Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/374/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205601
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1520205601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L.. B. S. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XX, Q., zastúpená advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK so sídlom Klincová
35, Bratislava a otec - I.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, Q., v konaní na návrh matky o
zmenu subjektu realizujúceho výchovné opatrenie a na návrh otca o nariadenie výchovného opatrenia
matke, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 68P/13/2020-123, zo dňa

27.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku I. a II. m e n í tak, že

Súd nariaďuje výchovné opatrenie, ktorým sa maloletej S. S., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom I.. Q.
S., nar. XX.XX.XXXX a L.. B. S. C., nar. XX.XX.XXXX ukladá povinnosť podrobiť sa odbornému
výchovnému a sociálnemu poradenstvu v Občianskom združení TENENET, Lichnerova 41, Senec, IČO:
42 255 015, v rozsahu 20 hodín pre maloletú a 20 hodín pre každého z rodičov v trvaní 6 mesiacov

od právoplatnosti rozsudku za účelom pomôcť zvládať maloletej Zoji výchovné prostredia u každého z
rodičov, aby to malo na ňu čo najmenší dopad.

Rodičia a maloletá, ktorej účasť je povinný zabezpečiť ten z rodičov v koho starostlivosti sa v určený
termín bude nachádzať, sú povinní zúčastniť sa nariadených stretnutí, ktorých presnú špecifikáciu a čas
stretnutí určí poverený pracovník TENENET o.z.

II. Vo zvyšku, vo výroku III. a IV. sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, zo dňa 27.05.2021, č.k. 68P/13/2020-123, vo výroku I.nariadil
výchovné opatrenie, ktorým maloletej S. S., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom I.. Q. S. a L.. B. S. C.
uložil povinnosť podrobiť sa odbornému výchovnému a sociálnemu poradenstvu v občianskom združení
TENENET, Lichnerova 41, Senec, IČO: 42 255 015, za účelom pomôcť zvládať maloletej Zoji výchovné
prostredia u každého z rodičov, aby to malo na ňu čo najmenší dopad. Vo výroku II. rozhodol, že rodičia

a maloletá, ktorej účasť je povinný zabezpečiť ten z rodičov u koho maloletá v určený termín bude,
sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a rozsah budú určené
povereným pracovníkom TENENET o.z. Vo výroku III. týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 22P/46/2015-10, zo dňa 19.03.2015, vo výroku I., II. Vo výroku IV. zamietolnávrh otca na nariadenie výchovného opatrenia matke uložením povinnosti podrobiť sa odbornému
poradenstvu, ktorý by jej pomohlo korigovať nereálne predstavy o fungovaní sveta a korigovať jej
nevhodné výchovné pôsobenie na maloletú. V. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 veta prvá a druhá Základných zásad,
§ 2 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, § 111 písm. f/ zák.č. 161/20154 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, § 37 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm.

b/, ods. 4 písm. a/, b/, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3, § 26, § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. a/,
b/, ods. 7, ods. 8 veta druhá a tretia Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa (prijatý
v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb.), čl. 24 ods. 2 Charty základných práv
Európskej únie. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá žije dva roky v striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, ktorí spolu komunikujú len formálne, snažia sa presadzovať u nej svoje predstavy výchovy,

každý z nich má vlastnú optiku na výchovu 11-ročného dieťaťa a inú intenzitu vnímavosti ohľadom jej
potriebazáujmov.Konštatoval,žeotecvolívýchovuprísnu,nekompromisnúanadruhejstranematkaby
nemala maloletú príliš vťahovať do svojich zdravotných problémov. Napriek rozdielnym charakterovým
vlastnostiam rodičov sú rodičia povinní spolu komunikovať a podieľať sa na výchove maloletej, ktorá
sa naučila žiť v ich domácnostiach, prispôsobiť sa ich potrebám, požiadavkám a pravidlám. Významnú

rolu tu zohráva dlhodobo realizované výchovné opatrenie hlavne vo vzťahu pravidelných stretnutí
psychologičky s maloletou, ktorá v pozitívnom zmysle ovplyvnila aj charakterové vlastnosti maloletej.
Prihliadol na vyjadrenie maloletej, z ktorého vyplynulo, že aktuálne stratila dôveru v psychologičku,
ktorá podľa nej posúva otcovi informácie, ktoré by inak nemala. Vzal v úvahu správu Poradenského
Centra Nádej, Občianske združenie (ďalej len „Centrum Nádej“), z ktorej mal preukázané, že výchovné

