Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. november 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010013
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6921010013.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného C. K.,

E.. XX.X.XXXX v X. S., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm. d/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. K. Á. X. W. B. U., nar. XX.X.XXXX v X. S., trvale bytom Z. XX, okres X. S.,
zamestnaný ako murár,

j e v i n n ý , ž e

dňa 04.07.2016 na pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. S., na ulici Č. XX, písomnou
žiadosťou požiadal o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorej mu Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny X. S. rozhodnutím pod č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39590 zo dňa 03.08.2016 priznal
dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 16.08.2016, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 04.07.2016 uviedol do omylu
zamestnankyňu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
pomoci v hmotnej núdzi tým, že v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1, § 19 ods. 2 písm. c/ a § 28 ods. 1
písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov zamlčal, že je vlastníkom aj motorového vozidla značky VW Variant s
evidenčným číslom X. XXXCK a tiež motorového vozidla značky BMW 520i s evidenčným číslom X.
XXXBZ, čím bola obžalovanému v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 vyplatená dávka v hmotnej
núdzi neoprávnene, čím spôsobil škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čerenčianska 18, 979

01 Rimavská Sobota vo výške nie menej ako 107,50 eur,

t e d a

vylákal od iného príspevok z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie alebo použitie bolo
podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho

uviedol do omylu v otázke ich splnenia,

t ý m s p á c h a l

prečin subvenčného podvod podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona,

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.

3 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne o d k
l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Naproti tomu obžalovaného C. K., nar. XX.XX.XXXX v X. S., trvale bytom Z. XX, okres X. S., spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, č.k. 2Pv/479/19/6609-45 zo dňa
11.01.2021, pre skutok, v ktorom mu je kladené za vinu, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2018 do 23.11.2019 v rodinnom dome s popisným
číslom XX, v obci Z., ako aj v byte bytového domu v X. O. s popisným číslom XXX, okres X. S., v
pravidelných intervaloch, aj pod vplyvom alkoholu, najmenej jedenkrát za týždeň sa agresívne správal a
vulgárne nadával svojej družke A. Ž., E.. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom P. XX, okres X. a svojmu synovi
mal. C..K.., E.. XX.XX.XXXX K. X. S., pričom im dával facky, družke A. Ž. sa vyhrážal aj zbitím, zabitím

a podpálením domu, keď prehral peniaze na automatoch, alebo keď nebolo popratané a navarené,
viackrát družku A. Ž. vyhadzoval z domu, naposledy dňa 23.11.2019 v čase okolo 21.00 h, kedy jej dal
facku a vyhodil ju aj s ich spoločnou maloletou dcérkou z domu, čím u poškodených A. Ž. a mal. C..K..
vyvolával strach a spôsoboval im psychickú traumu, avšak im nespôsobil žiadne zranenia,

t e d a

mal blízkym osobám spôsobiť fyzické utrenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním,

ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo ich bezpečnosť a uvedený čin mal
spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,

t ý m m a l s p á c h a ť

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 11.01.2021 pod sp. zn. 2Pv/479/19/6609
podala obžalobu na C. K. na tých skutkových základoch, že

v bode 1/
od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2018 do 23.11.2019 v rodinnom dome s popisným
číslom XX, v obci Z., ako aj v byte bytového domu v X. O. s popisným číslom XXX, okres X. S., v
pravidelných intervaloch, aj pod vplyvom alkoholu, najmenej jedenkrát za týždeň sa agresívne správal
a vulgárne nadával svojej družke A. Ž., E.. XX.XX.XXXX K. X., trvale bytom P. XX, okres X.Ú. a

svojmu synovi mal. C..K.., E.. XX.XX.XXXX K. X. S., pričom im dával facky, družke A. Ž. sa vyhrážal aj
zbitím, zabitím a podpálením domu, keď prehral peniaze na automatoch, alebo keď nebolo popratané
a navarené, viackrát družku A. Ž. vyhadzoval z domu, naposledy dňa 23.11.2019 v čase okolo 21.00 h,
kedy jej dal facku a vyhodil ju aj s ich spoločnou maloletou dcérkou z domu, čím u poškodených A. Ž. a
mal. C..K.. vyvolával strach a spôsoboval im psychickú traumu, avšak im nespôsobil žiadne zranenia,

v bode 2/dňa 04.07.2016 na pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. S., na ulici Č. XX, písomnou
žiadosťou požiadal o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorej mu Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny X.Á. S. rozhodnutím pod č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39590 zo dňa 03.08.2016

priznal dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 16.08.2016, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 04.07.2016 uviedol do omylu
zamestnankyňu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
pomoci v hmotnej núdzi tým, že v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1, § 19 ods. 2 písm. c/ a § 28 ods. 1
písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov zamlčal, že je vlastníkom aj motorového vozidla značky VW Variant s
evidenčným číslom X. XXXCK a tiež motorového vozidla značky BMW 520i s evidenčným číslom X.
XXXBZ, čím bola obžalovanému v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 vyplatená dávka v hmotnej
núdzi neoprávnene, čím spôsobil škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čerenčianska 18, 979
01 Rimavská Sobota vo výške nie menej ako 107,50 eur.

Prokurátorka skutok pod bodom 1/ obžaloby právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b/ Tr. zákona a skutok v bode 2/ obžaloby ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2021 obžalovaný vo vzťahu ku skutku v bode 1/ urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že sa cíti byť nevinný z jeho spáchania a ohľadom skutku pod
bodom 2/ podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že z jeho spáchania sa cíti byť vinný.

