Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122353020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6122353020.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej
veci navrhovateľa - dlžníka AgroMed, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica,
IČO: 36 620 165, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro, vložka
č. 39396/S, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, o odvolaní navrhovateľa - dlžníka proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6R 1/2022-97 zo dňa 15. augusta 2022 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6R 1/2022-97 zo dňa 15. augusta 2022, p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi AgroMed, s. r. o., so
sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 620 165 zastavil.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľ - spoločnosť AgroMed, s. r. o., sa návrhom
zo dňa 29.06.2022 domáhal, aby súd povolil jeho reštrukturalizáciu. K návrhu navrhovateľ doložil
poverenie správcu, zoznam záväzkov, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb,
poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku ku dňu 31.12.2021, poslednú priebežnú individuálnu
závierku k 31.03.2022, zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami uskutočnených v

posledných dvoch rokoch týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote vyššej ako 10 % hodnoty základného
imania dlžníka, zoznam súdnych a exekučných konaní dlžníka a reštrukturalizačný posudok správcu -
spoločnosti ORAKON, k.s., so sídlom kancelárie Cesta na štadión 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
54 517 702, zapísaného v zozname správcov MS SR pod zn. S 2059 (ďalej len "správca") zo dňa
06.06.2022, v ktorom správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Podpis navrhovateľa bol v návrhu
úradne osvedčený zaručeným elektronickým podpisom.

3. Súd ďalej uviedol, že konkurzný súd uznesením č. k. 6R 1/2022-92 zo dňa 11. júla 2022, právoplatným
dňa 16.07.2022, začal v zmysle § 113 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR") voči dlžníkovi
reštrukturalizačné konanie.

4. Súd konštatoval, že po začatí reštrukturalizačného konania v súlade s § 116 ods. 1 ZKR pristúpil
k skúmaniu predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 ZKR v spojení s § 110
ods. 1 až 4 ZKR. Súd tiež konštatoval, že spravidla neoveruje pravdivosť, správnosť, ani úplnosť údajov
uvedených v posudku, keďže na to nemá zákonný časový priestor, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že za správnosť a úplnosť týchto údajov zodpovedá správca. Súd však preskúma obsah posudku,
pričom pokiaľ z obsahu nevyplýva, že sú splnené predpoklady pre odporučenie reštrukturalizácie,

reštrukturalizáciu nepovolí a reštrukturalizačné konanie zastaví. Súd uviedol, že v tejto fáze konania na
základe už začatého reštrukturalizačného konania sa pozornosť súdu sústreďuje na skúmanie najmäobsahových náležitostí reštrukturalizačného posudku v spojení s prílohami návrhu. Súd konštatoval,
že o tom, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie, môže rozhodnúť len
súd, pričom v tomto smere nie je viazaný závermi posudku. Konštatoval, že v opačnom prípade by to

znamenalo, že súd by musel vždy rozhodnúť podľa záverov posudku. Poukázal na to, že z ustanovenia
§ 116 ods. 2 ZKR vyplýva, že súd je oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu.
Tiež uviedol, že z ustanovenia § 116 ods. 2 písm. e) ZKR explicitne vyplýva, že súd preskúmava, či
zo záverov posudku je zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Z tohto
hľadiska súd preskúmava obsah celého posudku a na základe toho urobí záver, či sú, alebo nie sú

splnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie. Súd ďalej uviedol, že pre reštrukturalizačné konanie
platí aj ustanovenie § 191 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(s použitím § 196 ZKR). Súd mal zato, že z tohto hľadiska je reštrukturalizačný posudok obligatórny
dôkaz, ktorého posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými
prostriedkami, pričom poukázal na uznesenie KS BB č. k. 43CoKR 12/2011 zo dňa 23.02.2011.
5. Súd vymenoval všetky kapitoly a prílohy, ktoré tvoria reštrukturalizačný posudok zo dňa 06.06.2022

a konštatoval, že z formálnej stránky má predložený reštrukturalizačný posudok všetky náležitosti
vyžadované zákonom v ustanovení § 110 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR.

6. Súd ďalej zhrnul obsahovú stránku reštrukturalizačného posudku, z ktorého okrem iného vyplýva,
že dlžník má ku dňu 31.03.2022 viac ako jedného veriteľa a viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní

po lehote splatnosti a jeho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným
majetkom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 Vyhlášky. Podľa
názoru správcu je možné odôvodnene konštatovať, že dlžník je v čase vypracovania posudku platobne
neschopný a je teda v úpadku, pričom úpadok nastal v marci 2022. Z obsahu reštrukturalizačného
posudku vyplýva, že účtovná hodnota majetku dlžníka podľa údajov vykázaných dlžníkom v zostatkovej

priebežnej - neformalizovanej účtovnej závierke ku dňu 31.03.2022 predstavuje celkom 1.623.023,- Eur,
dlžník má viacerých veriteľov, voči ktorým má peňažné záväzky spolu vo výške 751.522,93 Eur a výška
všetkýchsplatnýchzáväzkovdlžníkavočivšetkýmjehoveriteľom,splnenímktorýchjedlžníkvomeškaní
viac ako 30 dní, predstavuje z celkového súčtu záväzkov dlžníka spolu 180.775,81 Eur. Celková hodnota
finančného majetku dlžníka na účely určenia platobnej neschopnosti v zmysle § 1 ods. 1 Vyhlášky k

31.03.2022 tak predstavuje sumu 11.326,33 Eur.

7. Súd ďalej konštatoval, že ako príčiny úpadku dlžníka sa v predloženom posudku len všeobecne
uvádzajú zmena spoločenských pomerov a zmena prístupu štátnych orgánov k realizácii štátnych
zákaziek, kde nastal absolútny prepad a až do súčasnej doby nedochádza k vyhlasovaniu súťaží či

pokračovaní realizácií stavieb, nepomerné zvýšenie cien stavebných materiálov, čo malo za následok
pozastavenie stavebných prác od investorov, pandémia koronavírusu, ktorá obmedzila podnikateľské
aktivity v oblasti služieb a obchodu a ešte viac zhoršila zlú situáciu na trhu stavebných zákaziek,
začala vojna na Ukrajine a obmedzenia spôsobené zmenami cien pohonných hmôt, ktoré majú naďalej
stúpajúci trend a dosahujú historické maximá. Všetky tieto činitele ovplyvnili chod dlžníka. Správca

definuje ako príčinu úpadku výsledky kontrol daňového úradu, v ktorých finančná správa dlžníka podľa
jeho vyjadrenia poškodila a spôsobila mu neriešiteľnú situáciu a obzvlášť zlý prístup bánk, s ktorými
dlžník nenašiel spoločnú reč pri hľadaní miernejších opatrení v rámci spomínanej krízy, následkom
čoho za súčasného stavu nedokáže dlžník plniť neprimerané požiadavky bánk (do konca januára 2022
plnil všetky záväzky voči bankám). Súd ďalej uviedol, že na str. 29 Posudku sa uvádza, že dlžník za

účelom snahy o preklenutie nepriaznivej situácie vynaložil značné úsilie s cieľom získať čo najviac
zákaziek a odberateľov na obdobie roka 2022 v rozsahu IT služby pre spoločnosťXXX.XXX,- Y. O. -
predpokladaná tržba 191.200,- Eur, Stavebné práce pre spoločnosť P. s. r. o. - predpokladaná tržba
543.060,- Eur, Stavebné práce Y. services s. r. o. - predpokladaná tržba 174.900,- Eur, IT služby J. s.
r. o. - predpokladaná tržba 75.000,- Eur a Stavebné práce OZ S. - predpokladaná tržba 400.000,- Eur.

