Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5717210155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Ing. D. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., H. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Milecom, so sídlom W.
W., D. XX, proti žalovanému Mgr. U. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 5C/27/2017-393 zo dňa 15. decembra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/27/2017-406
zo dňa 21. januára 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j evo výroku I. o prikázaní nehnuteľností parc. č. 118/2,

118/11, 118/12 a 118/7 katastrálne územie P. a osobného motorového vozidla Toyota Yaris EČV - ZV
489 BX do výlučného vlastníctva žalovaného.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku II. o finančnom vyrovnaní tak, že žalovaný je
povinný titulom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni
sumu 4.732,64 eur do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch III. a IV. o trovách konania a vec mu v rozsahu
zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len
BSM)/strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal pozemky parc. č. 118/2, 118/11, 118/12
(všetky tri vedené na LV č. XX) a parc. č. 118/7 (vedený na LV č. XX) kat. úz. P. a osobné motorové
vozidlo Toyota Yaris EČV - ZV 489 BX. Zároveň uložil žalovanému za účelom úplného vyporiadania BSM
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.032,64 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že
v priebehu konania bola ustálená masa BSM s tým, že boli akceptované znalecké posudky týkajúce sa

hodnoty pozemkov, ustálené boli zostatky na účtoch strán v peňažných ústavoch ku dňu právoplatnosti
rozvodu ich manželstva a tak isto zostatková hodnota motorového vozidla.
2. Okresný súd uviedol, že strany sporu počas trvania ich manželstva spísali dohodu o zúžení zákonom
stanoveného rozsahu BSM do notárskej zápisnice dňa 1.3.2013, v zmysle ktorej budú nehnuteľnosti -
rodinný dom (s príslušenstvom, ktorého súčasťou sú inžinierske siete) a prístrešok pre auto na pozemku
parc. č. 118/11 kat. úz. P. - výlučným vlastníctvom žalovaného. Výstavba domu bola povolená stavebným
povolením právoplatným 29.3.2012. Finančné prostriedky zo súvisiaceho (hypotekárneho) úveru taktiež

nebudú tvoriť BSM. Ešte počas manželstva strán bol žalovanému za účelom financovania výstavby
predmetnej domovej nehnuteľnosti poskytnutý jeho zamestnávateľom aj návratný príspevok v sume
18.500 eur. Za trvania manželstva bolo z tohto návratného príspevku splatených 3.000 eur (25 splátokpo 120 eur); zvyšná nesplatená časť nebola žalobkyňou uvádzaná ako pasívum BSM, keďže ju mal/
má doplatiť žalovaný sám.
3. Okresný súd zdôraznil, že v zmysle dohody o zúžení rozsahu BSM má patriť/patrí rodinný dom

výlučne žalovanému. To znamená, že žalobkyňa mala v úmysle, aby celý rodinný dom bol výlučne
vlastníctvom žalovaného a všetky záväzky s tým spojené boli jeho výlučnými záväzkami. Žalovaný
uviedol, že základovú dosku rodinného domu, ktorej hodnotu žalobkyňa žiadala zahrnúť do BSM,
financoval zo spomínaného príspevku od zamestnávateľa a zo sumy 5.468 eur, ktorá tvorila zostatok
dedičstva žalovaného po jeho otcovi, z ktorého ďalšiu časť použil na predčasné splatenie spotrebných

úverov strán; ktoré tvrdenie žalovaného nebolo zo strany žalobkyne vyvrátené. Okresný súd dospel k
záveru, že základová doska nie je samostatnou položkou, ktorú by bolo potrebné vyporiadať v rámci
BSM; jedná sa o súčasť rodinného domu, ktorý je výlučným vlastníctvom žalovaného.
4. Pokiaľ išlo o (ďalšie) motorové vozidlo Škoda Octavia rok výrok 2008, ktoré patrilo do BSM a za trvania
manželstva bolo predané za kúpnu cenu 2.800 eur, okresný súd vyslovil, že v danom čase (22.3.2013)
strany „nesporne spolu žili v platnom manželstve“. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že

tvrdenie protistrany o použití dotknutej finančnej sumy pre potreby rodiny/domácnosti nie je pravdivé.
Ich manželstvo od uvedeného dátumu trvalo ešte viac ako rok (do 16.7.2014).
5. Pri bezprostrednom vyporiadaní BSM okresný súd vychádzal z toho, že podiely oboch manželov boli/
sú rovnaké. Strany zhodne navrhli, aby sa nadobúdateľom nehnuteľností i motorového vozidla Toyota
Yaris stal žalovaný. V rámci finančného dorovnania okresný súd uviedol, že z hodnoty nehnuteľností

