a to v časti o zaplatenie sumy 721,82 € z toho dôvodu, že nebola schopná preukázať užívanie parcely
č. 251 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2 žalovanými v 1. a 2. rade. Žalobkyňa si
žalobou uplatňovala zaplatenie sumy 1.970,00 €, zavinením čiastočného zastavenia konania mala však
žalobkyňa v konaní úspech len čiastočný, a to v percentuálnom pomere 63,37 % (v časti týkajúcej sa
sumy 1.248,46 € zo žalovanej istiny) a žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní úspech v percentuálnom

pomere 36,63 % (v časti týkajúcej sa sumy 721,82 € zo žalovanej istiny), čím mala v konečnom dôsledku
žalobkyňa v konaní prevažný úspech v rozsahu 26,74 % (63,37 % - 36,63 %). Súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 26,74 %“.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1. a 2. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p. a
to najmä, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Rozhodnutie je nesprávne aj čo
do výroku o zaplatení sumy 1.248,16 eur s príslušenstvom, aj čo do výroku o náhrade trov konania.

Žalobkyňa nepreukázala v akom rozsahu žalovaní od 08.12.2015 do 08.12.2017 nehnuteľnosti užívali.

Bolo povinnosťou žalobkyne poskytnúť dôkazy o tom, že k užívaniu dochádza a čo všetko žalovaní
užívajú, avšak ani len vo svojej výpovedi žalobkyňa nevedela uviesť tvrdenie o rozsahu tohto užívania.
Žalovaní užívajú výlučne rodinný dom súpisné číslo XX stojaci na parcele číslo 247/1 k. ú. F. F..
Výmera rodinného domu sa nerovná výmere parcely číslo 247/1 k. ú. F. F.. Výmeru rodinného domu,žalobkyňa nikde v žalobe neuviedla. Na parcele č. 247/1 sa nachádza drevená šopa a chlievy na
rozlohe 97,5 m2, ktoré neužívajú a ani neužívali v rozhodnom období, nakoľko sú v havarijnom stave,
je na nich spadnutá strecha. Žalobkyňa svoje nároky vypočítava podľa znaleckého posudku Ing. Pavla

Patinku, číslo 36/2012 zo dňa 04.04.2012, posudok vypracovaný v roku 2012 nie je dôkazom o cenách
nájmu v roku 2015-2017, je neaktuálny. Posudok nereflektuje technický stav nehnuteľností v rozhodnom
období, pričom sa výrazne zhoršil. Žalobkyňa nepreukázala v súdnom konaní výšku odplaty nájmu resp.
bezdôvodného obohatenia za predmetné nehnuteľnosti v čase od 08.12.2015 do 08.12.2017.
Žalovaní tvrdia, že dom neobývajú bez právneho dôvodu. Žalovaná 1. má odvodené právo bývania,

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 19/2009 zo dňa 03.02.2011, pričom
Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí nikde neuvádza, že žalovaná 1. má za užívanie
nehnuteľnostiplatiťodplatu.Akbymalatakúpovinnosť,bolobytoobsiahnutévtomtorozsudku.Vkonaní
bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná 1. nehnuteľnosti obývala v rozhodnom čase oprávnene.
Žalobkyňa do dnešného dňa nenašla žalovanej primeraný náhradný byt. Žalovaný 2. užíva nehnuteľnosť
z dôvodu, že žalovaná 1. je pre svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na jeho pomoc a opateru.

RodinnýdomsúpisnéčísloXXk.ú.F.F.bolvovlastníctveI.E.,manželažalovanejl.aotcažalovaného2.
Počas trvania manželstva žalovaná 1. s manželom rodinný dom opravila a investovali do neho spoločné
finančné prostriedky. Manžel sa so žalovanou 1. rozviedol a rodinný dom previedol na žalobkyňu.
Konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalovaná v 1. rade
sa mala s bývalým manželom ohľadom investícií vyporiadať, a keď tak neurobila, už toto nemožno

zohľadniť, je pre ňu príliš tvrdé. Zhodnými tvrdeniami žalobkyne a žalovanej 1. ako aj pripojenými spismi
bolo preukázané, že žalovaná 1. sa snažila dosiahnuť nápravu tohto stavu neplatnosťou darovacej
zmluvy, odporovateľnosťou právneho úkonu, avšak žaloby boli zamietnuté. Nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi. Bola to práve žalobkyňa, ktorej aktíva sa
zväčšili na úkor žalovanej 1.

Odvolatelia poukázali aj na to, že žalobkyňa dlhodobo rodinný dom s.č. XX neudržiava, a len žalovaná
1. za osobnej a finančnej pomoci svojich detí ho opravuje a vykonáva jeho údržbu. Predmetný rodinný
dommávek171rokov.Žalobkyňamáprístupdonehnuteľností,samasavšakrozhodla,ženehnuteľnosti
nebude navštevovať.
V ďalšej časti odvolania je podrobne popísané za akých okolností žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla.

