Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/184/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514217582
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1514217582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska
1,Bratislava,IČO:00169765,protižalovaným:1/C.U.,W..XX.X.XXXX,2/Y.U.,W..XX.X.XXXX,I.F.O.
XX, F., zastúpenými advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, Vajnorská 8/A, Bratislava, o vypratanie bytu,
na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/348/2014-200,
zo dňa 29.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XX U. F. na O. G.. Č.. XX, 8. poschodie, v dome so súpisným číslom
XXXX, katastrálne územie T.E., s nárokom na bytovú náhradu v podobe prístrešia a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol,
že žalobou doručenou súdu 4.7.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať trojizbový byt č. XX U. F. na O. XX, na 8. poschodí, bez nároku na
bytovú náhradu. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného bytu, ktorý žalovaní 1/
a 2/ užívajú bez právneho dôvodu, nakoľko výpoveďou z 3.3.2014 nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka vypovedal a výpovedná lehota uplynula 30.6.2014; výpoveď bola žalovaným
1/ a 2/ doručená 7.3.2014. Žalovaní 1/ a 2/ po doručení výpovede nájmu bytu nepodali na súd návrh
o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu a nepreukázali stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov
v čase doručenia výpovede.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že (v poradí prvým) rozsudkom č.k. 50C/348/2014-107, zo dňa
17.5.2016 žalobu zamietol s odôvodnením, že úhradou sumy 1.650 eur zaplatili žalovaní 1/ a 2/ celý
dlh 890,79 eura za obdobie od 16.9.2013 do 28.2.2014, ktorý bol dôvodom výpovede, vrátane poplatku
vyčísleného na 93,54 eura; podmienky na vypratanie bytu splnené neboli, keďže nebolo možné ustáliť
neoprávnený zásah do vlastníckych práv žalobcu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a
argumentoval, že úhradou nedoplatku mal na mysli nielen úhradu nedoplatku 890,79 eura, ktorý bol

predmetom výpovede, vrátane poplatku z omeškania, ale aj úhradu ďalších mesačných zálohových
predpisov, ktoré boli žalovaní 1/ a 2/ povinní platiť vo výške 258,06 eura mesačne, keďže z gramatického
vyjadrenia vyplýva, že jeho záujmom bola úhrada všetkých podlžností a nielen uvedených vo výpovedi.
Mal za nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ ako nájomcovia dlhodobo a opakovane neuhrádzajú zálohovéplatby spojené s užívaním bytu a bolo by v rozpore s jeho rozumnou vôľou, aby podmienil späťvzatie
výpovede iba úhradou dlhu, ktorý bol dôvodom výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka, pretože by sa tým nedosiahol sledovaný účel, t.j. úhrada všetkých nedoplatkov vrátane

mesačných zálohových platieb počas plynutia výpovednej lehoty.

4. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 10Co/305/2016-134,
zo dňa 31.7.2018, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

5. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie vec opätovne prejednal súc viazaný právnym
odvolacieho súdu, keď vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/
sa od 30.3.1989 stali spoločnými nájomcami bytu a žalobca výpoveďou z 3.3.2014 vypovedal nájom bytu
podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ si neplnili povinnosti
nájomcu a neplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri

mesiace. Mal za nesporné, že trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2014 (žalovaní výpoveď
prevzali 7.3.2014) a uplynula 1.7.2014. Ozrejmil, že podľa znenia výpovede žalovaní 1/ a 2/ dlhovali
žalobcovi za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 16.9.2013 do 28.2.2014 sumu 890,79
eura. Podotkol, že žalobca vo výpovedi uviedol, že v prípade, ak zo strany žalovaných 1/ a 2/ dôjde
k uhradeniu všetkých podlžností v termíne do uplynutia výpovednej lehoty, majú považovať výpoveď z

nájmu za späťvzatú. Poukázal na to, že žalobca vo výpovedi žalovaných 1/ a 2/ upozornil, že okrem dlhu
na plneniach spojených s užívaním bytu sú povinní uhradiť do skončenia výpovednej lehoty aj poplatok
z omeškania, ktorý vo výpovedi nebol vyčíslený.