(11.100 eur + 213,12 eur) patrí žalobkyni suma 5.500 eur + 106,56 eur a z hodnoty motorového vozidla
(4.500 eur) suma 2.250 eur. Žalobkyňa má tiež nárok na polovicu sumy splatenej z návratného príspevku
poskytnutého žalovanému jeho zamestnávateľom, t.j. na sumu 1.500 eur a na polovicu zostatku na
bankovom účte žalovaného 688,69 eur; spolu 10.095,25 eur.
6. Naproti tomu žalovanému patrí polovica zostatku na účte žalobkyne vo výške 1.272,16 eur, polovica

zábezpeky za byt na X. 1.012,40 eur, ako aj polovica zo súm zaplatených žalovaným pri predčasnom
splatení spotrebných úverov strán z prostriedkov pochádzajúcich z dedičstva žalovaného (4.589, 41
eur + 2.966,71 eur) t.j. 2.294,70 eur + 1.483,35 eur; v úhrne má teda žalobkyňa zaplatiť žalovanému
6.063,61 eur. Rozdiel predmetných súm (10.095,25 eur a 6.063,61 eur) vo výške 4.032,64 eur následne
predstavuje čiastku, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyporiadania BSM.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobkyňa má voči
žalovanému právo na polovicu nákladov znaleckého dokazovania, na ktoré dokazovanie zložila zálohy
iba ona; konkrétna suma bude ustálená po sumarizácii zaplateného znalečného. Iné trovy, vrátane trov
právneho zastupovania priznané neboli.

8. Proti tomuto rozsudku (osobitne proti výške finančného vyrovnania) v zákonom stanovenej lehote
podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Nesúhlasila s nezaradením do masy BSM finančných prostriedkov získaných za
odpredaj vozidla Škoda Octavia. Tvrdila, že v dotknutom čase už nežili strany v spoločnej domácnosti,
pričom výdavky na byt, poistky a podobne hradili bezhotovostnými prevodmi. Dotknuté prostriedky, ktoré

nepochybne prevzal len žalovaný, tak majú patriť do BSM. Žalobkyňa dodala, že žalovaného zaťažuje
dôkazné bremeno preukázania, že predmetná suma bola spotrebovaná za trvania manželstva; a nie
naopak žalovanú, že suma spotrebovaná nebola, ako uvádzal okresný súd.
9. Odvolateľka rovnako požadovala do masy BSM zahrnúť základy, základovú dosku a inžinierske siete
rodinného domu v hodnote 9.800 eur, keďže nepochybne boli vybudované za trvania manželstva strán

i pred spísaním notárskej zápisnice o zúžení rozsahu BSM. „Všetko čo bolo dovtedy postavené, je
súčasťouBSM“.Akajzákladovádoska,základyainžinierskesieteniesúsamostatnouvecou„vprávnom
slova zmysle“, je nutné ich považovať buď za zhodnotenie pozemkov, alebo za vnos zo spoločného
majetku do majetku žalovaného.

10.Žalovanýpovažovalnapadnutýrozsudokzasprávny.Tvrdil,ževozidloŠkodaOctaviabolozakúpené
z prostriedkov pochádzajúcich z (časti) jeho dedičstva. V čase jeho predaja už mala žalobkyňa vlastný
účet, ku ktorému on nemal dispozičné právo, pričom v danom období (03/2013) už 5 mesiacov „ťahal
sám“ všetky platby za byt a iné. Žalovaný opätovne „prízvukoval“, že až do septembra 2013 žili v
spoločnej domácnosti a on „primerane (vzhľadom na stavbu domu) sa staral o deti, s ktorými spával

