Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121200342
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci manžela O. Š., E.. XX.X.XXXX, I.
Z. XXXX/XX, Z., právne zastúpenému Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova
11, Spišská Nová Ves, proti manželke S. Š., X.. G., E.. XX.X.XXXX, I. Z. XXXX/XX, Z., v konaní o rozvod
manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30Pc/1/2021-42 zo dňa
8.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

tak, že cit.:

„I. Súd manželstvo účastníkov konania O. Š., E.. XX.X.XXXX a S. Š., X.. G., E.. XX.X.XXXX uzavreté
dňa X.X.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana
X, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o
rodine“).

4. Súd na základe vykonaného dokazovania manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd mal
preukázané, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti po dobu troch rokov, pričom nikto z nich
neurobil iniciatívny krok k tomu, aby sa pokúsili vyriešiť problémy v manželstve. Manžel uviedol, že

sa k manželke nechce vrátiť, jeho rozhodnutie je nemenné. Manželka s podaným návrhom na rozvod
manželstva nesúhlasila, avšak ani ona sa nepokúsila o obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených
dôvodov, keďže mal súd preukázané, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo rozviedol.5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania manželky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala včas odvolanie manželka, ktorá nesúhlasí s rozvodom
manželstva. Uviedla, že manžel je M., napriek tomu bojuje za uchovanie manželstva. Konštatovala, že
manželstvo viac rokov neplní záväzky pre zlý zdravotný stav navrhovateľa, s čím bola v manželstve

obmedzovaná. Napriek tomu sa s ním nerozviedla. Odmietla, aby bolo manželstvo rozvedené.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že manželka neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,
prektorébymanželstvonemalobyťrozvedené.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žemanželia
už viac ako 3 roky spolu nežijú, nekomunikujú, žiaden z nich sa nepokúsil o obnovenie manželského
spolužitia a z toho je zrejmé, že aj napriek ich zdravotnému stavu sa vedia o seba postarať. Práve

vyjadreniami v odvolaní manželka len potvrdila, že medzi manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené
vzťahy, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a je len formálnym zväzkom, preto navrhovateľ trvá
na rozvode a nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne v celom rozsahu a navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok potvrdiť.

8. V ďalšom vyjadrení manželka opätovne zotrvala na tom, že s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Konštatovala, že navrhovateľ sa nevedel postarať o rodinu a jeho tvrdenia sú zavádzajúce a
nezakladajúce sa na pravde. Namietala tvrdenie o tom, že manželstvo je formálne, nakoľko trvá 21 rokov
a z tohto manželstva pochádzajú X deti.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok „CSP“) oprávneným subjektom

- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d/, g/ CSP) po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku,
argumenty manželky predostreté v odvolacom konaní, vyjadrenie navrhovateľa bolo posúdiť, či sú
splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

12.Vovzťahukodvolacímnámietkammanželkyodvolacísúddodáva,žemanželkanesúhlasísnávrhom
na rozvod manželstva a tvrdí, že manželstvo nie je formálnym zväzkom, chce zotrvať v manželskom

zväzku.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod
manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že manželia spolu
nežijú v spoločnej domácnosti po dobu troch rokov, pričom nikto z nich neurobil iniciatívny krok k tomu,

aby sa pokúsili vyriešiť problémy v manželstve. Manžel uviedol, že sa k manželke nechce vrátiť, jeho
rozhodnutie je nemenné. Manželka s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, avšak
ani ona sa nepokúsila o obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov, keďže mal súd
preukázané, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo rozviedol.14. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu

tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a
účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej

dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť
do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže
potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

15. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.

Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc
medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom.

16. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine manželia v manželstve

sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva
a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie
zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odcudzenia manželia si neplnia
svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.

17. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

18. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické

a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

19. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú

ako manželia. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu
oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo.
Navrhovateľ odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manželka má
záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám navrhovateľ odmieta žiť spolu s
manželkou a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jeho postoji ani v priebehu odvolacieho konania.

20. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o
rodine. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spoločne
nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky
vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale
i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie
voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami.

21. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť

spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah
manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota
manžela zotrvať v manželstve, strata jeho citovej náklonnosti k manželke. Možno konštatovať, že
ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu
v manželstve. Príčinou rozpadu manželstva je aj chýbajúca vzájomná úcta, komunikácia a klasický

manželský život, tiež neriešenie spoločných vecí.

22. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami
a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiežpríčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutočný stav,
kde bolo preukázané, že vzťah manželov je dlhodobo vážne narušený, vzťahy medzi manželmi sú
vážne rozvrátené, manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel a svoje základné funkcie. V tomto

prípade nejde o harmonické a trvalé životné spoločenstvo, skôr len o formálny zväzok dvoch dospelých
ľudí, ktorí nezdieľajú spoločne manželský život, čo podľa názoru súdu nestačí na to, aby bolo
manželstvo udržateľné, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol aj napriek nesúhlasu manžela.
Rozvrat manželstva nie je len krátkodobý, ale trvalý. Výchovná funkcia manželstva bola ukončená tým,
že deti narodené v manželstve účastníkov sú plnoleté, a teda súd prvej inštancie nemusel prihliadať na

ich záujem. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov
a pokiaľ navrhovateľ zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu
splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom.

23. Pokiaľ manželka namieta nesprávny záver súdu o dôvodnosti rozvodu manželstva a prejavuje
nesúhlas s rozvodom, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj navrhovateľa, ako aj obsah jeho

vyjadreniakodvolaniu.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenédôvodyajodvolacísúdajnaprieknesúhlasu
manželky s rozvodom manželstva, ako aj jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru,
že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o
kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a
19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia,čoznamená,žebolopreukázanédefinitívneukončeniespoločnéhožitiamanželovbeznádeje
na zmierenie.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane správneho výroku
o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).