Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/205/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617205754
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617205754.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, S.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ E. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX C. XXX a 2/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, obaja žalovaní
zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, v konaní

o zaplatenie 20 090,91 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
7Csp/103/2017-80 zo dňa 04. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 20 090,91 Eur s prísl.
(úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby) zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak,
že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 20.090,91 Eur spolu s úrokom špecifikovaným v petite žaloby.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vytýčil na deň
04.04.2018 pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
z dôvodu vysokej pracovnej zaťaženosti, pričom súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 04.04.2018
navrhol,abysúdrozhodolrozsudkomprezmeškaniepodľa§278ods.1CSP.Okresnýsúdvodôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 278 CSP, na ustanovenie § 279 CSP
a na ustanovenie § 281 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca sa nedostavil
na pojednávanie konané na okresnom súde dňa 04.04.2018, hoci bol naň riadne a včas predvolaný,
pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené viac ako päť dní pred dňom, keď sa malo konať
(§ 178 ods. 2 CSP) a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následkoch nedostavenia
sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, rozhodol rozsudkom pre

zmeškanie, ktorým žalobu zamietol. Dôvod neúčasti na pojednávaní, ktorý žalobca v ospravedlnení
neúčasti pojednávania uviedol - vysoká pracovná zaneprázdnenosť, nepovažoval okresný súd za vážnu
okolnosť v zmysle § 278 písm. b) CSP, ktorá by odôvodňovala ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na
pojednávaní.

1.3 Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva

odvolanie z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a teda
odvolanie je prípustné v zmysle § 356 písm. b) CSP, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a),b) a h) CSP. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, v
časti týkajúcej sa „kontumačného rozsudku“ vyplýva, že rozsudok pre zmeškanie má predstavovať akúsi
sankciu za to, že žalobca je v spore pasívny. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že nie

je prípustné, aby sa predmetné ustanovenie (§ 278 CSP) vykladalo až tak šikanózne a aby sa použilo v
prípade, keď je žalobca v spore aktívny, len sa nedostavil na pojednávanie, pričom zo sporu nevyplývala
potreba, aby bol žalobca prítomný na pojednávaní len z toho dôvodu, aby predniesol opakovane to,
čo okresnému súdu a žalovaným 1/ a 2/ už poskytol písomne. V nadväznosti na uvedené žalobca v
odvolaní uviedol, že na okresný súd podal dňa 05. 04. 2017 žalobu, kde presne špecifikoval uplatnený

nárok a k žalobe pripojil na jeho preukázanie potrebné dôkazy. V podaní zo dňa 23.06.2017 okresnému
súdu oznámil, že si viac neuplatňuje poplatky za vedenie účtu a v tejto časti zobral žalobu čiastočne
späť. Okresný súd uznesením zo dňa 26.07.2017 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podaniu žalovaných
1/ a 2/. Žalobca sa v podaní zo dňa 02.08.2017 vyjadril. Naopak, žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu k
predmetnému podaniu žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len „žalovaní“), nevyjadrili. Samotní žalovaní vo svojom
podaní uvádzajú, že úver im bol žalobcom poskytnutý, pričom tento prestali platiť z toho dôvodu, že

sa stali obeťami pracovného podvodu. Žalovaní vo svojom podaní uvádzajú tvrdenia, ktoré žiadnym
spôsobom nepodložili. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že v zmysle Čl. 8, Základných
princípov Civilného sporového poriadku, sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
konania a podľa pokynov súdu. Preto sa mu zdá absurdné, aby okresný súd vydaním rozsudku pre

zmeškanie nárok žalobcu, ktorý riadne odôvodnil a na výzvy súdu riadne odpovedal, zamietol len z
toho dôvodu, že aplikoval ustanovenie § 278 CSP mimo jeho zmysel a účel, nakoľko žalobca bol a je
v konaní aktívny, len sa nezúčastnil pojednávania, pretože mal za to, že jeho účasť na pojednávaní nie
je nevyhnutná, pričom súhlasil, aby okresný súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie
vyložil ustanovenie 278 CSP príliš formalisticky, napriek tomu, že žalobca bol v konaní aktívy, svoj