v detskej izbe“.
11. V tejto spojitosti zopakoval, že si nenárokuje žiadnu sumu za zariadenie bytu v X. a ani z prostriedkov,
ktoré strany investovali do rodinného domu vo Q.. Vzhľadom na svoje tvrdenie v rámci vyjadrenia kodvolaniu žalovaný žiadal, aby mu žalobkyňa vyplatila polovicu zo sumy získanej za predaj vozidla
Škoda Octavia, t.j. 1.400 eur.
12. Žalovaný trval tiež na tom, že základy rodinného domu boli zhotovené z „malej časti“ peňazí z

dedičstva a hlavne z návratnej finančnej výpomoci od jeho zamestnávateľa. Opakovane poukazoval
na notársku zápisnicu, v zmysle ktorej celý rodinný dom (t.j. aj jeho základy ako neoddeliteľná časť
rodinného domu, či inžinierske siete) budú patriť do jeho výlučného vlastníctva. Dodal, že zabetónované
základy nie sú stavbou; tú je potrebné vnímať ako celok.

13. V následnej reakcii žalobkyňa zotrvala na podanom odvolaní. Poukazovala na to, že žalovaného
tvrdenie o zakúpení vozidla Škoda Octavia z peňazí pochádzajúcich z dedičstva po jeho otcovi, je
„novým“ tvrdením po viac ako štyroch rokoch sporu. Doplnila, že toto svoje tvrdenie žalovaný ani nijako
nepreukazuje. Žalobkyňa dávala do pozornosti, že i v rámci aktuálneho vyjadrenia k odvolaniu žalovaný
potvrdil, že základy, základová doska a inžinierske siete boli vybudované už pred spísaním notárskej
zápisnice.

14. Taktiež žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom prvotnom vyjadrení prezentovanom v rámci
odvolacieho konania, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorú i zopakoval.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vyplývajúcom z § 379 písm. c/ CSP a z

dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu vo výroku o prikázaní nehnuteľností a
motorového vozidla do výlučného vlastníctva žalovaného podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku
o finančnom vyrovnaní v zmysle § 388 CSP (čiastočne) zmenil tak, ako je konštatované vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

16. Nakoľko konanie o vyporiadanie BSM predstavuje prípad, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, nebol odvolací súd v súdenej veci viazaný rozsahom
odvolania. Zároveň však bezprostredne platí, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími
dôvodmi.

17. Keďže žalobkyňa vo vzťahu k výroku I. týkajúceho sa prikázania „hmotných vecí“ z masy
BSM do výlučného vlastníctva žalovaného nevymedzila žiadnu okolnosťami prejednávaného prípadu
individualizovanú námietku, dôsledok § 379 písm. c/ CSP je viac menej formálny. Pokiaľ je odvolací
súd viazaný dôvodmi odvolania, neexistencia konkrétnych námietok totiž logicky vyúsťuje do vecnej
správnosti výroku výslovne odvolaním nenapadnutého, ale v zmysle označenej právnej úpravy

podliehajúceho odvolaciemu prieskumu.
18.Nadbezprostrednýrámecodvolaniakrajskýsúddodáva,žerozdelenie„hmotnýchvecí“,radenýchdo
BSM, zodpovedalo nielen výslovnému prejavu vôle strán, ale korešpondovalo i s okolnosťami súdeného
prípadu (prioritne s dlhodobým až takmer výlučným spôsobom užívania dotknutých vecí žalovaným).

19.Možnosúhlasiťsožalobkyňou,žetvrdeniežalovanéhootom,že(aj)motorovévozidloŠkodaOctavia
bolo zakúpené z peňazí získaných žalovaným z dedičstva po jeho otcovi, je novým tvrdením, resp.
tvrdením zásadne odlišným od prednesov ním prezentovaných v prvoinštančnom konaní. Žalovaný sa
pritom v priebehu konania pred okresným súdom opakovane a veľmi podrobne vyjadroval (napr. podanie
z 27.8.2017 č.l. 37 až 40, konkrétne jeho body III. V. až VII.; podanie z 6.8.2018 č.l. 132 až 135, konkrétne