Následne boli vo vzťahu ku skutku 2/ obžalovanému položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/, f/,

g/, h/ Tr. poriadku a obžalovaný na všetky otázky odpovedal kladne.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku samosudca poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako
aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a
v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c/ Tr. poriadku.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku prokurátorka nemala námietky k vyhláseniu obžalovaného, že sa cíti
byť vinný zo žalovaného skutku pod bodom 2/ a doporučila ho prijať.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku samosudca uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného C. K., že sa
cítil byť vinný zo spáchania žalovaného skutku pod bodom 2/ v trestnej veci Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 11T/4/2021 v plnom rozsahu.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku samosudca vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného C. K. vykonal

dokazovanie len v obmedzenom rozsahu, a to vo výroku o treste a škode.

Podľa § 2 ods.10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania samosudca mal za preukázané, že obžalovaný C. K. dňa

04.07.2016napobočkeÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvX.S.,nauliciČ.XX,písomnoužiadosťou
požiadal o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorej mu Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Rimavská Sobota rozhodnutím pod č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39590 zo dňa 03.08.2016
priznal dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosťa vykonateľnosť dňa 16.08.2016, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 04.07.2016 uviedol do omylu
zamestnankyňu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
pomoci v hmotnej núdzi tým, že v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1, § 19 ods. 2 písm. c/ a § 28 ods. 1

písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov zamlčal, že je vlastníkom aj motorového vozidla značky VW Variant s
evidenčným číslom X. XXXCK a tiež motorového vozidla značky BMW 520i s evidenčným číslom X.
XXXBZ, čím bola obžalovanému v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 vyplatená dávka v hmotnej
núdzi neoprávnene, čím spôsobil škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čerenčianska 18, 979

01 Rimavská Sobota vo výške nie menej ako 107,50 eur.

Tieto skutočnosti boli preukázané samotným doznaním obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu skutku v
plnom rozsahu doznal a svoje konanie oľutoval.

Samosudca všetky zákonným spôsobom získané dôkazy v prípravnom konaní a na hlavnom

pojednávaní vyhodnotil podľa zásady trestného konania upravenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
teda podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný C. K. svojím konaním aj po objektívnej
a subjektívnej stránke naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko vylákal od iného príspevok z rozpočtu verejnoprávnej

inštitúcie, ktorého poskytnutie alebo použitie bolo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 Tr. zákona samosudca zistil u obžalovaného C. K. poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36
písm. l/ Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Samosudca nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona samosudca pri určení druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného súd zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0.

Samosudca obžalovanému C. K. na základe vyššie uvedených skutočností uložil podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne odložil a uložil
mu skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže k
náprave a prevýchove obžalovaného a zabezpečí účinnú ochranu spoločnosti pred páchateľom takejto
trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ urobil vyhlásenie, že sa z jeho
spáchania cíti byť nevinný, bolo na hlavnom pojednávaní ohľadom tohto skutku vykonané nasledovné
dokazovanie.

Obžalovaný C. K. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že spolu s družkou
žili usporiadane, nikdy jej neublížil, majú tiež chorého syna, jej tvrdenia o každodennom pití tiež nemajú
byť založené na pravde, nakoľko má dobré výsledky pečeňových testov. Vypovedal aj o tom, že pracuje,
kde na pracovisku je nekonfliktný, každý ho má rád.Na otázky prokurátorky uviedol, že svoju družku a aj svojho syna nikdy neudrel. V prípade ak by ich
oboch bil, bolo by to na nich viditeľné. Dňa 23.11.2019 sa pohádali, nakoľko syn strčil do televízora a

družka ho označila vulgarizmom „geci“, na čo reagoval tak, že ako môže takto nadávať svojmu dieťaťu.
Ona zavolala svojmu otcovi, ktorý prišiel s jej bratom a matkou pre ňu a odišli s ňou, syna dal zatiaľ k
svojej matke. Tvrdenia rodinných príslušníkov družky, že je agresívny, považuje za účelové, ak by bol
agresívny, prečo s ním družka žila a prišla za ním žiť aj do X. O..

Na otázky obhajkyne obžalovaného ohľadne toho ako vyzeral ich bežný deň a ako vyzerali situácie,
kedy sa s družkou hádali, obžalovaný uviedol, že družka upratovala, starala sa o deti, varila, po práci
sa hrala s deťmi. Pokiaľ sa hádali, tak tieto hádky boli krátke, vulgárne svojej družke nenadával a ani ju
fyzicky nenapádal. Ďalej uviedol, že družka ho chcela zničiť z dôvodu, že poslúcha svojho otca, závidia
mu, že pracuje a má všetko naproti nim, ktorí nič nemajú. Po tom, čo bolo družke zverené dieťa, bráni
mu v jeho vídaní, neberie telefón, zablokovala ho aj na sociálnych sieťach. Počas trvania vzťahu nemali

iné známosti ani on a ani jeho družka.

Naotázkysamosudcuohľadnepočtu ichspoločnýchdetí,obžalovanývypovedal,žemajúsynaadcérku,
obžalovaný mal ešte jednu dcéru v predchádzajúcom vzťahu, ktorá tragicky zahynula.

Znalec A.. X. S. na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2021 po zákonom poučení okrem iného uviedol, že
trvá na znaleckom posudku, ktorý vypracoval a tiež uviedol, že u obžalovaného nebolo zistené žiadne
duševné ochorenie a tiež neboli zistené žiadne závislosti na alkohole a ani závislosť patologického
hráčstva. Obžalovaný užíva alkohol, no v kontrolovanom množstve, ktoré na jeho osobu nemajú vplyv.
Je impulzívnou osobou, avšak len v takej miere, ktorá sa nedá považovať za duševnú chorobu. Ďalej

uviedol, že sa k osobe družky vyjadroval pozitívne, ako na družku, tak aj na syna mal pozitívnu väzbu.

