Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/127/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206812
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1219206812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa
rodičov - matka: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, P. F., V., zastúpená Mgr. Kristínou Monosi
Lehoťanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2 a otec: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomN.S.XX,A.,onávrhumatkynazvýšenievýživnéhonamaloletédieťaaúpravustyku,naodvolanie
otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/22/2020-165, zo dňa 08.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 39P/22/2020-165, zo dňa 08.12.2020, zvýšil výživné otcovi na
maloletú Q. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 02.12.2019
do 30.06.2020 a na sumu 190 eur mesačne od 01.07.2020, ktoré výživné uložil otcovi uhrádzať vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú Q. V., nar. XX.XX.XXXX za
obdobie od 02.12.2019 do 30.11.2020 v sume 718,30 eur uložil otcovi splácať v splátkach po 47,89 eur

mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc dňom 01.12.2020, pod následkom straty
výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Týmto zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.04.2010, č. k. 27P/93/2010-21, vo výroku o výživnom. Konanie
o návrhu matky na úpravu styku otca s maloletou zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods.
1,§76ods.1,§77ods.1,§78ods.1,3 Zákonaorodine,§2ods.1a2,§111písm.c/ad/,§121 zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú
je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.04.2010, č.k. 27P/93/2010-21, (právoplatným dňa 22.05.2010),
ktorým súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej 100 eur mesačne od 01.05.2010 vždy do 15. dňa v
mesiaci k rukám matky. V tom čase bola matka rozvedená, na materskej dovolenke, bol jej vyplácaný

rodičovský príspevok vo výške 256 eur, mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V. (otec
prispieval na výživu maloletého sumou 116 eur), s maloletými deťmi bývala v byte, ktorý jej poskytla
matka. Otec bol slobodný, bez ďalšej vyživovacej povinnosti a jeho príjem na zdanenie za rok 2009 činil
4.922 eur, t.j. 410 eur mesačne. Porovnaním pomerov od poslednej úpravy výživného mal preukázané,že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, jej prirodzeným rastom a s tým súvisiacim zvýšením
výdavkov, ktoré ustálil vo výške cca 350 eur mesačne. Konštatoval, že maloletá v šk. roku 2019/2020
nastúpilado 5.ročníkazákladnejškoly,bolačlenkoutanečno-športovéhoklubuKLIMODANCESTUDIO

Bratislava, kde matka uhrádzala členské, oblečenie i obuv maloletej. V šk. roku 2020/2021 je maloletá
členkou tanečnej skupiny Moving Souls, kde matka mesačne uhrádza členské a zároveň i hodiny
gymnastiky. Zohľadnil náklady na maloletú vyčíslené matkou v sume 350 eur mesačne pozostávajúce z
poplatku za stravu v škole, bývanie, stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, zubára, lieky v prípade
potreby, cestovné a rôzne nepravidelné výdavky ako školské výlety, voľnočasové aktivity, športové

potreby, kultúru. Konštatoval, že maloletá nemá zdravotné problémy a vzal v úvahu, že matka poukázala
na to, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nemala možnosť dcére kúpiť notebook a zároveň
upozornila na potrebu zabezpečiť maloletej doučovanie z matematiky a angličtiny. Zmenu pomerov
vyhodnotil aj na strane matky pribudnutím vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu k maloletému B.
nar. v roku XXXX a vo vzťahu k majetkovým pomerom matky nadobudnutím spoluvlastníctva rodinného
domu s pozemkami a bytu, ktoré vlastní v podielovom spoluvlastníctve so svojim manželom, pričom z

finančných prostriedkov z predaja bytu nadobudla osobné motorové vozidlo zn. Daciu Duster Tiež mal
preukázanú zmenu osobného stavu matky (manželstvo uzavreté v auguste 2016), s manželom a tromi
maloletými deťmi žije v rodinnom dome v V., ktorý majú s manželom v podielovom spoluvlastníctve od
augusta 2017 a tento prefinancovali hypotekárnym úverom, pričom byt, ktorý matka vlastnila, predala
v roku 2017 a nadobudla podiel k bytu v Bratislave, ktorý s manželom neprenajímajú. Konštatoval,

