Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8116203324.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1a. O. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. mieru XXXX/XX, XXX XX A., Xb. L. N., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. T. XXXX/XX, XXX
XX A., 2. L. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. mieru XXXX/XX, XXX XX A., prechodný pobyt
O. T. XX, XXX XX A., v konaní všetci právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní právne zastúpený spoločnosťou ČERNEJOVÁ &
HRBEK, s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o vydanie bezdôvodného

obohatenia 1.887,86 eur, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21. januára
2019 č.k. 25C/54/2016-136, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalobcu v 1. rade O. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. mieru XXXX/XX, XXX XX A., ktorými sú: 1/ O. H., rod. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. mieru XXXX/XX, XXX XX A., 2/ L. N., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. T.
XXXX/XX, XXX XX A., 3/ L. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. mieru XXXX/XX, XXX XX A.,
prechodný pobyt O. T. XX, XXX XX A..

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcom v 1a., 1b. a 2. rade na náhradu trov prvoinštančného,
odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„ I. žalobu zamieta,

II. žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá
bude presne vyčíslená osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 2 písm. b), § 3 odsek 1, 2, § 4 odsek 1,

2, 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej inšpekcii, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„zákon 258/2001 Z.z.“), § 100 odsek 1, §107 odsek 1, 2, § 451 odsek 1, 2, § 456 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „Občiansky zákonník“). Trovy konania právne odôvodnil podľaustanovenia § 255 odsek 1, § 262 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa svojou žalobou podanou na tunajšom
súde dňa 18.02.2016 domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 887,86
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 887,86 eur, odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

4. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 27.08.2008 uzatvorili so žalovaným HypoPôžičku č.
U XXXXX-XX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20 321,32 Eur s ročnou úrokovou
sadzbou 7,20 % a ďalšími parametrami, ktoré boli uvedené v zmluve.

5.Žalobcoviamajúzato,žeposkytnutápôžičkamalaformuspotrebiteľskéhoúveruazmluvaneobsahuje
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a to výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z tohto dôvodu je zmluva o spotrebiteľskom
úvere bezúročná a bez poplatkov a na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške
rozdielu medzi čerpanými finančnými prostriedkami a vyplatenými finančnými prostriedkami.

6. Požadovaná suma bezdôvodného obohatenia je rozdielom medzi tým, čo z tejto zmluvy žalobcovia

zaplatili (21 804,21 eur) a finančnými prostriedkami, ktoré zo zmluvy o úvere HypoPôžička č. U XXXXX-
XX vyčerpali (19 916,35 eur). Žalobcovia uvádzali, že časť zaplatenej sumy, a to vo výške 20 253,69 Eur,
platili zo zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. U XXXXX-XX zo dňa 24.06.2009. Formou splátok
uhradili sumu 1 550,52 eur.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na tento právny
vzťah nevzťahuje, keďže tu išlo o poskytnutie úveru nad sumu 20 000 Eur, a teda ani zmluva
nemusela mať náležitosti podľa tohto zákona. Napriek tomu žalovaný má za to, že uzatvorená zmluva o
HypoPôžičke obsahuje všetky náležitosti tak, že vyhovuje aj zákonu č. 258/2001 Z. z. Poukázal na to, že
rozpis splátok, na ktorého absenciu žalobcovia poukazujú, nie je potrebný, o čom už rozhodol aj Najvyšší

súd SR (rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018,
3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018 a 5Cdo/132/2017 zo dňa 29.10.2018).
8. V prípade, že sa súd stotožní s právnym posúdením veci v súlade s právnym názorom žalobcov,
žalovaný vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že prezumpcia úmyselného zavinenia žalovaného
týkajúca sa získania bezdôvodného obohatenia je absurdná a viedla by k neudržateľným dôsledkom,

a to tým, že
- nevyvrátiteľná zákonná domnienka o znalosti vyhlásených všeobecných záväzných právnych
predpisov zakotvená v § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. by bola zbytočná, keďže každé porušenie zákona by
bolo úmyselné,
- § 16 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona zakotvujúci právnu definíciu nedbanlivostného

zavinenia je obsolentnou právnou normou,
- právna teória zodpovednostných vzťahov nie len v súkromnom práve no i v práve verejnom, by v rámci
zavinenia mohla uvažovať už snáď len o úmysle páchateľa civilného, trestného, správneho, či iného
deliktu.

9. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie Najvyššieho
súdu SR 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 a uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS/448/2017-11 zo
dňa 04.07.2017, ktoré odmietajú prezumpciu úmyselného zavinenia dodávateľa. Taktiež poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.01.2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie
spotrebiteľky v obdobnej veci, keď súdy zamietli jej žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia pre

uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Dovolanie žalobkyne ako spotrebiteľky bolo odmietnuté pre jeho
neprípustnosť, keďže právna otázka, ktorú nastolila odvolateľka ohľadom posúdenia začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty, bola už dovolacím súdom vyriešená v rozhodnutí 1Cdo/67/2011. V
zmyslerozhodnutia1Cdo/67/2011to,kedysaoprávnenýdozvedel,akonároknavydaniebezdôvodného
obohatenia, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. V predmetnej veci Najvyšší
súd SR vyslovil záver, že viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby odo dňa, kedy sa
žalobkyňa od svojho právneho zástupcu dozvedela o tom, že povinný sa mal na jej úkor obohatiť a
kedy žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi udelila plnú moc na zastupovanie, aj za situácie, že vosobe žalobkyne nejde o právne znalú osobu, je neprimeranou ochranou práva, vybočujúcou z účelu a
právneho významu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Informovanie klienta advokátom
v rámci právnej porady o existencii (neexistencii) porušenia práva je bezpochyby momentom, kedy

sa oprávnená dozvedela, ako takýto jej nárok, vyplývajúci z existujúcich skutkových okolností možno
právne kvalifikovať, čo nie je pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k prejedávanému prípadu zákon č. 258/2001 Z. z.). Žalovaný
poukázal na to, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý sa zaoberal desaťročnou premlčacou

lehotou, nie je možné na túto vec použiť, keďže vychádza z iného skutkového a právneho stavu.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ č. X. zo dňa 27.08.2008, výpisom z účtu, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa
13.10.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

11. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
8Co/24/2017-101 zo dňa 20.02.2018 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že treba prisvedčiť žalobcom v tom
smere, že údaje uvedené v bode B zmluvy o úvere, označené ako „Čiastka B Úveru vo výške 404,97
Eur“, nemožno považovať za úver poskytnutý žalobcom ako dlžníkom. Uvedená suma nebola nikdy

prevedená na účet žalobcov a nikdy s uvedenou sumou nedisponovali. V uvedenom prípade ide len o
poplatok za poskytnutie úveru, ktorý nie je zahrnutý do celkovej výšky poskytnutého úveru. Po vrátení
veci bude úlohou súdu prvej inštancie vyhodnotiť nárok žalobcov s ohľadom na zákon o spotrebiteľských
úveroch.

12. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie a zistil skutkový stav, podľa ktorého
žalobcovia dňa 27.08.2008 uzatvorili so žalovaným HypoPôžičku č. X.. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 20 321,32 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 7,20 %, RPMN 7,81,% a
priemernou RPMN 8,61 %. Celkové náklady dlžníka predstavovali 38 637,72 Eur. Mesačná splátka bola
172,28 Eur, dátum prvej splátky 20.10.2008, počet splátok 240 a dátum poslednej splátky 20.09.2028.

Žalobcom bol poskytnutý úver v celkovej výške 20 321,32 Eur, pričom časť „A“ vo výške 19 916,35 Eur
bola prevedená na osobný účet žalovaných a časť „B“ vo výške 404,97 Eur slúžila na úhradu výdavkov
sprostredkovateľa Consumer Finance Holding, a. s..

13. Žalobcovia predložili prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa

20.10.2015. Podľa tohto prehlásenia ich v združení mali informovať o náležitostiach spotrebiteľských
zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch, o rozhodnutiach súdov a o ďalších skutočnostiach,
všeobecne bez konkretizácie k akejkoľvek zmluve.

