Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/104/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122205979.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXD, D., a E. F. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, B., o zmenu zverenia, a o návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 7. októbra
2022, č.k. 21P/49/2022-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej

inštancie dňa 20.09.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletého A. do jeho osobnej
starostlivosti, matke určí výživné a upraví jej styk s maloletým. Spolu s návrhom vo veci samej podal
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletého A. do svojej osobnej
starostlivosti, matke určiť výživné sumou 100 eur mesačne a upraviť jej styk s maloletým na každú
nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za
prítomnosti otca. Dôvodil, že po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol

maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené prispievať na výživu maloletého
sumou 300 Eur a na sporiaci účet sumou 50 Eur a bol upravený styk otca s maloletým na každý párny
týždeň od piatka 15.00 hod. do utorka 8.00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin, počas letných
prázdnin, aj počas vianočných sviatkov. Od septembra 2019 matka žila s maloletým A. najskôr v H.
a neskôr v D., kde maloletý navštevuje základnú školu. Od septembra 2022 nastúpil do 2. ročníka.
Matka otcovi tajila, kde s maloletým býva, musel pátrať kde syn žije. Jedným zo zistení bolo, že

určité obdobie sa o maloletého A. dokonca starala len jeho staršia sestra, maloletá I., pričom deti
bývali samé, "uzamknuté" v schátralom objekte na J. XX K. H., kde maloletá I. maloletému aj varila
jedlo. Tieto skutočnosti dnes prešetruje ÚPSVaR v Senici a Úrad justičnej a kriminálnej polície OR
PZ v Senici, kde bolo podané I. trestné oznámenie na podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby
voči matke. Dňa 22.2.2022 na základe informácií zo Základnej školy D., že maloletý zaostáva za
priemerom triedy vo viacerých oblastiach, maloletý A. navštívil Centrum pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie v Trnave (ďalej len CPPPP). Zo správy vyplýva, že komunikácia s maloletým je
náročnejšia, nerozumie otázkam. Slovná zásoba je veľmi slabá, má problém s pomenovaním i bežných
pojmov, pri predkladaných úlohách potrebuje pomoc, psychosomatické tempo je pomalšie. Verbálna
zložka dosahuje hraničné pásmo - ľahkú zaostalosť. Osobnosť introvertná, citlivá, zameraná na seba,
s nízkym sebavedomím a túžbou po ocenení. Na základe odporúčaní CPPPP maloletý A. navštívil s
otcom 17.8.2022 psychologičku J. L. M.. V jej diagnostickej správe sa uvádza, že maloletý A. je výrazne

zanedbaný, vo výchove s hlbšími psychickými poruchami, má detskú reč, náladu subdepresívne ladenú,
intelekt je orientačne v pásme hlbokého podpriemeru, pričom zaostávanie sa ukazuje najmä vo verbálnejoblasti. Skúška rodinných vzťahov ukazuje, že v rodine sa cíti na okraji rodiny s pocitmi osamelosti.
Dominantnouautoritoujematka,priktorejsanedokážepresadiť,miestamisaukazujeprežívaniestrachu
z nej, čo verbalizuje: „radšej som u ocina, ako u mamy, ocino sa so mnou hrá, mama nič, nepočúva

ma". Otec ďalej dôvodil, že matka nikam so synom nechodí, len do školy a domov, na žiadne výlety
či pobyt v prírode. Je neustále zavretý s matkou v dome. Matka 14.3.2022 informovala otca o udalosti,
ktorá sa stala u nej doma, kde si maloletý v amoku chcel ublížiť nožom so slovami, že za všetko môže
mama. Je zrejmé, že maloletý je tak úzkostný, bezradný a utláčaný, že už nevie ako inak si pomôcť.
Matka deti zastrašuje nepravdami, manipuluje nimi, uprednostňuje svoje záujmy nad záujmami dieťaťa.

V roku 2007 matka podala na OR PZ Senica trestné oznámenie na vtedajšieho manžela A. N., otca
maloletej I., z pokusu o vraždu matky. OR PZ Senica udanie zamietlo. V období rokov 2009-2018 bola
matke opakovane diagnostikovaná depresívna porucha ťažkého stupňa so suicidálnymi tendenciami
psychiatrom A. G. O.. V roku 2013 odmietla hospitalizáciu v PN Pezinok a nijako svoju poruchu ďalej
neliečila. Dňa 20.7.2018 matka podala trestné oznámenie na týranie blízkej a zverenej osoby na OR
PZ Senica voči otcovi maloletého A.. Podozrenie z týrania bolo zamietnuté a udalosti vyhodnotené

ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Neskôr sama maloletá I. priznala pred ÚPSVaR
v Senici, že bola matkou prinútená vo veci krivo vypovedať voči otcovi maloletého. Vo vyšetrovacom
spise ČVS: ORP-284/VYS-SE-2018 sa nachádza odborný znalecký psychologický posudok 82/2018
na matku, vypracovaný PhDr. Benkovičom, ktorý obšírne popisuje matku ako osobu nestálu, vznetlivú
a labilnú so sklonmi k depresii, impulzívnu a afektovanú, nedostatočne rozumie pohnútkam iných ľudí

a vysvetľuje si to ako škodenie jej osobe. V záťaži je hostilná, výbušná, útočná až agresívna . So
svojim správaním k druhým je nestála, nekonštantná, jej záujem o druhých striedajú obdobia väčšieho
a menšieho priblíženia, resp. záujmu. Po fyzickom napadnutí maloletej I. matkou v júni 2021, po jej
úteku k otcovi A. N. a po podaní oznámenia z podozrenia na týranie blízkej a zverenej osoby na
matku, Okresný súd Senica odobral maloletú I. matke a zveril ju do starostlivosti otca, pričom súd

nijako nešpecifikoval styk matky s maloletou I.. I. dodnes trpí traumou z vlastnej matky, vyhýba sa jej a
navštevuje psychóloga. Maloletý A. je už vo svojom mladom veku silne psychicky poznačený matkou.
Rovnaké psychické poruchy, ktoré sú diagnostikované matke, vykazuje už aj maloletý v správach z
CPPPP Trnava a klinického psychológa J. M.. Vzhľadom k nízkemu veku maloletého je možné ešte
situáciu zvrátiť a to hlavne tým, že maloletý nebude naďalej pod vplyvom matky. Maloletý nenavštevuje

ani záujmové krúžky, ktoré matka proklamuje, že navštevuje a na ktoré otec prispieva výživným. Maloletý
A. zameškal v 1. ročníku základnej školy v 1. polroku 75 a v 2. polroku 88 vyučovacích hodín. Toto nie
je úplne bežné a môže to byť vnímané ako dopad jeho psychického rozpoloženia na telesné zdravie.
Matka výslovne zakazuje maloletému a otcovi, aby sa maloletý stretával so sestrou I.. Matka obmedzuje
otca v kontakte so synom. Žiada, aby mu netelefonoval, otcove telefonáty blokuje. Takisto je otcovi

zjavne badateľný odstup syna od otca v prítomnosti matky. Syn vždy čaká na povolenie matky. Pri
matke je vždy v napätí. Matka vie účelovo preťahovať súdne spory nedostavením sa z dôvodu choroby,
zmenami právnych zástupcov, čo v prípade vývoja maloletého nie je prípustné predlžovať a mohlo by
smerovať k nezvratným psychickým poruchám. Otec má vážny strach ako sa zachová k maloletému,
keďže matkine tendencie sú viniť všetkých, že jej chcú škodiť. Mimo toho, bezmocnosť maloletého pod

vplyvom matky ho privádza ku krajným stavom si sám ublížiť. Maloletý má u otca všetky nevyhnutné
potreby (vlastná izba, hračky, oblečenie atď.). Pri bydlisku otca sú v blízkosti starí rodičia, sestra I.,
sesternice, bratranci, jeho detský lekár, ale hlavne pokojná domácnosť a otec, ktorý ho vypočuje. Zmena
v starostlivosti maloletého A. je na základe uvedeného v najlepšom záujme maloletého, preto otec žiada
vydať neodkladné opatrenie, keďže má vážne obavy o ďalší psychický vývoj maloletého pod vplyvom

matky, keďže ako sa javí, nasleduje nezdravé smerovanie vývoja podobne ako u jeho sestry I., ktorá trpí
dlhoročnou traumou z vlastnej matky a až v dospelosti nabrala odvahu a silu povedať jej dosť. Súd vec
právne posúdil podľa § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329
ods. 1 CSP. Pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli
opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že

exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti
o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie záujem
maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka a otec maloletého A.
nežijú v spoločnej domácnosti, pomery účastníkov sú upravené rozsudkom Okresného súdu Senica,

č.k. 6P/41/2018-45 zo dňa 19.10.2018, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý A.
zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené prispievať na jeho výživu sumou 300 Eur
bežné výživné a sumou 50 Eur na úspory a bol upravený otcovi styk tak, že sa môže s maloletým stýkať
každý párny týždeň od piatka 15.00 hod. do utorka do 8.00 hod., počas veľkonočných sviatkov, počasletných prázdnin, i vianočných sviatkov. Právo styku s maloletým A. otec využíva, pričom matka mu
neumožňuje sa s maloletým kontaktovať nad rámec upravený rozsudkom a to ani telefonicky. Maloletý A.
navštevuje 2. ročník Základnej školy v D., do prvého ročníka nastúpil s jednoročným odkladom z dôvodu

hravosti a mentálnej nevyzretosti. Z Diagnostickej správy CPPPP Trnava, z psychologického vyšetrenia
maloletého vyplynulo, že globálne intelektové schopnosti sa t.č. nachádzajú v dolnom pásme priemeru.
Výrazná disproporcia - v prospech performačnej zložky stredné pásmo priemeru, verbálna zložka
dosahuje hraničné pásmo - ľahkú zaostalosť. Osobnosť introvertná, citlivá, zameraná na seba, s nízkym
sebahodnotením a túžbou po ocenení. Do popredia vystupuje dôkladnosť, netrpezlivosť a explozivita,

ako aj závislosť na nevedomých impulzoch a výrazné problémy v adjustácii. Pretrváva smútok, stres a
absencia komunikácie. Odporúčajú neurologické vyšetrenie. Osobnostné a rodinné problémy negatívne
vplývajú na školské výsledky žiaka, preto odporúčajú individuálnu diagnostiku u klinického psychológa,
ako aj rodinnú psychoterapiu. Z lekárskeho nálezu psychologičky J. M. zo 17.8.2022 vyplynulo, že
maloletý bol odoslaný pediatrom na doporučenie učiteľky ZŠ, ktorá rodičov upozornila, že je málo
komunikatívny, zaostáva za priemerom triedy, má problém s matematikou, čítaním a písaním. Dieťa

