Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115202803
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4115202803.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: Bc. K. E., nar. X.X.XXXX, bytom U., D. XX,
zastúpená: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO:
36 856 282, proti žalovanému: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. XXX, H. Q., zastúpený: Advokátska
kancelária CITTERBERG VALKOVÁ, s. r. o., so sídlom Nitra, Novomeského 499/17, IČO: 53 536 517,
o uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 2. novembra 2020, č. k. 12C/52/2015-311, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni

sumu 2.222,86 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 6.2.2015 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v
rozsahu 42 %.

Znalcovi B. nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., E. E. XXXX/XX priznáva nárok na znalečné voči žalobkyni
v rozsahu 29 % a voči žalovanému v rozsahu 71 %.

O výške nároku na náhradu trov konania a znalečného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zák. č. 99/163 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) napadnutým rozsudkom zo dňa 2. novembra 2020, č.
k. 12C/52/2015 - 311 rozhodol tak, že
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.445,72 eura s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne
od 6.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania v plnej výške, ktorú
je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. III. Znalec B. nar. X.X.XXXX, bytom D., E. E. XXXX/XX má nárok na náhradu

trov konania proti žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením. (ďalej len „napadnutý rozsudok“).2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 510, § 420 ods. 1,3, § 442 ods. 1,
§ 623 ods. 1, § 652 ods. 1, 2, § 653 ods. 1, 2, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.2.2015
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd uložil pôvodne žalovanému v 1. rade /
ATP TRADE s.r.o./ povinnosť zaplatiť jej sumu 2.445,72 eura s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne
od 6.2.2015 do zaplatenia, aby žalobkyni bola uložená povinnosť umožniť žalovanému v 1. rade na
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúce sa v U., na D. ulici č. XX odstránenie kamenného

kobercaažalovanýv1.radejepovinnýnavlastnénákladyodstrániťkamennýkoberecatentoodviezťna
vlastné náklady z nehnuteľnosti žalobkyne, ďalej aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť
jej sumu 1.000 eur s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne od 6.2.2015 do zaplatenia, eventuálne,
aby súd uložil žalovanému v 2.rade /G. L./ povinnosť zaplatiť jej sumu 3.445,72 eura s 5,05 % - ným
úrokom z omeškania ročne od 6.2.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného v 1.
rade zakúpila tovar - kamenný koberec, zaplatila zaň sumu 2.445,72 eura, dielo vykonal žalovaný v

2. rade v novembri 2012, po niekoľkých mesiacoch sa kamenný koberec začal droliť, oddeľovať od
betónového podkladu, vyskytovali sa na ňom fľaky. Vady reklamovala u oboch žalovaných, navrhla
vo veci znalecké dokazovanie na zistenie dôvodu vzniku vád. Navrhla eventuálny petit, keďže bez
vyhotovenia znaleckého posudku nie je možné určiť, kto nesie zodpovednosť za vady diela. Okresný
súd Nitra vo veci rozhodol dňa 11.10.2017 rozsudkom č.k. 12C/52/2015-163 nasledovne: „I. Súd žalobu

voči žalovanému v 1. rade zamieta. II. Žalovanému v 1. rade súd priznáva náhradu trov konania v
plnej výške. III. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.445,72 eura s 5,05 % - ným
úrokom z omeškania ročne od 6.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. IV. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške. Proti uvedenému rozsudku
podala žalobkyňa odvolanie voči výroku II. rozsudku, odvolanie podal aj žalovaný v 2. rade. Krajský

súd v Nitre uznesením č.k. 6Co/97/2018-232 zo dňa 31.7.2019 odvolanie žalovaného v 2. rade proti
výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému v 1. rade zamietnutá a ktorým mu bola priznaná náhrada
trov konania odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti, ktorou
bola priznaná žalobkyni náhrada trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému v 1. rade priznaná náhrada

trov konania potvrdil. Žalovanému v 1. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá v celom rozsahu na podanej
žalobe, je si vedomá toho, že vec je potrebné odborne posúdiť, navrhol vo veci vykonať znalecké

dokazovanie. Čo sa týka výmery, ktorú spomínala žalobkyňa, ona len odhadom uviedla, že to mohlo
byť 100 m2. Následne uviedol, že zotrváva na doterajších prednesoch vo veci. Čo sa týka skutkovej
situácietudošlokzmene,vplyvomdažďa,mrazudošloktakejsituácii,žekamienkysastratili,neexistujú,
chodník je bez kamienkového koberca. Preto už nie je čo odstrániť. Paragraf 654 ods. 1 OZ hovorí
o záručnej dobe 3 mesiace, pri stavebných prácach 18 mesiacov. Znalecký posudok sa vyjadruje v

tom zmysle, že pri pokládke kamenného koberca ide o stavebné práce, a preto je záručná doba 18
mesiacov. Čo sa týka reklamácie zo dňa 15.7.2013, jej predchádzalo rokovanie so žalovaným, ktorý bol
práce obhliadnuť, žalobkyňa práce reklamovala okamžite po skončení prác, žalovaný na to reagoval
v tom zmysle, že bol vadný materiál. Nesúhlasí s tvrdením, že nie je preukázaná príčinná súvislosť,
minimálne zo znaleckého posudku je zrejmé, že žalovaný porušil technologické postupy, preto došlo

ku škode a príčinná súvislosť je daná. Vo veci je potrebné vykonať minimálne dokazovanie v takom
rozsahu ako ho navrhol žalovaný a vypočuť spracovateľa znaleckého posudku. K obsahu reklamácie
uvádza, že žalovaný vedel čo je predmetom reklamácie, aj na to reagoval. Vedel, že žalobkyňa požaduje
odstránenie koberca a zaplatenie finančných prostriedkov. Žalovaný sa vyjadril k reklamácii svojím
podaním zo dňa 13.8.2013. Z reklamácie zo dňa 15.7.2013 nevyplýva odstúpenie od zmluvy. V žalobe

žalobkyňa uviedla, že kontaktovala žalovaného, u ktorého niekoľkokrát uplatnila svoju reklamáciu ústne
s tým, že odstúpila od zmluvy a žiadala vrátenie peňazí. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Takýto prejav
vôle urobený nebol. V tom čase ani neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa
trvá na tom, že sa jedná o stavebné práce. Reklamáciu uplatnila včas v 18-mesačnej lehote. Nárok
bol na súde uplatnený v premlčacej lehote 6.2.2015, materiál bol zakúpený 25.10.2012, odovzdaný

bol až po zaplatení, dohoda bola, že do práce nastúpia v novembri. Svedok vypovedal, že práce trvali
14-15 dní, že sa to naťahovalo kvôli počasiu. Podľa znaleckého posudku práce skončili v druhej polovici
novembra. Lehota 3 mesiacov potom uplynula v druhej polovici februára. Ak by sa súd nestotožnil
s tým, že sa jedná o stavebné práce, uplatňuje si žalobkyňa nárok na náhradu škody, ktorej výškazodpovedá tomu čo vynaložila na nákup materiálu a čo zaplatila za prácu. Je pravdou, že žalobkyňa
vypovedala, že práce trvali 2-3 dní avšak svedok L. povedal, že práce boli prerušované, celková doba
prác bola 14-15 dní. Poukazoval na § 510 OZ, podľa ktorého nie je vylúčený návrh na náhradu škody

aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady. Čo sa týka faktúry, tá bola vystavené bola zaplatená,
nikdy to nebolo spochybňované, nie je podstatné, či ju spoločnosť ATP Trade má vo svojej evidencii
alebo nie. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na tom, čo je uvádzané v žalobe. U žalovaného v 1. rade
zakúpila kamenný koberec a epoxidovú živicu. Bolo jej povedané, že je to vhodné do exteriéru aj do
interiéru, že s týmto materiálom nemajú problémy, nemajú žiadne reklamácie. V predajni sa pýtala, či by

nevedeli poskytnúť kontakt na majstra, ktorý by kamenný koberec položil a dali jej kontakt na žalovaného
v 2. rade. Materiál bol dodaný, priviezli ho na aute, zložil ho žalovaný v 2. rade. Ústne sa dohodla so
žalovaným v 2. rade, že urobí chodníky a schody, dohodli sa na cene. Tovar bol zakúpený v októbri a
práce sa vykonávali v mesiaci november, trvali asi 2-3 dni. Počasie v čase vykonávania prác bolo dobré,
bolo možné práce vykonávať, pretože v tých dňoch nemrzlo, ani nepršalo. Žalovaný v 2. rade keď začal
práce robiť, telefonoval so žalovaným v 1. rade, hovoril do telefónu, že to robí nejaké fľaky, čo mu oni

do telefónu povedali to nevie. Už keď to začal nanášať, nebolo to stálofarebné, miestami boli žlté fľaky.
Keď žalovaný v 2. rade práce vykonával, bola doma, pomáhal mu jeho brat, ktorý materiál miešal, iný
materiál nepoužíval, len ten čo zakúpila, teda epoxidovú živicu a kamienky, ktoré boli vo vreciach. Keď
práce dokončil, dielo zabezpečil, chránené bolo doskami, drevami, zakryté fóliou. Asi po týždni sa toto
dalo dole, bolo to už tvrdé a mohli po schodoch a chodníkoch chodiť. Celková plocha, ktorá sa robila bola

asi 100 m2. Asi po 2-3 mesiacoch si všimli, že vidia betón, začalo sa to vylupovať, zostalo to prašivé,
vylamovali sa kusy, robilo sa to všade. Kontaktovala žalovaného v 2. rade, prišiel sa na to pozrieť, tvrdil,
že kameň bol mokrý, volal aj žalovanému v 1. rade, povedal, aby to reklamovala. Reklamovala to u
žalovaného v 1. rade, poslali firmu - výrobcu, prišli chlapi, pozreli sa na to, vyjadrili sa tak, že nebol riadne
dodržaný technologický postup, niečo aj merali, hovorili, že nebola dodržaná výška, že nebola dodržaná

doba miešania. Reklamovala toto asi v marci 2013, hneď na to boli pozrieť chlapi od výrobcu. Iné osoby
to pozerať neboli. Na chodníku neboli vykonávané žiadne opravy. Následne na pojednávaní uviedla, že
od zmluvy neodstúpila. Tak ako sa začal robiť kamenný koberec, ani žalovanému sa to nepozdávalo,
keď zhotovil dielo povedal, že pár dní to bude schnúť, neschlo to ani pár týždňov, stále to bolo lepkavé,
nedalo sa po tom chodiť, žalovanému stále volala, že to neschne. Ju to stálo peniaze, nemá ani koberec,

ani finančné prostriedky, nevie prečo bol z tohto vylúčený ATP Trade, musela platiť súdne trovy, znalci
boli u nej celý deň, sú to stavebné práce, nevie aké iné práce by to boli. Reklamáciou chcela vrátiť
finančné prostriedky, alebo aby jej žalovaný zhotovil koberec nanovo, buď na náklady majstra alebo
náklady ATP, pretože nevedela, či bol zlý materiál alebo práca. Pokúšala sa so žalovaným aj o dohodu,
aby jej vrátil finančné prostriedky, alebo si to odpracoval. Žalovaný by s tým aj súhlasil ale jeho brat nie.

5. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že vôbec nebola preukázaná zodpovednosť za vady
žalovaného v 2. rade. Navrhla žalobu zamietnuť. Závery znaleckého posudku neboli jednoznačné.
V niektorých bodoch znalec priznal, že ich nedokáže zodpovedať. Znalec mal nesprávne vstupné
údaje ohľadne počasia a poveternostných podmienok. Posudok vykonával tri a pol roka po realizácii

kamenného koberca a po jeho rozpade, keď už neexistovala väčšina kamenného koberca. Potom
nie je možné skúmať jeho hrúbku. Na miestach kde teoreticky znalec pripustil možnú zodpovednosť
žalovaného v 2. rade tieto boli logickými postupmi vyvrátené. Penetrácia sa v tom čase nedodávala,
nepoužívala sa. Žalovaný v 2. rade dodržal predpísané postupy. Ak by malo dôjsť k poškodeniu v
dôsledku nepoužitia penetrácie, kamenný koberec by sa nedrolil a nerozpadával na kamienky, ale

oddeľovali by sa aj celé platne. Možné nedodržanie postupu je možné vylúčiť s poukazom na to čo
je uvádzané v znaleckom posudku, keď sa v laboratóriu robila skúška, tiež sa kamenný koberec drvil.
To znamená, že príčina je v materiáli. Problém mohol byť aj v tom, že sa materiál dodával v dvoch
častiach. Ďalej uviedla, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o oprave a úprave veci,
poukazuje na § 654 ods. 1 OZ, ktorý hovorí o záručnej dobe 3 mesiaca a pri stavebných prácach je

záručná doba 18 mesiacov. V predmetnej veci sa nejedná o stavebné práce § 43g ods. 1 a § 43 ods. 1
Stavebného zákona. Realizácia stavebného koberca nie je stavebnou prácou. Strany sporu sa na inej
záručnej dobe nedohodli. Žalobkyňa zaslala žalovanému reklamáciu zo dňa 15.7.2013 po 3 mesačnej
záručnej dobe, preto jej právo prekludovalo, teda zaniklo. Obsah jej podania je zmätočný a neurčitý.
Poukazovala na § 655 ods. 2 OZ. Žiadnu inú reklamáciu žalobkyňa nepreukázala a nezasielala. Čo

sa týka nároku žalobkyne na náhradu škody nie sú splnené zákonné podmienky, neexistuje príčinná
súvislosť. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania, svoj nárok si žalobkyňa uplatnila po uplynutí
2 ročnej subjektívnej lehoty. Vypovedala, že kamienkový koberec sa rozpadol po 2-3 mesiacoch,
tvrdila, že zhotovený bol v novembri 2012, reálne to bolo v októbri 2012, žalobu doručila na súd6.2.2015. Žalobkyňa nemusela mať istotu aká osoba je zodpovedná, avšak žalobkyňa vedela kto jej
koberec zhotovoval. Navrhla žalobu zamietnuť. Trvala aj na pôvodne podávanom návrhu na doplnenie
dokazovania, ponechala na rozhodnutie súdu či takéto dokazovanie vykoná vzhľadom na uvádzané

skutočnosti. Žalobkyňa si neuplatnila reklamáciou žiadny konkrétny nárok z vád, sú pochybnosti o
vykonanom znaleckom posudku. Reklamácia je zmätočná, žalobkyňa vo svojej výpovedi poprela to,
čo uvádzal jej právny zástupca, čo je uvedené v reklamácii. Žalobkyňa uviedla, že práce trvali 2-3 dni,
uviedla, že asi po 2-3 mesiacoch si všimli, že sa to začalo odlupovať, žalovaný trvá na tom, že práce
sa robili v októbri 2012. Poukazovala na odpoveď firmy ATP Trade na reklamáciu žalobkyne, kde uviedli

že faktúru v systéme neevidujú.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na toto nie je treba špeciálnu živnosť, to môže robiť hocikto,
len si treba naštudovať technický postup. Materiál aplikoval podľa technického listu, ktorý bol dodaný
spolu s materiálom. Mal s týmto skúsenosti, robil to už asi 2 roky. Rozdiely vo farebnosti mohli byť
spôsobené tým, že materiál bol dodaný na dva krát, tým si vysvetľoval rôzny odtieň kamienkov, pretože

časť materiálu bola dodaná zo skladu žalovaného v 1. rade a časť priamo od výrobcu spoločnosti
Pressbeton SK. Na baleniach epoxidovej chémie nebol uvedený dátum spotreby, táto chémia bola
dodaná v bandaskách, na ktorej bolo len logo firmy Pressbeton SK. Hrúbka 14mm je odporúčaná, keď
dá na stenu 4 mm, tak to bude držať. Je pravdou, že na podlahu treba dať 12-14 mm. Stali sa miesta, kde
bol daný pol centimeter alebo centimeter, betón však nebol vyrovnaný, zarovnávali sa nerovnosti. Keď

nastal problém, vyzeralo to tak ako keby zmizla chémia. Schody očistili riadne, aj ich obrusovali. Takáto
reklamácia sa mu stala len raz. Ponúkol žalobkyni, že jej zaplatí polovicu škody, ona s tým nesúhlasila,
chcela celú škodu. Zmiešajú sa dve zložky živica a tvrdidlo. Robil to väčšinou brat, mieša sa to asi 3
minúty, zmení sa to z priesvitnej farby a dostane to takú mliečnu farbu, potom sa tam nasypú kamienky.
Aplikuje sa to tak, že kamienky sa vylejú a hladia sa. Práce boli robené koncom októbra, bol najskôr na

ohliadku. Celková plocha bola menej ako 100 m2. Čo sa týka hrúbky 14mm, toto nie je prikázaná hrúbka,
je len odporúčaná. Na niektorých miestach dal hrúbku 2 cm, niekde 1 cm, niekde pol cm, snažil sa ísť v
jednej rovine, nekopíroval terén. Keď na jednej strane začal s hrúbkou 1,5 cm tak to zarovnával v takejto
výške. Takýto kamenný koberec robil trikrát, potom u žalobkyne. Myslí si, že nebola dobrá chémia. Čo
sa týka brata ten nie je v tomto smere vyučený, pomáha mu, postupujú podľa technickej dokumentácie.

Kamienky sa nederú, hrúbka na to nemá vplyv, kamienky sú nalepené a držia. Materiál zarobil, položil
ho, dodržoval postup. Keď nie je dostatočne odizolovaný betón, vznikajú pnutia, podmrzne a odskočí
najmenší spoj. V minulosti spolupracoval so žalovaným v 1. rade asi 4-5 krát, aj s týmto materiálom, aj
s inými materiálmi. V tomto prípade to bol nový betón, vyzretý, bol suchý, neboli na ňom žiadne mastné
škvrny. Vykefovali ho kartáčovou kefou.

7. Svedok K. L. - brat žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že pracovali u žalobkyne, bolo to v
októbri, jednalo sa o kamenný koberec. Najskôr boli u nej na obhliadke, dohodli sa na prácach. Zamerali
to, začali pracovať. Najskôr sa brúsil podklad betónu, potom začala realizácia a pokládka. Počasie
keď pokladali kamenný koberec bolo slnečné, niekedy pod mrakom, cez deň bolo od 15-18 stupňov.

Koberec pokladali asi 14-15 dní. Naťahovalo sa to kvôli počasiu. Podklad bol nový betón, vybrúsili ho
do čista, odprašnili. Žalobkyňa im nedala penetračný náter. Obsah vreca sa vysype, zamiešané sú
dve zložky, tie sa miešajú asi 2-3 minúty a po tom sa to vysype. Na niektorých miestach sa spravili
mapy ako keby to bolo nečisté. Volali do Pressbetonu, radili sa s nimi čo sa stalo. Potom prišiel od
nich nejaký človek, začal to čistiť acetónom, potom sa vyjadrili, že tam musel zafúknuť prach. Ten sa

tam prilepil. Koberec sa nanáša v hrúbke niekedy 10 cm, niekedy 5 mm, závisí od terénu, odporúčaná
je hrúbka 1 cm. Pri obhliadke bol prítomný, boli tam aj nejaký ľudia od žalovaného v 1. rade, aj od
spoločnosti Pressbeton, koberec sa drolil, rozsýpal. Navrhli žalobkyni vrátiť polovicu ceny. Ona s tým
nesúhlasila. Predtým ako pracovali u žalobkyne položili štyri kamenné koberce. V rámci realizácie boli
aj dni keď bolo sychravé počasie a pršalo, boli také dni, že 2-3 dni popršalo. Vtedy nenastúpili. V rámci

pokládkynepršalo.Počkalikýmtovyschneaažpotomnastúpili.Vykonávalkonkrétnučinnosť-miešanie.
Väčšinou dávajú 1 cm a viac. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa mala dosť materiálu. Povrch a
plochu od cementového mlieka čistili -vybrusovala sa kartáčom, kefou na karbobrúske, celá plocha bola
takto očistená. Oboznámil sa s technologickým postupom od výrobcu. Ako odmenu spolu so žalovaným
v 2. rade dostali 800-900 eur. Kamienky by mali držať aj keď budú uložené v jednej vrstve, mali by držať

aj keď ich poukladá vedľa seba.

8. Znalec B. na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracovávala znalecká organizácie,
bol riešiteľom. Všetky zistenia sú uvedené v znaleckom posudku a na tých zotrváva. Položeniekamenného koberca je stavebný výrobok stavebnými prácami zabudovanými do stavby. Nie je vhodné
práce vykonávať pokiaľ je vlhko, daždivo. V tabuľke boli uvedené teploty za celý mesiac november,
keďže bol problém, že nebol presne zaznamenaný deň. Stavebný denník predložený nebol. Najbližšie

možné miesto, kde sa merali poveternostné podmienky, bolo vzdialené 6,5 km. Vzhľadom na zistené
poveternostné podmienky uvádzané v tabuľke nebolo vhodné toto dielo v novembri vykonávať. Je
dôležité, aby bol podklad dostatočne pripravený. Niektorí to robia tak, že si podklad zbrúsia a položia
skúšobnú vzorku, iní penetrujú podklad vždy. Materiál časom degradoval nenachádzal sa tam. Svoje
parametre by si však mal zachovať po celú živosť stavby. UV žiarenie degraduje povrchovú vrstvu, preto

sa aplikuje na povrch ochranná vrstva. Ak sa vlhkosť dostane do koberca mala by odtekať, ak nemá kam
odtiecť koberec sa rozmelní. Mrznutie mohlo spôsobiť rozpadnutie koberca. Cementové mlieko je voda
zmiešaná s cementom, urobí na povrchu tenkú vrstvu meranú v desatinách milimetra až milimetre. Ak by
bol nedostatočne upravený podklad, koberec by sa nedrobil, odlupovali by sa kryhy. Ak by bol podklad
napenetrovaný alebo upravený, rozpadol by sa na kamienky, bola by vyššia prídržnosť, neodlupoval by
sa. Materiál by nevytvrdil, ak by boli zle namiešané zložky. Robili skúšku, zobrali vrece s kamenivom zo

stavby, obchodný zástupca dodal živicu, vzorky nedosiahli deklarovanú pevnosť podľa návodu výrobcu,
chyba mohla byť v 3 komponentoch, kamenivo, živica, tvrdidlo. Teplota mohla mať vplyv, že sa koberec
rozpadol. Došlo tu k dvom závažným porušeniam, koberec nepriľnul k podkladu, pretože podklad nebol
správne pripravený a druhé porušenie, že celý koberec sa drolil a mal nízke mechanické vlastnosti oproti
deklarovaným 20 megapascalom mal 3,3. Výrobca deklaruje túto normu vo vyhlásení o zhode. Výrobca

dal vyhlásenie zhody, deklaroval niektoré vlastnosti, vybrali len tie, ktoré boli významné pre posúdenie
otázok v ZP. Povrch nebol očistený, vyplývalo to z vizuálneho posúdenia na zadnej strane odpadnutých
častí bolo cementové mlieko. A potom aj na základe skúšky - robili test súdržnosti povrchov. Bez úpravy
povrchu dosiahli 0,57 megapscalov a so zbrúsením povrchu 1,66 a 2,08 megapascalu. Keď robili test tak
si povrch sušili, podklad nemôže byť mokrý. Ak by bol podklad mokrý, koberec by sa neodlepil okamžite,

mal by nižšiu hodnotu prídržnosti. Odlupoval by sa pod vplyvom ďalších mechanických vplyvov. Ak by
sa betónový povrch očistil, nebolo by tam cementové mlieko. Povrch by sa mal prebrúsiť až do zdravého
betónu. Ak je tam cementové mlieko tak podklad nebol dostatočne pripravený. Pod cyklom sa myslí
zmrazovanie a rozmrazovanie, za zimu môže byť viac cyklov. Rozdielna hrúbka nie je príčinou, poruchy
boli rovnaké aj na väčšej aj na nižšej hrúbke. Ak by žalovaný namiešal riadne zmes a dosiahol pevnosť

17 megapascalov, či by to malo vplyv na rozpad, uviedol s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
nie. Prídržnosť koberca k podkladu bola nula.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil a (navyše v tejto časti napadnutého rozsudku)
uviedol, že žalobkyňa zakúpila u pôvodne žalovaného v 1. rade spoločnosti ATP TRADE, s.r.o. tovar

