Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/157/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223649
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5111223649.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: H.. P.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XX, N., právne zastúpený: Mgr. Richard Karkó, advokát so sídlom
v N., X. A. X. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., 2/ N. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Michaela Řiháková
Kojtálová, advokátka so sídlom v N., Y. W. XX, N., o zaplatenie 1.046.412,26 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 18C/47/2012-343 z 18. marca
2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu zrušuje.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímokresnýsúduložilžalovaným1/a2/každémusamostatneporiadkovúpokutu
vo výške 400,- eur. Vychádzal z ust. § 53 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) a konštatoval,
že žalovaní 1/ a 2/ zmarili uplatnenie základného práva žalobcu na prejednanie veci a hrubo sťažili
postupsúduvpredmetnomkonaní.Uviedol,ževprejednávanejvecibolizostranysúduvykonanévšetky
potrebné úkony spojené s prípravou pojednávania nariadeného na deň 06.03.2014, na ktoré sa žalovaní
1/ a 2/ riadne neustanovili a včas neoznámili svoju neprítomnosť, napriek tomu, že na pojednávanie boli
riadne predvolaní. Svoju neúčasť ospravedlnili až podaním doručeným súdu 04.03.2014 o 13.02 hod.
z dôvodu práceneschopnosti, pričom žalovaný 1/ bol práceneschopný už od 14.01.2011 a žalovaná 2/
už od 27.08.2013.
2. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní 1/ a 2/ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie a žiadali, aby im konajúci súd odpustil vyrubenú pokutu a zrušil napadnuté
uznesenie, eventuálne, ak tejto žiadosti nevyhovie navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Namietali, že z obsahu uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, aké potrebné úkony s prípravou
pojednávania učinil, a to najmä v nadväznosti na jeho tvrdenie o hrubom sťažení postupu súdu ich
osobami v tomto konaní. V súvislosti so záujmom zúčastniť sa určeného termínu pojednávania boli
na kontrole u ošetrujúcich lekárov, ktorí im neodporučili, vzhľadom na zvolenú liečbu, zúčastniť sa
pojednávania. Po zistení týchto informácií, bez zbytočného odkladu súdu oznámili existenciu osobnej
prekážky na ich strane, pričom z mailovej vyplýva, že súd akceptuje ospravedlnenie a pojednávanie
bude odročené.
3. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednanie veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o rozhodnutie vydané
pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, t. j. pred 01.07.2016,
podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci konal a rozhodol už podľa tohto aktuálneho procesného právneho
predpisu,stým,žeprípustnosťpodaťdovolanie,akoajposúdeniedôvodnosti napadnutéhouznesenia,v
zmysle § 470 ods. 2 CSP posudzoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného
predpisu platného a účinného v čase vydania napadnutého uznesenia. Odvolací súd konštatuje, že
Občiansky súdny poriadok na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy CSP odvolanie proti uzneseniu o
uložení poriadkovej pokuty pripúšťal (§ 201 ods. 1 v spojení s § 202 ods. 3 OSP), odvolací súd preto
napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania žalovanými 1/ a 2/ preskúmal a dospel k záveru,
že ho je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a / CSP.
6. Prvým zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1 OSP (citovaný
v napadnutom uznesení okresného súdu) je marenie uplatnenia základného práva iného účastníka
konania. V súvislosti s uložením pokuty za marenie uplatnenia základného práva účastníka treba
zdôrazniť, že všeobecný súd nerozhoduje o ochrane základného práva účastníka, táto právomoc
patrí ústavnému súdu, ale len o tom, že iný účastník, marí jeho uplatnenie. Marením treba
rozumieť úkony alebo opomenutia, či inú nečinnosť, ktoré zasahujú do niektorého základného práva
procesného charakteru prostredníctvom neplnenia procesných povinností uložených zákonom alebo
súdnym rozhodnutím, hoci procedurálneho charakteru alebo aj zneužívaním (nadužívaním) procesných
oprávnenívyplývajúcichformálnezprocesnéhopredpisu-Občianskehosúdnehoporiadkualeboziného
zákona. Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom sťažení
postupu súdu exemplifikatívne (príkladmo) uvedenými správaniami účastníkov alebo iných subjektov
súdneho konania. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty je rozhodnutím, ktorým sa ukladá určitá
povinnosť, preto musí byť náležite odôvodnené vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu tak, aby bolo možné
preskúmať jeho vecnú správnosť (R 13/1977).
7. Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty tak ide o poriadkové opatrenie, ktoré umožňuje zabezpečiť
nerušený priebeh konania a súčinnosť účastníkov, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak
títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by
priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali, či dokonca marili.
8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci mal odvolací súd preukázané, že vo veci bolo nariadených
okresným súdom pred inkriminovaným pojednávaním s neúčasťou, na ktorom bola žalovaným
uložená pokuta, niekoľko pojednávaní (konkrétne 24.05.2012, 03.08.2012, 10.01.2013, 22.02.2013,
06.06.2013, 05.09.2013), rovnako bolo nariadené pojednávanie na termín 17.07.2014, ktorého sa
žalobca ani žalovaní nezúčastnili. Účasť strany sporu (účastníka konania) je procesným právom,
nie procesnou povinnosťou. Účasť na pojednávaní ako povinnosť môže byť daná v prípade, že
účastník je povinný niečo konkrétne sám osobne na tomto pojednávaní vykonať. Okresný súd v
napadnutom uznesení neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý mali byť žalovaní osobne účastní pojednávania
06.03.2014 a v konkrétnostiach nevysvetlil, v čom malo dôjsť k hrubému sťaženiu postupu okresného
súdu ich neprítomnosťou. Vzhľadom na absenciu týchto skutočností nepovažoval odvolací súd
za dostatočne odôvodnené uloženie poriadkovej pokuty žalovaným, a to aj v kontexte zistení o
spôsobe predchádzajúceho postupu okresného súdu, ktorým bolo nariadených niekoľko pojednávaní,
počas ktorých práve pre práceneschopnosť žalovaných bol ako dôvod odročenia akceptovaný. Za
rozhodujúcu odvolací súd považuje absenciu riadneho zdôvodnenia hrubého sťaženia postupu súdu
neprítomnosťoužalovaných.Zuvedenýchdôvodovprenedostatočnéodôvodnenieuloženiaporiadkovej
pokuty žalovaným, odvolací súd vychádzajúc z odvolacích námietok žalovaných napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o poriadkovej pokute, ktorá je procesným
rozhodnutím s procesnými dôsledkami len pre určité štádium konania a nie je sama o sebe predmetom
konania, o ktorom by malo byť za každých okolností súdom rozhodované, odvolací súd neuložil súdu
prvej inštancie povinnosť opätovne o uložení poriadkovej pokuty žalovaným rozhodovať.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.