Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204351
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4419204351.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 , so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: W. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XX/XX, XXX XX G. , t.č. na adrese P. XXB, XXX XX C., o zaplatenie
7.142,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 785,58 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 785,58 eur
od 21.07.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V tejto veci sa pôvodne žalobca: E../, domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 7.142,49
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.142,49 eur od 21.7.2019 do zaplatenia. Súčasne si
uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žaloba bola zdôvodnená tým, že pohľadávka vznikla titulom
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty E., a.s., na základe ktorej sa E., a.s. ako
veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej bol vedený účet č. XXXXXXXXXX.

Žalovanému bol zo strany E., a.s. poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne.
Ku dňu vystavenie výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 3.150,- eur a
bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 105,- eur. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a to napriek viacerým výzvam, pred odstúpením pohľadávky na
vymáhanie vystavil predchodca žalobcu ku dňu 10.7.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným
zostatkom ku dňu 30.6.2019, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného
úroku, štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného, s konečným

zostatok na úhradu vo výške 7.142,49 eur. Súd vo veci vydal dňa 16.9.2019 platobný rozkaz, ktorým
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk,
súd preto vydaný platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 6.11.2019, sp.zn. 5Csp/60/2019-104. Dňa
4.10.2019 bol súdu doručený návrh E., a s. na zmenu strany sporu na strane žalobcu a to z dôvodu,
že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (založená v OpP. denníku tunajšieho súdu
pod č. OpP 2/2018) bola pohľadávka E., a.s., ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania,
ku dňu 18.9.2019 postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Uznesením sp.zn.

5Csp/60/2019-64 zo dňa 11.10.2019 v spojení s uznesením sp.zn. 5Csp/60/2019-64 zo dňa 11.10.2019
súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu E.
vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, súčasný žalobca.2. V poradí prvým rozsudkom sp.zn. 5Csp/60/2019-223 zo dňa 15.6.2021 tunajší súd vo veci rozhodol
tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Zo zmluvy nazvanej ako ,,žiadosť o
aktiváciu Bankomatky Quatro / ďalej zmluva/ zo dňa 26.6.2013 súd zistil, že na základe tejto bol zo

strany predchodcu žalobcu ako veriteľa, žalovanému poskytnutý úver s úverovým rámcom 1.800,- eur
a podľa tejto zmluvy mal žalovaný úver splácať mesačnými splátkami po 60,- eur. Žalovanému bola
schválená ročná úroková sadzba 22,80 %, s lehotou splatnosti jednotlivých splátok do 15 dňa toho
ktorého mesiaca. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného, veriteľ z úverového / E., a.s./
sa rozhodol úver zosplatniť. Žalovaného najskôr mienil upozorniť listom zo dňa 3.8.2016 / č.l. 123/ na

možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru pre omeškanie s úhradou splátky splatnej v mesiaci
6/2016 a oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru / č.l.124/ mienil vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru. Ako bolo uvedené, po podaní žaloby veriteľ z úverového vzťahu - E.. svoju pohľadávku podľa §
524 Občianskeho zákonníka mienil postúpiť na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd zmluvu,
z ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, ktorú zmluvu ako veriteľ uzatvárala banka a žalovaný ako
spotrebiteľ, posudzoval podľa príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj podľa

zákonaospotrebiteľskýchúverochč.129/2010Z.z.. Nazákladevykonanéhodokazovania,vychádzajúc
z listinných dôkazov predložených žalobcom, s poukazom na ustanovenia §54a, § 151j ods.2, § 103,
§ 565 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a z uvedeného
dôvodu žalobu zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu tunajšieho súdu podal žalobca včas odvolanie, v
ktorom namietal, že tunajší súd nesprávne vyhodnotil premlčanie, resp. začiatok jeho plynutia. Tvrdil,

že jeho nárok premlčaný nie je.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd Nitra, ako odvolací súd, uznesením sp.zn.
6CoCsp/26/2021-255 zo dňa 26.11.2021. Odvolací súd odvolanie žalobcu a napadnutý rozsudok
posudzoval s poukazom na ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., § 391 ods. 1 C.s.p., § 524 ods.