6. Súd prvej inštancie zvlášť upriamil pozornosť na spornú skutočnosť a to, či žalovaní 1/ a 2/ uhradili

v termíne do uplynutia výpovednej lehoty všetky podlžnosti a či je možné považovať výpoveď v zmysle
vyhlásenia žalobcu v nej obsiahnutého za späťvzatú. Poznamenal, že žalovaní 1/ a 2/ titulom úhrady
dlhu, ktorý bol predmetom výpovede, uhradili žalobcovi 11.3.2014 sumu 650 eura, 15.4.2014 sumu 250
eur, 15.5.2014 sumu 500 eur a 17.6.2014 sumu 250 eur, t.j. v čase od prevzatia výpovede do skončenia
výpovednej lehoty zaplatili 1.650 eur. Dodal, že napriek uvedenému možno skonštatovať, že nezaplatili

celýdlh,pretožebolipovinnížalobcovizaplatiťcelkovo1.664,97eura,pozostávajúcezdlhu890,79eura,
predpísaných zálohových platieb za obdobie počas plynutia výpovednej lehoty (mesiace apríl, máj a jún
2014) vo výške 774,18 eura (3 x 258,06 eura), poplatok z omeškania z dlhu a predpísaných zálohových
platieb za mesiace apríl až jún 2014 vo výške 93,54 eura a manipulačný poplatok 1,20 eura. Na
uvedenom základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemohla byť naplnená odkladacia podmienka

žalobcu, v dôsledku ktorej nemali uplynutím výpovednej lehoty nastať právne účinky výpovede nájmu
bytu a zároveň boli dané dôvody výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, keďže
žalovaní dlhodobo nedodržiavali platobnú disciplínu a taktiež svojím účelovým správaním marili cieľ
predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že výpoveď nájmu bytu je platná a
účinná, keď účinky výpovede nastali 1.7.2014 a od tohto dátumu užívajú žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt

bez právneho dôvodu.

7.Súdprvejinštanciepovažovalzapotrebnéuviesť,žezpripojenéhospisuOkresnéhosúduBratislavaV
vedeného pod sp. zn. 12C/230/2003 a z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca už v minulosti podal
žalobu na vypratanie predmetného bytu z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ dlhodobo nedodržiavali platobnú

disciplínu, neuhrádzali nájomné, pravidelne a opakovane boli v omeškaní s platbami za byt, čo síce
v konečnom dôsledku jednorazovo uhradili, avšak nasledujúce platby nájomného a záloh opakovane
neuhrádzali až do ďalších výziev žalobcu, výpovedí a prípadných žalobných návrhov. Z listinných
dôkazov mal ďalej za zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ aj po skončení výpovednej lehoty za daného stavu
majú nedoplatok vo výške 5,32 eura, za rok 2017 mali nedoplatok vo výške 356,70 eura a za rok 2018 k

dátumu pojednávania dňa 18.10.2018 bol nedoplatok 294,24 eura a až následne znížili svoj nedoplatok
na sumu 6,24 eur; teda mal za preukázané, že platobná disciplína žalovaných 1/ a 2/ je negatívna.

8. Súd prvej inštancie v súvislosti s posúdením, či žalovaní 1/ a 2/ boli ku dňu doručenia výpovede nájmu
bytu v hmotnej núdzi, vychádzajúc z § 8 zákona č. 417/2013 Z. z. skonštatoval, že v hmotnej núdzi

neboli, pretože sú spoločníkmi fungujúcej obchodnej spoločnosti Marcela spol. s r.o., ktorej predmetom
činnosti sú okrem iného kadernícke služby a pohostinská činnosť, pričom podľa vyjadrenia žalovaného
1/ v tejto oblasti reálne podnikajú. Z výpovedí žalovaných 1/ a 2/ ako aj listinných dôkazov zistil, žežalovaná 2/ prevádzkuje detské a pánske holičstvo, chodí upratovať do C. a žalovaný 1/ rozváža pizzu,
na základe čoho majú príjem cca. 700 až 800 eur mesačne.

9. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu ku skutkovému stavu za ustálené, že deti žalovaných 1/ a
2/ v čase rozhodnutia neboli maloletými, starší syn C. je ženatý a nebýva so žalovanými 1/ a 2/
v jednej domácnosti, mladší syn Y. je študentom prvého ročníka denného bakalárskeho štúdia na
FTVŠ s predpokladaným termínom ukončenia 2021. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná 2/
je dlhodobou psychiatrickou pacientkou so suicidálnymi sklonmi, ktorej stav je znásobený a zhoršený

nielen prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého výsledok je neistý, ale aj starostlivosťou o matku, ktorá
síce nebýva v jednej spoločnej domácnosti so žalovanými 1/ a 2/, ale trpí závažnými psychickými
poruchami (porucha s bludmi, psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a
somatickou chorobou), pod vplyvom ktorých ohrozuje svoje okolie, zdravie a zdravie iných; aj tieto
skutočnosti zhoršujú anamnézu a klinický stav žalovanej 2/. Žalovaný 1/ je pacientom dlhodobo liečeným
na bolesti chrbtice a hypertenziu a v období rokov 2005 až 2007 aj na diabetes, na ktorý je v liekovej

forme liečený dodnes.

