Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121210818
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4121210818.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcov: 1. N. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX/XX, XXX XX R., 2. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpení:
Sidor a partneri, s. r. o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52635970, proti žalovanej: O. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXA, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Ondrej Brláš, advokát so sídlom
Štefánikova trieda 9, 949 01 Nitra, o určenie, že suma 33.000,00 eur patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že finančné prostriedky vo výške 33.000,00 eur, ktoré boli pred smrťou poručiteľky S. F.
rod. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX Q., prevedené
z jej účtu na účet žalovanej, patria do dedičstva po poručiteľke S. F. rod. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX Q..

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú proti žalovanej nárok na náhradou trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 22.09.2021 domáhali určenia, že suma 33.000 eur patrí do
dedičstva po ich matke a tvrdili, že ich sestra, žalovaná, si túto finančnú čiastku tesne pred smrťou
previedla, a to bez akéhokoľvek právneho titulu, na svoj účet z účtu poručiteľky, ku ktorému mala
dispozičné právo, čoho dôsledkom neboli predmetné finančné prostriedky predmetom dedičstva, čím
boli žalobcovia ukrátení na svojich právach. Taktiež uviedli, že v prípade, ak by aj došlo k uzavretiu

darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou, musela byť táto zo svojej povahy písomná.
2. Žalovaná uviedla, že medzi poručiteľkou a žalovanou bola platne uzavretá darovacia zmluva, ktorá
si nevyžadovala písomnú formu, pretože k prevzatiu daru, teda k prevedeniu finančných prostriedkov,
došlo bezprostredne po príkaze poručiteľky, dňa 24.04.2020.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Uznesenie OS Nitra 25D/174/2020, výpis z účtu
Poštovej banky predložený žalovanou, ako aj získaný zo strany súdu na návrh žalobcov, e-mailová

komunikácia medzi stranami sporu založená na č. l. 109 až 114, čestné prehlásenie pani E. J. z
03.02.2021, lustrácia na S. F. z Poštovej banky prostredníctvom lustrácie súdu v bankách v Slovenskej
republike.

4. V konaní bolo zistené, a je aj nesporným, že k prevodu sumy 33.000 eur z účtu poručiteľky, pani S. F.,
nar.XX.XX.XXXX,predjejúmrtímdošlo,akoajto,žeprevodrealizovalažalovaná,ktorámaladispozičné
právo k jej účtu. Sporným však je, na základe čoho (akým právnym titulom) k prevodu finančných

prostriedkov došlo, keďže žalobcovia namietajú, že by k tomuto úkonu malo dôjsť na základe darovacej
zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou tak, ako to tvrdí žalovaná.

5. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
6. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu..

7. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
8. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 628 ods. 1 až 3 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je
darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
11. Vzhľadom na to, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, musel súd preskúmať, či existuje na

jej podanie naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že jednoznačne áno. Súd sa stotožnil s
argumentáciou žalobcov, že naliehavosť právneho záujmu je v tomto prípade daná tým, žalobcovia sú
právnymi nástupcami po poručiteľke a majú právo dediť z toho, čo patrilo do dedičstva po poručiteľke.
Konaním žalovanej (prevedením finančných prostriedkov z účtu poručiteľky na svoj účet), bolo porušené
dedičské právo žalobcov, pričom nie je možné sa domáhať ochrany práv iným spôsobom ako určením,

že finančné prostriedky, ktoré žalovaná previedla na svoj účet z účtu poručiteľky, majú patriť do dedičstva
po poručiteľke, a na základe takéhoto určenia požiadať príslušný súd o dodatočné konanie o dedičstve.
12. Predmetom sporu, od jeho začiatku, jednoznačne bola existencia, čo i len ústnej, darovacej zmluvy
medzi žalovanou a poručiteľkou. Je zodpovednosťou žalovanej, že v rámci skutkových tvrdení sa
takmer výlučne obmedzila na okolnosti jej starostlivosti o poručiteľku, vzťahov medzi ňou, žalobcami,

