Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/146/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210120
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7817210120.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: T. U., narodená XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX, XXX XX L., zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Čučmianska
dlhá 21, 048 01 Rožňava, proti žalovanej Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave,
Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, za účasti intervenientky B. H., narodená
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX G., zastúpenej JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom, so sídlom
Floriánska 16, 040 01 Košice, o zaplatenie 10.553,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej a
intervenientky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 16. marca 2022, sp. zn. 12C/62/2017

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie o odvolaní intervenientky z a s t a v u j e.

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 16. marca 2022, č.k. 12C/62/2017-500 okrem
výroku II., ktorým súd konanie v časti sumy 5.148 € s príslušenstvom zastavil, a v zrušenom rozsahu
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/62/2017, vyhlásené na pojednávaní dňa

16. marca 2022, ktorým súd pripustil zmenu žalobného návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 16. marca 2022
č.k. 12C/62/2017-500 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.405,40 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.553,40 € od 13.11.2017 do 14.05.2019 a zo sumy 5.405,40
€ od 15.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.),
a konanie v časti zaplatenia sumy 5.148 € s príslušenstvom zastavil (výrok II.). Žalobkyni priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 10.553,40 € s príslušenstvom
z titulu bolestného.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn.
2T/138/2016 zo dňa 09.11.2016 bola odsúdená B. H. (intervenienta) na tom skutkovom základe, že
dňa 12.12.2015 asi o 6.00 hod. ako vodička, po tom čo požila väčšie množstvo alkoholických nápojov,
ktoré zvýšili hladinu alkoholu v krvi na nie menej ako 0,91 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu,
ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil jej schopnosť viesť motorové vozidlo, viedla osobné motorové
vozidlo zn. Opel Tigra, evidenčného čísla G., po ceste I. triedy č. 16 v Tornali, časť Stárňa v smere

do Rožňavy a na Rožňavskej ulici v križovatke s miestnymi komunikáciami ulicou Družby a Višňovou
nekopírovala zakrivenie vozovky, v dôsledku čoho túto opustila, vošla do priekopy a následne čelnes vozidlom narazila do betónového múrika priepustu v priekope, pričom pri dopravnej nehode utrpela
spolujazdkyňa sediaca na prednom sedadle T. U. (žalobkyňa v tomto spore- poznámka odvolacieho
súdu) zlomeninu nosových kostí, zlomeninu jarmovo-čelustného komplexu vpravo s prienikom vzduchu

pod kožu tváre, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pľúc vľavo, pomliaždenie pečene, tržno-
pomliaždenú ranu na ľavom lakti, trieštivú zlomeninu dolnej tretiny pravej lakťovej kosti, pomliaždenie
ľavého lakťa, trieštivú zlomeninu hlavice a tela ľavej ramennej kosti s posunutím úlomkov a poškodením
ľavého vretenného nervu, trieštivú zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti a hlavice ľavej stehnovej kosti,
zlomeninu hlavice pravej stehnovej kosti a zlomeninu základne 1. a 3. podpriehlavkovej kosti ľavej nohy

s ich vykĺbením, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť minimálne do 29.05.2016, t.j. nie menej
ako 168 dní, pričom svojím konaním porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. d/, § 137 ods.
1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení, za čo ju Okresný súd v
Revúcej rozsudkom sp. zn. 2T/138/2016 zo dňa 09.11.2016 odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Výkon trestu odňatia slobody jej podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobuvtrvaní24(dvadsaťštyri)mesiacov.Uložilodsúdenejajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá

všetkého druhu na dobu 40 (štyridsať) mesiacov. Poškodenú - žalobkyňu T. U. s celým nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

4. Z výzvy na plnenie zo dňa 02.02.2017 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu
plnenia náhrady za bolesť vo výške 10.553,40 €. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.05.2019

vzal za preukázané, že spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa
14.05.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti na základe lekárskeho posudku MUDr. Harhovského zo
dňa 12.12.2015 a priznala poškodenej - žalobkyni poistné plnenie vo výške 5.148 € po jeho krátení vo
výške 50% z dôvodu spoluviny poškodenej a následne ho vyplatila žalobkyni.

5. Zo znaleckého posudku č. 21/2016 MUDr. Dušana Hrubalu vyplynulo bodové ohodnotenie bolestného
žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody 615 bodov. K mechanizmu vzniku zranení žalobkyne pri
dopravnej nehode znalec uviedol, že je dosť pravdepodobné, že poškodená v čase dopravnej nehody
nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Jej zranenia dolných končatín, hlavy, hrudníka, brucha,
horných a dolných končatín zodpovedajú mechanizmu zranení u nepripútaného spolujazdca.

6. Zo znaleckého posudku č. 79/2019 znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO zo dňa 22.08.2019 vzal
za preukázané, že bodové hodnotenie bolestného u žalobkyni bolo určené na 1060 bodov. K možnému
vplyvu nezapnutého bezpečnostného pásu na charakter a rozsah utrpených zranení žalobkyne znalec
uviedol, že je pravdepodobné, že aj pri zapnutom bezpečnostnom páse by žalobkyňa pri dopravnej

nehode utrpela podobne ťažké zranenie. Teda fakt, či poškodená v momente dopravnej nehody mala
alebo nemala zapnutý bezpečnostný pás je druhoradý, kľúčovým faktorom pre vznik ťažkých zranení je
vysoká energia nárazu malého motorového vozidla do pevnej prekážky.