nárok riadne odôvodnil, požiadal okresný súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom odkázal na
všetky svoje doterajšie vyjadrenia. Podľa názoru žalobcu účelom Civilného sporového poriadku nebolo
vydávať v takomto prípade rozsudok pre zmeškanie. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní
na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.02.2016, sp. zn. IV. OS 3143/15, kde ÚS ČR vyjadril názor,
že „kontumačný rozsudok“ je nástrojom na dosiahnutie rýchleho a efektívneho rozhodnutia, pričom sa

jedná o procesne sankčný nástroj na ochranu strany v konaní, proti strane, ktorá nemá záujem na účasti
v konaní. Zdôraznil, že v súlade s uvedeným názorom ÚS ČR je možné „kontumačný rozsudok“ vydať
iba vtedy, ak to zodpovedá s ohľadom na všetky okolnosti sporu ostatným zásadám civilného procesu a
základnému právu strany sporu na spravodlivé súdne konanie. Z uvedeného podľa názoru žalobcu
vyplýva, že okrem splnenia formálnych predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné

skúmať aj materiálnu stránku, a síce mieru pasivity žalobcu a nevyhnutnosť rozhodnúť spor rozsudkom
pre zmeškanie. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a
contrário) a odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil; podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní predovšetkým namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - z nesprávnej aplikácie ustanovenia § 278

CSP, ktoré súd prvej inštancie v danom prípade podľa žalobcu vyložil príliš formalisticky a šikanózne.

6. Podľa ustanovenia § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na
návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca

poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku na zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.7. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia § 278 CSP
vyplývajú podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
V danom prípade sa možno stotožniť s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, že súd prvej

inštancie aplikoval uvedené ustanovenie príliš formalisticky, bez kontextu s okolnosťami daného sporu
(aktivita žalobcu, súhlas žalobcu s pojednávaním v jeho neprítomnosti) a s ostatnými ustanoveniami
Civilného sporného poriadku, najmä bez kontextu s jeho Základnými princípmi vyjadrenými v Čl. 1 až
18 Civilného sporového poriadku, konkrétne v Čl. 2 ods. 1, kde sa uvádza, že ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty. V danom prípade sa možno stotožniť s tým, že žalobca nebol v konaní
pasívny. To, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nemožno v kontexte s celým priebehom
konania vyhodnotiť ako jeho pasivitu, či snahu neopodstatneným spôsobom predlžovať konanie, kde
by bol dôvod aplikovať ustanovenie § 278 CSP a rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a tým
svojim spôsobom sankcionovať žalobcu za jeho pasivitu v spore. V uvedenej súvislosti považuje
odvolací súd odkaz žalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV ÚS 3143/2015 zo dňa

23. 02. 2016 v odvolaní za plne opodstatnený, pretože Ústavný súd ČR v uvedenom náleze veľmi
výstižne (spôsobom aplikovateľným aj na toto konanie) uviedol, že „pri posúdení všetkých okolností
prejednávaného prípadu je nutné konštatovať, že konajúci súd postupoval v opačnom duchu, ako mu
ukladajú zásady civilného procesu, keď formálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli
síce splnené, avšak hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho využitia súd (tak ako v tomto prípade)

neskúmal. Z možných postupov ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na požiadavku
ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesne najpohodlnejší a nie s ohľadom na
okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nemožno považovať za zlučiteľný so základnými
zásadami civilného procesu.“

8. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
tak ako bolo vyššie konštatované, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu
prvej inštancie, bude posúdiť uplatnený nárok žalobcu s prihliadnutím k jeho čiastočnému späťvzatiu
žaloby a na základe záverov vykonaného dokazovania rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci súd prvej

inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

9. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).