Ďalej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 za účasti znalkyne Z.. Y. K. vypovedala
svedkyňa - poškodená A. Ž., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že spolužitie v dobe od novembra
2018 do novembra 2019 nebolo dobré, len sa hádali, s obžalovaným si už nerozumeli, domov chodil

pozde, nestaral sa o domácnosť, všetky peniaze hádzal do stroja. Fyzicky ju nebil, len fackal po lícach
vonkajšou časťou dlane, hlavným dôvodom bolo zväčša to, že uhrádzala jeho dlžoby a jemu sa to
nepáčilo, hádali sa aj kvôli tomu, že s ním odmietala mať sex, takéto hádky a fackanie začalo byť na
dennej báze. Obžalovaný ju častokrát posielal domov, musela robiť len to, čo chcel on.

Na doplňujúce otázky prokurátorky, či sa jej niekedy vyhrážal bitkou či smrťou, poškodená uviedla, že aj
taká situácia sa odohrala. S ich spoločným synom sa nehrával, nevenoval sa mu, uviedla situáciu, kedy
mal dať ich synovi facku, pretože od neho požadoval čaj. Na dej, ktorý sa odohral dňa 23.11.2019 sa
pamätá, obžalovaný opäť chcel odísť z domu, ona mu vyčítala kam ide, na to jej obžalovaný povedal,
aby si zavolala rodičov, aby ju odniesli, syna jej nedal. Ku koncu sa ho už veľmi bála, nakoľko obžalovaný

prehrával peniaze na stávkach a následne bol doma agresívny.

Na otázky obhajkyne obžalovaného, prečo obžalovaného neopustila, keď sa ho bála a keď ju mal fyzicky
napádať, uviedla, že počas toho, ako spolu žili nemohla opúšťať ich spoločnú domácnosť, nemohla ísť
do dediny, obžalovaný žiarlil. Bála sa odísť z domu, aby nerobil cirkus, ktorý neskôr robil už každý deň

keď sme bývali v X. O.. Obžalovaný ju obmedzoval v kontakte s rodinou.

Na otázky obžalovaného, ako ju obmedzoval v kontakte s rodinou, keď spolu za nimi chodievali a trávili
pri jej rodičoch celý deň a on jej navrhol, aby u nich aj prespali, poškodená uviedla, že ona pri rodičoch
nechcela spať, aby obžalovaný nerobil „ cirkus“ keď sa vrátili do bytu v X. O..

Na doplňujúce otázky samosudcu, ako sa správal obžalovaný, keď mal byť nahnevaný a prečo sa
tak správal, uviedla, že obžalovaný sa nahneval, keď mu nevyšli stávky napríklad na futbal, vtedy bol
nervózny, kričal a nadával, nadával vo všeobecnosti na všetkých a na všetko, ona si to brala aj tak
osobne. Keď bol obžalovaný doma, deťom sa nevenoval. Častokrát obžalovaný chodil do práce, mával

brigády a z tých peňazí kupoval veci potrebné do domácnosti a tiež deťom, nákupy sa realizovali aj z
peňazí z rodičovského príspevku. O problémoch v rodine sa zdôverila len svojej svokre, ktorá mala pre
ňu pochopenie, nakoľko vedela aký je jej syn.V súvislosti s výpoveďami poškodenej na hlavnom pojednávaní je potrebné uviesť, že s poškodenou sa
komunikovalo ťažšie, poškodená na položené otázky častokrát nevedela odpovedať alebo odpovedala
nesúvisiacou skutočnosťou, tiež nevedela špecifikovať určité pojmy, ktoré však vo svojej výpovedi

používala (hádka, cirkus), alebo pri opätovnom opísaní určitých situácii ich opisovala inak.

Znalkyňa Z.. Y. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 po zákonnom poučení okrem
iného uviedla, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku. Ďalej uviedla, že ako znalkyňa
posudzovala mentálne schopnosti poškodenej a jej psychologický stav, kedy u poškodenej zistila, že

jej vnímanie je zamerané skôr na detaily, ťažšie vníma súvislosti ako aj celý kontext, intelektovo, ako aj
pamäťovo je podpriemerná, jej pamäťové schopnosti boli zaznamenané až v pásme podpriemernosti až
ľahkej duševnej zaostalosti, čo môže spôsobiť nesprávnu a menej kvalitnú reprodukciu. Ďalej uviedla,
že osobnosť poškodenej je jednoduchšia, ovplyvniteľná, nezrelá, nevie zvládať záťažové situácie, je
naklonená k únikovým riešenia a nevie sama zvládať problémy, tiež nie je schopná sa prispôsobovať
novým situáciám, u poškodenej nebolo zistené žiadne traumatické poškodenie na jej psychike, celú

aktuálnu životnú situáciu prežívala v napätí, avšak to bol len odraz jej schopnosti zvládať záťaž. U
poškodenej nebol šetrením zistený syndróm týranej osoby.

Na otázky prokurátorky ohľadne záverov znaleckého posudku, znalkyňa uviedla, že poškodená môže
aj na menšie konflikty reagovať napäto, prežívať ich intenzívnejšie, nakoľko nedokáže zvládať záťaž,

hneď je nervózna a podráždená, hneď chce utekať od problému. Poškodená je veľmi ovplyvniteľná
a naviazaná na rodinu, a to môže mať vplyv na úpravu jej odpovedí, môže určité okolnosti vedome
zahmlievať.

Na otázku obhajkyne obžalovaného, či si je poškodená schopná uvedomovať závažnosť jej obvinení

voči obžalovanému, znalkyňa uviedla, že si poškodená uvedomuje vážnosť obvinenia, avšak sadzbu pri
odsúdení za tento zločin už nevníma.