7. Zo znaleckého posudku č. 3/2021 MUDr. Martina Foľvarského zo dňa 04.10.2021 a jeho doplnenia

zo dňa 15.03.2022 vyplýva bodové hodnotenie bolestného žalobkyne na celkový počet 900 bodov.
Odlišné bodové ohodnotenie bolestného v znaleckom posudku č. 79/2019 znaleckej organizácie MED-
PRO-ORTO s.r.o., ktoré bolo 1060 bodov, odôvodnil tým, že položka č. 104 podvrtnutie krčnej oblasti
chrbtice nezodpovedá zraneniu, t.j. 40 bodov a dvakrát je uvedená položka č. 191a, t.j. 120 bodov. Oproti
znaleckému posudku č. 21/2019 MUDr. Hrubalu je navýšenie počtu bodov o 285, čo znalec odôvodnil

tým, že v posudku chýbajú položky 76 pomliaždenie hrubej steny ťažšieho stupňa ohodnotená na 20
bodov, položka 87 pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa ohodnotená na 30 bodov, položka 115
hlboká rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená ohodnotená na 15 bodov, položka 186 zlomenina
hlavice stehnovej kosti obojstranne ohodnotené na 100 bodov, položka 223 otras mozgu stredného
stupňa ohodnotená na 80 bodov, položka 232b poranenie dôležitého periférneho nervu, poranenie s

prerušením vodivých vlákien ohodnotené na 85 bodov a položka 86e poúrazové krvácanie do hrudníka
liečené konzervatívne ohodnotené na 45 bodov bola nahradená položkou č. 87. Zo znaleckého posudku
ďalej vyplýva, že s vysokou mierou pravdepodobnosti by žalobkyňa, v prípade, ak by bola správne
pripútaná bezpečnostným pásom, neutrpela rovnaké alebo podobné ťažké zranenia. Jej telo by bolo
zadržané a náraz telom na prednú časť interiéru vozidla by pravdepodobne nebol takej intenzity.

Veľmi pravdepodobne, pri správnom pripútaní bezpečnostným pásom, by nevznikli ťažké poranenia,
a to obojstranné zlomeniny stehenných kostí, zlomeniny hlavice ľavej ramennej kosti a lakťovej kosti.
Znalec ďalej uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením znalca MUDr. Hrubalu, že nevie so stopercentnou
pravdepodobnosťou uviesť, aké zranenia by žalobkyňa utrpela resp. neutrpela pri správnom pripútaníbezpečnostnýmpásom.Zmedicínskehohľadiskasvysokoumieroupravdepodobnostižalobkyňanebola
pripútaná bezpečnostným pásom. V prípade zapnutia a plnej funkčnosti bezpečnostného pásu vznikajú
po autonehode na tele poraneného krvné podliatiny, ktoré kopírujú priebeh bezpečnostného pásu. V

tomto prípade poranená nemala na tele krvné podliatiny, ktoré by kopírovali priebeh pásu, t.j. od pravého
ramena šikmo smerom dole.

8. Právne vec posúdil podľa ust. § 415, § 420 ods. 1,3, § 427 ods. 1,2, § 428, § 441, § 442 ods. 1,
§ 443, § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 4 ods. 1, ods. 2, § 12 ods. 1, § 24 ods. 2,3

zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2,4 zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 1 opatrenia
MZ SR č. 3/2015 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia za rok 2015 a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

9. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej súd vzal za preukázané, že vodič motorového
vozidla (intervenientka) spôsobila dopravnú nehodu a v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na
motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

10. Súd konštatoval, že spornou otázkou medzi stranami bolo to, nárok v akej výške patrí žalobkyni
titulombolestnéhoačitentonárokmábyťkrátenýzdôvoduspoluzavineniažalobkyneavakomrozsahu.
Spoluzavinenie žalobkyne spočívalo v dvoch okolnostiach, a to nepripútaním sa bezpečnostným pásom
a požitím alkoholu.

11. Pri ustálení výšky bodového ohodnotenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 3/2021 zo dňa
04.10.2021 a jeho doplnenia zo dňa 15.03.2022 vypracovaného MUDr. Martinom Foľvarským, ktorý bol
vyhotovený na pokyn súdu za účelom odstránenia rozporov znaleckých posudkov MUDr. Hrubalu a
znaleckej organizácie MED - PRO - ORTO. Znalecký posudok MUDr. Foľvarského zo dňa 04.10.2021 je
najmladšieho dáta, a teda odráža súčasný reálny zdravotný stav žalobkyne a s odstupom času možno

konštatovať, že sa naplno prejavilo hodnotenie bolestného pri liečbe zranení, ktoré boli spôsobené pri
dopravnej nehode. So závermi pritom súhlasili obidve strany sporu a rovnako aj intervenientka. Súd
pri ustálení bodového ohodnotenia bolestného vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Foľvarského,
podľa ktorého bolo bolestné stanovené na 900 bodov, čo pri hodnote bodu 17,16 € predstavuje náhradu
za bolesť v sume 15.444 €.

12. Súd však posudzoval aj spoluzavinenie žalobkyne ako poškodenej, keďže v prípade jeho
preukázania poškodený znáša škodu pomerne. V takomto prípade sa posudzujú všetky príčiny, ktoré
viedli ku vzniku škody a aj pri poškodenom rovnako, ako pri škodcovi je treba prihliadať len na také jeho
konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode

podieľal sám poškodený, a teda v akom rozsahu znáša škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho
prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak aj na strane poškodeného.
Žalovaná pri vyporiadaní nárokov žalobkyne pristúpila ku kráteniu plnenia o 50%. Súd sa nestotožnil s
rozsahom tohto krátenia a mal za to, že spoluzavinenie žalobkyne je potrebné zohľadniť iba do výšky
30% majúc za to, že žalobkyňa ako poškodená tým, že nastúpila do vozidla ako spolujazdec spolu s

vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, porušila generálnu prevenciu podľa § 415 OZ, keďže každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, čo žalobkyňa zjavne opomenula.
Ospravedlnením pre ňu nemôže byť ani skutočnosť, že bola taktiež pod vplyvom alkoholu, a to s
poukazom na ust. § 423 OZ, nakoľko do takéhoto stavu sa uviedla vlastnou vinou. Porušenie generálnej
prevencie zo strany žalobkyne bolo teda jednou z príčin vzniku škody, pričom ďalšími príčinami bola

opitosť vodiča a nezvládnutie riadenia motorového vozidla a z toho dôvodu konanie žalobkyne podľa
názoru súdu umožňuje znížiť rozsah náhrady, na ktoré má nárok do výšky 20%. Okrem toho žalobkyňa
porušila aj zákonnú povinnosť, a to nepripútala sa ako spolujazdec v motorovom vozidle bezpečnostným
pásom, čo podľa názoru súdu umožňuje znížiť rozsah náhrad vyplácaných žalobkyni o ďalších 10%, a
preto súd uvedené plnenie krátil spolu o 30%.

