Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619204044
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6619204044.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: HANYX s.r.o. so sídlom

Novomeského 30, 984 03 Lučenec, IČO: 50 225 731, zast. Viktória Hellenbart, advokátska kancelária
s.r.o. so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640 proti žalovaným: 1/
Mesto Lučenec, so sídlom Novohradská 1, 984 01 Lučenec, IČO: 00 316 181, 2/ T., všetci žalovaní
zastúpení: JUDr. Daniel Přibyl, advokát, so sídlom Ul. Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o ochranu dobrej
povesti právnickej osoby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba voči žalovaným 2/ a 3/ s a z a m i e t a .

II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý na najbližšom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Lučenci, ktoré sa
uskutoční po právoplatnosti rozsudku súdu, na ktorom je žalovaný Mesto Lučenec povinný zabezpečiť
jeho verejný prenos prostredníctvom televízie LOCAL TV, zabezpečiť zreteľný prednes ospravedlnenia
v znení:

„Mesto Lučenec sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti HANYX s.r.o., medzi ľuďmi známej ako „žltá
dodávka“, za výrok, ktorý predniesol na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Lučenci dňa 27.06.2019

Ing. Igor Korniet v znení: „Tzv. tá žltá dodávka, o ktorej vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli
tomu, pretože jej bolo zrušené povolenie, čo sa týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych
úkonov, vieme vám predložiť v písomnej podobe“. Tento výrok nebol pravdivý. Obchodná spoločnosť
HANYXs.r.o.nevykupujepapiernaúzemíLučenca,hocijejbolovydanériadneživnostenskéoprávnenie
Okresným úradom Lučenec, odborom živnostenským dňa 01.03.2016 pod číslom I. bola registrovaná
na Okresnom úrade N., odbore životného prostredia dňa XX.XX.XXXX pod číslom I.-XXXX/XXXXXX-1,
mala uzatvorenú zmluvu s obchodnou spoločnosťou ENVI-PAK, a.s., so sídlom Galvaniho 8/B, 821 04
Bratislava, IČO: 35 858 010 zo dňa 29.06.2016 z dôvodu, že Mesto Lučenec rozhodlo o tom, že zmluvu

na výkup papiera s touto spoločnosťou nepodpíše, nakoľko v plnom rozsahu túto činnosť pre obyvateľov
zabezpečuje obchodná spoločnosť MEPOS, s.r.o.“.

III. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zverejniť rozsudok súdu v plnom znení aj s odôvodnením na oficiálnej
webovej stránke Mesta Lučenec po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti s a žaloba voči žalovanému 1/ z a m i e t a .

V. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

VI. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 1/3 do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.09.2019 domáhal voči žalovaným 1/, 2/ a 3/
- určenia, že výrok K., ktorý predniesol na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Lučenci dňa 27.06.2019

v znení: „tzv. tá žltá dodávka, o ktorej vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože jej bolo
zrušené povolenie čo sa týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych úkonov, vieme vám
predložiť v písomnej podobe“, nie je pravdivý,
- určenia, že výrok T., ktorý predniesla na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Lučenci dňa 27.06.2019
v znení: „Máme to písomne,.... nesmú ju vykonávať, máme písomné - aspoň, čo som ja teda videla v
rámci „na vedomie“, písomné stanovisko Okresného úradu životného prostredia o tom, že táto služba

nebola vykonávaná v súlade so zákonom“, nie je pravdivý,
- určenia, že písomná odpoveď žalovaného Mesto Lučenec, ktorou odpovedal na interpeláciu
poslankyne mestského zastupiteľstva Lučenec R. prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa
27.06.2019 v znení: „Ja by som sa chcela opýtať, ja som to už na minulom zastupiteľstve riešila, ako
interpeláciu ohľadne tej spoločnosti, ktorá vykupovala papier z domácností, ľudia ju poznali ako tzv.

žltú dodávku. Ja som sa pýtala, prečo táto služba na území mesta bola zrušená, bolo mi povedané, že
dostanem písomnú odpoveď. V písomnej odpovedi som dostala v podstate to, čo som vedela, že to rieši
MEPOS. Ja by som sa chcela opýtať, prečo to nemôže byť naspäť táto služba zavedená? Počúvam
skutočne od ľudí na to - nie kritiku, ale skôr ponosy, že to bola služba dobrá, tá žltá dodávka chodila
priamo do domov, vykupovala ten papier a dávala ľuďom za to tie hygienické výrobky, tiež ako sa tu

uvádza v tomto materiáli - toaletný papier, hygienické vreckovky a pod.. Ja som sa z tej interpelácie, ktorú
som na minulom zastupiteľstve, alebo z tej odpovede na tú interpeláciu, ktorú som dala na minulom
zastupiteľstve, nedozvedela dôvod, prečo táto služba na území mesta nemôže existovať, hovorím - tá
odpoveď mala dva riadky, že to rieši MEPOS, ale ja som sa presne na to pýtala, prečo to rieši MEPOS a
prečo táto služba znova nemôže byť zavedená. Najmä starší ľudia ma oslovujú, a či by tá žltá dodávka

znova nemohla chodiť po meste a ten papier či nemohla vykupovať?“, zo dňa 25.07.2019 v znení:
„Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala v spoločnosti HANYX s.r.o., Novomeského 30,
Lučenec v dňoch 06.10.2017 a 23.11.2017 operatívnu kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení
podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti
na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie

od 01.07.2016 do 06.10.2017. Z vykonanej operatívnej kontroly bol vyhotovený protokol, v ktorom je
uvedené, že spoločnosť HANYX s.r.o. Lučenec v kontrolovanom období vykonávala mobilný zber a
prepravu komunálneho odpadu katalógové číslo 200101 v meste Lučenec bez uzatvorenej zmluvy s
mestom Lučenec, čím došlo k porušeniu § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z.“, nie je pravdivá,
- uloženia povinnosti K., aby na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Lučenci, ktoré sa

uskutočnípoprávoplatnostirozsudkusúdu,naktoromježalovanýMestoLučenecpovinnýzabezpečiťjej
verejný prenos prostredníctvom televízie LOCAL TV, predniesť: Osobne sa ospravedlňujem obchodne
spoločnosti HANYX s.r.o., medzi ľuďmi známej ako „žltá dodávka“ za výrok, ktorý som predniesol na
zasadnutí mestského zastupiteľstva v Lučenci dňa 27.06.2019 v znení: „Tzv. tá žltá dodávka, o ktorej Vy
hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože jej bolo zrušené povolenie čo sa týka konkrétnych

vecí alebo listinných, administratívnych úkonov, vieme vám predložiť v písomnej podobe“. Tento výrok
nebol pravdivý. Obchodná spoločnosť HANYX s.r.o. nevykupuje papier na území Lučenca, hoci jej bolo
vydané riadne živnostenské oprávnenie Okresným úradom Lučenec, odborom živnostenským dňa
01.03.2016 pod číslom I.ola registrovaná na Okresnom úrade Lučenec, odbore životného prostredia dňa
11.08.2016 pod číslom I. mala uzatvorenú zmluvu s obchodnou spoločnosťou ENVI-PAK, a.s., so sídlom

Galvaniho 8/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010 zo dňa 29.06.2016 z dôvodu, že mesto Lučenec
rozhodlo o tom, že zmluvu na výkup papiera s touto spoločnosťou nepodpíše, nakoľko v plnom rozsahu
túto činnosť pre obyvateľov zabezpečuje obchodná spoločnosť MEPOS, s.r.o.,
- určenia, že žalovaný Mesto Lučenec je povinný zverejniť rozsudok súdu v plnom znení aj s
odôvodnením na oficiálnej webovej stránke mesta Lučenec po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti

rozsudku,
- náhrady trov konania.

1.1. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou s hlavným predmetom
podnikateľskej činnosti - podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, pričom

odo dňa 01.03.2016 má na predmet svojej podnikateľskej činnosti aj živnostenské oprávnenie. Živnosťpočas celého svojho pôsobenia nikdy nemal pozastavenú, ani zrušenú. Odo dňa 11.08.2016 je žalobca
registrovaný na Okresnom úrade Lučenec, odbore starostlivosti o životné prostredie ako subjekt podľa §
98 zákona č. 79/2018 Z. z. o odpadoch. Žalobca má v súlade so svojím predmetom činnosti uzatvorené

zmluvy o vykonaní mobilného triedeného výkupu odpadu a zberovej akcii podľa § 81 ods. 13 zákona č.
79/2015 Z. z. o odpadoch s viacerými obcami a mestami, pričom vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v
súladesprávnymipredpismiSlovenskejrepubliky,riadnesiplnídaňovéaodvodovépovinnosti,výkonom
svojej podnikateľskej činnosti si získal dobrú povesť nielen u svojich zmluvných partnerov, ale najmä u
občanov, v prospech ktorých služby ponúka.

1.2. Žalobca predložil v júni roku 2016 návrh zmluvy o vzájomnej spolupráci aj mestu Lučenec ako
žalovanému, pričom mesto Lučenec najskôr predstieralo záujem o podpis zmluvy, čo sa prejavovalo
tým, že žalobca bol ubezpečovaný, že zmluva je na podpise u žalovanej, pani primátorky (v decembri
2016) a žalované mesto Lučenec od žalobcu preberalo hlásenia o vyzbieranom množstve odpadu
(za 3. a 4. štvrťrok roku 2016) a tieto predkladalo ďalej príslušnému správnemu orgánu v rámci

odpadu zákonne vyzbieraného mestom. Neskôr žalované mesto Lučenec žalobcovi oznámilo listom zo
dňa 24.04.2017, že zmluvu s ním neuzatvorí, pretože činnosť zabezpečuje prostredníctvom zvozovej
spoločnosti, ktorá má uzatvorenú zmluvu s ENVI-PAK a.s. Na žiadosť žalobcu o prehodnotenie podpisu
zmluvy žalované Mesto Lučenec listom zo dňa 07.06.2017 opäť uviedlo, že zmluvu so žalobcom
neuzatvorí, kedy konkretizovalo obchodnú spoločnosť, ktorá predmetnú činnosť na základe zmluvy s

mestom zabezpečuje, a to spoločnosť MEPOS, s.r.o..

1.3. Žalované Mesto Lučenec zrejme z obavy, aby žalobca nepokračoval v mobilnom výkupe papiera
na jeho území, keď sa už rozhodlo, že s ňou zmluvu nepodpíše, iniciovalo konanie zo strany inšpekcie
životného prostredia za vykonávanie nezákonného výkupu mobilného odpadu na jeho území v období

od 01.07.2016 do 06.10.2017. Konanie bolo správnym orgánom ukončení rozhodnutím Slovenskej
inšpekcie životného prostredia, ústredie číslo XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Koz. zo dňa 22.11.2018, z
ktorého vyplýva, že žalobca porušil zákon jedine v období od 01.07.2016 do 31.12.2016 práve z dôvodu,
že žalované Mesto Lučenec s ňou napriek počiatočným prísľubom zmluvu podľa § 81 ods. 13 zákona
č. 79/2015 Z. z. neuzatvorilo. Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.01.2019 podľa Správneho súdneho

poriadku domáhal preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, ktoré konanie ku dňu podania žaloby
nebolo právoplatne skončené.

1.4. Žalobca sa opakovane aj prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie domáhal
uzatvorenia zmluvy so žalovaným mestom Lučenec podľa § 81 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z. z., pričom

apeloval na svoje ústavné práva, ako aj na povinnosť žalovaného 1/ ako orgánu samosprávy počínať si
v súlade so zákonmi, konať podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä nezneužívať oprávnenia
dané mu zákonom na obmedzovanie hospodárskej súťaže a práva vykonávať podnikateľskú činnosť na
území mesta Lučenec aj iným subjektom než sú majetkovou účasťou spriaznené so žalovaným mestom
Lučenec.

1.5. Žalované mesto Lučenec sa dňa 07.09.2017 na svojom zasadnutí zaoberalo aj petíciou, ktorú
podpísalo 1170 občanov, a ktorá bola mestu Lučenec doručená dňa 03.05.2017 so žiadosťou o
umožnenie podnikateľskej činnosti žalobcu na území mesta s tým výsledkom, že požiadavka občanov
nie je formulovaná správne, keďže žalobca nikdy takúto činnosť na území neprevádzkoval, a teda v nej

nemôžepokračovaťatiežstým,žepožiadavkaobčanovniejedôvodná,keďžežalovanémestoLučenec
poskytuje pre svojich občanov túto činnosť v súlade s platnou legislatívou v dostatočnom rozsahu.

1.6. Žalované mesto Lučenec pokračovalo v šírení informácií o žalobcovi aj v médiách, konkrétne v
MestskýchnovináchavNovohradskýchnovinách.Okrempotrebyhájiťsvojezáujmyúdajnýmpravdivým

informovaním verejnosti, chráni aj záujmy obchodnej spoločnosti MEPOS s.r.o.

1.7. V čase, kedy sa odohrávali popísané skutočnosti, vykonával funkciu prednostu Mestského úradu
Lučenec žalovaný 3/ K. a funkciu primátorky vykonávala žalovaná 2/ T.. Na zasadnutí mestského
zastupiteľstva Lučenec konanom dňa 27.06.2019 sa poslankyňa zastupiteľstva R. v rámci bodu

programu schvaľovania odpadového hospodárstva mesta Lučenec v interpelácii opýtala: „Ja by som sa
chcela opýtať, ja som to už na minulom zastupiteľstve riešila, ako interpeláciu ohľadne tej spoločnosti,
ktorá vykupovala papier z domácností, ľudia ju poznali ako tzv. žltú dodávku. Ja som sa pýtala, prečo táto
služba na území mesta bola zrušená, bolo mi povedané, že dostanem písomnú odpoveď. V písomnejodpovedi som dostala v podstate to, čo som vedela, že to rieši MEPOS. Ja by som sa chcela opýtať,
prečo to nemôže byť naspäť táto služba zavedená? Počúvam skutočne od ľudí na to - nie kritiku, ale
skôr ponosy, že to bola služba dobrá, tá žltá dodávka chodila priamo do domov, vykupovala ten papier

a dávala ľuďom za to tie hygienické výrobky, tiež ako sa tu uvádza v tomto materiáli - toaletný papier,
hygienické vreckovky a pod.. Ja som sa z tej interpelácie, ktorú som na minulom zastupiteľstve, alebo
z tej odpovede na tú interpeláciu, ktorú som dala na minulom zastupiteľstve, nedozvedela dôvod, prečo
táto služba na území mesta nemôže existovať, hovorím - tá odpoveď mala dva riadky, že to rieši MEPOS,
alejasomsapresnenatopýtala,prečotoriešiMEPOSaprečotátoslužbaznovanemôžebyťzavedená.

Najmä starší ľudia ma oslovujú, a či by tá žltá dodávka znova nemohla chodiť po meste a ten papier
či nemohla vykupovať?“

1.8. V odpovedi na vyzvanie žalovanej 2/ pani primátorky, žalovaný 3/ ako prednosta mestského úradu
uviedol: „tzv. tá žltá dodávka, o ktorej vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože jej bolo
zrušené povolenie, čo sa týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych úkonov, vieme vám

predložiť v písomnej podobe“.

1.9. Následne žalovaná 2/ doplnila: „Máme to písomne,.... nesmú ju vykonávať, máme písomné - aspoň,
čo som ja teda videla v rámci „na vedomie“, písomné stanovisko Okresného úradu životného prostredia
o tom, že táto služba nebola vykonávaná v súlade so zákonom“.

1.10. Na otázku nastolenú poslankyňou v interpelácii žalované mesto Lučenec odpovedalo aj písomne,
kedy poslankyni oznámilo, že „Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala v spoločnosti HANYX
s.r.o., Novomeského 30, Lučenec v dňoch 06.10.2017 a 23.11.2017 operatívnu kontrolu zameranú na
dodržiavanie ustanovení podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za
kontrolované obdobie od 01.07.2016 do 06.10.2017. Z vykonanej operatívnej kontroly bol vyhotovený
protokol, v ktorom je uvedené, že spoločnosť HANYX s.r.o. Lučenec v kontrolovanom období vykonávala
mobilný zber a prepravu komunálneho odpadu katalógové číslo XXXXXX v meste Lučenec bez
uzatvorenej zmluvy s Mestom Lučenec, čím došlo k porušeniu § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z.“.

1.11. Uvedený priebeh mestského zastupiteľstva bol zachytený televíziou Locall TV a je prístupný na
webovej stránke mesta Lučenec, kedy sa môže každý oboznámiť s vyššie uvedeným a vypočuť si, čo
v odpovedi poslankyni uviedli žalovaní 2/ a 3/ ohľadne žalobcu.

