Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Fiľakovský
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/45/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203401
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122203401.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: A. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/XX, XXXX F., H.,
právne zastúpenej: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, o určenie
povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k.
11C/24/2022-42 zo dňa 1. augusta 2022, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol tak, že návrh žalovanej
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Prešov zo dňa 22.6.2022, č.k. 11C/24/2022-22
zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného § 274, § 277 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
6.4.2022, domáhala, aby súd určil žalovanej ako predávajúcej povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou ako
kupujúcou kúpnu zmluvu s textom, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku.
Uznesením zo dňa 13.4.2022, č.k. 11C/24/2022-17 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní
od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe. Uznesenie bolo žalovanej doručené do
vlastných rúk dňa 30.4.2022 s poučením o následkoch nesplnenia si uloženej povinnosti, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Napriek uvedenému sa žalovaná do dnešného dňa k žalobe
nevyjadrila. Žalovaná sa bez ospravedlnenia nedostavila ani na pojednávanie konané dňa 22.6.2022,
hocipredvolaniejejbolodoručenédovlastnýchrúkdňa3.6.2022ahocivpredvolanínapojednávaníbola
poučená o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobkyňa na
pojednávaní preto žiadala vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie žalovanej.
Okresný súd Prešov vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 22.6.2022, č.k.
11C/24/2022-24, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu „odvolanie“, ktoré
súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Návrh odôvodnila tým, žepredmetný rozsudok prevzala dňa 4.7.2022. V daný deň sa viac ako po mesiaci prihlásila do svojej
elektronickej schránky na portáli Slovensko.sk a prevzala všetky dokumenty, ktoré jej v danej veci
súd doručil, vrátane predvolania na pojednávanie. Do elektronickej schránky jej bola doručená žaloba
6.4.2022, vtom čase sa s rodinou sťahovala do H.. Dňa 13.4.2022 si podala žiadosť o vydanie nového
občianskeho preukazu, na adresu G. X/XX, F., H.. Ďalej uviedla, že v mesiaci máj 2022 prekonala
COVID19, v karanténe bola od 6.5.2022 do 15.5.2022. Nový občiansky preukaz si prevzala v júni 2022.
Až v mesiaci júl 2022, po vydaní nového občianskeho preukazu sa prihlásila do elektronickej schránky
v ktorej prevzala dokumenty ohľadom žaloby, vrátane rozsudku. Na doručenú poštu v elektronickej
schránke mala nastavenú notifikáciu - SMS na tel. číslo XXXX XXX XXX, na ktoré jej správy neprišli,
pravdepodobne z dôvodu zdržiavania sa v zahraničí. Z týchto dôvodov podala návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie.
Žalovaná na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia predložila súdu Potvrdenie o čerpaní rodičovskej
dovolenky od 4.4.2022, Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu zo dňa 13.4.2022 z dôvodu zmeny
trvalého pobytu.
Preskúmaním spisového materiálu, napadnutého rozsudku ako aj návrhu žalovanej na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie súd zistil, že v danej veci nie je možné návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP vyhovieť. Vo svojom návrhu žalovaná poukázala iba na
nemožnosť otvorenia elektronickej schránky z dôvodu sťahovania sa do zahraničia, karantény z dôvodu
ochorenia COVID19 a vybavovania nového občianskeho preukazu.
Podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), orgán verejnej moci (súd, úrad,
inštitúcia) môže odoslať rozhodnutie do vlastných rúk iba do takej elektronickej schránky, ktorá je
aktivovaná na doručovanie, čo mal súd aj za preukázané. Zároveň je fyzická osoba poučená, že
rozhodnutie zasielané do vlastných rúk v režime s fikciou doručenia sa považuje za doručené, prečítané
a teda má právne účinky aj v prípade, ak v úložnej lehote nepotvrdí jeho doručenie cez zelené tlačidlo
„Prevziať“, t. j. neoboznámi sa s jeho obsahom a úložná lehota uplynie. Z tohto dôvodu je fyzickej
osobe odporúčané nastaviť si zasielanie oznámení na e-mail alebo cez SMS. V prípade, že sa končí
platnosť občianskeho preukazu s elektronickým čipom alebo fyzická osoba sa presťahovala, môže o
nový doklad zažiadať elektronicky bez nutnosti osobnej návštevy úradu. Zároveň na záver súd dodáva,
že rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP (ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie a
svoju neprítomnosť neospravedlnil riadne a včas), nie podľa § 273 CSP. Súd teda vytýčil pojednávanie
na deň 22.6.2022 a žalovaná si prevzala občiansky preukaz ako sama uviedla, už začiatkom júna 2022,
čo však súdu nepreukázala a predmetný rozsudok si prevzala až dňa 4.7.2022. A teda aj tak by mala
dostatok času na prevzatie elektronických súdnych zásielok. Taktiež argument, že bola v karanténe z
dôvodu ochorenia COVID19 neobstojí, keďže tá jej skončila už dňa 15.5.2022, ako aj sama uviedla.
Ako už bolo hore uvedené žalovaná k svojej žiadosti nepriložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
nutnosť a dôvodnosť zrušenia rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu, preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie. Uviedla, že z dôvodu starostlivosti o dieťa, ako aj sťahovania do iného štátu nemala
dôvod sledovať elektronickú schránku, preto žiada súd o zrušenie napadnutého uznesenia a súčasne aj
zrušenierozsudkuprezmeškanievydanéhoOkresnýmsúdomPrešovdňa22.06.2022,č.k.11C/24/2022
z dôvodov ako ich uviedla v pôvodnom podaní.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Podľa § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie
vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok
uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15
dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd
poučí.
Podľa § 357 písm. h) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 2 C. s. p., súd
skúma zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, resp. aj odvolaciemu šetreniu podlieha
ospravedlniteľný dôvod. Predpoklady na vydanie rozhodnutia, sa teda týmto návrhom na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, neskúmajú. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2021,č.k.
2Obdo/89/2020).
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. januára 2020, sp.zn. 5Obdo/26/2019 odmietol
dovolanie žalovaného a okrem iného uviedol, cit.: „50. Dovolací súd má za to, že dôležitosť
ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý dovolateľ žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemožno
posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Aj keď
sporová strana uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru že išlo o „ospravedlniteľný dôvod“, nie je
súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to hlavne bez zohľadnenia širších aspektov konania vo
vzájomných súvislostiach. 51. Podľa dovolacieho súdu, hoci skutočnosť, že v čase pojednávania sa
právna zástupkyňa žalovaného zdržiavala na vyšetrení v alergiologickej ambulancii, a táto okolnosť jej
zabraňovala zúčastniť sa na pojednávaní v daný deň, nejde o okolnosť, ktorú v zmysle § 277 ods. 2
CSP možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovanej na pojednávaní, na ktorom
súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Právnej zástupkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti včas
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a požiadať o odročenie, resp. upovedomiť o nemožnosti
účasti na pojednávaní žalovaného. 52. Dovolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ako aj odvolacím
súdom považuje celkový postup právnej zástupkyni po pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnila bez
ospravedlnia a aj jej konanie po doručení rozsudku pre zmeškanie ako aj následnom nazeraní do spisu
za účelové. V prvom rade právna zástupkyňa porušila svoje povinnosti (ospravedlniť svoju neúčasť
a požiadať o odročenie pojednávania), resp. jej nič nebránilo doručiť súdu najneskôr v deň pojednávania
alebo v nesledujúcich dňoch po ňom ospravedlnenie, avšak právna zástupkyňa tak účelovo urobila až
po doručení predmetného rozsudku pre zmeškanie (takmer jeden mesiac po nariadenom pojednávaní),
kde zároveň s odvolaním voči rozsudku podala aj návrh na jeho zrušenie a predložila lekársku správu
zvyšetreniaualergiológa.Dovolacísúdmázato,žekonanieprávnejzástupkyneboloúčelové,anapriek
tomu, že tu existoval ospravedlniteľný dôvod tak objektívne skutočnosti jej nebránili oznámiť svoju
neúčasť na pojednávaní a navrhnúť odročenie pojednávania.“
K ospravedlniteľnému dôvodu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v Náleze z 5.
