Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17T/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011245
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2321011245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti

obžalovanému S. D.Á. prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm.
c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. D., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom N. T., prechodne bytom H. V., H. L., P. č. XXX, H.,

U Z N Á V A S A Z A V I N N É H O , Ž E

ako otec maloletému synovi R. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. č. XXX, hoci mu zo Zákona o
rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči synovi, ku ktorému bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu
Galanta, sp. zn. 13P/46/2009 zo dňa 25. 06. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 09. 2009,
má povinnosť prispievať na výživu syna R. sumou 100,- €, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.Á. XXX, počnúc dňom

01. 02. 2016, si túto svoju vyživovaciu povinnosť v mieste svojho trvalého bydliska v obci N. T. a všade
tam, kde sa nachádzal, ako aj v mieste bydliska oprávnenej osoby - D. XXX riadne neplnil, hoci vedel o
existencii vyživovacej povinnosti a jeho majetkové pomery mu umožňovali plniť si vyživovaciu povinnosť
riadne a včas, túto si v pravidelne a v plnej výške neplnil, čím mu za vyživovacie obdobie od 01. 02. 2016
až doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 4940,- €, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 1T/168/2015 zo dňa 16. 10. 2015, právoplatným dňa 01. 02. 2016, za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona odsúdený alebo z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

T E D A

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin
prepustený,

Č Í M S P Á C H A L :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.Za to

S A O D S U D Z U J E :

Podľa § 207 ods. 3, s prihliadnutím na § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest

odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 11. 11. 2021 obžalobu pod

sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa 11. 11. 2021 na skutkovom a právnom základe uvedenom vo výroku
tohto rozsudku.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 23. 02. 2022, na ktorom obžalovaný učinil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, súd toto

vyhlásenie prijal, a preto postupom podľa § 257 ods. 8 Tr. por. v tejto časti nevykonal dokazovanie.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním listinných dôkazov - správa Okresného
úradu Nitra (č. l. 60, 95), správa Sociálnej poisťovne (č. l. 61-63), správa ÚPSVaR Nitra (č. l. 64, 96,

97, 98), výpis z ÚEP MV SR a CESDAP (č. l. 65, 109, 139-140), odpis RT (č. l. 66-67, 108, 137-138),
posudok zamestnávateľa obž. + mzdový list (č. l. 99-107).

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák., Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

Podľa § 37 písm. m) Tr. zák., Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby

nebol odsúdený.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák., Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po
dlhší čas.Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák., (1) Kto najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

U obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil, že bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný, z toho 3 krát
pre trestný čin podľa § 207 Tr. zák, vo zvyšných odsúdeniach sa jedná o trestné činy krádeže, pričom v
prípade prvého odsúdenia (OS NR, sp. zn. 4T/105/2008) sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a CESDAP vyplýva, že obžalovaný bol

postihnutý za 2 priestupky na úseku dopravy a to v rokoch 2018 a 2019.

Súd poukazuje na to, že v prípade obž. sa vo vzťahu k prečinom podľa § 207 Tr. zákona, jedná o
recidivistu, keď za tento trestný čin už bol 3-krát súdne trestaný a to v r. 2010, 2012 a 2015, pričom sa
dopustil aj ďalšej trestnej činnosti, najmä majetkovej, väčšinou bol odsúdený na nepodmienečné tresty

odňatia slobody a napriek tomu to neviedlo k jeho náprave.

Zo správy Okresného úradu Nitra (č. l. 60, 95) vyplýva, že obž. nie je vedený v evidencii priestupkov.

Zo správy Sociálnej poisťovne (č. l. 61-63), vyplýva, že obž. nie je registrovaný v informačnom systéme

Soc. poisťovne, nie je evidovaný ako poberateľ sociálnych dávok.

Zo správa ÚPSVaR Nitra (č. l. 64, 96, 97, 98) vyplýva, že obž. aktuálne nepoberá dávky v hmotnej
núdzi, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Z posudku zamestnávateľa obž. spoločnosti BH Metal, s.r.o. (č. l. 99) vyplýva, že obž. u neho pracoval
od 10. 04. 2019 do 09. 04. 2020 a od 24. 06. 2020 do 26. 02. 2021, pričom častokrát nenastúpil do
práce, vyhováral sa na rôzne dôvody. Jeho pracovná dochádzka bola kolísavá, ale ak bol v práci, túto
si vykonával spoľahlivo a dobre. Prac. pomer bol ukončený z dôvodu, že viac neprišiel do práce a
neodpovedal na telefonáty.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Súd obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť jednej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a ani jednej poľahčujúcej okolnosti. V danom prípade
aj napriek vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. nie je možné aplikovať ust. §
36 písm. l) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný spáchanie trestného činu vôbec neoľutoval.

Pri určení zákonnej sadzby trestu odňatia slobody súd postupoval podľa 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona.

Základná trestná sadzba podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. je 1 až 5 rokov. Vzhľadom na aplikáciu § 38 ods.
4 Tr. zák. sa upravuje na 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov.

Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd potom uložil obžalovanému
trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby po aplikácii § 38 ods. 4 Tr. zák.

Keďže obžalovaný je recidivistom k páchaniu skutkov podľa § 207 Tr. zák., súd považoval za nevyhnutné

uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v súlade s právnym názorom prokuratúry. Výšku trestu
(na dolnej hranici trestnej sadzby) však považuje za postačujúci na nápravu osoby páchateľa. Úplné
zistenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo
vzťahu k ostatným okolnostiam, ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a v súhrne tvoria stupeňnebezpečnosti činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 TZ), je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a
výmery trestu. Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i
generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol uložený na dolnej hranici

trestnej sadzby.

Vzhľadom na vyššie uvedené je súd presvedčený, že na nápravu obžalovaného by nepostačoval trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu.

Spoukazomna§48ods.2písm.b)Tr.zák.súdzaradilvýkontrestuobžalovanémuvústavesostredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti výroku o vine nie je možné podať odvolanie (vo výroku o vine podľa § 257 ods. 5 Tr. por.).

Proti výroku o treste je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.