Svedkyňa A. Ž. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 po zákonnom poučení k veci uviedla,
že je matkou poškodenej A. Ž. a vypovedať bude. K veci spolužitia poškodenej s obžalovaným uviedla,

že zo začiatku žili dobre, narodil sa im syn, neskôr sa začali hádať, v období keď mal ich syn pol roka,
dcéra jej volala, aby prišli pre ňu, po príchode poškodená už doma nebola, bola u svokry, kde bola
zastrašovaná,abynešlaksvedkyni,nakoľkotýmstratípoškodenásyna.Khádkamdcérysobžalovaným
ďalej uviedla, že vedela len toľko, že obžalovaný chodil pozde domov, lebo pracoval, vedomosť o tom,
že obžalovaný poškodenú bije priamo nemala. Dcéra sa jej však zdôverila, že jej dal obžalovaný

jednu facku, o tom či sa obžalovaný dcére vyhrážal nevie. Vzťah obžalovaného s jeho synom nevie
definovať, len raz bola svedkom toho, ako ho buchol po zadku, keď maloletý nechcel spať. Dcéra
musela obžalovaného poslúchať. Ďalej uviedla, že dcéra nemohla nikam chodiť, obžalovaný ju nikam
nepúšťal, či jej niečo priamo zakazoval, uviesť nevie. Zranenia po fyzickom napádaní na svojej dcére
nespozorovala,bolavždylennervózna.Vpresnenezistenýdeň,jejdcéravolala,abypreňuprišli,neskôr

na to jej volal aj obžalovaný, aby si prišli pre dcéru, nakoľko s ňou už nechce bývať, tak sme pre ňu
išli a už tam bol cirkus, nakoľko obžalovaný prehral peniaze na stroji, čo znamenalo „bol tam cirkus“ ,
uviesť nevedela.

Na doplňujúce otázky obhajkyne obžalovaného, či má svedkyňa znalosť o dobrom vzťahu jej dcéry so

svokrou, svedkyňa uviedla, že tomu neverí, skôr má pocit, že dcéra lepšie vychádzala so svokrom. Ďalej
uviedla, že v dobe, keď sa obžalovaný pohádal so svojim otcom, žili u svedkyne približne mesiac, neskôr
si našli vlastné bývanie, keď k nim chodili na návštevu, zväčša ostali deň - dva, vtedy sa obžalovaný s
jej dcérou rozprával pekne a správal sa k nej dobre.

Samosudca svedkyni položil doplňujúcu otázku, ako dlho sa obžalovaný poznal s jej dcérou pred tým,
ako sa im narodilo prvé dieťa, kedy svedkyňa uviedla, že sa dlho nepoznali, spoznali sa na internete,
pred narodením dieťaťa spolu bývali v Z., pred týmto vzťahom jej dcéra nikoho nemala, doma u nich
ako rodičov nebýva od roku 2016, kedy sa presťahovala do Z., svedkyňa ani nevedela, že sa v tom
čase s niekým stretáva. V dobe kedy žila dcéra ešte s rodičmi, nemala veľa kamarátov, nakoľko mala

prísnu výchovu.Na ďalšie doplňujúce otázky prokurátorky, ohľadne SMS správy, ktorú svedkyňa uviedla v prípravnom
konaní, svedkyňa uviedla, že obžalovaný im poslal SMS správu, v ktorej bolo uvedené že „oni uvidia
kto je on“.

Na otázky samosudcu, aby svedkyňa definovala ako vyzerala hádka jej dcéry s obžalovaným a tiež
ako sa správal obžalovaný, keď bol agresívny, nakoľko svedkyňa častokrát spomína spojenia ako „robili
cirkus,hádalisaabolagresívny“,uviedla,žeonanebolanikdypriamoprižiadnejhádkeaaniagresívnom
chovaní obžalovaného, to že bola hádka a že bol agresívny vždy len dedukovala z toho, že im hovoril,

aby si zobrali svoju dcéru. Nikdy tiež nebola svedkom situácie, kedy by sa obžalovaný niekomu vyhrážal
zabitím, či podpálením obydlia.

Svedok Y. Ž., otec poškodenej A. Ž. k veci uviedol, že spolužitie jeho dcéry a obžalovaného nebolo po
narodení oboch detí harmonické, len to tušili, vždy keď boli na návšteve, videli ako jeho dcéra musí robiť
to, čo od nej obžalovaný požaduje. Pri výsluchu spomenul jednu hádku, a to keď odišli od nich z návštevy

a potom čo prišli domov do X. O., tak mu dcéra telefonovala, aby pre ňu rýchlo prišli, lebo sa hádajú, čo
svedok počul aj v telefóne. O čom hádka bola uviesť nevedel, počul v telefóne len plač dieťaťa. On sám
pre dcéru nešiel, išla len manželka so synom, manželka mu volala, že obžalovaný kričal aj na nich. Či
obžalovaný dcéru bil a či ju aj psychicky týral nevie, vedel len o tom, že dcéru vyhodil a oni následne išli
pre ňu. Keď prišli, tak už neboli žiadne problémy a dcéra išla k obžalovanému naspäť. Dňa 23.11.2019

prišiel pre dcéru spolu s jeho manželkou, obžalovaný na nich kričal, bol nahnevaný, nechcel im vydať
chlapca, po tom čo sadli do auta, obžalovaný chcel do auta hodiť kameň, avšak ho nehodil. Mal aj kričať,
nie však nič také ako že im zapáli dom a priamo sa nikomu ani nevyhrážal. Následne svedok uviedol, že
sa obžalovaný vyhrážal jeho dcére, nesmeroval to priamo na ňu, oni si len mysleli, že to je priamo na jej
osobu. Po tomto incidente svedok zobral dcéru k nim domov, kde ďalej žila. Ako sa správal obžalovaný

k deťom uviesť nevie, nežil s nimi v jednej domácnosti, dcéra sa obžalovaného bála, lebo musela robiť
to, čo on povedal. Pred ním sa obžalovaný nikdy nesprával k jeho dcére zle.