1.12. Žalobca sa domáha nárokov z poškodenia jeho dobrého mena zo strany žalovaných uvedením
nepravdivých údajov, ktoré sú spôsobilé ohroziť a zničiť jeho dobré meno a spochybniť jeho
podnikateľskú činnosť. A to nielen v očiach širokej verejnosti, ktorá jej podnikateľské aktivity najviac
vníma, primárne Lučenec a blízke okolie, ale aj v očiach zmluvných partnerov, s ktorými má uzatvorené
riadne zmluvy. Zásah zo strany žalovaných je o to intenzívnejší, že žalobca môže vykonávať mobilný

výkup papiera aj bez zmluvy uzatvorenej so žalovaným mestom Lučenec, ak službu poskytuje
právnickým osobám, a nie občanom, nemôže tak však robiť, ak by nemal potrebné oprávnenia, ako
nepravdivo informovali verejnosť žalovaní 2/ a 3/. K poškodzovaniu dobrého mena žalobcu navyše
došlo v jeho neprítomnosti, takže sa nemohol brániť. Žalovaní navyše reagovali na legitímny výkon práv
poslanca samosprávy, ktorý sa pýta nielen vo vlastnom mene, ale v mene svojich voličov, obyvateľov N.

spôsobom, že referovali o žalobcovi nepravdivo tak, že priamo spochybnili jeho oprávnenia vykonávať
podnikateľskú činnosť, čím navodili dojem, že sa dopúšťa porušovania zákona.

1.13. Za primerané považuje žalobca, ak súd svojím rozsudkom prispeje k odstráneniu závadného
stavu, obnovením dobrej povesti žalobcu, ktoré sa dosiahne podľa neho vynesením rozsudku podľa

navrhovaného žalobného petitu.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - hodnotenie činnosti žalobcu zo strany obcí S., e-mailovú
komunikáciu žalobcu s pracovníčkou mesta Lučenec, potvrdenie o odovzdaní hlásení o množstve
vyzbieraného odpadu Mestu Lučenec, výzvu právneho zástupcu žalobcu Mesta Lučenec zo dňa

01.08.2017, článok z Mestských novín, článok z Novohradských novín, odpoveď mesta Lučenec
na žiadosť o podpis zmluvy zo dňa 24.04.2017, potvrdenie o registrácii, podací lístok, rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Koz zo dňa 22.11.2018,
správnu žalobu zo dňa 22.01.2018, žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 22.03.2018, zoznam obcí,s ktorými má žalobca uzatvorené zmluvy o vykonaní triedeného výkupu odpadu, výsledok prerokovania
petície „za zachovanie výkupu papiera v meste Lučenec spoločnosťou HANYX s.r.o.“ mestom Lučenec,
zmluvu o spolupráci medzi spoločnosťou ENVI-PAK, a.s. a žalobcom, žiadosť žalobcu o prehodnotenie

podpisu zmluvy zo dňa 02.05.2017, odpoveď mesta Lučenec na žiadosť o prehodnotenie podpisu
zmluvy zo dňa 07.06.2017, osvedčenie o živnostenskom oprávnení žalobcu, návrh zmluvy o vykonaní
mobilného triedeného výkupu odpadu a zberovej akcii.

3. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žiadnym z vyjadrení žalovaného v 1. rade

Mesta Lučenec, žalovanej v 2. rade PhDr. E. a ani žalovaného v 3. rade K. zo dňa 27.6.2019
uvádzaných v žalobe, v kontexte s otázkou, ktorá im bola položená nedošlo k zásahu do dobrej povesti
žalobkyne objektívne spôsobilému privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu. Majú za to, že nie je presne
identifikovaný žalobkyňou zásah, ktorým sa mali dopustiť zásahu do dobrej povesti, a to vo vzťahu k jeho
objektívnej spôsobilosti privodiť ujmu žalobkyni, nakoľko v meste Lučenec majú za to, že neposkytuje
služby tzv. „žltého autíčka“. Mesto Lučenec sa vždy vyjadrovalo k činnosti žalobkyne v meste Lučenec

a vo vzťahu k občanom mesta Lučenec fyzickým osobám nie k jej podnikateľskej činnosti ako takej.
Preto navrhli žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania
žalovaných v 1. - 3. rade.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ podľa § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)uviedol,ževyjadreniežalovanýchjeveľmistručné,obmedzuje
sa na konštatovanie, že žiadnym z vyjadrení žalovaných v kontexte s otázkou, ktorá im bola položená,
nedošlokzásahudodobrejpovestižalobcuobjektívnespôsobilémuprivodiťujmu,avšakžalovaníbližšie
nevyvracajú skutočnosti a dôkazy o opaku uvedené v žalobe, ako ani právnu argumentáciu žalobcu.

4.1. K výhrade žalovaných, že nie je presne identifikovaný zásah, ktorým sa žalovaní dopustili zásahu
do dobrej povesti, žalobca uviedol, že považuje za zásah
a/ výroky žalovaných 2/ a 3/ prednesené dňa 27.06.2019 na zasadnutí mestského zastupiteľstva v
Lučenci a to v znení, ako sú uvedené v žalobnom petite,
b/písomnúodpoveďžalovaného1/zodňa25.07.2019poslankynimestskéhozastupiteľstvaLučenec,R.

4.2. Objektívna spôsobilosť privodiť ujmu žalobcovi je daná
a/ obsahom vyjadrenia žalovanej 2/: „máme to písomne... nesmú ju vykonávať“, v ktorom žalovaná 2/
reagovala na otázku poslankyne, ktorá sa pýtala, prečo táto služba nemôže byť opätovne v Lučenci
zavedená pre občanov, teda otázka smeruje k rozhodnutiu poslancov mesta do budúcnosti, odpoveď
však naznačuje situáciu, že žalobca niečo nesmie vykonávať, čo je absolútne nepravdivá informácia,

a autorka výroku sa v odpovedi odvoláva ako na zdroj na stanovisko Okresného úradu životného
prostredia, žalobca však nemá k dispozícii žiadne stanovisko Okresného úradu životného prostredia o
tom, že by nejakú činnosť nesmel vykonávať (akúkoľvek),
b/ obsahom vyjadrenia žalovaného 3/ v znení „tzv. tá žltá dodávka (nie žlté autíčko, ako sa píše vo
vyjadrení žalovaných), o ktorej Vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože jej bolo zrušené

povolenie...“, žalobcovi nikdy žiadne povolenie nebolo zrušené, prestal fungovať pre fyzické osoby preto,
lebo mesto Lučenec odmietlo uzatvoriť zmluvu o poskytovaní tejto služby so žalobcom, žalobca má
všetky povolenia na výkon svojej činnosti platné a nikdy mu neboli zrušené,
c/ obsahom písomnej odpovede žalovaného 1/: „Z vykonanej operatívnej kontroly bol vyhotovený
protokol, v ktorom je uvedené, že spoločnosť HANX s.r.o. Lučenec v kontrolovanom období vykonávala

mobilný zber ... bez uzatvorenej zmluvy s Mestom Lučenec...“, kontrolované obdobie (kontrolu iniciovalo
mestoLučenec)bolovodpovedivymedzenéod01.07.2016do06.10.2017,pričomsajednaloopísomnú
odpoveď mesta Lučenec na interpeláciu poslankyne mestského zastupiteľstva Lučenec a nebol daný
žiaden dôvod na to, aby bola zástupkyňa obyvateľov mesta zo strany žalovaného 1/ dezinformovaná
poskytnutím čiastkovej, z kontextu celého správneho konania vytrhnutej informácie.

4.3. Žalovaný 1/ v čase vypracovávania písomnej odpovede poslankyni si mal zabezpečiť
všetky relevantné informácie, ku ktorým sa vyjadruje, a teda právoplatné rozhodnutie správneho
orgánu, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Jegorovova 29B, 974 01 Banská Bystrica, číslo
XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kov zo dňa 03.08.2018, z ktorého vyplýva, že žalobca mal vykonávať

mobilný zber a prepravu odpadu bez zmluvy s mestom Lučenec len v období od 01.07.2016 do
31.12.2016, nie v tom období, ako žalovaný 1/ odpísal poslankyni.4.4. Žalovaný 1/ ako orgán samosprávy je povinný postupovať v súlade so zákonom, tento neobchádzať
a nesmie zámerne dezinformovať volenú zástupkyňu občanov v oficiálnych odpovediach a stanoviskách
uvádzaním polovičatých, polopravdivých informácií, ktoré majú o predmete vzbudiť inú predstavu, než

je skutočnosť. Takéto konanie je možné hodnotiť ako zámernú snahu poškodiť dobrú povesť žalobcu,
keďže poslankyňa intervenovala v záujme občanov o uzatvorenie obchodnej zmluvy so žalobcom.

4.5. Z vyjadrenia žalovaných žalobcu upútalo aj konštatovanie, že v meste Lučenec, máme za to ...,
z ktorého nie je zrejmé, kto sú tí „MY“ v meste Lučenec, ktorí majú za to. K vyjadreniu žalovaných

„mesto Lučenec sa vždy vyjadrovalo k činnosti žalobkyne v meste Lučenec a vo vzťahu k občanom
mesta Lučenec fyzickým osobám, nie k jej podnikateľskej činnosti ako takej.“ žalobca uviedol, že toto
stanovisko považuje za účelovú obranu žalovaných.

4.6. Z otázky poslankyne, na ktorú mesto odpovedalo, vyplýva, že táto smerovala k zisteniu, prečo mesto
do budúcnosti neuzavrie zmluvu so žalobcom, aby mohlo poskytovať služby pre občanov mesta, ktorých

poskytovanie je súčasne predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu. Z prednesov žalovaných, ktoré
nadväzovali na vystúpenie poslankyne R. nevyplýva to, čo tvrdia vo vyjadrení. Žalovaná 2/ jednoducho
uviedla „Nesmú ju vykonávať, táto služba nebola vykonávaná v súlade so zákonom“. A žalovaný 3/
uviedol „žltá dodávka..., o ktorej Vy hovoríte (pozn. poslankyňa) musela prestať fungovať kvôli tomu,
pretožejejbolozrušenépovolenie,...“.Takžežalovaní2/a3/sajednoznačnevyjadrovalikpodnikateľskej

činnosti žalobcu, ktorú žalobca vykonáva ako službu či už pre právnické alebo fyzické osoby na základe
platnýchpovolení.Službabolaznámaastálejeidentifikovateľnáverejnosťoupodľa„žltejdodávky“,ktorú
žalobca používa na mobilný zber odpadu a výkup. Konštatovania o zrušení povolenia a o tom, že službu
žalobca nesmie vykonávať, sa jednoznačne týkajú jeho podnikateľskej činnosti a ničoho iného. Žalobca
ďalej uviedol, že službu, ktorá je predmetom jeho podnikateľskej činnosti, stále poskytuje, a to aj na

území mesta Lučenec, kde ju poskytuje výlučne právnickým osobám. Žalovanými uvedené informácie
na adresu žalobcu v kontexte toho, prečo s ňou mesto v prospech občanov N. nemieni uzatvoriť zmluvu,
boli a sú spôsobilé vážne poškodiť jeho dobré obchodné meno ako podnikateľa. Veď čo môže poškodiť
podnikateľa viac, ako šírenie informácií o tom, že nemá oprávnenie na podnikanie?

4.7. Závažnosť zásahu do dobrej povesti žalobcu je znásobená tým, kde, v akých súvislostiach a v
akom kontexte boli nepravdivé informácie uvedené. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva Lučenec,
kde boli prítomní poslanci, volení zástupcovia občanov, teda akoby to bolo prednesené pred všetkými
občanmi, ktorých záujmy poslanci zastupujú, zasadnutie bolo vysielané televíziou Locall TV, teda podľa
C. sa vychádza z toho, že mali širokú publicitu, a boli prednesené v odpovedi na otázku a interpeláciu

poslankyneotom,prečomestoLučenecnemôžeuzatvoriťsožalobkyňouobchodnúzmluvu,predmetom
ktorej je výkon podnikateľskej činnosti žalobcu na území mesta N.. Osoba, ktorá sledovala vystúpenie
poslankyne a reakciu žalovaných 2/ a 3/, musela nadobudnúť dojem, že mesto Lučenec nemôže so
žalobcom uzatvoriť zmluvu preto, lebo žalobca nemá oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, čo je
lož. Spôsob, akým žalovaní reagovali, možno hodnotiť ako zámerné uvádzanie lživých, polopravdivých

informáciíožalobcovi,abypoškodilijehodobrúpovesťlenpreto,abynemuselivyhovieťzáujmuobčanov
o poskytovanie takejto služby na území mesta Lučenec. Namiesto pravdivej odpovede, prečo mesto
Lučenec nechce uzatvoriť zmluvu so žalobcom, sa žalovaní 2/ a 3/ uchýlili k poškodzovaniu jeho dobrej
povesti.

4.8. Žalobca predložil ako dôkaz CD nosič obsahujúci časť televízneho prenosu Locall TV zo zasadnutia
zastupiteľstva zo dňa 27.06.2019, kde odzneli výroky uvedené v žalobe a navrhol vykonať dôkaz
výsluchom svedkyne R.

5. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 CSP zotrvali na svojej predchádzajúcej

argumentácii.

6. Vo veci sa uskutočnili tri súdne pojednávania, dňa 07.07.2021, 14.09.2021 a 12.10.2021.

7. Na pojednávaní dňa 07.07.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa

cíti poškodený výrokmi žalovaných pani T., ktoré odzneli na mestskom zastupiteľstve 27.06.2019, v
reakcii na interpeláciu poslankyne R. ktorá na mestskom zastupiteľstve otvorila otázku poskytovania
služby mobilného výkupu papiera pre obyvateľov Lučenca. Názov „žltá dodávka“ sa ujal v meste
Lučenec kvôli právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Sagi, ktorý tu niekoľko rokov fungoval tak,že na objednávku prišiel ku konkrétnemu občanovi, ktorý si zbieral doma starý papier, letáky, všetko
odovzdal a dostal za to toaletný papier alebo iné hygienické potreby. Táto právnická osoba zanikla,
keď pôvodní majitelia firmu predali, odkúpil ju konateľ pán Q., ktorý bol predtým zamestnancom tejto

spoločnosti a chcel pokračovať v predmete činnosti aj v meste Lučenec. Žalobca podniká nielen v rámci
mesta Lučenec, ale aj v širokom okolí. Túto službu môže zabezpečovať jednak pre právnické, aj pre
fyzické osoby. Je tu zákonné obmedzenie, ktorého si žalobca bol vedomý, a to, že pre fyzické osoby -
občanov mesta Lučenec môže vykonávať a poskytovať tieto služby len vtedy, ak mesto Lučenec bude
ochotné uzatvoriť s ním zmluvu podľa zákona o odpadoch. Žalobca sa uchádzal o uzatvorenie tejto

zmluvy s mestom Lučenec krátko potom, ako začal vykonávať podnikateľskú činnosť v júni 2016, poslal
mestu Lučenec návrh zmluvy. 29.06.2016 žalobca uzatvoril zmluvu so spoločnosťou ENVI-PAK, čo je
podmienkou, aby mohol túto činnosť vykonávať. Komunikácia zo strany mesta Lučenec vo vzťahu k
žalobcovi bola ústretová, z čoho žalobca nadobudol dojem, že mesto s ním zmluvu uzatvorí. Tento
dojem sa v ňom umocnil aj preto, lebo aj predtým túto činnosť vykonával, v podstate by pokračoval. Keď
žalobca v roku 2016 vykupoval papier, štvrťročne odovzdával všetky hlásenia o vykúpenom množstve

papiera v súlade so zákonom mestu Lučenec. Tieto hlásenia odovzdal za tretí, aj štvrtý štvrťrok, takže
mesto Lučenec malo informácie o tom, že žalobca síce nemá podpísanú zmluvu, ale koná. Žalobca
predkladal ako listinný dôkaz emailovú komunikáciu s pracovníčkou mesta Lučenec, ktorá na sústavné
dopyty žalobcu, prečo zmluva nie je uzatvorená, odpovedala v decembri 2016, že zmluva je na podpise
u pani primátorky. Nakoniec sa mesto Lučenec rozhodlo v roku 2017 prehodnotiť svoj prístup a oznámilo,

že takúto zmluvu so žalobcom neuzavrie. Žalobca sa od júna do decembra 2016 ocitol v situácii, že
vykonával mobilný výkup, zber odpadu bez zmluvy uzavretej s mestom, nie však bez povolení, všetky
povolenia na výkon podnikateľskej činnosti mal, jediné, čo mu bránilo, aby tá činnosť bola legitímna na
území mesta Lučenec, bola zmluva s mestom, o ktorej mesto ešte v decembri tvrdilo, že je na podpise u
pani primátorky. Mesto Lučenec následne v roku 2017 nadobudlo dojem, že žalobca napriek tomu toto

nedodržiava a ďalej robí mobilný výkup. Zabezpečilo si fotografický materiál, pričom si ale neuvedomilo,
že žalobca má sídlo v meste Lučenec a môže tu vykonávať podnikateľskú činnosť pre právnické osoby.
Takto zabezpečené dôkazy potom mesto Lučenec využilo na to, aby podalo podnet Inšpekcii životného
prostredia, že žalobca porušuje predpisy, pretože vykonáva mobilný výkup od júna 2016 do októbra 2017
bez zmluvy s mestom. Mesto vedelo, že žalobca vykonáva činnosť bez zmluvy do decembra, pretože

do decembra udržiavalo žalobcu v domnení, že zmluva bude podpísaná. Následne však už žalobca
takúto činnosť nevykonával.