opatrenie si aktuálne už neplní svoj cieľ. Zároveň konštatoval, že Centrum Nádej a psychologička,
ktorá s maloletou pracovala urobili veľký kus práce ako vyplýva zo správ Centra Nádej, spôsobu
správania sa maloletej, spôsobu jej vyjadrovania sa o rodičoch s úctou a rešpektom. Dospel k záveru,
že výchovné opatrenie je opodstatnené, dôvodne a jeho potreba pretrváva, keď aj samotní rodičia
na ňom trvajú, ale práve z dôvodu vyjadrenia maloletej a správy Centra Nádej o aktuálnom neplnení

si účelu výchovného opatrenia v ich zariadení považoval za potrebné zmeniť zariadenie, v ktorom
sa bude výchovné opatrenie naďalej realizovať. Napriek návrhu matky určiť na realizáciu výchovného
opatrenia spol. Úsmev ako dar a nesúhlasu otca so zmenou zariadenia, rozhodol o zmene zariadenia
na subjekt TENENET o.z., ktorý poskytuje služby aj na adrese Mokrohájska cesta 3 v Bratislave. Účel
výchovného opatrenia, vzhľadom na výsledky dokazovania a aktuálne potreby dieťaťa, vymedzil v

rozsahu pomôcť zvládať maloletej výchovné prostredia u každého z rodičov, aby to malo na ňu čo
najmenšídopad.Trvanievýchovnéhoopatrenianevymedzilžiadnymčasovýmrozsahom,sprihliadnutím
na predchádzajúce konania a spory rodičov o maloletú a potrebu s maloletou dlhodobo pracovať v
záujme jej ďalšieho zdravého psychického vývinu. Zdôraznil, že bude sledovať, či a s akým výsledkom
sa realizuje výchovné opatrenie v novom zariadení a či sa ho rodičia zúčastňujú. Návrh otca na uloženie

výchovného opatrenia matke zamietol majúc za to, že úlohou súdu má byť rodinné väzby sceľovať a
nie ničiť. Konštatoval, že daný návrh otca ho umocnil v tom, že je potrebné pokračovať v nariadenom
výchovnom opatrení nielen vo vzťahu k dieťaťu, ale aj k rodičom. Týmto uznesením zmenil výrok I.
a výrok II rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/46/2015-10, zo dňa 19.03.2015. Keďže
pôvodne bolo rozhodované rozsudkom, i napriek ust. § 111 písm. l) CMP rozhodol formou rozsudku,

nakoľko rozsudok nie je možné meniť uznesením. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec žiadajúc
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a zaviazal súd prvej inštancie k nariadeniu osobitného
výchovného opatrenia matke uložením povinnosti podrobiť sa odbornej pomoci. Namietal, že súd prvej

inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nevysporiadal sa s navrhnutými a predloženými
dôkazmi a na základe vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Súdu prvej inštancie vytkol, že napadnuté rozhodnutie deformuje účel výchovného opatrenia
a ignoruje predošlé rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave, ktorými
mal byť preukázaný pokračujúci nezdravý vplyv matky na maloletú. Mal za to, že súd prvej inštancie

sa nevysporiadal s priznaním matky k páchaniu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia,
neskúmal súvislosť návrhu matky so skončením podmienečného prerušenia trestného konania. Podľa
jeho názoru, súd odignoroval, že akreditovaný subjekt potvrdil, že pozitívna zmena pri matke nenastala a
právematkajeprekážkouzmeny,naďalejprenášanegatívnepostojenamaloletúanezdravojupripútavak sebe aj budovaním strachu o jej zdravotný stav. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho návrhom
na uloženie výchovného opatrenia matke, pretože v konaní boli predložené dôkazy preukazujúce
zhoršujúce sa negatívne dopady na maloletú. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ku

ktorému malo dôjsť nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie vypočutím maloletej v týždni,
kedy bola u matky a pod jej výlučným vplyvom, pričom mal vedomosť o patologickom pripútavaní a
deformovaní reality zo strany matky. Súd rezignoval na objektívne zisťovanie rozpoloženia maloletej,
jej názorový rámec mimo vplyvu matky v domácnosti otca a rezignoval na vypočutie reprezentantov
skautingu, ktoré navrhol. Vytýkal, že konanie vykazuje vady, čím došlo k nesprávnemu rozhodnutiu