Odvolatelia poukázali na priebeh konania vo veci sp. zn. 9C/55/2011, 7C/136/2006.
Napokon odvolatelia dôvodili, že povinnosť plnenia spoločne a nerozdielne v žalobnom návrhu
a následne v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie je nesprávna. Poukazujú na znenie judikátu
R 1/1979 (str. 22. ods. 31). Plnenie (ak by bolo na mieste ho priznať) je deliteľné. Takto formulovanému
návrhu podľa názoru žalovaných súd nemal vyhovieť.

Odvolatelia navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa
§ 388 C.s.p. tak, že žalobu zamieta a žalovaní 1. a 2. majú právo na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že žiada napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať žalobkyne náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil,

konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne a zaoberal sa všetkými námietkami žalovaných. Žalovaní
užívajú nehnuteľnosť žalobkyne od roku 2006 a nechceli platiť nájomné ani jej neumožnili užívať
nehnuteľnosti, preto sa domáhala ochrany na súde. Vlastnícke právo žalobkyne bolo potvrdené
rozsudkami prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu, pričom žalovaná 1/ stále spochybňuje toto
vlastníctvo. Žalovaná užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, neplatí žiadne nájomné, čím sa na úkor

žalobkyne obohacuje spolu so žalovaným 2/. Žalovaní nehnuteľnosť neudržiavajú, neplatia nájomné,
nehnuteľnosť preukázateľne chátra. Žalobkyňa platí daň z nehnuteľnosti avšak nehnuteľnosť nemôže
užívať, nemôže s ňou disponovať, nemá s ňou žiadny prospech ani úžitok. Navyše nehnuteľnosť
chátra, je v dezolátnom stave. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Patinku, tento žalovaní v konaní
nespochybňovali, nenamietali, nežiadali vykonanie ďalších dôkazov, nemali návrhy na doplnenie

dokazovania, preto súd správne rozhodol na základe tohto dôkazu. Súd prvej inštancie sa správne
vysporiadal aj s otázkou investícií podľa predložených dokladov, pretože tieto investície boli vykonané
v inom období ako v rozhodnom období, sú dávno premlčané. Žalobkyňa je názoru, že svoj nárok riadne
preukázala, uniesla dôkazné bremeno a žalovaní žiadnym spôsobom jej nárok nespochybnili.

Žalovaní 1. a 2. v replike uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodol predčasne, nesprávne, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
Poukázali na konanie sp. zn. 10C/113/2011. Nie je pravdou, že by žalovaná užívala nehnuteľnosti od
roku 2006, užívajú ich už od roku 1975. Žalovaní nie sú povinní platiť žalobkyni žiadne nájomné, pretoženeexistuje žiadna nájomná zmluva. Žalovaná sa o nehnuteľnosť stará, vykuruje ju, udržiava, opravuje
podľasvojichmožností.Jetoužstarý167ročnýdom,ktorýpotrebujestáleopravy.Poukázalinaokolnosti
týkajúce sa ponúknutia bytovej náhrady, žalobkyňa nikdy neprejavila záujem, že chce nehnuteľnosť

rekonštruovať. Znalecký posudok niekoľkokrát spochybňovali.

Žalobkyňa v duplike uviedla, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení, nepovažuje za
potrebné sa opätovne vyjadrovať.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.

2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)

a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže
síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v
rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho
súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať

sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je
potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej
povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 1.970 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 09.12.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania
dospel k záveru, že v súdenom spore je opodstatnená požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy
od žalovaných 1.248,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.248,46 eur od
09.12.2017 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ získali majetkový prospech tým, že užívajú

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu a bezodplatne, pričom pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky obvyklého nájomného za prenájom uvedeného pozemku
vyplývajúceho zo Znaleckého posudku Ing. Pavla Patinku č. 36/2012. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnymprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola

vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaní uvádzali v odvolaní,
vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria
jeden celok.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,

kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku

predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať

odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobomopísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. K odvolacím argumentom sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

Odvolatelia v odvolaní zotrvali na argumente, že žalobkyňa nepreukázala rozsah užívania nehnuteľností
žalovanými v rozhodnom období, pričom žalovaní tvrdia, že užívajú rodinný dom s.č. XX, výmera
rodinného domu sa nerovná výmere parcely č. 247/1. S uvedenou námietkou sa vysporiadal súd prvej

inštancie v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie poukázal na
označenie povahy pozemku ako zastavané plochy a nádvoria a jeho užívanie priamo súvisí s užívaním
stavby rodinného domu na ňom postaveného. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou súdu prvej
inštancie stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o pozemok na ktorom je umiestnený rodinný
dom s.č. XX, spôsob využitia pozemku, tak ako zapísaný v katastri nehnuteľností, je pozemok, na ktorom

je dvor, ktorý nepochybne bezprostredne súvisí s užívaním rodinného domu.