októbra 2021, č.k. IV. ÚS 504/2021-15 v obdobnom prípade konštatoval, cit.: „K samotnému posúdeniu
ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní ústavný súd dodáva, že aj keď sa procesnoprávne
podmienky posudzovania obchodnoprávnych sporov javia stranám v konaní ako prísne, resp. rigidné,
podslovnéspojenie„ospravedlniteľnýdôvod“(neúčastinapojednávaní,pozn.)niejemožnépodriaďovať
aj zhovievavosť, resp. benevolenciu konajúcich súdov v prospech jednej zo sporových strán. V takomto
prípade je pre všeobecné súdy rozhodujúci aspekt reálnych možností, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii
v danej situácii, t. j. telefonické, prípadne elektronické kontaktovanie súdu v deň zmeškanéhopojednávania,resp.dostatočnéčasovéoknonarealizáciutakéhotokontaktu.Uvedenúokolnosťsprávne
posúdili všetky stupne všeobecných súdov, na ktoré sa sťažovateľ obrátil.“
Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovanej návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je
možné vyhovieť. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu, že žalovaná sa
pojednávania nezúčastnila ani sa včas a vážnymi okolnosťami svoju neúčasť neospravedlnila.
V odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaná uviedla,
že až dňa 4.7.2022 sa oboznámila so všetkými podaniami, ktoré jej boli doručené do elektronickej
schránky a to aj napriek tomu, že má nastavenú notifikáciu na oznamovanie došlej pošty. Nedoručenie
notifikácií podľa názoru žalovanej došlo z dôvodu jej zdržiavania sa v zahraničí, nakoľko elektronické
služby I. nefungujú tak ako majú. Zároveň uviedla, že keďže mala starosti s malým dieťaťom, ako aj
sťahovaním, nemala dôvod sledovať elektronickú schránku.
Podľa § 29 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), elektronické
podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické
doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického
podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné
predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej
vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú
podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom
osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely
elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany
adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej
len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o e- Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta.
Podľa odseku 2, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická
úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni
uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
Podľa odseku 3, ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej
úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a
priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.
Podľa odseku 4, ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť
doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je
podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej
schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.
Podľa odseku 5 písm. b), elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa
považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom,
hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej
lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 33 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis neustanovuje
iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného
predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci,
ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické
doručeniejeneúčinné,aktentoadresátpreukáže,žea)objektívnenemoholprevziaťelektronickúúradnú
správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebob) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú
správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho
nie je spravodlivé požadovať.
Podľa odseku 2, návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom
elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná, zastúpená právnym zástupcom nepodala návrh podľa § 33 ods.
1 až 3 zákona o e- Governmente, o neúčinnosti elektronického doručenia, aj keď ako v podanom
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie, ako hlavný
dôvod uvádzala nefungujúcu notifikáciu o doručovaní elektronických správ z dôvodu sťahovania sa do
zahraničia. Skutočnosť, že si nemohla objektívne prevziať elektronickú úradnú správu však ničím právne
významným nepreukázala.
Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania [§ 379 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len“CSP“)], preskúmal
podané odvolanie z hľadiska uplatnených dôvodov. Žalovaná žiadala zrušiť odvolaním napadnuté
uznesenie a súčasne zrušiť rozsudok pre zmeškanie. Ako ospravedlniteľný dôvod uviedla, že mala
v starostlivosti maloleté dieťa, ako aj starosti so sťahovaním, nemala dôvod sledovať elektronickú
schránku.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bola dňa 14.04.2022 odoslaná do elektronickej schránky žaloba
spolu s prílohami. Uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia bola žaloba
s výzvou na vyjadrenie k nej a ostatnými prílohami doručená dňa 30.04.2022 (§ 32 ods. 5 písm. b)
zákona o e-Governmente).