vo veci, nesúladnému so záujmom maloletej. Nariadením výchovného opatrenia v subjekte vzdialenom
od bydliska rodičov a maloletej cca 34 km, boli poškodené strany konania, nakoľko po časovej aj
ekonomickej stránke je výhodnejšia realizácia výchovného opatrenia v mieste bydliska oboch rodičov.
Podľa jeho mienky, o zmene subjektu výchovného opatrenia rozhodol súd na základe subjektívneho
hodnotenia a pocitu matky, ktorá sa výchovnému opatreniu riadne nepodrobuje, a pochybnosti otca o
novom subjekte nepovažoval za relevantné, čo je diskriminačné a preukazujúce nevyvážené konanie

zo strany súdu voči účastníkom. Vyslovil názor, že súd sa nezaoberal so zamieňaným bydliskom
matky, ktoré bolo vyhodnotené ako nezdravé výchovné prostredie, pričom matka od nástupu maloletej
do školy a od uvoľnenia epidemických opatrení každé odovzdanie realizovala na adrese svojich rodičov.
Uviedol, že matka niekoľko rokov manipuluje maloletú, atakuje a spochybňuje ho, fabuluje krivými
trestnými obvineniami a marením úradného rozhodnutia. Súd prvej inštancie dezinterpretoval jeho

vyjadrenia a zmenou ich výpovednej hodnoty poškodil jeho aj maloletú. Tiež dezinterpretoval aj výsluch
maloletej, ktorá aktuálny subjekt nehodnotila negatívne, nevyjadrila záujem ho zmeniť, ale uviedla,
že nemá problém, ak by s ňou pracoval niekto iný. Maloletá neuviedla, že je smutná zo zlyhania
akreditovaného subjektu, ktorý mal údajne posunúť informácie otcovi, čo súd vyhodnotil ako stratu
dôvery. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal matkou prezentovaným tvrdením, že maloletá

hodnotila prácu akreditovaného subjektu ako nedostatočnú. Mal za to, že vyjadrenie pracovníka Úradu
sociálnych vecí a rodiny k aktivitám maloletej postrádajú základnú výpovednú hodnotu, keďže ide o
vyjadrenie osoby bez znalosti pozadia prípadu, pomerov rodiny a prostredia. Podotkol, že súd prvej
inštancie bez jediného dôkazu posúdil jeho výchovu ako prísnu a nekompromisnú. Napadnutý rozsudok
považoval za nekonzistentný, keď súd pozitívne hodnotí prácu akreditovaného subjektu a zároveň

naznačuje, že subjekt zlyhal, čo by malo zakladať dôvod na konanie voči subjektu. Zdôraznil, že ciele
výchovného opatrenia nie je možné dosahovať z dôvodu nespolupráce matky, z čoho vyplýva potreba
osobitného konania, a to práca akreditovaného subjektu s matkou. Odignorovaním tejto skutočnosti
bol matke poskytnutý priestor na ďalšie konanie v rozpore so záujmom maloletej, čím dochádza k
ignorovaniu osobnosti a potrieb maloletej a pokračovaniu v nezdravom citovom pripútavaní, vydieraniu

a deformovaniu reality matkou. Mal za to, že súd sa nevysporiadal s preukázanými zisteniami, že
matka maloletú navádza na klamstvá a zatajuje informácie pred otcom, nevysporiadal sa s odlišným
prístupom rodičov k mimoškolským aktivitám, ktoré by maloletá mohla navštevovať ako sú floorbal,
skauting a nezaoberal sa otázkou prečo má matka problém s tým, aby maloletá rozvíjala v skautingu
vlastné kritické myslenie, porovnávala sa ako iné fungujúce rodiny a odignoroval rozpory v tvrdeniach

matky o neschopnosti rodičov komunikovať bezproblémovo. Namietal, že súd sa nezaoberal konaním
matky, ktorá zmarila pomoc psychológa pre maloletú, ktorá je riešená školou, má logopedický
problém, nedôveruje si, je v skľučujúcom rozpoložení pre matku a jej správanie, čo vyplýva aj zo
správy akreditovaného subjektu. Maloletá s pribúdajúcim vekom vníma a hodnotí správanie matky a
uvedomuje si, že táto nehovorí pravdu, vyhráža sa jej a účelovo ju vydiera, dehonestuje pred ňou otca,