Obsahom posudku je podrobné rozobratie finančnej a obchodnej situácie dlžníka, pričom k 03/2022
dlžník vykazuje stratu - 178.853 Eur. Z analýzy správcu vyplýva, že dlžník bol svojou činnosťou
schopný v predchádzajúcich rokoch v každom roku dosiahnuť pozitívnu pridanú hodnotu aj EBITDA.
V prípade správnych reštrukturalizačných opatrení je teda predpoklad na ziskové hospodárenie a
ozdravenie dlžníka a v prípade úspešnej reštrukturalizácie v synergii s opatreniami, ktoré dlžník už

na strane nákladov realizuje, možno odôvodnene predpokladať výrazné zlepšenie likvidity podniku na
všetkých úrovniach (str. 37). Pozitívnu rentabilitu dlžník dosahoval v rokoch 2018-2020, pričom od
roku 2021 sa dlžník preklopil do straty (str. 40). Splatnosť záväzkov vo všetkých rokoch dosahovala
primeranéhodnotykdobeinkasa.Vysokéhodnotynabralaažvroku2020,čobolospôsobenédruhotnouplatobnou neschopnosťou, keďže dlžníkovi odberatelia neplatili, ani on preto nemohol uhrádzať svoje
záväzky. Jedná sa o dôsledok už spomenutých okolností a o prejav toho, že dlžník je v súčasnosti
platobne neschopný. Záverom finančnej analýzy je, že dlžník počas celej doby, ktorú správca hodnotil,

vykazoval vo väčšine ukazovateľov pozitívne až ukážkové hodnoty. Problémy sa prejavili najmä v
roku 2020, kde sa dlžníkovi nakopili neuhradené pohľadávky a tiež negatívna situácia v stavebnej
činnosti a v ekonomike Slovenska a aj na globálnom trhu, ktorá bola opísaná v kapitole príčiny úpadku.
Viaceré faktory nasvedčujú v relatívne krátkom čase oživenie činnosti, čo v synergii s úspešným
sanačným procesom a úspešnou reštrukturalizáciou, bude mať za následok upravenie pomerových

a finančných ukazovateľov. Správca zároveň poznamenal, že výsledky analýzy ukázali, že samotná
činnosť dlžníka dokáže byť efektívna a dlžník vo svojej hlavnej činnosti vie hospodáriť so ziskom,
a teda je možno vyvodiť jednoznačne záver, že dlžník je schopný ozdravenia a v prípade podpory
zo strany veriteľov sa vie ozdraviť v relatívne krátkom čase. Vyslovil predpoklad, že vzhľadom na
oblasť pôsobenia dlžníka, potreba jeho činnosti bude rásť, nakoľko v podielovo najvýznamnejších
zložkách stavebnej produkcie, a to v oblasti výstavby, rekonštrukcií a modernizácií, ako aj opravy a

údržby je zaznamenaný rastúci trend a dopyt a potreba stavebných prác bude prítomná takmer pri
každom stavebnom diele. Medzi silné stránky dlžníka správca zaradil takmer 20 rokov skúseností v
oblasti jeho pôsobenia. Dlžník má v tejto oblastí stabilizovanú pozíciu na lokálnej úrovni. Disponuje
vlastnoumodernoumechanizáciouaspoľahlivými,skúsenýmiakompetentnýmipracovníkmi.Najslabšia
stránka dlžníka je jednoznačne štruktúra financovania podniku a nedostatok pracovného kapitálu. V

synergii so súčasným stavom v stavebnom priemysle, kde spoločnosti fungujú na minimálne, niekedy
aj záporné marže a dlhú dobu splatnosti faktúr, je dlžník v neustálom ohrození platobnej schopnosti.
Záverom časti Obchodná situácia správca konštatuje, že dlžník reálne vykonáva väčšinu činnosti, ku
ktorej má živnostenské oprávnenie a ktoré sú zapísané v Obchodnom registri. Táto skutočnosť vyplýva
tak zo zmluvnej dokumentácie predloženej správcovi (pracovné zmluvy, odberateľské a dodávateľské

zmluvy, nájomné zmluvy a podnikové účtovné výkazy - saldokonto pohľadávok a záväzkov), ako aj zo
zoznamu odberateľských/dodávateľských vzťahov dlžníka v minulosti a na rok 2022. Správca pre účely
simulácie konkurzného konania v tomto posudku a výťažku do konkurznej podstaty na základe zistených
skutočností počítal s hypotetickým výťažkom z odporovateľných právnych úkonov v celkovej výške 0,-
EUR (str. 50) Správca ďalej konštatoval, že dlžník nevykonal právne úkony so spriaznenými osobami,

ktoré by viedli k úpadku, ani ktoré by úpadok zapríčinili a ani právne úkony vo vzťahu k predpisom
obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení
nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania
iných vlastných zdrojov. Podľa vyjadrenia dlžníka a predložených dokladov neboli vyplácané ani žiadne
podiely na zisku a ani vrátené vlastné vklady (str. 51). Pre zachovanie prevádzky podniku dlžníka

alebo jej podstatnej časti, ako jedného zo základných normatívnych predpokladov procesnej prípustnosti
reštrukturalizačného konania, je podľa záverov posudku závislé od kumulatívneho naplnenia viacerých,
druhovo rôznych predpokladov spočívajúcich tak v subjektívnych, ako aj v objektívnych právnych
skutočnostiach priamo, sčasti alebo aj úplne nezávislých od vôle, konania, resp. nekonania dlžníka,
veriteľov dlžníka a/alebo ostatných účastníkov reštrukturalizačného plánu (napr. nepriaznivý vývoj

na tovarovom relevantnom trhu, negatívne externality a ďalšie). Pre zachovanie prevádzky podniku
dlžníka alebo jej podstatnej časti by mali byť najmä nasledovné právne skutočnosti a predpoklady:
záujem štatutára na zachovaní prevádzky podniku; prevádzka podniku bez akéhokoľvek prerušenia
a dostatočná úroveň cash-flow; existencia reálnej budúcej podnikateľskej činnosti a pokračovanie v
udržateľnosti súčasných odberateľských vzťahov; existencia výrobného potenciálu v oblasti pôsobnosti

dlžníka; zmena štruktúry záväzkov dlžníka na základe ich čiastočného odpustenia alebo uznania
za nevymáhateľné zo strany veriteľov a/alebo predĺženie lehoty splatnosti plánom definovaných
záväzkov; pokračovanie vo vnútropodnikovej reštrukturalizácii a získanie času na zabezpečenie
výsledkov vykonaných optimalizačných opatrení. Správca ďalej konštatuje, že pre zachovanie ďalšej
prevádzky je nevyhnutný pravidelný a dostatočný cash-flow a za zásadnú podmienku zachovania

prevádzky podniku dlžníka alebo jej podstatnej časti považuje riadne schválenie reštrukturalizačného
plánu veriteľmi dlžníka. Hlavným predpokladom pre úspech a zmysel reštrukturalizácie (tak pre dlžníka
ako aj pre jeho všetkých veriteľov) je novácia pohľadávok, ktorá pokiaľ nebude vykonaná, či už s
ohľadom na zníženie pohľadávok, ako aj s ohľadom na zmenu splatnosti jednotlivých pohľadávok, mohla
by znemožniť pokračovanie podnikateľskej existencie dlžníka. Vďaka novácii pohľadávok získa dlžník