- kamenný koberec koralový exkluziv 203 v množstve 93m3, čo vyplýva z faktúry č. 12139 zo dňa
25.10.2012,splatnejdňa25.10.2012nasumu2.445,72eura.Tútosumužalobkyňauhradilažalovanému
v 1. rade. Pri kúpe kamenného koberca jej žalovaný v 1. rade odporučil na uloženie kamenného
chodníka žalovaného v 2. rade G.. Uvedené vyplýva z výpovede žalobkyne, aj zástupcu žalovaného
v 1. rade. Žalovaný v 2. rade kamenný chodník uložil na adrese U. D. XX, žalobkyňa v žalobe, v

písomných reklamáciách aj na pojednávaní uviedla, že to bolo v mesiaci november 2012, žalovaný v
2. rade uviedol, že to bolo koncom októbra 2012, svedok L. povedal, že to bolo v októbri. Žalobkyňa
v žalobe uviedla, že za vykonanú prácu žalovanému v 2. rade zaplatila odmenu vo výške 1.000 eur.
Písomný doklad o zaplatení odmeny nepredložila. Svedok L. sa k vyplatenej odmene vyjadri tak, že
to mohlo byť 800 - 900 eur. Žalovaný v 2. rade vyplatenie odmeny 1.000 eur nepopieral. Žalobkyňa

kamenný koberec reklamovala, zaslala žalovanému v 1. rade reklamáciu, v ktorej uviedla, že predmetom
reklamácie je stav výrobku, ktorý po zapracovaní nesplnil žiadnu z vlastností deklarovaných predajcom,
konkrétne - rozdielna farebnosť fľaky, pevnosť a priľnavosť, kamenný koberec sa drolí, oddeľuje od
betónového podkladu. Ďalej v reklamácii uviedla, že po 4 mesiacoch od realizácie diela začal materiál
vykazovať spomínané vady. Žiadala o vrátenie peňazí za zakúpený tovar a odstránenie stavby na

ich náklady. Žalovaný v 1. rade reklamáciu prijal dňa 24.3.2013, na reklamáciu odpovedal písomne
kde uviedol, že po kontrole technika bola identifikovaná chyba v nedodržaní technologických postupov
pri pokládke: miešaním produktu v minimálnom časovom trvaní 3 minúty, dodržaním správnej hrúbky
kamenného koberca. Za nedodržanie technologických postupov predajca nenesie zodpovednosť,
ani záruku. Následne žalobkyňa reklamovala dielo kamenný koberec reklamáciou zo dňa 15.7.2013

u žalovaného v 2. rade, kde uviedla, že predmetom reklamácie je havarijný stav, v ktorom sa
kamenný koberec nachádza, nesúdržnosť kameniva, drolenie, odlupovanie sa od podkladového betónu,
nestálofarebnosť. Žiadala odstránenie diela na náklady žalovaného v 2. rade a vrátenie finančných
prostriedkov za zakúpený materiál, aj vykonanú prácu. Žalovaný v 2. rade na reklamáciu odpovedalpísomne dňa 13.8.2013 prostredníctvom právneho zástupcu, kde uviedol, že pri aplikácii stavebného
povrchu postupoval profesionálne, striktne sa riadil návodom výrobcu PRESSBETON s.r.o. Bučany, čo
sa týka technologického postupu. S profesionálnou starostlivosťou pripravil podklad tak, aby bol pevný

a čistý. Tak isto profesionálne postupoval pri miešaní živice a tvrdidla a následne s kamenivom dodržal
viac ako minimálne 3 minúty doby miešania. Rešpektoval minimálnu hrúbku kamenného koberca 12-15
mm. Povrch bol riadne uhladený. Pri aplikácii si nevšimol vady materiálu, po aplikácii si všimol určitú
farebnú rozdielnosť na ktorú žalobkyňu upozornil. Vady materiálu v tomto prípade kvalita chémie živica
a tvrdidlo sa môžu prejaviť až po aplikácii po dlhšom časovom období.

10. Z vyjadrenia výrobcu PRESSBETON SK s.r.o. Bučany zo dňa 5.4.2013 vyplýva, že po osobnej
návšteve po realizácii kamenného koberca jej zástupca konštatoval, že nebola dodržaná doporučená
hrúbka nánosu hmoty, ktorá je cca 14 mm, vzhľadom na frakciu kamenia a užívania (pojazdné pre
osobné autá), konštatoval nedostatočné očistenie podložia na ktorom sa nachádzalo cementové mlieko.

11.Zvyhláseniazhodyzodňa28.6.2013vyplýva,ževýrobokPRESSTONEkamennýkoberecjevzhode
s ustanoveniami smernice rady 89/106/EHS, ak je zabudovaný v súlade s návodom na použitie a že
sa na výrobok a jeho výrobu uplatňuje EN13813. PRESSTONE Kamenný koberec je zmes kameniva
PRESSTONE a živice a tvrdidla PRESSTONE. Predložený bol technický list, ktorý je podkladom pre
kladenie kamenného koberca, Certifikát výrobku k materiálu syntetická živia na báze epoxidov, aj

vyhlásenie o zhode.

12. Zo znaleckého posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. č. 20-10/2016 súd
zistil, že hrúbku nánosu hmoty kamenného koberca v časti pre osobné motorové vozidlá nebolo možné
vyhodnotiť nakoľko počas ohliadky sa materiál kamenného koberca na tomto povrchu už nenachádzal,

na pochôdznych plochách namerali minimálnu hrúbku kamenného koberca 6,11 mm a priemerná hrúbka
nameraná na desiatich miestach bola 10,13 mm, zistená hrúbka nezodpovedá funkčným požiadavkám
na minimálnu hrúbku vrstvy kamenného koberca 14 mm. Podklad nebol pred realizáciou dostatočne
očistený a napenetrovaný. Počas realizácie diela nebola dodržaná minimálna teplota 10 stupňov počas
spracovania a zretia kamenného koberca. V novembri 2012 bol iba jeden deň s priemernou dennou

teplotou nad 10 stupňov kedy nepršalo. Deň s najnižšou dennou teplotou nad 10 stupňov kedy nepršalo
sa v novembri 2012 nevyskytol. Či bol počas realizácie materiál v kontakte s vodou alebo mechanickým
zaťažením, nebolo možné jednoznačne zodpovedať, vlhkosť materiálu pred zabudovaním sa nemerala.
Pri 9 daždivých dňoch v novembri 2012 a priemernej vonkajšej relatívnej vlhkosti 82 % znalec potvrdil,
že podklad nespĺňal funkčnú požiadavku pre najvyššiu prípustnú vlhkosť betónu. Pri prehliadke sa

nevyskytovali žiadne stopy, odtlačky vyvolané mechanickým zaťažením počas realizácie. Technologický
predpissapripokládkekamennéhokobercanedodržalvčasti1.Prípravapodkladu,avčasti3.Aplikácia.
Povrch betónu nebol zbavený vystúpeného cementového mlieka, napr. prebrúsením a nedodržalo sa
odporúčanie výrobcu podklad dôkladne napenetrovať. Z vysokou pravdepodobnosťou je možné tvrdiť,
že podklad nebol suchý, hrúbka kamenného koberca sa pohybovala od 6,11 mm do 21,93 mm. Výmera

realizovaných plôch bola nameraná cca 82 m2. Prvou príčinou vzniku vád je porušenie prídržnosti
kamenného koberca k povrchovej vrstve betónu spôsobené nedostatočne pripraveným očisteným
a vysušeným a nenapenetrovaným podkladom. Druhou príčinou vzniku vád je výrazné zníženie
mechanických vlastností kamenného koberca čo mohlo byť spôsobené nesprávnym pomerom miešania
jednotlivých zložiek kamenného koberca, kvalitou dodaného materiálu, ktorý nevyhovoval deklarovaným

parametrom, nedodržaním predpísaných teplotno-vlhkostných podmienok pri realizácii, kombináciou
uvedených príčin. Farebná nestálosť sa počas prehliadky už nedala identifikovať, nie je možné
jednoznačne odpovedať čo spôsobilo farebné zmeny, mohla to byť napr. zvýšená vlhkosť kameniva,
spojivo (epoxid a tvrdidlo) nezodpovedalo deklarovaným parametrom, alebo zmena farebného odtieňa
kameniva. Rozdielna hrúbka kamenného koberca na reklamované vady a na kvalitu posudzovaného

kamenného koberca vplyv nemala. Skutočnosť použitia epoxidu od jedného dodávateľa a tvrdidla od
druhého dodávateľa môže mať zásadný vplyv na mechanické vlastnosti kamenného koberca.

13. Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom riešiteľa v konaní ustanoveného znaleckého ústavu,
ktorý vypracoval znalecký posudok a vykonal výsluch znalca IU. na pojednávaní dňa 5.10.2020, pričom

obsah jeho výpovede je uvedený v bode 9. odôvodnenia tohto rozsudku.

14.ZodbornéhovyjadreniaB..T.zodňa21.12.2016súdzistil,ževčasezhotoveniadielajenemysliteľné,
že by mal koberec hrúbku len 6 mm. V čase znaleckého dokazovania sa skúmala betónová plochaotvorená minimálne 4 roky. Vplyv hrúbky na kvalitu kamenného koberca nie je žiadny. Penetrácia nebola
v čase realizácie diela dodaná, nemohla byť aplikovaná. Teplota vonkajšieho prostredia nemohla mať
žiaden vplyv na kvalitu kamenného koberca. Keď dodaný materiál nebol dostatočne kvalitný, po čase

vplyvom slnka prestal byť odolný voči UV žiareniu a to mohla byť príčina rozpadnutia koberca. Príčinou
rozpadnutia diela bolo nevhodné kombinovanie dvojzložkového spojiva, pokiaľ bol epoxid použitý od
jedného dodávateľa a tvrdidlo od druhého dodávateľa.

15. Z vyhlásenia B.. D. D. zo dňa 21.12.2016 súd zistil, že v r. 2012 si spoločnosť PD ISIS s.r.o.

objednala od spoločnosti PRESSBETON SK s.r.o. Bučany dodanie materiálu na zhotovenie kamenného
koberca, predmetný kamenný koberec sa po 2 mesiacoch od zhotovenia začal rozpadať. V danom
období objednali od výrobcu ďalší materiál na zhotovenie kamenných kobercov pre zákazníkov, jeden
zákazník si sám objednal od výrobcu materiál na kamenný koberec, niektoré realizácie dopadli podobne
ako v prípade spoločnosti PD ISIS s.r.o..

16. Ďalej z vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za preukázané, že medzi žalobkyňou
a pôvodne žalovaným v 1. rade - spoločnosťou ATP TRADE, s.r.o. vznikol právny vzťah založený
uzatvorením kúpnej zmluvy posudzovaný podľa všeobecných ustanovení o kúpnej zmluve § 588 a nasl.
OZ a § 612 a nasl. OZ, kde sa jedná o osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode. Žalobkyňa
zakúpilaužalovanéhov1.radetovar-kamennýkoberec,zaplatilazaňžalovanémukúpnucenu2.445,72

eura dňa 25.10.2012. Žalobkyňa vady tovaru písomne vytkla reklamáciou, v ktorej uviedla, že výrobok
nesplnil žiadnu z vlastností deklarovaných predajcom, uvádzala rozdielnu farebnosť a priľnavosť, že
kamenný koberec sa drolí, oddeľuje od betónového podkladu. Ďalej v reklamácii uviedla aké právo si
uplatňuje, žiadala o vrátenie peňazí za zakúpený tovar a odstránenie stavby na ich náklady. Žalovaný
v 1. rade reklamáciu prijal dňa 24.3.2013. Bránil sa tým, že chyba bola v nedodržaní technologických

postupov pri pokládke, že dodaný tovar bol v poriadku. Žalovaná od kúpnej zmluvy uzatvorenej so
žalovaným v 1. rade neodstúpila, ani nežiadala výmenu veci, ani zľavu z ceny, pričom vady súd
vyhodnotil ako vady neodstrániteľné a brániace tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez
vady, pretože kamenný koberec sa drolil, bolo vidno betón, začal sa kamenný koberec vylupovať, zostal
fľakatý, prašivý, vylamovali sa kusy, robilo sa to všade, čo v konaní nebolo sporné, žalovaná strana to

nepopierala. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému v 1. rade nebola
podaná dôvodne, pretože k vadám nedošlo v dôsledku zavinenia žalovaného v 1. rade, v tejto časti
nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a zostal tak riešil vzťah žalobkyne a žalovaného
pôvodne v 2. rade - G. L..

17. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady ujmy spôsobenej
jej vadným plnením zo strany žalovaného (odplata za vykonanie diela 1.000 eur), ako i ujmy, ktorá jej
vznikla v dôsledku tohto vadného plnenia (cena dodaného materiálu 2.445,72 eura). Ujma spočívajúca
v samotnej vadnosti diela je odčiniteľná len v rámci zodpovednosti za vady, na rozdiel od škody,
ktorá mohla v dôsledku vadného plnenia nastať na iných veciach a hodnotách žalobkyne. Nároky zo

zodpovednosti za vady a nároky zodpovednosti za škodu môžu obstáť súbežne. O vadu ide tam,
kde ujma spočíva vo vadnom vykonaní diela a škodou je ujma, ktorá vznikla ako následok tohto
vadného plnenia (opravy alebo úpravy). Súd žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.000
eur ako zaplatenej odplaty za vykonanie diela posúdil ako nárok zo zodpovednosti za vady a nárok na
zaplatenie sumy 2.445,72 eura, ktorú žalobkyňa zaplatila za nákup materiálu súd posúdil ako nárok zo

zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 a nasl. OZ. Ujma spočívajúca v samotnej vadnosti
diela je odčiniteľná len v rámci zodpovednosti za vady, preto nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.000
eur, ktorú zaplatila žalovanému za vykonanú prácu, súd posúdil podľa ustanovení § 655 ods. 2 OZ,
keď žalovaný bezplatne vadu neodstránil, žalobkyňa zmluvu nezrušila a žiadala vrátiť zaplatenú cenu
úpravy veci vo výške 1.000 eur. Škoda, ktorá v dôsledku vadného plnenia vznikla žalobkyni nastala na

iných veciach a hodnotách žalobkyne, konkrétne nastala vo výške 2.445,72 eura, ktorú sumu žalobkyňa
zaplatila za nákup materiálu a tento materiál bol znehodnotený. Žalovaný vzniesol námietku premlčania
vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Súd sa s jeho námietkou nestotožnil a uplatnený
nárok žalobkyne na náhradu škody za premlčaný nepovažoval a to z nasledovných dôvodov. Podľa
§ 102 OZ, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významná skutočnosť, kedy sa
poškodený dozvie o škode a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
Kamenný koberec sa realizoval podľa vyhodnotenia súdom do polovice novembra 2012, žalobkyňa

vypovedala, že po dvoch - troch mesiacoch si všimla, že vidí betón, začalo sa to vylupovať, zostalo
to prašivé, vylamovali sa kusy. To znamená, že to mohlo byť v polovici mesiaca január- február 2013.
Žalobkyňa si uplatnila svoje práva u povinného subjektu, ktorý mohol za vzniknutú škodu zodpovedať
- konkrétne u pôvodne žalovaného 1 - spoločnosti ATP TRADE, s.r.o. - reklamáciou v marci 2013,
žalovaný v 1. rade reklamáciu prijal dňa 24.3.2013 a následne žalobkyňa reklamovala kamenný koberec

reklamáciou zo dňa 15.7.2013 u pôvodne žalovaného 2 - G. L.. Až týmto dňom jej začala plynúť
dvojročná subjektívne lehota, teda od 24.3.2013, resp. od 15.7.2013 a uplynula by 24.3.2015, resp.
15.7.2015, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 6.2.2015, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej
dobe, ktorá začala žalobkyni planúť až odo dňa, kedy si právo uplatnila u fyzickej alebo právnickej osoby
s poukazom na ustanovenie § 102 OZ a § 655 ods. 2 OZ. Trojročná objektívna premlčacia doba ku dňu
doručenia žaloby na súd neuplatnila, pričom táto začala plynúť momentom vzniku škodovej udalosti.

18. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným G. L. došlo k uzatvoreniu ústnej
zmluvy, v zmysle ktorej žalovaný mal vykonať dielo - uložiť kamenný koberec ako pokrytie chodníkov
a betónových plôch okolo rodinného domu žalobkyne, ktorú povinnosť si žalovaný aj splnil, za čo mu
bola žalobkyňou vyplatená odmena vo výške 1.000 eur, pričom vykonané dielo postupom času začalo

vykazovať neodstrániteľné vady, ktoré bránia žalobkyni v riadnom užívaní veci. Predmetom zmluvy
nebolo vytvorenie novej veci, ale úprava už existujúcej veci a to chodníkov a betónových plôch vo
vlastníctve žalobkyne, smerujúca k zlepšeniu ich kvality a získaniu nových vlastností. Na daný zmluvný
vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade preto súd aplikoval ustanovenia o zmluve o oprave a
úprave veci podľa § 652 - § 656 OZ, ako jedného z podtypov zmluvy o dielo a len pokiaľ osobitnej úpravy

niet, vzťahujú sa naň všeobecné ustanovenia o zmluve o dielo. V danom prípade preto zodpovednosť
žalovaného za vady vykonanej úpravy - kamenného koberca, ako i nároky žalobkyne zo zodpovednosti
za tieto vady súd posudzoval podľa ust. § 652a nasl. OZ. Žalobkyňa vyplatila žalovanému odmenu vo
výške 1.000 eur, žalovaný túto skutočnosť výslovne nepoprel, a súd teda vyplatenie odmeny 1.000 eur
považoval za nesporné a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP.

19. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, súd prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí vo veci uviedol, že
odstúpenie od zmluvy žalobkyňou preukázané nebolo, z listinných dôkazov nevyplýva, na pojednávaní
to neuvádzala ani samotná žalobkyňa, uvádzala to len v žalobe, odstúpenie od zmluvy nevyplýva ani
z písomnej reklamácie zo dňa 15.7.2013 adresovanej žalovanému. Odvolací súd uviedol, že išlo o

podstatné skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu podopretej listinným dôkazom, na ktoré žalobkyňa pri
svojom výsluchu i odkázala a ktoré žalovaný v 2. rade výslovne nepoprel, i jednostranný právny úkon
podlieha pravidlám o výklade prejavu vôle zakotvený v § 35 ods. 2 OZ. Okrem toho obsah právneho
úkonu je potrebné posúdiť i podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, Tento prístup súd uplatnil i vo
vzťahu k jednostrannému právnemu úkonu žalobkyne zo dňa 15.7.2013 voči žalovanému v 2. rade

označenému ako „Reklamácia diela kamenný koberec“. Žalobkyňa na pojednávaní výslovne uviedla,
že od zmluvy neodstúpila, chcela vrátiť finančné prostriedky, alebo aby jej žalovaný zhotovil koberec
nanovo, buď na náklady majstra alebo náklady ATP TRADE, s.r.o., pretože nevedela, či bol zlý materiál
alebo práca. Chcela, aby jej žalovaný vrátil finančné prostriedky, alebo si to odpracoval. Súd potom
opätovne posúdil právny úkonu žalobkyne z hľadiska jej posledného vyjadrenia a vyhodnotil ho tak, že

žalobkyňa ako objednávateľka si neuplatnila právo na zrušenie zmluvy v intenciách § 655 ods. 1 OZ,
ako jeden z nárokov zo zodpovednosti za vady opravy alebo úpravy. Nevyužila svoje právo na zrušenie
zmluvy, ani neodstúpila od zmluvy (odstúpenie od zmluvy má rovnaké právne účinky ako zrušenie
zmluvy), a nedošlo k zrušeniu zmluvy od začiatku podľa § 48 ods. 2 OZ a medzi účastníkmi nevznikol
synalagmatický právny vzťah z bezdôvodného obohatenia (§ 457 OZ).

20. Realizáciu kamenného koberca súd považoval za stavebné práce. S poukazom na ustanovenie
§ 43g zákona č.50/1976 Zb., stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba
zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi a) trvale a pevne
zabudovávajúdostavbyalebosazostavbyvynímajústavebnévýrobky,najmäprevádzkovézariadeniaa

zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b) stavba pripája na verejné
dopravné a technické vybavenie územia. Ak sa podľa osobitných predpisov vyžaduje na vykonávanie
určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická
osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť. Ak sa na stavebné prácevzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné
postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať
v súlade s nimi. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená

stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na
pozemné stavby a inžinierske stavby. Inžinierske stavby sú okrem iného diaľnice, cesty, miestne a
účelové komunikácie, nábrežia , chodníky a nekryté parkoviská /§ 43 odsek 3 písmeno a/ zákona
č. 50/1976 Zb./ S poukazom na uvedené ustanovenia stavebného zákona, potom súd realizáciu

kamenného koberca na chodník, resp. nekryté parkovisko - miesto pre parkovanie osobného vozidla
považoval za stavebné práce ako odbornú činnosť realizovanú žalovaným, ktorou sa uskutočnila úprava
inžinierskej stavby - chodníka, resp. nekrytého parkoviska a stavebnými prácami súd práce, ktorými
dochádza k zhodnoteniu nehnuteľností.

21. Čo sa týka reklamácie, žalobkyňa reklamovala kamenný koberec reklamáciou zo dňa 15.7.2013

u žalovaného, kde uviedla, že predmetom reklamácie je havarijný stav v ktorom sa kamenný koberec
nachádza, nesúdržnosť kameniva, drolenie, odlupovanie sa od podkladového betónu, nestálofarebnosť.
Žiadala odstránenie diela na náklady žalovaného v 2. rade a vrátenie finančných prostriedkov za
zakúpenýmateriál,ajvykonanúprácu.Súdsanestotožnilsnázoromžalovaného,žeobsahreklamácieje
zmätočný a neurčitý. V reklamácii je jasne uvedené, čo žalovaná reklamuje - havarijný stav kamenného

koberca, nesúdržnosť kameniva, drolenie, odlupovanie sa od podkladového betónu, nestálofarebnosť
a je v nej aj jasne uvedené, aký nárok si od žalovaného uplatňuje - odstránenie diela na náklady
žalovaného a vrátenie finančných prostriedkov za zakúpený materiál, aj vykonanú prácu. Čo sa týka
argumentov, že reklamácia nebola uplatnená včas, k tomu súd uvádza, že pri stavebných prácach je
záručná doba 18 mesiacov /§ 654 ods. 1 OZ/. Reklamáciu si žalovaná uplatnila u žalovaného v čas

v 18 mesačnej záručnej dobe, reklamácia je zo dňa 15.7.2013 a práce nemohli byť vykonávané v
mesiaci október 2012, tak ako tvrdil žalovaný, ale až v mesiaci november 2012 a to s poukazom na
dátum na faktúre ohľadne zakúpenia materiálu, čo bol 25.10.2012, to bol štvrtok. Je logické, že práce
nemohli byť vykonávané skôr ako bol zakúpený tovar. Aj keby súd teoreticky pripustil, že žalovaný bol
na ohliadne hneď na druhý deň po zakúpení tovaru dňa 26.10.2012, čo bol piatok a začal pracovať dňa

29.10.2012, čo bol pondelok a zobral by do úvahy výpoveď svedka, že práce trvali 14 - 15 dní, pretože
sa to naťahovalo kvôli počasiu, tak potom by pracovali takmer do polovice novembra 2012. Žalobkyňa
síce uviedla, že práce trvali 2-3 dni, avšak svedok K. L. vypovedal, že práce boli prerušované, že celková
doba prác bola 14-15 dní. Potom od polovice novembra 2012 do polovice júla 2017 uplynula lehota 8
mesiacov, čo je v rámci 18 mesačnej záručnej doby a reklamácia teda bola uplatnená včas, k zániku

práv zodpovednosti za vady nedošlo, žalobkyňa v záručnej dobe vady vytkla, uviedla konkrétne vady a
zároveň aj uviedla aké právo si z dôvodu reklamovaných vád uplatňuje.

22. S poukazom na ustanovenie § 510 OZ, podľa ktorého uplatnenie nároku zo zodpovednosti za
vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla, zodpovedá žalovaný za ujmu, ktorá

žalobkyni vznikla a to je zaplatenie sumy 3.445,72 eura, ktorá pozostáva zo sumy 2.445,72 eura za
nákup materiálu, preukázané listinným dôkazom faktúrou č. 12139 zo dňa 25.10.2012 na sumu 2.445,72
eura, zaplatenou žalobkyňou v hotovosti dňa 25.10.2012 a 1.000 eur vyplatená odmena žalovanému,
pričom k vyplateniu odmeny neexistuje listinný dôkaz, svedok K. L. potvrdil vyplatenie odmeny 800-900
eur, žalovaný v 2. rade námietky voči vyplatenej odmene neuvádzal žiadne a keďže skutkové tvrdenie

žalobkyne ohľadne vyplatenia odmeny 1.000 eur výslovne nepoprel, tak súd mal za preukázané, že
žalobkyňa mu vyplatila odmenu 1.000 eur. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ
sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a
je teda napraviteľná poskytnutím peňazí. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a

ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
areprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošlého
stavu. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyni vznikla škoda vo výške 2.445,72 eura. Právo na náhradu
škody nie je právom vyplývajúcim zo zodpovednosti za vady, všeobecná zodpovednosť za škodu
spočíva na zásade zavinenia. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky ako je

vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou a protiprávny úkon.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušléhozisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť
musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia,
bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom

procese, zaťažuje toho, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou
a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Z uvedeného súd dospel
k záveru, že škoda vo výške 2.445,72 eura vzniknutá žalobkyni bola preukázaná, táto sporovaná
ani nebola, rovnako bola zistená a preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti žalovaného s poukazom na závery znaleckého posudku, súd sa nestotožnil s námietkami

žalovaného, že nemožno objektívne vyhodnotiť skutočnú aplikovanú hrúbku kamenného koberca, sám
žalovaný potvrdil, že nedodržal odporúčanú hrúbku 14 mm, keď na pojednávaní uviedol, že stali sa
miesta, kde bol daný pol centimeter alebo centimeter, znalecký ústav meral hrúbku na 10 miestach
a priemerná hrúbka bola 10,13 mm, minimálna hrúbka bola nameraná 6,11 mm, to znamená, že
odporúčanáaplikovanáhrúbkaneboladodržaná.Kďalšejnámietke,žepodkladboldostatočneočistený,
súd uvádza, že znalecký ústav sa vyjadril jednoznačne, keď uviedol, že podklad nebol dostatočne

očistený, na povrchu betónu sa nachádzala vrstva cementového mlieka. Čo sa týka počasia a obdobia,
kedy bolo dielo zhotovené, žalobkyňa tvrdila, že to bolo v novembri, práce trvali asi 2-3 dni, počasie v
čase vykonávania prác bolo dobré, nemrzlo, ani nepršalo. Svedok K. L. uviedol, že to bolo v októbri,
najskôr boli na obhliadke, najskôr sa brúsil podklad betónu, potom začala realizácia a pokládka. Počasie
keď pokladali kamenný koberec bolo slnečné, niekedy pod mrakom, cez deň bolo od 15-18 stupňov.