13. Žalobkyni teda z titulu náhrady za bolesť vznikol nárok na zaplatenie sumy 15.444 €, avšak pri
zvážení jej spoluzavinenia do rozsahu 30% sa uvedené plnenie kráti o sumu 4.633,20 €, a teda rozdiel
predstavuje 10.810,80 €, ktorý by mal byť žalovanou vyplatený žalobkyni. Nakoľko však žalovanáuž žalobkyni vyplatila sumu 5.148 €, rozdiel oproti nároku žalobkyne predstavuje sumu 5.662,80 €.
Žalobkyňa však v žalobe žiadala zaplatenie 10.553,40 € z dôvodu úhrady časti nároku žalovanou v sume
5.148 € a čiastočného späťvzatia žaloby v tomto rozsahu, predmetom žaloby ostal nárok na zaplatenie

sumy 5.405,40 €. Aplikujúc zásadu, že nikomu nemožno priznať viac ako žiada, súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 5.405,40 €.

14. S poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP súd konanie v rozsahu sumy 5.148 € zastavil.

15. Súd priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 10.553,40 € od 13.11.2017 (podanie žaloby) do 14.05.2019 (čiastočná úhrada nároku)
a zo sumy 5.405,40 € od 15.05.2019 (deň nasledujúci po čiastočnom uspokojení nároku žalobkyne) do
zaplatenia, vychádzajúc z toho, že jej nároky boli žalovanou oneskorene uspokojené.

16. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2, § 257, § 396 ods. 1,3

CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní celkom úspešná náhradu trov konania v rozsahu 100%
vychádzajúc zo zásady úspechu. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257
CSP.

17.ProtitomutorozsudkuvovýrokuI.aIII.podalavzákonomstanovenejlehoteodvolanieintervenientka

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podaním doručeným súdu
02.06.2022 vzala intervenientka svoje odvolanie proti rozsudku späť z dôvodu hospodárnosti konania,
keďže odvolanie podala aj samotná žalovaná.

18.Protitomutorozsudku,podľaobsahuodvolaniačodovovýrokuI.aIII.,podalavzákonomstanovenej
lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP a podľa obsahu odvolania
aj z dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, vo veci
sám rozhodol, a to tak, že žalobu žalobkyne zamietne v celom rozsahu a rozhodol o trovách konania.

19.1 Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa si uplatnila nárok titulom bolestného vo výške 10.553,40
€ za 615 bodov podľa lekárskeho posudku MUDr. Harhovského spolu s príslušenstvom. Po úhrade
časti žalovanej sumy vo výške 5.148 €, ktorá predstavovala 50% krátenie uplatneného nároku z dôvodu
spoluzavinenia žalobkyne svojej škody na zdraví, zobrala žalobkyňa žalobu v časti späť a predmetom
konania tak ostal iba nárok na doplatenie istiny vo výške 5.405,40 € a príslušenstva. Žalobkyňa ani

po doplnení dokazovania ďalšími znaleckými posudkami nerozšírila žalobu. Dokonca právny zástupca
žalobkyne na poslednom pojednávaní dňa 16.03.2022 výslovne uviedol, že žalobu nerozširuje a trvá
na pôvodne uplatnenom nároku. Napriek tomu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.03.2022
pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.405,40
€ s príslušenstvom, čo žiadnym spôsobom neodôvodnil. Až z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplynulo, že súd prvej inštancie vychádzal z doplneného dokazovania, a to znaleckého posudku
č. 3/2021 MUDr. Martina Foľvarského zo dňa 04.10.2021, ktorý priznal žalobkyni titulom bolestného
celkový počet 900 bodov, t.j. viac ako žalobkyňou predložený lekársky posudok MUDr. Harhovského,
resp. znalecký posudok MUDr. Hrubalu, CSc. Uvedený postup súdu prvej inštancie je podľa žalovanej
celkomsvojvoľný,nakoľkosamotnážalobkyňanepodalasúdužiadendispozičnýnávrh,zktoréhobybolo

možné usudzovať, že si nároky uplatňuje na základe iných skutočností, resp. žalobný návrh rozširuje.
Podľa ustálenej súdnej praxe zmena žaloby môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej, keď žalobca, či už
s poukazom na rovnaký skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné,
než pôvodne, alebo k zmene kvantitatívnej, keď žalobca žiada kvantitatívne viac ako žiadal v pôvodnej
žalobe. Na zmenu žaloby je však nevyhnutný dispozičný procesný úkon žalobcu, ku ktorému sa má

žalovaný právo vyjadriť. O zmene žaloby nemôže svojvoľne rozhodnúť súd prvej inštancie tak, ako sa to
stalo v predmetnom spore. Navyše žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach aj ústnych prednesoch
deklarovala, že ak žalobkyňa zmení žalobu, žalovaná vznesie námietku premlčania s poukazom na
ustálenú judikatúru, ako aj odbornú literatúru, ktorú žalovaná následne citovala. Z uvedenej súdnej praxe
vyplýva, že v prípade škody na zdraví plynie výlučne subjektívna premlčacia doba, a to od ustálenia

zdravotného stavu, nie od vydania znaleckého, prípadne kontrolného znaleckého posudku. Žalovaná
poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 384/2015 zo dňa 16.09.2015: „pri posúdení
začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby poškodeného nie je teda viazaný na okamih, kedy sapoškodený zo znaleckého posudku alebo lekárskej správy dozvie bodové ohodnotenie svojej ujmy."
Rovnako v tomto smere rozhodol aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 5Co/27/2021 zo dňa
16.03.2022, ktorý uviedol: „uplatnením nároku na súde nedochádza k zastaveniu plynutia premlčacej

doby i z hľadiska budúceho rozšírenia žaloby. Ak je uplatnená iba časť pohľadávky, premlčacia doba sa
zastavujelenvovzťahuktejtočastiapokiaľjenáslednežalobarozšírená,nemátakétorozšíreniespätné
účinky (porovnaj rozsudok bývalého NS ČSR sp.zn. 3CZ 4/74 zo dňa 26.02.1974 uverejnený v Zborníku
stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí IV.)" Ak teda súd prvej inštancie svojvoľne
rozhodol o zmene žaloby, mal sa riadne vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania, resp.