že matka do marca 2020 bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok do decembra
2019 vo výške 220,70 eur mesačne, od januára 2020 do marca 2020 vo výške 370 eur mesačne, k tomu
poberá prídavky na tri maloleté deti vo výške 24,95 eur na každé dieťa, výživné na syna V. vo výške 150
eur mesačne a daňový bonus na tri maloleté deti si uplatňuje matkin manžel, aktuálne vo výške 90,88
eur mesačne. Mal preukázané zvýšenie príjmu matky, ktorá je od marca 2020 zamestnaná (kuchárka),

jej priemerný čistý mesačný príjem činí 570,50 eur, jej manžel dosahoval priemerný čistý mesačný
príjem za rok 2019 vo výške 1.814,42 eur a v roku 2020 1.926,17 eur. Na strane otca konštatoval, že
osobný stav nezmenil, nemá zdravotné problémy, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva so svojou
partnerkou a jej dvomi deťmi vo svojej záhradnej chate v V., pričom uhrádza náklady na bývanie, jeho
partnerka hradí platby za stravu, aktuálne otec podľa svojho vyjadrenia uhrádza i náklady na bývanie

v celej výške a financuje si aj stravu. K majetkovým pomerom otca mal preukázané, že je vlastníkom
záhrady (venuje sa pestovaniu ovocia a zeleniny, chovu sliepok a králikov, včelárstvu), vlastni dve
osobné vozidlá a mesačne prispieva svojmu bratovi, ktorý sa nachádza vo väzbe. Príjem otca vyhodnotil
ako zvýšený, keď do marca 2020 otec zarábal v priemere mesačne za rok 2019 sumu 653,45 eur netto,
za obdobie od januára 2020 do marca 2020 sumu 947,70 eur (v spoločnosti Z. B., a.s.), od apríla 2020

bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 16,50
eur na deň, t.j. cca 495 eur mesačne a od 03.07.2020 sa opätovne zamestnal v rovnakej spoločnosti,
jeho príjem činil za júl 2020 čistú mzdu 691,62 eur, pričom podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni sa
otcova brutto mzda od augusta 2020 zvýšila o 170 - 220 eur mesačne oproti brutto mzde za júl 2020
(činila 886 eur). Poukázal na to, že výdavky na maloleté dieťa majú prednosť pred inými výdavkami,

preto neprihliadal na výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, t.j. výdavky na bývanie v celej
výške, ktoré hradil otec sám, hoci s ním býva i partnerka s jej dvomi deťmi, príspevky bratovi a finančné
zaťaženie sa otca bezúčelovým úverom čerpaným v roku 2020. Vzal v úvahu, že styk otca s maloletou sa
realizuje sporadicky a len príležitostne jej zakupuje darčeky. Výživné zvýšil od podania návrhu matky zo
sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a od júla 2020 na sumu 190 eur mesačne berúc do

úvahy, že otec sa opätovne zamestnal. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Zročné výživné za obdobie od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, t.j. od 02.12.2019, do
30.11.2020 ustálil vo výške 718,30 eur (6 mesiacov roka 2020 x 50 eur + 5 mesiacov roka 2020 x 90
eur + 30 dní z mesiaca 12/2019 x 1,61 eur = 798,30 eur) po započítaní uhradeného výživného otcom
nad rámec súdom určeného výživného po 20 eur mesačne za mesiace august 2020 až november 2020

(spolu 80 eur). So súhlasom opatrovníka a prihliadajúc na výšku zročného dlhu povolil otcovi splátky
zročného výživného po 47,89 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc dňom
01.12.2020, pod následkom straty výhody splátok. O zastavení konania o návrhu matky na úpravu styku
rozhodol v súlade s ust. § 29 ods. 1 až 3 CMP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa navrhujúc napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné na maloletú a vo výroku o zročnom výživnom, zmeniť tak,
že súd zvýši výživné na maloletú na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti napádaného
rozsudku. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštanciedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam majúcim dopad práve na
určenie výšky výživného. Náklady vyčíslené matkou na odôvodnené potreby maloletej považoval za
nadhodnotené a súčasne poukázal na vyššie príjmy matky. Mal za to, že súd prvej inštancie nevenoval