čas na prejavenie dôsledkov už prijatých a zrealizovaných opatrení, ako aj opatrení, na ktorých dlžník
v súčasnosti pracuje, ale ktoré potrebujú čas na implementáciu a dostavenie výsledkov, nielen počas
obdobia trvania reštrukturalizácie, ale aj počas následných rokov, kedy nebude nútený plniť pohľadávky
okamžite, ale v splátkach. Ako možné metódy reštrukturalizácie správca v posudku uvádza prevodpodniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku, vrátane prechodu na inú
osobu, kedy súčasne uvádza, že zo súčinnosti poskytnutej dlžníkom je zrejmé, že ku dňu vypracovania
Posudku neexistuje subjekt, ktorý by prejavil záujem o majetkový vstup do štruktúr dlžníka, pokračovanie

v prevádzke podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti a reštrukturalizáciu nováciou pohľadávok ako
dominantnúmetódu,priktorejdochádzakzmenepohľadávokčodoichvýškyadobysplatnosti,stým,že
posledné dve metódy reštrukturalizácie závisia od súhlasu a ochoty veriteľov. Ďalej je súčasťou posudku
projekcia plánovaného cash flow po dobu najbližších 5 rokov podľa aktuálnej rozpracovanosti zákaziek
a aktuálnej fakturácie s predpokladaným vývojom na ďalšie roky 2023 - 771 000, 2024 - 809 550,

2025- 850 028, 2026 - 892 529, 2027 - 937 155. Správca vyvodzuje, že miera uspokojenia v konkurze
oproti miere uspokojenia v reštrukturalizácii (konkurz/reštrukturalizácia) je pre veriteľa XX.XXX,XX, a. s.
186.333,05 € /186.333,05 €, Daňový úrad U. U. - zabezpečená časť 68.799,41 € /100.582,45 €, Tatra-S.
s. r. o. 2.167,00 /€ 35.250,27 €, Všeobecná podstata 1.040,90 € / 214.678,58 €, Podriadené pohľadávky
- € /1,11 €, Spolu 258.340,36 € v konkurzne oproti 536.845,46 € v prípade reštrukturalizácie. Posudok
preto ráta s celkovou sumou na uspokojenie veriteľov v prípade reštrukturalizácie dlžníka v rozsahu

536.845,46 Eur, ročný objem 107.369,09 Eur a mesačnou lineárnou splátkou 8.947,42 Eur, ako zdroj
pre uspokojenie sa v Posudku uvádza prevádzka podniku po schválení reštrukturalizačného plánu.

8. Okresný súd konštatoval, že správca uvádza všeobecnú konštatáciu možných riešení negatívnej
finančnej a ekonomickej situácie dlžníka, avšak bez podrobného rozobratia spôsobov, akými ich

dlžník mieni dosiahnuť a neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by osvedčovali reálnosť ich splnenia.
Podľa okresného súdu v posudku uvádzané všeobecné okolnosti, za akých musí dôjsť k výkonu
podnikateľskej činnosti dlžníka, nateraz nedávajú žiadne záruky na možnosť dlhodobejšej stabilizácie
dlžníka, respektíve jeho sanovanie cestou reštrukturalizácie. Podľa súdu prvej inštancie predpokladané
všeobecné návrhy opatrení uvedené na str. 60 reštrukturalizačného posudku bez odôvodnenia, akými

prostriedkami majú byť dosiahnuté a aké okolnosti odôvodňujú ich reálne splnenie, nemožno považovať
za jasný, ekonomicky udržateľný nástroj na regeneráciu podniku v reštrukturalizácii. Podľa okresného
súdu ďalej kapitola 12, ktorá má podľa svojho názvu obsahovať podrobný rozbor možných metód
reštrukturalizácie, uvádza len úplne všeobecné zhodnotenie možných metód reštrukturalizácie.

9. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že z obsahu reštrukturalizačného posudku
je zistiteľné, že správca uvádza ako nevyhnutný predpoklad prevádzkovania podniku dlžníka, a
teda predpoklad úspešného ozdravenia podniku dlžníka dostatočnú úroveň cash flow (napr. na str.
66 pri metóde reštrukturalizácie - pokračovanie v prevádzkovaní podniku), pričom však v obsahu
posudku neuvádza žiadne zdroje financovania podniku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka

a z obsahu reštrukturalizačného posudku potom žiadnym spôsobom nevyplýva, že dlžník disponuje
dostatočným majetkom, resp. finančnými prostriedkami na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti
počas reštrukturalizácie aj pri prípadnej novácii pohľadávok dlžníka. Je potrebné v tejto súvislosti
pripomenúť, že čo sa týka personálneho substrátu podniku dlžníka, tento zamestnáva aktuálne tri osoby
v pracovnom pomere, jeho likvidné zdroje predstavujú sumu 11.326,33 Eur (str. 27 posudku), z čoho

dlžník podľa neformalizovanej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.03.2022 disponoval peňažnými
prostriedkami v hodnote 1.517,83 Eur, dlžník je veriteľom pohľadávok z účtu v hodnote 205,50 Eur
a bol veriteľom pohľadávok, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní v sume 9.600,- Eur, pričom
však mieni realizovať stavebné a IT zákazky pri predpokladanej tržbe 1.384.160,- Eur, z čoho vlastná
investičná výstavba D. S. má predstavovať objem 4 mil. Eur. Z uvedených skutočností vyplýva, že aj v

prípade novácie záväzkov dlžníka v procese reštrukturalizácie je nutné zabezpečiť zdroj financovania
podniku dlžníka za účelom úspešnej realizácie konštatovaných zazmluvnených zákaziek dlžníka,
keď úspešný proces realizácie týchto podnikateľských projektov správca vyhodnotil ako základný
a nosný predpoklad pre úspešné ozdravenie podniku dlžníka. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že
základným predpokladom vyššieho uspokojenia veriteľov dlžníka je úspešný proces reštrukturalizácie,

preto je potrebné mať na podklade reštrukturalizačného posudku osvedčené nielen formálne splnenie
predpokladov očistenia zaťaženia podnikateľského subjektu jeho záväzkami, ale aj reálne (ekonomické)
predpoklady pokračovania v podnikateľskej činnosti dlžníka. Esenciálnou zložkou reštrukturalizačného
plánu preto musí byť vysvetlenie, že v konkrétnom prípade dlžník bude mať (pri realizácii sanačných
reštrukturalizačných mechanizmov) finančné zdroje na pokračovanie v podnikaní, ktoré následne

vytvárapredpokladprevyššieuspokojenieveriteľovdlžníka.Súdpretozazásadnýobsahovýnedostatok
predloženého Posudku považuje absenciu tohto vysvetlenia, kedy napriek konštatácii správcu, že
pre zabezpečenie prevádzky podniku je potrebný pravidelný cash flow (peňažný tok), nikde však
neuvádza, aký pravidelný cash flow sa u dlžníka predpokladá, z akých zdrojov a či bude postačovaťna prevádzku jeho podnikania, pričom súčasne správca poukazuje na to, že v stavebnom priemysle
spoločnosti fungujú na minimálne, niekedy aj záporné marže a dlhú dobu splatnosti faktúr, a teda dlžník
je v neustálom ohrození platobnej schopnosti. Podnik musí mať dostatok peňažných príjmov k tomu,

aby mohol zaplatiť dane, mzdy, materiál, energie, faktúry (náklady na stráženie, likvidácia odpadov,
subdodávateľská činnosť) atď., pričom len samotný Posudok ráta pri simulácii reštrukturalizácie dlžníka
s mesačnou splátkou záväzkov dlžníka v rozsahu 8.947,42 Eur (str. 71). Úlohou dlžníka je zaistiť nielen
tvorbu zisku smerom do budúcna zazmluvnením zákaziek, ale aj to, aby mal podnik v každom okamihu
dostatok finančnej hotovosti. Súd v tejto súvislosti zohľadnil pri skúmaní obsahu predloženého Posudku