takýmto arbitrárnym postupom, ktorý nemá oporu v zákone ani v ustálenej judikatúre odňal žalovanej
právo, aby takúto námietku riadne vzniesla, ako to z dôvodu právnej istoty v konaní aj žalovaná urobila.
19.2 Súd prvej inštancie pochybil aj tým, že svojvoľne sám z vlastnej iniciatívy bez akéhokoľvek návrhu
účastníkov konania doplňoval dokazovanie a to tak, že požiadal znalca MUDr. Foľvarského MPH o
doplnenie znaleckého posudku. Urobil tak napriek tomu, že ani jedna zo strán nenamietala správnosť,
resp. nejasnosť znaleckého posudku alebo tam uvedeného bodového ohodnotenia bolestného.

Žalovaná zdôraznila, že v danom prípade sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany, v ktorom by mal
súd aj bez návrhu obstarávať alebo zabezpečovať dôkazy.
19.3 Poukázala tiež na to, že súd absolútne neodôvodnil, na základe čoho považoval nárok na úroky
z omeškania za dôvodný, a najmä prečo ho priznal práve odo dňa podania žaloby, čo zakladá inú
vadu konania. Súd teda vyššie popísaným nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva

žalovanej v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V dôsledku uvedeného
došlo aj k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní (napr. R 60/2008).
19.4 Zároveň súd podľa žalovanej pochybil aj v tom, že správne zistil skutkový stav, ale jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Ustálenie spoluzavinenia žalobkyne iba v rozsahu 30%
absolútne nezodpovedá špecifikám danej konkrétnej veci, na ktoré žalovaná opakovane poukazovala.

Podľa ustálenej judikatúry konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľal samotný poškodený,
a teda v akom rozsahu znáša škodu sám, závisí vždy od okolností daného konkrétneho prípadu, po
porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu tak aj na strane poškodeného (rozsudok
NS SR sp.zn. 3 Cdo 213/2017 zo dňa 30.09.2019, na ktorý poukazovala samotná žalobkyňa). V danej
konkrétnejveciišlobezpochybyošpecifickýprípad,ktorýmalbyťtaknáležiteajposúdený.Vkonaníbolo

jednoznačne preukázané nielen to, že žalobkyňa nastúpila do motorového vozidla s vodičkou, o ktorej
veľmi dobre vedela, že je pod značným vplyvom alkoholu, nakoľko alkohol predtým popíjali spoločne, ale
bolo potrebné prihliadnuť aj na správanie žalobkyne, ktorá nebola pasívnou spolujazdkyňou (napríklad
z dôvodu, že by sa nemala ako inak dostať domov), ale aktívne intervenientku presviedčala, aby
ju odviezla do Rožňavy z osobného motívu - zabezpečiť si pervitín, využijúc pritom priateľstvo s

intervenientkou a jej ovplyvniteľnosť, a to aj napriek tomu, že na daný večer bol zabezpečený šofér
Adrián Jánosdeák, ktorý alkohol nepil, aby mohol všetkých zúčastnených bezpečne porozvážať domov.
Žalobkyňa si však zjavne bola vedomá toho, že pre dosiahnutie svojho cieľa bude vedieť ovplyvniť
výlučne intervenientku. Zároveň bolo v konaní jednoznačne preukázané, že podstatná časť ťažších
zranení žalobkyne vznikla práve v dôsledku jej nepripútania sa bezpečnostným pásom. Uvedené

konštatoval aj súd prvej inštancie, napriek tomu túto skutočnosť podľa žalovanej dostatočne nezohľadnil
v rozhodnutí o miere spoluzavinenia žalobkyne.
19.5Zároveňžalovanázastávanázor,žeajrozhodnutiesúdutýkajúcesanáhradytrovkonaniavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, že súd
rozhodol o spoluzavinení žalobkyne na svojej škode na zdraví v rozsahu 30%. Podľa ustálenej judikatúry

je strana sporu plne úspešná len za predpokladu, že bola plne úspešná čo do základu nároku. Je teda
vylúčené, aby mala žalobkyňa plný úspech čo do základu uplatneného nároku, a teda, aby jej vznikol
nárok na plnú náhradu trov konania.

20. Intervenientka sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožnila s dôvodmi odvolania žalovanej a

zároveň poukázala na to, že v konaní zostala po predložení znaleckých posudkov zásadná otázka, či
by bola žalobkyňa utrpela rovnako ťažké zranenia, keby v čase nehody bola pripútaná bezpečnostným
pásom, intervenientka navrhla vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia tejto spornej okolnosti.
Žalovaná súhlasila s nariadením znaleckého dokazovania a zdôraznila, že bolestné nad 615 bodov
ako ani sťaženie spoločenského uplatnenia nie je predmetom tohto konania, a preto navrhla, aby

sa znalecký posudok zaoberal výlučne otázkou rozsahu poranení žalobkyne v prípade, ak by bola
pripútaná bezpečnostným pásom, t.j. či by aj v prípade, ak by bola pripútaná, utrpela rovnako závažné
zranenia. Znalecké dokazovanie sa len okrajovo zaoberalo otázkou, ktorú intervenientka a žalovaná
navrhli znalcovi posúdiť a znalecké skúmanie bolo zamerané na bodové ohodnotenie bolestného.Znalecké dokazovanie v tomto smere strany nenavrhli vykonať, vyslovene s tým nesúhlasili, pričom
je potrebné uviesť, že výška bodového ohodnotenia v konaní nebola sporná. Z uvedeného dôvodu
nebol daný ani dôvod vykonať znalecké dokazovanie v tomto smere. Intervenientka poukázala na to, že

pokiaľ druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie, súd považuje toto tvrdenie
za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť
súdu. Žalobkyňa, žalovaná ako ani intervenientka výšku bodového ohodnotenia v konaní nenamietali.
Z uvedeného dôvodu táto okolnosť v konaní nebola sporná. Na pojednávaní dňa 16.03.2022 (t.j. v deň
vyhlásenia rozsudku) konajúci sudca oznámil stranám, že telefonicky kontaktoval znalca MUDr. Martina