prešlovyšetrenímCPPPP,objektívnepsychologickydieťajenavyšetrenieprivedenérodičom,upravené,
čisté, správanie je čiastočne viazané na otca, pozdraví až po jeho vyzvaní, kontakt je nadviazateľný,
mierne sťažený pre ťažkosti v chápaní inštrukcií, nevie kedy sa narodil, nevie povedať adresu bydliska,
nevie aký sa píše rok, aké ročné obdobie, aké sú mesiace v roku, reč je detská, tempom pomalá,
psychomotorika spomalená, jemná motorika v norme, myslenie je predmetno-konkrétne bez prítomnosti

abstrakcií, intelekt je orientačne v pásme hlbokého podpriemeru. Osobnosť je detská, vo vývine málo
sebavedomá, snaží sa byť dôkladným a je netrpezlivý, v úlohách, kde zlyháva sa objavuje explozivita,
tendencie činnosť nedokončovať. Skúška rodinných vzťahov ukazuje, že v rodine sa cíti na okraji rodiny
s pocitmi osamelosti. Dominantnou autoritou je matka, pri ktorej sa nedokáže presadiť, čo verbalizuje,
že radšej je u ocina ako u mamy. Ocino sa s ním hrá, mama nič, nepočúva ho. V závere uviedla,

že ide o osem a pol ročného chlapca, je vychovávaný v starostlivosti matky, otec sa s ním stretáva
počas víkendov. Jeho intelekt je orientačne hlboko podpriemerný, pričom zaostáva vo verbálnej oblasti,
viazne najmä jeho sociálna komunikácia, celková sociálna prispôsobivosť s ťažkosťami sebapresadení,
v prežívaní dominuje úzkostnosť ako relatívne trvalý stav. Z týchto dôkazov súd nemal osvedčené, že
by bol maloletý ohrozený na živote, zdraví, ani že jednoznačne v najlepšom záujme dieťaťa je okamžité

zverenie do osobnej starostlivosti otca, bez vykonania zodpovedajúceho dokazovania. Súd nepovažoval
za osvedčené, že za neprospievanie dieťaťa je zodpovedná výlučne matka. Z diagnostickej správy
CPPPP a lekárskej nálezu J. M. mal súd osvedčené, že u maloletého boli zistené viaceré problémy,
je u neho podozrenie na poruchu pozornosti ADD a ADHD a je potrebné neurologické vyšetrenie.
Podľa pediatra sa jedná o hyperkynetickú poruchu bližšie neurčenú. Za vyššie uvedené poruchy matka

nemôže. Nevyplýva to zo správy, ani nálezu, pričom uvedené poruchy samé osebe bývajú dôvodom
problémov s učením, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v subtestoch mapujúcich schopnosť učiť sa
uchovávať informácie, úroveň koncentrácie pozornosti, pamäť bol zaznamenaný u maloletý výrazný
pokles. Maloletému bola povinná školská dochádzka odložená nielen z dôvodu hravosti, ale aj mentálnej
nevyzretosti a zaostávania v komunikácii, z čoho vyplýva, že o týchto problémoch vedia obaja rodičia

už viac ako dva roky. Nie je to teda nová informácia. Otec sa s maloletým stretáva v širšom rozsahu
ako je štandardná úprava styku, preto musel už dlhšie vedieť, že dieťa má problém s učením a má
nedostatočnú slovnú zásobu a zároveň otec má možnosť aj povinnosť počas týchto predĺžených
víkendov a prázdnin pomáhať maloletému pri príprave na vyučovanie, doučovať ho a rozvíjať jeho
verbálnu oblasť. V lekárskom náleze J. M. nie je uvedené tvrdenie otca, že dieťa je výrazne zanedbané

vo výchove s horšími psychickými poruchami, ani že má rovnaké psychické poruchy ako matka, ani
že je silne psychicky poznačený matkou. Ak otec tvrdí, že dieťa je zanedbané a zaostalé, súd dáva
do pozornosti, že otec sa s ním stretáva v širokom rozsahu, preto je za uvedený stav čiastočne
zodpovedný aj otec. Otec neosvedčil ani tvrdenie, že maloletý si sám chcel ublížiť, pričom suicidálne
sklony u maloletého neboli zistené ani psychologičkami. Smútok a úzkostnosť trvá u dieťaťa už dlhší

čas. Ich príčinu je potrebné zisťovať ďalšími vyšetreniami maloletého. Čo sa týka ostatných námietok
otca, k starostlivosti matky, tieto otec neosvedčil, avšak budú predmetom dokazovania vo veci samej.
Skutočnosť, že matke bola v minulosti diagnostikovaná depresívna porucha, je otcovi dlhodobo známa.
Napriek tomu pri rozvode uzatvoril s matkou rodičovskú dohodu a súhlasil, aby bol maloletý A. zverený
do jej osobnej starostlivosti, preto ani matkina diagnóza nie je dôvodom pre okamžitú zmenu zverenia.