1 Občianskeho zákonníka § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 Zákona a bankách. Poukázal na to, že predmetom konania je žaloba právneho
predchodcu žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 28.8.2019, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 7 142,49 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.7.2019 do zaplatenia a to
titulom zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty E., a.s., ktorú uzavrela E., a.s. a žalovaný dňa

26.6.2013. Žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil. E., a.s. pred odstúpením na vymáhanie,
vystavila ku dňu 10.7.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 3.6.2019, so
zostatkom na úhradu vo výške 7. 142,49 eura. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného,
kedy jeho posledná splátka prebehla 7.4.2016, veriteľ mal úver zosplatniť. A ako bolo uvedené, prvým
rozsudkom súdu prvej inštancie bola žaloba zamietnutá z dôvodu premlčania. Odvolací súd vo svojom

uznesení uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský,
pričom táto skutočnosť nebola stranami sporu ani namietaná, či spochybňovaná. Z obsahu spisu však
vyplýva,žepopodanížalobyveriteľzúverovéhovzťahu-E..svojupohľadávkupodľa§524Občianskeho
zákonníka postúpil na súčasného žalobcu. Odvolací súd poukázal na to, že z ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky,

ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92
ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Preto je banka v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v Zákone o bankách alebo

zmluve o úvere. Rozborom ust. § 92 ods. 8 Bankového zákona treba preto dospieť k tomu, že celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke,
buďinejbankealebosubjektu,ktorýniejebankou.Prvávetaustanoveniadefinujedvetakétopodmienky,
z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky
klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so

splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúce pohľadávke banky. Druhá veta potom
obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo
pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve
zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta splnením

čo len časti tohto istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci 1 rok (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017). Odvolací súd poukázal na to, že vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania
(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný)a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho

sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). K uvedenému odvolací súd dodal, že sporové konanie
je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto
skutočnosti preukázať. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je

povinnosťou strán nielen niečo tvrdiť, ale aj označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, pričom
pri zhromažďovaní dôkazov musia byť iniciatívne strany sporu. A strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné
následkypostihujútústranusporu,ktorásícenavrhladôkazyopravdivostisvojichtvrdení,nohodnotenie

vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových
tvrdení strany sporu. Odvolací súd poukázal na to, že zákon dôkazné bremeno určuje ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania a dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie
je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez
návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. A poukazom na / vo svojom uznesení/ citované

zákonné ustanovenia mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie mal v prvom rade skúmať vecnú
legitimáciu strán sporu. Odvolací súd pritom poukázal na to, že zo spisu vyplýva, že dňa 4.10.2019
E.. /pôvodný žalobca/ doručil súdu prvej inštancie návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu.
V tomto návrhu súdu oznámil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (založená
v OpP. denníku tunajšieho súdu pod č. OpP 2/2018) bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči

žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, ku dňu 18.9.2019,
postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi, ktorá so vstupom do konania na strane
žalobcu súhlasila. K návrhu na zmenu účastníka bol pripojený Podací hárok a Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.9.2019, ktorým pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto konania bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.. Následne súd

prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 5Csp/60/2019-64 zo dňa 11.10.2019, tak, že pripustil zmenu
účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania súčasný
žalobca. Odvolací súd poukázal na to, že v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie zdôraznil, že v pri
rozhodovaní o pripustení zmeny strán sporu ,,nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak splnené predpoklady
pre právne nástupníctvo aj po hmotnoprávnej stránke„, s odkazom na uznesenie NS SR sp. zn.

6Cdo/42/2011 zo dňa 20. 12. 2011. Odvolací súd ďalej uviedol, že ,,vo všeobecnosti platí, že postúpenie
pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi
nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností
dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas
dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky

došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky
proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné
pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý
stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa
na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so

všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje
Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky
nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v
špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné (špeciálne) podmienky, ktorých splnenie
je na platné postúpenie potrebné.“ Odvolací súd vy nadväznosti na uvedené vytkol súde prvej inštancie,

že sa s ohľadom na postúpenie žalobou uplatňovanej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy nezaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, nezaoberal sa, či došlo k splneniu zákonných podmienok
pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa E., a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi, tedaneskúmal zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, čo zakladá vadu konania spočívajúcu
v porušení práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Preto odvolaním napadnutý
rozsudok zrušil a v ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie povinnosť skúmať aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu, teda či boli splnené podmienky na postúpenie žalovanej pohľadávky v zmysle
zákona o bankách.

4. Po vrátení veci tunajšiemu súdu sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. V časti o
zaplatenie 785,58 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 785,58 eur od 21.07.2019 do zaplatenia

vzal žalobca žalobu späť.