7.1. Výsledkom šetrenia inšpekcie bolo, že žalobca dostal pokutu, pretože bolo jednoznačne
preukázané, čo je nesporný fakt, že od júna do decembra poskytoval túto službu bez toho, že by

mesto Lučenec zmluvu uzatvorilo. Že tak konal v domnení, že zmluva uzavretá bude, správny orgán
nezaujímalo pre účely vyvodenia zodpovednosti za správny delikt. Dôležité pre žalobcu je, že v
správnom konaní inšpekcia nezistila žiadne porušenie povinnosti v roku 2017, iba skrátila obdobie
porušenia povinnosti do decembra 2016. Mesto využilo aj mediálnu kampaň, ktorá poškodzovala
meno žalobcu, napríklad článkom v Mestských novinách, v ktorom uvádzalo, že žalobca podnikal bez

povolenia a podobne. V tých článkoch sa obidve strany sa obviňovali z toho, že neuvádzajú pravdivé
informácie. Novinárka konštatovala, že bude mať vec dohru na súde.

7.2. Žalobca nerezignoval na to, že by nepredkladal ďalšie návrhy zmlúv mestu Lučenec, či osobne
alebo prostredníctvom advokátskej kancelárie a domáhal sa uzatvorenia zmluvy s tým argumentom,

že poskytuje službu pre občanov mesta bezplatne. Mesto z peňazí zo samosprávy zo spoločných
prostriedkov na to nemusí platiť nič, akurát podpisom zmluvy umožní podnikať obchodnej spoločnosti
žalobcu na území mesta Lučenec. Tiež apeloval na to, že občania túto službu chcú, o čom má svedčiť
petícia z roku 2017.

7.3. Napriek tomu, že žalobca už do tejto otázky nijako viac nezasahoval, len tým, že sa uchádzal o
službu, žalovaní zasiahli do jeho dobrého mena a dobrej povesti v jeho neprítomnosti na zastupiteľstve,
keď žalobca o tom ani nevedel, ani sám sa o nič v tom čase neuchádzal, len v reakcii na interpeláciu
poslankyne, ktorá sa ozvala v záujme obyvateľov N., a pýtala sa, prečo nemôže tá služba do budúcna
byť, ona sa nepýtala, čo bolo v minulosti. A prečo nemôže byť? Pretože podmienkou je uzavretie

zmluvy s mestom Lučenec. Čiže adekvátna odpoveď by bola: lebo mesto nemá záujem uzavrieť zmluvu
so spoločnosťou HANYX. Lenže táto odpoveď by sa nepáčila občanom, ktorí o túto službu záujem
majú, takže bolo lepšie odpovedať vyhýbavo, že spoločnosti bolo zrušené povolenie. Žiadne povolenie
spoločnosti nikdy zrušené nebolo, a to, že podnikala na území mesta nezákonne, nie je pravda. Zaabsolútne nekorektné považuje žalobca vystúpenie tri roky potom na mestskom zastupiteľstve, kedy sa
hovorí o zrušení povolenia.

7.4. Rovnako nebolo korektné vystúpenie primátorky pani T. na tomto mestskom zastupiteľstve, ktorá
objasňovala pred poslancami a pred všetkými, ktorí to videli: „máme to písomne, nesmú ju vykonávať,
aspoň to, čo som ja teda videla, v rámci na vedomie, písomné stanovisko Okresného úradu životného
prostredia o tom, že táto služba nebola vykonávaná v súlade so zákonom“. V kontexte toho, aký je
skutkový stav, je tento výrok nepravdivý a zavádzajúci. Žalobca nemôže do budúcna poskytovať službu

kvôli tomu, že je tu nejaké stanovisko Okresného úradu životného prostredia, ale preto, lebo mesto s ním
odmieta uzavrieť zmluvu. Poslankyňu R., ktorá sa v záujme občanov informovala o tejto službe, odkázali
na to, že písomne odpovedia na interpeláciu. V písomnej odpovedi 27.06.2019 poslankyňa, teda všetci
občania mesta Lučenec, nebola informovaná správne o celom skutkovom stave a o tom deji na otázku,
ktorú položila. Pýtala sa: „prečo táto služba znova nemôže byť zavedená“, na čo v písomnej odpovedi
mesto Lučenec uvádza, že Slovenská inšpekcia vyhotovila protokol v rámci inšpekcie na základe udania

mesta Lučenec od 06.10.2016 do 23.11.2017 a zistila, že vykonával činnosť bez zmluvy s mestom v
kontrolovanom období. Toto však v čase, kedy odpovedali poslankyni, nebola korektná informácia. Vtedy
už boli známe výsledky inšpekcie, vtedy už bolo právoplatné rozhodnutie, že k porušeniu povinnosti
došlo len od 01.07.2016 do 31.12.2016. Nie je žiadny dôvod, aby na otázku poslankyne, prečo do
budúcnosti nemôže byť táto služba, bola dávaná poslancovi takáto zavádzajúca písomná odpoveď.

7.5. Žalobca sa domnieva, že tento zásah a správanie voči žalobcovi bolo vedené a motivované snahou
neumožniťvýkupazberpapieraprežalobcu,pretožetýmbyžalobcavtomtosegmentebolkonkurenciou
alebo ohrozoval by podnikateľskú činnosť spoločnosti MEPOS, s.r.o. MEPOS je obchodná spoločnosť
vo vlastníctve súkromných osôb (48,9 % podiel) a vo zvyšku je spoločníkom spoločnosť SPOOL,

akciová spoločnosť, kde jediným akcionárom je mesto Lučenec, takže motivácia je evidentná, zachrániť,
zachovať čo najväčší podnikateľský trh na území mesta Lučenec v prospech týchto firiem.

7.6. Žalobca sa domáha ochrany dobrého mena, pretože pokiaľ aj mesto nemá záujem s ním z
akýchkoľvek dôvodov uzatvoriť zmluvu, ktorá by bola vyložene v prospech občanov a ignoruje aj záujem

občanov na uzavretí takejto zmluvy, považuje za neakceptovateľné, aby v rámci toho, aby zlikvidovalo
alebo snažilo sa eliminovať túto spoločnosť, kazilo jej dobrú povesť a meno v rámci jej podnikateľských
a iných aktivít na území mesta, ale aj inde, v iných obciach, ktoré sa mohli dozvedieť, pozrieť len preto,
aby si zachovali pre seba toto podnikanie na území mesta Lučenec. Akceptuje aj to, že mesto má právo
s nimi zmluvu neuzavrieť, ale nie je ochotný akceptovať to, aby v rámci toho prístupu sa mesto uchýlilo

k tomu, že ho bude poškodzovať v jeho neprítomnosti a nemohol tušiť, že sa o ňom bude hovoriť na
mestskom zastupiteľstve, pretože to bol podnet poslankyne, ktorá dostala túto odpoveď.

7.7. V čase podania žaloby ešte nebolo konanie o podanej správnej žalobe ukončené, v súčasnosti
už ukončené je. Krajský súd žalobu zamietol z dôvodu, že sa stotožnil so zistením správneho orgánu,

ktorýmskutkovoanifaktickynieječovytknúť,keďževtompolrokuzmluvanebola.Žalobcaargumentoval
tým, že v prospech žalobcu bolo treba vyhodnotiť to, že bol zavádzaný zo strany mesta Lučenec. Toto
však v rámci správneho súdnictva súd vyhodnotil tak, že nie je dôvod, aby na to správny orgán reagoval
v rámci tohto konania.

7.8. Žalobca uviedol, že spomínal širšie skutkové okolnosti z minulosti, ktoré sa týkali aj inšpekcie, práve
preto, že tieto minulé udalosti urobilo témou mesto Lučenec. Na mestskom zastupiteľstve v roku 2019
sa nikto nepýtal na to, čo bolo v minulosti, či dostal alebo nedostal žalobca nejakú sankciu, ale téma
bola, prečo do budúcnosti nemôže byť uzatvorená zmluva. Poslankyňa sa nepýtala, čo bolo voľakedy,
ale pýtala sa, prečo nemôže byť do budúcna uzavretá zmluva. Už pri vypracovávaní odpovede bolo

právoplatné rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako správneho orgánu, lebo to bolo
z novembra 2018, je pravda, že sa nedoručovalo mestu, ale nebol problém, aby si mesto to rozhodnutie
zabezpečilo, keď poslankyni odpovedalo. Žalobca však tvrdil, že táto téma sa nemala vôbec otvárať v
odpovedi na otázku poslankyne.

7.9. Žalobca na pojednávaní zároveň uviedol, že mu nebolo známe, že písomná odpoveď mesta
poslankyni Endrödyovej nesmerovala k jej interpelácii. Dostal len časť odpovede, pretože sa jednalo o
interný dokument. Preto mal v úmysle žalobu v tomto zmysle opraviť.8. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že predmetom
tohto súdneho konania nie je spôsob uzavretia, resp. neuzavretia zmluvy o výkone mobilného zberu
papiera. Predmetom tohto konania nie je ani konanie na správnom orgáne. Predmetom tohto konania

sú konkretizované výroky vo vyjadrení žalobcu.

8.1. Žalovaní dali do pozornosti otázku, kde sa poslankyňa R. v úvode pýtala: „Prečo táto služba na
území Mesta Lučenec bola zrušená?“ Ďalej sa týkala činnosti žalobcu na území mesta Lučenec, teda
nie na území ostatných obcí v okolí, kde vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Nehovorí sa tu o

vykonávaní služby pre podnikateľské subjekty, teda právnické osoby, pretože sa hovorí: „Prečo táto
služba bola zrušená pre občanov? Vykupovala papier z domácností.“. Tretí výrok týkajúci sa odpovede
pre poslankyňu R. je z časti zasadnutia mestského zastupiteľstva „Návrhy a podnety poslancov“, nie
z časti Interpelácie. Tieto odpovede odzneli v časovom rozmedzí troch rokov odo dňa, kedy sa všetko
uskutočnilo. Nejednalo sa o bod programu tohto mestského zastupiteľstva, to znamená, že aj reakcie na
mestskom zastupiteľstve neboli absolútne, vyplývajúce z konkrétnych podkladov. Odpoveď poslankyni

R. je z oznámenia o výsledku prešetrenie podnetu zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, kde je
vyznačená presne citácia, ktorá je uvedená v písomnej odpovedi.

8.2. Vo vyjadrení z 25.07.2019 mesto Lučenec pani poslankyni, ale aj všetkým ostatným poslancom,
pričom odpoveď je aj zverejnená, uviedlo na pravú mieru tie skutočnosti, o ktorých hovorili na

zastupiteľstve. Z citácie, ktorá na zastupiteľstve odznela: „Ďakujem za slovo, vážené poslankyne, vážení
poslanci, pani poslankyňa X., tzv. tá žltá dodávka, o ktorej Vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli
tomu, pretože jej bolo zrušené povolenie. Čo sa týka konkrétnych vecí alebo listinných administratívnych
úkonov, vieme Vám ich predložiť, pretože ja sa priznám, zo strany teraz neviem, nepamätám sa,
pani S. je pracovníčka mestského úradu, ma doplní“, tzn. priamo z tejto citácie je zrejmé, že to bola

„podpásová“ otázka, tzn. otázka, na ktorú nie je pripravené vedenie mesta, snažilo sa odpovedať a v
tomto zmysle táto odpoveď aj išla. Jedna bola hneď v kontexte doplnená, upresnená pani primátorkou
ako žalovanou 2/. Prvá odpoveď bola odpoveď prednostu. Tieto vyjadrenia žiadnym spôsobom nemohli
zasiahnuť do podnikateľskej činnosti žalobcu na inom mieste ako na území N., avšak na území Lučenca
nevykonával v čase konania tohto mestského zastupiteľstva žiadnu podnikateľskú činnosť. Bavíme

sa stále o podnikateľskej činnosti mobilného zberu z domácností, nie ohľadne právnických osôb. To
znamená, že nemohol byť spôsobený zásah do výkonu jeho činnosti na území mesta Lučenec.

8.3. Rozsudok krajského súdu v správnom konaní bol vydaný 15.01.2020. Zastupiteľstvo sa uskutočnilo
v roku 2019. Bolo povedané, že na zastupiteľstve a pri týchto odpovediach už boli všetky skutočnosti

známe. Neboli známe. Rozhodnutie o odvolaní Slovenskej inšpekcie životného prostredia nebolo
doručované mestu Lučenec, bolo doručované len žalobcovi, právnej zástupkyni a následne Okresnému
úradu životného prostredia, tzn. mesto sa nemalo odkiaľ o tomto rozhodnutí dozvedieť. Mestu bolo
doručené len oznámenie, ktoré predložilo a toto je ten administratívny akt, rozhodnutie, o ktorom bolo
na zastupiteľstve hovorené. Žalovaní preto tvrdia, že neuviedli žiadny nepravdivý údaj, ktorý by mohol

objektívne spôsobiť zásah do dobrej povesti žalobcu.

8.4. Žalovaní zopakovali, že predmetom konania nie je spôsob uzavretia, resp. neuzavretia zmluvy na
vykonávanie mobilného zberu odpadu, nakoľko v zmysle Občianskeho zákonníka akákoľvek zmluva
uzavretá orgánom verejnej správy, medzi ktoré patrí aj mesto, je účinná až momentom jej zverejnenia,

to znamená pokiaľ nebola zmluva s mestom zverejnená na vykonávanie takejto služby, akékoľvek
podnikanie, resp. vykonávanie takejto činnosti bolo vykonávané neoprávnene v rozpore so zákonom.

8.5. Žalovaní následne prostredníctvom právneho zástupcu doplnili, že časť mestského zastupiteľstva
„Návrhy a podnety“ nie je prejednávanie bodu programu, tzn. že nejde o prejednávanie témy na

mestskom zastupiteľstve. Preto prečítal úvod celého návrhu, podnetu pani poslankyne, kde hovorí:
„prečo táto služba na území mesta bola zrušená?“, - bola zrušená, minulý čas. Proces uzatvárania
zmluvy nie je predmetom riešenia mestského zastupiteľstva, až vo finálnej fáze, pretože zmluvu
schvaľuje, pokiaľ to nepatrí do kompetencie primátorky mesta, mestské zastupiteľstvo. Avšak toto nebol
bod programu, kde poslanci, resp. vedenie mesta, mali reagovať na to, čo bude v budúcnosti. Reakcia

bola na prvú otázku, prečo táto služba na území mesta bola zrušená, na základe tohto boli aj tieto
odpovede, v kontexte s tým, že sa jednalo o odpovede bez podkladov, priama reakcia na zastupiteľstve,
ktoré sa konalo tri roky po všetkých skutočnostiach, ktoré boli prebraté. Preto, v kontexte celého majú
žalovaní za to, že týmito výrokmi nebola povedaná nepravda.8.6. Je rozdiel medzi bodom programu mestského zastupiteľstva, interpeláciou, čo je otázka položená
primátorke a časťou „Návrhy a podnety“. V Návrhoch a podnetoch sa odpovedalo vyslovene na časť

položenej otázky, prečo táto služba na území mesta bola zrušená v minulosti. V podstate tá služba
nikdy nebola vykonávaná oprávnene v súlade so zákonom, preto nikdy nemohla byť ani zrušená. Jediná
služba, ktorá bola zrušená, bola služba so spoločnosťou Sagi, pretože táto ju prestala vykonávať. Žiadna
ďalšianebolavzmyslezákonaoodpadochvykonávaná.Právepreto,žebolavykonávaná,bolonásledne
správne konanie. Na zastupiteľstve sa nič nehovorilo o pokute, bola to odpoveď, prečo táto služba bola

zrušená, tzn. prečo prestala žltá dodávka jazdiť na území mesta. Dokonca v celom tomto vystúpení sa
nikde nespomínal názov obchodnej spoločnosti HANYX. Samozrejme, všetci vedeli, o čom sa rozpráva,
teda že sa rozpráva o žltej dodávke spoločnosti HANYX, pretože tých vystúpení na zastupiteľstve v
skoršej dobe bolo podstatne viac.