14. Žalobcovia uviedli, že úmysel žalovaného získať na ich úkor bezdôvodné obohatenie je daný tým,

že úverovú zmluvu uzatvoril s cieľom získať odplatu vo forme úrokov, prípadne poplatkov. Žalovaný ako
obchodník profesionál vie, aké náležitosti má zmluva obsahovať. Ak však zákonné náležitosti zmluva
nemá, konal tak obchodník úmyselne, s cieľom hlavnou zmluvou získať nezákonnú odplatu. Žalovaný
teda chcel uzatvoriť vadnú zmluvu, ktorú sám vytvoril. So spotrebiteľom takúto vadnú zmluvu uzatvoril, aj
keď vedel, že je vadná, avšak napriek tomu prijal od spotrebiteľa platby, o ktorých vedel, že mu nepatria

a prijímal ich v rozpore so zákonom, ako bezdôvodné obohatenie na úkor spotrebiteľa. Žalobcovia tu
tak videli dôvod na aplikáciu 10-ročnej premlčacej lehoty. Iné dôkazy o úmysle žalovaného žalobcovia
neprodukovali.

15. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd teda prioritne zisťoval, či nárok žalobcov nie je

premlčaný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia nijako nepreukázali úmysel žalovaného obohatiť
sa na ich úkor. Prezumpcia úmyslu vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017
zo dňa 18.10.2018 nestačí. Konštrukcia žalobcov o priamom úmysle zo strany žalovaného je absolútne
nelogická, pretože žalobcovia spolu so žalovaným uzatvárali Hypopôžičku pri primeraných úrokových
sadzbách a zo strany žalovaného tu teda nebol dôvod nedodržať zákon a ani úmyselne sa na úkor

žalobcov bezdôvodne obohatiť, ale uzatvoriť riadnu zmluvu a získať odplatu za poskytnuté finančné
prostriedky, aká mu patrí. Súd zároveň poukázal na to, že vo vzťahu k absencii rozpisu splátok,
súd nevidel dôvod k tomu, aby zmluva mala byť bezúročná a bez poplatkov. S poukazom na tieto
skutočnosti potom súd žalobu zamietol, keďže nárok žalobcov je premlčaný v trojročnej objektívnejpremlčacej lehote. Žalobcovia uzatvorili zmluvu dňa 27.08.2008. Posledná platba zo strany žalobcov
bola uskutočnená dňa 24.06.2009, keď zmluvou o poskytnutí úveru Hypopôžička X. splatili celý svoj
peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Objektívna premlčacia lehota tak žalobcom uplynula

24.06.2012. Žaloba bola podaná až dňa 18.02.2016.

16. Žalobcom uplynula aj subjektívna lehota. Konzultácia s občianskym združením je pre posúdenie
momentu vzniku vedomosti žalobcov o možnom vzniku bezdôvodného obohatenia právne irelevantná.
Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/169/17 zo dňa 10.01.2018, ktorým bolo

odmietnuté dovolanie spotrebiteľky v obdobnej veci, keď súdy zamietli jej žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Dovolanie žalobkyne ako
spotrebiteľky bolo odmietnuté pre jeho neprípustnosť, keďže právna otázka, ktorú nastolila odvolateľka
ohľadom posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, bola už dovolacím súdom
vyriešená v rozhodnutí 1Cdo/67/2011. V zmysle rozhodnutia 1Cdo/67/2011 to, kedy sa oprávnený
dozvedel, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajúci z týchto skutkových okolností,

možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej
doby vôbec relevantné. V predmetnej veci Najvyšší súd SR vyslovil záver, že viazať začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby od dňa, kedy sa žalobkyňa od svojho právneho zástupcu dozvedela o tom,
že povinný sa mal na jej úkor obohatiť a kedy žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi udelila plnú moc
na zastupovanie, aj za situácie, že v osobe žalobkyne nejde o právne znalú osobu, je neprimeranou

ochranou práva, vybočujúcou z účelu a právneho významu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Informovanie klienta advokátom v rámci právnej porady o existencii (neexistencii) porušenia
práva je bezpochyby momentom, kedy sa oprávnená dozvedela, ako takýto jej nárok, vyplývajúci z
existujúcich skutkových okolností možno právne kvalifikovať, čo nie je pri posudzovaní okamihu začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k prejedávanému
prípadu zákon č. 258/2001 Z. z.). Žalobcovia skutkové okolnosti zistili splatením úveru 24.06.2009 a od
nasledujúceho dňa im začala plynúť dvojročná subjektívna lehota, ktorá uplynula dňa 25.06.2011.