5. Ako bolo uvedené, súd dospel na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných
dôkazov predložených žalobcom, k záveru, pôvodný žalobca v tejto veci -E. Z., a.s. ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.6.2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty E., a.s., na
základe ktorej bol zo strany veriteľa poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver. Z dôvodu neplnenia si

povinností žalovaného ako dlžníka z úverového vzťahu, veriteľ- E. Z.. pristúpila k realizácii zosplatnenia
úveru. Žalovaný mal úver splácať dohodnutými splátkami k 15-temu dňu v mesiaci. Z úverového účtu
súd zistil, že žalovaný spočiatku uhrádzal dohodnuté splátky, potom ich však dohodnutým spôsobom
platiť prestal. Posledná jeho splátka bola realizovaná k 7.4.2016. Do spisu bol založený listinný dôkaz
a to výzva veriteľa / E., a.s./ zo dňa 3.8.2016 / č.l. 123 v spise/, v ktorej veriteľ upozorňuje žalovaného

na neplnenie si povinností a súčasne ho vyzýva, že ak do 10.8.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej
v mesiaci 06/2016 , bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. K tomuto listu bola doložená aj fotokópia
obálky v ktorej sa výzva žalovanému doručovala. Do spisu bol doložený ako dôkaz aj list veriteľa / E.,
a.s., / zo dňa 7.9.2016, ktorým veriteľ oznamuje žalovanému, že úver zosplatnil / č.l. 124 v spise/, bez
dokladu o jeho doručovaní žalovanému. Možnosť zosplatnenia úveru mali zmluvné strany dohodnutú v

čl. V bod 35 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet....A ako bolo
uvedené, žalobou v tejto veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zosplatneného úveru, ktorý
bol v žalobe doručenej súdu dňa 28.8.2019 vyčíslený sumou 7.142,49 eur. V priebehu konania súd
pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že pôvodný veriteľ / E./ zmluvou o postúpení
pohľadávky, pohľadávku žalovanú v konaní postúpil na súčasného žalobcu a to ku dňu 18.9.2019.

V časti o zaplatenie 785,58 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 785,58 eur od 21.07.2019
do zaplatenia však už vzal žalobca žalobu späť a preto súd v tejto časti konanie podľa § 145 ods.
2 zastavil v tomto rozsudku. Čo sa týka zvyšku žalovanej sumy, z dôvodu že záväzkový vzťah titulom
ktorého mala vzniknúť žalovaná pohľadávka súd posúdil ako spotrebiteľský, bol súd povinný z úradnej
povinnosti, a to bez ohľadu na to, či to žalovaný spotrebiteľ rosporuje alebo nie, zaoberať sa vecnou

legitimáciou žalobcu vo zvyšku žalovanej sumy / zostávajúcej po čiastočnom späťvzatí žaloby/.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čolen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Nebolo sporné, že podľa žaloby mala úver žalovanému poskytnúť E., ktorá je bankovou - štátom
autorizovanou inštitúciou. Jej činnosť upravuje a reguluje vyššie citovaný zákon o bankách. Činnosť
banky podlieha bankovému povoleniu a dohľadu L. banky D.. Bez udelenia povolenia na vykonávanie
činnosti banky nikto nemôže takúto bankovú činnosť vykonávať. Naopak žalobca / Intrum Slovakia

s.r.o., / nepreukázal, že je bankovou inštitúciou, ktorej bolo umožnené vykonávať činnosť banky v zmysle
zákona o bankách. V nadväznosti na uvedené bolo potom potrebné posúdiť aj citovanú zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá medzi bankou / E., a.s. / a nebankovým subjektom/ žalobca/.
Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky na nebankový subjekt môžu byť len tie pohľadávky, ktoré sú v čase postúpenia splatné

a s ktorými je dlžník v čase postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, dlhšie
ako 90 dní v omeškaní a to napriek písomnej výzve banky. Vychádzajúc teda aj z rozhodovacej činnosti
súdov v súčasnosti už nie je pochybnosť o tom, že predmetom postúpenia pohľadávky banky na iný,
nebankový subjekt, môže byť len pohľadávka splatná. A aj s poukazom na ustanovenie § 92 odsek
8 prvá veta zákona o bankách je zrejmé, že v prípade postupovania takejto pohľadávky pôvodne

patriacej banke musia byť súčasne splnené dve základné podmienky. Prvou podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt je existencia písomnej výzvy banky
uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej a zosplatnenej úverovej pohľadávky klientovi, aby klient
túto pohľadávku mal možnosť ešte pred samotným postúpením uhradiť pôvodnému veriteľovi- banke.
Druhou podmienkou je nepretržité viac než deväťdesiat dní trvajúce omeškanie klienta / dlžníka/ so

splnením jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky, ktorá má byť predmetom
postúpenia,napriekbankovejvýzve. Splnenietýchtopodmienokmalvkonaní preukázaťžalobca.Podľa
§ 132 ods. 1 C.s.p., bolo jeho povinnosťou nielen tvrdiť, ale aj označiť a predložiť dôkazy, preukazujúce
jeho tvrdenia, pričom pri zhromažďovaní dôkazov bolo jeho povinnosťou byť iniciatívny. Žalobca však
v konaní nepreukázal, že žalovanému riadne zaslal , resp. že sa mu do dispozície dostalo oznámenie

o zosplatnení pohľadávky banky, nepreukázal , že bol žalovaný bankou riadne vyzvaný na úhradu
zosplatnenej pohľadávky spôsobom upraveným v zákone o bankách. V konaní teda nebolo preukázané,
že žalovanému bolo doručené / doručované/ oznámenia o zosplatnení , že žalovaný bol v čase pred
postúpením pohľadávky riadne vyzvaný na splnenie dlžnej, splatnej sumy, v lehote 90 dní, tak ako
to požaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výzva predchádzajúca zosplatneniu, resp. upomienka z