9. Na súdnom pojednávaní bol prehratý obrazovo-zvukový záznam z časti zasadnutia mestského

zastupiteľstva zo dňa 27.06.2019, konkrétne bodu týkajúceho sa schvaľovania odpadového
hospodárstva (bod 17), a to aj v prítomnosti navrhovanej svedkyne R.j, aby sa mohla vyjadriť k
autentickosti záznamu.

10. Svedkyňa R. potvrdila pravosť záznamu a uviedla, že ona túto tému (pozn. - mobilného zberu

odpadu)otvorilaužvminulosti.Dostalaodpoveď,žeslužbuvykonávaMEPOS,avšaknebolatoodpoveď
na to, čo sa pýtala, prečo bola zrušená služba. Pretože sa jej na to občania dotazovali, vrátila sa k
tomu. Na otázku žalujúcej strany, či na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 27.06.2019 dostala
svedkyňa odpoveď na svoju otázku: „Ja som sa presne na to pýtala, prečo to rieši MEPOS a prečo
táto služba znovu nemôže byť zavedená“, svedkyňa uviedla, že si myslí, že nie takú odpoveď, ako

čakala alebo by ju uspokojila. Len sa dozvedela, že spoločnosť HANYX nemá povolenie na vykonávanie
činnosti, čo sa ukázala ako nie celkom pravdivá informácia. Z ďalšej korešpondencie, resp. z toho, čo
zaznelo, vyplynulo, že mesto Lučenec nepodpísalo so spoločnosťou zmluvu. Ak bola otázka, či bola
spokojná s odpoveďou, tak odpoveď sa nedozvedela. Na tomto alebo ďalšom zastupiteľstve sa tiež
riešilo, že svedkyňa porovnávala výhodnosť toho, čo ponúkal MEPOS a spoločnosť HANYX, pričom

ponuka spoločnosti HANYX bola výhodnejšia, preto pre svedkyňu bolo nepochopiteľné, že sa s ňou
zmluva neuzavrela. Svedkyňa tiež potvrdila, že na svoju otázku dostala písomnú odpoveď, ktorou bol
dokument mesta Lučenec zo dňa 25.07.2019 označený ako „Návrhy a podnety poslancov zo zasadnutia
z mestského zastupiteľstva zo dňa 27.06.2019 - odpoveď“. Predtým dostala odpoveď mesta, že službu
poskytuje MEPOS. Inú odpoveď vo vzťahu k tejto téme nedostala. Na otázku žalovanej strany, či

svedkyňa mala vedomosť o tom, či žalobca má alebo nemá povolenie na vykonávanie činnosti, keď
bol v nej podľa jej vyjadrenia odpoveďou na mestskom zastupiteľstve vyvolaný pocit, že spoločnosť
HANYX nemala povolenie na vykonávanie činnosti, svedkyňa uviedla, že nemala pocit vo vzťahu k
živnostenskému oprávneniu alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, ale mala tento pocit vo
vzťahu k nejakému špeciálnemu povoleniu, ak by sa vyžadovalo. Tiež uviedla, že zachytila niekde na

sociálnych sieťach informáciu, že spoločnosti HANYX nebola predĺžená zmluva, ale nevedela uviesť, v
akom časovom slede to bolo, či predtým alebo po mestskom zastupiteľstve. Na otázku súdu, či odpoveď
mesta Lučenec, ktorá jej bola zaslaná, bola interným dokumentom, svedkyňa nevedela odpovedať,
keďže, ako uviedla, poslanci ju dostávali emailom a ona nekontrolovala, či je zverejnená. Mala však
pocit, že je to zverejnené.

11. Na pojednávaní dňa 14.09.2021 žalobca navrhol zmenu žaloby, čo odôvodnil tým, že upravuje
žalobný petit v tom zmysle, že v každom výroku sa uvádza aj otázka, na ktorú nasledovala odpoveď
IW. V bode 3/ žalobného petitu bolo doplnené, že odpoveď z 25.07.2019 bola jednak na otázku R.
k bodu 17) programu mestského zastupiteľstva - Schvaľovanie odpadového hospodárstva, ktorá bola

doplnená ešte v bode 27) v časti Návrhy a podnety zastupiteľstva. Nejedná sa o rozšírenie žaloby, len
o doplnenie kontextu, na čo žalujúcu stranu upozornila protistrana na predchádzajúcom pojednávaní,
že svedkyňa R. ešte niečo povedala. V prvej časti si zmenu žaloby vyžiadala presnosť rozsudku, v
ďalšej časti sa opravovala aj povinnosť, ktorá sa ukladá žalovanému Mesto Lučenec, jedná sa o otázku
pasívnej legitimácie. Žalobca uviedol, že zmenil žalobný petit z opatrnosti vzhľadom na nejednoznačnú

judikatúru, ktorá sa týka excesov zamestnancov, z dôvodu precizovania žaloby na základe výsledkov
predchádzajúco pojednávania aj na základe predbežného právneho posúdenia veci.12. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli k bodu
17) zasadnutia mestského zastupiteľstva v Lučenci, že v tomto bode odzneli žalované výroky 1/ a 2/,
záznam zo zastupiteľstva z tohto bodu bol prehratý na predchádzajúcom pojednávaní. Následne na

tom istom zasadnutí mestského zastupiteľstva bol prejednaný aj bol 27) „Návrhy a podnety poslancov“,
čo predstavuje rozšírenie žalobného návrhu. Na základe rozpravy k bodu 27) bola doručená JG. ako
aj ostatným poslancom mestského zastupiteľstva, odpoveď. Citácia z tohto listu je zverejnená aj na
stránke mesta Lučenec, nie však v časti Interpelácie, ktoré na tomto mestskom zastupiteľstve vôbec
neboli uplatnené. Týmto žalovaní vysvetľovali, že text odpovede bol zverejnený na stránke mesta, avšak

v časti „Návrhy a podnety poslancov“, nie v časti rozpravy. Zápisnica z mestského zastupiteľstva vôbec
nebola zverejnená, zverejnený bol len zvukový záznam, ale už by aj to malo byť v poriadku. V bode
17) pri rozprave, aj v bode 27) pri Návrhoch a podnetoch sa jednalo o tzv. žltú dodávku, kontext je teda
vzájomný. List poslancom je interný, pričom sa následne zverejňuje na stránke mesta.

13. Na súdnom pojednávaní bol prehratý zvukový záznam zo zasadnutia mestského zastupiteľstva

mesta Lučenec zo dňa 27.06.2019 k bodu 27) „Návrhy a podnety poslancov“, konkrétne prednesu
poslankyne R., na ktorý nasledovala krátka reakcia žalovanej 2/.

14. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k zmene žaloby na následnú písomnú výzvu súdu nevyjadrili.

15. Uznesením č.k. 10C/30/2019-252 zo dňa 11.10.2021, právoplatným dňa 12.10.2021, súd pripustil
zmenu žaloby na základe podania žalobcu zo dňa 13.09.2021 v tomto znení:
„Súd určuje, že výrok K., ktorým odpovedal na otázku poslankyne mestského zastupiteľstva Lučenec
R., prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu programu 17) Schvaľovanie
odpadovéhohospodárstvaMestaLučenecvznení:„Jabysomsachcelaopýtať,jasomtoužnaminulom

zastupiteľstve riešila, ako interpeláciu ohľadne tej spoločnosti, ktorá vykupovala papier z domácností,
ľudia ju poznali ako tzv. žltú dodávku. Ja som sa pýtala, prečo táto služba na území mesta bola zrušená,
bolo mi povedané, že dostanem písomnú odpoveď. V písomnej odpovedi som dostala v podstate to, čo
som vedela, že to rieši MEPOS. Ja by som sa chcela opýtať, prečo to nemôže byť naspäť táto služba
zavedená? Počúvam skutočne od ľudí na to - nie kritiku, ale skôr ponosy, že to bola služba dobrá, tá žltá

dodávka chodila priamo do domov, vykupovala ten papier a dávala ľuďom za to tie hygienické výrobky,
tiež ako sa tu uvádza v tomto materiáli - toaletný papier, hygienické vreckovky a pod.. Ja som sa z
tej interpelácie, ktorú som na minulom zastupiteľstve, alebo z tej odpovede na tú interpeláciu, ktorú
som dala na minulom zastupiteľstve, nedozvedela dôvod, prečo táto služba na území mesta nemôže
existovať, hovorím - tá odpoveď mala dva riadky, že to rieši MEPOS, ale ja som sa presne na to pýtala,

prečo to rieši MEPOS a prečo táto služba znova nemôže byť zavedená. Najmä starší ľudia ma oslovujú,
a či by tá žltá dodávka znova nemohla chodiť po meste a ten papier či nemohla vykupovať?“
v znení
„Tzv. tá žltá dodávka, o ktorej Vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože jej bolo zrušené
povolenie, čo sa týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych úkonov, vieme vám predložiť

v písomnej podobe“,
nie je pravdivý.

Súd určuje, že výrok T. ktorým odpovedala na otázku poslankyne mestského zastupiteľstva Lučenec
R., prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu programu 17) Schvaľovanie

odpadovéhohospodárstvaMestaLučenecvznení:„Jabysomsachcelaopýtať,jasomtoužnaminulom
zastupiteľstve riešila, ako interpeláciu ohľadne tej spoločnosti, ktorá vykupovala papier z domácností,
ľudia ju poznali ako tzv. žltú dodávku. Ja som sa pýtala, prečo táto služba na území mesta bola zrušená,
bolo mi povedané, že dostanem písomnú odpoveď. V písomnej odpovedi som dostala v podstate to, čo
som vedela, že to rieši MEPOS. Ja by som sa chcela opýtať, prečo to nemôže byť naspäť táto služba

zavedená? Počúvam skutočne od ľudí na to - nie kritiku, ale skôr ponosy, že to bola služba dobrá, tá žltá
dodávka chodila priamo do domov, vykupovala ten papier a dávala ľuďom za to tie hygienické výrobky,
tiež ako sa tu uvádza v tomto materiáli - toaletný papier, hygienické vreckovky a pod.. Ja som sa z
tej interpelácie, ktorú som na minulom zastupiteľstve, alebo z tej odpovede na tú interpeláciu, ktorú
som dala na minulom zastupiteľstve, nedozvedela dôvod, prečo táto služba na území mesta nemôže

existovať, hovorím - tá odpoveď mala dva riadky, že to rieši MEPOS, ale ja som sa presne na to pýtala,
prečo to rieši MEPOS a prečo táto služba znova nemôže byť zavedená. Najmä starší ľudia ma oslovujú,
a či by tá žltá dodávka znova nemohla chodiť po meste a ten papier či nemohla vykupovať?“
v znení„Máme to písomne,.... nesmú ju vykonávať, máme písomné - aspoň, čo som ja teda videla v rámci
„na vedomie“, písomné stanovisko Okresného úradu životného prostredia o tom, že táto služba nebola
vykonávaná v súlade so zákonom“,

nie je pravdivý.

Súd určuje, že písomná odpoveď žalovaného Mesto Lučenec, ktorou odpovedal na otázku poslankyne
mestského zastupiteľstva Lučenec R., prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu
programu 17) Schvaľovanie odpadového hospodárstva Mesta Lučenec v znení: „Ja by som sa chcela

opýtať, ja som to už na minulom zastupiteľstve riešila, ako interpeláciu ohľadne tej spoločnosti, ktorá
vykupovala papier z domácností, ľudia ju poznali ako tzv. žltú dodávku. Ja som sa pýtala, prečo táto
služba na území mesta bola zrušená, bolo mi povedané, že dostanem písomnú odpoveď. V písomnej
odpovedi som dostala v podstate to, čo som vedela, že to rieši MEPOS. Ja by som sa chcela opýtať,
prečo to nemôže byť naspäť táto služba zavedená? Počúvam skutočne od ľudí na to - nie kritiku, ale
skôr ponosy, že to bola služba dobrá, tá žltá dodávka chodila priamo do domov, vykupovala ten papier

a dávala ľuďom za to tie hygienické výrobky, tiež ako sa tu uvádza v tomto materiáli - toaletný papier,
hygienické vreckovky a pod.. Ja som sa z tej interpelácie, ktorú som na minulom zastupiteľstve, alebo
z tej odpovede na tú interpeláciu, ktorú som dala na minulom zastupiteľstve, nedozvedela dôvod, prečo
táto služba na území mesta nemôže existovať, hovorím - tá odpoveď mala dva riadky, že to rieši MEPOS,
alejasomsapresnenatopýtala,prečotoriešiMEPOSaprečotátoslužbaznovanemôžebyťzavedená.

Najmä starší ľudia ma oslovujú, a či by tá žltá dodávka znova nemohla chodiť po meste a ten papier
či nemohla vykupovať?“
doplnenú v bode programu 27) Návrhy a podnety poslancov nasledovne: „a čo sa týka žltej dodávky,
musím sa k tomu vrátiť, mám pred sebou letáčik MEPOSU a mám pred sebou letáčik žltej dodávky, nie
je pravda, treba si potom naozaj overiť zodpovedne tie informácie, nie je pravda, že MEPOS ponúka

viacej ako ponúkala žltá dodávka, tá začína už na 3 kg papiera, ponúkala protihodnotu, MEPOS za 6
kg papiera, možno sa to niekomu zdá malichernosť, ale dôchodcovia si tú službu naozaj pochvaľovali,
tiež mám informáciu tú, že tá žltá dodávka všetky potrebné povolenia mala, len mesto s ňou odmietlo
uzatvoriť zmluvu, takže poprosím, keď mi budete na túto otázku odpovedať, naozaj by som potrebovala
tú problematiku vedieť dôkladne a ja by som to naozaj dala kolegom poslancom na zváženie, či netreba

tú službu vrátiť do mesta, lebo mám na to veľa podnetov, že to chýba ľuďom“;
zo dňa 25.07.2019 v znení
„Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala v spoločnosti HANYX s.r.o., Novomeského 30,
Lučenec v dňoch 06.10.2017 a 23.11.2017 operatívnu kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení
podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti

na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie
od 01.07.2016 do 06.10.2017. Z vykonanej operatívnej kontroly bol vyhotovený protokol, v ktorom je
uvedené, že spoločnosť HANYX s.r.o. Lučenec v kontrolovanom období vykonávala mobilný zber a
prepravu komunálneho odpadu katalógové číslo 200101 v meste Lučenec bez uzatvorenej zmluvy s
Mestom Lučenec, čím došlo k porušeniu § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z.z.“,

nie je pravdivá.

Súd ukladá žalovanému Mesto Lučenec na najbližšom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Lučenci,
ktoré sa uskutoční po právoplatnosti rozsudku súdu, na ktorom je žalovaný Mesto Lučenec povinný
zabezpečiť jej verejný prenos prostredníctvom televízie LOCAL TV, zabezpečiť zreteľný prednes

ospravedlnenia v znení:
„Mesto Lučenec sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti HANYX s.r.o., medzi ľuďmi známej ako „žltá
dodávka“ za výrok, ktorý predniesol na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Lučenci dňa 27.06.2019
K.t v znení: „Tzv. tá žltá dodávka, o ktorej vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože
jej bolo zrušené povolenie, čo sa týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych úkonov,

vieme vám predložiť v písomnej podobe“. Tento výrok nebol pravdivý. Obchodná spoločnosť HANYX
s.r.o. nevykupuje papier na území N., hoci jej bolo vydané riadne živnostenské oprávnenie Okresným
úradomLučenec, odboromživnostenskýmdňa01.03.2016podčíslomI.bolaregistrovanánaOkresnom
úrade Lučenec, odbore životného prostredia dňa 11.08.2016 pod číslom I. mala uzatvorenú zmluvu s
obchodnou spoločnosťou ENVI-PAK, a.s., so sídlom Galvaniho 8/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010

zo dňa 29.06.2016 z dôvodu, že Mesto Lučenec rozhodlo o tom, že zmluvu na výkup papiera s touto
spoločnosťou nepodpíše, nakoľko v plnom rozsahu túto činnosť pre obyvateľov zabezpečuje obchodná
spoločnosť MEPOS, s.r.o.Súd ukladá žalovanému Mestu Lučenec povinnosť zverejniť rozsudok súdu v plnom znení aj s
odôvodnením na oficiálnej webovej stránke Mesta Lučenec po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania.“.

