Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/159/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421200085
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8421200085.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v právnej veci navrhovateľov 1/ U. C.,
nar. XX. W. XXXX, bývajúcej v G.Ž., B. X, 2/ Z. C., nar. X. M. XXXX, bývajúceho v G.O., B. X, proti
odporcovi Z. C., nar. XX. Z. XXXX, bývajúcemu v Z. H., R. F. XX, zastúpenému JUDr. Petrom Servátkom,
advokátom so sídlom v Leviciach, Pri Podlužianke 3, o zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie

výživného, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5Pc/1/2021, o dovolaní odporcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2022 sp. zn. 8CoP/1/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 19. októbra 2021 č. k. 5Pc
1/2021-93 zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo 4. septembra 2018 sp. zn. 6P/74/2013 tak, že
zvýšil výživné na dcéru U. C. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne, ktoré je otec Z. C., povinný
prispievať do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky v 1. rade, od podania návrhu do budúcna (výrok
I); zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo 4. septembra 2018 sp. zn. 6P/74/2013 tak, že zvýšil
výživnénasynaZ.C.,zosumy80,-eurmesačnenasumu130,-eurmesačne,ktoréjeotecZ.C.,povinný

prispievať do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa v 2. rade, od podania návrhu do budúcna (výrok
II). V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol (výrok III). Dlžné výživné za obdobie od
13. 01. 2021 do 15. 10. 2021 pre navrhovateľku v 1. rade vo výške 500,- eur a pre navrhovateľa v 2. rade
vo výške 500,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne na navrhovateľku
v 1. rade a po 30,- eur mesačne na navrhovateľa v 2. rade, počnúc mesiacom november 2021, spolu s
bežným výživným k rukám navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade, až do úplného zaplatenia

pod stratou výhody splátok (výrok IV). Návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok V). Žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok VI). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
ustanovenia§62ods.1,2a5,§75ods.1,§78ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodinevzneníneskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine”). Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav veci,
najmä s poukazom na zistené zmeny pomerov na strane navrhovateľov, ktoré im podstatným spôsobom
zvýšili výdavky, ako aj na zistené príjmy otca a jeho potencionálne možnosti dosahovať príjem, dospel

k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživné tak, ako mu bolo výrokom
rozhodnutia určené, vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol. Návrh otca na zníženie výživného ako
nedôvodný zamietol s poukazom na preukázané dôvody na zvýšenie výživného u oboch navrhovateľov.
O trovách konania rozhodol podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

2.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen,,odvolacísúd”)naodvolanieodporcurozsudkomz28.februára2022,
sp. zn. 8CoP/1/2022 potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 CMP). Odvolací
súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojil si dôvody napadnutého

rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukázal. Uviedol, že možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o
výživnom v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine je podmienená nie akoukoľvek zmenou
pomerov, ale výraznou zmenou okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu
o výživnom. Pôjde o také zvýšenie či zníženie príjmu, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to
nielen na krátky čas. Odporca pritom záver súdu prvej inštancie, že od posledného rozhodnutia súdu

nepochybne došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľov, nenamietal. Preto odvolací súd
posúdil len právny význam tvrdenia otca v odvolaní, že k zásadnej zmene pomerov na jeho príjmovej
strane nedošlo, s ktorou námietkou sa však vysporiadal už súd prvej inštancie v bode 28 napadnutého
rozhodnutia a odvolací súd naň poukázal. Ak príjem otca postačoval na platenie doterajšieho výživného,
pričom odporca z vlastného rozhodnutia nepoberá za prácu pre firmu žiaden príjem, úvahe súdu prvej
inštancie, že je v jeho schopnostiach a možnostiach si príjem zvýšiť a pokryť tak výdavky spojené so

zvýšeným výživným, nemožno nič vyčítať.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože súd mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Namietal, že nedošlo k zásadnej zmene pomerov v jeho príjmoch a
súdy nesprávne vyhodnotili jeho schopnosť ako otca podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine
prispievať na výživu svojich detí. Uviedol, že nemá žiaden príjem, nie je vedený ako nezamestnaný,
je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti F. nie je však zamestnaný vo vlastnej firme, ide o
neplatenú funkciu. Odvody si platí sám. Firmu prevádzkuje v nehnuteľnosti, ktorú musel zrekonštruovať