Otec tiež neosvedčil, že matka by sa mala správať k maloletému A. rovnako ako k staršej dcére I.. Otec
neuviedol ani príčinu konfliktu medzi matkou a takmer plnoletou dcérou. Netvrdil, že by matka mala
fyzicky napadnúť, prípadne týrať aj maloletého A.. Úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje
riešiťtakésituácie,kdejepotrebnýokamžitýzásahsúdu,čovdanomprípadesplnenénieje.Zamietnutieuvedeného návrhu v danom prípade znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané,
že pomery účastníkov je potrebné upraviť spôsobom navrhovaným otcom v neodkladnom opatrení.
Súd preto návrh otca nepovažoval za dôvodný, nakoľko nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy

pomerov. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec
maloletého. Uviedol, že si uvedomuje svoje práva, ale hlavne svoje povinnosti ako rodiča vo vzťahu
k dieťaťu a tak aj koná. Práve kvôli povinnosti zabezpečiť maloletému potrebné bezpečie a starostlivosť

sa rozhodol v tejto veci konať. Súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol nesprávne. V danej veci bola súdu predložená diagnostická správa CPPPP Trnava
zo psychologického vyšetrenia maloletého A. a lekársky nález súdneho znalca v odbore klinickej
psychológie detí PhDr. Zuzany Bielikovej vypracovaný na maloletého A.. Vyšetrenia boli iniciované
pre problémy v učení a pre osobnostné emocionálne problémy. Vyšetreniami vyšli na povrch okrem
iného aj skutočnosti ako výrazná disproporcia – v prospech performačnej zložky (stredné pásmo

priemeru), ľahká zaostalosť, osobnosť s nízkym sebahodnotením, túžbou po ocenení, pretrvávajúci
smútok, stres a absencia komunikácie. Objavuje sa úzkosť, osobnosť detská, subdepresívne ladená,
málo sebavedomá, až s potlačením sebaúcty a túžbou po ocenení. Jeho mravná vyspelosť je
v predkonvenčnom štádiu (fyzický vek 4 až 5 rokov), skúška rodinných vzťahov ukazuje, že sa
cíti na okraji rodiny, s pocitmi osamelosti. Dominantnou autoritou je matka, pri ktorej sa nedokáže

presadiť. Miestami sa ukazuje prežívanie strachu z nej, čo verbalizuje: radšej som u ocina ako
u mamy, ocino sa so mnou hrá, mama nič, nepočúva ma. Okrem predložených lekárskych správ súdu
ponúkol náhľad do správ z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-284/ VYS-SE-2018, nemôže priamo súdu
poskytnúť tieto ako dôkaz, súd si ich však mohol zaobstarať, fakty popísané v lekárskych správach
a znaleckom posudku matky majú vecný súvis a priamy vplyv na aktuálny psychický stav syna A.. Je

presvedčený, že je v najlepšom záujme maloletého vhodnejšie ho ďalej nevystavovať tomuto vplyvu
a teda nariadiť dočasné neodkladné opatrenie do času, kým súd preverí skutočnosti prípadu a vydá
rozhodnutie vo veci samej. Dôkazmi predloženými a to správou A. O., znaleckým posudkom PhDr.
Benkoviča, jeho výpoveďou v spise ČVS: ORP-284/ VYS-SE-2018 mohlo byť súdu preukázané
psychické rozpoloženie matky, jej duševná porucha stredne ťažkej depresie, ktorú neliečila a odmietla

hospitalizáciu. V znaleckom posudku PhDr. Benkovič popisuje matku ako nestálu, vznetlivú, labilnú, so
sklonmi k depresii, afektovanú, v záťaži hostilnú, výbušnú až agresívnu, so svojím správaním k druhým
nestálou, nekonštantnou. Súd mal možnosť okamžitého prístupu k ďalším vecným dôkazom, no nevyužil
ju a je názoru, že aj preto rozhodol urýchlene bez zváženia závažnosti stavu matky a jej vplyvu na
maloletého. Súd neprihliadol na záujem maloletého, ktorý sa sám vyjadril, že prežíva strach z matky

a radšej by bol uňho. Neodkladné opatrenie má povahu ochrannú a preventívnu, s dočasnou lehotou
nariadenia a to do času, kým súd nepreskúma všetky skutočnosti a nevydá právoplatné rozhodnutie
vo veci. Súd mal okrem preukázaných dôkazov prihliadnuť k indíciám, ktoré sa v tejto veci už udiali
alebo dejú a ktoré už dnes poukazujú na nezdravé prostredie, v ktorom maloletý vyrastá a teda na
urgentnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Pre účely odvolania sa pokúsi súdu doručiť písomné

doplňujúce stanovisko znalca a verí, že bude súdom akceptované a doložené do spisu. Od augusta
2018 v súvislosti s vyšetrovaním, ktoré iniciovala matka, ohľadne údajného týrania blízkej osoby, súdu
už uviedol, že mal nariadené dočasné neodkladné opatrenie, nesmel sa priblížiť k matke, jej dcére,
k synovi a k domu. Rozvod manželstva, o ktorý požiadal, bol v októbri 2018. Napriek tomu, že si
bol vedomý, že matka má psychické problémy, bol pripravený súhlasiť s akoukoľvek dohodou, len

aby sa dostal späť k synovi. Rozhodnutím súdu a schválením rodičovskej dohody sa udiali dve veci
a to tá podstatná, že po 3 až 4 mesiacoch, kedy bol bezdôvodne obmedzený v styku so synom,
sa mohol opäť konečne s maloletým kontaktovať a byť mu nápomocný. Ďalej sa potvrdilo, že matka
úradom, polícii aj súdom klamala, že je nebezpečný pre syna, lebo sama zvolila, že s ním môže
mať kontakt, napriek tomu, že prvotne tvrdila, že je nebezpečný a tým úrady nariadili neodkladné