Na doplňujúce otázky obhajkyne obžalovaného, ako často ich dcéra s obžalovaným navštevovali,
uviedol, že chodila spolu s obžalovaným, dokopy 5 - 6 krát, väčšinou u nich aj spali, správali sa k

sebe dobre, len obžalovaný zväčša všetko „dirigoval“, dcéra sa mu nikdy nezdôverila, že by k nej bol
obžalovaný agresívny. To, že dcéra má s obžalovaným známosť, svedok ani nevedel, po tom, čo sa to
dozvedel, sa dcéra odsťahovala k obžalovanému a povedala mu, že je tehotná. Na otázku, či mala dcéra
kamarátky v dedine kde vyrastala a či mala pred obžalovaným vzťah, svedok uviedol, že dcéra nemala
kamarátky, ju také veci nezaujímali a tiež nemala žiaden vzťah. V dobe, keď sa obžalovaný pohádal s

jeho otcom, žili u svedka v ich domácnosti približne 5 dní a následne sa odsťahovali do X. O..

SvedokE.Ž.,bratpoškodenejA.Ž.uviedol,žespolužitiejehosestryaobžalovanéhoboloproblematické,
stále sa len hádali, hlavne preto, že obžalovaný sa vracal domov pozde, míňal peniaze. Či sestru
obžalovaný bil uviesť nevedel, sestra len plakávala, lebo obžalovaný na ňu kričal, tieto skutočnosti, ktoré

uviedol,vielenzpočutia,svedkomničohotakéhonebol.Uviedol,žepodľanehojeobžalovanýagresívny,
vie to, lebo pozná ľudí podľa výrazu. V novembri 2019 to bolo tak, že sestra volala mame, aby pre ňu
prišli, keď dorazili sestra plakala, oni zobrali len malé dievčatko, druhé dieťa zobral obžalovaný, ktorý
im ho dal až na druhý deň, po tom čo chlapec plakal za mamou. Má vedomosť aj o tom ako obžalovaný
sestru vyhadzoval z domu, veľakrát im sestra volala, aby prišli pre ňu, avšak keď dorazili, tak už s nimi

nechcela nikam ísť.

Na otázku obhajkyne obžalovaného, ako často ich sestra s obžalovaným navštevovala, uviedol, že raz
do mesiaca a keď prišli, ostali cez noc, k sestre sa počas návštev obžalovaný správal poriadne, občas
surovo, a to tak, že hlasno rozprával. Rozísť sa nerozišli podľa neho preto, lebo sa sestra bála, že jej

zoberú deti.

Na doplňujúce otázky samosudcu, či sa obžalovaný dňa 23.11.2019 niekomu vyhrážal smrťou alebo
podpálením domu svedok uviedol, že nikomu sa obžalovaný nevyhrážal, len nadával.

Svedkyňa G. X., sestra obžalovaného, k veci uviedla, že spolužitie jej brata s poškodenou bolo dobré,
vie to preto, lebo sa navštevovali každý deň, navštevovali sa aj vtedy keď bola poškodená len sama
doma, vtedy sa jej nikdy poškodená nesťažovala na jej brata. Vedomosť o tom, že poškodená odišla zo
spoločnej domácnosti jej brata nemá.Obhajkyňa obžalovaného svedkyni položila otázku, či bola svedkom situácie kedy bol jej brat voči
komukoľvek agresívny, svedkyňa uviedla, že nie, vzťah poškodenej k matke svedkyni vnímala pozitívne,

dôvod prečo sa deje celý tento spor uviesť nevedela. Poškodená sa svedkyni nikdy nesťažovala a ani
nevyjadrila chuť odísť z domácnosti jej brata.

Samosudca položil svedkyni doplňujúce otázky, a to ako často navštevovala domácnosť poškodenej a
či s poškodenou a obžalovaným bývali niekedy v jednej domácnosti a či niekedy spozorovala zranenia

na tele poškodenej, svedkyňa uviedla, že sa navštevovali každý deň, zo začiatku bývali v jednej obci v
Z., neskôr sa navštevovali aj v keď bývali v X.T. O., raz prišla ona, inokedy prišla za ňou poškodená,
keď bývali v Z., bývala o štyri domy ďalej od brata s poškodenou. Má vedomosť, že poškodená chodila
na návštevy aj k iný ľuďom v Z., napríklad k W. S., bývajúcej desať domov od poškodenej, vie to,
nakoľkomenovanúnavštevovaliajspolu.Podedinesapoškodenápohybovalasdeťmiskočíkom,videla
poškodenú pohybovať sa po obci aj samú s deťmi sa prechádzať. Svedkyňa má vedomosť, že brat

pracuje a pracoval aj v minulosti, čo robil s peniazmi, ktoré zarobil, nevie, vie len to, že poškodenej nič
nechýbalo, lebo jej brat dával výplatu a za ňu poškodená nakupovala, to že jej brat dáva peniaze videla
aj osobne. Ďalej uviedla, že brat od rodičov s poškodenou odišli, nakoľko sa chceli osamostatniť, či to
bol skutočný dôvod odchodu z Z. nevie.

