Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/106/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1222010341.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany
Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD. v trestnej veci obžalovaného P. P., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom v čase
spáchania skutku, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 04.07.2022

sp. zn. 4T/38/2022, na verejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
prepadnutia veci.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 04.07.2022 sp. zn. 4T/38/2022 bol obžalovaný P. P. uznaný
za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku a obžalovaný Q. V. bol uznaný za vinného pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku a to na tom
skutkovom základe, že

obžalovaný P. P. od presne nezisteného času, najmenej od januára 2021 do 14.00 hod. dňa
06.11.2021 na rôznych miestach v Bratislavskom kraji opakovane predával omamné a psychotropné
látky obžalovanému Q. V. a to tým spôsobom, že obžalovaný Q. V. ho telefonicky kontaktoval a
po vzájomnom dohovore sa stretli na vopred určených miestach, kde došlo k predaju omamných a
psychotropných látok, konkrétne v priebehu vyššie uvedeného obdobia obžalovanému Q. V. viackrát
predal nezistené množstvo omamných a psychotropných látok, najmä metamfetamínu (pervitínu) a

to jednorazovo za sumu od 10 do 50,- eur, pričom obžalovaný P. P. od presne nezisteného času do
dňa 06.11.2021 v čase o 14.00 hod. v Bratislave na Domkárskej ulici v smere k budove diaľničného
oddelenia PZ u seba prechovával plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalického
materiálu s hmotnosťou 235 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 73,1%
hmotnostných s obsahom 172 mg absolútneho metamfetamínu, červené plastové vrecko s tlakovým
uzáverom s obsahom kryštalický materiál s hmotnosťou 21 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky

metamfetamínu52,2%hmotnostnýchsobsahom11mgabsolútnehometamfetamínu,zatavenúinjekčnú
striekačku s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 374 mg s priemernou koncentráciou účinnej
látky metamfetamínu 48,4% hmotnostných s obsahom 181 mg absolútneho metamfetamínu, plastové
vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalický materiál s hmotnosťou 1606 mg s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 52,4% hmotnostných s obsahom 842 mg absolútneho
metamfetamínu, zrezanú zatavenú injekčnú striekačku s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou

46 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 58,8% hmotnostných s obsahom 27
mg absolútneho metamfetamínu, zatavenú injekčnú striekačku s obsahom kryštalického materiálu shmotnosťou 168 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 46,5% hmotnostných
s obsahom 78 mg absolútneho metamfetamínu, pričom celkové množstvo 2450 mg metamfetamínu
zodpovedá 24 obvykle jednorazovým dávkam drogy a obžalovaný Q. V. od presne nezisteného času do

dňa 06.11.2021 v čase o 14.20 hod. v Bratislave na V. ulici v smere k budove diaľničného oddelenia PZ u
seba prechovával 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu
s hmotnosťou 825 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 45,6% s obsahom
376 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 8 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré mu
predtým dňa 06.11.2021 predal obžalovaný P. P., pričom obžalovaný P. P. bol rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II zo dňa 13.12.2007, sp. zn. 5T/184/07, právoplatným dňa 13.12.2007, odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému P.ovi P.odľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí a to
mobilný telefón Samsung so SIM kartou, digitálna váha a peňažné prostriedky v sume 145,- eur s tým,
že podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Napokon podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na 2 roky.

Obžalovanému Q. V. bol za ním spáchaný trestný čin podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 4T/4/2022 zo dňa 26.01.2022, právoplatného dňa 09.03.2022, vo výmere 3 mesiace so skúšobnou
dobou na 1 rok a 8 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie iba obžalovaný P. P. ako osoba oprávnená
podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por., a to vlastným podaním, ako aj podaním urobeným prostredníctvom
svojej obhajkyne, pričom odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku o treste. Obžalovaný a ani
jeho obhajkyňa podané odvolanie nijakým spôsobom bližšie neodôvodnili.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný P. P., jeho obhajkyňa a prokurátorka krajskej prokuratúry.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom poukázala na jej prednes na
hlavnom pojednávaní v rámci záverečnej reči a ďalej uviedla, že súd prvého stupňa pochybil, keď u