Odvolatelia dôvodili v odvolaní tým, že znalecký posudok Ing. Patinku z roku 2012, nie je dôkazom
o cenách v rokoch 2015-2017, je teda neaktuálny. Z obsahu spisu nevyplýva, že žalovaní v priebehu

konania na súde prvej inštancie nesúhlasili so znaleckým posudkom z uvedených dôvodov, pretože
uvádzali argumenty vzťahujúce sa k výške určeného nájomného, ktoré bolo vypočítané v rozpore
s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. S uvedenou skutočnosťou
(ktorá v sa zhoduje aj s odvolacou námietkou) sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej
inštancie, že prisúdená výška bezdôvodného obohatenia vychádza zo znaleckého posudku Ing. Patinku

a žalovaní znalecký posudok relevantným spôsobom nespochybnili. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala výšku bezdôvodného obohatenia tým spôsobom,
že predložila znalecký posudok Ing. Patinku, pričom žalovaní nenavrhli žiadne dokazovanie na otázku
výšky uplatneného nároku, ktoré by bolo spôsobilé spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku.

Odvolatelia zopakovali v odvolaní argument, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti na základe právneho
dôvodu, žalovaná 1. užíva nehnuteľnosti z dôvodu, že žalobkyňa nezabezpečila žalovanej 1. náhradný
byt a žalovaný 2. užíva na základe starostlivosti o matku – žalovanú 1., ktorá je odkázaná na jeho
pomoc pre nepriaznivý zdravotný stav a nízky príjem. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej

inštancie, ktorý správne zohľadnil, že aj v prípade, keď žalovaná 1. nemá povinnosť nehnuteľnosť
vypratať až do zabezpečenia bytovej náhrady žalobkyňou, to neznamená, že by žalovaná 1. mala právo
na poskytovanie bývania bezplatne. Je nepochybné, že žalovaný 2. nepreukázal žiaden právny titul
oprávňujúci bývanie v predmetných nehnuteľnostiach.

V ďalšej časti odvolania žalovaní tvrdia, že uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že
žalovaná1.počasmanželstvasbratomžalobkyneinvestovalaspoločnéprostriedkydoopravyrodinného
domu a závery súdu prvej inštancie o tejto otázke sú pre žalovanú 1. príliš tvrdé. Závery súdu prvejinštancie uvedené v bode 32. odôvodnenia považuje odvolací súd za správne, argumentácia žalovaných
nesúvisí s predmetným konaním. Odvolací súd nezistil žiaden rozpor uplatňovaného nároku žalobkyne
s dobrými mravmi, ani nemorálnosť konania žalobkyne.

Pokiaľ odvolatelia v odvolaní uviedli skutočnosti týkajúce sa veci sp. zn. 9C/55/2021, 7C/136/2006,
odvolací súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ide o konania, ktoré sú právoplatne skončené.

Napokon odvolatelia namietali, že povinnosť plnenia v napadnutom rozsudku spoločne a nerozdielne
je nesprávna, pretože ide o deliteľné plnenie. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou nestotožňuje.
V danom prípade súdnym rozhodnutím bola uložená povinnosť na zaplatenie prisúdenej sumy spoločne
a nerozdielne, ide o solidárny dlh žalovaných. Na strane žalovaných nevzniklo delené plnenie, pretože
žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti spoločne v rozsahu uplatňovanom v konaní a v celom

rozhodnom období. Dlh vzniknutý na strane žalovaných nebolo možné rozdeliť a uložiť povinnosť
každému z nich plniť iba časť dlhu. V danom prípade na strane žalovaných vznikla pasívna solidarita,
voči žalobkyni sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, spoločne na to isté plnenie a nerozdielne v tom
zmysle, že každý je povinný splniť dlh nerozdelený dlh ako celok a nemôže žiadať jeho rozvrhnutie.

Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že v rozhodnom období
sa žalovaní bezdôvodne obohacovali na úkor žalobkyne tým, že jej zabránili užívať nehnuteľnosti v jej
vlastníctve, v dôsledku čoho vznikol medzi stranami záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého je
povinnosť žalovaných (toho, kto sa obohatil) vydať získané bezdôvodné obohatenie žalobkyni (tej, na

úkor ktorých k obohateniu došlo). Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade so súdom prvej inštancie
konštatuje, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno v súdenom spore o existencii bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaných na ich úkor, uniesla dôkazné bremeno o rozsahu tohto bezdôvodného
obohatenia. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu
argumentáciu žalovaných vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za

dostatočnú.

Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné
k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu

ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav,
ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní užívaním bez právneho dôvodu, znemožnením užívania
rodinného domu a pozemku žalobkyne v rozhodnom období, naplnili skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Preto sú žalovaní 1., 2. v zmysle ustanovenia §

458 Občianskeho zákonníka povinní splniť si svoju reštitučnú povinnosť a vydať žalobkyni, čo nadobudli
bezdôvodným obohatením. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych
záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou
pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne
právne vec posúdil.

Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku
sa považuje procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej

povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným
rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

Inú vadu konania žalovaní v odvolaní nešpecifikovali, odvolací súd nezistil v konaní procesnú vadu, ktorú

by bolo možné podriadiť pod tento odvolací dôvod.Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanými nie sú
naplnené.

Ďalšie odvolacie argumenty žalovaných odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa vyporiadal
s námietkami uvádzanými stranami v odvolaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1

Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.

1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešným žalovaným 1. a 2. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aknapadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).