3.8.2016 neobsahovala jednoznačné upozornenie k akému konkrétnemu dňu banka úver zosplatní a
ani výšku zosplatnenej pohľadávky. V tomto podaní sa len všeobecne uvádza uvedená možnosť, t.j.
to , že banka je oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť. Jednoznačne však v nej nie je uvedené,
že ju v tomto konkrétnom prípadne aj vyhlási a k akému dátumu. Túto výzvu, resp. upozornenie nie je
preto možné v žiadnom prípade považovať za výzvu na plnenie zosplatnenej pohľadávky, tak ako to

predpokladá § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ani banka ako postupca, ani žalobca ako postupník teda
nepreukázali splnenie podmienok požadovaných pre platné postúpenia pohľadávky banky. A keďže
bez splnenia uvedených podmienok k postúpeniu prísť nemôže, akékoľvek takéto postúpenie / ktoré je
bez zákonných náležitostí/ musí súd vyhodnotiť ako postúpenie v rozpore so zákonom, t.j. podľa § 39Občianskeho zákonníka za neplatné. Súd nemal preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky
samostatnou výzvou požadovanou podľa zákona o bankách vyzvala žalovaného ako dlžníka na úhradu
splatnej pohľadávky , ktorú pohľadávku zamýšľa postúpiť / § 92 ods. 8 zákona o bankách/ . Súd teda

nemal v konaní jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že skutočne došlo k platnému /
v súlade so zákonom/ zosplatneniu úveru a že žalovaný bol podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách aj
riadne vyzvaný na úhradu takto zosplatnenej pohľadávky. Preto aj následné postúpenie pohľadávky, pri
ktorom neboli splnené náležitosti ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre rozpor so zákonom
vyhodnotil súd ako neplatné / § 39 Občianskeho zákonníka/.

8. Súd vzhľadom na uvedené žalobu vo zvyšku zamietol v celom rozsahu, keďže nemal nad všetku
pochybnosť preukázané, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, t.j. že zmluvou o
postúpení pohľadávky nadobudol platne v súlade s ustanovením § 39, § 525 a nasl. Občianskeho
zákonníka , za splnenia podmienok požadovaných § 92 ods. 8 zákona o bankách pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto sporu. K platnému postúpeniu by mohlo dôjsť len za predpokladu, že by boli splnené

podmienky predpokladané zákonom o bankách, ako je uvedené vyššie. Súd však tieto skutočnosti
dostatočnepreukázané nemal,pretozmluvuopostúpenípohľadávokuzatvorenúmedziE., ažalobcom,
na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalovanej v tomto konaní ku dňu 18.9.2019,
vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor so zákonom o bankách / § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 39 Občianskeho zákonníka/. Na doplnenie súd uvádza, že v tomto prípade ani žaloba nemôže

byť považovaná za výzvu podľa zákona o bankách, pretože nemá povahu hmotnoprávneho úkonu
bankovej výzvy pred postúpením s dôsledkami na hmotnoprávny nárok alebo jeho nositeľa. Veď
vôbec neobsahovala samotnú zákonom požadovanú výzvu na zaplatenie s poučením o možnosti
postúpenia. Okrem uvedeného k postúpeniu malo dôjsť skôr, ako vôbec bola táto žaloba procesným
predpisom predpokladaným spôsobom žalovanému doručená.

9. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca nie je vecne legitimovaný v konaní, nakoľko platne nevstúpil
do práv a povinností pôvodného veriteľa, súd sa už prípadným premlčaním nároku nezaoberal, ide totiž
o námietku vzťahujúcu sa k veriteľovi pohľadávky, a ním žalobca nie je.

10. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. V časti konanie podľa
§ 145 ods. 2 C.s.p. zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 a 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov
protistrane.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 C.s.p.. V časti bola
žaloba zamietnutá a preto v tejto časti by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný v celom rozsahu /

§ 255 ods. 1 C.s.p./. V časti o zaplatenie 785,58 eur s prísl. bolo konanie zastavené bez preukázania
dôvodnosti žaloby podanej v predmetnej časti, t.j. má sa zato, že ho spôsobil žalobca. T.j. aj v tejto časti
by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný / § 256 ods. 1 C.s.p. . Keďže však žalovanému trovy
konania nevznikli, súd mu nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd Nitra
a to cestou tunajšieho súdu
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.