Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. február 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201060
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8320201060.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, proti žalovanej: I. T.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XXX,
zast. JUDr. Martina Čelková, advokátka so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, o zaplatenie sumy
2 113,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 513,21 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., podal dňa 31.03.2020 na tunajšom súde
žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 2 113,16 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 25.08.2017 do zaplatenia a uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spol. Consumer Finance Holding, a.s., ktorý
zanikol zlúčením so žalobcom, uzatvoril so žalovanou dňa 20.06.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3 000,- eur. Žalovaná mala

splácaťpôžičkuvpravidelných24mesačnýchsplátkachvsume156,31euratoaždozaplateniacelkovej
sumy pôžičky 3 751,44 eur. Žalovaná z poskytnutej sumy uhradila čiastku vo výške 1 486,79 eur.

Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním splátok, žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX
- predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Zároveň žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k
úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Ku dňu 18.08.2017 žalobca úver

zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 19.08.2017. Celkový dlh je tak vo výške 2
113,16 eur. V konaní si uplatňuje na nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 6,48 eur a neuplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 258,17 eur.

2. Uznesením č.k. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.10.2020 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831
154. Vychádzal z návrhu pôvodného žalobcu na zmenu strany sporu odôvodneného tým, že Zmluvou

o postúpení pohľadávok bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní ku dňu 09.09.2020 postúpená
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. (ako právnym nástupcom zaniknutej spol. Consumer
Finance Holding, a.s.) na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. V prejednávanej veci ide tak momentálne
o nárok žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnomprávnom vzťahu medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu (ktorým bola banka VÚB a.s. so
sídlom v Bratislave).

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť v celom rozsahu.

4. Rozsudkom č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 30.09.2020 tunajší súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 1 513,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa 21.06.2018 do zaplatenia, vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá
pôžička vo výške 3.000 eur, ktorú sa zaviazal splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške
156,31 eura pri počte splátok 24. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako

spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu
bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o pôžičke absentuje povinný údaj v zmluve § 9 ods. 2
písm. f) ZoSÚ a to údaj o dobe trvania zmluvy. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa

§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov
použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd prvej inštancie v danej právnej
veci nemal za preukázané, žeby žalobca vôbec skúmal bonitu žalovanej, teda aby vyžadoval od
žalovanej preukázanie skutočností týkajúcich sa jej schopností predmetný úver splácať dohodnutými
pravidelnými mesačnými splátkami, resp. žeby skúmal jej bonitu tak ako jeho oprávnenie vyplýva z §

7 ods. 2 ZoSÚ. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by veriteľ zisťoval výdavky či iné
záväzky žalovanej pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, teda konal v rozpore
s prístupom starostlivého hospodára. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2 ZoSÚ považovať
zabezúročnýabezpoplatkov.Súdprvejinštanciepreúplnosťpoukázalnato,žezmluvaopôžičkevčasti

dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými
mravmi. Vychádzal zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska,
podľa ktorých boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na
dobu od 1 do 5 rokov v júni 2016, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 6,98 % ročne. Výška
úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovanou bola 24,92 % ročne. Úroková sadzba

predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov
pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Napokon konštatoval, že zo strany žalobcu
nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že pred podaním žaloby v
súvislosti s uplatnením vymáhanej pohľadávky mu vznikli náklady vo výške 6,48 eura.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a
rozhodol o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že v súvislosti so
vstupom Intrum Slovakia s.r.o. do konania na strane žalobcu konanie trpí vadou, ktorá môže mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže je toho názoru, že Intrum Slovakia s.r.o. ako žalobca nie
je aktívne legitimovaným v spore. Je tomu tak z dôvodu, že Zmluva o postúpení je v rozpore s § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a to má za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že pri postúpení pohľadávky
vo výške 2.113,16 eura postupoval v súlade s § 92 ods. 8 ZoB, keďže nepreukázal vo svojom návrhu,
že žalovanú na zaplatenie splatnej pohľadávky vyzval a táto bola s jej uplatnením 90 dní v omeškaní. Zo
spisového materiálu XCsp/XX/XXXX vyplýva žalobcom tvrdená a zároveň aj preukázaná jediná výzva