17. Na záver súd prvej inštancie ešte dodal, že požiadavka žalobcov na rozpis jednotlivých splátok úveru

na istinu, úrok a poplatky je právne nepodložená, čo už opakovane konštatoval Najvyšší súd SR a pred
nímtiežSúdnydvorEurópskejúnievrozhodnutívoveciC-42/15z09.11.2016HomeCreditSlovakiaa.s.
proti Kláre Biróovej. Bez vplyvu na relevanciu právnych záverov uvedených súdov je pritom skutočnosť,
že tieto vychádzali z výkladu príslušného ustanovenia nachádzajúceho sa v ust. § 9 ods. 2 písm. k)
neskoršieho zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetné ustanovenia má

identickú formuláciu ako ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
za ktorého účinnosti bola zmluva o úvere uzavretá. Z konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
SR je pritom zrejmé, že v problematike tzv. „rozpisu splátok“ už došlo k jej uzavretiu s jednoznačným
a jasným záverom, v zmysle ktorého rozpis jednotlivých splátok úveru nie je nutný a takýto výklad
príslušného zákonného ustanovenia nie je konformný so znením Smernice EP a Rady 2008/48/ES.

Príslušná smernica kladie požiadavku na uvádzanie údaju o výške, počte a frekvencii splátok. Najvyšší
súd SR vo vyššie citovanom uznesení dospel k záveru, že eurokomformným výkladom predmetného
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný - v
zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo

väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010Z.z.
uvádza pojmy výška alebo počet, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje.

18. Závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sú pre vnútroštátne súdy relevantné a záväzné, a teda
vyššie poukazované rozsudky Najvyššieho súdu SR je potrebné vykladať pri eurokonformnom výklade
vnútroštátneho práva. Vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť práva Európskej únie
pri rozhodovaní sporu, pričom dokonca nemôže uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli
v rozpore s právom EÚ (viď napr. rozsudok Súdneho dvoru EÚ vo veci C-555/07, body 48, 51). Národný

súd aplikujúci vnútroštátne právo a najmä tie ustanovenia, ktoré boli prijaté špeciálne na účely splnenia
požiadaviek smerníc, je povinný v súlade s článkom 249 ods. 3 ZES v čo možno najväčšej možnej
miere vykladať vnútroštátne právo v zmysle textu a účelu smernice, aby dosiahol výsledok ustanovený
smernicou. Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom je inherentnásystému, ktorý vytvára Zmluva o založení ES, pretože umožňuje národnému súdu pri riešení sporov
zabezpečiť v rámci svojich právomocí plnú účinnosť komunitárneho práva (rozhodnutie z 15.05.2003 vo
veci C-160/01). Súd prvej inštancie sa teda v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného a

žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

19. Proti rozsudku podali žalobcovia v zákonnom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Navrhli
rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

20. Namietali, záver súdu prvej inštancie s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/23/2017 zo dňa 18.10.2018 o neaplikácii desaťročnej premlčacej doby na prejednávanú vec.
Podľa odvolateľov objektívna premlčacia doba na premlčanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť
prijatím každej takej nedôvodne prijatej platby od momentu, keď ju veriteľ od spotrebiteľa prijal.
Konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, na základe vadných

zmlúv, sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohacovaniu sa
tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej žalovaný
poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť, ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov
obohacuje úmyselne a nejde o náhodné jednorazové nedbanlivostné zlyhanie. Zdôraznil, že veriteľ
sám pripravuje takéto neplatné úverové zmluvy alebo bezúročné, bezpoplatkové úvery. K zamietnutiu

žaloby z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby uviedli, že pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná
(preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. Zákon vyžaduje dokonanie stavu vedomia
oprávneného, reálnym nadobudnutím vedomostí o definovaných skutočnostiach. Nestačí teda možnosť,
či pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, oprávnený musí uvedenými vedomosťami reálne

disponovať. Zákon na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nevyžaduje, aby spotrebiteľ získal
len vedomosť o kvantite týchto skutočností, že sa stali, ale aj o ich kvalite, že došlo k porušeniu práv
a k bezdôvodnému obohateniu a že môže podať žalobu. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby je irelevantná vedomosť o tom, že niečo objektívne existuje, podstatná je vedomosť o tom, čo to
čo existuje je, poznanie, vedomosť, to je podstata subjektívnej premlčacej doby, a to bez ohľadu na

poznanie právnej kvalifikácie právneho vzťahu, ktorý laik, nie právnik spravidla nepozná a ani poznať
nepotrebuje a ani nie je potrebné, aby ktokoľvek oprávnenému právnu kvalifikáciu právneho vzťahu
vysvetľoval.