jeho partnerku a učiteľov a pokračuje v nezdravom pripútavaní maloletej formou spoločného spánku v
jednej posteli. Zistil, že maloletú po príchode od otca matka vypočúvala a nahrávala, pričom sa maloletá
mala vyjadriť, že najradšej by matke nič nehovorila, aby nezúrila. Namietal, že súd sa nevysporiadal
s jeho návrhom na zistenie v akom kontakte boli navrhované subjekty (Úsmev ako dar a TENERNET)
s matkou a jej právnou zástupkyňou. Uvedené je relevantné s ohľadom na predošlé manipulatívne

správanie matky za hranicou zákonnosti. Nový subjekt totiž nebude schopný poskytnúť kontinuitu,
nebude prínosný pre prospech maloletej a zmena subjektu by poslúžila len matke pri jej manipulovanom
a protiprávnom konaní. Súd prvej inštancie nezohľadnil relevantné skutočnosti, predošlé rozsudky
súdov, názory súdnych znalcov a akreditovaného subjektu a postavil otca do znevýhodnenej pozície,
keď by mal nanovo vyvracať už v minulosti vyvrátené fabulácie.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnutý
rozsudok potvrdiť považujúc ho za prospešný pre maloletú. Mala za to, odvolanie podané otcom
je nepresné, keď z jeho obsahu nie je zrejmé, či sa odvoláva voči všetkým výrokom rozsudku.Nespochybnila, že komunikácia medzi ňou a otcom je formálna a výlučne písomná. Uviedla, že
v minulosti prejavila záujem o odborné poradenstvo vykonávané Dr. Valkovičom, ktorého sa mal
zúčastňovať aj otec na základe rozhodnutia Okresného Bratislava V, zo dňa 14.01.2016, sp. zn.

22P/120/2015, avšak otec prestal psychológa navštevovať a toto bez účasti oboch rodičov prestalo
napĺňať svoj účel. Poznamenala, že rodičia aktuálne žiadne odborné poradenstvo nenavštevujú. Rada
by nastavila pravidlá komunikácie s otcom, avšak bez tretej osoby by toto nebolo možné, pričom
nariadené výchovné opatrenie vnesie objektívny pohľad obom rodičom, na názory, vyjadrenia a
stanoviská druhého rodiča pri výchove maloletej. Mala za to, že z obsahu odvolania otca vyplynulo,

že jeho postoj k matke je neustále hodnotiaci, odmietol prijať realitu a možnosť, že sa mohla
zmeniť. Zdôraznila, že maloletá vyhodnotila zmenu subjektu vykonávajúceho výchovné opatrenie aj
zmenu poverenej psychologičky ako bezproblémové. Keďže otec počas celého konania namietal
zmenu akreditovaného subjektu, predpokladala, že jeho odvolanie smerovalo len voči výroku IV. a ku
skutočnostiam, ktoré nesúviseli s daným výrokom sa nevyjadrila. Súhlasila s názorom, že maloletá
nemala byť vťahovaná do jej zdravotných problémov, avšak vzhľadom na jej diagnostikovaný diabetes

a podávanú inzulínovú liečbu nebolo možné liečbu utajiť. Vyslovila názor, že otec využil toto konanie
na očiernenie jej osoby a spochybňovanie jej rodičovských kompetencii, keď neustále poukazoval
na neaktuálne problémy prežité v minulosti. Neodmietla výchovné opatrenie, ktoré bolo nariadené
rodičom, ale návrhom na zmenu akreditovaného subjektu chcela docieliť zlepšenie výkonu nariadeného
výchovného opatrenia, ktorý by zohľadňoval reálny a aktuálny stav. Prejavila záujem na odstránení

problémov u maloletej, ktoré priniesla striedavá osobná starostlivosť, počúva a akceptuje súd, či inú
inštitúciu, čo je zrejmé aj z jej konania za posledné roky. Odvolanie otca považovala za predčasné,
vzhľadom na nariadené výchovné opatrenie bez časového obmedzenia. Samotné výchovné opatrenie
preukáže, čo rodičia potrebujú odborné poradenstvo a prístup na zabezpečenie čo najkvalitnejšej
výchovy maloletej. Z práce Centra Nádej vyplynulo, že takéto služby rodičom neposkytovalo, ev. nie

za riadne stanoveným účelom výchovného opatrenia. Namietala tvrdenie otca, že výlučne matka by
potrebovala odbornú pomoc pri svojej výchove.