aj skutočnosť, že z profesijnej skúsenosti súdu pritom vyplýva, že prevažná väčšina reštrukturalizácii
dlžníkov sa končí vyhlásením konkurzu, kde je rozsah záväzkov dlžníkov ešte vyšší, než tomu bolo ku
dňu ich vstupu do reštrukturalizácie. V posudzovanom prípade je na mieste predpokladať, že dlžník bude
realizovať svoju podnikateľskú činnosť s využitím subdodávateľov (aktuálne má troch zamestnancov, čo
na predpokladaný objem zákaziek stačiť nemôže), keď jeho neúspech v procese reštrukturalizácie sa
môže dramaticky odraziť aj vo finančných parametroch potenciálnych obchodných partnerov dlžníka, čo

zvýrazňuje potrebu odôvodnenia reálnosti zachovania podniku dlžníka alebo jeho časti, resp. úspešnosti
procesu reštrukturalizácie. V čase povolenia reštrukturalizácie preto musí byť z obsahu Posudku možné
vyvodiť dôvodný predpoklad, že svojou podnikateľskou činnosťou skutočne bude môcť byť zachovaná
jeho prevádzka pri zohľadnení budúcich nákladov dlžníka, teda nevytváraní nových dlhov, príp. aspoň
jehočasť,ažedlžníkbudemaťfinančnézdrojenasamotnéplneniereštrukturalizačnéhoplánu.Uvedené

je potrebné najmä preto, aby v prípade "pokusu" o reštrukturalizáciu sa v čo najväčšej miere eliminovalo
prípadné prehĺbenie úpadku dlžníka vznikom nových záväzkov, čím by sa pre prípad neúspechu
reštrukturalizácie len znížila miera uspokojenia jestvujúcich veriteľov. Posudok požadované náležitosti
síce formálne obsahuje z hľadiska jeho štruktúry, avšak podľa okresného súdu požiadavka zákona
nie je naplnená dostatočným obsahovým vyjadrením (zhmotnením) týchto zákonom stanovených

náležitostí. Reštrukturalizačný posudok nemôže byť abstraktné hypotetické dielo, ale musí obsahovať
konkrétne vysvetlenie, ako dlžník konkrétne zabezpečí aj v prípade novácie jeho záväzkov zachovanie
svojho podniku za účelom väčšej miery uspokojenia jeho veriteľov, plnenie reštrukturalizačného plánu
v navrhnutom rozsahu, pričom odpovede na tieto otázky súd nemôže bez ďalšieho vyvodiť len z
toho, že sa predpokladá zmena v štruktúre a obsahu jeho záväzkov. Zo známej rozhodovacej praxe

slovenských súdov v podobných veciach jednoznačne vyplýva, že úlohou reštrukturalizačného konania
je poskytnúť ochranu dlžníkovi pred veriteľmi, pričom ochrana má byť ale v konečnom dôsledku v
záujme veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie,
ako sa predpokladá v likvidačnom konkurze. Z tohto pohľadu je potom súd pri rozhodovaní o povolení
reštrukturalizácie oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu a na základe tohto

urobí záver, či sú, alebo nie sú splnené predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Súd preto uzatvoril,
že v opise obchodnej situácie dlžníka, v rozbore predpokladov na zachovanie prevádzky podniku
dlžníka, či rozbore prípadných metód reštrukturalizácie, nie sú dostatočne špecifikované prostriedky,
akými chce dlžník svoj zámer a sledovaný cieľ dosiahnuť, v akom reálnom čase a z akých reálnych
zdrojov pri zohľadnení jeho aktuálnej finančnej situácie zabezpečí úspešný proces reštrukturalizácie,

keď predpoklad novácie záväzkov dlžníka neponúka žiadne vysvetlenie k zabezpečeniu podmienky
pre zachovanie prevádzky dlžníka (a nekumulovanie ďalších dlhov) vyslovenej správcom - pravidelný
a dostatočný prísun finančných prostriedkov. Absenciu základných zákonom požadovaných náležitostí
predloženého posudku nie je možné nahradiť výkladom, ani inými postupmi. Posudok musí svoje
zákonom predpísané náležitosti obsahovať nielen formálne, ale tieto musia byť naplnené reálnym

obsahom, inak by pre naplnenie predpísaných náležitostí posudku postačovalo uviesť iba názvy kapitol
obsahujúce všeobecné informácie, resp. kopírujúce jednotlivé ustanovenia § 110 ZKR.

10. Súd tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že správca v hypotetickom výpočte vykonal porovnanie
uspokojenia veriteľov v prípade konkurzu a v prípade reštrukturalizácie, kde dospel k záveru, že

uspokojenie v prípade reštrukturalizačného konania bude na vyššej úrovni oproti hypotetickému
uspokojeniu v prípade konkurzného konania. Podľa súdu však správca nevysvetlil, z akých konkrétnych
údajov vychádzal pri projekcii výnosov dlžníka na obdobie nadchádzajúcich piatich rokov. Podľa súdu z
obsahu posudku nie je možné zistiť, kedy (v akom časovom horizonte) dlžník očakáva reálny príjem z
jeho podnikania vo vzťahu k aktuálne zazmluvneným zákazkám, a či bude z jeho strany reálne možné

pribrať ďalšie zmluvné záväzky aj vzhľadom na jeho personálnu kapacitu, alebo ráta s inými zdrojmi,
keď síce z obsahu posudku vyplýva, že dlžník je veriteľom pohľadávok v sume 763.597,- Eur, avšak
správca pri simulácii konkurzného konania ráta s ich vymožením len v rozsahu 10 %, teda v sume
76.359,70 Eur. V tomto smere teda súd konštatoval nejasnosť a abstraktnosť predloženého posudku,keď podľa jeho názoru nie je zrejmé, na podklade akých konkrétnych relevantných informácií, vstupných
údajov, či predpokladov správca dospel k záveru (odhadu) o tom, že na uspokojenie veriteľov v prípade
reštrukturalizácie dlžníka môže byť dosiahnutá suma 536.845,46 Eur.

11. Ďalej súd uviedol, že súd musí preskúmať obsahovú správnosť posudku, ak má dospieť k
záveru, že obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, ako aj to, či je zo záverov posudku jasné, že
na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Podľa okresného súdu tieto zákonom
vyžadované predpoklady v prejednávanej veci naplnené nie sú. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nie

sú naplnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 2 písm. b), e) ZKR, keď
obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný a zo záverov posudku nie je zrejmé, že na odporučenie
reštrukturalizácie boli splnené predpoklady, a preto súd reštrukturalizačné konanie podľa § 116 ods. 1
ZKR zastavil.

12. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ - dlžník, ktorý navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že povolí reštrukturalizáciu navrhovateľa.

13. Navrhovateľ napadol uznesenie odvolaním z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení
s ustanovením § 196 ZKR.

14. Odvolateľ poukázal na to, že súd v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že z formálnej stránky má
posudok všetky náležitosti predpokladané ustanovením § 110 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR.

15. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že súd v odôvodnení uznesenia poskytuje vlastnú analýzu
obsahu posudku, pričom použijúc veľmi generalizujúce hodnotenie myšlienkových postupov súdu,

má navrhovateľ zato, že súd považuje posudok v mnohom za príliš všeobecný, hypotetický, resp.
nedostatočne konkrétny preto, aby súd mohol povoliť reštrukturalizáciu navrhovateľa.

