Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoPr/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203037
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8718203037.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu H.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. X. XX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom JUDr. Vlastimil Klepáč, so sídlom Krmanova
16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, proti žalovanému E. Y. W. Y. so sídlom J. XX, XXX XX O. O., H.:
XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17Cpr/17/2018-216 zo dňa 20. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Určuje, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.02.2018 je
neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá.

II. Nárok na náhradu funkčného platu vylučuje na samostatné konanie.

III.Priznávažalobcovivočižalovanémunáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,ovýškektorýchrozhodne
súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 1, 3, § 171 , § 71 ods. 1 písm. b), § 73 ods. 1, 2, § 75 ods.
1 písm. f), g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, § 166 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní
do štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších rozhodnutí, ktoré sa považuje za služobnú

zmluvu v znení neskorších dodatkov. Vznikom štátnozamestnaneckého pomeru žalobca zo strany P.
Y. W. republiky zo dňa XX.XX.XXXX nastúpil na pracovnú pozíciu kontrolór dani právnických osôb za
P. L. v O.. Dňa 31.07.2002 zložil žalobca sľub v zmysle zákona o štátnej službe a dňom 01.08.2002
bol menovaný do dočasnej štátnej služby, následne počnúc dňom 29.10.2004 bol menovaný do stálej
štátnej služby.

4. P. V. listom zo dňa 19.12.2017 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k získaným poznatkom pri výkone
inšpekčnej činnosti vykonanej sekciou inšpekcie vnútornej kontroly E. republiky. Na výzvu odpovedal
žalobca listom zo dňa 20.12.2017. Následne zo strany žalovaného bolo vydané upozornenie na
porušenie služobnej disciplíny, v ktorom bolo namietané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
služobnej disciplíny, a to že v priebehu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezdržiaval na
adreseuvedenejlekáromvpotvrdeníodočasnejpracovnejneschopnosti,ďalejžeopakovanevpriebehu

roka 2017 použil vlastné súkromné pamäťové médium USB kľúč bez povolenia vedúceho zamestnanca
s predchádzajúcim súhlasom zamestnanca povereného správou IT a pripojil ho prostredníctvompracovnej stanice do počítačovej siete E. čím porušil služobný poriadok žalovaného, s ktorým bol
preukázateľne oboznámený na porade dňa 26.04.2016. Týmto bol žalobca upozornený na menej
závažné porušenie služobnej disciplíny.

5. Dňa 13.02.2018 bola žalobcovi daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že
sa dňa 15.11.2017 nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu
s osobnými záujmami a v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný
počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činnosti v prospech tretích osôb, ktoré

nijako nesúviseli s výkonom štátnej správy. Na základe uvedeného bola daná žalobcovi výpoveď,
pretože u žalobcu je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, keďže mu
bolo doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny. Zo zápisu z pracovnej porady
pracovníkov oddelenia daňovej kontroly P. úradu V. zo dňa 15.06.2017 vyplýva, že táto pracovná porada
sa uskutočnila a žalobca potvrdil na prezenčnej listine, že bol oboznámený so školením s predpismi v
oblasti ochrany pred požiarmi a bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci. Žalovaný uviedol, že z menného

zoznamu štátnych zamestnancov oboznámených so služobným poriadkom vyplýva, že dňa 06.03.2013
bol žalobca oboznámený so služobným poriadkom. Z úradného záznamu písaného za prítomnosti Q..
X. J. vyplýva, že pod jeho vedením sa dňa 15.06.2017 konala pracovná porada kontrolórov P. úradu O.,
pričom uviedol, že na porade dostatočne oboznámil kontrolórov okrem iného aj s obsahom interného
riadiaceho aktu č. X/XXXX, služobným poriadkom žalovaného.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom
na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby. Dňa 13.02.2018 žalovaný dal žalobcovi
výpoveď, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti, nebol sporný ani skutok považovaný žalovaným
za závažné porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca a teda jeho konanie bolo z hľadiska

výkonu štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste kontrolór, absolútne neprijateľné a v rozpore
s ideovými princípmi, ako sú princíp zákonnosti, nestrannosti a profesionality na ktorých je budovaná
štátna služba a takéto počínanie ohrozuje dôveru verejnosti a služobného úradu v nestrannosť a
objektívnosť konania a rozhodovania, čím žalobca porušil ustanovenia Služobného poriadku. Sporné
bolo,čidanýskutokmožnopovažovaťzazávažnéporušenieslužobnejdisciplínyodôvodňujúciokamžité