žalovanej, a to upomienka zo dňa 25.06.2017, ktorou žalovanú vyzval na úhradu pohľadávky 468,93
eura. Doručenie výzvy žalovanej na úhradu údajne splatnej pohľadávky vo výške 2.113,46 eura nebolo
preukázané, dokonca ani len tvrdené. Pre prípad, ak súd je toho názoru, že v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie vec vadou netrpela, je toho názoru, že ňou trpí v súčasnosti, a preto navrhla s
prihliadnutím na Základné zásady CSP čl.4, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie

a žalobu zamietol. Zároveň aby priznal jej náhradu trov vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalobca stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
a považoval ho za vecne správne. Považoval za nedôvodnú námietku žalovanej o nedostatku jehoaktívnej vecnej legitimácie. Svoju vecnú legitimáciu v spore preukazuje oznámením o postúpení
pohľadávky, ktoré bolo zaslané žalovanej na jej adresu uvedenú v úverovej zmluve. Zároveň za účelom
aktívnej legitimácie predložil sudu aj rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu zo žiadosťou o

postúpenie a prevod zo dňa XX.XX.XXXX s identifikáciou pohľadávky. Nakoľko predmetom žaloby je
zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania aktívnej legitimácie predložil sudu aj výzvu zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorou preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB, ktorou bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie omeškaných splatných úverových
splátok. Zdôraznil, že žalovaná pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu spoločnosti

Consumer Finance Holding, a.s., a ktorej vlastníkom sa banka stala až následne, v dôsledku zlúčenia
subjektov. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

7. Uznesením č.k. XXCoCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.10.2021 odvolací súd prvoinštančný rozsudok v
napadnutej časti, ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol o trovách konania zrušil a vec vrátil
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom
Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou bola dňa 19.06.2016 uzavretá Zmluva o pôžičke č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako
dlžníkovipôžičkuvovýške3.000eur,ktorúsazaviazalavrátiťv24mesačnýchsplátkachvovýške156,31

eura do 20.06.2018. Oznámením zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s.
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k tomuto dňu z dôvodu neuhradenia dlžných splátok žalovaným v
lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke zo dňa XX.XX.XXXX.

Uviedol, že predmetný úver bol žalovanej poskytnutý zo strany Consumer Finance Holding, a.s., pričom

táto spoločnosť nebola bankou. Pôvodná pohľadávka Consumer Finance Holding, a.s. z predmetnej
úverovej zmluvy voči žalovanej prešla na základe projektu rozdelenia zlúčením na Všeobecná úverovú
banku, a.s. Predmetné skutočnosti nemenia nič na tom, že pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní
bola v čase, kedy bola postupovaná zo strany Všeobecnej úverovej banky a.s. na žalobcu (t. j.
ku dňu XX.XX.XXXX), bola postupovaná zo strany banky, a nie zo strany obchodnej spoločnosti

Consumer Finance Holding a.s. A za tejto situácie je uplatneným právom právo žalobcu spotrebiteľského
úveru, ktorého poskytovateľom bola banka, čoho dôsledkom je povinnosť súdu skúmať, či bol splnené
podmienky v súlade s dikciou § 92 ods. 8 ZoB.

Z dikcie ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky“ vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na banku alebo pobočku zahraničnej banky.
Predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
19.08.2017 vypracoval právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., ktorá v tom čase
bolanebankovýmsubjektomatedavrokoch2016a2017sanaňunevzťahovaloustanovenie§92ods.8
ZoB.Od01.01.2018saprávnymnástupcomzaniknutejspoločnostistalaVšeobecnáúverovábanka,a.s.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä
súpovinnévykonávaťobchodysvynaloženímodbornejstarostlivosti;vynaloženieodbornejstarostlivosti
je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Pohľadávku postúpila až
Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding
a.s., a preto je potrebné predložiť výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB vystavenú Všeobecnou úverovou

bankou a.s. Z obsahu spisu nevyplýva, že by zo strany žalobcu bola predložená iná výzva adresovaná
žalovanej v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB.

V tomto prípade absencia právneho posúdenia nadobudnutia práva žalobcu z hľadiska jeho aktívnej
hmotnej legitimácie spôsobila, že odvolací súd vzhľadom na okolnosti tohto spotrebiteľského sporu

posúdil odvolanie žalovanej ako opodstatnené. Súd prvej inštancie sa doteraz nezaoberal postupnosťou
prechodu, resp. prevodu pohľadávky z pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a. s. na
pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a následne platnosťou postúpenia pohľadávky na
aktuálneho žalobcu Intrum Slovakia, a.s., pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Súd prvej inštancie je povinný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s otázkou

existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore náležite vysporiadať.Prvoinštančnému súdu uložil postupovať tak, že sa bude zaoberať platnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávok a aktívnou legitimáciou žalobcu vo vyššie uvedených intenciách s prihliadnutím na
ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB.

8. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu a v súlade s jeho vysloveným právnym názorom, ktorým
je viazaný, vec opätovne prejednal.