16. Navrhovateľ tvrdí, že rozumie, že ZKR nemá vyčerpávajúci zoznam toho, čo všetko má posudok
konkrétne obsahovať a rovnako neexistuje ani akýsi „vzorový posudok“, ktorý by vypracovala akákoľvek

autorita spomedzi orgánov verejnej moci. Či teda určitý reštrukturalizačný posudok poskytuje všetky
potrebné odpovede pre povolenie reštrukturalizácie ponecháva preto ZKR na úvahe správcu pri jeho
tvorbe a následne konajúcemu súdu, pri jeho skúmaní v rámci súdneho konania. Navrhovateľ teda
rozumie, že posúdenie toho - ktorého posudku z hľadiska dostatočnosti jeho obsahovej stránky
bude vždy individuálnym a subjektínym pohľadom konajúceho sudcu. Navrhovateľ tiež rozumie,

že určitá miera abstraktnosti posudku môže vzbudzovať otázky ohľadne realizovateľnosti úspešnej
reštrukturalizácie v podobe ozdravenia podniku navrhovateľa a rovnako v podobe splnenia pohľadávok
veriteľov navrhovateľa v čo najväčšom možnom rozsahu a v čo najkratšej možnej lehote. V konkrétnom
prípade má však navrhovateľ zato, že súd prekročil požiadavky kladené ZKR a má od posudku v
mnohom nemožné, nelegitímne očakávania. Podľa navrhovateľa je teda na mieste oponovať postupu

súdu a má zato, že pokiaľ by sa mal posudok zakladať len na hmatateľných a existujúcich podkladoch,
nikdy by nebolo možné akýkoľvek posudok napísať. Nebolo by to možné z dôvodu, že prirodzenou
súčasťou reštrukturalizácie je plnenie v budúcnosti, ktorú nikto nepozná.

17. Navrhovateľ tvrdí, že predikciu na 5 rokov dopredu nevie so 100 % istotou pripraviť žiadna obchodná

spoločnosť, nakoľko žiadna obchodná spoločnosť na svete dnes nepozná hospodársky vývoj, resp.
iné vplyvy, ktoré majú dopad na hospodárenie individuálnej obchodnej spoločnosti. Takúto neomylnú
predikciu nevie spracovať ani žiaden znalec alebo správca. Hospodársku, resp. ekonomickú budúcnosť
však možno s určitou mierou odbornej odchýlky extrapolovať z minulých a aktuálne známych východísk.
V tomto ohľade je preto každý posudok akýmsi odborným odhadom (extrapoláciou) toho, čo je možné s

pohľadom na v súčasnosti známe skutočnosti predpokladať v dohľadnej dobe. Takýto postup bol podľa
navrhovateľa pri vyhotovení posudku v rozumne očakávateľnom rozsahu dodržaný.

18. Podľa navrhovateľa je na mieste hľadanie toho, čo je v kontexte obsahu posudku od správcu ešte
rozumne očakávateľným plnením. Navrhovateľ zastáva názor, že posúdenie toho, čo už je dostatočne

podrobnéadostatočneaktuálnejevýslovnesubjektívnakategória,ktorúodlišnevyhodnotíkaždáosoba.
Podľa navrhovateľa však dal jasnú odpoveď ohľadne výkladu právnych noriem Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý poskytol zrejmé právne stanovisko, ako riešiť dostatok či nedostatok podrobností, resp.
dostatok či nedostatok aktuálnosti údajov. Ústavný súd sa vyjadruje napr. aj k povinnosti riadiť sazmyslomaúčelomzákonapredinýmivýkladovýmimetódami.Navrhovateľtvrdí,žesúdniejedoslovným
znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v
prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka

ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Práve v
tomto kontexte je podľa navrhovateľa nutné zistiť účel reštrukturalizácie navrhovateľa a zrovnať ho s
následkami zastavenia reštrukturalizačného konania pre navrhovateľa, a pre jeho veriteľov.

19. Navrhovateľ ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 2221/07 a

konštatoval, že podľa jeho názoru je neprijateľné, aby súdom konštatovaný nedostatok podrobností
a stroho konštatovaná abstraktnosť bez uvedenia toho, čo by už súd za dostatočné považoval, bol
vykladaný v neprospech navrhovateľa samotného a aj v neprospech všetkých ostatných dotknutých
osôb - veriteľov, zamestnancov, obchodných partnerov. Nie je teda v záujme, a podľa názoru
navrhovateľa ani spravodlivé, aby súd reštrukturalizáciu navrhovateľa nepovolil len preto, že sa súdu
zdá niektoré alebo viaceré kapitoly posudku príliš teoretické, abstraktné, neposkytujúce konkrétne

odpovede, ktoré ale nemožno v čase vyhotovenia posudku zodpovedne predvídať. Navrhovateľ tiež
uviedol, že práve naopak, povolenie reštrukturalizácie, t. j. taký výklad práva, ktorým súd povolí
reštrukturalizáciu, je konaním súdu, aplikáciou práva, ktorá smeruje k výsledku objektívne a všeobecne
spravodlivému a správnemu, keď umožní ozdravný proces smerujúci jednoznačne v prospech širšieho
okruhu subjektov ako nepovolenie.

20. Navrhovateľ považuje úvahu súdu ohľadne ekonomických ukazovateľov navrhovateľa za nesprávnu.
Pokiaľ súd, ako jeden z dôvodov na zastavenie reštrukturalizačného konania, vníma nízku likviditu a
nedostatočný pracovný kapitál podniku navrhovateľa, navrhovateľ sa domnieva, že zo strany súdu ide
zrejme len o nepochopenie ekonomických súvislostí, nakoľko nízka likvidita a nedostatok pracovného

kapitálu je sprievodným znakom platobnej neschopnosti, ktorá je jedným zo zákonných predpokladov
podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Nízka likvidita a nedostatok pracovného kapitálu je teda
takpovediac (nevyhnutným a bežným) ekonomickým sprievodným javom a dôvodom, kvôli ktorému
navrhovateľ návrh na povolenie reštrukturalizácie podal. Navrhovateľ má zato, že podľa záverov súdu by
tak platobne neschopný podnik nemohol nikdy požiadať o povolenie reštrukturalizácie. Tvrdí, že pokiaľ

by mal platiť záver uvedený súdom, potom by mohol žiadať o reštrukturalizáciu len taký podnik, ktorý má
dostatok likvidity a dostatok pracovného kapitálu, pričom by nebol podaný ani jediný návrh na povolenie
reštrukturalizácie, nakoľko podnik, ktorý má dostatok likvidity a dostatok pracovného kapitálu, žiadnu
formu reštrukturalizácie nepotrebuje a právny nástroj reštrukturalizácie jemu teda nie je určený.

21. Vo vzťahu k otázke cash-flow a primeranosti legitímnych očakávaní súdu na obsah posudku súd
zašiel do úvah, kedy v posudku uvádzaný cash-flow považuje za nezdôvodnený. Navrhovateľovi nie je
zrejmé, aký myšlienkový postup k tomu súd viedol, keď projektovaný cash-flow je podložený projektmi
a zákazkami uvedenými v jednotlivých kapitolách posudku na najbližšie obdobie (napr. strana 18
alebo str. 29 posudku). Podľa navrhovateľa súd toto nedôvodne opomenul v odôvodnení uznesenia

a teda navrhovateľ nevie v tomto smere poskytnúť iné dôvody pre nesprávnosť záverov súdu ako
tie, že posudok relevantne popisuje obchodné - záväzkové vzťahy, z ktorých majú v budúcnosti
byť zabezpečené príjmy spoločnosti pre dostatočnú mieru cash-flow. Navrhovateľ tiež dodal, že súd
nespravodlivo očakáva od navrhovateľa, aby poskytol podklady k projektovaný cash-flow na 5 rokov,
pričom na tak dlhé obdobie je prinajlepšom neobvyklé, ak nie priam nemožné, aby mala stavebná

spoločnosť zazmluvnené zákazky dopredu. Súd naviac v otázke týkajúcej sa cash-flow nezobral
vôbec do úvahy odpredaj prebytočných aktív (ako bol načrtnutý v posudku), nehnuteľného majetku
navrhovateľa, z ktorého je predpoklad uspokojenia pohľadávok veriteľov a značného zníženia náporu
na potreby cash-flow v nasledovných obdobiach.

22. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že súd sa v odôvodnení uznesenia zamýšľa aj nad
tým, že posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu. Napriek tomu, že
reštrukturalizačný plán nie je povinnou prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie, sa súd
už vo fáze povolenia reštrukturalizácie zamýšľal nad budúcim cash-flow, a teda zdrojmi krytia
budúcich splátok z takéhoto reštrukturalizačného plánu. Navrhovateľ je toho názoru, že toto by nemal

analyzovať súd v tejto fáze konania, ale až pri potvrdzovaní konkrétneho predloženého a veriteľmi
schváleného reštrukturalizačného plánu a nemalo by to ovplyvniť súd v rozhodovaní o povolení
reštrukturalizácie. Navrhovateľ tvrdí, že ZKR rozlišuje medzi reštrukturalizačným posudkom, ktorého
účelom je zhodnotenie, či sú splnené podmienky formálnej reštrukturalizácie konkrétneho subjektu areštrukturalizačným plánom ako listinou upravujúcou vznik, zmenu alebo zánik konkrétnych práv a
záväzkov účastníkov plánu, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok.
Z rozdielnej povahy oboch dokumentov vyplývajú aj ich rozdielne obligatórne náležitosti, ktoré sa iba

čiastočne prekrývajú. Posudok má povinne obsahovať rozbor možných metód reštrukturalizácie, zatiaľ
čo až plán má obsahovať uvedenie konkrétnych navrhovaných metód. Posudok vypracovaný správcom
môže obsahovať len odporučenie smerujúce k metódam reštrukturalizácie, ktoré sa s prihliadnutím na
súčasný stav a možnosti dlžníka správcovi javia ako najvhodnejšie s ohľadom na účel reštrukturalizácie.
Konkrétne metódy a z nich vyplývajúca konkrétna možnosť (rozsah a čas) uspokojenia záväzkov dlžníka

sú však determinované okolnosťami nasledujúcimi po vypracovaní posudku, najmä výškou prihlásených
pohľadávok, od ktorej sa potom odvíja skutočnosť, medzi koľkých veriteľov bude dlžník „rozdeľovať“
dosiahnuté príjmy. Podľa navrhovateľa tiež nemožno opomenúť, že novácia ako (správcom odporúčaná)
reštrukturalizačná metóda predstavuje zmenu v obsahu existujúcich obligačných vzťahov, preto, ako
správca správne uviedol, je determinovaná aj požiadavkami veriteľov, preto správca ani navrhovateľ v
čase vypracovania posudku objektívne nevedia presný rozsah a čas uspokojenia konkretizovať.

23. Vo vzťahu k schopnosti podniku navrhovateľa generovať dostatočné tržby pri aktuálnom počte
zamestnancov súd správne uviedol, že na realizovanie väčších zákaziek bude navrhovateľ využívať
subdodávateľov, čo je podľa navrhovateľa plne legitímny postup. Súd však nesprávne vníma aktuálny
počet zamestnancov 3 ako nedostatočný, nakoľko navrhovateľ už historicky opakovane preukázal

nepravdivosť tohto záveru (kapitola 6.2.2. posudku), keď v roku 2018 pri počte zamestnancov 4 dokázal
vygenerovať tržby 3.689.848,- Eur, v roku 2019 pri počte zamestnancov 7 dokázal vygenerovať tržby
3.962.343,- Eur a v roku 2020 pri počte zamestnancov 4 dokázal vygenerovať tržby takmer 3.381.200,-
Eur a v každom zo spomínaných hospodárskych rokov dosahoval zisk. Uvedené teda potvrdzuje
nedostatočné nepochopenie súdu v otázke nastavenia firemných procesov navrhovateľa a z toho

vyplývajúce nesprávne závery súdu ohľadne fungovania a prevádzky navrhovateľa, ktorý má takmer
20 rokov skúsenosti v oblasti jeho pôsobenia, má stabilizovanú pozíciu na lokálnej úrovni, disponuje
vlastnou modernou mechanizáciou.

24. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že posúdenie schopnosti určitého podniku generovať odčerpateľné zdroje

nevyplýva zo stavu pohľadávok ani zo stavu zásob, ani z počtu zamestnancov, ale z ukazovateľov
podnikateľských činností (podnikateľskej aktivity). Na ich posúdenie má vplyv čo najdlhšia doba a
pozorovanie, ako sa vyvíjali, akým smerom sa uberali a čo ich ovplyvňovalo. Uvedený záver je
štandardom ekonomických štúdií, a okrem iného ho potvrdzuje aj odborná publikácia Finanční analýza
- 5. aktualizované vydání: metody, ukazovatele, využití v praxi od autora Petra Růčková a napr. aj

Ekonomie a ekonomika od autora Josef Vlček. Týmto má navrhovateľ aj za odborne podporené jeho
tvrdenie, kde izolované, nepresné a nesprávne posudzovanie súdu z uznesenia týkajúce sa tvorby
pridanej hodnoty a cash-flow neobstojí a je historicky preukázané, že navrhovateľ bol schopný podnikať
aj s nízkym počtom zamestnancov a dosahovať zisk, ktorý z existujúcich a v posudku uvedených
zákaziek vie naďalej generovať a tým plniť povinnosti tak z budúcej podnikateľskej činnosti ako aj z

prezumovaného reštrukturalizačného plánu.

25. Podľa navrhovateľa nesprávnosť argumentácie súdu sa viaže aj k nesprávnemu uchopeniu
tzv. stavových a tokových veličín v rámci ekonomickej teórie a v spojitosti s posudzovaním
reštruktualizovanosti podniku navrhovateľa, čo má v uvedenej veci zásadný vplyv. Aktuálne majetkové

pomery predstavujú ekonomický stav, ktorý existuje k určitému dňu a je dôležitý pre posúdenie
stavu podniku v otázke, či je alebo nie je v úpadku. Pre posúdenie úspešnosti reštrukturalizácie
a predpokladu ozdravenia však nemá zásadný vplyv. Na úspešnosť reštrukturalizácie akéhokoľvek
podniku majú majoritný vplyv tokové veličiny, ako napríklad tržby, náklady a ich výsledné ukazovatele,
ktoré navrhovateľ preukázateľne v rokoch 2018 - 2020 vykazoval v poriadku a správcom v

posudku kalkulované budúce hodnoty cash-flow v spojitosti s už zazmluvnenými zákazkami vytvárajú
matematicky preukázaný predpoklad pre budúce obdobia.

26. Navrhovateľ ďalej vyčíta súdu vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia postup, ktorý sa navrhovateľovi
javí ako prinajmenšom nevhodný. Súd má svojou rozhodovacou činnosťou nie len vydávať

rozhodnutia s individuálnou záväznosťou, ale rovnako svojou rozhodovacou činnosťou inkorporovanou
v odôvodneniach dávať jasné odpovede na to, ako majú v budúcnosti konať osoby, ktoré sa budú
domáhať na súde obdobných práv. Ak mal súd zato, že niektoré kapitoly neboli dostatočné, mal zrejme
a nepochybne uviesť, čo by pre súd bolo akceptovateľné. V opačnom prípade sa jedná o arbitralitu,ktorá je podľa názoru navrhovateľa neudržateľná. Takýto postup je podľa jeho názoru nevyhnutný,
pričom v opačnom prípade sa môže stať, že každý ďalší navrhovateľov návrh bude podaný s vadami
a bude pre ne zastavený a navrhovateľ bude opakovane podávať nové a nové návrhy na povolenie

reštrukturalizácie, čo nie je ideálny stav. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že reštrukturalizácia nie je
lacným procesom z pohľadu poplatkov pre správcu, ktorého súd pri povolení reštrukturalizácie ustanoví
do funkcie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že reštrukturalizácia nie je ani jednoduchým postupom a zásadne
vplýva na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Zákonnou alternatívou pre spoločnosť v úpadku je len
konkurz. Poukázal na to, že nezákonnou, resp. nemorálnou alternatívou je prepis firmy na nemajetnú

osobu. Navrhovateľ tvrdí, že aj napriek tomu, že by mohol takpovediac „zutekať z boja“ a firmu buď
za poplatok 1.500,- Eur nechať v konkurze rozpredať, alebo by ju mohol prepísať na tretiu osobu a
„zbaviť“ sa tak zodpovednosti, prijal rozhodnutie a chce prejsť finančne a procesne náročným konaním
formálnej reštrukturalizácie pod dohľadom súdu. Navrhovateľ tvrdí, že chce ním prejsť preto, že je to
jediné nedeštruktívne, zodpovedné a správne riešenie.