21. K rozpisu splátky podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“) uviedli, že tento zákon ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady ES 48/2008, ani rozsudok
Európskeho Súdneho dvora EÚ, vo veci C-42/15, ani judikatúra k zák. č. 129/2010 Z. z. sa tejto
veci netýka. V súdenej veci ide o úver podľa zák. č. 258/2001 Z. z., na ktorý sa vzťahuje Smernica
Rady 87/102/EHS, ktorá nevyžadovala plnú harmonizáciu. Poukázali na unesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 20Co/13/2018 zo dňa 28.6.2018 a v celom rozsahu sa stotožňujú s uvedenou právnou
argumentáciou. K uvedenému dodali, že je právne nerozhodné, že smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES, z 23.4.2008, už bola prijatá, nakoľko do nášho právneho poriadku bola prebratá až
od účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z., preto sa účinky jej plnej harmonizácie nijakým spôsobom nemôžu
dotýkať zák. č. 258/2001 Z. z. a úverových zmlúv, podľa zák. č. 258/2001 Z. z., uzatvorených. Podľa

ich názoru napriek poukazovania súdu prvej inštancie na Smernicu a predmetné rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ, Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a
v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto Zákona, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

22. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že z dôvodu hospodárnosti nebude opakovať
argumentáciu svojej procesnej obrany, a odkázal na podania spoločnosti, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku ako vecne správny, a aby zaviazal žalobcov
na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu.

23. Krajský sú v Prešove rozsudkom zo dňa 27. februára 2020, č.k. 8Co/67/2019-206 zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške
1887,86 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1887,86 eur od 27.2.2016do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

24. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/67/2019-206 zo dňa 27.02.2020 podal žalovaný
dovolanie.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 7Cdo/150/2020-328 zo dňa 24. augusta 2022
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2020 sp. zn. 8Co/67/2019 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je v relevantnej časti
procesne prípustné a zároveň aj dôvodné.

26. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol „Žalovaná v dovolaní argumentovala tým, že
napadnuté odvolacie rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aplikácie
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. [citované ustanovenie obsahovo zodpovedá

neskoršiemu § 9 ods. 2 písm. l), resp. písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý zákon nahradil zákon č.
258/2001 Z. z., pozn.], pretože odvolací súd napadnutým rozsudkom učinil nesprávny právny záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
11. Otázku interpretácie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., t.j. náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, už opakovane

riešil najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára
2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17. apríla 2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23. apríla 2018, 4Cdo/65/2018
z 26. septembra 2018, 5Cdo/132/2017 z 29. októbra 2018, 3Cdo/45/2018 z 22. novembra 2018 sp.
zn. 7Cdo 98/2018 z 30. januára 2019, 6Cdo/113/2018 z 30. júla 2019, sp. zn. 7Cdo/112/2019 zo 17.
októbra 2019, 1Cdo/171/2018 z 30. októbra 2019, či sp. zn. 5Cdo/22/2019 z 26. novembra 2020). Z

obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že citované ustanovenie zákona
o spotrebiteľských úveroch je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí
nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a
iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia dovolacím súdom zodpovedá, tak ako je
nižšie uvedené, účelu Smernice, právnym záverom uvedeným v rozsudku ESD a tiež účelu samotného

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. Pokiaľ uvedené ustanovenie hovorí o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne
vykladaťtak,žesatýmveriteľovineustanovujepovinnosťuviesťvzmluveospotrebiteľskomúverevyššie
uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo
vzťahu k anuitnej splátke ako celku.

12. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

13.1. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len ,,Smernica“), ktorej znenie sa

premietlo aj do zákonnej úpravy v čl. 10 ods. 2 písm. h/ upravuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.
14.1. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza, v prípade

amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i

dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
14.2. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských

štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom
poriadku.Členskýštátmusítranspozíciusmerniceuskutočniťspôsobomplnezodpovedajúcimpotrebám
jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu

normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť
k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť.
15. Z rozhodnutia ESD C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016 vyplýva, že :

(i) článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod
50 rozhodnutia),
(ii) článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu

splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 rozhodnutia).
(iii) z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť
spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo
forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozhodnutia); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do

zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
(iv) pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 rozhodnutia).
(v) článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu

určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v
spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozhodnutia).
16. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. dospel dovolací

súd k záveru, že citované ustanovenie neukladá veriteľom povinnosť, aby v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. (neskôr č. 129/2010 Z. z.) uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie
dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky). Pokiaľ je teda v ustanovení § 4
ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. uvedené „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné uvedené ustanovenie vykladať tak, že len

spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa.
17. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ [v
znení účinnom do 20. marca 2016 písm. l/ a predtým § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.]

zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „výšku, počet, frekvenciu
splátok“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie jednotlivých častí splátky zo
znenia uvedeného ustanovenia bolo nevyhnutné práve so zreteľom na závery vyjadrené v rozhodnutí
ESD, čo len potvrdzuje správnosť vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu, týkajúcich sa výkladu

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.
18. Zo spisu dovolací súd zistil, že dňa 27. augusta 2008 uzatvorili žalobcovia so žalovanou
HypoPôžičku č. U XXXXX-XX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20.321,32 € s
ročnou úrokovou sadzbou 7,20 %, RPMN 7,81%, priemernou RPMN 8,61%. Celkové náklady dlžníka
predstavovali 38.637,72 €. Mesačná splátka bola 172,28 €, dátum prvej splátky 20. októbra 2008, počet

splátok 240 a dátum poslednej splátky 20. septembra 2028. Žalobcom bol poskytnutý úver v celkovej
výške 20.321,32 €, pričom časť „A“ vo výške 19.916,35 € bola prevedená na osobný účet žalovaných a
časť „B“ vo výške 404,97 € slúžila na úhradu výdavkov sprostredkovateľa Consumer Finance Holding,
a. s.19. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade uzavretá zmluva o bezúčelovom úvere v bode
2. (č. l. 5 spisu) primeraným spôsobom určovala výšku úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej
splátky, termín splatnosti splátky, úrokovú sadzbu, anuitnú splátku, úhradu výdavkov - nákladov CFH a

dátum uzatvorenia zmluvy.
20. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti záveru odvolacieho súdu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a úrokov, a preto je potrebné úver
na jej základe poskytnutý považovať za úver bezúročný a bez poplatkov, tak je potrebné uviesť, že
eurokonformný výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. umožňuje dospieť k

záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo to,
abymalspotrebiteľužpriuzatvorenízmluvykdispozíciivčíselnomvyjadreníinformáciu,akáčasťbudev
tejktorejanuitnejsplátke(výškaktorejjekonštantná)pripadaťnaistinu,akánaúrokzaposkytnutieúveru
aakánainéplatby(poplatky).Vuvedenejsúvislostidovolacísúduvádza,žeajpodľazáverovuvedených

v predmetnom rozhodnutí ESD, zmluva o úvere uzatvorená na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod 53 rozhodnutia). Podrobné informácie o
vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozhodnutia).

21. Z týchto dôvodov najvyšší súd konštatuje, že dovolanie žalovanej smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je dovolanie nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (lebo rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu), ale zároveň aj dôvodné [lebo napadnutý rozsudok - práve v
riešení predmetnej právnej otázky - spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP)].

22. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil
(§ 449 ods. 1 CSP), a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).“

27. K aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej dobe Najvyšší súd SR uviedol, že „24. Vzhľadom na
nosné (vecné) dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého odvolacieho rozhodnutia sa dovolací
súd už nezaoberal ďalšími námietkami dovolateľky [pozri bod 3(i) a 3(ii)]. Napriek uvedenému najvyšší
súd predostiera, že dovolací súd v ostatnom čase už otázky aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej

doby a začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v podstate vyriešil/judikoval, keď na zasadnutí
Občianskoprávneho kolégia dňa 22. júna 2022 odsúhlasil nižšie uvedené právne vety (tieto budú v
krátkom čase aj zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, pozn.):
(i) „Analogická aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve

spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného
plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej
republiky“ (uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2021) a
(ii) „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia

získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je
podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru
vo výške dohodnutej v úverovej zmluve“ (uznesenie najvyššieho súdu z 28. septembra 2021, sp. zn.
5Cdo/29/2021).“

28. Po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom SR, Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací
súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, opätovne
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario),
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie

žalobcov nie je opodstatnené.

29. V konaní, s výnimkou záveru o plynutí subjektívnej a objektívnej desaťročnej premlčacej doby, sa v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

30. K otázke členenia splátok na istinu, úroky a poplatky odvolací súd uvádza: Podľa ust. § 4 ods.
2 písm. i) zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval rozčlenenie
dohodnutej splátky na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nesplnenie tejto
povinnosti malo za následok, že úver sa v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov.

31. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05.09.2019 vydaného vo veci C-331/18,
článok 10 ods. 2 písm. h) až j) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22
ods. 1 tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave akou je

vnútroštátnaprávnaúpravadotknutávovecisamej,podľaktorejmusízmluvaoúverešpecifikovaťrozpis
každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov.
Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 Smernice 2008/48 ako boli vyložené rozsudkom z 09.11.2016
Home Credit Slovakia (C-42/15) sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola
uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s

cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

32. Súdny dvor Európskej únie zdôraznil, že požiadavka konformného výkladu je obmedzená
všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou právnej istoty, v zmysle ktorej nemôže slúžiť ako
základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem. Hoci povinnosť konformného výkladu nemôže

slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem, vnútroštátne súdy musia v prípade
potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je
nezlučiteľný s cieľmi Smernice.

33. Vzhľadom na uvedené závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-331/18 vnútroštátne

súdy sú povolané k zmene súdnej praxe, a to prostredníctvom zmeny vnútroštátnej judikatúry v tom
zmysle, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí špecifikovať splátku úveru rozpisom na istinu, úrok
a ostatné poplatky. Takýto výklad sa má uplatniť aj na zmluvy o úvere, o aké ide vo veci samej, ktoré
boli uzatvorené pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ako aj pred zmenou
vnútroštátnej právnej úpravy vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom

prijatým v uvedenom rozsudku.

34. So zreteľom na vyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorým je odvolací súd viazaný a
navyššieuvedené,právnynázor,žeposkytnutýspotrebiteľskýúvervpredmetnejvecijetrebapovažovať
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva absenciou rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky

nespĺňala náležitosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, už nemožno považovať za správny.

35. Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že úver nie je možné považovať za bezúročný
a bezpoplatkov z dôvodu absencie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., bolo

nadbytočné zaoberať sa námietkou žalobcov vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby tak objektívnej ako
aj subjektívnej.

36. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§
421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako

judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a

z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria
rozhodnutia ústavného súdu, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky
ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017). Pokiaľ sa
riešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odkloní od právnych záverov prijatých týmitosúdmi, nemôže ísť o odklon relevantný v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/265/2019, z dňa 25. novembra 2020)

37. Aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby bola po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vydaného
dňa 22. apríla 2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o. (C-485/19) judikovaná Najvyšším
súdom SR a tento právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/268/2021 zo
dňa 28.02.2022 bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 2/2022 pod č. 15.

38. Otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bola Najvyšším súdom SR ustálená v
uznesení sp.zn. 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov č. 2/2022 pod č. 14.

39. Na základe uvedeného vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu publikovaný v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je potrebné otázku posudzovania
aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej doby a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v
spotrebiteľských sporoch považovať za ustálenú prax najvyšších súdnych autorít.

40. S poukazom na vyššie uvedený právny záver najvyššieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný (§

455 CSP) a uvedené vyššie, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

41. Podľa § 453 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

42. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O trovách dovolacieho, odvolacieho a prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol postupom
podľa § 453 ods. 3 a § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v
konaní úspešný žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcom na náhradu trov dovolacieho, odvolacieho a
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).