16. Na pojednávaní dňa 12.10.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobu
podal proti Mestu Lučenec, primátorke, aj prednostovi, hoci vedel, že zodpovednosť v prípade právnickej

osoby nesie zamestnávateľ, pasívna legitimácia teda svedčí zrejme Mestu Lučenec, ale právna prax nie
je v tejto otázke ustálená, preto podal žalobu aj voči primátorke a prednostovi mestského úradu, ktorí
predniesli slovné prednesy. Na námietku žalovaných, že je potrebné tieto odpovede vnímať v kontexte,
reagoval žalobca úpravou žalobného petitu. Pokiaľ ide o prvý výrok, tento by bol nepravdivý, aj keby
nebol v kontexte. Druhý výrok je rovnako zavádzajúci, a teda je nepravdivý. Tretí výrok je v kontexte
položenej otázky odpoveď nepravdivá. Zásah do práv žalobcu spočíval v tom, že tieto výroky zazneli na

odpovede poslankyne mestského zastupiteľstva na pôde mestského zastupiteľstva, ktoré bolo vysielané
lokálnou televíziou a na sledovanú tému. Odpoveď sa objavila aj na stránke mesta Lučenec. Nejednalo
sa teda o súkromnú odpoveď, pretože sa pýtala poslankyňa v záujme ľudí, a o to je zásah závažnejší.
Žalobca žiadal, aby súd posudzoval reakciu aj v nadväznosti na to, na čo sa reagovalo. Keď žalovaní
neváhali vo vzťahu k žalobcovi uviesť, že nemal povolenie, reagoval žalobca podaním žaloby, čím

žalobca odôvodňuje aj naliehavý právny záujem na určovacích výrokoch popri satisfakčnom výroku.
Satisfakciou bude ospravedlnenie na tom istom mieste, na ktorom k zásahu došlo.

16.1. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu doplnil, že odpoveď na otázku poslankyne X. do
minulosti nebola úplne pravdivá, férová, ani spoľahlivá, pretože žiadne povolenia neboli zrušené. K

rozhodnutiu správneho súdu, ktorý zamietol správnu žalobu, v ktorej žalobca namietal nesprávnosť
postupu inšpekcie, uviedol, že keď subjekt nemá zmluvu, čo zavinila žalovaná, tak vykonáva činnosť
neoprávnene,čoaleneznamená,žemubolizrušenépovolenia,akotopovedalžalovaný3/namestskom
zastupiteľstve. Takisto je evidentné, že otázka poslankyne nesmerovala voči spoločnosti SAGI, ale voči
spoločnosti HANYX. Je tu snaha zavádzať verejnosť a vyhnúť sa zodpovednosti pred tým, aby mesto

odôvodnilo svoje rozhodnutie, že služba, ktorú občania chcú, nebude.

16.2. K tejto téme sa zastupiteľstvo vrátilo, keďže odpadové hospodárstvo sa riešilo opakovane, a
žalovaní 2/ a 3/ aj v predchádzajúcom volebnom období, na ktoré sa pýtala poslankyňa, boli priamo
aktérmi tejto záležitosti so žalobcom, aktívne vystupovali v tom, aby iniciovali inšpekciu, aktívne

vystupovali v tom, že uzavrú zmluvu, takže nemožno tvrdiť, že nevedeli, na čo odpovedajú, že boli
zaskočení otázkou. Veľmi dobre boli v problematike zorientovaní, išlo len o to, že nechceli dať priamu
odpoveď poslankyni. Ešte závažnejšia bola písomná odpoveď poslankyni, pretože vytrhli z kontextu celý
dej. V čase, keď dávali písomnú odpoveď, mali napísať, aký je výsledný stav. Minimálne bolo zrejmé,
že inšpekcia rozhodla, že protiprávnosť trvala od júla do decembra 2016, nie do októbra 2017, ako sa

v písomnej odpovedi hovorí, píše sa to aj v rozhodnutí krajského súdu, takže domnele predĺžili obdobie
protiprávnosti, hoci v tom čase už informácie prístupné boli.

16.3. Tvrdenia prezentované na súde žalovanou stranou považoval žalobca za účelové v snahe vyhnúť
sa zodpovednosti za zásah do dobrého mena žalobcov.

17. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že výroky
uvedené v zmenenej žalobe odzneli. Je ich však potrebné posudzovať v kontexte celých odpovedí. Tieto
výroky sa týkali minulého času, v návrhu petitu je prítomný čas, aj minulý čas. Otázka poslankyne X.
znela: „ja som sa pýtala, prečo táto služba bola zrušená“, teda do minulosti a následne potom hovorí: „a

ten papier, či by nemohla vykupovať“, teda do budúcnosti. Odpovede pani primátorky a pána prednostu,
pri ktorých sa namieta ich nepravdivosť, smerovali poväčšine k minulosti.

17.1. Právny zástupca žalovaných zdôraznil, že ide o kontext týchto odpovedí, teda bolo odpovedané
aj na to, prečo bola táto služba zrušená. Ona nikdy zrušená nebola, bola vykonávaná protiprávne, čo

je dosť veľký rozdiel. Ak niekto povie, že „bolo jej zrušené povolenie“, nie je zrejmé, odkiaľ žalobca
indikoval, že sa jednalo o povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pretože nikde z kontextu,
ani z vyjadrenia k niečomu takému tento výrok nesmeroval. Pod povolením bolo jednoznačne myslené,
že predchodcom žltej dodávky, (tiež žltá dodávka) bola spoločnosť SAGI, ktorá ukončila činnosť k30.06.2016 a spoločnosť HANYX takisto jazdila na žltých dodávkach. Spoločnosť HANYX poslala
mestu list, že je jej nástupcom, pričom nástupcom nebola, zrejme len vnútorne si predstavovala, že
je nástupcom vykonávania tejto činnosti, avšak v tom čase na vykonávanie tejto činnosti potrebovala

„povolenie“ a to je rozhodnutie mesta o uzavretí zmluvy na vykonávanie takejto činnosti, pričom takúto
zmluvu nemala, teda mesto nerozhodlo o tom, že s ňou uzavrie takúto zmluvu, a teda jej nepovolilo túto
činnosť. V takomto kontexte je táto veta pravdivá.

17.2. Čo sa týka výroku prednostu mestského úradu Ing. Kornieta, hľadal slová, pretože hovorí: „Čo

sa týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych úkonov, vieme Vám to predložiť, pretože
ja priznám sa, zo strany teraz neviem, nepamätám sa“, to znamená, že sa nejednalo o jeho skutkové
tvrdenie absolútne, ale z celého kontextu odpovede je zrejmé, že mal vedomosť o tom, že činnosť
bola vykonávaná neoprávnene, že bola o tom nejaká listina, keď sa hovorí o neoprávnenom, tak nebola
povolená, pretože nebola uzavretá zmluva zo strany mesta, a o takomto niečom mal vedomosť. V tomto
kontexte je potrebné tento výrok vykladať.

17.3. Čo sa týka odpovede pani primátorky, až na to, že pri skutkovom tvrdení povedala -
Okresného úradu životného prostredia, pričom sa jednalo o Slovenskú inšpekciu životného prostredia,
je to nepresnosť, avšak nie nepravdivosť, pretože skutočne služba spoločnosťou HANYX ako
prevádzkovateľom žltej dodávky v určitom období nebola vykonávaná v súlade so zákonom, o čom

svedčí písomné stanovisko aj rozsudok krajského súdu.

17.4. Písomná odpoveď, ktorá bola smerovaná poslankyni mestského zastupiteľstva, bola doplnením
a jedná sa o presnú citáciu oznámenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, kde takisto hovorí
o minulom čase. O prítomnom čase nebolo povedané, ale to neznamená, že bola hovorená nepravda

alebo že bolo zavádzané. Už v samotnej tejto odpovedi je písané: „vykonávala bez uzatvorenej zmluvy“,
tzn. zmluvu nemala uzavretú.

17.5. V záverečnej reči právny zástupca žalovaných uviedol, že predmetom tohto súdneho sporu je
zásah do dobrej povesti právnickej osoby, nie do dobrého mena, nakoľko meno právnickej osoby, tzn.

HANYX s.r.o., nikdy nebolo predmetom akéhokoľvek výroku, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pokiaľ
by mali akékoľvek výroky zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby a tým by mali spôsobiť ujmu
tejto právnickej osobe v kontexte, ktorý je tu toľko spomínaný, všetkých výrokov ako aj otázok, tieto
smerovali na vykonávanie činnosti výkupu papiera z domácností žltou dodávkou v meste Lučenec. V
tomto územnom vymedzení však spoločnosť HANYX s.r.o., teda žalobca, nevykonáva žiadnu činnosť

a ani nikdy nevykonávala, ak tak jedine neoprávnene, teda v rozpore so zákonom. V kontexte s týmto
na území mesta Lučenec nie je možné zasiahnuť do dobrej povesti obchodnej spoločnosti HANYX
s.r.o. Pokiaľ boli uvedené určité nepresnosti pri jednotlivých výrokoch, je otázne, či tieto nepresnosti
sú v rámci tolerancie pri prejednávaní veci na verejnom fóre, tzn. na zastupiteľstve, alebo či tieto
nepresnosti už nie je možné tolerovať. Jednotlivé výroky neboli hovorené právnikmi, ale laikmi, pod

povolenie je preto možné subsumovať aj rozhodnutie o uzavretí zmluvy. Písomná odpoveď Slovenskej
inšpekcie životného prostredia bola s dátumom 25.07.2019, avšak rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. XXS/XX/XXXX bol vydaný 15.01.2020, tzn. bol vydaný po termíne, kedy bola odoslaná
písomná odpoveď. Táto písomná odpoveď presne citovala znenie, ktoré bolo uvedené ako informácia
zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Teda pokiaľ sú informácie - písomná odpoveď, presné,

tak nemôžu byť nepravdivé. Pokiaľ sa hovorí o kontexte vo vzťahu k otázke, ak sa neodpovie na
určitú otázku, alebo ak určité odpovede sú kusé, to neznamená, že sú nepravdivé. Právny zástupca
žalovaných trval na tom, že v celom kontexte nedošlo k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby
obchodnej spoločnosti HANYX s.r.o., v kontexte s otázkou na území mesta Lučenec, pretože obchodná
spoločnosť HANYX s.r.o. v segmente výkupu papiera z domácností na území mesta Lučenec od roku

2017 nepodniká a nevykonáva tu žiadnu činnosť. Súdu sú podsúvané rôzne závery o tom, čo si pri
vyjadrovaní žalovaní mysleli alebo čo tam vlastne chceli uviesť. To znamená súdu je podsunuté aj v časti
petitu výrokovej časti, že sa má mesto ospravedlniť za to, že obchodnej spoločnosti HANYX bolo riadne
vydané živnostenské oprávnenie Okresným úradom, odborom živnostenským. V žiadnej z odpovedí
nebolo takéto vydanie živnostenského oprávnenia spochybnené. Žalovaní majú za to, že nedošlo k

zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Ak došlo k nejakým nepresnostiam, tieto nie sú spôsobilé
vyvolať intenzitu, ktorá je vyžadovaná pre určenie zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, a preto
navrhli žalobu zamietnuť.18. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými
dôkazmi zistil tento skutkový stav:

19. Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica,
oddiel Sro, vložka číslo 29452/S, s hlavným predmetom činnosti „podnikanie v oblasti nakladania s iným
ako nebezpečným odpadom“ (deň zápisu 15.03.2016).

20. Okresný úrad Lučenec, odbor živnostenského podnikania vydal dňa 01.03.2016 žalobcovi na

vykonávanie živnosti „podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom“ osvedčenie
o živnostenskom oprávnení pod číslom živnostenského registra XXX-XXXXX.

21. Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie vykonal dňa 11.08.2016 pod číslom
I. registráciu žalobcu podľa § 98 zákona č. 79/2018 Z. z. o odpadoch na činnosť obchodníka a
sprostredkovateľa. Predmetom registrovanej činnosti je obchodovanie s odpadom a sprostredkovanie

predaja a ďalšieho nakladania s odpadom.

22. Dňa 30.06.2016 uzatvoril žalobca ako komoditný partner zmluvu o spolupráci so spoločnosťou ENVI-
PAK, a.s., Bratislava ako organizáciou zodpovednosti výrobcov podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Predmetom spolupráce podľa zmluvy je zapojenie zariadenia na zber

odpadov (komoditného partnera), prostredníctvom ktorého sa nakladá s vyhradeným prúdom odpadu v
katastrálnom území mesta Lučenec do systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu
organizácie zodpovednosti výrobcov.

23. Žalobca má uzatvorené zmluvy o vykonávaní mobilného triedeného výkupu odpadu a zberovej

akcii podľa § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch s viacerými obcami a mestami (podľa
predloženého zoznamu so 44 obcami). Podľa predložených referencií 10 vybraných obcí (S.r) je činnosť
žalobcu týmito obcami hodnotená kladne.

24. Žalobca vypracoval a predložil na podpis zmluvu na vykonávanie mobilného zberu odpadu v mesiaci

jún 2016 aj mestu Lučenec. Mesto Lučenec so žalobcom ohľadne uzatvorenia zmluvy komunikovalo, až
listom S. zo dňa 24.04.2017 písomne oznámilo žalobcovi, že predloženú zmluvu so žalobcom nepodpíše
z dôvodu, že už má zabezpečenú túto činnosť inou zvozovou spoločnosťou, ktorá má uzatvorenú zmluvu
s organizáciou zodpovednosti výrobcov (spoločnosťou ENVI-PAK, a.s.).

25. V čase, keď sa žalobca uchádzal o uzavretie zmluvy so žalovaným 1/, súčasne vykonával zber
odpadu na „mieste pôvodu odpadu - Lučenec“, čo je zrejmé aj z potvrdenia o množstve vyzbieraného
odpadu za mesiace júl až september 2016 zo dňa 18.10.2016 predloženého žalobcom, ako aj z
elektronickej komunikácie so zamestnankyňou mesta Lučenec z mesiaca december 2016. Ako vyplýva
z odpovede Okresného úradu Lučenec zo dňa 22.03.2018 na žiadosť právneho zástupcu žalobcu podľa

zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa tlačiva „Ohlásenie o vzniku odpadu
a nakladaní s ním“ za rok 2016 doručeného mestom Lučenec bol zaevidovaný aj odpad, zaradený podľa
vyhlášky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov „20 01
01 Papier a lepenka“, ktoré nahlásila spoločnosť HANYX, s.r.o., Novomeského 30, Lučenec v množstve
108,744 ton.

26.Listomzodňa02.05.2017sažalobcaopätovneobrátilnamestoLučenecsožiadostioprehodnotenie
podpisu zmluvy.

27. V odpovedi na žiadosť žalobcu Mesto Lučenec v liste č. XXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 07.06.2017

uviedlo, že mesto Lučenec má uzatvorenú zmluvu o vykonávané triedeného zberu zložiek komunálneho
odpadu so spoločnosťou MEPOS, s.r.o., preto návrh spoločnosti HANYX s.r.o. neakceptuje a ďalšie
zmluvy nebude predbežne uzatvárať.

28. Z predloženého rozhodnutia č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kov zo. dňa 03.08.2018 vyplýva,

že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica uložil
žalobcovi pokutu vo výške 800,- Eur za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch
zistených v subjekte HANYX s.r.o., Novohradského 30, 984 03 Lučenec operatívnou kontrolou
vykonanou dňa 06.10.2017, a to že HANYX s.r.o. Lučenec v období od 01.07.2016 do 31.12.2016vykonával mobilný zber a prepravu komunálneho odpadu kat. č. 20 01 01 - papier a lepenka, kategória
odpadu ostatný v meste Lučenec bez uzatvorenia zmluvy s mestom Lučenec, čím porušil ustanovenie
podľa § 81 ods. 13 zákona o odpadoch. Uvedeným konaním účastníka konania došlo k naplneniu

skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Proti tomu
rozhodnutiu sa účastník konania (žalobca) odvolal.

29. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Bratislava rozhodnutím č. XX XXX XXX XX/
XXXX-XXXXX/Koz. zo dňa 22.11.2018 zamietla odvolanie účastníka konania HANYX s.r.o., Lučenec

a potvrdila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia
Banská Bystrica č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kov zo dňa 03.08.2018. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že odvolateľ (žalobca v tomto konaní) vedel o tom, že zmluva s mestom Lučenec na predmetnú
činnosť nebola uzavretá a napriek tomu vykonával do konca roku 2016 mobilný výkup - zber odpadu kat.
č. XX XX XX na území mesta Lučenec bez uzavretej zmluvy. To, že odvolateľ reálne vykonával mobilný
zber - výkup papiera a lepenky - odpadov kat. č. XX XX XX v meste Lučenec v období od 01.07.2016

do 31.12.2016 dokazuje aj jeho vlastná evidencia na evidenčných listoch odpadov za mesiace júl až
december 2016, ktorú predložil v priebehu kontroly orgánu kontroly. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že
to bolo práve mesto Lučenec, ktoré požiadalo Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Inšpektorát
životného prostredia Banská Bystrica listom zo dňa 24.07.2017 o prešetrenie opakovaného porušovania
zákonaoodpadochodvolateľom,keďžedňa17.07.2017zamestnancimestaLučeneczistili,žeodvolateľ

opakovane vykonáva zber komunálneho odpadu na území mesta, konkrétne novín, časopisov a pod.,
pričom odvolateľ nemá s mestom Lučenec uzatvorenú zmluvu podľa § 81 ods. 13 zákona o odpadoch
a taktiež nemá uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, s ktorou má mesto Lučenec
uzatvorenú zmluvu podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o odpadoch.

30. Proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie Bratislava zo dňa 22.11.2018
podal žalobca správnu žalobu zo dňa 22.01.2019.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 23S/24/2019 zo dňa 15.01.2020 zamietol žalobu
žalobcu HANYX s.r.o. proti žalovanej Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ústredie, Bratislava

o preskúmanie rozhodnutia č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX zo dňa 22.11.2018 a uviedol, že z
preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia žalovanej vyplýva, že v období od
01.07.2016 do 31.12.2016 žalobca vykonával mobilný zber a prepravu komunálneho odpadu katalógové
číslo XX XX XX - papier a lepenka, kategória odpadu: ostatný v Meste Lučenec bez uzatvorenej
zmluvy s Mestom Lučenec. Zároveň má správny súd za to, že z ustanovenia § 81 ods. 13 zákona č.

79/2015 Z. z. jednoznačne vyplýva, že vykonávať na území zber, vrátane mobilného zberu, môže len
ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou. Správny súd má za to, že je
zrejmé, že subjekt, ktorý vykonáva danú činnosť bez uzatvorenej zmluvy, vykonáva predmetnú činnosť
neoprávnene. Zároveň je zrejmé, že žalobca bol subjektom v zmysle § 117 zákona č. 79/2015Z. z. v
znení do 31.12.2016, nakoľko sa dopustil iného správneho deliktu, ako právnická osoba, ktorá porušila

povinnosť podľa § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z.

32. Listom č. XXXX-XXXXX/XX/XXXX/Kov zo dňa 29.11.2017, ktorý na prvom pojednávaní vo
veci predložili žalovaní, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Banská Bystrica oznámila žalovanému 1/ Mestu Lučenec, že dňa 26.07.2017 bol Slovenskej inšpekcii

životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie odpadového
hospodárstva doručený podnet mesta s fotodokumentáciou, zaevidovaný pod č. XXXXX/XXXX. vo veci
opakovaného vykonávania zberu komunálneho odpadu na území mesta Lučenec, konkrétne novín,
časopisov a pod. od občanov mesta Lučenec spoločnosťou HANYX s.r.o., Novomeského 30, 984 03
Lučenec. V podnete je uvádzané, že spoločnosť HANYX s.r.o. nemá s mestom Lučenec uzatvorenú

zmluvu v zmysle § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z.z. na vykonávanie takejto činnosti na území mesta
Lučenec a taktiež nemá platnú zmluvu s OZV, s ktorou má mesto Lučenec uzatvorenú (zmluvu) podľa §
59 ods. 2 zákona o odpadoch, nezasiela oznámenia o množstvách odpadu za mesto Lučenec, v zmysle
§ 16 ods. 4 zákona o odpadoch. V súvislosti s uvedeným inšpektorát oznámil, že inšpekcia vykonala v
spoločnosti HANYX s.r.o. v dňoch 06.10. a 23.11.2017 operatívnu kontrolu zameranú na dodržiavanie

ustanovení podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované
obdobie od 01.07.2016 do 06.10.2017. Z vykonanej operatívnej kontroly bol vyhotovený Protokol č.
XXXX - XXXXX/XX/XXXX/Kov v.ypracovaný dňa 23.11.2017. V protokole je uvedené, že spoločnosťHANYX s.r.o. Lučenec v kontrolovanom období vykonávala mobilný zber a prepravu komunálneho
odpadu kat. č. XX XX XX. v meste Lučenec bez uzatvorenej zmluvy s mestom Lučenec, čím došlo k
porušeniu § 81 ods. 13 zákona o odpadoch.

33. Z materiálu na zasadnutie mestského zastupiteľstva v Lučenci konaného dňa 07.09.2017 vyplýva,
že na Mestský úrad Lučenec bola trikrát, dňa 03.05.2017, 19.07.2017 a 21.07.2017, doručená „Petícia
občanov za zachovanie výkupu papiera v meste Lučenec spoločnosťou HANYX s.r.o.“. V časti
„Vybavenie petície“ sa uvádza, že petícia obsahuje požiadavku na zachovanie výkupu papiera v meste

Lučenec spoločnosťou HANYX s.r.o. Požiadavka formulovaná týmto spôsobom nemá vo vzťahu k mestu
Lučenec význam, nakoľko spoločnosť HANYX s.r.o. na území mesta nikdy takúto činnosť zákonným
spôsobom nevykonávala. Mesto Lučenec má predmetnú službu pre občanov zabezpečenú v súlade s
platnou legislatívou.

34. Téme mobilného zberu a výkupu papiera sa venovali aj Mestské noviny Lučenec a Novohradské

noviny (č. XX/XXXX). V článku v Mestských novinách (Odpadové okienko - Musíme sa vrátiť k faktom,
ktoréužboliverejnostiprezentované),sauvádzalo,žespoločnosťHANYXs.r.o.opakovanevykonávana
území mesta Lučenec mobilný zber a výkup triedenej zložky komunálneho odpadu - papiera nezákonne.
Vedome porušuje zákon, nezasiela oznámenia o množstvách odpadu za mesto Lučenec príslušnej OZV.
V Novohradských novinách č. XX/XXX7 v článku „O kauze rozhodne zrejme až súd“ každá zo strán

sporu prezentovala svoj názor na predmetnú vec.

35. Dňa 27.06.2019 sa uskutočnilo 7. zasadnutie mestského zastupiteľstva v Lučenci. Ako 17. bod
programu bol prejednávaný „Program odpadového hospodárstva mesta Lučenec na roky 2016 - 2020“,
ktorého predkladateľom bol prednosta mestského úradu K. (žalovaný 3/). Bodom programu č. 27 boli

„Návrhy a podnety poslancov“.

36. Ako vyplýva z obrazovo-zvukového záznamu, ktorý bol prehraný na súdnom pojednávaní dňa
07.07.2021, poslankyňa mestského zastupiteľstva Lučenec R. predniesla na mestskom zastupiteľstve
dňa 27.06.2019 k bodu programu 17) Schvaľovanie odpadového hospodárstva Mesta Lučenec otázku

v znení: „Ja by som sa chcela opýtať, ja som to už na minulom zastupiteľstve riešila, ako interpeláciu
ohľadne tej spoločnosti, ktorá vykupovala papier z domácností, ľudia ju poznali ako tzv. žltú dodávku. Ja
som sa pýtala, prečo táto služba na území mesta bola zrušená, bolo mi povedané, že dostanem písomnú
odpoveď. V písomnej odpovedi som dostala v podstate to, čo som vedela, že to rieši MEPOS. Ja by som
sa chcela opýtať, prečo to nemôže byť naspäť táto služba zavedená? Počúvam skutočne od ľudí na to -

niekritiku,aleskôrponosy,žetobolaslužbadobrá,tážltádodávkachodilapriamododomov,vykupovala
ten papier a dávala ľuďom za to tie hygienické výrobky, tiež ako sa tu uvádza v tomto materiáli - toaletný
papier, hygienické vreckovky a pod.. Ja som sa z tej interpelácie, ktorú som na minulom zastupiteľstve,
alebo z tej odpovede na tú interpeláciu, ktorú som dala na minulom zastupiteľstve, nedozvedela dôvod,
prečo táto služba na území mesta nemôže existovať, hovorím - tá odpoveď mala dva riadky, že to rieši

MEPOS, ale ja som sa presne na to pýtala, prečo to rieši MEPOS a prečo táto služba znova nemôže
byť zavedená. Najmä starší ľudia ma oslovujú, a či by tá žltá dodávka znova nemohla chodiť po meste
a ten papier či nemohla vykupovať?“.

37. Na uvedenú otázku odpovedal prednosta mestského zastupiteľstva K.t (žalovaný 3/) nasledovne:

„Tzv. tá žltá dodávka, o ktorej Vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože jej bolo zrušené
povolenie, čo sa týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych úkonov, vieme vám predložiť
v písomnej podobe“.

38. Následne odpoveď žalovaného 3/ doplnila primátorka mesta T. (žalovaná 2/) v tomto znení: „Máme

to písomne,.... nesmú ju vykonávať, máme písomné - aspoň, čo som ja teda videla v rámci „na vedomie“,
písomné stanovisko Okresného úradu životného prostredia o tom, že táto služba nebola vykonávaná
v súlade so zákonom“.

39. K téme tzv. „žltej dodávky“ sa poslankyňa mestského zastupiteľstva R. vrátila aj pri prerokovaní bodu

programu 27) zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď uviedla: „a čo sa týka žltej dodávky, musím
sa k tomu vrátiť, mám pred sebou letáčik MEPOSU a mám pred sebou letáčik žltej dodávky, nie je
pravda, treba si potom naozaj overiť zodpovedne tie informácie, nie je pravda, že MEPOS ponúka
viacej ako ponúkala žltá dodávka, tá začína už na 3 kg papiera, ponúkala protihodnotu, MEPOS za 6kg papiera, možno sa to niekomu zdá malichernosť, ale dôchodcovia si tú službu naozaj pochvaľovali,
tiež mám informáciu tú, že tá žltá dodávka všetky potrebné povolenia mala, len mesto s ňou odmietlo
uzatvoriť zmluvu, takže poprosím, keď mi budete na túto otázku odpovedať, naozaj by som potrebovala

tú problematiku vedieť dôkladne a ja by som to naozaj dala kolegom poslancom na zváženie, či netreba
tú službu vrátiť do mesta, lebo mám na to veľa podnetov, že to chýba ľuďom“.

40. V zápisnici zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Lučenci zo dňa 27.06.2019 k bodu 17)
„Program odpadového hospodárstva mesta Lučenec na roky 2016 - 2020“ je rokovanie o tomto bode

programu opísané nasledovne:
Primátorka - materiál bol prerokovaný na poslaneckom grémiu.
R. - na predchádzajúcom zasadnutí sa opýtala ohľadne spoločnosti HANYX s.r.o. na výkup papiera.
Obdržala odpoveď, že uvedenú službu vykonáva v meste MEPOS s.r.o. Lučenec, ale z odpovede sa
nedozvedela, prečo uvedená služba nemôže byť znovu zavedená. Znovu sa opýtala, prečo sa uvedená
služba nemôže vrátiť do mesta. Občanom chýba služba spoločnosti HANYX.

Prednosta - „žltá dodávka“ musela prestať vykonávať svoju činnosť, nakoľko jej bolo zrušené povolenie
na túto činnosť.
Primátorka - máme písomné stanovisko Okresného úradu životného prostredia v Lučenci o tom, že táto
služba nebola vykonávaná v súlade so zákonom.
K.(pozn.-zamestnankyňamesta)-vspoločnostiMEPOSs.r.o.zberpapierajerealizovanývmesačných

intervaloch.Občaniakedykoľvekmôžudoniesťpapier.Harmonogramna2.polrok2019budezverejnený
v najbližšom čísle mestských novín a letáky sú doručované do všetkých domácností.

41. Z predmetnej zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva k bodu 27) „Návrhy a podnety
poslancov“ je vo vzťahu k predmetu konania zrejmé, že poslankyňa mestského zastupiteľstva R. dodala,

že čo sa týka „žltej dodávky“, porovnala letáčiky a podľa jej názoru nie je pravda, že MEPOS Lučenec
ponúka viac ako ponúkala firma HANYX s.r.o. Lučenec. Podľa jej informácií mala všetky potrebné
povolenia a doklady, ale mesto s ňou odmietlo uzatvoriť zmluvu. Požiadala o vysvetlenie a dala na
zváženie uvedenú službu vrátiť do mesta.

42. Listom zo dňa 25.07.2019 označeným ako „Návrhy a podnety poslancov zo zasadnutia mestského
zastupiteľstva zo dňa 27.06.2019 - odpoveď“ mesto Lučenec okrem iného odpovedalo poslankyni
mestského zastupiteľstva R. na jej podnet na zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného dňa
27.06.2019 nasledovne: „Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala v spoločnosti HANYX
s.r.o., Novomeského 30, Lučenec v dňoch 06.10.2017 a 23.11.2017 operatívnu kontrolu zameranú na

dodržiavanie ustanovení podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva za
kontrolované obdobie od 01.07.2016 do 06.10.2017. Z vykonanej operatívnej kontroly bol vyhotovený
protokol, v ktorom je uvedené, že spoločnosť HANYX s.r.o. Lučenec v kontrolovanom období vykonávala
mobilný zber a prepravu komunálneho odpadu katalógové číslo XXXXXX v meste Lučenec bez

uzatvorenej zmluvy s Mestom Lučenec, čím došlo k porušeniu § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z.“.

43. Z predloženého listinného dôkazu (printscreen obrazovky na č.l. 244 spisu) vyplýva, že uvedená
odpoveď v tomto znení je zverejnená aj na webovej stránke mesta Lučenec.

44. Žalobca predložil súdu aj interpeláciu poslankyne R. zo dňa 28.03.2019, v ktorej sa tiež venovala
téme zberu papiera, ktorý bol odovzdaný výlučne do kompetencie MEPOS a opýtala sa, prečo zber
papiera nemôže vykonávať podnikateľ, ktorý to doposiaľ vykonával.

45. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

46. Podľa § 19b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“), pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby
sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať

primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

47. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby.48. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

49. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

50. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

51. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

52. Podľa § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z.“), vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu, a prepravu
komunálnych odpadov, s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od
prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto
činnosti s obcou; to sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber, zber prostredníctvom
zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a elektroodpadu a na zber oddelene

vyzbieraného odpadu z iných zdrojov.

53.Podľa89ods.1písm.b)zákonač.79/2015Z.z.,autorizáciajeudelenieoprávneniaprávnickejosobe
na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „autorizácia na činnosť organizácie
zodpovednosti výrobcov“) alebo tretej osobe (ďalej len „autorizácia na činnosť tretej osoby“).

54. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z., ten, kto vykonáva zber odpadov bez prevádzkovania
zariadenia na zber odpadov ako svoj predmet podnikania, je povinný v lehote do 14 dní od začatia
výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva v
mieste svojho sídla alebo miesta podnikania; to neplatí, ak je na vykonávanie zberu odpadov potrebný

súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

55. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby upravená v § 19b Občianskeho zákonníka vo svojej
podstate vychádza z ustanovení § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú ochrany
osobnostných práv fyzických osôb, predovšetkým ich čiastkových práv na meno a česť. Na rozdiel od

práva fyzických osôb na dobré meno sa však dobrá povesť právnických osôb sa chráni bez toho, aby sa
práva podľa § 19b Občianskeho zákonníka priznané právnickým osobám kvalifikovali ako osobnostné
práva.

56. Dobrá povesť predstavuje nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty, ktoré sa spájajú

s právnickou osobou, predovšetkým určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce
právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou. Dobrá povesť predstavuje
predovšetkýmpoctivosť,serióznosť,dôveryhodnosť,slušnosť,vážnosť,spoľahlivosť,ktorézabezpečujú
uznanie a ocenenie výsledkov jej práce v podobe služieb, výkonov, či výrobkov a rešpektovanie
profesionálnej zdatnosti a odbornosti jej predstaviteľov. Dobrá povesť je základná hodnota, ktorá

podstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie výsledkov právnickej osoby v určitej oblasti
spoločenského života. Každá právnická osoba má právo na zachovanie dobrej povesti, na disponovanie
s ňou a v prípade neoprávneného zásahu do tohto práva iným subjektom má právo na jej ochranu.57. Dobrá povesť sa u právnickej osoby prezumuje, a to už od jej vzniku. Právnická osoba má dobrú
povesť do tej doby, dokedy nie je v konaní preukázaný opak.

58. Základným predpokladom poskytnutia ochrany dobrej povesti právnickej osoby je neoprávnenosť
zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý
vyvolať ujmu na dobrej povesti, t.j. nevyžaduje sa reálne vyvolanie následkov zásahu (napríklad
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/113/2009 zo dňa 31.01.2011,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/212/2007 zo dňa 23.09.2007).

59. Na vznik právnych následkov uvedených v § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa teda nevyžaduje
vyvolanie následkov zásahu. Požiadavka, aby podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu
dobrej povesti bolo vyvolanie následkov, by znamenala povinnosť súdu zisťovať tieto následky, čo by pri
abstraktnosti a subjektívnom ponímaní kategórie dobrej povesti mohlo byť v rozpore s cieľom právnej
úpravy ochrany dobrej povesti právnických osôb. Navyše zisťovanie týchto následkov by bolo objektívne

nemožné,nakoľkodotknutýsubjektsaonichnemusívčasalebovôbecdozvedieť.Zuvedenéhovyplýva,
ženiejenevyhnutnédokazovať,žedobrápovesťbolaskutočnepoškodená,alekúspešnémuuplatneniu
práva na ochranu dobrej povesti postačuje zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo
ohroziť právo na ochranu dobrej povesti, teda nevyžaduje sa vyvolanie reálneho následku. Tento záver
má svoje logické opodstatnenie vzhľadom na abstraktnosť a nemateriálnu povahu dobrej povesti, ktorú

nie je objektívne možné vyjadriť v zhmotnenej podobe a následne určiť reálny následok. V tomto sa
v podstate nemajetková ujma odlišuje od majetkovej ujmy. Z hľadiska právnej úpravy sa posudzuje
neoprávnený zásah v kontexte jeho objektívnej spôsobilosti, t.j. možnosti privodiť nemajetkovú ujmu a
nie z pohľadu reálneho vzniku ujmy.

60. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j.
na vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do dobrej povesti sa
nevyžaduje na strane pôvodcu zásahu zavinenie, a to ani úmyselné, ani nedbanlivostné. Z právneho
hľadiska pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti postačuje objektívna spôsobilosť privodiť ujmu,
t.j. škodlivý následok v podobe porušenia práv na ochranu dobrej povesti, podstatný je stav ohrozenia

dobrej povesti.

61. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno
zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla
o nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým

chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti
právnickej osoby. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví
občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy), pričom v
tomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje ohroziteľa, resp. porušiteľa dobrej povesti právnickej osoby.

62. Zásah do dobrej povesti právnickej osoby nie je možný vo všeobecnej rovine. Vždy sa musí jednať
o zásah do práv konkrétneho alebo aspoň jednoznačne určeného subjektu.

63. Ak sa oprávnený (aktívne legitimovaná právnická osoba - žalobca) domnieva, že sú predpoklady

vzniku zodpovednosti za zásah do dobrej povesti splnené, môže sa domáhať ochrany proti
ktorémukoľvek subjektu, ktorý do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby neoprávnene
zasahuje (pasívne legitimovaný subjekt).

64. Žalobca, ktorý sa domáha ochrany dobrej povesti, môže požadovať buď zdržanie sa zásahov do

dobrej povesti, odstránenie závadného stavu alebo poskytnutie primeraného zadosťučinenia, ktoré je
možné požadovať v peniazoch (žaloba zdržovacia, odstraňovacia alebo satisfakčná).

65. V predmetnom spore sa žalobca prvými tromi žalobnými nárokmi domáha určenia, že výroky
žalovaných 2/ a 3/, ktorými odpovedali na otázku poslankyne mestského zastupiteľstva mesta Lučenec

R.j prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu programu 17) Schvaľovanie
odpadového hospodárstva mesta Lučenec, ako aj písomná odpoveď žalovaného 1/ Mesto Lučenec,
ktorou odpovedal na otázku poslankyne mestského zastupiteľstva mesta Lučenec R. prednesenú na
mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu programu 17) Schvaľovanie odpadového hospodárstvaa k bodu programu 27) Návrhy a podnety poslancov, sú nepravdivé. Ďalším uplatneným nárokom si
žalobca uplatnil zabezpečenie ospravedlnenia a zverejnenia rozsudku.

66. Súd sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

67. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov (strán) vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho

práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie strany sporu v
hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, pokiaľ sa v konaní
preukáže, že žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

68. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/192/2004 zo dňa 01.07.2008,
uverejnený v ZSP 46/2008).

69. Tým, kto je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
dobrej povesti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je ten,
kto je pôvodcom zásahu, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá sa dopustila určitého
konania, ktoré podľa žalobcu neoprávnene zasahuje do jeho chránených práv, a teda subjekt takéhoto

zásahu, keďže k zásahu do práv nemôže v takomto prípade dôjsť spoločným konaním, za ktoré by
zasahujúci zodpovedali spoločne a nerozdielne. Uvedené platí aj pre konanie fyzických osôb, ktoré sú
v určitom vzťahu k osobe právnickej, a teda konanie tých, ktorí sa môžu podieľať na vytváraní vôle
právnickej osoby, keďže právnická osoba je subjektom konajúcim prostredníctvom fyzických osôb, a
teda subjektom, ktorý svoju vôľu nevytvára samostatne, ale prostredníctvom fyzických osôb. Je preto

potrebné vždy skúmať, kto je pôvodcom zásahu.

70. Pri posudzovaní, kto je zodpovedný za zásah do dobrej povesti právnickej osoby, či právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená podieľať sa na vytváraní vôle právnickej osoby, keďže zákon
takúto situáciu nepredpokladá, je potrebné na konanie fyzickej osoby za právnickú osobu analogicky

vychádzať z ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. ako v prípade majetkovej školy, pre
ktorú platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili a teda tieto osoby samé za škodu takto spôsobenú
nezodpovedajú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/228/2012 zo dňa
26.09.2013). Ak malo dôjsť k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, je potrebné skúmať, či za

zásah zodpovedá právnická osoba, ktorej vôľa bola vytvorená pri jej činnosti fyzickou osobou, ktorú na
tento zásah použila, alebo fyzickou osobou zodpovedajúcou samostatne za svoje konanie zasahujúce
do dobrej povesti právnickej osoby.

71. Zodpovedným subjektom za zásah do dobrej povesti je teda ten, kto neoprávnene zasiahol do

dobrej povesti právnickej osoby. Ak do dobrej povesti právnickej osoby zasiahol niekto, kto bol použitý
právnickou či inou fyzickou osobou na plnenie úloh tejto osoby, občianskoprávne sankcie zásadne
postihujú samotnú právnickú či fyzickú osobu. Iba v prípade vybočenia z rámca činnosti právnickej či
fyzickej osoby (t. j. exces), by občianskoprávne sankcie smerovali priamo proti tejto osobe (Rc 3/2003).72. Pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, ktorý by mal byť spôsobený niekým,
kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, je podstatné to, aby činnosť

tejto osoby nestrácala miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh tejto právnickej osoby. Subjektom
zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby je vždy pôvodca zásahu. Pôvodca zásahu
je preto povinný znášať prípadné následky svojho zásahu a teda vzniká mu povinnosť od zasahovania
do dotknutých práv upustiť, následky zásahu odstrániť (napríklad ospravedlnením sa), ako aj povinnosť
poskytnúť dotknutému subjektu peňažnú satisfakciu ako náhradu nemajetkovej ujmy.

73.Zvykonanéhodokazovaniavdanejveci,okreminéhoiprehratímobrazovo-zvukovéhozáznamu,mal
súd preukázané, že na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Lučenec konaného dňa 27.06.2019
skutočne odzneli aj výroky uvedené v žalobe žalobcu zo strany žalovanej 2/, ktorá zastupiteľstvo ako
primátorka mesta Lučenec viedla v zmysle programu rokovania, ako aj výrok žalovaného 3/, prednostu
mestského úradu, ktorí žalovaní 2/ a 3/ sa na otázku poslankyne R. vyjadrovali k otázke týkajúcej sa

služby mobilného výkupu triedeného odpadu (papiera) tzv. žltou dodávkou. Podľa názoru žalobcu tieto
výroky smerovali proti nemu a považuje ich za neoprávnený zásah do svojej dobrej povesti objektívne
spôsobilý privodiť mu ujmu.

74. Posudzujúc konania všetkých žalovaných založené na uvedených skutkových základoch, ktorým

malo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu, je súd toho názoru, že zodpovednosť za toto konanie
treba pričítať žalovanému 1/. Ako už súd uviedol vyššie, zodpovednosť za zásah do dobrej povesti sa
posudzuje u každého subjektu samostatne (teda kto bol pôvodcom zásahu) a nie kumulatívne konaním,
ktorým by sa subjekty mohli dopustiť zásahu spoločne. Z toho dôvodu žalobca pre úspech v spore nebol
povinný žalovať prípadne všetky subjekty, ktoré by mohli do jeho dobrej povesti zasiahnuť. Bolo preto

na žalobcovi, voči ktorým subjektom, o ktorých sa domnieva, že porušili jeho práva, ochranu svojich
práv na súde uplatní.

75. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich
práv, je správne označenie žalovaného, ktorým musí byť subjekt zodpovedný za takýto zásah. Ako

bolo uvedené vyššie, subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za ujmu podľa § 19b Občianskeho
zákonníka môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. V danej právnej veci je zrejmé, že výroky na
mestskom zastupiteľstve žalovaná 2/ predniesla ako primátorka mesta a žalovaný 3/ z pozície prednostu
mestského úradu, pričom v tomto smere súd dospel k záveru, že nie je daná pasívna legitimácia
žalovaných 2/ a 3/ v konaní, nakoľko z celkového kontextu ich prednesu vyplýva, že sa jednalo o

výroky prezentované nimi ako osobami, ktoré konali v mene mesta Lučenec a nie nimi samými ako
fyzickými osobami. Podľa názoru súdu mesto Lučenec zodpovedá za taký zásah, ktorý môže byť
považovaný priamo za jeho konanie. Žalovaní 2/ a 3/ okrem programových bodov neprezentovali svoje
osobné hodnotiace úsudku a vlastné vyjadrenia. V tomto prípade má súd za to, že zásah do dobrej
povesti žalobcu bol spôsobený žalovaným 1/ a nie žalovaným 3/ ako prednostnom mestského úradu ani

žalovanou 2/ ako štatutárom mesta, nakoľko tento zásah nevykazuje znaky tzv. excesu, teda vybočenia
z plnenia ich pracovných povinností. Preto súd žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie na konanie zamietol.

76. Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby na ochranu dobrej povesti právnickej osoby

žalobcu (v znení jej zmeny pripustenej uznesením zo dňa 11.10.2021) vo vzťahu k žalovanému 1/ Mestu
Lučenec.

77. Možné formy ochrany porušených práv právnickej osoby vyplývajú z ustanovenia § 19d ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jedná o prvé tri výroky petitu žaloby, ktorými žalobca žiadal určiť,

že ústne výroky žalovaných 2/ a 3/, ktorými odpovedali na otázku poslankyne mestského zastupiteľstva
mesta Lučenec R., prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu programu 17)
Schvaľovanie odpadového hospodárstva Mesta Lučenec a písomná odpoveď žalovaného 1/ na otázku
poslankyne mestského zastupiteľstva mesta Lučenec R.rednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa
27.06.2019 k bodu programu 17) Schvaľovanie odpadového hospodárstva Mesta Lučenec a doplnenú

v bode programu 27) Návrhy a podnety poslancov, nie sú pravdivé, má súd za to, že na takomto určení
nie je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem. V konaní o ochranu dobrej povesti sa súd
ako predbežnou otázkou zaoberá tým, či určité skutkové tvrdenia sú pravdivé alebo nie a ak dospeje kzáveru, že sú nepravdivé, tak sa súd zaoberá otázkou, aká forma satisfakcie dotknutej právnickej osobe
prináleží.

78. Hmotnoprávne ustanovenie § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka presne pomenováva nástroje,
ktorými sa môže žalobca v postavení právnickej osoby domáhať ochrany dobrej povesti právnickej
osoby. Zákon taxatívne ustanovuje, že je možné podať žalobu, aby sa osoba, ktorá zasahuje do dobrej
povestiprávnickejosoby,zdržalatakéhotokonaniaaodstránilazávadnýstav.Taktiežsamožnodomáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré je možné požadovať aj v peniazoch. Na to, aby sa právnická osoba

mohla domáhať ochrany dobrej povesti právnickej osoby, musí byť vykonaný zásah do jej práv, ktorý
zásah právnická osoba musí jednoznačne identifikovať a tento zásah musí súd, pokiaľ právnická
osoba mieni byť v konaní úspešnou, vyhodnotiť ako taký, na základe ktorého právnická osoba má
právo podať žalobu na zdržanie sa tohto zásahu a odstránenie závadného stavu, resp. primeraného
zadosťučinenia, ktoré môže byť aj v peniazoch. Tieto nároky v sebe konzumujú určenie, že k zásahu
došlo a že tento zásah má charakter zásahu odôvodňujúceho podanie žaloby podľa § 19b ods. 2, 3

Občianskeho zákonníka. Taxatívne stanovené nástroje ochrany dobrej povesti právnickej osoby nie je
možné rozširovať.

79. Na rozdiel od § 13 Občianskeho zákonníka, ktorý len príkladmo vypočítava formy žalôb, ktoré môže
fyzická osoba podať s cieľom chrániť svoju osobnosť, v zmysle ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho

zákonníka má právnická osoba zúžený a presne zákonom stanovený rozsah možnosti ochrany dobrého
mena a dobrej povesti. Pokiaľ žalobca žiadal určenie, že tvrdenia žalovaných 2/ a 3/ a písomná
odpoveď žalovaného 1/ sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej
povesti žalobcu, v takom prípade, keďže nejde o žalobu podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, je
povinnýpreukazovaťnaliehavýprávnyzáujemprávenatakomtourčení(ktomupozrinapríkladrozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17Co/53/2020 zo dňa 25.03.2021).

80. Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 1540 s., str. 501, 502), žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je

alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím
rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny
záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu
podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob
ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý

právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to
tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k
jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z
osobitného predpisu“). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to,
že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na

preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.

81. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení,
či tu právo je alebo nie je (na určovacej žalobe), ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného
práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu

jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty možno
(preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného
práva. Žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok.

82. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade)

žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje
sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na plnenie.

83. V danom prípade samotný žalobca na súdnom pojednávaní dňa 07.07.2021 prostredníctvom svojho
právnehozástupcupotvrdil,žejehoprávobolokonanímžalovanýchporušené,nielenohrozené.Uviedol,

že k zásahu došlo a tento trvá. Má za to, že „sa to konzumuje“ (ohrozenie a porušenie práva).

84. Za daného stavu musel súd konštatovať, že žalobca v prejednávanej veci naliehavý právny záujem
na takomto určení nepreukázal.85. Keďže v danom prípade bolo možné priamo žalovať na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a)
CSP (čo žalobca aj urobil v petite žaloby - navrhovaných výrokoch 4. a 5.), dospel súd k záveru, že

určovacia žaloba [§ 137 písm. c) CSP)] je nedôvodná, pretože má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu dôvodnosti ochrany vyplývajúcej z § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu
v časti týkajúcej sa prvých troch výrokov uplatneného žalobného návrhu zamietol. Predmetnými výrokmi
žalovaných 2/ a 3/ a písomnou odpoveďou žalovaného 1/, resp. ich pravdivosťou alebo nepravdivosťou,
sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou.

86. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca preukázal, že výroky žalovaných 2/ a
3/ prednesené na mestskom zastupiteľstve dňa 27.6.2019 smerujú voči žalobcovi. Podľa názoru súdu
niet pochybností o tom, že diskusia, otázky aj odpovede na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019
ohľadne tzv. žltej dodávky sa týkali spoločnosti HANYX s.r.o., teda žalobcu, nie spoločnosti SAGI, ktorá
vykonávala mobilný výkup papiera pred spoločnosťou HANYX a ktorá ukončila svoju podnikateľskú

činnosť v mesiaci jún 2016. Samotní žalovaní na pojednávaní dňa 07.07.2021 uviedli, že hoci v
celom vystúpení sa nikde nespomínal názov obchodnej spoločnosti HANYX, „samozrejme, aby sme
to nemuseli ďalej rozoberať, všetci sme vedeli, o čom sa rozprávame, teda že sa rozprávame o žltej
dodávke spoločnosti HANYX, pretože tých vystúpení na zastupiteľstve v skoršej dobe bolo podstatne
viac“. V tomto presvedčení súd utvrdzuje aj zápisnica zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa

27.06.2019 k bodu programu 17) „Schvaľovanie odpadového hospodárstva Mesta Lučenec na roky
2016 - 2020“, kde sa výslovne uvádza, že „poslankyňa mestského zastupiteľstva R. uviedla, že na
predchádzajúcom zasadnutí sa opýtala ohľadne spoločnosti HANYX s.r.o. na výkup papiera. Obdržala
odpoveď, že uvedenú službu vykonáva v meste MEPOS s.r.o. Lučenec, ale z odpovede sa nedozvedela,
prečouvedenáslužbanemôžebyťznovuzavedená.Znovusaopýtala,prečosauvedenáslužbanemôže

vrátiť do mesta. Občanom chýba služba spoločnosti HANYX.“. To rovnako platí aj pre časť zápisnice
k bodu programu 27) „Návrhy a podnety poslancov“, kde je uvedené, že „poslankyňa mestského
zastupiteľstva R.odala, že čo sa týka „žltej dodávky“, porovnala letáčiky a podľa jej názoru nie je pravda,
že MEPOS Lučenec ponúka viac ako ponúkala firma HANYX s.r.o. Lučenec“.