Foľvarského za účelom doplnenia znaleckého posudku v otázke bodového ohodnotenia bolestného a
krátkou cestou sudca predložil stranám doplnenie k otázke č. 7 znaleckého posudku, ktoré telefonicky
vyžiadal. Súd konal v rozpore so zákonom a jeho konanie nesie prvky arbitrárnosti a svojvôle. CSP
vychádza zo striktného pravidla, že súd vykoná len tie dôkazy, ktoré navrhne sporová strana. Súd
dohliada nad priebehom procesu a je nezávislým a nestranným arbitrom. Dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených

účastníkmi konania a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania. Zákonná úprava
uvedená v § 185 CSP vylučuje aktivitu súdu pri zisťovaní skutkového stavu v sporovom konaní a
obmedzuje súd na subjekt, ktorý dôkazy vykonáva a hodnotí. Súd svojim postupom porušil princíp
rovnosti účastníkov konania, porušil svoju povinnosť byť a javiť sa nestranným vyplývajúci mu z čl. 141
ods. 1 Ústavy, čím zároveň porušil právo účastníka na nestranný súd v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a

na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Zároveň právny zástupca žalobkyne na pojednávaní
16.03.2022 zmenil svoj žalobný návrh a navrhol, aby súd vychádzal z bodového ohodnotenia MUDr.
Foľvarského vo výške 900 bodov, čo pri hodnote bodu 17,16 € činí bolestné celkovo 15.444 €. Žalovaná
vzniesla námietku premlčania a uviedla, že nad 615 bodov považuje bodové ohodnotenie za premlčané.
Napriek vznesenej námietke premlčania súd priznal žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 15.444

€, ktorú sumu z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne krátil v rozsahu 30%. Súd sa však so vznesenou
námietkou premlčania vôbec nezaoberal ani nevysporiadal, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dokonca absentuje akákoľvek zmienka o tomto hmotnoprávnom úkone žalovanej a intervenientky.
Tento nedostatok odôvodnenia je tak závažný, že spôsobuje zmätočnosť celého konania. Čo sa týka
posúdenia spoluzavinenia žalobkyne vo výške 30% intervenientka sa nestotožnila s týmto právnym

posúdením, nakoľko bolo preukázané, že jednou z hlavných príčin škody na zdraví žalobkyne bolo jej
spoluzavinenie, a to z hľadiska vzniku škody aj z hľadiska jej rozsahu. Žalobkyňa prispela k vzniku škody
nielen tým, že nastúpila do vozidla ako spolujazdec spolu s vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu,
ale najmä tým, že využila zníženú rozhodovaciu schopnosť intervenientky spôsobenú alkoholom a
sama prosila intervenientku, aby ju autom odviezla. Intervenientka nemala vôbec v úmysle šoférovať,

kľúče od auta odovzdala šoférovi, ktorého sama zabezpečila, pričom žalobkyňa od neho následne
vylákala kľúče od auta pod falošnou zámienkou. Uvedené konanie žalobkyne bolo hlavnou príčinou
vzniku škody. Zároveň súd nesprávne vyhodnotil význam porušenia povinnosti použiť bezpečnostný
pás vo vozidle, pričom porušenie tejto povinnosti malo na rozsah spôsobenej škody zásadný význam.
Viaceré zo zranení, ktoré žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela, vrátane tých najzávažnejších, boli

spôsobené tým, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom, a ak by bola pripútaná, tieto
by jej vôbec nevznikli. Uvedené bolo znaleckým dokazovaním jednoznačne preukázané. Intervenientka
preto zastáva názor, že bolo opodstatnené krátenie poistného plnenia v rozsahu 50%. S poukazom na
uvedené sa intervenientka pripojila k návrhu žalovanej a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, vo veci sám rozhodol a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a rozhodol o trovách konania.

21. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne správny
a zákonný. Konštatovala, že žalovaná poukazuje na lekársky posudok MUDr. Harhovského, o ktorom
však žalobkyňa vedomosť nemá. Žalovaná tvrdí, že žalobkyňa ani po doplnení dokazovania ďalšími
znaleckými posudkami nerozšírila žalobu a súd pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorý postup napadla.

V rozpore s uvedeným samotná intervenientka uviedla, že právny zástupca žalobkyne zmenil svoj
žalobný návrh a navrhol, aby súd vychádzal z bodového ohodnotenia MUDr. Foľvarského, ktorý bolestné
hodnotil 900 bodmi. Z uvedeného je zrejmá procesná aktivita žalobkyne v tom smere a zákonnosť
postupu súdu, pokiaľ o takomto návrhu žalobkyne, ktorý riadne odôvodnil a rozhodol, pokiaľ žalovaná
namietala, že súd rozhodol o zmene žaloby a mal sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania,

ku ktorej sa žalovaná nemala možnosť vyjadriť, žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa jej súd v odôvodnení
rozsudku s premlčaním nezaoberal, nič nebráni odvolaciemu súdu, aby sa s uvedenou námietkou
premlčania vysporiadal a rozsudok v tomto smere doplnil. Žalobkyňa je presvedčená, že jej nárok na
zaplatenie bolestného v žiadnej časti premlčaný nie je. Pri totožnosti nároku a výšky, na ktorej trvala,tak predmetom konania a nároku zostala tá istá suma, ktorú žalobkyňa ani vzhľadom na znalecký
posudok MUDr. Foľvarského nenavýšila. Je potrebné poukázať na aktivitu žalovanej pri uplatnení
nároku žalobkyne, ktorá nijakým spôsobom nereagovala na výzvy žalobkyne a mohla sa tak snažiť

zaviniť premlčanie jej nároku. Žalobkyňa už v podanej žalobe uviedla, že prostredníctvom právneho
zástupcu zaslala žalovanej výzvu na plnenie, no tá jej vo svojom oznámení zo dňa 13.02.2017 len
oznámila postúpenie vyporiadania jej nároku na KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group. Žalobkyňa zastáva názor, že žalovaná je v tomto spore pasívne vecne legitimovaná, čo vyplynulo
z toho, že v čase dopravnej nehody intervenientka nemala uzatvorené povinné zmluvné poistenie,

vzhľadom na čo bolo poistné plnenie, suma vo výške 3.264,55 €, uhradená poškodenej z poistného
garančnéhofondu.Napokonžalovanáajintervenientkanapadliurčenievýškyspoluzavineniažalobkyne,
v tomto smere žalobkyňa odkázala na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa
stotožnila. Navrhla preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