9. Súd sa opätovne oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

prežalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výpisom z účtu žalovanej,
písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako klient uzatvorili
dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX pri výške poskytnutej pôžičky 3
000,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 24 splátkach pri výške splátky 156,31 eur. Ročná úroková

sadzba bola vo výške 24,92 %. Výška RPMN bola 24,92 %, priemerná hodnota RPMN 16,36 %, odplata
24,92 %. 1. splátka bola splatná dňa 20.07.2016 a každá ďalšia k 20. dňu v mesiaci. Termín končenej
splatnosti bol 20.06.2018. Celková suma k zaplateniu bola 3 751,44 eur a celkové náklady boli 751,44
eur.

11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.06.2017 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na
zaplatenie sumy 468,93 eur a to do 05.08.2017 a informoval ju svojom práve úver zosplatniť v prípade
ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2017. Upomienka bola žalovanej doručená dňa
30.06.2017.

12. Právny predchodca žalobcu žalovanú oznámením zo dňa 19.08.2017 informoval o tom, že dlh z
úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a výška dlhu je 2 193,45 eur.

13. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná na splátkach pôžičky uhradila celkovo finančné
prostriedky vo výške 1 486,79 eur.

14. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že za účelom preukázania aktívnej legitimácie
súdu predložil výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 25.06.2017, ktorou preukazujeme splnenie
zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 z.o bankách. Právny
predchodca predloženú výzvu zo dňa 25.06.2017, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných

splatných úverových splátok zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, čo preukazuje predloženou
doručenkou. Žalovaná predmetnú výzvu dňa XX.XX.XXXX riadne prevzala. Zo znenia § 92 ods. 8
prvá veta zákona o bankách vyplýva, že banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť
postupníkovi svoju pohľadávku za podmienky, že klient bol písomne vyzvaný na zaplatenie čo i len
časti peňažného záväzku, s ktorého zaplatením je v omeškaní a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní. On v tomto spore preukázal, že právny predchodca dňa 25.06.2017 vyzval
žalovanú na zaplatenie peňažného záväzku titulom omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre
ktorých neplnenie právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná napriek písomnej
výzve právneho predchodcu svoj dlh nezaplatila a do omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac
ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaná napriek výzve právneho predchodcu zaslanej do jeho

dispozičnej sféry bola viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu, týmto boli splnené
zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách.
K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná
jeho aktívna legitimácia v tomto spore. Naviac žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy aj v
oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa XX.XX.XXXX.

Zdôraznil, že pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s, ktorej vlastníkom sa banka stala až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov. K
postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. došlo až po začatí sporu na Okresnom súde
vW..PrávnypredchodcaVšeobecnáúverovábanka.a.s.dňaXX.XX.XXXXdoručilažalobunasúd,ktorá

bola následne preukázateľne dňa XX.XX.XXXX doručená žalovanej, ktorá svoj dlh naďalej nezaplatila a
doomeškaniasjehozaplatenímsadostalaoviacako90kalendárnychdní.Ztohotodôvodu,pohľadávka
bola k XX.XX.XXXX legitímne postúpená súčasnému žalobcovi. Vzhľadom na uvedené má za to, žesamotnú žalobu tak možno rovnako považovať za výzvu na plnenie zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách.

Uviedol, že jeho aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazuje taktiež oznámením o postúpení
pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané na adresu uvedenú žalovanou v zmluve o úvere „U. XXX,
XXX XX U.“, doporučene dňa XX.XX.XXXX pod číslom zásielky D., čo súdu preukázal predloženým
podacím hárkom zo dňa XX.XX.XXXX. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom
riadnehmotnoprávnepreukázalaktívnuC.vtomtospore.Takýtopostuppreukázaniaaktívnejlegitimácie

jeplnevsúladesprávnymipredpismiasúdnoupraxoubežneakceptovateľný.Vtomtopodporneodkázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. XXbo XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom Najvyšší
súd vyslovil právny názor, že „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto
oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení."

Zároveň za účelom našej aktívnej legitimácie predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu
s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Podporne odkázal na rozsudok Krajského súdu v A. zo dňa
28.04.2021, č.k. XCoCsp/XX/XXXX - XXX, bod 15 odôvodnenia, ktorý sa stotožnil z argumentáciou
žalobcu. „Uvedené výzvy pôvodného veriteľa je tak potrebné považovať za výzvy banky rovnako, ako bol

žalovaný po uvedenom zlúčení povinný plniť banke a v prípade, že by zmluvu neporušil, bol by povinný
plniť banke v splátkach v zmysle pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez ďalšieho." Podporne
poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v A. pod sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. K
postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná
jeho aktívna legitimácia v tomto spore.

15. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že tvrdenie žalobcu v písomnom vyjadrení a jeho
právny názor je v rozpore s názorom prezentovaným Krajským súdom, ktorým je prvostupňový súd
viazaný, a to že predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX vypracoval právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s.,

ktorá v tom čase bola nebankovým subjektom a teda v rokoch 2016 a 2017 sa na ňu nevzťahovalo
ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Skutočnosť, že pohľadávka bola pôvodne vlastníctvom nebankového
subjektu, od ktorého ju získala banka VÚB a.s., podľa nej nie je spôsobilá zhojiť nedostatky pri postúpení
pohľadávky na žalobcu od postupcu, ktorým bola menovaná banka, a teda už subjekt povinný riadiť sa
zákonom o bankách. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že pohľadávka - je primárne pohľadávkou

nebankového subjektu, ale táto iba bola pohľadávkou nebankového subjektu.

Uviedla že doterajší skutkový stav tak aj po podaní vyjadrenia žalobcu k rozhodnutiu Krajského súdu
v U. stále nasvedčuje tomu, že postupca - banka VUB a.s. nevyzvala žalovanú pred postúpením na
nebankový subjekt - žalobcu, na úhradu dlhu. Dikcia zákona o bankách vyžadujúca aby výzvu banky

zaslanú dlžníkovi pred postúpením na nebankový subjekt neumožňuje vykonať výklad tak, že za výzvu
je možné považovať podanie žaloby. Z tejto ani žiadna výzva nevyplýva. V zmysle existujúcej judikatúry
za výzvu v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách nemožno považovať ani Výzvu na plnenie dlhu uvedenú
v predžalobnej výzve, keďže táto je učinená v zmysle Občianskeho zákonníka na iný účel ako na účel
postúpenia na nebankový subjekt , a to na účely zosplatnenia dlhu.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( ďalej len ,,Zákon“), banka je právnická osoba
so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O
udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia
na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s
Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového

povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej

banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

19. V zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom je potrebné v prvom rade zdôrazniť,
že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr.
od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka
je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná

banka Slovenska.

Súdmalďalejzapreukázané,žezmluvouopostúpenípohľadávokzodňaXX.XX.XXXXaprílohouktejto
zmluve, právny predchodca žalobcu spol. Všeobecná úverová banka, a.s., postúpil svoju pohľadávku
vočižalovanejnažalobcu.Predpostúpenímpohľadávkydošlozostranypôvodnéhoveriteľakvyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru.

20. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len
„banka“) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis)
opostupovanípohľadávokvzmysle§524až§530Občianskehozákonníka,atonadobudnutiaúčinnosti

aktuálneho zákona o bankách od 1. januára 2002.

V zmysle zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne
všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj
jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením

postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne
neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom
postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s
cieľom ochrany klientov bánk.

Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti
odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa

takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd skúmal, či v konaní je daná aktívna vecná legitimácia

na strane žalobcu.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

22. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže

byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.23. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodný veriteľ Consumer finance holding, a.s., ukončil záväzkovo-
právny vzťah uzatvorený so žalovanou na strane druhej strane vyhlásením predčasnej splatnosti úveru

a to ku dňu XX.XX.XXXX.

Žalobca v konaní však nepreukázal, že následne písomnou výzvou po tom, čo bola žalovaná nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok, bola zo
strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. žalovaná vyzývaná na zaplatenie celej splatnej pohľadávky.

Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávky nebolo preto v
konaní preukázané.

V zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, za výzvu banky nie je možné považovať
predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX a ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa XX.XX.XXXX. Zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s., potom ako nadobudla pohľadávku voči

žalovanej od pôvodného veriteľa Consumer Finance holding, a.s., a predtým, ako pohľadávku voči
žalovanej postúpila na žalobcu, žalovanej nebola zaslaná žiadna písomná výzva na zaplatenie, tak ako
ustanovuje § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

Súd je tiež toho názoru, že ani doručenie žaloby s prílohami prostredníctvom súdu žalovanej, nie je

možné považovať za výzvu pred postúpením pohľadávky v zmysle zákona o bankách.

24. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 24.04.2018 (publikovaný
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako D. XX/XXXX)
uviedol: ,, Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci kardinálnym právnym problémom je otázka

platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ. Teda, či podmienky pre
postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca)
podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania
prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Súdy oboch inštancií

v tejto veci sa veľmi podrobne vysporiadali so všetkými relevantnými dôvodmi týkajúcimi sa neplatnosti
právneho úkonu o postúpení pohľadávky, a dovolací súd si tieto skutočnosti všimol a v plnom rozsahu
s ich uvedenými argumentami súhlasí. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom
rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka
banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami

(podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo
následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia
byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko
zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky
musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby

nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Podľa § 525 ods.
2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta
ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.