poručiteľkou a ďalšími príbuznými, prípadne k pohnútkam poručiteľky, a iba výlučne vo vzťahu k
týmto tvrdeniam navrhovala vykonať dokazovanie výsluchmi strán sporu a svedkov, prípadne listinnými
dôkazmi. Žalovaná, do prvého pojednávania, neuviedla súdu vo vzťahu k uzavretiu spornej darovacej
zmluvy takmer žiadne skutkové tvrdenia, okrem toho, že išlo o darovaciu zmluvu uzavretú ústne a že
k prevedeniu finančných prostriedkov došlo bezprostredne po príkaze poručiteľky dňa 24.04.2020. Toto

sú jediné skutkové tvrdenia žalovanej vo vzťahu k existencii darovacej zmluvy, uvedené v jej písomných
vyjadreniach, vo vzťahu ktorým nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, a to ani jej výsluchom na
pojednávaní.
13. Pokiaľ bola žalovaná v presvedčení, že v rámci jej procesnej obrany stačí, ak poprie skutkové
tvrdenia žalobcov, takýto právny názor nie je správny, pretože ako žalobcovia správne podotkli, nie je

možné, aby títo preukazovali neexistenciu darovacej zmluvy. V tomto prípade sa dôkazné bremeno
prenáša na stranu sporu, ktorá tvrdí, že jej právo je odvodené od konkrétneho titulu. Žalovaný
je vo všeobecnosti povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale
v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunutiu bremena tvrdenia a dôkazného

bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje
výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).
Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch hovoríme opresunutí dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa
termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej
skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku

vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Negatívnu dôkaznú teóriu možno ilustrovať
na nasledovných prípadoch zo súdnej praxe:
13.1 Dokazovanie dedičského práva
Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje

tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú

teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
V prejednávanej veci to potom znamená, že žalobcovia nemali povinnosť preukázať neexistenciu
skutočností, z ktorých odvodzoval svoje dedičské právo žalovaný, ale naopak ich preukázanie bolo
povinnosťou žalovaného. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 z 31.05.2010).

13.2 Dokazovanie nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy

právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a
ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho
práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo

vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať
existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací
titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné
bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť
svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a

dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou
žalovaného. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby
preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto

titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010 zo dňa 28.03.2012).
14. Summa summarum, ak by aj došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, žalovaná neuviedla žiadne
relevantné skutkové tvrdenia k tejto skutočnosti. Druhou dôležitou okolnosťou pre rozhodnutie súdu
v tomto štádiu sporu bolo, že skutkové tvrdenia sú prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany, pričom strany majú povinnosť nielen úplne a pravdivo uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ale navyše ich majú povinnosť uvádzať včas. Sporové
konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany nie sú oprávnené vykonať
niektoréprocesnéúkonykedykoľvekvpriebehukonania.Ideoprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnej
obrany, medzi ktoré sa radia tak skutkové tvrdenia, ako aj návrhy na vykonanie dôkazov. Z normatívneho

hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu
porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Táto je vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany
sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a obrany v súlade s princípom hospodárnosti.
Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieťk rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali
spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je želateľné, aby strana sporu predkladala

skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu
už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno vylúčiť, že
predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade
dôvodné, avšak malo by byť bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany

vyhodnotívokolnostiachkonkrétnehoprípadusúdajeponechanénajehoúvahe,čiprípadnéomeškanie
procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na
procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Procesný úkon nie je vykonaný včas,
ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody, v
zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je
včasné. Je pravdou, že oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku alebo obrany môže

súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu), alebo subjektívnych
kritérií (napr. schopnosť strany sporu rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Súd je však názoru, že
subjektívne dôvody v tomto prípade neprichádzajú do úvahy, keďže žalovaná je zastúpená advokátom
a čo sa týka objektívnych kritérií, spor nie je právne zložitý na to, aby bolo problémom posúdiť, kedy a
ktoré skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania podporujúce tieto skutkové tvrdenia bolo

potrebné uviesť a označiť.