Svedok M. X. k veci uviedol, že spolužitie obžalovaného a poškodenej vnímal pozitívne, mali pekný život,
vedomosť o tom, že by obžalovaného jeho rodičia vyhodili z domu vedomosť nemá.

Svedok následne odpovedal na otázky obhajkyne obžalovaného, či sa navštevovali s manželkou svedka
a nimi ako rodinou, svedok odpovedal, že áno stretávali sa spolu a aj osobitne, tiež uviedol, že sa

poškodená stretávala aj s inými ľuďmi, ako napríklad s tetou svedka, W. S.. Nikdy nebol svedkom
udalosti, kedy by sa poškodená sťažovala na život s obžalovaným, preto si nevie vysvetliť prečo sa toto
deje.

Svedkyňa W. S. vypovedala o tom, že nemala vedomosť o problémoch spolužitia poškodenej a

obžalovaného.

Následne boli podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku odstraňované rozpory vo výpovedi tejto svedkyne na
hlavnompojednávanísjejvýpoveďouzprípravnéhokonaniazodňa23.7.2020,pričombolprokurátorkou
prečítaný podstatný obsah zápisnice tejto svedkyne z prípravného konania.

Svedkyňa rozpor vo výpovediach vysvetlila tak, že nemá vedomosť o problémoch takého druhu ako
že by obžalovaný poškodenú bil. Ďalej svedkyňa uviedla, že tiež nemá vedomosť o tom, že by bol
obžalovaný vyhodený z domu v Z..
Na doplňujúce otázky samosudcu, či vie kde býva G. X., ďalej či si niekedy všimla, že by bola poškodená

nervózna a či má vedomosť o tom s kým sa stretávala poškodená, svedkyňa uviedla, že vie kde X. býva,
poškodená nebývala nervózna, o tom, či sa poškodená stretávala aj s niekým iným, nemá vedomosť,
ďalej uviedla, že počas návštev poškodenej s obžalovaným pri svedkyni sa správali normálne, na ich
synovi bolo vidieť, že má naozaj svojho otca - obžalovaného rád.

Svedkyňa C. I. sa k spolužitiu poškodenej s obžalovaným nevedela vyjadriť, nevedela povedať či sa
hádali alebo nie, poškodená sa jej nesťažovala keď ku nej chodila na návštevu. Stretávali sa raz za
týždeň, a to tak, že buď prišla poškodená k svedkyni alebo naopak, viac ako pol hodinu sa nezdržiavala,
poškodená chodievala so svojím synom.

Na doplňujúce otázky samosudcu, či sa stretávala s poškodenou aj mimo domácnosti, svedkyňa uviedla,
že áno, videla poškodenú v obci aj samú aj s obžalovaným, ani vtedy sa poškodená na nič nesťažovala,
žiadne viditeľné zranenia na nej nespozorovala.

Svedkyňa G. K., matka obžalovaného vypovedala o tom, že poškodená mala s jej synom dobrý vzťah,

rozumeli si. Dôvod, prečo poškodená podala trestné oznámenie vidí v tom, že poškodená je motivovaná
jej rodičmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená mala voľný pohyb, nikto jej v tom nebránil, poškodená
mala zvláštnu povahu, s nikým sa nerozprávala, v prípade ak mali aj návštevu, len ticho sedela alebo
telefonovala s rodičmi či bratom. S kým každým sa poškodená stretávala nevie uviesť, nakoľko bola vtej dobe keď spolu u nich žili pracovne vyťažená, skoro ráno odchádzala z domu. Problémy mali nastať
v dobe, keď bola poškodená druhýkrát tehotná a do ich vzťahu sa začali starať rodičia poškodenej.

Na otázky prokurátorky ohľadne obžalovaného, svedkyňa odpovedala, že nemá vedomosť o tom, že by
jej syn hrával automaty a tiež že by pil alkohol, nikdy nebola svedkom toho ako napadol poškodenú. O
udalosti zo dňa 21.11.2019 vie len toľko, že syn poškodenú s deťmi v ten večer nikam von nevyhodil,
poškodená čakala na rodičov dnuka v byte.

Na otázky samosudcu, kedy a prečo sa syn s poškodenou odsťahovali z domácnosti svedkyne, uviedla,
že rodičia poškodenej chceli prespávať počas návštev u poškodenej, tiež poškodená sa sama dobre
necítila v domácnosti svedkyni, iné dôvody tam neboli.

Vovecibolovykonanéajďalšiedokazovanieapodľa§269Tr.poriadkusamosudcaprečítalrodnýlistmal
C. K. z čl. 136, správu s Nemocnice Svet zdravia X. S. z čl. 139, výpis z ústrednej evidencie priestupkov

z čl. 225 až 226, odpis registra trestov z čl. 224, správu o povesti z čl. 227, správu od zamestnávateľa M.
S..X..F.. X. S. z čl. 228 a po vyššie uvedenom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným skutkovým
a právnym záverom.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané nič z toho, čo bolo obžalovanému C. K. kladené za vinu

v bode 1/ obžaloby.

Tvrdenie prokurátorky v podanej obžalobe, že blízkym osobám spôsobil fyzické utrpenie a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a
stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo

obmedzilo ich bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas, sa
vykonaným dokazovaním nepreukázali.

Prokurátorka mala za to, že v bode 1/ obžaloby uvedené konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto blízkej osobe, alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním,

ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo ich bezpečnosť potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Na trestnosť páchateľa v predmetnej veci sa vyžaduje, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo
spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208
ods. 1 písm. a/ až e/ Tr. zákona. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj
opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky
na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťuje ako ťažké príkorie.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný C. K.X. poškodenú A. Ž. týral, a to

takým spôsobom, že by jej bolo spôsobované fyzické alebo psychické utrpenie, ďalej nebolo preukázané
ani hrubé či agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej, kedy by mala poškodená pociťovať
ťažké príkorie.