a vybaviť sociálnym zariadením, pričom v týchto priestoroch aj býva. Zisk spoločnosti vracia späť do
firmy, z firemného účtu si posiela peniaze na bežný účet ako do pokladne, ide však o prostriedky určené
na podnikanie a nie na osobnú spotrebu. Živia ho rodičia a priateľka. V súdnom konaní vyhlásil, že
rozhodnutie o prerozdelení zisku spoločnosti vykonal ako zodpovedný manažér a každý výdavok musí
byť riadne zaúčtovaný, na aký účel bol použitý a doložený daňovým dokladom, nie je možné uhrádzať

výživné z účtu firmy. Súdy nesprávne vyhodnotili, že finančné prostriedky vo vlastníctve firmy F. ktoré sa
objavili na osobnom účte odporcu, sú jeho osobným majetkom a tak dospeli k nesprávnemu rozhodnutiu
a odmietli jeho argumentáciu ohľadne príjmovej situácie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti. Navrhol,
aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil.

4. Navrhovatelia k podanému dovolaniu uviedli, že žiadajú potvrdiť napadnuté rozhodnutia súdov nižších
inštancií. Mali za to, že ich rozhodnutia sú vecne správne a zohľadňujúce zmenu pomerov, ktorá nastala.
Skutkovýstavbolzistenýsprávne,pričompracovnýstavotcajejehoosobnouvoľbouajepovinnýznášať
následky svojho konania, ktoré nemôže ísť na ujmu detí.

5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosporovom poriadku.
Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania
podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 CMP
neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci výživného medzi rodičmi a deťmi,

prípustnosť dovolania odporcu bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so
zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie odporcu je

potrebné ako neprípustné odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia
dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia,
v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 192/2021, 7Cdo 136/2020, 9Cdo 317/2021, 9Cdo
237/2020).8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd
konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,
patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021, 9Cdo 254/2021).

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021, 9Cdo 254/2020).

10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje
k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti
dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd

dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho
prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce
prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.
Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania

prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je
dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

11. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.

V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421
CSP.

12. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí),
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto
skúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

15. Dovolateľ sa v dovolaní v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP nestotožnil s rozhodnutiami
súdov nižšej inštancie, podrobil ich kritike, pričom polemizoval s ich skutkovými závermi a vytýkal súdom
nižšej inštancie, že neprihliadli na jeho argumentáciu týkajúcu sa jeho príjmov a zopakoval skutkovétvrdenia zo základného konania, ktoré podľa jeho názoru mali súdy zohľadniť a mali viesť k prijatiu
záveru, že jeho príjmová situácia sa nezmenila. Tu treba zdôrazniť, že z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu (účastníka konania) nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

16.Pokiaľdovolateľnesúhlasístým,akosúdynižšejinštancieposúdilivdanomprípadejehoschopnosti,
možnostiamajetkovépomeryzistenénazákladevykonanéhodokazovania,dovolacísúdzdôrazňuje,že
sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo
nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP (por. 9Cdo/248/2021, 9Cdo 73/2020, 9Cdo

121/2020). Zároveň (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu, nie sú v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (por. 4Cdo 229/2020, 6
Cdo 69/2020, 9 Cdo 209/2020, 7Cdo 187/2021).

17. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil
svoje rozhodnutie (vyčítajúc súdom nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine),
dovolací súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania dospel
najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym
posúdením veci (viď R 54/2012 a tiež 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5

Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Podľa právneho názoru najvyššieho
súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho
právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť strany
civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že nesprávne
právne posúdenie veci nezakladá dovolateľom tvrdenú vadu zmätočnosti, zotrval aj judikát R 24/2017

a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 94/2017, 4 Cdo
47/2017, 5 Cdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018, 9 Cdo 154/2021).

18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie podané odporcom podľa
ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je prípustné, preto ho odmietol ako procesne neprípustné podľa §

447 písm. c) CSP.

19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ustanovenie § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
dovolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.