obžalovaného vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., nakoľko so zreteľom na
ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno
prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Preto navrhovala, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkon a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží miernejší trest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhovala rozhodnúť postupom podľa § 319
Tr. por., nakoľko trest odňatia slobody uložený okresným súdom považuje za zákonný a spravodlivý.Obžalovaný P. P. na verejnom zasadnutí uviedol, že si je vedomý svojej kriminálnej minulosti, ako aj
závislosti na návykových látkach, napriek tomu považuje uložený trest odňatia slobody za neprimerane
prísny. Pokiaľ mu bude uložený takýto trest, už sa nedostane z výkonu trestu a to ani v rámci

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko ho žiaden súd neprepustí, dokiaľ
si neodpyká celý trest. Z tohto dôvodu žiadal o zhovievavosť a o to, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného P.a P. je čiastočne
dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

V nadväznosti na tieto zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovaného
P.a P. iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej
povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku a ani výrok

o ochrannom opatrení.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný P. P. na hlavnom pojednávaní konanom
16.06.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa okresného súdu prijala vyhlásenie obžalovaného

podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného
poučil o jeho právach, ako aj o dôsledkoch vyhlásenia o vine v súlade s § 257 ods. 5 až 8 Tr. por. Súd
prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.
otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7
Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal

iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že pokiaľ ide o trest odňatia slobody bol
obžalovanému P.ovi P. v predmetnej trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho

výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel

trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Záveryna primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy.

V posudzovanej veci prvostupňový súd zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,

keď u obžalovaného P.a P. ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k
spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a súčasne zistil
aj jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr.
zák.).Zatakéhotostavuokresnýsúdvovýrokuotrestesprávneaplikovalustanovenie§38ods.2Tr.zák.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, že prvostupňový súd u neho nesprávne ustálil existenciu

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., keďže jeho predchádzajúce odsúdenie je znakom
kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, tak k tomu odvolací súd dodáva, že tento
argumentobžalovanéhobybolomožnéakceptovaťibavtedy,akbyodsúdenieobžalovanéhorozsudkom
Okresného súdu Bratislava II z 13.12.2007 sp. zn. 5T/184/07, právoplatným dňa 13.12.2007, bolo jeho
jediným nezahladeným odsúdením, ktoré by tak, vzhľadom na dikciu § 38 ods. 1 Tr. zák., skutočne

nemohlo zakladať existenciu zmienenej priťažujúcej okolnosti. Avšak obžalovaný P. P. má v odpise
registra trestov celý rad odsúdení, vo vzťahu ku ktorým neplatí fikcia neodsúdenia, v dôsledku čoho je
ustálenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. plne opodstatnené a táto odvolacia námietka
obžalovaného tak v nijakom smere nemôže obstáť.

Za situácie, keď pomer zistených a ustálených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol rovnaký,
neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v
osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. Trestná sadzba upravená v § 172 ods. 2 Tr. zák. (10
rokov až 15 rokov), z ktorej bol súd prvého stupňa povinný vychádzať pri ukladaní trestu, tak zostala
nezmenená.

V posudzovanej veci však okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému P.ovi P. zohľadnil skutočnosť,
že tento na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a preto analogicky aplikoval aj zmierňujúce
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., v zmysle ktorých bolo možné obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to maximálne o

jednu tretinu. Prvostupňový súd tak pri ukladaní trestu odňatia slobody zrejme vychádzal z právneho
názoru vyjadreného v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp.
zn. Tpj/55/2016, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 5/2017 pod č. 44, v zmysle ktorého je prípustné analogické použitie § 39 ods. 2 písm. d/,
ods. 4 Tr. zák. aj v prípade, že obžalovaná osoba urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine,