pozornosť jeho vysvetleniam ohľadom príjmov tvoriacim zdroj jeho obživy. Zdôraznil, že v určitom období
bol bez príjmu a v čase vyhlásenia rozsudku dosahoval príjem 780 eur mesačne. Svoje nákladové
položky jasne vysvetlil a tieto zodpovedajú jeho reálnemu príjmu, pričom je zrejmé, že finančná situácia
rodičov je neporovnateľná. Namietal, že súd prvej inštancie nemal záujem o skúmanie jeho mzdy
a pri zvýšení výživného zvolil len matematický postup bez zohľadnenia jeho zárobku, čím nedošlo

k spravodlivému rozhodnutiu. Dal do pozornosti, že v konaní upozorňoval, že matka nepreukázala
výšku svojho reálneho príjmu, nakoľko disponuje aj príjmom z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť
zamlčala. Pokiaľ ide o vyčíslené náklady matkou do týchto nemal možnosť zasiahnuť, keďže sa
diali bez jeho vedomia. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej plnenie vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom je povinnosťou oboch rodičov, t.j. podieľať sa na nákladoch na zabezpečení
existenčných potrieb dieťaťa podľa svojich možností a schopností. Mal za to, že súd prvej inštancie sa

daným neriadil, keď výživné zvýšil bez ozrejmenia si jeho nepriaznivej situácie, ktoré má zhoršujúcu
sa tendenciu a uvedenému nevenoval pozornosť. Namietal, že súd nezohľadnil reálne náklady, ktoré
vyčíslil v sume 550 eur mesačne, pričom v danej situácii sa ocitol bez svojho zavinenia. Pri rešpektovaní
uloženej povinnosti platiť výživné mu zostane suma 280 eur mesačne, ktorá je porovnateľná so životným
minimom.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
5.Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštanciepodľa§65,§66zák.č.161/2015Z.z.Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi a poukazuje na ne.

7. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výšky výživného porovnal pomery na
strane maloletej a jej rodičov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine ) a správne vyhodnotil zmenu pomerov na
strane maloletej, ktorá od poslednej úpravy výživného, t.j. v priebehu 10 rokov, nesporne nastala
jej prirodzeným rastom, nástupom na druhý stupeň základnej školy a s tým súvisiacimi zvýšenými
výdavkami, pričom počas celého tomto obdobia dochádzalo ku zmenám absolvovaním pobytu maloletej

v predškolskom zariadení a jej nástupom na povinnú školskú dochádzku. Odvolací súd sa stotožňuje
s výkladom súdu prvej inštancie, čo treba rozumieť pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa
a dodáva, že uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať
pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov
primeraných veku dieťaťa, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením bežných potrieb

sa náklady na maloletú od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili (v čase posledného rozhodnutia
o výživnom bola maloletá vo veku dvoch rokov). Treba uviesť, že odôvodnenými potrebami maloletého
dieťaťa sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také
potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné,
kultúrne, a pod.. Je nesporné, že matka výdavky na odôvodnené potreby maloletej riadne vyčíslila

a preukázala, pričom odvolací súd sa stotožňuje s výškou ustálených nákladov v sume 350 eur
mesačne (školné 6 eur, triedny fond 8 eur, strava v škole 16 eur, strava doma 100 eur, oblečenie 15
eur, lieky a zdravotné starostlivosť 15 eur, bývanie 35 eur /podiel nákladov/, hygienické potreby 20
eur, školské pomôcky 20 eur, cestovné 10 eur, voľnočasové aktivity (školské výlety, športové potreby,
kultúra, lyžiarsky výcvik, letný tábor) v priemere 20 eur, mobilný telefón kredit 3 eur., tanečný krúžok