opatrenie nepribližovania sa. Vyšetrovanie na týranie bolo zamietnuté a neodkladné opatrenie zrušené
v celom rozsahu. Súd tvrdil, že neodsvedčil, že matka by sa mala správať k maloletému rovnako,
ako k staršej dcére I., ktorá ju oznámila pre týranie a ktorá bola následne zverená do výchovy svojmu
otcovi. Súdu predložil číslo vyšetrovacieho spisu, kontakt na psychológa v Bratislave, ktorý k prípadu
majú bližšie informácie. Nikdy netvrdil, že matka týra aj maloletého, ale dá sa predpokladať, vzhľadom

k jej povahe a psychickému stavu, že tak koná alebo bude konať aj voči maloletému A., aj keď si
to sama nemusí uvedomovať. Tvrdil len, že syn vo svojom psychickom vývine, ktorý už dnes má
známky porúch, nasleduje smerovanie dcéry I., ktorá dodnes trpí traumou z vlastnej matky. Syn A.
žije u matky v nezdravom prostredí, je zanedbávaný, obmedzovaný na svojich právach, dieťa samopriznáva, že sa mu matka nevenuje, že sa jej bojí. Je presvedčený o potláčaní práv maloletého a tiež
o možnom fyzickom nebezpečí, keďže maloletý žije v domácnosti s matkou s psychickou poruchou
a suicidálnymi tendenciami. Veď čo sa už musí odohrávať v detskej hlavičke 8-ročného chlapčeka,

ktorý je schopný v prítomnosti matky otočiť nôž voči sebe. Staršia dcéra matky z domu utiekla, podala
oznámenie na týranie blízkej osoby voči vlastnej matke. Vzhľadom k závažnosti situácie, výške rizika
a nezastaviteľnému vývinu dieťaťa je presvedčený o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil svoje uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel. Otec k odvolaniu doložil doplňujúcu správu klinickej psychologičky J. L. M., kde psychologička

konštatovala, že maloletý A. bol doteraz zverený do starostlivosti matky, je jeho primárnou rodinou.
Na základe psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 17.8.2022 konštatuje, že zaostávanie vo vývine
je v prvom rade spôsobené nedostatočne podnetným sociálnym prostredím a doterajším prístupom
primárnejosobymatkykcelkovejvýchoveastarostlivostiodieťa.Výchovnépostupymatkysúminimálne
neštandardné, vedúce k potláčaniu prirodzeného rozvoja dieťaťa. Maloletý A. dlhodobo prežíva smútok
a je úzkostný, čo je tiež odrazom jeho prežívania a cítenia sa v rodine, kde trávi väčšinu času, teda

u matky. Doporučila kladne zvážiť návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého A..

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom
i rozhodnutím súdu prvej inštancie, odporúča napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa koná iba o predbežnej otázke, konečné rozhodnutie bude

vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za správne, navrhuje ho potvrdiť. Otec uvádza klamstvá vykonštruované skutočnosti v snahe
dosiahnuť alebo sa aspoň pokúsiť dosiahnuť dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti

a tým ublížiť matke, čím však v konečnom dôsledku ublíži maloletému, čo si ale otec neuvedomuje.
Zo strany otca sa jedná o účelový krok voči matke ako bývalej manželke, ktorá nabrala silu a vymanila
sa z nadvlády otca odchodom zo spoločnej domácnosti a následným rozvodom manželstva, ktorý sa
počas spolužitia preukázateľne dopúšťal agresívneho správania nielen voči matke, ale aj voči deťom.
Zdravotný stav matky podľa návrhu otca by mal negatívne vplývať na stav maloletého, čo sa však

nezakladá na pravde a tieto tvrdenia neboli preukázané ani osvedčené listinnými dôkazmi predloženými
otcom, ktorý sa snaží vyjadreniami podsúvať súdu rôzne nezmysly a v tejto súvislosti predkladá listinné
dôkazy zabezpečené podľa výsledkov súdom vyhodnotených predchádzajúcich ním predložených
dôkazov, o čom svedčí lekárska správa zo dňa 7.11.2022 vyznievajúca v jeho prospech, ktorú si
však otec zabezpečil po vydaní rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Matka má za to, že nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktorá by odôvodňovala zmenu
rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ani zmenu zverenia maloletého, a to ani
prostredníctvom neodkladného opatrenia, pričom otec ani žiadnu takúto zmenu okolností nepreukázal,
ani neosvedčil. Nielenže návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, ale naviac
v prípade jeho nariadenia by to uškodilo psychickému zdraviu maloletého, čo by si mohol otec pri

podávaní jeho návrhov uvedomovať. Od narodenia až doposiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o syna
matka, na starostlivosť ktorej je zvyknutý. Akákoľvek zmena vo výkone osobnej starostlivosti, nehovoriac
o dočasnej zmene, by výrazným spôsobom zasiahla najviac do života maloletého, s ktorou zmenou by
sa musel maloletý dlhodobo vysporiadavať, čo by v ňom mohlo vyvolať chaos a psychickú nepohodu,
naviac v prípade, ak by sa malo jednať iba o dočasné opatrenie, teda v konečnom dôsledku by mu

