Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121204000
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121204000.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci navrhovateľky Y., zastúpenej P., proti osobe
zapísanej v katastri nehnuteľností Y., za účasti D. a X., o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júna 2022 č. k. 19Vyd/1/2021-31 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na potvrdenie
vydržaniavlastníckehopráva(výrokI.)ažiadnemuzúčastníkovnepriznalnároknanáhradutrovkonania
(výrok II.). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd potvrdil vydržanie jej

vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Podľa navrhovateľky jej matka B. W. nadobudla
predmetný pozemok kúpou od Y. U., pričom dokladom potvrdzujúcim kúpu pozemku mal byť Dotazník a
čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy zo dňa 29.12.1970. Po kúpe mala matka
darovať tento pozemok navrhovateľke, ktorá ho od roku 1970 užíva a obhospodaruje. Súd v súlade s §
359eods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“)preskúmal,činavrhovateľkaosvedčila,
že nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Zistil, že prevádzajúca Y.

U. a nadobúdateľka B. W. podpísali dňa 29.12.1970 dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a
spoplatnenie zmluvy, ktorý sa týkal zamýšľaného prevodu pozemkov parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a
parc. č. XXXX v katastrálnom území M. X. o výmere 2624 m2. Miestny národný výbor M. X.
vo svojom vyjadrení v dotazníku uviedol, že proti zamýšľanému prevodu predmetných nehnuteľností
nemá žiadne námietky. Čestným prehlásením navrhovateľky zo dňa 3.6.2021, čestným prehlásením
P. W. zo dňa 4.6.2021, čestným prehlásením B. W. zo dňa 3.6.2021, čestným prehlásením P. W. zo

dňa 7.6.2021, čestným prehlásením E. X. zo dňa 7.6.2021, čestným prehlásením B. X. M. zo dňa
7.6.2021 navrhovateľka osvedčovala trvalé užívanie predmetných parciel. Právne súd vec posúdil podľa
§ 359a, § 359d ods. 1, ods. 2, § 359e ods. 1, ods. 2, ods. 3 CMP, § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 46 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1982.
Súd uviedol, že darovanie zo strany svojej matky navrhovateľka len tvrdila (bez toho, aby uvádzala
konkrétne okolnosti, za akých malo dôjsť k darovaniu, či a kedy bola darovacia zmluva uzavretá),

pričom však na osvedčenie tohto tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že k
uzatvoreniu darovacej zmluvy malo dôjsť a že je vôbec možné od takéhoto titulu odvodzovať vydržanie
vlastníckehoprávanavrhovateľkou.Podľanázorusúduprvejinštanciečestnéprehlásenianavrhovateľky
a jej blízkych osôb o tom, že navrhovateľka dlhodobo a nerušene užíva pozemok, ktorý mala kúpiť
jej matka a následne jej ho mala darovať, samé osebe nie sú spôsobilé osvedčiť existenciu titulu, od
ktorého navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo. Taktiež navrhovateľkou predložený Dotazník

a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy nijako neosvedčuje, že medzi Y. U. a matkou
navrhovateľky skutočne došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti a ani jej následnúregistráciu štátnym notárstvom tak, ako to vyžadoval Občiansky zákonník v § 46 v spojení s § 134.
Súd poukázal na to, že požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti mali písomnú
formuaabyboliregistrovanéštátnymnotárstvom,bolavObčianskomzákonníkuupravenájasne,pričom

oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
27.1.2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012). Súd taktiež uviedol, že pokiaľ niekto vstúpil
do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola

uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu nehnuteľnosť patrí a nemôže byť držiteľom oprávneným; držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu
zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Cdo 137/2011). Nakoľko nebolo osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a vydanie vyzývacieho uznesenia (§ 359f CMP), súd prvej inštancie návrh podľa
§ 359e ods. 2 CMP zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že listinami
priloženýmiknávrhupreukázala,žejejmatkanadobudlapredmetnýpozemokkúpouodY.U.,.Dokladom
potvrdzujúcim kúpu pozemku je dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 29.12.1970, potvrdený vtedajším
Miestnym národným výborom v M. X.. Tvrdila, že matka predmetný pozemok po jeho kúpe darovala

jej. Od roku 1970 tak tento pozemok ako svoj vlastný užíva a obhospodaruje a v tomto užívaní nebola
a nie je nikým rušená. Na základe kúpy predmetného pozemku matkou a následného darovania tohto
pozemku matkou, ako právnych úkonov týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva, mala všetky dôvody
sa domnievať, že predmetný pozemok jej patrí, resp. že užíva svoj vlastný pozemok. Q. P. a Y. W., ktoré
boli v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

ako spoluvlastníčky dotknutých pozemkov, sú právnymi nástupcami po Y. U., ktorá v roku 1970 predala
tieto pozemky matke navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že posúdenie uvedených skutočností (aj pri
neperfektnosti a neformálnosti zmluvy) svedčí v prospech oprávnenej držby a poctivosti nadobudnutia
na jej strane, pričom (za prípadného súčasného použitia právnej domnienky dobromyseľnosti držby v
zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vykonané dokazovanie potvrdzuje dôvodnosť návrhu.