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

7. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany dospel súd k záveru, že
skutok žalobcu nemožno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Pri posúdení intenzity
porušenia služobnej disciplíny prihliadol súd na konkrétne okolnosti prípadu, osobu zamestnanca,

doterajší postoj k plneniu služobných povinností, spôsob, intenzitu porušenia konkrétnych pracovných
povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či
konanie spôsobilo škodu. Žalobca sa uvedeného skutku dopustil, uvedené priznal, oľutoval, dopustil sa
ho na naliehanie manželky, ktorá má vážne zdravotné problémy, nie za účelom činnosti žalobcu, napr.
tretích osôb. Žalobca tiež nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej disciplíny

za obdobný alebo iný skutok. Zo strany žalovaného bol hodnotený kladne a pri využití informačného
systému E. P. nedošlo k narušeniu systému P., žalobca využil zo systému iba informácie verejne
dostupné, nedošlo k zneužitiu údajov a uvedeným konaním žalobcu nevznikla žalovanému žiadna
škoda. Dané konanie žalobcu teda nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej disciplíny,
spĺňa znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny, teda nebol naplnený dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť výpovede bolo potrebné, aby sa žalobca dopustil dvoch a
viacerých porušení služobnej disciplíny. Súd je toho názoru, že aj iní štátni zamestnanci u žalovaného
využívali počítač na iné ako služobné účely, uvedené doposiaľ nebolo vytýkané zo strany žalovaného.
Za daných okolností bolo posúdenie skutku žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny za
neprimerane prísne a neadekvátne k postupu k iným štátnym zamestnancom. Pri rozhodovaní prihliadol

tiež na pozíciu kontrolóra a na postavenie štátneho zamestnanca v porovnaní so zamestnancom v
zmysle Zákonníka práce. Podľa názoru súdu bola daná výpoveď neprimeranou sankciou za konanie
žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Nie je podstatné, či daný skutok podľa služobného
poriadku žalovaného je považovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny, súd posudzuje intenzitu
porušenia nezávisle od obsahu interných predpisov zamestnávateľa.

8.Spornétiežbolo,čibolžalobcapreukázateľneoboznámenýsoslužobnýmporiadkom.Jenepochybné,
že žalobca sa zúčastnil školenia 15.06.2017, žalovaný nepreukázal, že by v daný deň bol žalobca
preukázateľne oboznámený so služobným poriadkom. Oznamovanie sa so služobným poriadkom zostrany žalovaného sa súdu javí ako formálne. Nárok na náhradu funkčného platu vylúčil na samostatné
konanie.

9. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške trov súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. §
365 ods. 1 písm. d), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

Uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie sa nemôže stotožniť v žiadnom prípade. Poukázal na to,
že je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, má v porovnaní so zamestnávateľmi
v súkromnom práve zákonnú obligatórnu povinnosť vydať služobný poriadok. Mal za to, že konanie
žalobcu je jednoznačne konaním, ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými
záujmami štátneho zamestnanca a je v rozpore s princípmi zákonnosti, nestrannosti a profesionality,
na ktorých je štátna služba budovaná. Poukázal na to, že žalobca sa snažil svoje konanie zľahčovať

a bagatelizovať, keď uvádzal, že elektronické dokumenty rôznych používateľov zasielal na požiadanie
svojej manželky, keďže portál žalovaného uvádzal, že formulár nie je možné odoslať. Na argument
žalobcu, že išlo v podstate o výpomoc v tom čase chorej manželke a dcére a táto skutočnosť mala
byť poľahčujúcou okolnosťou, nie je možné v žiadnom prípade prihliadnuť. Uviedol, že nemožnosť
vykonávať práce nesúvisiace s opisom štátnozamestnaneckého miesta pre svoju vlastnú potrebu alebo

potrebu inej osoby ako i zákaz používať majetok žalovaného a povinnosť zdržať s a konania, ktoré by
mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami jasne vyplýva z ustanovenia
§ 111 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.. Ďalej poukázal na to, že žalobca konal v rozpore s povinnosťami
a obmedzeniami štátneho zamestnanca nielen dňa 15.11.2017, ale i v predchádzajúcom období, čo
okrem iného vyvolalo nevyhnutnosť preveriť jeho výkon štátnej služby, využívanie času výkonu štátnej