27. Navrhovateľ tiež poukázal na obsah bodu 17 odôvodnenia uznesenia, ktorý navrhovateľ hodnotí ako
akúsi ďalšiu predpojatosť súdu voči ozdraveniu navrhovateľa cez reštrukturalizáciu. Podľa navrhovateľa
je hrubo neprijateľné, aby súd na nejakej štatistike týkajúcej sa úplne iných subjektov, založil individuálne
zamietavé rozhodnutie týkajúce sa riadne podnikajúceho navrhovateľa, ktorý po rokoch, počas ktorých
dosahoval zisk, má aj napriek geopolitickým a historicky extrémne výnimočným a nepredvídateľným

situáciám (pandémia COVID-19), záujem na zodpovednom a zákonnom riešení svojho úpadku.

28. Na záver navrhovateľ podotkol poslednú vadu, ktorú na uznesení vníma, a to, že súd nesprávne
stotožňuje a) hodnotu pohľadávok navrhovateľa v simulácii konkurzného konania v posudku a b) ich
teoretickú hodnotu, ktorú by mali v prípade pokračovania navrhovateľa vo vymáhaní; tieto hodnoty nikdy

nebývajú rovnaké a očakávať že budú identické je nesprávne a mimo akéhokoľvek reflektovania na
realitu podnikania a konkurzných konaní na Slovensku. Súčasne, vo väčšine konkurzných konaní je
uspokojenie nezabezpečených veriteľov v rozsahu 3 - 5 % za obvykle 3 - 4 roky trvania konkurzného
konania; v reštrukturalizácii je zákonom stanovené minimálne uspokojenie 50 % pre nezabezpečených
veriteľov. V prípade plnenia len na úrovni takto stanoveného zákonného minima nezabezpečeným

veriteľom cez rovnomerné splátky na 5 rokov, by bolo uspokojenie ich pohľadávok už za prvý rok plnenia
prezumovaného reštrukturalizačného plánu trojnásobne vyššie oproti uspokojeniu v konkurze celkovo.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 379, § 380
ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k názoru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné.

30. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“),
správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto
zistení vo vypracovanom posudku odporučí, alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca

reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

31. Podľa § 109 ods. 2 ZKR, posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou
starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú
súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

32. Podľa § 109 ods. 3 ZKR, správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak
a/ dlžník je právnickou osobou,
b/ dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
c/ dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,

d/ účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom
účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,
e/ od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň 2
roky,
f/ možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

g/ v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

33. Podľa § 110 ods. 1 ZKR, posudok obsahujea/ presné označenie dlžníka,
b/ podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,
c/ zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením,

prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal,
d/ podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,
e/ podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,
f/ podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať ich odporovateľnosť,

g/podrobnézhodnotenieprávnychúkonovdlžníkasospriaznenýmiosobami,ktorémohliviesťkúpadku,
uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného
práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich
vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných
zdrojov,
h/ označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú

a opis tohto majetku,
i/ odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo
sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,
j/ deň vyhotovenia posudku.

34. Podľa § 110 ods. 2 ZKR, posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež
a/ zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,
b/ podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej
podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti
odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

c/ podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo
viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie
možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia
konkurzu,
d/ vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať

súhlasu správcu,
e/ údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných
dvoch rokoch,
f/vyjadrenieaudítoraalebosúdnehoznalca,čiúčtovnázávierkadlžníka,pripojenáknávrhunapovolenie
reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva

a o finančnej situácii dlžníka.

35. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr
do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

36. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak
a/ posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode

odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho
vypracovania,
e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku
je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

37. Podľa § 116 ods. 5 ZKR, uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník
reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení
reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí

reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní
najneskôr do 30 dní od predloženia veci.38. Predmetom konania je návrh dlžníka na povolenie reštrukturalizácie. Správca môže
reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť za splnenia podmienok § 109 ods. 3 ZKR, ak dospeje k záveru
o splnení predpokladov na odporučenie reštrukturalizácie. Súd reštrukturalizáciu povolí za splnenia

kumulatívnych podmienok podľa § 116 ods. 2 ZKR. Prvé dve kumulatívne podmienky sa týkajú formálnej
a obsahovej stránky reštrukturalizačného posudku, keď podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR posudok musí
spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 110 ods. 1 a 2 a obsah posudku musí byť jasný a
zrozumiteľný v súlade s § 116 ods. 2 písm. b) ZKR.

39. Za účelom skúmania, či posudok je jasný a zrozumiteľný je nevyhnutné skúmať obsahovú správnosť
reštrukturalizačného posudku, pričom jeho závermi súd viazaný nie je, pretože len na základe skúmania
obsahovej správnosti posudku, a to v celom jeho obsahu, je možné dospieť k záveru, či posudok jasný je,
či je zrozumiteľný a či spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Okrem iného kritériom takéhoto povinného
skúmania obsahových náležitostí reštrukturalizačného posudku je aj hľadisko skúmania existencie
podrobného rozboru predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho

podstatnú časť a podrobného rozboru opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolností
odôvodňujúcich reálnosť splnenia týchto opatrení. Znamená to, že citované ustanovenie ako obligatórna
náležitosťreštrukturalizačnéhoposudkupodľa§110ods.2písm.b)ZKRurčujepredpokladyzachovania
prevádzky a opatrení prijatých v súvislosti s týmito predpokladmi z hľadiska reálnosti splnenia týchto
opatrení, t.j., či je možné konštatovať zo záverov posudku reálnosť naplnenia zámerov zachovania

prevádzky z pohľadu navrhovaných konkrétnych opatrení.

40. Za predpokladu absencie záverov o reálnosti a udržateľnosti opatrení na splnenie predpokladov
na zachovanie prevádzky nie sú splnené zákonné náležitosti reštrukturalizačného posudku, čo má
za následok nesplnenie predpokladu povolenia reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR.

Nepostačuje len vo všeobecnej rovine konštatovanie akýchkoľvek predpokladov bez ich konkrétnej
individualizácie a akýchkoľvek opatrení bez ich špecifikácie, vrátane zohľadnenia reálnosti týchto
opatrení, ale je potrebné trvať na jednoznačnom individualizovaní, špecifikovaní a konkrétnom
vymedzení predpokladov a opatrení s prihliadnutím na reálnosť splnenia týchto opatrení pri splnení
predpokladov na zachovanie prevádzky pre účely povolenia reštrukturalizácie. V prípade nedostatočnej

individualizácie, konkretizácie a jednoznačného vymedzenia predpokladov a opatrení zároveň nemôže
byť splnená ani zákonná podmienka povolenia reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. b) ZKR,
t.j. požiadavka na jasnosť a zrozumiteľnosť posudku. Je potrebné zdôrazniť, že návrh predpokladov a
opatrení, ktoré sú zároveň reálne splniteľné budú špecifické a individuálne s ohľadom na majetkový a
ekonomický stav dlžníka, ako aj rešpektujúc rozsah a povahu jeho podnikateľskej činnosti.