87. Súd sa zaoberal teda tým, či každý jeden výrok, ktorý bol napadnutý zo strany žalobcu, a ktorý
bol prednesený na mestskom zastupiteľstve žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ako aj písomná odpoveď
žalovaného 1/ poslankyni R. boli výrokom, ktorý má charakter buď nepravdivého tvrdenia alebo sa jedná
o neprimeraný hodnotiaci úsudok žalovaných. V tomto smere sa súd osobitne zaoberal každým jedným
výrokom a z tohto pohľadu aj každý jeden výrok, resp. odpoveď preskúmal.

88. Pokiaľ sa jedná o prvý výrok, ktorým malo dôjsť k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby
žalobcu, a to výrok žalovaného 3/ - prednostu mestského zastupiteľstva K. v znení: „Tzv. tá žltá dodávka,
o ktorej Vy hovoríte, musela prestať fungovať kvôli tomu, pretože jej bolo zrušené povolenie, čo sa
týka konkrétnych vecí alebo listinných, administratívnych úkonov, vieme vám predložiť v písomnej

podobe“, jedná sa o skutkové tvrdenie. Jednalo sa o odpoveď na otázku poslankyne mestského
zastupiteľstva Lučenec R., prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu programu
17) Schvaľovanie odpadového hospodárstva Mesta Lučenec v znení: „Ja by som sa chcela opýtať, ja
som to už na minulom zastupiteľstve riešila, ako interpeláciu ohľadne tej spoločnosti, ktorá vykupovala
papier z domácností, ľudia ju poznali ako tzv. žltú dodávku. Ja som sa pýtala, prečo táto služba na území

mesta bola zrušená, bolo mi povedané, že dostanem písomnú odpoveď. V písomnej odpovedi som
dostala v podstate to, čo som vedela, že to rieši MEPOS. Ja by som sa chcela opýtať, prečo to nemôže
byť naspäť táto služba zavedená? Počúvam skutočne od ľudí na to - nie kritiku, ale skôr ponosy, že to
bola služba dobrá, tá žltá dodávka chodila priamo do domov, vykupovala ten papier a dávala ľuďom za
to tie hygienické výrobky, tiež ako sa tu uvádza v tomto materiáli - toaletný papier, hygienické vreckovky

a pod.. Ja som sa z tej interpelácie, ktorú som na minulom zastupiteľstve, alebo z tej odpovede na
tú interpeláciu, ktorú som dala na minulom zastupiteľstve, nedozvedela dôvod, prečo táto služba na
území mesta nemôže existovať, hovorím - tá odpoveď mala dva riadky, že to rieši MEPOS, ale ja som
sa presne na to pýtala, prečo to rieši MEPOS a prečo táto služba znova nemôže byť zavedená. Najmä
starší ľudia ma oslovujú, a či by tá žltá dodávka znova nemohla chodiť po meste a ten papier či nemohla

vykupovať?“.

89. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť v predmete činnosti - podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečnýmodpadom. Na uvedený predmet činnosti má vydané oprávnenie Okresným úradom Lučenec,
odborom živnostenského podnikania zo dňa 01.03.2016. Rovnako tak je od 11.08.2016 registrovaná
Okresným úradom Lučenec, odborom starostlivosti o životné prostredie na činnosť obchodníka

a sprostredkovateľa, pričom predmetom tejto registrovanej činnosti podľa § 98 ods. 2 zákona o
odpadoch je obchodovanie s odpadom a sprostredkovanie predaja a ďalšieho nakladania s odpadom.
Žalobca má od 29.0.2016 uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou ENVI-PAK, a.s. ako s organizáciou
zodpovednosti výrobcov podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch. Zo strany žalovaných nebolo
v konaní preukázané, že by mal žalobca niektoré z týchto oprávnení počas svojej existencie zrušené,

pozastavené alebo odňaté. Tiež bolo preukázané, že žalobca nepochybne v období od 01.07.2016
do 31.12.2016 vykonával mobilný zber a prepravu komunálneho odpadu katalógové číslo 20 01 01 -
papier a lepenka, kategória odpadu: ostatný v meste Lučenec, pričom tak urobil v objeme 108,744 ton,
a to v čase, kedy sa žalobca uchádzal o uzatvorenie zmluvy podľa § 81 ods. 13 zákona o odpadoch s
mestom Lučenec. Možno teda konštatovať, že žalobca na území mesta Lučenec skutočne poskytoval
služby tzv. žltej dodávky v segmente výkupu papiera od občanov, resp. domácností. Keďže nakoniec k

uzatvoreniuzmluvysmestomLučenecnedošlo,žalobcatútočinnosťukončil,žltádodávkateda„prestala
fungovať“. Dôvodom však nebolo zrušené povolenie, ako odznelo na mestskom zastupiteľstve, ale
neuzavretie zmluvy. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že uvedený výrok nebol prednesený právnikmi, ale laikmi
a že pod pojem povolenie je možné subsumovať aj rozhodnutie o uzavretí zmluvy, podľa názoru súdu
toto tvrdenie neobstojí. Slovné spojenie „bolo zrušené povolenie“ evokuje situáciu, kedy bol určitý

subjekt najprv držiteľom, nositeľom nejakého oprávnenia alebo povolenia, ktoré mu bolo následne
odňaté, zrušené, čo absolútne nekorešponduje s názorom prezentovaným žalovanými, keďže zmluva
so žalobcom nebola nikdy uzavretá, a preto nemohla byť následne ani „zrušená“. Preto súd verifikoval
toto tvrdenie žalovaného 3/ ako nepravdivé.

90. Pokiaľ ide o druhý napádaný výrok, konkrétne výrok žalovaného 2/ - primátorky mesta Lučenec T. v
znení: „Máme to písomne,.... nesmú ju vykonávať, máme písomné - aspoň, čo som ja teda videla v rámci
„na vedomie“, písomné stanovisko Okresného úradu životného prostredia o tom, že táto služba nebola
vykonávaná v súlade so zákonom“, rovnako sa jednalo o odpoveď na otázku poslankyne mestského
zastupiteľstva Lučenec R., prednesenú na mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2019 k bodu programu

17) Schvaľovanie odpadového hospodárstva Mesta Lučenec v znení: „Ja by som sa chcela opýtať, ja
som to už na minulom zastupiteľstve riešila, ako interpeláciu ohľadne tej spoločnosti, ktorá vykupovala
papier z domácností, ľudia ju poznali ako tzv. žltú dodávku. Ja som sa pýtala, prečo táto služba na území
mesta bola zrušená, bolo mi povedané, že dostanem písomnú odpoveď. V písomnej odpovedi som
dostala v podstate to, čo som vedela, že to rieši MEPOS. Ja by som sa chcela opýtať, prečo to nemôže

byť naspäť táto služba zavedená? Počúvam skutočne od ľudí na to - nie kritiku, ale skôr ponosy, že to
bola služba dobrá, tá žltá dodávka chodila priamo do domov, vykupovala ten papier a dávala ľuďom za
to tie hygienické výrobky, tiež ako sa tu uvádza v tomto materiáli - toaletný papier, hygienické vreckovky
a pod.. Ja som sa z tej interpelácie, ktorú som na minulom zastupiteľstve, alebo z tej odpovede na
tú interpeláciu, ktorú som dala na minulom zastupiteľstve, nedozvedela dôvod, prečo táto služba na

území mesta nemôže existovať, hovorím - tá odpoveď mala dva riadky, že to rieši MEPOS, ale ja som
sa presne na to pýtala, prečo to rieši MEPOS a prečo táto služba znova nemôže byť zavedená. Najmä
starší ľudia ma oslovujú, a či by tá žltá dodávka znova nemohla chodiť po meste a ten papier či nemohla
vykupovať?“. Súd má za to, že tiež ide o skutkové tvrdenie.

91. Vo vzťahu k tomuto výroku sa súd domnieva, že prvá časť výroku „Máme to písomne,.... nesmú ju
vykonávať“ je rovnako nepravdivá a nekorešponduje ani so znením písomného stanoviska Okresného
úradu životného prostredia (správne malo byť uvedené Slovenskej inšpekcie životného prostredia),
na ktoré žalovaná 2/ poukazovala a v ktorom sa uvádzalo, že spoločnosť HANYX s.r.o. Lučenec v
kontrolovanom období vykonávala mobilný zber a prepravu komunálneho odpadu bez uzatvorenej

zmluvy s mestom Lučenec, čím došlo k porušeniu § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z. Záver
predneseného výroku však možno považovať za pravdivý, pretože je zrejmé, že žalobca porušil zákon
o odpadoch, a teda služba nebola vykonávaná v súlade so zákonom.

92. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že to, či sa predmetnými výrokmi odpovedalo na prvú alebo

druhú časť otázky poslankyne R. smerovanú do minulosti (prečo táto služba na území mesta bola
zrušená) alebo do budúcnosti (prečo táto služba znova nemôže byť zavedená) je v podstate bez
právneho významu, keďže výroky objektívne zazneli v prednesenom znení a ako také obsahovali
nepravdivé tvrdenia. Tieto výroky boli podľa názoru súdu objektívne spôsobilé zasiahnuť do právžalobcu chránených ustanovením § 19b Občianskeho zákonníka, pričom do týchto práv zasahovali
neoprávnene, zvlášť za situácie, keď sa jednalo o pertraktovanú tému, ktorá vyvolávala záujem
verejnosti, o čom svedčia tri petície obyvateľov mesta v roku 2017 v prospech výkupu papiera v meste

Lučenec spoločnosťou žalobcu, ktorá téma bola opakovane medializovaná v miestnej tlači (v roku
2017), opakovane bola predmetom diskusie na pôde mestského zastupiteľstva v Lučenci, čo potvrdila
žalovaná strana aj svedkyňa R., ktorá uviedla, že ona sama sa na túto službu viackrát dotazovala z
podnetu občanov mesta (okrem 27.06.2019 tiež napríklad na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa
28.03.2019). Sporné výroky naviac zazneli na zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktoré je verejné a

bolo vysielané prostredníctvom televízneho signálu (lokálnou televíziou), a preto treba vychádzať z toho,
že mali širokú publicitu. Výroky žalovaných 2/ a 3/ tak, ako boli formulované, boli spôsobilé vyvolať
dojem, že dôvodom, prečo toľko žiadaná služba nemôže byť pre občanov v meste Lučenec vykonávaná,
je, že ju žalobca nemôže vykonávať, pretože mu bolo zrušené povolenie. Ako uviedla svedkyňa R., aj
u nej výroky vyvolali pocit, že žalobca nedisponuje nejakým osobitným povolením, ktoré sa vyžaduje.
Z ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že u žalovaného 1/ je daná zodpovednosť za zásah do

práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.

93. Ako už bolo uvedené vyššie, zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti je založená na
objektívnom princípe, bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel či konanie
v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne, či len nedbalo určité

tvrdenia preberal a ďalej rozširoval, spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu na to, či si bol
vedomý neoprávnenosti zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené ani z tzv.
ospravedlniteľného omylu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví (bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto
tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Podľa názoru súdu žalovaní v danom prípade nepreukázali, že

namietané výroky žalovaných 2/ a 3/ sú pravdivé (neuniesol dôkaz pravdy).

94. Pokiaľ ide o písomnú odpoveď žalovaného mesta Lučenec zo dňa 25.07.2019, ktorou odpovedal
na otázku poslankyne mestského zastupiteľstva Lučenec R. v znení: „Slovenská inšpekcia životného
prostredia vykonala v spoločnosti HANYX s.r.o., Novomeského 30, Lučenec v dňoch 06.10.2017 a

23.11.2017 operatívnu kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení podľa zákona č. 79/2015 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné
právne predpisy odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.07.2016 do 06.10.2017. Z
vykonanej operatívnej kontroly bol vyhotovený protokol, v ktorom je uvedené, že spoločnosť HANYX
s.r.o. Lučenec v kontrolovanom období vykonávala mobilný zber a prepravu komunálneho odpadu

katalógové číslo XXXXXX v meste Lučenec bez uzatvorenej zmluvy s mestom Lučenec, čím došlo
k porušeniu § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z.“, súd toto tiež považoval za fakty (tvrdenia). Podľa
názoru súdu však touto odpoveďou nebolo zo strany žalovaného 1/ zasiahnuté do dobrej povesti
žalobcu. Samotné uvedenie možného nepravdivého údaju, dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej
osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti. Na druhej strane, každé uvedenie

nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať takýto zásah. To zvlášť platí za situácie, kedy sa
jednalo o prevzatie oznámenia orgánu štátnej správy (teda o výroky tretej osoby, nie žalovaného 1/),
ktorý sám vykonával kontrolu žalobcu a žalovaný 1/ mal teda túto informáciu takpovediac z prvej ruky
a nebol dôvod považovať ju za nespoľahlivú alebo pochybovať o jej hodnovernosti. To, že sa neskôr
ukázala táto informácia sčasti nekorektnou (keďže žalobca vykonával činnosť bez uzatvorenia zmluvy

do 31.12.2016, nie do 06.10.2017), nemožno pričítať na ťarchu žalovaného. Samotné rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu Banská Bystrica, ani Slovenskej inšpekcie
životného prostredia, ústredia Bratislava nebolo žalovanému 1/ doručované, keďže nebol účastníkom
správneho konania. Rozhodnutie správneho súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici) o správnej žalobe
žalobcu, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré je zverejnené aj na stránke Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky a každý sa s ním môže oboznámiť, bolo vydané až dňa 15.01.2020, teda až
po zasadnutí mestského zastupiteľstva zo dňa 27.06.2019 a vyhotovení písomnej odpovede zo dňa
25.07.2019, preto ho žalovaný 1/ v tomto smere nemohol použiť.

95. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto žalobe žalobcu vyhovel v časti ospravedlnenia

a v časti zverejnenia rozsudku súdu na webovej stránke mesta po dobu 6 mesiacov po nadobudnutí
jeho právoplatnosti. Pre úplnosť súd poznamenáva, že ak sa žalobca domáhal určenia nepravdivosti
dvoch výrokov žalovaných 2/ a 3/ a písomnej odpovede žalovaného 1/, nie je súdu úplne zrejmé, z akého
dôvodu žiadal ospravedlnenie len za prvý výrok, ktorý predniesol žalovaný 3/. Každopádne, pri tomtovýroku súd dospel k záveru, že tento výrok nebol pravdivý, pričom ním bolo zasiahnuté do práva na
ochranu dobrej povesti žalobcu, preto súd žalobe žalobcu v časti ospravedlnenia vyhovel.

96. Záverom súd pre úplnosť poznamenáva, že neuniklo pozornosti súdu, že žalobca celkom
jednoznačne tiež pochybil, keď vykonával mobilný zber papiera od občanov bez uzatvorenej zmluvy
s mestom Lučenec, a teda porušil zákon o odpadoch (§ 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z.), ako vo
svojom oznámení mestu uviedla Slovenská inšpekcia životného prostredia, teda vykonával túto činnosť
neoprávnene a dopustil sa tým iného správneho deliktu ako právnická osoba, ktorá porušila povinnosť

podľa § 81 ods. 13 zákona č. 79/2015 Z. z., ako tiež uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
rozhodnutí zo dňa 15.01.2020. Hoci uzatváranie zmluvy podľa § 81 ods. 13 zákona o odpadoch medzi
žalobcom a žalovaným 1/ ani priebeh kontraktačného procesu, ktorý napokon nebol zavŕšený podpisom
zmluvy, nie je predmetom tohto konania a súd ho preto nebude ani hodnotiť, je pre súd nepochopiteľné,
že žalobca takto konal (vykonával činnosť bez uzatvorenia zmluvy), keď sám poukázal na skutočnosť,
že má uzatvorené zmluvy na takúto činnosť s viacerými obcami, preto mu muselo byť známe, že

predpokladom uzavretia zmluvy s obcou, resp. mestom je nielen podpis oprávnenej osoby, ale aj jej
zverenie podľa § 47a Občianskeho zákonníka ako zmluvy povinne zverejňovanej, ktoré zverejnenie je
podmienkou nadobudnutia účinnosti zmluvy.

97. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

98. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

99. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

100. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

101. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

102. Keďže žaloba voči žalovaným 2/ a 3/ bola v celom rozsahu nedôvodná, súd žalobu žalobcu voči
žalovaným 2/ a 3/ zamietol a žalovaným 2/ a 3/, ktorí mali v konaní úspech, priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

103. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu voči žalovanému 1/, súd žalobe vyhovel v rozsahu týkajúcom sa
dvoch výrokov (vo veci uloženia povinnosti ospravedlniť sa a zverejnenia rozsudku) a v jednom výroku
týkajúcom sa žalovaného 1/ (tretí určovací výrok petitu žaloby) žalobu zamietol. V pomernom vyjadrení

úspech žalobcu predstavuje 2/3 k úspechu žalovaného 1/, ktorý je 1/3. Čistý úspech žalobcu činí 1/3
(t.j. 2/3 - 1/3), preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v takomto
rozsahu.

104. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská
cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).