Koberec pokladali asi 14-15 dní. Naťahovalo sa to kvôli počasiu. Uvedené súd vyhodnotil tak, že práce
nemohli byť vykonávané v mesiaci október 2012, ale v mesiaci november 2012 a to s poukazom
na dátum na faktúre ohľadne zakúpenia materiálu, čo bol 25.10.2012, to bol štvrtok. Aj keby súd
teoreticky pripustil, že žalovaný bol na ohliadne hneď na druhý deň po zakúpení tovaru 26.10.2012
v piatok a začal pracovať 29.10.2012 v pondelok a zobral by do úvahy výpoveď svedka, že práce

trvali 14 - 15 dní, pretože sa to naťahovalo kvôli počasiu, tak potom by pracovali takmer do polovice
novembra 2012 a znalecký ústav uviedol, že v novembri 2012 sa deň s teplotou nad 10 stupňov
kedy nepršalo nevyskytol, potom je správny záver, že sa nedodržala minimálna teplota 10 stupňov
počas spracovania a zretia kamenného koberca. K otázke vlhkosti materiálu sa znalecký ústav nevedel
vyjadriť, pretože vlhkosť materiálu sa nemerala, ale potvrdil s poukazom na počet daždivých dní a

vonkajšiu vlhkosť, že podklad nespĺňal požiadavku pre najvyššiu prípustnú vlhkosť betónu. Znalec
sa jednoznačne vyjadril že nebol dodržaný technologický predpis v časti prípravy podkladu a v časti
aplikácie, to že s tým, že žalovaný v 2. rade nesúhlasí, je jeho tvrdenie ničím nepodložené. Tvrdenie
žalovaného, že dielo malo vady výlučne v dôsledku nekvality dodaného materiálu, ktorý nevyhovoval
deklarovaným parametrom, že výrobca skúšal nový typ chémie preukázané nebolo a nevyplýva to

ani zo znaleckého posudku a záverov na otázku č. 7, pretože prvou príčinou vzniku vád je porušenie
prídržnosti kamenného koberca k povrchovej vrstve betónu spôsobené nedostatočne pripraveným
očisteným a vysušeným a nenapenetrovaným podkladom. Druhou príčinou vzniku vád je výrazné
zníženie mechanických vlastností kamenného koberca, čo mohlo byť spôsobené nesprávnym pomerom
miešania jednotlivých zložiek kamenného koberca, kvalitou dodaného materiálu ktorý nevyhovoval

deklarovaným parametrom, nedodržaním predpísaných teplotno-vlhkostných podmienok pri realizácii,
kombináciou uvedených príčin a z uvedeného záveru nie je možné vyvodiť, že dielo malo vady
výlučne v dôsledku nekvality dodaného materiálu. Znalecký ústav pripustil, že použitie epoxidu od
jedného dodávateľa a tvrdila od druhého dodávateľa môže mať zásadný vplyv na mechanické vlastnosti
kamenného koberca, neuviedol to však ako príčinu vzniku vád diela v predmetnej veci, výrobca musí

zabezpečiť, že hotový výrobok spĺňa deklarované parametre, čo bolo v konaní preukázané listinnými
dôkazmi a to vyhlásením zhody zo dňa 28.6.2013, z ktorého vyplýva, že výrobok PRESSTONE kamenný
koberec je v zhode s ustanoveniami smernice rady 89/106/EHS, ak je zabudovaný v súlade s návodom
na použitie a že sa na výrobok a jeho výrobu uplatňuje EN13813. PRESSTONE Kamenný koberec je
zmes kameniva PRESSTONE a živice a tvrdidla PRESSTONE. Predložený bol technický list, ktorý je

podkladom pre kladenie kamenného koberca, Certifikát výrobku k materiálu syntetická živica na báze
epoxidov, aj vyhlásenie o zhode. Preto mal súd za preukázané zavinenie žalovaného, ktoré je v príčinnej
súvislosti so vznikom škody u žalobkyne. Súd doplnil dokazovanie výsluchom riešiteľa znaleckého
posudku, ktorý na pojednávaní potvrdil, že došlo tu k dvom závažným porušeniam, koberec nepriľnul
k podkladu, pretože podklad nebol správne pripravený a druhé porušenie, že celý koberec sa drolil a

mal nízke mechanické vlastnosti. Povrch nebol očistený, vyplývalo to z vizuálneho posúdenia na zadnej
strane odpadnutých častí bolo cementové mlieko a na základe skúšky - robili test súdržnosti povrchov.
Ak by bol podklad mokrý, koberec by sa neodlepil okamžite, mal by nižšiu hodnotu prídržnosti. Odlupoval
by sa pod vplyvom ďalších mechanických vplyvov. Ak by sa betónový povrch očistil, nebolo by tamcementové mlieko. Rozdielna hrúbka nie je príčinou, poruchy boli rovnaké aj na väčšej, aj na nižšej
hrúbke. Prídržnosť koberca k podkladu bola nula.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.445,72 eura s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne od
6.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom úrok z omeškania
je žalobkyni priznaný s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, výška úroku z omeškania je v súlade
s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. zvýšená o päť percentuálnych bodov ako určuje ECB, počiatok

omeškania je deň doručenia žaloby na súd 6.2.2015.

24. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania v plnej výške, ktorú
je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením /§ 262 CSP/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania

súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov konania priznal v
plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu,
teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa, keďže žalobe bolo v
celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, ktorou je žalovaný
a v konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, ani

u žalobcu.

25.Onárokuznalcanatrovykonaniavočivkonaníneúspešnémužalovanémusúdrozhodolspoukazom
na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a § 253 CSP a 255 CSP. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

26. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie považuje žalovaný za nesprávny a nespravodlivý a jeho odôvodnenie za zmätočné,
nelogické a nepresvedčivé. Žalovaný poukázal na to, že nie je mu zrejmé, na základe čoho súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1000 eur žalobkyni titulom nároku zo zodpovednosti za vady,

keď súčasne konštatoval, že žalobkyňa od zmluvy neodstúpila, respektíve nežiadala zmluvu zrušiť.
Ak nedošlo k zrušeniu zmluvy, nemôže predsa žalobkyňa požadovať vrátenie zaplatenej ceny za
aplikáciu kamenného koberca. Poukázal na § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vrátenie
zaplatenej ceny možno vyvodiť jedine z práva na zrušenie zmluvy. Ani z primeraného zníženia ceny
úpravy veci nemožno odvodiť právo na vrátenie celej zaplatenej ceny. Závery prvoinštančného súdu sú

nelogické a nepochopiteľné. Podľa názoru žalovaného je obsah podania žalobkyne zo dňa 15.07.2013
neurčitý, zmätočný a nespĺňa náležitosti reklamácie. Nie je z neho známe, akého nároku sa vlastne
žalobkyňa domáhala. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že od zmluvy neodstúpila. Chcela vrátiť
finančné prostriedky, alebo aby jej žalovaný zhotovil koberec. Žalovaný bol toho názoru, že išlo o
absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyňa riadne nereklamovala úpravu veci, pretože zrozumiteľne

nevyjadrila, ktorý nárok z vád si uplatňuje. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobkyne, že od zmluvy odstúpila pri
údajných ústnych reklamáciách, toto sa nezakladá na pravde, pretože žiadne ústne reklamácie neboli
z jej strany nikdy vykonané ani v konaní preukázané.

27. Súd nesprávne posúdil otázku včasnosti uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a s tým

súvisiacu otázku, či aplikácia kamenného koberca je alebo nie je stavebnou prácou. Podanie označené
ako reklamácia bola zaslaná žalobkyňou žalovanému až po uplynutí záručnej doby, ktorá bola v tomto
prípade trojmesačná, keďže aplikácia kamenného koberca nie je stavebnou prácou. Prvoinštančný
súd založil svoje odôvodnenie ohľadne charakteru prác ako stavebné práce, výlučne podľa ustanovení
stavebného zákona. Žalovaný neuskutočňoval stavbu, ale len upravoval už uskutočnenú existujúcu

stavbu, t. j. menil jej povrch. V zásade sa aplikoval kamenný koberec z estetických dôvodov ako
dekoračná vrstva. Nevznikla nová vec, stavba, a nie každá povrchová úprava stavby musí byť stavebnou
prácou. Pri pokládke kamenného koberca sa nejedná ani o montážne práce, pretože sa nejedná o
stavebné práce a strany sporu sa nedohodli na žiadnej osobitné záručnej dobe, bola záručná doba
podľa zákona 3 mesiace. Žalobkyňa zaslala žalovanému svoje podanie označené ako „reklamácia diela

kamenný koberec“ až listom zo dňa 15.7.2013. Jej práva zo zodpovednosti za vady v tom čase už boli
prekludované.28. Žalovaný považoval za nesprávny aj záver súdu o tom, že nárok žalobkyne na náhradu škody nie je
premlčaný. Poukazovanie súdu a rovnako tak žalobkyne na § 102 Občianskeho zákonníka je nesprávne.
Toto ustanovenie je totiž použiteľné pri právach zo zodpovednosti za vady, kedy je potrebné najskôr si

uplatniť právo dotknutej osoby riadnou a včasnou reklamáciou, a až následne od tohto okamihu začne
plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu
k právu na náhradu škody, nie právo zo zodpovednosti za vady, keďže tento nárok žalobkyňa ani riadne a
včas neuplatnila. Pri práve na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať §
102 Občianskeho zákonníka. Pre premlčanie práva na náhradu škody sú preto rozhodné len premlčacie

doby uvedené v paragrafe 106 Občianskeho zákonníka, z ktorého jasne vyplýva odkedy začínajú plynúť.
Žalovaný konštatoval, že podľa vyjadrení žalobkyne na pojednávaní dňa 13.5.2015 uviedla, že kamenný
koberec sa rozpadol po dvoch - troch mesiacoch. Uvedené zistila už po dvoch mesiacoch aplikácie.
Žalobkyňa si tak uplatnila svoje právo po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože aj
keby žalovaný pripustil, že úprava bola realizovaná v novembri, po uplynutí dvoch mesiacov došlo k
zisteniu škodovej udalosti najneskôr 31.1.2013, a preto podanie žaloby dňa 6.2.2015 bolo po uplynutí

premlčacej doby.

29. Žalovaný ďalej uviedol, že samotný súd poukázal na to, že vznik škody musí byť bez pochybností
spôsobený práve porušením povinnosti, musí byť daná príčinná súvislosť. Už len samotný fakt, že
súd cituje v rozsudku ustanovenia znaleckého posudku vypracovaného dňa 05.04.2016 technickým a

skúšobným ústavom stavebným, n.o., kde ako jedna z príčin rozpadnutia kamenného koberca bola
uvedená aj nekvalita materiálu, svedčí o tom, že nebola jednoznačne preukázaná zodpovednosť
žalovaného za škodu. Žalovaný opakovane poukazoval v konaní na to, že znalecký posudok je
nesprávny a nepoužiteľný vo viacerých častiach. Znalecká organizácia skúmala kamenný koberec,
ktorý z väčšej časti už ani neexistoval, vychádzala z nesprávnych vstupných údajov a nedatovaných

dokumentu. Sama znalecká organizácia pripustil až na niektoré otázky nie je možné jednoznačne
odpovedať. Výsluch znalca na pojednávaní všetky tieto rozpory neodstránil, jeho odpovede boli veľakrát
vyhýbavé a účelové. Len pre úplnosť žalovaný uviedol, že vypracovanie nového znaleckého posudku
tomto prípade nie je možné, keďže kamenný koberec už v súčasnosti neexistuje a aj v čase skúmania
znaleckou organizáciou bol z veľkej časti rozpadnutý, respektíve sa tam nenachádzal.