čím neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny a to bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výmere trestu. Reflektujúc stav absencie
odvolania zo strany prokurátora a v tomto kontexte (pri odvolaní podanom len zo strany obžalovaného)
vychádzajúc zo všetkých kritérií upravených v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., je okresným súdom uložený
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov primeraný, zodpovedajúci povahe a závažnosti stíhaného

trestného činu, ako aj osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy. V tejto súvislosti
krajský súd poznamenáva, že postup podľa uvedených zmierňujúcich ustanovení v prípade vyhlásenia
obžalovaného o vine nie je obligatórny a predstavuje iba možnosť, ktorú by mal súd využiť iba v prípade,
ak je to odôvodnené požiadavkou na dosiahnutie účelu trestu. Skutočnosti vzťahujúce sa k osobe
obžalovaného P.a P. by v prípade odvolania podaného aj prokurátorom umožňovali záver, že takto

uložený trest je skôr mierny, ako prísny, keďže v osobe obžalovaného treba vzhliadnuť recidivistu, ktorý
sa opakovane dopúšťal rôznorodej, ale aj identickej trestnej činnosti (špeciálna recidíva), pre ktorú bol
doposiaľ 21 krát právoplatne odsúdený. Ani takýto počet predchádzajúcich odsúdení (opakovane aj za
prečiny a zločiny neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Tr. zák. a § 172 Tr. zák.), v rámci ktorých mu boli

opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, pritom zjavne neviedol k jeho náprave
a zmene spôsobu života. V prípade tohto obžalovaného by sa tak jeho vyhlásenie o vine mohlo
zohľadňovať aj v rámci trestnej sadzby ustanovenej za stíhaný obzvlášť závažný zločin a nie za použitia
ustanoveniaomimoriadnomzníženítrestu.Keďžeodvolacísúdjezdôvoduodvolaniapodanéhovýlučneobžalovaným limitovaný ustanovením § 322 ods. 3 druhá veta Tr. por., nezostáva mu nič iné ako
vysloviť, že osoba obžalovaného spolu so závažnosťou stíhaného obzvlášť závažného zločinu, ktorú
determinuje aj množstvo a druh zaistenej psychotropnej látky, nedávajú priestor pre žiadnu úvahu o

akomkoľvek miernejšom trestnoprávnom postihu obžalovaného za spáchaný trestný čin a to vo vzťahu
k uloženému trestu odňatia slobody. Inak povedané, s poukazom tak na charakter skutku, ako aj osobu
obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť, krajský súd vyvodil, že uloženie trestu odňatia slobody v
nižšej výmere, než akú obžalovanému P.ovi P. uložil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, nie je
dôvodné, nakoľko by sa výrazným spôsobom vymykalo požiadavke na dosiahnutie účelu trestu. V tomto

smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabraní
v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je súčasne nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou
v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody v uvedenej výmere. Takýto druh trestu odráža v
sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských
noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti a v neposlednom rade
prispieva k naplneniu ďalšej funkcie trestu, ktorou je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej

činnosti. Krajský súd tak uzatvára, že uloženie tohto druhu trestu ešte v miernejšej výmere by dostatočne
nereflektovalo požiadavku na také pôsobenie na obžalovaného, aké ma na zreteli ustanovenie o účele
trestu, ako ani požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti a preventívne pôsobenie trestu tak na
obžalovaného, ako i ostatných členov spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené, argumentácia obžalovaného smerujúca k tomu, aby mu odvolací súd uložil trest
odňatia slobody v nižšej výmere, bola zjavne neopodstatnená. Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie
trestov, z trestnej sadzby upravenej v § 172 ods. 2 Tr. zák., pod dolnú hranicu ktorej bol obžalovanému
trest uložený a z už zmieneného zjavne neúčinného pôsobenia na obžalovaného ani doposiaľ uloženými
trestami odňatia slobody, súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov

rozhodne nemožno považovať za neprimerane prísny.