2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

25. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 22.03.2018
uviedol: ,,Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia
zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo

žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8,
v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke
(ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke
alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad

rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré
predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení
riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než
90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúcehopohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok
postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred
postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8

bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve
zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.
Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez

významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie
preukazujúcejtzv.životprávnehovzťahu(resp.pohľadávky)aúpravutýkajúcusasamotnéhobankového
tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).

Z takejto úpravy vyplýva zjavná neudržateľnosť argumentácie dovolateľky tým, že v prípade súčtu
všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky

klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje
výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky napriek neskoršiemu
plneniu klienta a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu možno pristúpiť (hocako tu
môže byť predmetom diskusie tá otázka akcentovaná dovolaním, podľa ktorej v takomto prípade nie je
zrejmé,čobyvčasepooneskorenomsplneníklientomjehozáväzkuvrátanepríslušenstvamalobyťešte

predmetom postúpenia pohľadávky). To obdobne platí aj o nosnej časti samou dovolateľkou ponúknutej
odpovede na otázku predostieranú dovolaním, teda že § 92 ods. 8 bankového zákona ako celok treba
chápať len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože
takáto interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca
podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom

pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom.

Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho
súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých
môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je

to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti
správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je
preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu
zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon
neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom

predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na nesprávanie
sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej
právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu.

Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu)

so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje
prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej
veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých
môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia
ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

Pri nutnosti vyslovenia práve uvedeného boli ďalšie otázky nastoľované dovolaním právne
nevýznamnými či nanajvýš akademickými, ak neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok bez ochoty
alebo schopnosti žalobkyne preukázať splnenie podmienky postúpenia reprezentovanej písomnou

výzvou banky pred postúpením spôsobila nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na
žalobkyňu a teda i nedostatok jej aktívnej legitimácie konštatovaný už nižšími súdmi.“

26. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. XObdo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
uviedol: ,,Dovolací súd pri nastolenej právnej otázke poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/

XX/XXXX z 28. marca 2018, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z XX.
J. XXXX (publikovaný Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
ako D. XX/XXXX), z ktorého vyplýva, že ,,ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpenímpohľadávky.Postúpeniepohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatný
právny úkon“. V rozsudku sp. zn. XCdo/XX/XXXX z 28. marca 2018 dospel dovolací súd rozborom § 92
ods. 8 zákona o bankách k záveru, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp.

nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu mimo bankový sektor.
Predmetné ustanovenie nemožno, len na základe jeho zaradenia do konkrétnej časti zákona, chápať
ako celok len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože
takáto interpretácia opomína vyššie uvedený zmysel tohto ustanovenia. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách
teda vyplýva presný záujem zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným

spôsobom, pričom neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu tejto zákonnej úpravy než
tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju
pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť
nesmie.Nerešpektovanietejtoúpravymápotomzanásledokneplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky
pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). 40. V rozsudku sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z XX. J. XXXX dovolací
súd uviedol, že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch

odlišne,resp.môžuupravovaťosobitnépodmienky,ktorýchsplneniejenaplatnépostúpeniepohľadávky
potrebné. Podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách dovolací súd označil za špeciálne
zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj §

92 ods. 8 tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí,
avšak vzájomne sa nevylučuje. Dovolací súd konštatoval, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky
podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový
subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách),
kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný

právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí pritom
prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom
ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. K dovolateľovej
argumentácii ohľadne námietky, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje výnimky z bankového
tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky dovolací súd v prejednávanej veci uviedol,

že aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti
právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho
usudzovať,žezákonodarcapriúpravepostúpeniapohľadávkybankounanebankovýsubjekt,malzámer
riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by
nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol. Podmienky platného postúpenia pohľadávky

banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, ale práve
naopak sa prekrývajú. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právnu otázku nastolenú dovolateľkou dovolací
súd už v minulosti vo vyššie uvedených konaniach posudzoval a vyriešil, z dôvodu ktorého nie je daná
potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku opätovne riešil. Dovolací súd vo
vyššie uvedených konaniach vyriešil právnu otázku tak, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje

podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči
klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s
uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.“

27. Z dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca nevyplynulo to, že boli splnené zákonné predpoklady pre

postúpenie pohľadávky Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanej na žalobcu.

Žalobca tak podľa názoru súdu nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom
konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže banka môže postúpiť pohľadávku iba
po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná

výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka.

Súd preto žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 1 513,21 eur s prísl. zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu.

28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení priznal žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.