22. Intervenientka vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej uviedla, že ťažiskovou
otázkou je existencia vznesenej námietky premlčania, s ktorou sa súd vôbec nevysporiadal, žalobkyňa
svoj nárok odôvodnila ohodnotením rozsahu 615 bodov, pričom na pojednávaní 16.03.2022 sama
vychádzala z hodnotenia v rozsahu 900 bodov s uvedením, že žalobu nerozširuje. Táto skutočnosť
o tom, že žalobu nerozširuje je výslovne uvedená aj v zápisnici z predmetného pojednávania. O to

zmätočnejšie bolo konanie súdu, keď toho istého dňa pripustil na pojednávaní zmenu žaloby. Súd
založil zmätočnosť celého konania a následne aj rozhodnutia. Zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovanej, pripojila sa k návrhu žalovanej, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol sám
vo veci tak, že žalobu zamietne.

23. Vyjadrenie intervenientky bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 04.08.2022 a žalovanej
dňa 05.08.2022. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

24. Podľa ust. § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

25. Podľa ust. § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací
súd odvolacie konanie zastaví.

26. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že o odvolaní intervenientky

nebolo doposiaľ rozhodnuté, odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní intervenientky zastavil.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.
1 písm. b/, d/, h/ CSP a § 365 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

28. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd konanie v časti zaplatenia sumy 5.148 € s príslušenstvom
zastavil, nebol odvolaním strán sporu ani intervenientky napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto

nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

29. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostalo rozhodnutie vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.405,40 € s príslušenstvom a v súvisiacom výroku o trovách konania.

30. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce je zmätočné a
nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie si neujasnil, ktoré skutočnosti boli v spore medzi
stranami sporu sporné a ktoré nie, v tejto súvislosti zmätočne vykonával dokazovanie ohľadne ustálenia
bodového ohodnotenia bolestného, v nadväznosti na znalecký posudok MUDr. Foľvarského, MPH

nesprávnym procesným postupom reagoval na jeho výsledok bez dispozičného úkonu žalobkyne,
zároveň nepreskúmateľný je jeho záver o dôvodnosti priznaného príslušenstva, čím bol daný odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.31. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie uznesenia v

zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

32. Zároveň rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ súd ustálil dôvodnosť
priznania spoluzavinenia žalobkyne v rozsahu 30%, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, a k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a jeho
vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

33. Predmetom konania v tu prejednávanej veci je nárok žalobkyne na zaplatenie bolestného, pričom
pri ustálení nároku žalobkyňa vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., ktorý
bolestné určil počtom 615 bodov, čo pri hodnote bodu 17,16 € predstavuje sumu 10.553,40 €. Po

čiastočnej úhrade sumy 5.148 €, vzala žalobkyňa svoju žalobu v tejto časti späť a navrhla konanie v
tejto časti zastaviť.

34. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol
v rozhodnutí vo veci samej.

35. Zmätočne však vyznieva postup súdu, ak na pojednávaní dňa 16.03.2022 uznesením vyhláseným
na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
5.405,40 € s príslušenstvom.

36. Ak teda súd prvej inštancie považoval podanie žalobkyne zo dňa 02.09.2019 (späťvzatie žaloby)
za návrh na zmenu žaloby, a o tejto zmene rozhodol na pojednávaní, predmetom sporu zostala suma
5.405,40 € s príslušenstvom, a keďže v tomto rozsahu súd žalobe následne vyhovel, výrok o čiastočnom
zastavení konania ohľadne sumy 5.148 € s príslušenstvom sa preto javí ako nadbytočný.

37. V nadväznosti na pripustenú zmenu žaloby následne zmätočne vyznieva odôvodnenie súdu, ak
vo svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Foľvarského, podľa ktorého bolestné
bolo ustálené na 900 bodov, čo pri hodnote bodu 17,16 € predstavuje sumu 15.444 €. Zmätočnosť sa
týka najmä toho, že právny zástupca žalobkyne výslovne na otázku súdu, či vyjadrenie k znaleckému
posudku je potrebné považovať za rozšírenie žaloby uviedol, že žalobkyňa žalobu nerozširuje a naďalej

navrhuje, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť sumu 5.405,40 €.

38.Zmenažalobyjepodanímvovecisamej(pozri§123ods.2CSP),jedispozitívnymúkonomžalobcua
jeprejavomjehoslobodyvdispozíciiskonanímapredmetomkonania.Žalobcataktomôžemeniťžalobu,
ale len so súhlasom súdu. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena

žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby už
nová právna úprava považuje aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe. Ustanovenie § 140 CSP vymedzuje zmenu žaloby negatívne, a teda zmenou žaloby nebude
úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu. Pre úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe

nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne
posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo
58/99). Za zmenu žaloby sa tiež nepovažuje zníženie, resp. obmedzenie uplatneného práva napríklad
z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby čiastočne plnil svoj dlh, ktorý je predmetom konania - takéto
podanie sa považuje za späťvzatie žaloby (pozri § 144 až 146 CSP).

39. Ak teda žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe, a nerealizovala dispozitívny úkon smerujúci k
zmene žaloby, súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nemohol rozhodovať o uplatnenom nároku v
rozšírenom rozsahu, ale pri rozhodnutí bol viazaný rozsahom práva uplatneného žalobkyňou.