body V., A. a B.; či podanie z 27.7.2021 č.l. 375 až 379, konkrétne body 2., 5., A. a B.) tak k vozidlu
Škoda Octavia, ako aj k finančným prostriedkom, ktoré nadobudol (resp., ktoré boli pretrasformované) z
dedičstva po jeho otcovi. Ani jeden krát netvrdil, že by časť z dotknutých prostriedkov mala byť použitá
na zakúpenie motorového vozidla Škoda Octavia.
20. Napokon, žalovaný rozsudok okresného súdu v tejto spojitosti ani nenapadol odvolaním; naopak,

nekonzistentne k danému tvrdeniu ho považuje za správny.

21. Je nepochybné, že suma za odpredaj motorového vozidla Škoda Octavia bola získaná v marci 2013,
t.j. za trvania manželstva strán a teda tvorí súčasť BSM. V tomto smere žalobkyňa uniesla bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno, v dôsledku čoho sa dotknuté procesné povinnosti - pokiaľ žalovaný

mal za to, že predmetné finančné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva - preniesli na
neho. Žalovaný opakovane uvádzal, že táto suma bola použitá na úhradu bežných výdavkov na chod
domácnosti, resp. rodiny. Poukazoval na trvanie manželstva až do 07/2014 a v jeho rámci na to, že do
09/2013 žili so žalobkyňou v spoločnej domácnosti; žalovaný v tom čase spával v detskej izbe s deťmi.22. Je nutné skonštatovať, že v otázke bezprostredného spotrebovania prostriedkov nejde o primerane
konkrétne vyjadrenie. Na druhej strane je súčasne potrebné brať ohľad na to, že úplne štandardnou
a neoddeliteľnou súčasťou života je vynakladanie prostriedkov na stravu, ošatenie, hygienu atď., ako

aj na cestovanie do zamestnania, či regeneráciu pracovnej sily, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie
schopnosti dosahovať pravidelný príjem z výkonu povolania. V tomto smere by bolo kontraproduktívne,
keby mali (bývalí) manželia dokladovať každý jeden takýto - hoci i výrazne minoritný - výdavok.
23. Do masy BSM v plnom rozsahu patria príjmy každého z manželov získané počas trvania manželstva
z ich pracovného/služobného pomeru. Pri akceptovaní striktného nazerania, ktoré minimálne nepriamo

naznačuježalobkyňa,bysamalispočítaťvšetkypríjmy/zárobkyzatrvaniamanželstvaadotknutýmanžel
by mal (v zmysle musel) doslova položkovito preukázať, ako boli tieto prostriedky spotrebovávané.
Neudržateľnosť takéhoto prístupu je v podstate už „na prvý pohľad“ viac ako zrejmá.

24. Zároveň je na mieste pripomenúť, že ani žalobkyňa v reakcii na tvrdenia žalovaného neprodukovala
individualizované skutkové tvrdenia (a nadväzne na to aspoň neoznačovala dôkazy), z ktorých by

bolo zrejmé, že počas takmer štrnástich mesiacov, ktoré uplynuli medzi vyplatením sumy 2.800 eur
žalovanému a (právoplatným) zánikom manželstva (a teda i BSM), všetky platby súvisiace s chodom
a tzv. bežnou réžiou domácnosti, vrátane potrieb maloletých detí strán financovala výlučne ona, resp.,
že z dotknutej sumy 2.800 eur určite žalovaný nepoužil nič na úhradu takýchto výdavkov. Ako už bolo
uvedené, do kategórie opodstatnene spotrebovaných prostriedkov patria aj náklady na dochádzanie

žalovaného do zamestnania, či na regeneráciu jeho pracovnej sily. Pokiaľ i žalobkyňa napríklad hovorí
o úhrade „polovice trvalých príkazov“, vôbec uvedené vyjadrenie nekvantifikuje jednotlivými položkami.