služby a dodržiavanie služobnej disciplíny zo strany zamestnancov odboru inšpekcie. Uviedol, že u
žalovaného ako služobného úradu nie je spôsob oboznámenia sa štátnych zamestnancov so znením
služobného poriadku osobitne upravený a stanovený, avšak informácie o interných riadiacich aktoch sú
voľne prístupné každému zamestnancovi žalovaného aj na jeho intranetovej stránke. Zdôraznil, že záver
súdu o neprimeranej prísnosti a neadekvátnom prístupe zamestnávateľa k iným štátnym zamestnancom

nevyplýva nijako zo skutkového stavu a nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a takýto záver
súdu o neprimerane prísnom postihu žalobcu v tejto súvislosti nie je možné potom vyhodnotiť inak
ako predčasný a neodôvodnený. Taktiež tvrdenia žalobcu, že väčšina zamestnancov využíva služobný
počítačpreosobnéúčelyakoprezeraniewebovýchstránok,e-shopov,tlačenielistínpredeti,kopírovanie
kníh atď. sú vo vzťahu k hodnoteniu jeho vlastného zavineného úmyselného konania účelové a

irelevantné. Ďalej uviedol, že vo väzbe na posúdenie závažnosti konania žalobcu v danom prípade nie je
rozhodujúce koľkokrát sa žalobca uvedeným spôsobom dopustil porušenia služobnej disciplíny, nakoľko
pre uplatnenie inštitútu výpovede v zmysle § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. postačuje,
aby štátny zamestnanec porušil jedným svojím konaním služobnú disciplínu závažným spôsobom,
čo u žalobcu splnené bolo. Záverom uviedol, že posúdením všetkých relevantných skutočností mal

konajúci súd dospieť k záveru, že konanie žalobcu ako štátneho zamestnanca plniaceho úlohy štátnej
správy, zneužil svoje postavenie na získanie výhody pre tretie osoby. Taktiež pre úplnosť uviedol,
že mu nie je zrejmé aký právny význam má v prejednávanej veci poukazovanie na predchádzajúce
služobné hodnotenie žalobcu so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu
závažného porušenia služobnej disciplíny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v

celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp.
aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec správne
právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodol. Mal za to, že súd

prvej inštancie správne dospel k záveru, že konanie žalobcu vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu
nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej disciplíny, ale že jeho konanie spĺňa znaky
menej závažného porušenia služobnej disciplíny. Uviedol, že v konaní preukázal, že informácie ktoré
dňa 15.11.2017 použil boli údaje, ktoré museli byť manželke žalobcu ako osobe, ktorá zastupovala
daňové subjekty známe, a preto ich nemusel a ani nezískaval z informačného systému finančnej

správy ako tvrdí žalovaný. Ďalej nesúhlasil so žalovaným, že jedna svedecká výpoveď nestačí na
preukázanie neprimeraného postupu voči žalobcovi. Mal za to, že súd prvej inštancie pri posúdení
okolností konkrétneho prípadu rozhodol v súlade s rozhodovacou súdnou praxou a tiež rozhodolsprávne, keď návrh na vypočutie žalovaným navrhovaných svedkov zamietol z dôvodu hospodárnosti
konania.

12. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s jeho
názorom a že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a rozhodol. Uviedol, že je nepochopiteľné
a nejasné na základe akých vykonaných dôkazov mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že
žalobca mal dňa 15.11.2017 vykonávať i inú činnosť než činnosť namietanú ako závažné porušenie
služobnej disciplíny. Z listinného dôkazu, ktoré predložil jednoznačne vyplýva, že žalobca aktivity majúce

charakter závažného porušenia služobnej disciplíny začal vykonávať bezprostredne po príchode do
výkonu štátnej služby, pričom takto pokračoval celý deň. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal
žiadne výstupy, ktoré v rámci výkonu štátnej služby mal dňa 15.11.2017 okrem „doregistrácie“ daňových
subjektov prospech štátu realizovať. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval ako fakt, že sa mal
žalobca protiprávneho konania dopustiť na naliehanie manželky, ktorá mala vážne zdravotné problémy,
absentuje zo strany súdu akékoľvek dokazovanie v tom smere, ktoré by tvrdenia žalobcu verifikovali.