neodkladné opatrenie iba uškodilo na psychickom zdraví. V danom prípade je nevyhnutne potrebné
prihliadať aj na stav maloletého, kedy na zvládnutie zistených problémov potrebuje láskavú pozornosť
a láskavé správanie matky. Matka považuje za potrebné ozrejmiť súdu správanie a konanie otca
počas ich spolužitia ako aj po rozvode manželstva, kedy otec voči matke ako aj deťom sa dopúšťal
agresívneho správania, vyhadzoval ju z domu, odmietal dať matke kľúče od domu, robil matke rôzne

naprieky, matke a deťom predal takmer všetky veci, čo bolo riešené aj políciou. Aj keď matka podala
na otca viacero trestných oznámení, jeho konanie bolo vždy posúdené iba ako priestupok. Matka otcovi
neoznámila, kde sa s maloletým nachádza a kde býva, hlavne z dôvodu obavy o svoj život a zdravie.
V záujme zachovania psychického a fyzického zdravia jej, ako aj detí sa zo spoločnej domácnosti
odsťahovala, keďže sa obávala ďalšieho násilia zo strany otca, presťahovala sa do Špačiniec, do

rodinného domu, ktorý si bola nútená zaobstarať na hypotéku. Práve v dôsledku tohto šikanózneho
a nevhodného správania otca počas trvania manželstva a po jeho skončení, ktoré v matke vyvolávali
neustále stresové situácie a obavy o jej život a zdravie, ako aj strach z budúcnosti, bola ešte v minulosti
v júli 2018 matke diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha, syndróm týranej ženy, kedy jusvojím konaním poškodil otec maloletého na jej psychickom zdraví. V tom čase matka vyhľadala aj Úniu
materskýchcentier,ktoréjejposkytovalosociálneporadenstvoapsychologicképoradenstvoavýrazným
spôsobom pomohlo a prinieslo do jej života psychickú pohodu. Rovnako je potrebné upriamiť pozornosť,

že z lekárskych správ vyplýva, že matka vyhľadala odbornú pomoc už v júli 2018, teda pred vyše
štyrmi rokmi, pričom otec sa začal domáhať zverenia maloletého z dôvodu zdravotného stavu matky
až teraz, čo svedčí o jeho výslovnej účelovosti, kedy sa dopúšťa preukázateľne ďalších schválností
ako poškodiť matku. Žiadne námietky voči starostlivosti matky o syna nemal až doposiaľ, teda niekoľko
rokov. Keďže otcovi nevyšiel pokus o zníženie výživného, podaním aktuálneho návrhu teraz doslova

zneužíva zdravotný stav matky vo svoj prospech, kedy sa domáha zverenia maloletého do jeho osobnej
starostlivosti s odôvodnením, že matka má byť údajne zodpovedná za zdravotný stav maloletého, čo sa
však preukázateľne nezakladá na pravde. Otec poukazuje na diagnostickú správu zo psychologického
vyšetrenia CPPPP zo dňa 26.4.2022. Žiadateľom tohto vyšetrenia bola samotná matka, ktorá o toto
vyšetrenie požiadala aj na doporučenie učiteľky zo základnej školy, ktorá rodičov upozornila, že maloletý
má problém v komunikácii, zaostáva za priemerom triedy, má problém s matematikou, čítaním aj

písaním. Matka pozorovala určité problémy u maloletého už v predškolskom veku, avšak s riešením
týchto problémov sa u otca v tej dobe nestretla s pochopením. Nadával jej do divných a psychicky
narušených. Na základe psychologických vyšetrení maloletého boli u neho zistené viaceré problémy. Zo
správ však nevyplýva, že by dôvodom nepriaznivého zdravotného stavu mal byť zdravotný stav matky,
ako sa to úmyselne snaží otec vykresliť a podľa toho aj prispôsobiť dôkazy. Menovanú psychologičku

J. L. M. maloletý navštívil s otcom, o čom svedčia aj vyjadrenia maloletého v lekárskom náleze, kde
sa vyjadruje, že je radšej u otca. Keď sa matka maloletého dopytovala na tieto vyjadrenia, uviedol jej,
že otec mu predtým povedal, čo má hovoriť, čo svedčí o jednoznačnom účelovom konaní otca, ktorý
sa snaží očierniť matku. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj konštatovanie psychologičky, že maloletý
odpovedáažnavyzvanieotca,čovypovedáotom,žebolotcompredtýmpoučený.Keďsamatkasnažila

riešiť zdravotný stav maloletého už v predškolskom veku, o toto otec neprejavil záujem a naviac ešte
aj matku osočoval. Maloletému bola odložená povinná školská dochádzka nielen z dôvodu hravosti,
ale aj mentálnej nevyzretosti a rovnako z dôvodu zaostávania najmä v komunikácii. Táto skutočnosť
podporuje tvrdenia matky, že zdravotný stav maloletého pozorovala uňho už v predškolskom veku, čo
sa snažila aj s otcom riešiť, kde sa však nestretla s pochopením. Aj preto uvedený stav maloletého