Prokurátorka predmetnú obžalobu postavila na tvrdeniach poškodenej A. Ž. a tiež na tvrdeniach jej

blízkychrodinnýchpríslušníkov,atomatkyA.Ž.,otcaY.Ž.,brataE.Ž..Samotnápoškodenápočassvojej
výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2021 častokrát nevedela presne definovať pojmy ktoré
používala (cirkus, hádka, agresívny), alebo si ich definíciu vykladala nesprávne. Bežné problematické
situácie v spolužití s obžalovaným poškodená vnímala ako závažnú hádku, kedy ako riešenie sporuvyhľadávala kontakt s rodičmi, ktorým vždy v takejto situácii telefonovala a žiadala ich, aby po ňu
prišli, pričom ako samotní rodičia poškodenej vo svojich výpovediach uviedli, vždy keď následne
dorazili do domácnosti poškodenej a obžalovaného, všetko už bolo v poriadku. Toto prehnané citové

prežívanie bežných sťažených životných situácii poškodenou potvrdzuje aj samotný záver znaleckého
posudku vypracovaného na poškodenú, kedy znalkyňa Z.. Y. K. aj na hlavnom pojednávaní vo svojej
výpovedi okrem iného uviedla, že poškodená nezvláda bežné stresové situácie, reaguje prehnane
citlivo a od problému skôr uteká ako by ho riešila, čo potvrdzujú aj ostatní svedkovia vo svojich
výpovediach. Poškodená osobu obžalovaného označila tiež za osobu agresívnu, túto vlastnosť si však

vysvetľovala ako pojem, ktorým sa označuje osoba s dominantným postavením v domácnosti, kedy
uviedla, že obžalovaný k nej bol agresívny a prejavovalo sa to tak, že doma musela robiť to čo od
nej požadoval. Takéto mylné vnímanie pojmu „agresívny“ súd zachytil aj vo výpovediach svedka E.
Ž., ktorý tak ako aj poškodená, osobu obžalovaného označoval za agresívneho človeka, ako príklad,
kedy videl obžalovaného vystupovať agresívne, uviedol, že vždy, keď bola poškodená a obžalovaný u
nich na návšteve, ona musela robiť len to čo povedal obžalovaný a tiež považoval obžalovaného za

agresívneho len na základe svojho vnútorného pocitu, že vie odhadnúť ľudí. Svedkovia Y. a A. Ž. vo
svojich výpovediach tiež uvádzajú tú skutočnosť, že obžalovaný mal na poškodenú nároky na bežnú
starostlivosť o domácnosť, kedy práve táto požiadavka obžalovaného na poškodenú mala byť častokrát
motívom na hádku. Svedkovia Y., A. a E. Ž. ďalej vypovedali, že majú vedomosť o častých hádkach
poškodenej s obžalovaným a tiež o tom, že obžalovaný nadmieru pil a hral automaty a stávkoval, avšak

ako sami uviedli, nikdy neboli osobne pri hádke poškodenej s obžalovaným, obžalovaného niky nevideli
hrať automaty a ani byť opitým, tiež sami uviedli, že na poškodenej nikdy nebadali známky fyzického
násilia a ani poškodená sa im nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný týral, práve naopak, svorne vo
výpovediach uvádzajú, že keď boli u nich na návšteve, obžalovaný sa k poškodenej správal vzorne a
láskavo, takéto správanie potvrdili aj ostatní svedkovia, a to menovite W. S., M. X. a G. X. a tiež matka

obžalovaného G. K., ktorá s poškodenou a obžalovaným zdieľala určitú dobu spoločnú domácnosť.
Tvrdeniapoškodenej,žeobžalovanýboldomačastokrátpodvplyvomalkoholuanáslednebolagresívny,
či tvrdenia že je závislí na automatoch a stávkach, boli vyvrátené závermi znaleckého posudku A.. X.
S., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že u obžalovaného nezistil
žiadnu formu alkoholizmu, či patologického hráčstva, tiež nezistil agresívne sklony obžalovaného, skôr

ho nazval impulzívnym bez potreby vyhľadávať násilie. Ďalšie tvrdenie obžaloby ohľadne vyhrážania sa
smrťou a podpálením domu obžalovaným poškodenej dňa 23.11.2019 súd považuje za nedokázané,
nakoľko priamo z výpovedí na mieste prítomných svedkov vznikajú rozpory, kedy svedok Y. Ž. vo svojej
výpovedi uviedol, že obžalovaný sa nikomu nevyhrážal tobôž nie smrťou a tiež sa nikomu nevyhrážal
podpálením domu, mal byť len rozrušený a mal nadávať vo všeobecnosti, túto verziu prvotne potvrdil

aj E. Ž.. Súd má za rozporné aj tvrdenie poškodenej a tiež svedkyne A. Ž. o obmedzovaní pohybu
poškodenej, kedy z výpovedí menovaných vyplýva, že obžalovaný mal zakazovať poškodenej stretávať
sa s rodinou, mať kamarátky, či chodiť voľne po obci, naproti tomu A. Ž., ako matka poškodenej uviedla,
že na návštevu ku nim domov chodievali 2 až 3-krát za mesiac, svedok ZF.E. Ž. tento počet uviedol ako
len párkrát do roka a obaja uviedli, že ich dcéra - poškodená nemávala kamarátky ani v detstve, nakoľko