Na záver uviedla, že v danom prípade ju možno považovať za oprávneného držiteľa na základe
objektívnych skutočností vzťahujúcich sa k dotknutým pozemkom. Navrhovala, aby odvolací súd na
základe ustanovenia § 2 ods. 1 CMP a ustanovení § 389 písm. b), písm. c) Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila nadobudnutie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, najmä neosvedčila existenciu darovacej zmluvy zo
strany jej matky ako titulu, od ktorého odvodzovala svoje vydržanie vlastníckeho práva. Navrhovateľkou
predložené dôkazy však neosvedčili ani to, že medzi Y. U. a matkou navrhovateľky B. W. došlo k
uzatvoreniu písomnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností. Odvolací súd považuje tento

záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v
celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam
navrhovateľky uvádza nasledovné:

5. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

6. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.7. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

8. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálne účinnom znení, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

9. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálne účinnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva

vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

10. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.7.1969 do 31.12.1982 (t.j. v čase,
keď mala byť uzavretá kúpna zmluva k predmetným nehnuteľnostiam) písomnú formu musia mať zmluvy
o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

11. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.7.1969 do 31.12.1982,
k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy.

12. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastníckeho právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomu, aby bolo
možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú
oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Za oprávnenú
možno držbu považovať vtedy, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu

vec alebo právo patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby je relevantné, či existuje taká skutočnosť,
na základe ktorej sa držiteľ mohol dôvodne domnievať, že sa stal vlastníkom veci. Ide o tzv. titul
nadobudnutia veci, ktorý nemusí byť právne dokonalý, môže byť aj domnelý (putatívny), ale musí
objektívne vzbudzovať dôvodné presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva.

13. O dobromyseľnosti teda možno hovoriť aj vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí,
musí však ísť o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu,
že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu možno požadovať od každého. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl
spočíva v nesprávnom posúdení právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl vychádzajúci z

neznalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je však právnym omylom, ktorý
je neospravedlniteľný.

14. Navrhovateľka odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od
darovacej zmluvy, na základe ktorej mala predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť od svojej matky. V

konaní o potvrdení vydržania je potrebné skúmať najskôr právny titul, od ktorého vydržanie vlastníckeho
práva odvodzuje navrhovateľ, a až potom, pokiaľ sa takýto titul (hoci domnelý) preukáže, je potrebné
skúmať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho predchodcu.

15. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa právnej úpravy účinnej od 1.4.1964,

rovnako ako v súčasnosti vyžadovalo existenciu titulu (zmluva) ako aj spôsobu nadobudnutia, a to (od
1.4.1964 do 31.12.1991) registráciu štátnym notárstvom (s výnimkou, v určitom období, prevodov do
tzv. socialistického vlastníctva, tu však zjavne nejde o takýto prípad). Zmluvy o prevode nehnuteľností
museli mať aj v relevantnom období písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Absencia
predpísanej písomnej formy viedla k absolútnej neplatnosti takých úkonov.

Navrhovateľka pritom neosvedčila existenciu písomnej darovacej zmluvy medzi jej matkou ako darkyňou
a navrhovateľkou ako obdarovanou.

16. Ústna darovacia zmluva k nehnuteľnosti mohla byť len domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva. Avšak právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva v čase, kedy malo dôjsť k darovacej

zmluve, bola celkom jednoznačná a zrozumiteľná, obsahujúca konkrétne ustanovenia o písomnej forme
takéhoto úkonu a spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva (registrácia štátnym notárstvom). Pokiaľ
navrhovateľka predpokladala, že môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe ústnej
darovacej zmluvy, išlo o jej právny omyl, vychádzajúci z neznalosti celkom jednoznačnej a zrozumiteľnejprávnej úpravy, ktorý je však omylom neospravedlniteľným. Súd prvej inštancie odkázal na niektoré
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, potvrdzujúce tento právny názor, a preto správne dospel k záveru, že
na strane navrhovateľky nebola osvedčená dobromyseľnosť jej držby (aj keď nepretržitosť a nerušenosť

držby nemusela byť sporná).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené (neosvedčenie titulu dobromyseľnej držby na strane navrhovateľky)
nebolo potrebné ďalej skúmať titul držby na strane jej matky. Odvolací súd však považuje za potrebné
uviesť, že aj na vydržanie vlastníckeho práva matkou navrhovateľky by bolo potrebné aplikovať vyššie

uvedené zásady (vrátane existencie titulu nadobudnutia, ktorý môže síce byť domnelý, ale musí ísť o
dobromyseľnosť v zmysle ospravedlniteľného omylu, pričom neznalosť celkom jednoznačnej právnej
úpravy nemožno považovať za ospravedlniteľný omyl).

18. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo osvedčené, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, pričom táto skutočnosť nevyplývala ani zo šetrenia súdom

prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na ich náhradu. Osobám, ktoré označila navrhovateľka ako účastníkov konania ani

ostatným účastníkom konania (§ 359c ods. 2 CMP) nebol návrh doručený, teda im žiadne trovy nevznikli
a súd nezistil žiadne dôvody pre priznanie náhrady trov podľa ustanovení § 53 až § 55 CMP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).