30. Podľa záverov znaleckého posudku ani odborného vyjadrenia hrúbka kamenného koberca nemala
žiaden vplyv na rozpadnutie kamenného koberca. Hrúbka koberca mala odporúčací nie záväzný
charakter. Pokiaľ išlo o prípravu podkladu, žalovaný nesúhlasil s tým, že podklad bol nedostatočne
očistený pred aplikáciou kamenného koberca. Betónovú plochu riadne očistil pomocou kartáčov a kefy

a karbobrúsky. Prvoinštančný súd zrejme vychádzal zo znaleckého posudku, respektíve vyjadrenia
znalca na pojednávaní, avšak vôbec nevzal do úvahy protichodné závery odborného vyjadrenia B., ktorý
uviedol, že na vzorkách - fotografiách nebola vrstva mlieka. Navyše, výsledky skúšok sú neobjektívne,
pretože boli vykonané na 3 a pol roka otvorenom betónovom podklade. Ak by bol povrch nedostatočne
očistený, došlo by k oddeleniu koberca od betónového podkladu vcelku, pričom tento kamenný koberec

ako taký by držal pohromade. V danom prípade sa však koberec rozpadal postupne na úplne malé
kamienky. Pokiaľ išlo o nepoužitie penetrácie, tak na 11. strane znaleckého posudku sa uvádza, že
v súčasnosti je súčasťou výrobku aj penetrácia na báze epoxidov. V dokladoch z obdobia realizácie
predmetného koberca sa výrobok s penetráciou neuvádzal. Žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť,
keď podklad neaplikoval penetráciou. V čase realizácie úpravy veci z návodu použitie penetrácie

nevyplývalo. Žalovaný poukázal na pochybnú faktúru datovanú raz 25.10.2012, inokedy 31.10.2012.
Dodávateľ materiálu faktúru zo dňa 25.10.2012 ani neeviduje na meno žalobkyne. Výpočty súdu majú
niekoľko logických nedostatkov. Nie je mu zrejmé, prečo by žalovaný nemohol práce vykonávať aj
cez víkend a musel by nastúpiť až v pondelok. Súd dospel k nesprávnym záverom ohľadne termínu
zhotovenia kamenného koberca, a preto dospel k nesprávnym záverom o nevhodnom počasí pre

realizáciu. Údaje o teplote v novembri 2012 sú podľa názoru žalovaného skreslené a nesprávne
vyhodnotené. Vychádzalo sa z teploty zaznamenanej na letisku Nitra, ktoré bolo vzdialené 6,5 kilometra
od miesta realizácie. Malo byť prihliadané k najvyšším teplotám nielen priemernými teplotami. Z
najvyšších teplôt uvedených v znaleckom posudku vyplýva, že v mesiaci november 2012 bolo 13 dní
s najvyššou teplotou nad 10 stupňov, kedy nepršalo. Znalecká organizácia nesprávne uviedla, že v

novembri 2012 bol len 1 deň s priemernou teplotou nad 10 stupňov, kedy nepršalo. V skutočnosti to boli
dva. Žalovaný poukazoval na fakt, že teplota vonkajšieho prostredia nemá žiaden vplyv na rozpadnutie
kamenného koberca, pretože ak sa chemická reakcia pri zmiešaní epoxidu a živice naštartuje, už sa
nezastaví, maximálne sa môže spomaliť.31. Pokiaľ išlo o kvalitu materiálu, žalovaný uviedol, že v závere znaleckého posudku v odpovedi
na otázku číslo 7 znalecká organizácia uviedla ako prvú príčinu vzniku vád porušenie prídržnosti

kamenného koberca k povrchovej vrstve betónu a ako druhú príčinu výrazné zníženie mechanických
vlastností kamenného koberca. Ako dôvody boli uvedené nesprávny pomer miešania, kvalita dodaného
materiálu, nedodržanie predpísaných tepelno- vlhkostných podmienok pri realizácii, kombinácia
uvedených príčin. Keďže miešaný materiál vytvrdol, preto zníženie mechanických vlastností nemohlo
byť spôsobené nesprávnym pomerom miešania. Žalovaný poukázal na odkaz v znaleckom posudku,

ktorý uvádza, že jednoznačné stanovenie príčiny zníženia mechanických vlastností kamenného koberca
vyžaduje ďalšie dokazovanie, ktoré by finančne prevýšilo výšku spôsobenej škody. Takisto súd
nevyhodnotil tvrdenia znalca, že výrobok nebol mrazuvzdorný, čo znamená, že nebol vhodný do
exteriéru.Bolotrebaprihliadnuťajktomu,ževýrobokmánízkemechanickévlastnostiajprivyhotovovaní
vzoriek v laboratóriu presne podľa návodu na použitie. Tu ale treba dodať, že skúšobné vzorky sa
vyhotovovali z pôvodného kameniva žalobkyne, ale chémia - obe zložky bola dodaná od výrobcu, viď

strana 7 znaleckého posudku s poznámkou, že nemožno žiadať chémiu od žalobkyne, pretože už na
stavbe žiaden zbytok chémie nebol. Súd sa nijako nevysporiadal ani s tým, že samotný výrobca ponúkol
žalobkyni odškodné, čo priznala aj žalobkyňa. Ani vyhlásenie zhody výrobku neurčuje jeho kvalitu.

32. Žalovaný poukázal na článok 15 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom konštatoval, že rozsudku chýba

riadne vysvetlenie hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne.

33. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že na ostatnom pojednávaní pred súdom dňa
05.10.2020 bol vypočutý znalec Ing. D. H., ktorý bol riešiteľom uvedeného znaleckého posudku. Na

uvedenom pojednávaní bola prítomná strana žalovaných a mali možnosť znalcovi klásť otázky, pričom
znalec na všetky položené otázky odpovedal a jednoznačne vyvrátil všetky argumenty žalovaného. Ak
by žalovaný ako dodávateľ splnil povinnosť viesť stavebný denník, nemal by problém preukázať, kedy
v skutočnosti uvedené práce boli realizované, za akých poveternostných podmienok a v akom stave
prebral stavenisko. Je logické, že už fakt, že posudok vypracoval technický a skúšobný ústav a že na

posudzovanie používal STN stavebné znamená, že v danom prípade išlo o stavebné práce. Znalec na
pojednávaní uviedol, že sa jedná o stavebný výrobok, stavebnými prácami zabudovanými do stavby.
Záručná doba preto bola 18 mesiacov. Žalobkyňa nakúpila materiál dňa 25.10.2012. Z uvedeného je
zrejmé, že práce nemohli byť pred týmto termínom realizované. Podľa údajov žalobkyne práce boli
realizované a dokončené koncom mesiaca november 2012, čo vyplýva aj z výsluchu svedka K. L., brata

žalovaného. Žaloba podaná dňa 06.02.2015 bola podaná včas. Bolo treba vychádzať z ustanovenia §
102 Občianskeho zákonníka.

34. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že nie je pravda, že žalovaný si mohol nechať
vypracovať nový znalecký posudok, pretože samotný znalecký posudok z roku 2016 bol vypracovaný po

viac ako troch rokoch od rozpadnutia sa kamenného koberca. Preto nie je možné vypracovať znalecký
posudok. Preto bolo pre žalovaného nemožné nechať si vypracovať ďalší znalecký posudok v čase
doručenia znaleckého posudku z apríla 2016. Žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, preto mala byť
žaloba zamietnutá. Znalec na pojednávaní nevedel zodpovedať všetky položené otázky a na viaceré
otázky odpovedal vyhýbavo a účelovo.

35. Pokiaľ išlo o povinnosť viesť stavebný denník, tomto prípade pokládka kamenného koberca nie
je stavebnou prácou, preto logicky nemal byť vedený ani stavebný denník. Stavebný zákon ani
nekonkretizuje obsah stavebného denníka tak, ako to účelovo uvádza žalobkyňa vo vyjadrení. Majú
sa zaznamenávať všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Záver súdu o tom, že práce

mohli byť vykonávané najskôr od 26.10.2012 je nesprávny, pretože tak obhliadka, ako aj prípravné práce
mohli byť vykonávané pred zakúpením tovaru. V čase vykonávania prác bolo dobré počasie, nemrzlo ani
nepršalo, čo potvrdil aj svedok K.. Nie každá práca, na ktorú by sa eventuálne použil návod či technická
norma, je stavebnou prácu. Nie každá povrchová úprava stavby musí byť stavebnou prácou. Je potrebné
dôsledne rozlišovať medzi pojmami stavebný výrobok a stavebné práce. Žalovaný neuskutočňoval

stavbu, ale len upravoval už uskutočnenú stavbu, menil jej povrch. Zhotovená stavba už bola funkčná
aj bez povrchovej úpravy vo forme kamenného koberca. Ak by išlo o stavbu, mala požiadať o stavebné
povolenie. Žalovaný namietal premlčanie práva na náhradu škody, preto sa nemožno odvolávať na §
102 Občianskeho zákonníka.36. K vyjadreniu žalovaného podala stanovisko žalobkyňa v tom smere, že sa v plnom rozsahu
odvoláva na svoje vyjadrenie k odvolaniu. Žalovaná sa snažila spochybniť hodnovernosť znalca, avšak

nedôvodne. V roku 2016 ešte časť koberca existovala, a preto žalovaný, ak nesúhlasil so závermi
uvedeného znaleckého posudku, mal dostatok času si nechať vypracovať kontrolný znalecký posudok.

37. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo
vyhovujúcej časti priznaného nároku potrebné podľa § 388 CSP zmeniť (tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku) a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Uvedená zmena sa týka aj výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania, vrátane náhrady trov znalca.

38.Podľa§388 CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

39. Odvolací súd konštatuje, že pôvodne sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2015
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd uložil pôvodne žalovanému v 1. rade

(ATP TRADE s.r.o.) povinnosť zaplatiť jej sumu 2.445,72 eura s 5,05 % - ným úrokom z omeškania
ročne od 06.02.2015 do zaplatenia, aby žalobkyni bola uložená povinnosť umožniť žalovanému v 1.
rade na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúce sa v U. odstránenie kamenného koberca
a žalovaný v 1. rade je povinný na vlastné náklady odstrániť kamenný koberec a tento odviezť na vlastné
náklady z nehnuteľnosti žalobkyne, ďalej aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť jej sumu

1.000 eur s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne od 06.02.2015 do zaplatenia, eventuálne, aby súd
uložil žalovanému v 2. rade (G. L.) povinnosť zaplatiť jej sumu 3.445,72 eura s 5,05 % - ným úrokom
z omeškania ročne od 06.02.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného v 1. rade
zakúpila tovar - kamenný koberec, zaplatila zaň sumu 2.445,72 eura, dielo vykonal žalovaný v 2. rade v
novembri 2012, po niekoľkých mesiacoch sa kamenný koberec začal droliť, oddeľovať od betónového

podkladu, vyskytovali sa na ňom fľaky.

40. Odvolací súd ďalej konštatuje, že napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozsudkom
prvoinštančného súdu, pričom žalovanou stranou zostal len žalovaný, pán G. Prvoinštančný súd
napadnutýmrozsudkompriznalcelýuplatnenýnárokžalobkynevočižalovanému(pôvodnežalovanýv2.

rade), pretože právne uzavrel, že bola uzavretá zmluva o oprave a úprave veci, že išlo o stavebné práce,
nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, uplatnený nárok z vád a škody nebol prekludovaný, ani premlčaný,
práce neboli vykonané riadne porušením povinnosti žalovaného.

41. Podľa § 652 ods. 1 OZ, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu

zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci, zhotoviteľovi vzniká právo, aby mu
objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

42. Podľa § 652 ods.2 OZ, opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej
poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je o činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci

alebo jej vlastnosti.

43. Podľa § 653 ods. 1 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri
prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

44. Podľa § 653 ods. 2 OZ, zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá
sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo
nevhodnosť pokynov neupozornil.

45. Podľa § 654 ods. 1 OZ, záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi

ustanovená inak, pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.

46. Podľa § 655 ods. 1 OZ, ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na
bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadunemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne
znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo
úpravy.

47. Podľa § 655 ods. 2 OZ, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej
dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby
nepočíta a zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o
vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.

48. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

49. Podľa § 510 OZ, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody,
ktorá z vady vznikla.

50. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

51. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

52. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

53. Odvolací súd uvádza, že z pohľadu naplnenia zásad civilného súdneho konania sa proces
spravodlivo „nachádzacieho“ stavu potýka s problematikou vyvažovania miery dokazovania zisteného
skutkového stavu na jednej strane a skutočným stavom (objektívnou pravdou), ktoré sa môžu a nemusia

zhodovať. Sporový civilný proces je založený na potrebe zistenia skutkového stavu (§ 215 ods. 1
CSP). Dostatočnosť hľadania pravdy je determinovaná potrebou napĺňať potreby právnej istoty účinne
a spravodlivo. V procese hľadania (potrebnej) pravdy sa civilného sporového procesu zúčastňujú súd
(napr. § 150 ods. 2 CSP), strany konania (§ 149, § 151 CSP) a iné zúčastnené osoby. Podľa § 191 ods. 1
CSP,dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených
skutočnosti vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu zavŕšeného v zákonnom postupe dokazovania. Z
tejto zásady vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd

hodnotenie vykonal. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie
§ 132 CSP, podľa ktorého sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany
za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

54. Nemožno prehliadnuť, že v tomto prejednávanom prípade a v aktuálnom stave ďalší a iný priamy
dôkaz týkajúci sa posudzovania samotného kamenného koberca získať nemožno (kamenný koberec už
neexistuje ako ani jeho zložky). Základným východiskom pre možnosť priznať žalobcom uplatnený nárok
je, že rozhodujúce tvrdené skutočnosti žalobca aj preukáže. Je tomu tak aj v tomto prípade, kedy žalobca

musel tvrdiť takú sumu skutkových okolností a tieto aj v prípade spornosti preukázať, ktoré budú viesť k
uneseniu dôkazného bremena a možnosti súdu procesný nárok priznať. V prípade označenia výsledku
dokazovania s charakteristikou označujúcou unesenie dôkazného bremena spojením „bolo dokázané“,
možno konštatovať, že bolo zákonnej požiadavke zistenia skutkového stavu urobené zadosť. Niekedy
je možné v procese dokazovania označiť skutočnosť za dokázanú, aj keď v bežnom živote možno takú

skutočnosť označiť napr. „len“ za osvedčenú, pravdepodobnú, prijateľnú, alebo, že sa nevylučuje jej
existencia. Činnosť súdu musí napĺňať základné postuláty materiálneho právneho štátu s prihliadnutím
na zákaz odopretia spravodlivosti, právnu istotu a najmä spravodlivosť.