25. Na základe uvedeného krajský súd pristúpil k využitiu voľnej úvahy, pri ktorej okrem doteraz
rozoberaných súvislostí zohľadnil i fakt, že v konkrétnych podmienkach rodinného hospodárenia

strán suma 2.800 eur predstavovala nie nezanedbateľnú finančnú položku. Následne považoval za
zodpovedajúci spravodlivému a racionálnemu usporiadaniu vzťahov medzi (bývalými) manželmi záver,
že ku dňu zániku ich manželstva z dotknutej sumy nebola spotrebovaná polovica, t.j. čiastka 1.400 eur.
26. Keďže bolo nesporné, že s predmetnými finančnými prostriedkami disponoval výlučne žalovaný,
suma 1.400 eur má charakter plnenia, ktoré bolo zo spoločného majetku vynaložené na výlučný majetok

žalovaného. Z daného titulu je povinný polovicu z nej v rámci finančného vyrovnania nahradiť žalobkyni.
Nadväzne krajský súd zmenil výrok II. napadnutého rozsudku o rozsahu finančného vyrovnania tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni o 700 eur viac; t.j. 4.732,64 eur.
27. Lehotu na plnenie ponechal v rozsahu 30 dní od právoplatnosti (tohto) rozsudku. Ide o primeranú
lehotu na zabezpečenie si dostatku prostriedkov žalovaným na splnenie dotknutej povinnosti. Samotný

žalovaný predmetnú lehotu ani nenamietal, súčasne sa jedná len o minoritné zvýšenie sumy vyrovnania
(o necelých 15%); navyše od doručenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu po koniec lehoty na
plnenie vyplývajúcej so zmeneného výroku uplynulo/uplynie (ďalších) 6-7 mesiacov.

28. Náležite však tak v odvolacom konaní, ako i v štádiu prvoinštančného konania argumentoval

žalovaný, keď tvrdil, že základy, základová doska a inžinierske siete nie sú samostatnou vecou v zmysle
§ 118 a § 119 Obč. zák. Svojou bezprostrednou fyzickou povahou ide síce o „hmotný substrát“, ale
tento nespĺňa atribúty samostatnej veci. V dôsledku následného pokračovania stavby sa daný „hmotný
substrát“ stal neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu, resp. jeho príslušenstvom (§ 120 ods. 1 a §
121 ods. 1 Obč. zák).

29. Žalobkyňa v tomto smere neponúka žiadnu konkrétnejšiu (právnu) protiargumentáciu. V podstate
až čiastočne vnútorne rozporne nenamieta výrok I. rozsudku okresného súdu, týkajúci sa vyporiadania
vecí (kam by dotknutá „položka“ mala patriť, ak by išlo o vec) a súčasne (minimálne alternatívne) tvrdí,
že vo vzťahu k základom, základovej doske a inžinierskym sieťam ide o vec/veci.
30. V rozoberanej otázke krajský súd uzatvára, že dotknutý „hmotný substrát“ - základy, základová

doska a inžinierske siete - netvoria (ako samostatné veci) súčasť BSM, a preto vo vzťahu k eventualite
poskytnutia náhrady za ne nie je možné vychádzať z ich všeobecnej hodnoty, ktorá bola určená
znaleckým posudkom Ing. Greguša. Z hľadiska vyporiadania BSM (v užšom význame výšky finančného
vyrovnania) tak relevantným môže byť len rozsah investícií/prostriedkov vynaložených zo spoločného
majetku na vybudovanie predmetného „hmotného substrátu“, ktorý sa stal súčasťou/príslušenstvom

neskoršieho výlučného vlastníctva žalovaného.

31. Žalovaný počas celého priebehu konania konzistentne tvrdil, že základy, základovú dosku a
inžinierske siete vybudoval prioritne z prostriedkov, ktoré získal ako návratný príspevok od svojhozamestnávateľa (časová následnosť zodpovedajúca danému tvrdeniu bola jednoznačne preukázaná) a
v minoritnej miere zo zvyšných prostriedkov získaných za dedičstvo po jeho otcovi.
32. Predmetné tvrdenie žalobkyňa nedokázala relevantne spochybniť, nie to ešte preukázať iný zdroj