5. Podaním zo dňa 24.09.2021 otec odmietol subjektívne hodnotenia matky o údajnom nepresnom
odvolaní a vyjadril nesúhlas, že by odvolanie smerovalo len voči výroku IV. napadnutého rozsudku.

Uviedol, že odvolanie chronologicky reagovalo na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré poškodilo
maloletú. K vyjadreniu matky ohľadom vykonávaného odborného poradenstva u Dr. Valkoviča upresnil,
že práve matka odmietla spolupracovať, nebola schopná sa riadiť usmerneniami psychológa, pričom
na rozdiel od matky nevynechal ani jedno sedenie. Výchovné opatrenie vykonávané Centrom Nádej
sa pokúšalo o spoločné sedenia rodičov, avšak matka nespolupracovala a slovne ho atakovala pred

pracovníkmi Centra Nádej. Zdôraznil, že matka potrebuje odbornú pomoc a ak by mala skutočný záujem
o nastavenie pravidiel medzi rodičmi, nebolo by nutné meniť subjekt, ktorý s maloletou, ako aj otcom
pracoval bez problémov. Poukázal na konštatovanie matky, že maloletá zmenu subjektu nepožadovala,
len sa vyjadrila, že zmenu nevnímala ako problematickú. Návrh na zmenu subjektu podala matka
až po uplynutí trojročného podmienečného prerušenia konania voči jej osobe a daným návrhom sa

nezaoberala v čase trvania jej podmienky. Poukázal na to, že matka nie je ochotná zmeniť svoje
správanie, keď napr. neumožnila maloletej zúčastniť sa na svadbe v rodine otca, hoci bola o to
požiadaná 3 mesiace vopred a maloletá mala o túto účasť záujem a neumožnila jej zúčastniť sa ani
skautského letného tábora. Uviedol, že súdny znalec vyhodnotil výchovné prostredie u rodičov matky
pre maloletú za nevhodné, avšak matka, napriek tomu trávi väčšinu času v domácnosti svojich rodičov.

V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasil s napadnutým rozsudkom. Mal za to,
že zmena subjektu poskytujúceho odborné poradenstvo môže pomôcť maloletej zvládať výchovné
prostredie u každého z rodičov s najlepším dopadom na maloletú.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. a II. zmeniť a výroku III. a IV. potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uloženiu výchovného opatrenia zmenou subjektu jeho realizácie, t.j. v
napadnutom výroku I. a s tým súvisiacim výrokom II. vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správneprávne posúdil a vyvodil z nej správny záver, avšak odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že nie je potrebné určiť rozsah výchovné opatrenia a daný postup vyhodnotil ako nesprávny.
V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a na dôvody jeho rozhodnutia
poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe nariadenia výchovného opatrenia maloletej
a rodičom v novom akreditovanom zariadení, vzhľadom na oboma rodičmi prezentovanú nutnosť

pokračovať v psychologickej intervencii, na pretrvávajúce problémy, nedostatočnú komunikáciu rodičov,
ich rozdielne výchovné postupy pri zverení maloletej do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov
a nutnosť zabezpečiť maloletej zvládať výchovné prostredia u každého z rodičov bez akéhokoľvek
negatívneho dopadu na ňu. V danej prejednávanej veci bolo potrebné prihliadnuť na vykonané
dokazovanie, správuCentraNádejzodňa 18.05.2021,zktorej jednoznačnevyplynulo,že odroku2015
na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/46/2015-10, zo dňa 19.03.2015, prebieha

výchovné opatrenie nariadené maloletej a rodičom v uvedenom centre, pričom ciele nariadeného
výchovného opatrenia sa nenaplnili a ani nemohli naplniť z dôvodu, že po celý čas sa nezmenili
okolnosti, v ktorých maloletá vyrastá. Tiež bolo potrebné vziať v úvahu maloletou prezentovaný
nesúhlas s postupom psychologičky a vyslovené obavy, že informácie zdieľané v rámci sedenia budú
otcovi opakovane poskytnuté. V tejto súvislosti považuje za potrebné doplniť, že pre poskytovanie