55. Možno konštatovať, že žalobkyňa si objednala vyhotovenie kamenného koberca, pričom z pohľadu

času tento nevydržal ani „laicky“ prijateľný čas vo funkčnosti a prevedení, na ktoré bol kamenný koberec
vyhotovovaný a z úpravy veci kamenným kobercom nemala žalobkyňa nič. Zaplatila cenu práce a
materiál použitý na jeho realizáciu. Materiál dodala žalobkyňa žalovanému. Žalobkyňa pôvodne žalovala
o svoj nárok tak predajcu materiálu (nevylučujúc vadnosť materiálu), ako aj žalovaného, ako dodávateľaúpravy veci. Žalovaný mal postavenie dodávateľa služby, pričom žalobkyňu nebolo možné označiť
inak, ako slabšiu (procesnú) stranu, ktorej hmotnoprávny základ pramenil, okrem ustanovenia § 652
Občianskeho zákonníka, aj z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

56. Prednostne sa odvolací súd vyjadruje k správnym záverom prvoinštančného súdu o včasnom
uplatnení práva zo zodpovednosti za vady a náhrady škody. Keďže uvedené závery pramenia z
čiastkových skutočností, ktoré boli sporné a sú rozobraté odvolacím súdom v ďalšom obsahu tohto
rozhodnutia, odvolací súd len konštatuje, že nárok vyplývajúci z neodstrániteľných vád bez možnosti

ďalšieho použitia kamennej úpravy, a pretože išlo o stavebnú činnosť, bol uplatnený v 18 mesačnej
prekluzívnej zákonnej záručnej dobe v podobe odstúpenia od zmluvy (zrušenie zmluvy) o úprave a
oprave veci. Pokiaľ išlo o premlčanie, nárok na náhradu škody bol uplatnený v subjektívnej a objektívnej
premlčacej dobe, pričom plynutie subjektívnej premlčacej doby začalo v polke mesiaca február 2013,
pričom žaloba bola uplatnená dňa 06.02.2015, teda v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe.

57. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že išlo o vzťah založený
zmluvou o oprave a úprave veci. Správnymi skutkovými zisteniami prvoinštančného súdu boli závery, že
žalobkyňa zakúpila u (pôvodne žalovaného v 1. rade) spoločnosti ATP TRADE, s.r.o. tovar - kamenný
koberec koralový exkluziv 203 v množstve 93 m3, v sume 2.445,72 eura. Túto sumu žalobkyňa
uhradila (pôvodne) žalovanému v 1. rade. Pri kúpe kamenného koberca jej žalovaný v 1. rade odporučil

na uloženie kamenného chodníka žalovaného (pôvodne v 2. rade a ďalej len „žalovaný“) G.. Za
vykonanú prácu žalovanému zaplatila odmenu vo výške 1.000 eur. Žalovaný vyplatenie odmeny 1.000
eur nepopieral. Žalobkyňa zaslala žalovanému v 1. rade (list) - označený ako reklamácia, v ktorom
uviedla, že predmetom (reklamácie) je stav výrobku, ktorý po zapracovaní nesplnil žiadnu z vlastností
deklarovanýchpredajcom,konkrétne-rozdielnafarebnosťfľaky,pevnosťapriľnavosť,kamennýkoberec

sa drolí, oddeľuje od betónového podkladu. Žiadala o vrátenie peňazí za zakúpený tovar a odstránenie
stavby na ich náklady. Predtým žalovaný v 1. rade reklamáciu prijal dňa 24.03.2013, na reklamáciu
odpovedal písomne kde uviedol, že po kontrole technika bola identifikovaná chyba v nedodržaní
technologických postupov pri pokládke: miešaním produktu v minimálnom časovom trvaní 3 minúty,
dodržaním správnej hrúbky kamenného koberca.

58. Prvoinštančný súd správne zistil, že následne žalobkyňa doručila žalovanému list zo dňa 15.07.2013
a podľa prvoinštančného súdu reklamovala dielo - kamenný koberec - u žalovaného, kde uviedla,
že predmetom reklamácie je havarijný stav, v ktorom sa kamenný koberec nachádza, nesúdržnosť
kameniva, drolenie, odlupovanie sa od podkladového betónu, nestálofarebnosť. Žiadala odstránenie

diela na náklady žalovaného a vrátenie finančných prostriedkov za zakúpený materiál, aj za vykonanú
prácu.

59. Žalovaný na „reklamáciu“ odpovedal písomne dňa 13.08.2013 prostredníctvom právneho zástupcu,
kde uviedol, že pri aplikácii stavebného povrchu postupoval profesionálne, striktne sa riadil návodom

výrobcu PRESSBETON s.r.o. Bučany, čo sa týka technologického postupu. S profesionálnou
starostlivosťou pripravil podklad tak, aby bol pevný a čistý. Tak isto profesionálne postupoval pri
miešaní živice a tvrdidla a následne s kamenivom dodržal viac ako minimálne 3 minúty doby miešania.
Rešpektoval minimálnu hrúbku kamenného koberca 12-15 mm. Povrch bol riadne uhladený. Pri aplikácii
sinevšimolvadymateriálu,poaplikáciisivšimolurčitúfarebnúrozdielnosť,naktorúžalobkyňuupozornil.

Vady materiálu v tomto prípade kvalita chémie živica a tvrdidlo sa môžu prejaviť až po aplikácii po dlhšom
časovom období.

60. Pokiaľ išlo o otázku kedy bolo dielo spočívajúce v úprave veci vykonávané a vykonané odvolací súd
odkazuje, prihliadajúc na slabšiu stranu v konaní, a povinnosť žalovaného viesť denníkové záznamy

o podstatných okolnostiach realizácie stavebných prác, na záver prvoinštančného súdu, prameniaci
(vychádzajúczhodnovernýchanespochybnenýchtvrdenížalobkyne),žeprácenemohlibyťvykonávané
v mesiaci október 2012, ale v mesiaci november 2012 a to s poukazom na dátum na faktúre ohľadne
zakúpenia materiálu, čo bol 25.10.2012, to bol štvrtok. Aj keby súd teoreticky pripustil, že žalovaný bol
na ohliadke hneď na druhý deň po zakúpení tovaru 26.10.2012 v piatok a začal pracovať 29.10.2012 v

pondelok a zobral by do úvahy výpoveď svedka, že práce trvali 14 - 15 dní, pretože sa to naťahovalo kvôli
počasiu, tak potom by pracovali takmer do polovice novembra 2012. Žalobkyňa vypovedala, že po dvoch
- troch mesiacoch si všimla, že vidí betón, začalo sa to vylupovať, zostalo to prašivé, vylamovali sa kusy.61.Vprejednávanomprípadebolopotrebné,podľanázoruodvolaciehosúdu, prihliadnuťnaskutočnosť,
že žalovaný ako dodávateľ realizujúci stavebnú činnosť mohol súdu doložiť doklady týkajúce sa
denníkových záznamov konkrétnych dní, kedy vykonával úpravu veci aplikáciou kamenného koberca,

a tým mohol rozptýliť pochybnosti, ktoré aj v odvolacom konaní vzniesol vo vzťahu k času kedy
bol kamenný koberec realizovaný. Ak tak neurobil, tvrdenia žalobkyne boli z pohľadu spravodlivo
zisťovaného skutkového stavu považované za hodnoverné.

62. Odvolací súd sa priklonil k záveru o vyjadrenom časovom rozptyle vedomosti žalobkyne o existencii

vád a vzniknutej škode (vyjadrené súdnym zistením o dvoch, troch mesiacoch) k „hornej hranici“
troch mesiacov od realizácie kamenného koberca, kedy žalobkyňa nadobudla záver, že úprava veci
vykazuje neodstrániteľné vady a nepoužiteľnosti úpravy kamenným kobercom a s tým súvisiacu
škodu na poskytnutom materiáli. Hoci žalovaný v odvolaní poukazoval na 2 mesiace, po ktorých, od
aplikácie kamenného kobercu, mala žalobkyňa nadobudnúť vedomosť o vadách a škode, podľa názoru
odvolacieho súdu bez ďalšieho nebolo možné zúžiť rozptyl na 2 mesiace od vykonania kamenného

koberca, ale uvedený rozptyl bolo treba chápať tak, že po uplynutí troch mesiacov mohla bezpečne
rozpoznať existenciu vád a ich charakter (neodstrániteľný a viac kamenný koberec nepoužiteľný).
Vedomosť žalobkyne o škode a potencionalite subjektov, škodcov, ktorí prichádzajú do úvahy, bolo
možné zistiť (a bolo zistené) v polke mesiaca február 2013 (teda po uplynutí 3 mesiacov). Z uvedeného
vyplýva, a to sa odvolací súd vracia (aj) v odvolaní žalovaným namietanej zle prvoinštančným súdom

vyhodnotenej otázke premlčania nároku na náhradu škody zo strany žalovaného, že ak v polke februára
2013 začala plynúť subjektívna 2 ročná premlčacia doba, neuplynula v čase uplatnenia nároku na
súde dňa 06.02.2015. Nárok na náhradu škody bol uplatnený v premlčacej dobe a premlčanie bolo
posudzované podľa ust. § 106 ods. 1, 2 OZ. V prípade náhrady škody nebolo možné aplikovať ust. §
102 ods. 2 OZ.

63. Odvolací súd vyhodnotil závery prvoinštančného súdu za správne a prijateľné (dokázané)
vrátane zdroja poznania takých záverov (znalecké skúmanie), že počas realizácie diela nebola
dodržaná minimálna teplota 10 stupňov počas spracovania a zretia kamenného koberca. Priemerná
teplota v rozhodujúce dni zodpovedá potrebe zisťovať stav počasia v čase realizácie kamenného

koberca. V novembri 2012 bol iba jeden deň s priemernou dennou teplotou nad 10 stupňov, kedy
nepršalo. Deň s najnižšou dennou teplotou nad 10 stupňov, kedy nepršalo, sa v novembri 2012
nevyskytol. Či bol počas realizácie materiál v kontakte s vodou alebo mechanickým zaťažením,
nebolo možné jednoznačne zodpovedať, vlhkosť materiálu pred zabudovaním sa nemerala. Pri 9-tich
daždivých dňoch v novembri 2012 a priemernej vonkajšej relatívnej vlhkosti 82 % znalec potvrdil,

že podklad nespĺňal funkčnú požiadavku pre najvyššiu prípustnú vlhkosť betónu. Pri prehliadke sa
nevyskytovali žiadne stopy, odtlačky vyvolané mechanickým zaťažením počas realizácie. Sám žalovaný
tiež potvrdil, že nedodržal odporúčanú hrúbku 14 mm, keď na pojednávaní uviedol, že stali sa
miesta, kde bol daný pol centimeter alebo centimeter, znalecký ústav meral hrúbku na 10 miestach
a priemerná hrúbka bola 10,13 mm, minimálna hrúbka bola nameraná 6,11 mm, to znamená, že

odporúčaná aplikovaná hrúbka nebola dodržaná. Podklad nebol dostatočne očistený, na povrchu
betónu sa nachádzala vrstva cementového mlieka. Prvou príčinou vzniku vád je porušenie prídržnosti
kamenného koberca k povrchovej vrstve betónu spôsobené nedostatočne pripraveným očisteným
a vysušeným a nenapenetrovaným podkladom. Druhou príčinou vzniku vád je výrazné zníženie
mechanickýchvlastnostíkamennéhokoberca,čomohlobyťspôsobenénesprávnympomerommiešania

jednotlivých zložiek kamenného koberca, kvalitou dodaného materiálu, ktorý nevyhovoval deklarovaným
parametrom, nedodržaním predpísaných teplotno-vlhkostných podmienok pri realizácii, kombináciou
uvedených príčin a z uvedeného záveru nie je možné vyvodiť, že dielo malo vady výlučne v dôsledku
nekvality dodaného materiálu.

64. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zodpovednosť zhotoviteľa úpravy veci za vady je
objektívna, bez ohľadu na jeho zavinenie. Uvedené možno v pôvodnom jazykovom znení vyjadriť tak,
ako učinil rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo/1866/2008 zo dňa 17.02.2011, že „Zhotovitel odpovídá jak
za vady, které má věc zhotovená na zakázku v době plnění, tj. při převzetí věci objednatelem, tak za
vady, které se vyskytnou po plnění v záruční době. Odpovědnost za vady, které má věc při převzetí

objednatelem, nebo které se vyskytnou po převzetí věci v záruční době. Je založena na principu
tzv. zákonné záruky. Jde o odpovědnost objektivní, která vzniká nezávisle na zavinění zhotovitele.
PředpokladyodpovědnostiJsoustanovenyzákonemapřiJejichsplněnívznikáodpovědnostzhotovitele,
aniž by ji mohli účastníci omezit, není ovšem vyloučeno smluvně sjednat odpovědnost za vady podlepřísnějších zásad.“ V prípade vád úpravy veci teda bez ohľadu na skutočnosť, že materiál dodala sama
žalobkyňa, žalovaný zodpovedal za výsledok. Výsledok bol taký, že kamenný koberec bol vadný, vady
koberca neodstrániteľné a koberec nepoužiteľný na účel, na ktorý bol určený. Žalovaný zodpovedal sám

za výsledok vád, aj v prípade, že materiál dodala sama žalobkyňa. Žalovaný mohol zákazku odmietnuť,
pokiaľ sa nepoužil ním preverený materiál. Prevzatím materiálu prebral zodpovednosť za výsledok.

65. Ďalej odvolací súd poukazuje na správny záver prvoinštančného súdu, že znalecký ústav pripustil, že
použitie epoxidu od jedného dodávateľa a tvrdidla od druhého dodávateľa môže mať zásadný vplyv na

mechanické vlastnosti kamenného koberca, neuviedol to však ako príčinu vzniku vád diela v predmetnej
veci, výrobca musí zabezpečiť, že hotový výrobok spĺňa deklarované parametre. Došlo tu k dvom
závažným porušeniam, koberec nepriľnul k podkladu, pretože podklad nebol správne pripravený a druhé
porušenie, že celý koberec sa drolil a mal nízke mechanické vlastnosti. Povrch nebol očistený, vyplývalo
to z vizuálneho posúdenia, na zadnej strane odpadnutých častí bolo cementové mlieko a na základe
skúšky - robili test súdržnosti povrchov. Ak by bol podklad mokrý, koberec by sa neodlepil okamžite, mal

by nižšiu hodnotu prídržnosti. Odlupoval by sa pod vplyvom ďalších mechanických vplyvov. Ak by sa
betónový povrch očistil, nebolo by tam cementové mlieko.

66. Odvolací súd ďalej konštatuje, že prvoinštančný súd vyhodnocoval list zo dňa 15.07.2013 ako
reklamáciu, a hoci rovnako žalobkyňa (neskôr) ako aj žalovaný poukazovali na uplatnenie reklamácie

(s tvrdením o účinnej alebo neúčinnej reklamácii z dôvodu neurčitosti), odvolací súd nemohol z
dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom dospieť k inému záveru ako k tomu, že uvedený
list zo dňa 15.07.2013 doručený žalovanému, bolo potrebné z gramatického výkladu, pri zachovaní
preferenciezachovaniadobrejvieryvprejavenýprávnyúkonžalobkyne(aletiežznáslednýchokolností),
považovať za právny úkon odstúpenia od zmluvy, zrušenie zmluvy. Tak ako vyplýva aj zo skutkového

zisteniaprvoinštančnéhosúdužalovanýreagovalnauvedenýlistsoznámením,žepokládkukamenného
koberca realizoval podľa návodu výrobcu, pričom žalovaný v odpovedi neoznámil možnú realizáciu
odstránenia vád a pod., pokiaľ by si vyhodnocoval list ako reklamáciu. Hoci v neskoršom konaní sama
žalobkyňa uvádzala, že neodstupovala od zmluvy, z obsahu bodu II. žaloby vyplýva, že predtým viackrát
uplatnila reklamáciu ústne s tým, že (a zo samotného úkonu) odstúpila od zmluvy („zrušila zmluvu“)

a žiadala vrátiť peniaze. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné vybočiť z obsahu samotného
listu a použitých slov, z ktorého jednoznačne vyplýva prejavená vôľa na vrátenie peňazí, ktoré boli
investované za materiál ako aj peňazí za vykonanú prácu. Odvolací súd konštatuje otázkou, že ako
inak by si adresát takého právneho úkonu predstavoval oznámenie o nezvratnom poškodení diela bez
možnosti jeho nápravy so žiadosťou o vrátenie peňazí (za prácu a materiál) na účet žalobkyne. Odvolací

súd teda uzavrel, že list žalobkyne zo dňa 15.07.2013 bol právnym úkonom, z obsahu ktorého vyplývala
vôľa odstúpiť od zmluvy (zmluvu zrušiť), z dôvodu neodstrániteľných vád kamenného koberca, pričom
tieto vady boli z vykonaného dokazovania potvrdené ako fakticky neodstrániteľné a kameňová úprava
veci nepoužiteľná.

67. Pokiaľ išlo o otázku charakteru činnosti úpravy veci odvolací súd uvádza, že žalovaným vykonané
činnosti pre žalobkyňu bolo možné označiť ako práce stavebné. Bolo potrebné prihliadnuť okrem
argumentácie podľa stavebného zákona aj na skutočnosť týkajúcu sa charakteru a funkcionality úpravy
veci. Upravovanou vecou bola stavba pevne spojená zo zemou - chodník (betónový podklad). Hoci sa
bolo možno stotožniť čiastočne s názorom žalovaného, že položením kamenného koberca sa riešila

estetická stránka úpravy veci, bezpochyby bolo nutné prihliadnuť aj na to, že kamenný koberec musel
mať svoju „nosnosť“ a s tým spojenú bezpečnosť (napr. spojenú s pošmyknutím sa a pod.), a musel
mať svoju „abrazivitu“ (protišmykovosť), ktoré vlastnosti sú celkom určite vlastnosťami, ktoré vplývajú
na celkovú bezpečnosť stavby chodníka, resp. plochy na parkovanie, a preto išlo aj podľa názoru
odvolacieho súdu väčšmi o činnosť, ktorá spadala pod regulovanú stavebnú činnosť. Na charakter

stavebnej činnosti poukazoval aj znalec H. S uvedeným charakterom súvisela aj otázka preklúzie
možnosti uplatniť vady, respektíve možnosť odstúpiť od zmluvy v záručnej dobe, ktorá bola v tomto
prípade 18 mesiacov (§ 654 ods. 1 OZ). Uplatnenie nárokov z vád - odstúpenie od zmluvy - bolo
realizované žalobkyňou včas.

68. Odvolací súd k vyššie uvedeným súdom prvej inštancie správne zisteným skutočnostiam dopĺňa
zhrňujúci záver, že žalovaný nepostupoval pri realizácii úpravy veci správnym spôsobom a zodpovedá
za dôsledky vád a vzniknutej škody (čiastočne). Odvolací súd vzhľadom na zistenia prvoinštančného
súdu (zo znaleckého dokazovania Q. H.) ešte poukazuje na skutočnosť, že aplikovaný kamenný koberecvykazoval vady odliepania celých blokov od povrchu chodníka a plochy, ale taktiež vykazoval drolenie
(drobenie) kamenného koberca, čo podľa názoru odvolacieho súdu vyúsťovalo správne do dvoch
záverov. Odlupovanie celých blokov nasvedčuje záveru, že nebol dodržaný správny postup a príprava

podkladu (vrátane vysušenia a vyčistenia), alebo kladenie kamenného koberca nebolo realizované
za poveternostných podmienok, za akých sa kamenný koberec aplikovať mal, alebo kombinácia
oboch. Drolenie kamenného koberca na drobné kamienky zase nasvedčovalo záveru, že nebol dodaný
žalobkyňou materiál v kvalite, ktorá by umožnila zachovať tuhosť naneseného kamenného koberca,
alebo jeho nesprávna aplikácia spočívajúca v miešaní, čo bolo pripustené znalcom a zistením súdu

prvej inštancie. Uvedená skutočnosť bola pripustená v záveroch znalca H., ktorý uviedol, že ak by
bol nedostatočne upravený podklad, koberec by sa nedrobil, odlupovali by sa „kryhy“. Podľa názoru
odvolacieho súdu, a to je len podporná argumentácia, ak by aj neexistoval vadný materiál (k čomu sa
vyjadríodvolacísúdvďalšomobsahu),ktorýdodalažalobkyňa,ajvtakomprípadebybolomožnéhovoriť
o takom porušení zmluvných povinností, ktoré by v následkoch (nesprávneho postupu) odôvodňovali
charakterizovať dokončenú vadnú úpravu veci ako neodstrániteľnú a nepoužiteľnú so zodpovednosťou

žalovaného za vady, aj keď by tieto vady vyšli zrejme „na povrch“ o niečo neskôr alebo v inom menšom
aj keď stále nepoužiteľnom a neodstrániteľnom rozsahu.

69. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom nevyplynulo, že uvedené vady úpravy veci
by bolo možné odstrániť rentabilným spôsobom. Odstúpenie od zmluvy bolo realizované na základe

ustanovenia § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože vadu nebolo možné odstrániť a kamenný
koberec nebolo možné používať. Z uvedených záverov potom rezultuje právny dôvod plnenia a vrátenia
sumy 1000 eur, ktorý spočíval v dôsledkoch, ktoré sú spojené s účinným odstúpením od zmluvy podľa
§ 655 ods. 1, § 48 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Kamenný koberec v čase rozhodnutí
prvoinštančného,čiodvolaciehosúduneexistoval.Pokiaľišloonárokžalobkynenanáhraduškodypodľa

§ 420 ods. 1, 3, odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že materiál v „hodnote“ 2445,72 eura bol dodaný
žalovanému žalobkyňou vyhodnocoval spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu tak, že
vzhľadom na zistené skutkové závery a vykonané dokazovanie pred prvoinštančným súdom vyhodnotil,
že podiel zavinenia na výsledku škody spočívajúcej v zakúpenom materiáli zodpovedal polovici hodnoty
nákladov (škody) na obstaranie takého materiálu. Uvedený konkrétny materiál už viac neexistuje a

nemožno ho viac skúmať. Tak ako odvolací súd už uviedol, aj v prípade neexistencie vadnosti materiálu
by bolo nutné konštatovať porušenie povinnosti žalovaného v takej miere, že vady kamenného koberca
by boli neodstrániteľné a kamenný koberec nepoužiteľný, aj keď by tieto vady vyšli zrejme „na povrch“
o niečo neskôr alebo v inom menšom aj keď stále nepoužiteľnom a neodstrániteľnom rozsahu.

70. Vzhľadom na vyššie uvedenú úvahu odvolacieho súdu možno konštatovať, že nárok žalobkyne
na vrátenie ceny práce v dôsledku odstúpenia od zmluvy a na náhradu škody vo výške polovice z
vynaložených nákladov za dodaný materiál, ktorú škodu spôsobil žalovaný znehodnotením výsledku
úpravy veci porušením zmluvnej povinnosti plniť úpravu veci riadne, bol daný. Žalobkyňa tak mala nárok
spočívajúcivškodevovýške1222,86eurazaškoduvhodnote1cenyzadodanýmateriálaplikujúc§441

Občianskehozákonníkaavyššieuvedenýnároknasumu1000eurvdôsledkuzaplateniaavráteniaceny
za úpravu veci v dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP
zmenil napadnutý rozsudok a priznal nárok žalobkyni voči žalovanému 2222,86 eura s príslušenstvom
a náhradu trov prvoinštančného konania, pričom vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.

71. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
72. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

74. Odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keďže zmenil (§ 396
ods. 2 CSP) napadnutý rozsudok, a pretože žalobkyňa aj žalovaný boli obaja vo veci úspešní čiastočne
(§ 255 ods. 1 CSP), priznal žalobkyni s prevyšujúcim úspechom náhradu trov prvoinštančného konania
a odvolacieho konania v rozsahu 42 %, s pomerom úspechu žalobcu 71 % a úspechu žalovaného 29 %.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
76.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.77. O nároku znalca B.. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. E. XXXX/XX, odvolací súd rozhodol podľa
§ 258 ods. 2 CSP tak, že má nárok na náhradu jeho trov pomerne od žalovaného vo výške 71 % a od
žalobkyne v rozsahu 29 %, podľa úspechu strán v konaní.

78. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).