K tvrdeniu obžalovaného, že už žiadny súd nerozhodne o jeho podmienečnom prepustení, je potrebné
uviesť, že túto otázku krajský súd nie je oprávnený vopred a pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní
akokoľvek posudzovať.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný sa dopustil obzvlášť
závažného zločinu (§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.) a zohľadňujúc doterajší život obžalovaného a jeho
kriminálnuminulosť,anikrajskýsúdnezistilžiadendôvod,prektorýbybolomožnéobžalovanéhozaradiť

do ústavu na výkon trestu miernejšieho stupňa stráženia na základe aplikácie § 48 ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd však zistil, že prvostupňový súd pochybil pri ukladaní trestu prepadnutia veci, nakoľko
pre účely uloženia tohto druhu trestu bolo dokazovanie vykonané iba minimálne a v rozsahu, ktorý
neumožňuje vysloviť záver, že by podmienky pre jeho uloženie boli splnené. Vo výrokovej časti boli

pritom digitálna váha a mobilný telefón, ako veci podliehajúce trestu prepadnutia veci, označené
spôsobom, ktorý neumožňuje ich dostatočnú individualizáciu. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie iba oboznámením vecných dôkazov (digitálna váha a mobilný
telefón zn. Samsung) a prečítaním listinného dôkazu ohľadne vkladu hotovosti znejúcej na sumu 145,-
eur bez toho, aby boli vykonané aj iné dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver, že ide o veci patriace

obžalovanému P.ovi P.. Obžalovaný sa síce po vykonaní vecných dôkazov vyjadril, že ide o jeho veci,
takéto vyjadrenie však nie je dôkazom, ale iba oprávnením obžalovaného v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por.,
ktorým rozhodne nemožno nahrádzať výsluch obžalovaného ako do úvahy prichádzajúceho dôkazného
prostriedku (jedného z viacerých), ktorým sa môže preukazovať jeho vlastnícky vzťah k zaisteným
veciam (a to prípadne aj za súčasného vykonania iných dôkazov). Vo vzťahu k peňažným prostriedkom

sa už obžalovaný nevyjadril vôbec. Z týchto dôvodov tak nebolo možné nijakým spôsobom uzavrieť,
že by veci, na ktoré sa vzťahoval trest ich prepadnutia, skutočne patrili obžalovanému P.ovi P.. Čo sa
týka špecifikácie vecí vo výroku o treste prepadnutia veci, je potrebné, aby tieto veci boli dostatočné
označené tak, aby ich bolo možné v potrebnej miere individualizovať. To znamená, že musí byť uvedený
ich typ, značka, farba, prípadne výrobné číslo alebo iné ich označenie a pod., aby takáto vec bola

dostatočne konkretizovaná pre účely výkonu tohto druhu trestu. V posudzovanom prípade tomu tak vo
výrokovej časti rozsudku zjavne nebolo a nakoľko odvolanie podal iba obžalovaný, odvolací súd tak ani
nemohol pristúpiť ku korigovaniu týchto nedostatkov a v tomto smere doplniť dokazovanie. Vo vzťahu k
peňažným prostriedkom nadriadený súd, vzhľadom na rezignáciu prvostupňového súdu vykonať v tejtootázke náležité dokazovanie, ako aj vzhľadom na absolútnu pasivitu prokurátora, nevidel na doplnenie
dokazovania ani žiaden relevantný dôvod. Na tomto základe možno konštatovať, že uložením trestu
prepadnutia veci bez splnenia zákonných podmienok, došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona,

čím bol založený apelačný dôvod upravený v § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Odvolací súd tak na podklade uvedených úvah pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku iba vo výroku
o treste prepadnutia veci bez toho, aby v tejto časti bolo potrebné vydávať iné rozhodnutie a bez toho,
aby sa toto uznesenie dotklo ostatných výrokov napadnutého rozsudku.

Podľa ustálenej súdnej praxe, rozhodnutie, ktorým odvolací súd zruší rozsudok súdu I. stupňa iba vo
výrokuotresteprepadnutiaveci,ktorýjejednýmztrestovuloženýchpoprisebeasámužinýmspôsobom
nerozhodne, má formu uznesenie (§162 ods. 1, § 176 Tr. por.).

Ustanovením § 321 ods. 3 Tr. por. je totiž uložená súdu druhého stupňa povinnosť zrušiť celý výrok o

treste, keď súd zruší, čo i len sčasti výrok o vine. Pokiaľ takáto situácia neexistuje a výrok o vine ostáva
nezmenený, nemusí dôjsť vždy k zrušeniu celého výroku o treste, ale iba v jeho oddeliteľných častiach,
ktoré však musia byť vo výroku zrušujúceho rozhodnutia výslovne uvedené.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.