psychologického poradenstva je dôležitá dôvera dieťaťa v psychologičku, ktorá bola určená centrom
na prácu s maloletou. K námietkam otca ohľadom zisťovania názoru maloletej odvolací súd udáva,
že maloletá je vo veku, kedy dokáže prezentovať svoje pocity a popísať priebeh poskytovaného
poradenstva (§ 38 CMP). Pokiaľ otec spochybňuje vyjadrenie maloletej z dôvodu, že výsluch bol
vykonaný počas obdobia výkonu starostlivosti o maloletú matkou, ktorá dieťa manipuluje, odvolací súd

na dané námietky neprihliadal, dospejúc k záveru, že postup súdu prvej inštancie a spôsob pri zisťovaní
názoru dieťaťa bol správny, súladný so zákonom a daným postupom nedošlo ani k porušeniu práva
otca na spravodlivý proces. Argument otca o vyjadrení maloletej k zmene psychologičky, ktorá mohla byť
docielená v pôvodne určenom zariadení, odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnený. Skutočnosť, že
Centrum Nádej s rodinou dlhodobo pracuje a pozná jej genézu neznamená obmedzenie poskytovania

psychologickej intervencie len na toto zariadenie, naviac, ak samotné centrum už v minulosti žiadalo o
zrušenie výchovného opatrenia a výchovné opatrenie v ňom realizované neprinieslo žiadané ciele. Za
nedôvodné považoval odvolací súd aj výhrady otca voči vzdialenosti Občianskeho združenia TENENET
od bydlísk rodičov, nakoľko ide o dostupnosť 30 km, pričom ako vyplýva z obsahu spisu a zisťovania
súdu, daný subjekt poskytuje služby aj v Bratislave. Ďalšie námietky otca spočívajúce v neschopnosti

rodičovdohodnúťsanavýberemimoškolskýchaktivítmaloletej,vyslovenýchnedostatkovvstarostlivosti
matky o maloletú považoval odvolací súd v tomto konaní za irelevantné. Odvolací súd sa nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uložil výchovné opatrenie maloletej a rodičom bez časového
ohraničenia s poukazom na ust. § 37 ods. 5, 6 Zákona o rodine. Treba zdôrazniť, že podmienky uloženia
výchovného opatrenia upravuje ust. § 37 ods. 1 Zákona o rodine a v prípade, ak súd takéto opatrenie

nariadi, je jeho povinnosťou sledovať a vyhodnocovať jeho priebeh, dosiahnutie účelu a cieľov, vrátane
spolupráce rodičov. Účinnosť nariadeného výchovného opatrenia teda nemožno ponechať na obdobie
viac rokov bez následnej kontroly jeho priebežných výsledkov a ich vyhodnotenia. Odvolací súd z
uvedeného dôvodu zmenil napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že nariadené výchovné
opatrenieurčilvObčianskomzdruženíTENENET,vSencivrozsahu20hodínpremaloletúaprekaždého

z rodičov a jeho realizáciu ohraničil na dobu šesť mesiacov. Vzhľadom na formálne nedostatky vo výroku
I. napadnutého rozsudku o uložení výchovného opatrenia, odvolací súd tento zmenil a doplnil o rozsah
hodín poskytovaného poradenstva vo vzťahu k maloletej a rodičom. Odvolací súd uzavrel, že v odvolaní
neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo vzťahu k zmene subjektu, v ktorom sa bude výchovné opatrenie realizovať.

10. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV. vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne
právne posúdil a vyvodil z nej správny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
o nedôvodnosti návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia matke s ním navrhovaným účelom.
Treba uviesť, že výrokom I. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil výchovné opatrenie obom

rodičom, teda aj matke. Je nepochybné, že psychológ určený akreditovaným zariadením bude v rámci
výchovného opatrenia pracovať a poskytovať odborné poradenstvo aj matke s cieľom dosiahnuť stav,
kedy maloletá zvládne výchovné prostredie u každého z rodičov. Takto nariadené výchovné opatrenie
reflektuje na námietky otca o správaní matky voči maloletej, o upriamovaní pozornosti na zhoršenýzdravotný stav matky a s tým súvisiace prežívanie maloletej, o rozdielnych prístupoch rodičov k maloletej
týkajúcich sa vzdelávania a jej pomoci pri plnení školských zadaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd
dospel k záveru o správnosti výroku IV. napadnutého rozsudku.

11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a II. o uložení výchovného
opatrenia zmenil podľa § 388 CSP a vo zvyšku, v napadnutých výrokoch II. a IV. (ktorým súd zmenil
pôvodné rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).