Predvolanie na pojednávanie na deň 22.06.2022 o 8.30 hod. spolu s poučením o možnosti rozhodnutia
na návrh druhej strany rozsudkom pre zmeškanie bolo žalovanej odoslané súdom prvej inštancie do
elektronickej schránky dňa 18.05.2022. Uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou
dourčenia sa považuje za doručené dňom 03.06.2022.
Žalovaná v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 18.07.2022 uviedla, že si nový
občiansky preukaz prevzala na Slovensku v júni 2022 počas štátneho sviatku v Rakúsku. Z internetovej
stránky https://kalendar.aktuality.sk/sviatky-at/ odvolací súd zistil, že štátne sviatky v júni 2022 v H. boli
dňa 06.06.2022 a dňa 16.06.2022.
Ďalej v podanom návrhu zo dňa 18.07.2022 uvádza, že si dňa 4.7.2022 prevzala rozsudok Okresného
súdu Prešov z 22.06.2022 sp.zn. 11C/24/2022 a v daný deň sa prihlásila po viac ako mesiaci do svojej
elektronickej schránky na portáli Slovensko.sk a prevzala všetky dokumenty, ktoré jej v danej veci súd
doručil, vrátane predvolania na pojednávanie.
Za stavu, že žalovaná sama uvádza, že sa 4.7.2022 prihlásila po viac ako mesiaci do svojej elektronickej
schránky, potom jej tvrdenie, že sa s predvolaním na pojednávanie a ostatnými dokumentami zo súdu
oboznámilaaž4.7.2022jevrozporesjejvlastnýmtvrdením.Výzvanavyjadreniekžalobebolažalovanej
odoslaná do elektronickej schránky dňa 14.04.2022 (doručenka č. l. 15), čo je viac ako dva a pol mesiaca
a predvolanie na pojednávanie na deň 22.06.2022 bolo odoslané súdom do elektronickej schránky dňa
18.05.2022 (doručenka č. l. 20 spisu), čo je viac ako mesiac a pol pred uvedeným dátumom 4.7.2022.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná mala vedomosť o súdnom spore, minimálne bola oboznámená
so žalobným návrhom, aj napriek tomu však v spore zostala pasívna. Rozsudok pre zmeškanie
žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore.
Pokiaľ sa týka procesnej pasivity túto treba posudzovať tak, že žalovaná subjektívne aj napriek tomu,že mohla, vo veci nekoná, nemá o pojednávanie záujem a z toho dôvodu je na mieste „sankcionovať“
ju rozsudkom pre zmeškanie. Ak sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, na pojednávaní sa nezúčastnila bez
včasného ospravedlnenia a žalobca na pojednávaní navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
súd mal obligatórnu povinnosť rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie.
„Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012)
Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti
v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní.
Podľa § 277 ods. 2 CSP, súd môže na návrh žalovaného zrušiť rozsudok pre zmeškanie ak
z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie. Žalovaná však vo svojich podaniach žiaden
ospravedlniteľný dôvod neuviedla. Aj s poukazom na citovaný právny názor Ústavného súdu Slovenskej
republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, musí ísť o ospravedlniteľný dôvod.
Starostlivosť o maloleté dieťa a sťahovanie sa do zahraničia nie je ospravedlniteľným dôvodom ani
vážnou okolnosťou, aby súd mohol vyhovieť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a zrušiť
rozsudok pre zmeškanie, ak boli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie. Vzhľadom na súčasnú
technologickú vyspelosť, prístupnosť k internetovým službám a skutočnosť, že u žalovanej bolo
doručované predvolanie na pojednávanie elektronicky s možnosťou prihlásenia sa do elektronickej
schránky tak na území Slovenskej republiky ako aj v zahraničí, odvolacia námietka, že žalovaná nemala
dôvodsledovaťsisvojuelektronickúschránkujebezprávnehovýznamu,naktorúsúdnemôžeprihliadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené a citovanú judikatúru najvyšších súdnych autorít odvolací súd napadnuté
uznesenie postupom podľa § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP tak, že žalovaná
vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a žalobkyni sa tento nárok nepriznáva z dôvodu, že z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania
preukázateľne nevznikli.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.