nie je novou skutočnosťou, o ktorej by rodičia nevedeli, takže sa jednoznačne jedná o dlhoročnú
vedomosť oboch rodičov. Matka predkladá správu neurologičky A. K. zo dňa 27.10.2022, ktorú navštívila
s maloletým na základe odporúčania psychologičky z CPPPP. Zo správy vyplýva, že u maloletého sa
jedná o nerovnomerný vývin osobnosti, úzkostné dieťa a dyslexiu. Na základe týchto zistení doporučila
maloletého na ďalšie vyšetrenia, ktoré matka s maloletým absolvuje. Otec navštívil s maloletým bez jej

vedomia ambulanciu klinickej psychológie J. L. M. aj dňa 7.11.2022 pod zámienkou, že s maloletým
ide k pediatričke z dôvodu soplíka. Predložil súdu aj lekársky nález z tohto vyšetrenia, z ktorého
vyplýva, že maloletý je privedený otcom, sám maloletý sa vyjadril, že nemôže povedať matke, že
bol u psychológa, z čoho je možné dôvodne vyvodiť, že je otcom riadený v tom, komu a čo má
a nemá povedať. V správe psychologička konštatuje, že po vyšetrení mala byť údajne pozvaná matka,

ktorá sa však nedostavila a neospravedlnila. Matka uvádza, že nie je pravdou, že by bola zo strany
menovanej psychologičky pozvaná, preto uvedené konštatovania sú pre ňu prekvapivé až zarážajúce
a vyvolávajú tým u nej dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti. Otec menovanú psychologičku navštívil
po tom, ako súd v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytkol, že
z predchádzajúcej správy psychologičky nevyplýva, v ktorej rodine má byť maloletý na okraji rodiny.

Uvedené psychologička doplnila až v druhej správe a podľa názoru matky práve na naliehanie otca.
Matka kategoricky odmieta vyjadrenia psychologičky, že by mala byť najviac zodpovedná za stav
maloletého, čomu odporuje okrem iného aj samotná skutočnosť, že otec má so synom upravený styk
v nadštandardnom rozsahu, počas ktorého má dostatok času sa maloletému venovať. Z uvedenej
správy jednoznačne vyplýva, že strach u maloletého vyvoláva práve otec, čo pramení z jeho pokynov

uložených maloletému, že nemôže matke nič povedať. Rovnako otec zavádza, keď uviedol, že maloletý
si údajne chcel ublížiť. Uvedené nevyplýva zo žiadnej správy ohľadom vyšetrenia maloletého. Taktiež
sú klamlivé tvrdenia o údajnom fyzickom napadnutí maloletej dcéry I. matkou, čo je absurdné. Práve
otec sa dopúšťal agresívneho správania nielen voči matke, ale aj voči jej dcére I., ktorá bola zverená
do osobnej starostlivosti otca na základe dohody rodičov schválenej súdom. Styk upravený nebol, bol

ponechaný na dohode rodičov. Matka odmieta tvrdenia otca o údajnej traume maloletej z vlastnej matky.
Čo sa týka vyjadrení otca ohľadom 22% zameškaných hodín maloletého v škole, tak z toho 99% tvorí
čas následne po príchode maloletého od otca, kedy bol odovzdaný matke chorý, čo sa dá aj podľa
dochádzky maloletého do školy preukázať. Za ďalšie nepravdy považuje aj vyjadrenia otca, že mumá údajne odopierať styk s maloletým. Ak by sa uvedené zakladalo na pravde, otec by sa domáhal
svojich práv, čo sa však nestalo. Údajné odopieranie styku otec nenamietal ani v konaní o zníženie
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, ktoré bolo skončené v decembri 2021. Matka preukázateľne

zabezpečuje maloletému každodennú riadnu osobnú starostlivosť, ktorú ani v konaní o jeho návrhu na
zníženie výživného nenamietal. S maloletým preukázateľne absolvuje všetky doporučené vyšetrenia
psychologičkami a lekármi. Riadne sa s ním pripravuje do školy, zabezpečuje mu odvoz, dovoz zo
školy, maloletý navštevuje krúžok kickbox. Vzhľadom na uvedené má za to, že je dôvodné napadnuté
uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21P/49/2022 je zmena zverenia
maloletéhoA.A.nazákladenávrhuotcamaloletého,ktorýmsadomáhazvereniamaloletéhoA.dosvojej
osobne starostlivosti, určenia výživného matke a úpravy styku matky s maloletým. Zároveň návrhom vo

veci samej otec podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného
zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, určenia výživného matke v sume 100,- Eur mesačne
a úpravy styku matky s maloletým na každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti otca.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia potreby

neodkladnej úpravy pomerov.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa

a rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania a počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť

pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené neodkladné
opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom
na nutnosť zabezpečenia neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo

veci samej. Na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí aspoň jeden z dôvodov na jeho
nariadenie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov
dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh otca za nedôvodný,
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu

odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého uznesenia. Odvolací súd odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
s ktorým sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je
potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia je ochrana práv detí

v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť k ochrane práv dieťaťa
v situáciách, keď sú tieto zjavne ohrozené a to do doby, kým o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej. V predmetnej veci rodičia maloletého
A. sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu s maloletým odsťahovala.
Na čas po rozvode bola uzavretá rodičovská dohoda, v rámci ktorej bol maloletý zverený do osobnej

starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné a mal upravený styk s maloletým na každý párny
týždeň od piatku 15.00 hod. do utorka 8.00 hod., počas veľkonočných, vianočných sviatkov aj letných
prázdnin. Styk tak, ako bol upravený, sa aj realizuje. Rodičia maloletého majú naštrbené až konfliktné
vzájomné vzťahy. Matka maloletého v roku 2018 podala na otca trestné oznámenie pre týranie blízkej
osoby. Tvrdila, že otec maloletého bol agresívny a fyzicky a psychicky ju týral. Otec mal neodkladným
opatrením zakázané priblížiť sa k nej a k maloletému A. a jej dcére maloletej I.. V roku 2018 bola

matka psychiatricky vyšetrená s diagnózou podľa otca depresívna porucha ťažkého stupňa a podľa
matky posttraumatická stresová porucha. O maloletého sa matka od jeho narodenia osobne stará. V jej
starostlivosti neboli do podania tohto návrhu zistené ani tvrdené žiadne nedostatky a to napriek viacerým
prebiehajúcim konaniam o trestných oznámeniach, o znížení vyživovacej povinnosti. Zo správ CPPPP
a posudku psychologičky je zrejmé, že maloletý má problémy. Tieto však mal už v predškolskom veku,

v dôsledku čoho mal odloženú školskú dochádzku. Matka s maloletým na odporučenie triednej učiteľky
absolvovala psychologické vyšetrenie a tiež s maloletým absolvuje všetky odporúčané vyšetrenia.
Zo správy triednej učiteľky z novembra 2022, ktorá bola doručená odvolaciemu súdu, vyplýva, že
maloletý A. sa častejšie zapája do kolektívu, stále však pretrvávajú komunikačné problémy spôsobené
introvertnou povahou, slabou slovnou zásobou, nerozlišovaním tykania a vykania, nesprávnym rodom

a skloňovaním. Čiastočne sa zlepšila domáca príprava, s A. obaja rodičia čítajú, počítajú, venujú
sa prvouke. Domáca príprava sa pozitívne odzrkadľuje na jeho vyučovacích výsledkoch. Taktiež sa
postupne zlepšuje v čítaní a písaní. Číta pomalšie, avšak s porozumením. Vie odpovedať na otázky
ztextu.Napriektomu,ževdiktátochapravopisnýchcvičeniachmávpriemeredvadsaťchýb,vporovnaní
s predchádzajúcim ročníkom sa v písaní výrazne zlepšil, nedostatočná slovná zásoba je viditeľná aj pri

prvouke, kde sa už nachádzajú nové pomenovania a na osvojenie nového učiva potrebuje dlhší čas.
Otec k odvolaniu doložil aj doplnenie lekárskeho nálezu psychologičky J. L. M. zo dňa 7.11.2022, kde
je okrem iného uvedené, že na základe psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 17.8.2022 konštatuje,
že zaostávanie vo vývine je v prvom rade spôsobené nedostatočne podnetným sociálnym prostredím
a doterajším prístupom primárnej osoby matky k celkovej výchove a starostlivosti o dieťa. Výchovné

postupy matky sú minimálne neštandardné vedúce k potláčaniu prirodzeného rozvoja dieťaťa. Maloletý
dlhodobo prežíva smútok a je úzkostný, čo je tiež odrazom jeho prežívania a cítenia sa v rodine, kde
trávi väčšinu času, teda u matky. Doporučila kladne zvážiť návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti
o maloletého A.. Po nariadení neodkladného opatrenia bolo vo veci samej nariadené pojednávanie, na
ktorom zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky, kde

bol prítomný aj maloletý A., ktorý sa vyjadril, že má rád oboch rodičov, ale chcel by, aby to bolo tak ako
to je teraz, že bude bývať u maminy, s tatinom sa bude určitý čas stretávať, nevedel presne pomenovať
dni, kedy to má byť. Matka sa mu venuje. Vravel, že sa s ním učí, pomáha mu, skladajú lego, chodia
spolu von, takéto bolo vyjadrenie A., teda že mu to vyhovuje tak, ako je to teraz. Opatrovník žiadne
závažné nedostatky v starostlivosti matky odôvodňujúce okamžitú zmenu výchovného prostredia po

vykonanom šetrení neuviedol.

Z uvedených skutočností takisto odvolaciemu súdu vyplynulo, že maloletý A. má problémy v učení
aj osobnostné emocionálne problémy, vyšetreniami sa zistila ľahká zaostalosť, nerovnomerný vývin

osobnosti, dyslexia, avšak tieto problémy sa prejavujú už dlhodobo. V súčasnosti nedošlo k žiadnej
podstatnej závažnej zmene, ktorá by opodstatňovala okamžitý zásah súdu alebo by predstavovala
konkrétne akútne ohrozenie maloletého a vyžadovala okamžitú zmenu výchovného prostredia. Nebolo
ani osvedčené, že by sa zdravotný, psychický stav maloletého zhoršoval, naopak zo správy základnej
školy vyplynulo, že sa postupne, aj keď pomaly, zlepšuje, čo je odrazom aj domácej prípravy. Všetky

otcom tvrdené dôvody na zmenu výchovy však bude potrebné preukazovať v riadne vykonanom
dokazovaní v konaní vo veci samej, kde sa bude rozhodovať o vhodnosti zmeny výchovného prostredia.Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam odvolací súd nepovažoval nariadenie neodkladného
opatrenia za dôvodné a preto uznesenie súdu prvej inštancie, z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387
ods. 1 CSP, potvrdil.

Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).