Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120200803
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2120200803.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47
232 480, adresa sídla Bratislava, Mlynská dolina, proti žalovanému: A. B. – Kadlo, IČO: 34 303 073,
adresa sídla C. XXX, o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. januára 2022, č.k. 28Cb/5/2020-117, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 28Cb/5/2020-105 zo 4. mája 2021 zamietol.

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na uloženie povinnosti

žalovanému zaplatiť mu sumu 218,39 eur, a to titulom úhrady za služby verejnosti vo výške 185,39 eur a
pokuty vo výške 33 eur s príslušenstvom. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 4. mája
2021, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mu bolo predvolanie doručené dňa 14.
apríla 2021 s poukazom na ustanovenie § 111 ods. 3 CSP a žalobca vo svojom písomnom podaní z
28. apríla 2021 v súlade s ust. § 274 CSP navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Preto súd rozsudkom pre zmeškanie žalobe žalobcu vyhovel. V

zákonnej lehote podal žalovaný návrh na zrušenie predmetného rozhodnutia, ktorý odôvodnil len tým,
že s predmetným rozsudkom nesúhlasí a žiada jeho zrušenie.

1.2 Vec právne posúdil ako návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm.
a) a písm. b) a § 277 ods. 2 a ods. 3 CSP a dospel k záveru, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

1.3 Naodôvodneniesvojhorozhodnutiauviedol,ženakoľkožalovanývnávrhunazrušenierozsudkupre
zmeškanie neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, súd nemohol jeho návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť.
2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie namietajúc, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko tento návrh obsahoval

aj jeho zdôvodnenie, že o rozhodnutí vo veci samej sa dozvedel až po vynesení rozsudku. Z takejto
komunikácie je potom zrejmé, že nakoľko nemal informáciu o konaní súdu, nemal vedomosť ani o tom,
že sa má na pojednávanie dostaviť, a preto súd nemôže od neho požadovať uvedenie dôvodov, pre
ktoré sa na pojednávanie nemohol dostaviť. Nie je totiž korektné požadovať informáciu o ospravedlnení
sa z neúčasti na pojednávaní od niekoho, kto o pojednávaní ani nevedel. Súd je povinný dať informáciu o
konanívčasaniealibistickylencezportál,kdedostaldoschránky„nedoručené“,akvieposlaťuznesenie

cez poštu, tak aj predvolanie.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 357 písm. h/ CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že
odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

4. Predmetom konania je návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného č.k.
28Cb/5/2022 zo dňa 4. mája 2021. Súd prvej inštancie návrh žalovaného zamietol. S prihliadnutím
na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú

odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávne návrh žalovaného
na zrušenie rozsudku zamietol z dôvodu, že nesprávne aplikoval ust. § 274 a § 277 ods. 2 CSP.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

6. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým
vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§

387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť
nasledovné:
Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a to
nesprávnou aplikáciou ust. § 277 ods. 2 CSP, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci
je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej

normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná. Právne posúdenie veci
je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový
stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne
interpretoval).

6.1 Podľa ust. § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

6.2 Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

6.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na
pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok
požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného
rozsudku súdu je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného

rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný nielen
skutkovo tvrdiť a vymedziť, ale aj preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu.6.4 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalovaný svoj návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie odôvodnil len tým, že s rozsudkom nesúhlasí a z tohto dôvodu žiada jeho zrušenie
(tu pozri č.l. 112 spisu). Pokiaľ za takejto procesnej situácie súd prvej inštancie jeho návrh zamietol,

jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne a námietky žalovaného za nedôvodné.
Námietka nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž bez ďalšieho nezakladá zákonný dôvod
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ako vyplýva už z citovaného ustanovenia § 277
ods. 2 CSP, súd môže na návrh žalovaného rozsudok pre zmeškanie žalovaného zrušiť len z dôvodu,
ak žalovaný vo svojom návrhu na jeho zrušenie v prvom rade tvrdí, že z ospravedlniteľného dôvodu

zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a následne toto svoje
tvrdenie aj hodnoverne preukáže. V prejednávanej veci žalovaný vo svojom návrhu ani len netvrdil, že
rozsudok žiada zrušiť z dôvodu, že pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, ako to správne
skonštatoval aj súd prvej inštancie. Z jeho konštatovania uvedeného v návrhu na zrušenie rozsudku,
že o rozsudku sa dozvedel dňa 26.2021 nie je možné bez ďalšieho dovodiť, že dôvodom, pre ktorý
žiada rozsudok zrušiť, je práve tá skutočnosť, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo

veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Takéto konštatovanie žalovaného okrem toho
nehovorí nič o tom, že o pojednávaní, na ktorom sa rozhodlo vo veci nevedel/nemohol vedieť a prečo
sa o ňom nemohol dozvedieť.
7. Pokiaľ žalovaný až v odvolaní dôvodí, že pojednávania sa nemohol zúčastniť z dôvodu, že
o tomto pojednávaní nevedel (pravdepodobne z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo

súdom doručované do elektronickej schránky, kde si ho neprevzal včas, hoci iné písomnosti mu
súd doručoval aj poštou), odvolací sú dodáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore
vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému čo znamená, že právo odvolateľa použiť v
odvolacom konaní prostriedok procesného útoku alebo prostriedok procesnej obrany, ktorý strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzený. Odvolacia argumentácia v podobe

nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to
taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt alebo neporušením procesnej diligencie sporovej
stranyvkonanípredsúdomprvejinštancie.Pokiaľideotaxatívnevymedzenienovôt,§366CSPpripúšťa
nové prostriedky procesnej obrany v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu prípadne, ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebol prípad prejednávanej veci. Ak
odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na
uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností
a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať,
že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“,

nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na
novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie skoršieho
uvedenia zavinením z nedbanlivosti.
7.1 V prejednávanej veci žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, že nové prostriedky procesného útoku
a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza „až teraz“ (že rozsudok pre zmeškanie navrhuje

zrušiť z dôvodu, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a čo
bolo takýmto dôvodom), nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, a tak na takúto
jeho obranu uvádzanú až v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

8. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci

nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

9. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

10. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).