27 eur, sporenie 20 eur a ďalšie nepredvídateľné náklady v priemere 30 eur mesačne (prestavujúce
platby za dovolenky a sezónne oblečenia). Správne súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že
otec s maloletou trávi čas len sporadicky a okrem výživného jej nad rámec neprispieva s výnimkou
drobných súm vreckového a darčekov. Je teda nepochybné, že osobnú starostlivosť a potreby maloletej
výraznou mierou zabezpečovala matka, pričom príspevok otca titulom výživného bol v nepostačujúcej

a nezodpovedajúcej výške vo vzťahu k veku maloletej a jej potrebám. Súd prvej inštancie riadne
zistil a náležite vyhodnotil aj príjmy, pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov, s ktorými
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nemožno akceptovať argument otca, že súd
neporovnal a neprihliadal na pomery na strane matky spočívajúce v podstatnom zvýšení jej príjmu.Odvolací súd nespochybňuje, že na strane matky došlo k zmene jej majetkových pomerov, keď s
rodinou žije v rodinnom dome v V.e, ktorý nadobudla spolu s manželom s hypotekárnym zaťažením,
je spoluvlastníčkou bytu a vozidla, pričom jej príjem v porovnaní s príjmom v roku 2010 vzrástol (od

marca 2020 zarábala 570 eur netto). Je však potrebné zdôrazniť, že matka do decembra 2019 bola na
rodičovskejdovolenkeajejpríjembolminimálny.Pokiaľotecargumentujerozdielnoufinančnousituáciou
rodičov, odvolací udáva, že hoci príjem manžela matky je vyšší a tento tvorí príjem v rodine matky,
daná okolnosť však nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku, pretože povinnosťou manžela
matky nie je zabezpečovať výživu maloletej Q., keď túto povinnosť majú obaja jej rodičia. Tak ako súd

prvej inštancie, aj odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou rodiča je prispievať na výživu
maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Nemožno akceptovať odvolacie námietky otca,
ktorý poukazuje na ustálenú judikatúru zaoberajúcu sa posúdením schopností a možností rodičov vo
vzťahukzvýšeniuvýživnéhonamaloletédieťa.Právepriposúdeníschopnostíamožnostínastraneotca
treba vziať v úvahu, že otec je slobodný, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nemá žiadne zdravotné
obmedzenie pri výkone práce, teda je schopný a má možnosti zabezpečiť si svoje záležitosti tak, aby

platil výživné na svoju dcéru primerané jej veku a odôvodneným potrebám. Je prirodzené, že každý
z rodičov má náklady na bývanie a úhrady na svoje osobné potreby, pričom obaja sú zaťažení dlhom
predstavujúcim u matky splátky hypotekárneho úveru a u otca spotrebiteľský úver čerpaný na stavbu
garáže. Nemožno akceptovať ani argumenty otca, že v spornom období bol dočasne nezamestnaný,
pretože danú okolnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil, keď výživné zvýšil od podania

návrhu do 30.06.2020 na sumu 150 eur mesačne a až nástupom otca do zamestnania toto zvýšil na
sumu 190 eur mesačne. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že otec v mesiacoch január až
marec 2020 pracoval a zarábal cca 900 eur mesačne a naviac v čase nezamestnanosti poberal dávku vo
výške cca 450 eur. V prípade, ak otec poukazuje na to, že prispieva svojho príbuznému, odvolací súd mu
dáva do pozornosti, že v prvom rade sa musí podieľať na zabezpečení potrieb maloletej. Odvolací súd

napokon zdôrazňuje, že zvýšenie výživného na maloletú je dôvodné s prihliadnutím na zmenu pomerov
na jej strane, ktorá nastala opakovane už v období pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného
(nástup do materskej a základnej školy). Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie vo veci riadne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav veci, vec správne právne
posúdil a jeho výsledky postačovali pre rozhodnutie vo veci. Výška zvýšeného výživného s poukazom na

vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám
rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám dieťaťa,
tak aj schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, a je
v záujme maloletej, ktorej náklady neustále narastajú.
8. Súd prvej inštancie správne ustálil výšku zročného výživného na maloletú za obdobie od podania

návrhu do vyhlásenia rozsudku a rovnako správne postupoval v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP pri
určení jeho splatnosti.
9. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil stotožňujúc sa s dôvodmi odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).