financovania vybudovania základov, základovej dosky a inžinierskych sietí; ktoré bolo zrealizované
do podpísania dohody o zúžení rozsahu BSM. Dokonca v rámci odvolania súvisiace konštatovanie
okresného súdu necháva nepovšimnuté; vôbec ho nespochybňuje.
33. Nadväzne z hľadiska vyporiadania BSM sú významné len tie splátky návratného príspevku od
zamestnávateľa žalovaného, ktoré boli uhradené do právoplatnosti rozvodu manželstva strán. Tieto boli

presne v rozsahu požadovanom žalobkyňou (25 splátok po 120 eur, t.j. v úhrne 3.000 eur) do finančného
vyrovnania i zakomponované. Použitie iných prostriedkov pochádzajúcich zo spoločného majetku na
vybudovanie základov, základovej dosky a inžinierskych sietí predmetného rodinného domu preukázané
(a v podstate ani konkrétne skutkovo tvrdené) nebolo.

34. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na zhodnotenie pozemkov, ktoré pripadli žalovanému, vykonaním

dotknutých stavebných činností, uvedené bolo zohľadnené už bezprostredne v stanovení všeobecnej
hodnoty pozemkov; čo je zrejmé i z obsahu znaleckého posudku Ing. Šranca. Osobitne išlo o použitie
príslušných koeficientov pri stanovení výslednej hodnoty pozemkov; ktorý rozsah zhodnotenia žalovaný
pôvodne výrazným spôsobom namietal.

35. Okresný súd uviedol, že o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Dotknuté zákonné
ustanovenie upravuje priznanie náhrady trov konania stranám podľa pomeru ich úspechu vo veci.
Okresný súd však v súvislosti s úspešnosťou strán v spore neuviedol žiadne stanovisko (nieto ešte jeho
zdôvodnenie). Konštatoval len výšku základu súdneho poplatku za vyporiadanie BSM, jeho sadzbu a
doplnil, že daný súdny poplatok zaplatí každá zo strán v jednej polovici.

36. Zároveň okresný súd vyslovil, že zálohy na zaplatenie znaleckých posudkov zložila len žalobkyňa,
preto jej priznal voči žalovanému právo na náhradu polovice „nákladov uhradených za vypracované
znalecké posudky“. Taktiež k tomuto čiastkovému záveru ďalšie, resp. bližšie vysvetlenie neposkytol.
V dôsledku uvedeného nie je možné vykonať nielen náležitý odvolací prieskum výrokov III. a
IV. napadnutého rozhodnutia, ale (predovšetkým) bolo stranám sťažené až zmarené ich právo

(proti)argumentácie, z ktorého titulu krajský súd výroky o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Krajský súd dodáva, že ani konanie o vyporiadanie BSM, ktoré nepochybne vykazuje určité špecifiká
a osobitosti, nie je možné paušálne považovať za také, ktorého strany nebudú mať nárok na náhradu

trov konania. Aj v predmetnom type konaní je potrebné vyhodnocovať úspešnosť strán v spore; osobitne
porovnaním ich meritórnych návrhov a výsledného rozhodnutia vo veci samej.
38. Súčasne tiež vo vzťahu k trovám znaleckého dokazovania platí všeobecné východisko definované
v § 251 CSP, že trovami konania sú (len) účelne vynaložené výdavky. Za účelne vynaložené výdavky
pritom nie je prípustné považovať napríklad i výdavky znaleckého dokazovania, ktorého zistenia

napokon netvorili podklad pre rozhodnutie. V súdenej veci sa toto konštatovanie vzťahuje na trovy
znaleckého dokazovania týkajúceho sa všeobecnej hodnoty základov, základovej dosky a inžinierskych
sietí k rodinnému domu, ktorý je výlučným vlastníctvom žalovaného, keďže v konečnom dôsledku nebolo
z daných (znaleckých) záverov vychádzané, ale bol zohľadnený len rozsah prostriedkov použitých z
BSM na vybudovanie dotknutého „hmotného substrátu“.

39. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v rozoberanej otázke bude vyporiadať sa (i) s vyššie
naznačenými intenciami a predovšetkým rozhodnutie o trovách konania odôvodniť tak, aby bolo
dostatočne vysvetľujúce (prioritne) pre strany sporu. Vzhľadom na zrušenie výroku o trovách konania v
novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.