Vo vzťahu k služobnému hodnoteniu uviedol, že hodnotenie z roku 2005 nijako nereflektovalo aktuálne
posúdenie vykonávania štátnej služby žalobcom, keď v jeho prípade je smerodajné posledne vykonané
služobné hodnotenie za rok 2017. Uviedol, že stále otáznym ostalo aj to, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s tými judikátmi najvyšších súdnych autorít, ktoré v rámci svojej argumentácie uviedol na
podporu svojich tvrdení. Poukázal na to, že je absolútne neprijateľné, aby štátny zamestnanec vo funkcii

kontrolóra dane, ktorý má prezentovať správcu dane, ktorý má voči daňovým subjektom nadriadené
postavenie, si sám svojvoľne atrahoval povinnosti daňových subjektov a tieto povinnosti za dané
daňové subjekty aj vykonával v služobnom čase, zneužijúc majetok štátu a najmä vnútorné informačné
systémyžalovaného(P.).Kotázkeformálnostioboznámeniasažalobcusplatnýmslužobnýmporiadkom
žalovaného, žalovaný uvádza, že spôsob oboznamovania s vnútornými (internými) riadiacimi aktmi

v rámci finančnej správy bol a je nastavený jednotne pre všetkých zamestnancov finančnej správy,
žalobcu ako bývalého zamestnanca z toho nevynímajúc. Trval na tom, že jeho postup v súvislosti s
riešením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bol plne v súlade so zákonom. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti mal za to, že dostatočne v konaní preukázal existenciu závažného porušenia
služobnej disciplíny zo strany žalobcu a preto považuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

žalobcu výpoveďou zo strany žalovaného za platné a žiada, aby odvolací súd žalobu žalobcu ako zjavne
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

13. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.02.2022 zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva záver, že v
danom prípade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko z doposiaľ vykonaných dôkazov
nemožno spoľahlivo dospieť k záveru o intenzite porušenia služobnej disciplíny žalobcom.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
žesúd vdôsledkunesprávneho(neúplného) právnehoposúdeniasanedostatočnezaoberalposúdením
otázky intenzity porušenia služobnej disciplíny žalobcom, čo je rozhodujúce pre právne posúdenie veci.

Nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Dovolací súd poukázal na skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa vychádzali zo záveru, že v konaní
nebolo preukázané, aby konaním žalobcu bola spôsobená žalovanému škoda a že takýmto konaním

boli na súkromné účely zneužité informácie prístupné len zamestnancom žalovaného po prihlásení
sa do informačného systému. Zároveň nebolo vyhodnotené konanie žalobcu z hľadiska jeho pozície
kontrolóra daňových subjektov, ktorý sa nezdržal konania, ktoré mohlo viesť z hľadiska potencionality
ku konfliktu so záujmom služobného úradu s osobnými záujmami pokiaľ prostredníctvom služobnéhopočítača v služobnom čase v internom informačnom systéme získal údaje o daňových subjektoch,
ktorých účtovníctvo vedie, respektíve ktorých zástupcom je obchodná spoločnosť jeho manželky či dcéry
za účelom registrácie týchto subjektov (bod 21 odôvodnenia).

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať strany sporu, aby sa vyjadrili k otázkam
a k návrhu na vykonanie dôkazov, ktoré by mali preukazovať skutočnosť:

- či konaním žalobcu bola spôsobená škoda žalovanému a

- či konaním žalobcu boli na súkromné účely zneužité informácie prístupné len zamestnancom
žalovaného.

19. Úlohou súdu prvej inštancie bude následne vykonať dôkazy, ktoré by mali preukazovať skutočnosti
na návrh sporových strán, či došlo k vzniku škody na strane zamestnávateľa konaním zamestnanca a
či zamestnanec z informačného systému zamestnávateľa získal neoprávnene informácie, ku ktorým by

inak nemal prístup. Pokiaľ žalobca získal osobné údaje z informačných systémov je nutné preukázať,
či získal z informačného systému žalovaného údaje, ktoré nie sú prístupné z verejných registrov a či
by týmito nemohol disponovať aj ich sprístupnením iným spôsobom. Až po doplnení dokazovania a
objasnení skutkového stavu v tomto smere bude možné posúdiť intenzitu porušenia služobnej disciplíny
žalobcom tak ako to vyplýva zo záveru dovolacieho súdu, ktorým sú súdy nižšieho stupňa viazané (§

455 CSP).

20. Vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

22. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).