10. Na uvedom základe konštatujúc, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu
a s poukazom na to, že žalobca preukázal nedostatočnú platobnú disciplínu žalovaných 1/ a 2/, ktorí
konštantne vykazujú nedoplatky na nájme za byt, aj keď momentálne v zanedbateľnej sume, súd prvej

inštancie podľa § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 36 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 126 ods. 1, § 663, § 671, § 696
ods. 1, ods. 2, § 710 ods. 1, ods. 3, § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods. 2, ods. 5, § 712 ods. 1, § 712a
ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 391 ods. 2 C.s.p. žalobe vyhovel a napriek
tomu, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú v stave hmotnej núdze a teda nemajú právo na náhradné ubytovanie,
priznal im nárok na bytovú náhradu, t.j. prístrešie, z dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho

v ťaživej životnej situácii spôsobenej zdravotným stavom žalovaných 1/ a 2/, najmä zdravotným stavom
žalovanej 2/ starajúcej sa o ťažko chorú matku, súčasne prihliadajúc na skutočnosť, že v spoločnej
domácnosti so žalovanými 1/ a 2/ žije ich mladší syn, ktorý je študentom prvého ročníka vysokej školy
a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie, čím je nezaopatreným dieťaťom. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech

priznal voči neúspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich
odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne skutkové zistenia

a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli, že výpoveď nájmu bytu je neurčitá a v rozpore s § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je v nej síce uvedený výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1
písm. d) Občianskeho zákonníka, avšak žalobca v nej dostatočne určito skutkovo nevymedzil uplatnený
výpovedný dôvod tak, aby bolo zrejmé, z čoho vyvodzuje jeho naplnenie. Boli názoru, že nestačí, aby
prenajímateľ iba rámcovo uviedol, že nájomca nezaplatil nájomné a úhrady, ale je nutné, aby tieto

aj vyčíslil. V tejto súvislosti ďalej argumentovali, že výpoveď nájmu síce obsahovala údaj, že dlh za
plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 16.9.203 do 28.2.2014 je v sume 890,79 eura, ako aj
upozornenie na povinnosť úhrady poplatkov z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania až
do zaplatenia istiny, avšak poplatok z omeškania nebol vyčíslený a absentoval aj údaj o dátume, od
kedy je potrebné ho počítať. Mali za to, že vzhľadom na skutočnosť, že vo výpovedi nebol vyčíslený

skutočný dlh v časti penále, tak výpoveď nie je určitá a zrozumiteľná a je v rozpore s § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Považovali za potrebné dodať, že v rozhodnom čase prežívali ako rodina
veľmi krušné časy z dôvodov úmrtia blízkeho člena rodiny, choroby iného člena, ako aj vážnej poruchy
zdravia žalovanej 2/ a tak v dobrom úmysle zaplatili počas plynutia výpovednej lehoty na účet žalobcu
takmer dvojnásobok požadovaného v presvedčení, že týmto dlh nielen vyrovnajú, ale budú mať na konte

preplatok. Domnievali sa, že v konaní bolo preukázané, že úhradou 1.650 eur uhradili celý dlh 890,79
eura, ktorý vznikol v období od 16.9.2013 do 28.2.2014, a ktorý bol dôvodom výpovede nájmu bytu a
zároveňajpoplatokzomeškania,ktorýbolneskôrvyčíslenýna93,54eura.Uviedli,žedlhyvočižalobcovi
boli uhradené pred podaním žaloby. Na záver skonštatovali, že vzhľadom na predmet konania, ktorým
je základná podmienka pre život rodiny, t.j. obydlie, by mala byť každá pochybnosť pri posudzovaní

materiálnych a formálnych znakov naplnenia dôvodov straty obydlia posudzovaná v prospech slabšej
strany, teda v ich prospech.12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil
s tvrdením žalovaných 1/ a 2/, že vo výpovedi nájmu bytu nebol dostatočne skutkovo vymedzený
výpovedný dôvod; zdôraznil, že nájom bytu vypovedal podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho

zákonníka, pretože si neplnili povinnosti nájomcu a neplatili nájomné alebo úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Argumentoval, že zo znenia výpovede
bolo zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ za plnenia spojené s užívaním bytu dlhovali za obdobie od 16.9.2013
do 28.2.2014 sumu 890,79 eura. Dodal, že vo výpovedi žalovaným 1/ a 2/ navyše poskytol možnosť
považovať ju za späťvzatú v prípade, ak z ich strany dôjde k uhradeniu všetkých podlžností v termíne

do uplynutia výpovednej lehoty; pričom podlžnosťami mal na mysli nielen úhradu nedoplatku, ktorý
bol predmetom výpovede, ale aj poplatku z omeškania a samozrejme aj úhradu ďalších mesačných
zálohových predpisov, ktoré boli povinní platiť vo výške 258,06 eura mesačne aj počas plynutia
výpovednej lehoty. Pripomenul, že výpoveď bola žalovaným 1/ a 2/ doručená 7.3.2014 a výpovedná
lehota skončila 30.6.2014, pričom k tomuto dňu evidoval aj po úhrade sumy 1.650 eur vo vzťahu k
žalovaným 1/ a 2/ nedoplatok vo výške 594,84 eura. Podotkol, že k uhradeniu dlžného nájomného

vrátane penálov žalovanými 1/ a 2/ došlo až 8.10.2014, teda po skončení výpovednej lehoty a preto v
zmysle zaslanej výpovede nemohlo dôjsť k jej späťvzatiu.