41. Ak správca dospeje k záveru o splnení podmienok na odporučenie reštrukturalizácie, potom musí
posudok obsahovať v zmysle § 110 ods. 2 písm. b) ZKR podrobný rozbor predpokladov, za ktorých
možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť a podrobný rozbor opatrení na
splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení. Jedná sa o

kogentné zákonom požadované splnenie troch náležitostí posudku, a to podrobný rozbor predpokladov,
podrobný rozbor opatrení a uvedenie okolností odôvodňujúcich reálnosť splnenia týchto opatrení
vedúcich k splneniu predpokladov na zachovanie prevádzky dlžníka.

42. Okresný súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre povolenie

reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. b) a e) ZKR, keď obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný
a zo záverov posudku nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
Okresný súd posudzoval splnenie predpokladov reštrukturalizácie z hľadiska úplnosti posudku, z
hľadiska,čijeposudokjasnýazrozumiteľnýadospelkzáveru,žesprávcavpodrobnomrozboreopatrení
potrebných na zachovanie prevádzky uvádza len všeobecnú konštatáciu možných riešení negatívnej

finančnej a ekonomickej situácie dlžníka, avšak bez podrobného rozobratia spôsobov, akými ich dlžník
mieni dosiahnuť a neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by osvedčovali reálnosť ich splnenia.

43. Okresný súd správne poukázal na to, že pri skúmaní reštrukturalizačného posudku je jeho
povinnosťou skúmať jeho obsahové náležitosti za účelom preukázania splnenia podmienok povolenia

reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 ZKR. Tieto náležitosti a údaje uvedené v posudku posudzuje súd
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.44. Ako už bolo uvedené, predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka a opatrenia na to prijaté,
ktoré musia byť reálne splniteľné, musia byť konkrétne určené, t.j. aj preskúmateľné. Pokiaľ preto
posudok okrem označených zmlúv o dielo považuje za nevyhnutný predpoklad prevádzkovania podniku

dlžníka a úspešného ozdravenia podniku dlžníka dostatočnú úroveň cash-flow, pričom však v posudku
neuvádza žiadne zdroje financovania podniku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka, ide o
všeobecné konštatovanie, ktoré však nie je v posudku presne určené zdrojmi financovania podniku v
prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka.

45. Pokiaľ teda navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že súd v rozhodnutí prekročil požiadavky
kladené ZKR a má od posudku v mnohom nemožné a nelegitímne očakávania, odvolací súd s
touto námietkou navrhovateľa nemôže súhlasiť vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti. Nesúhlasí
ani s názorom navrhovateľa, že súd mal konkrétne uviesť, čo má konkrétne posudok obsahovať.
Všetky náležitosti posudku sú taxatívne uvedené vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach,
pričom musia byť tieto náležitosti v posudku uvedené konkrétne, zohľadňujúc aktuálne možnosti

dlžníka - navrhovateľa. Nie je možné, aby posudok bol vypracovaný len formálne a aby zákonné
náležitosti posudku boli uvedené len vo všeobecnej rovine. V posudku musia byť vždy uvedené
konkrétne skutočnosti a konkrétne návrhy a opatrenia, z ktorých bude možné vyvodiť záver o reálnosti
a udržateľnosti opatrení na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky. Súd však nemôže v
rozhodnutí sám nahrádzať povinnosti správcu, nakoľko len správca z dostupných účtovných a iných

dokladov môže v posudku uviesť konkrétne a reálne opatrenia. Nemožno teda súhlasiť ani s námietkou
navrhovateľa, že súd prvej inštancie mal sa riadiť zmyslom a účelom zákona pred inými výkladovými
metódami. V prípade povolenia reštrukturalizácie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd
nemôže nahrádzať výkladovými metódami skutočnosť, že v posudku nie sú zákonné náležitosti uvedené
konkrétne, ale len vo všeobecnej rovine.

46. Odvolací súd tiež nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že jedným s dôvodov na zastavenie
reštrukturalizačného konania bola nízka likvidita a nedostatočný pracovný kapitál podniku navrhovateľa.
Z rozhodnutia vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie nie sú naplnené predpoklady pre povolenie
reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 2 písm. b), e) ZKR, keď obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný

a zo záverov posudku nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
Ak teda v odôvodnení rozhodnutia sa súd v rámci hodnotenia posudku vyjadril k pracovnému kapitálu
podniku a nízkej likvidite, išlo len o konštatovanie zisteného stavu z vypracovaného posudku, pričom
správca mal možnosť uvedením konkrétnych opatrení preukázať splnenie predpokladov na zachovanie
prevádzky po povolení reštrukturalizácie. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú ani túto námietku

navrhovateľa.

47. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením, súdu prvej inštancie cash-flow. Práve z dôvodu, že
navrhovateľ predložil zákazky na rok 2022 a ako správne navrhovateľ uvádza nie je možné mať
zazmluvnené zákazky na celých 5 rokov, bolo potrebné pre prípad, že navrhovateľ nebude mať dostatok

zákazok, z ktorých by dokázal vyfinancovať náklady, presne uviesť z akých zdrojov, respektíve ako
dokáže navrhovateľ si plniť svoje záväzky. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že súd nezobral vôbec do úvahy
odpredaj prebytočných aktív (ako bol načrtnutý v posudku); nehnuteľného majetku navrhovateľa, z
ktorého je predpoklad uspokojenia pohľadávok veriteľov a značného zníženia náporu na potrebu
cash-flow v nasledovných obdobiach, odvolací súd uvádza, že z posudku jednoznačne nevyplýva

aké nehnuteľnosti chce navrhovateľ odpredať a aký výnos by odpredajom prebytočných aktív a
nehnuteľného majetku získal. Aj v tejto rovine je teda posudok všeobecný, pričom odvolací súd dopĺňa,
že z predloženého posudku vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa sú založené v
prospech záložných veriteľov, pričom z posudku nevyplýva, aká je reálnosť súhlasu záložných veriteľov
s odpredajom nehnuteľností a zároveň aj pokiaľ by došlo k odpredaju nehnuteľností, na vyplatenú kúpnu

cenu by prednostne mali právo záložní veritelia. Nebolo by teda možné použiť takto prípadne získané
finančné prostriedky na uspokojenie všetkých veriteľov.

48. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na nesprávnu argumentáciu súdu, ktorá sa viaže k
nesprávnemu uchopeniu tzv. stavových a tokových veličín, odvolací súd konštatuje, že tieto skutočnosti

neboli podkladom pre zastavenie reštrukturalizačného konania, keďže nejasnosť a nezrozumiteľnosť
posudku viaže súd prvej inštancie na skutočnosť, že z posudku nevyplývajú konkrétne opatrenia pre
možnosť ozdravenia podniku navrhovateľa.49. Odvolací súd tak dospel k záveru, že z predloženého posudku nevyplývajú jasné a určité závery
o reálnom a splniteľnom predpoklade udržateľnosti prevádzky podniku dlžníka a zároveň vzhľadom
na neurčitosť jednotlivých tvrdení v posudku má táto skutočnosť za následok aj absenciu podstatných

náležitostí posudku ako bolo uvedené vyššie, ako aj v rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého
odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

50. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd
zastavil reštrukturalizačné konanie pre nesplnenie zákonných podmienok povolenia reštrukturalizácie je

vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

51. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).