nevyhľadávala takýto druh socializácie. Svedkyňa G. X. tiež vo svojej výpovedi oponovala tvrdeniam o
tom, že by poškodená mohla sedieť len doma a nikam nechodiť, nakoľko ako sama uviedla, navštevovali
sa denne, spoločne chodievali na prechádzky a aj na návštevy iných osôb v obci, kde bývali, a to
menovite ku svedkyni W. S., ktorá túto skutočnosť potvrdila. Sociálny status poškodenej definovala aj
svedkyňa G. K., ktorá poškodenú v súvislosti s tým, že poškodená nemohla mať kamarátky, či tým, že

nemohla nikam chodiť, označila poškodenú za osobu zvláštnu, nevyhľadávajúcu spoločnosť, uviedla
tiež, že v dobe, kedy zdieľali spoločnú domácnosť a mali návštevu, poškodená len ticho sedela. Súd
nemá za preukázané ani závažné tvrdenie, že by obžalovaný hrubo zaobchádzal so svojím synom mal.
C..K.., kedy mu podľa tvrdenia obžaloby mal dávať facky. Žiaden zo svedkov vypočutých na hlavnom
pojednávaní nikdy nebol svedkom hrubosti obžalovaného, smerujúcej k jeho synovi, svedkyňa W. S. vo

svojej výpovedi tiež uviedla, že keď boli u nej na návšteve bolo zjavné, že syn má svojho otca rád a je
na neho naviazaný. V priebehu konania súd zistil, že poškodená ako násilie na ich spoločnom synovi
chápala aj zvýšenie hlasu obžalovaného, či razantnejšie riešenie problémovej situácie s mal. C..K..,
ktoré je spojené s výchovou dieťaťa.

Súd prihliadal aj na závery znaleckého posudku č. 33/2020 vypracovaného znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A.. X.Ó. S. na obžalovaného, z ktorého okrem iného
vyplýva, že obžalovaný nie je závislý na alkohole ani inej psychoaktívnej látke, konzumácia alkoholu
u neho nepresahuje zneužívanie alkoholu, tzv. abúzus, nejedná sa o chorobnú väzbu. Ďalej uobžalovaného nebola zistená žiadna závislosť - chorobná väzba na hraní automatov, ide len o
príležitostné hranie, teda nejde o patologické hráčstvo, nezistila sa ani tendencia uvádzať nepravdivé
údaje a ani snaha vyhnúť sa svojím správaním trestnému konaniu a trestnej zodpovednosti.

Dôležitým pre rozhodnutie v tejto veci sú závery znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného
znalkyňou z odboru psychiatria, odvetvie klinická psychológia dospelých Z.. Y. K. na poškodenú A. Ž., z
ktorého vyplýva, že poškodená je jednoduchá, nevyzretá, s nízkym energetickým potenciálom zvládania
záťažových situácii, v ktorých má sklon k nezrelým únikovým reakciám, má podpriemerné intelektové

schopnosti, pamäťové schopnosti sú na úrovni ľahkej duševnej zaostalosti. Psychologickými metódami
boli u poškodenej prítomne konfabulácie, pri reprodukcii je manipulovateľná. U poškodenej neboli
príznaky syndrómu týranej osoby ani masívnej postraumatizácie prežívania v tejto podobe detekované.
Zistené však bolo zvýšené neurotické prežívanie (emočná labilita, zvýšená dráždivosť a pohotovosť
k afektom), znížená frustrácia (s podráždenými reakciami aj na minimálnu frustráciu), reaktívne
depresívne zmeny, pocity vyčerpania s pravdepodobnosťou viazane na personu obžalovaného.

Výpoveď poškodenej A. Ž. a tiež svedkov A. Ž., Y. Ž. a E. Ž. vniesli do prejednávaného prípadu vážne
pochybnosti, nakoľko boli plné rozporov oproti obžalobe. Uvedené pochybnosti musel súd následne
vykladať v prospech obžalovaného.

Záverom možno na základe výpovedí svedkov a znalcov konštatovať, že práve kľúčová výpoveď
poškodenej A. Ž. v značnej miere negovala tvrdenia prokurátorky, ktoré boli uvedené v skutku obžaloby
a jej tvrdenia neboli založené na reálnom vnímaní prežitých situácii.

Dôležité je tiež podotknúť na skutočnosť, že samotná poškodená A. Ž. sa nikomu nesťažovala, že by

bola fyzicky alebo psychicky týraná, súd je skôr toho názoru, že tak, ako je to uvedené aj v záveroch
znaleckého posudku Z.. Y. K., poškodená nezvládala záťažové situácie každodenného partnerského
života, nakoľko predtým ako začala žiť s obžalovaným, nemala iný partnerský vzťah, nežila mimo
rodičovskej domácnosti a k obžalovanému sa nasťahovala po krátkej známosti, následne otehotnela a
musela začať sama riešiť problematiku denného života či už partnerky alebo matky dieťaťa spojenú so

stresom a záťažovými situáciami, ktoré mala problém emočne zvládať, čo u nej vyvolávalo pocit, že je
jej osobe ubližované.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že žiaden
priamy dôkaz vo vzťahu ku skutku uvedenom v obžalobe pod bodom 1/, ktorý by svedčil o vine

obžalovaného pre tento skutok, produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní netvorili vo svojom súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov
navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej
skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru
(R38/1970, R38/1968).

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“ súd
dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal, a preto
obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Rimavská Sobota, sp. zn. 2Pv 479/19/6609 zo dňa 11.01.2021, za skutok právne kvalifikovaný ako zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona, oslobodil.
-vylákal od iného príspevok z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie alebo použitie bolo
podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho
uviedol do omylu v otázke ich splnenia,

-mal blízkym osobám spôsobiť fyzické utrenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním,
ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo ich bezpečnosť a uvedený čin mal
spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v

prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.