15. Ako už bolo uvedené vyššie, súd na predbežné prejednanie sporu nepredvolával strany sporu, ako
ani navrhnutých svedkov, pretože dokazovanie v smere, v akom boli dôkazy navrhnuté, nepovažoval
za potrebné. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na poskytnutie relevantných skutkových tvrdení

k existencii darovacej zmluvy, pričom k nej mohla navrhnúť vykonať dokazovanie. Výsluchy žalovanej
ani svedkov k medziľudským vzťahom alebo k opatrovaniu poručiteľky nepovažoval súd po realizácii
všetkých písomných vyjadrení a po skoncentrovaní strán sporu, za potrebné. Keďže zástupca žalovanej
nebol schopný súdu vysvetliť, prečo k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy navrhol vypočuť žalovanú
a jej manžela až priamo na predbežnom prejednaní sporu, pristúpil súd k otvoreniu pojednávania s tým,

že tieto návrhy neakceptoval, a to aj z dôvodu, že pojednávanie by muselo byť odročené. Z vykonaného
dokazovania napokon vyplynulo, že k uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalovanou a poručiteľkou
neprišlo. Toto nevyplynulo ani z uznesenia o dedičstve ani z e-mailovej alebo SMS komunikácie medzi
žalovanou a žalobcami. Z tejto komunikácie a z výzvy na zaplatenie podielu z dedičstva z 12.05.2021
vyplýva, že žalobcovia mali po ukončení dedičského konania vedomosť o tom, že žalovaná si z účtu

poručiteľky, pred jej úmrtím, poukázala vyššiu finančnú čiastku, avšak rozhodne z týchto dôkazov
nevyplýva, že by žalobcovia mali mať pred alebo počas dedičského konania vedomosť o existencii a
uzavretí darovacej zmluvy. Ďalšie listinné dôkazy súd z dôvodu irelevantnosti vo vzťahu k predmetu
sporu nevykonal. Keďže súdu neostávalo iné, ako rozhodnúť na podklade skutkových tvrdení a dôkazov,
ktoré mal k dispozícii a ktoré mu boli včas predložené a navrhnuté, nemohol rozhodnúť inak, ako

žalobu zamietnuť. Neplatnosť darovania napokon spôsobila, že tomuto právnemu úkonu nikdy nedošlo
a finančné prostriedky boli v čase smrti poručiteľky jeho majetkom, ktorý je potrebné prejednať v rámci
príslušného dedičského konania.

16. Ako obiter dictum súd uvádza, že písomnú formu darovacej zmluvy treba zachovať v prípade, ak je

predmetom daru nehnuteľnosť alebo ak k odovzdaniu a prevzatiu veci nedôjde pri darovaní. Písomnú
formu darovacej zmluvy treba zachovať aj v prípade, ak si osobitná povaha daru zachovanie písomnej
formy vyžaduje. Na darovanie peňazí zákon nevyžaduje písomnú darovaciu zmluvu, ak sa peniaze
odovzdávajú a prevezmú pri darovaní. Ak sa peniaze neodovzdávajú pri darovaní, ak sa majú napríklad
previesť na účet obdarovaného v nejakej lehote, darovacia zmluva by mala byť podľa názoru súdu

písomná. Ak by teda chcel darca darovať peniaze na účet alebo cez účet a vopred sa na tom dohodnúť,
zákon vyžaduje písomnú formu darovacej zmluvy. Navyše, ak si prevádza peniaze priamo obdarovaný,
ako spoludisponent k účtu darcu, ide podľa názoru súdu o natoľko delikátnu transakciu a právny úkon
ako taký, že písomná forma sa, už len pre prípad neskoršieho preukazovania nielen pred súdom, ale aj
vo vzťahu k ostatným dedičom, javí ako najvhodnejšou alternatívou.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí mali
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške nároku na náhradu
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.