40. Navyše, v rozhodnutí súdu absentujú akékoľvek jeho úvahy ohľadne zmeny uplatneného práva,
a preto jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné a v rovine dohadov. V rozhodnutí súdu nie je zrejmý
myšlienkový postup, ktorý ho viedol k týmto úvahám a procesnému postupu.41. Zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva žalovanej v
takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, čím bol daný odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

42. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

43. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

44. Žalobkyňa pri uplatnení svojho nároku vychádzala zo skutkového tvrdenia, náhrady bolestného, pri
ustálení výšky ktorého vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., ktorý bolestné
určil počtom 615 bodov, čo pri hodnote bodu 17,16 € predstavuje sumu 10.553,40 €. Aj keď v podaní zo

dňa 27.02.2018 (čl. 69) navrhla vyhotoviť znalecký posudok za účelom posúdenia trvalých následkov,
v podaní zo dňa 02.08.2018 (čl. 92) uviedla, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie a nenavrhuje
ďalší znalecký posudok na posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia, nakoľko bol vypracovaný v
trestnom konaní (znalecký posudok MUDr. Hrubalu- poznámka odvolacieho súdu). Na pojednávaní dňa
17.10.2018 právny zástupca žalobkyne zotrval na tom, že pri ustálení bodového ohodnotenia vychádza

žalobkyňa naďalej zo znaleckého posudku MUDr. Hrubalu. Zástupkyňa žalovanej do tohto pojednávania
sa nevyjadrovala k ne/správnosti bodového ohodnotenia z dôvodu, že im nebol doručený daný znalecký
posudok ani zdravotná dokumentácia žalobkyne, o čo opakovane súd žiadala, aby mohla zaujať k tejto
otázke svoje stanovisko, t.j. výška bolestného ako aj bodové ohodnotenie do tohto momentu nebolo
zo strany žalovanej výslovne popreté. Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2019 (čl. 147) žalovaná

oznámila, že posúdila nárok žalobkyne vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Hrubalu v spojení
s lekárskym posudkom MUDr. Harhovského (kde boli konkretizované jednotlivé položky bodového
ohodnotenia), a z uplatnenej sumy 10.553,40 € (ktorú odobrila) vyplatila žalobkyni sumu 5.148 €,
nakoľko jej nárok krátila o spoluvinu v rozsahu 50%. Na základe uvedeného žalobkyňa vzala žalobu
v rozsahu sumy 5.148 € čiastočne späť. Zároveň však predložila súkromný znalecký posudok (na

určenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia) organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o., avšak
na pojednávaní dňa 09.09.2019 jej právny zástupca navrhol, aby súd neprihliadal na dôkaz, ktorý
navrhoval v poslednom podaní (súkromný znalecký posudok) a žiadal rozhodnúť na základe doteraz
vykonaného dokazovania.

45. Napriek takto zistenému skutkovému stavu, a to, že nárok uplatnený žalobkyňou na základe
bodového ohodnotenia MUDr. Hrubalu nebol zo strany žalovanej výslovne popretý a vo vzťahu ku
súkromnému znaleckému posudku sama žalobkyňa žiadala neprihliadať na tento dôkaz, súd na
pojednávaní dňa 02.12.2020 vyzval zástupkyňu intervenientky, či trvá na svojom nároku na vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania vo vzťahu k dvom už vyhotoveným znaleckým posudkom, na čo

muboladanákladnáodpoveď.Zotázok,ktoréintervenientkanavrhlapoložiťznalcovivyplýva,žežiadala
doplniť dokazovanie ohľadne zistenia, či by žalobkyňa utrpela rovnaké alebo podobné zranenia, keby
bola pripútaná bezpečnostným pásom, t.j. nenavrhovala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na
ustálenie bodového ohodnotenia bolestného (čl. 381). Samotná žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa
30.12.2020 (čl. 373) zdôraznila z dôvodu hospodárnosti vykonať znalecké dokazovanie iba v rozsahu,

ktorý je predmetom konania a ktorý je medzi stranami sporu sporný, a teda, určenie rozsahu poranení
žalobkyne v prípade, ak by bola pripútaná bezpečnostným pásom.

46. Súd uznesením zo dňa 03.02.2021 (čl. 389) nariadil znalecké dokazovanie, pričom predmetom
dokazovania bolo vykonať kontrolné znalecké dokazovanie k obom už predloženým posudkom a

o.i. vyjadriť sa k bodovému ohodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec v
kontrolnom znaleckom posudku opätovne ohodnocoval bolestné, výška ktorého v spore nebola medzi
stranami sporu sporná, a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vôbec nebolo predmetom tohto
konania. Takýto procesný postup možno označiť za absolútne svojvoľný, nezodpovedajúci skutkovému
stavu a potrebám vyplývajúcim z prejednávaného sporu. Navyše súd do svojho rozhodnutia prevzal bez

výhrad všetky stranami sporu navrhnuté otázky, napriek tomu, že vykonanie znaleckého dokazovania v
takomto rozsahu nebolo potrebné. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je tým subjektom, ktorý zodpovedá
za účelné a hospodárne vedenie konania, ktorý v prípade nariadenia znaleckého dokazovania ustáli
sporné okruhy, ktoré majú byť vyriešené a sám formuluje otázky, ktoré majú byť znalcom zodpovedané.Samozrejme, môže vychádzať z otázok predložených stranami sporu, avšak tie nemôže automaticky
a nekriticky prevziať do svojho rozhodnutia bez toho, aby posúdil ich účelnosť a vhodnosť. Súd
má postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb
(čl. 17 základných princípov CSP), čo ale v danej veci naplnené nebolo.

47. Samotná žalovaná ešte pred vyhotovením znaleckého posudku v podaní zo dňa 25.05.2021 (čl. 412)
apelovala na súd, aby nebolo vykonané znalecké dokazovanie na bodové ohodnotenie bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré absolútne nie je predmetom sporu, čo zo strany súdu nenašlo
odozvu. V nadväznosti na takto doplnené znalecké dokazovanie potom súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Foľvarského napriek nespornosti skutkového stavu ohľadne
bodového ohodnotenia bolestného a bez existencie dispozičného úkonu žalobkyne ohľadne rozšírenia
žalobyobodovéohodnotenienadsumuustálenúznaleckýmposudkomMUDr.Hrubalu(nad615bodov),
a teda zo sporu s predmetom 10.553,40 € si vytvoril spor s predmetom 15.444 €.

48. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto po vrátení veci dôsledne sa vysporiadať s otázkou, v akom
rozsahu po čiastočnom späťvzatí zostal predmet žaloby, a na základe akých skutkových tvrdení, súd si
musí ustáliť, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia protistrana výslovne
nepoprela (nesporné skutkové tvrdenia), pričom je viazaný dispozičnými návrhmi strán sporu a nemôže

si vytvárať sám predmet konania, o ktorom koná.

49. Až na základe ustáleného skutkového stavu, vychádzajúc z konkrétneho bodového ohodnotenia
bolestného, bude môcť súd pristúpiť k posúdeniu prípadnej spoluviny žalobkyne na spôsobenej škode
na zdraví.

50.Nepreskúmateľnýjeajzáversúduprvejinštancieodôvodnostižalobyvčastipríslušenstva,nakoľkov
odôvodnení rozhodnutia chýba akákoľvek argumentácia týkajúca sa vzniku omeškania (dátum začiatku
omeškania) ako aj výšky úrokov z omeškania a jeho právneho odôvodnenia.

51. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody
musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta

na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy
rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v
právnom posúdení veci.

52. K uplatnenému nároku na úroky z omeškania odvolací súd uvádza nasledovné:

53. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho
zákonníka).

54. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ).

55. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

56.Zvyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniajezrejmé,žesplatnosťpohľadávkymôžebyťdohodnutá

v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol určený
žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že
splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi
stranami dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zákonnéustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal.
Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu
sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane

splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol
na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní
s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, ak
nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

57. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na zaplatenie bolestného nie je ustanovený čas splnenia,
treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto má bolestné
uhradiť, je povinný tak urobiť prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, resp. do konca lehoty,
ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená. Forma výzvy predpísaná pritom nie je, ale v záujme
právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú formu. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba
za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude

deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanej.

58. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažné plnenie
vtedy, keď túto povinnosť nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ju žalobkyňa požiadala o plnenie, resp.
ju nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie. Od tohto dňa je možné od neho požadovať

úroky z omeškania.

59. V prejednávanom spore síce žalobkyňa v konaní preukázala existenciu výzvy (čl. 8), nepreukázala
však jej doručenie na plnenie žalovanej. Skutočnosť, že v spore nebolo spochybňované či popreté
doručovanie tejto výzvy žalovanou, je vo vzťahu k posúdeniu začiatku plynutia omeškania bez právneho

významu. Povinnosť (dôkazné bremeno) preukázať existenciu a doručenie výzvy zaťažovala žalobkyňu
a táto túto povinnosť v spore neuniesla.

60. Preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovanej dňa 04.12.2017.
Žalovaná teda mala plniť nasledujúci deň, t.j. 05.12.2017 a keďže tak neurobila, dostala sa dňom

nasledujúcim, t. j. 06.12.2017 do omeškania.

61. Súd prvej inštancie, za predpokladu dôvodnosti uplatneného príslušenstva, preto bude vychádzať
z takto ustáleného začiatku omeškania, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvedie aj rozdielnosť súm, z
ktorých príslušenstvo priznáva, od akého dátumu následne, pričom výšku úrokov z omeškania odôvodní

s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov.

62. Čo sa týka otázky spoluzavinenia žalobkyne, súd prvej inštancie ustálil spoluvinu žalobkyne v
rozsahu 30%.

63. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej, že úvaha o tom, nakoľko sa na škode
podieľal samotný poškodený, a teda v akom rozsahu znáša škodu sám, závisí vždy od okolností daného
konkrétneho prípadu, po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu tak aj na strane
poškodeného (rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 213/2017 zo dňa 30.09.2019).

64. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri ustálení spoluviny žalobkyne nezohľadnil
všetky okolnosti a špecifiká, ktoré viedli k samotnej dopravnej nehode, a z toho dôvodu dospel k
nesprávnemu právnemu záveru, že spoluvina žalobkyne je dôvodná v rozsahu 30%, čím bol daný dôvod
pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

65. Pokiaľ súd prvej inštancie pri ustálení rozsahu spoluviny vychádzal z vyššie citovaného z rozsudku
NS SR sp. zn. 3Cdo 213/2017, čo v rozhodnutí nie je výslovne uvedené, avšak obsah rozhodnutia
tomu zodpovedá, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom dovolacieho konania nebolo posúdenie ne/
správneho právneho posúdenia žalobcom vymedzených právnych otázok v dovolaní - posúdenie miery
spoluzavinenia (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), nakoľko správnosť súdmi riešených skutkových otázok

nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.66. Z uvedeného dôvodu bude povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci opätovne posúdiť a
ustáliť rozsah spoluzavinenia žalobkyne vychádzajúc aj zo špecifík danej konkrétnej veci tak, ako na
ne opakovane poukazovala žalovaná ako aj intervenientka. V danej konkrétnej veci išlo bez pochyby o

špecifický prípad, ktorý mal byť tak náležite aj posúdený.

67. Odôvodnená je aj odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa nesprávne ustáleného rozsahu náhrady
trov konania.

68. Odvolací súd konštatuje, že rozhodovanie súdu prvej inštancie o rozsahu spoluzavinenia žalobkyne
je rozhodovaním o právnom základe nároku, z uvedeného dôvodu sa takto ustálený rozsah spoluviny
musí odraziť aj v rozsahu pomeru úspechu a neúspech žalobkyne v spore.

69. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, okrem
výroku II. o zastavení konania v rozsahu sumy 5.148 € s príslušenstvom, v zmysle ust. § 389 ods. 1

písm. b/, c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

70. Zároveň odvolací súd zrušil aj uznesenie súdu, ktorým súd pripustil zmenu žalobného návrhu,
vyhlásené na pojednávaní dňa 16.03.2022 v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP, nakoľko v dôsledku
nesprávneho a zmätočného procesného postupu súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacieho

dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

71. V ďalšom konaní po vrátení veci bude súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu. Až na základe riadne zisteného skutkového stavu bude možné vo veci opätovne
rozhodnúť.

72. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

73. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).