13. Žalobca opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2011, sp. zn.
3Cdo/133/2009, podľa ktorého sa výpovedná lehota predlžuje o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť

mesiacov v prípade, ak nájomca preukáže prenajímateľovi najneskôr do skončenia riadnej výpovednej
lehoty, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov; ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby
došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že pred
uplynutím ochrannej lehoty nájomca zaplatí dlžné nájomné prenajímateľovi alebo medzi nimi dôjde k
dohode o spôsobe úhrady. Žalobca bol názoru, že v prejednávanej veci vyššie uvedené podmienky

zániku výpovedného dôvodu splnené neboli, keďže žalovaní 1/ a 2/ do skončenia výpovednej lehoty
hmotnú núdzu nepreukázali a nepreukázali ju ani v súdnom konaní. Mal za to, že samotné zaplatenie
dlžného nájomného až po skončení riadnej výpovednej lehoty mohlo mať za následok len splnenie
dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že odopretie vlastníckeho práva v prípade jeho kolízie s právom na obydlie v

dôsledku rozporu jeho výkonu s dobrými mravmi možno len v celkom výnimočných prípadoch, kedy by
sa rodina s maloletými deťmi ocitla bez možnosti objektívne si vlastným úsilím zaobstarať dostatočné
finančné prostriedky na zabezpečenie primeraného obydlia.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 28.1.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

15. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú
vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci),sktorýmisaodvolacísúdmusívodôvodnenívysporiadať(§387ods.3C.s.p.)
hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a

správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby; súd prvej inštancie
v posudzovanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaných 1/ a 2/ z hľadiska
skutočností uvádzaných na ich obranu.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd pripomína, že výpoveď nájmu bytu
je právnym úkonom prenajímateľa, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma (§
710 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu výpovede
(listiny), na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Právny úkon je neurčitý a teda neplatný vtedy, ak
je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý

zostáva jeho vecný obsah, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím
výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).17. Z ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že prenajímateľ musí v písomnej
výpovedi nájmu bytu výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d)

Občianskeho zákonníka, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami,
v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu, teda s uvedením
mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu.
V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nie je možné
napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť (porovnaj

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/2/2007, zo dňa 29.1.2008, sp. zn.
2Cdo/266/2006, zo dňa 21.8.2007).

18. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní,
že výpoveď nájmu bytu z 3.3.2014 je neurčitá a tým neplatná; z obsahu predmetnej výpovede totiž
vyplýva konkrétne a nezameniteľne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod a to ten, že žalovaní

povinnosti nájomcu hrubo porušujú tým, že neplatia predpis mesačných zálohových preddavkov za
plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, t.j. od mesiaca september 2013 do
február 2014 neboli úhrady v počte štyrikrát vôbec, a preto dlhujú žalobcovi za plnenia spojené s
užívaním bytu sumu 890,79 eura za obdobie od 16.9.2013 do 28.2.2014, pričom k tomuto skutkovému
vymedzeniuvýpovednéhodôvodužalobca(hneďvúvodevýpovede)odcitovalajparagrafovýodkazna§

711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Nevyčíslenie sumy poplatku z omeškania z nezaplateného
nájomného vo výpovedi nájmu bytu nespôsobuje neplatnosť výpovede, nakoľko nie je vyjadrené v
dispozícii ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, teda nie je normotvorcom určené
ako právna podmienka pre platnosť výpovede nájmu bytu.

19. Pretože sa na žalovaných 1/ a 2/ ako nájomcov nevzťahuje § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka
(nepreukázali, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov) a žalovaní 1/ a 2/ do skončenia
výpovednej doby úhradou sumy 1.650 eur nezaplatili všetky podlžnosti, ktoré mali voči žalobcovi ako
prenajímateľovi (ku dňu uplynutia výpovednej doby dňa mali nedoplatok na úhradách predpísaných
zálohových platieb v sume 594,84 eura), nastali uplynutím výpovednej doby právne účinky výpovede

nájmu bytu z 3.3.2014

20. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní ďalej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými
by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd tvrdenia uvádzané v ich odvolaní
nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalovaných 1/ a 2/ preto odvolací súd
vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).