Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201279
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8820201279.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Rozhlas a televízia

Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47232480 p r o t i žalovanému: E. F., K.. XX.X.XXXX,
J. XXX/XX, B., R.. B. K. I., o zaplatenie sumy 171,57 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti, v ktorej bol Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k.: 10C/22/2020-22 zo
dňa20.10.2020zrušenýUznesenímKrajskéhosúduvPrešove,č.k.:5Co/14/2021-42zodňa10.02.2022
vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z a m i e t a.

II. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania

Krajského súdu v Prešove pod č.k.: 5Co/14/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 171,57 eur,
úhradu poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zák. č. 532/2010
Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoRTVS“). Žalovaná je zo zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
(ďalej len ZoÚ“) platiteľom úhrady za služby verejnosti (d'alej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) Zákona vo

výške 4,64 EUR podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona.
Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaná ku dňu podania tohto návrhu na tunajší
súd nezaplatila úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 1.1.2012 - 31.10.2017.

3. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 ZoÚ písomnou výzvou zo dňa 2.8.2019 odoslanou prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových
sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote

do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaná povinná v zmysle § 10 ods. 3 ZoÚ zaplatiť aj pokutu.
Dlh žalovanej predstavuje sumu 154,57 eur, ktorá pozostáva z 33 neuhradených mesačných predpisov
v kontrolovanom období 1.1.2012 - 31.10.2017. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov
v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods, 1 Zákona. V zmysle ZoÚ predstavuje
pohľadávka žalobcu: - sumu 171,57 eur ( z toho istina vo výške 154,57 eur a pokuta vo výške 17 eur
podľa § 10 zákona ) - zaplatené poštové sadzby vo výške 1,85 eur.

4. O uplatnenom nároku súd rozhodol rozsudkom č .k. 10C/22/2020-22 zo dňa
20.10.2020, tak že:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26,28 € a uhradiť náklady spojené svymáhaním na poštovné v sume 1,85 €, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5Co/14/2021-42 zo

dňa 10.2.2022 zrušil rozsudok v napadnutej II. a III. výrokovej časti a vec vrátil súdu
1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu sú dôvodné. V
odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých
sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. V súdenej veci vzal súd I. inštancie 60-dňovú
lehotu na výzvu zo strany žalobcu za hmotnoprávnu podmienku, v prípade nesplnenia ktorej právo
žalobcu zaniká s tým, že žalobca bol povinný zistiť omeškanie žalovaného ako platiteľa hneď prvý

deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola úhrada za daný kalendárny mesiac
splatná. Vzhľadom na dátum vyhotovenia výzvy v súdenej veci ju potom posúdil ako výzvu na zaplatenie
úhrad len za ostatné dva mesiace predchádzajúce výzve. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
prijať iný výklad vyššie uvedených zákonných ustanovení než ten, že zákonná povinnosť žalobcu
ako vyberateľa úhrad v prípade, ak zistí, že platiteľ nezaplatil úhradu sa výlučne viaže na okamih

zistenia omeškania, ktorej splnenie povinnosti nemožno bez ďalšieho viazať na hneď nasledujúci deň
po splatnosti úhrady. Neskoršie zistenie omeškania by mohlo mať nanajvýš vplyv na zoslabenie práva,
ako dôsledku prípadne kvalifikovane vznesenej námietky protistranou. Preto s tvrdením žalobcu v
odvolaní voči rozsudku súdu I. inštancie v otázke nesprávnych skutkových zistení a s tým nesprávneho
posúdenia veci a prekvapivosti napádaného rozhodnutia možno súhlasiť. Z odôvodnenia napadaného

rozhodnutia vyplýva jednostrannosť a taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu a navyše sa bez náležitého
zdôvodnenia vymyká i ustálenej rozhodovacej praxi v danej veci. Odvolaciemu súdu potom neostávalo
nič iné ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
( „ďalej len CSP“ ), rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. zamietavom výroku a v III. súvisiacom

výroku o trovách konania zrušiť a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa
riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať,
v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, vyhodnotiť aj argumentáciu strán sporu výsledky celého
konaniazhodnotiťaažpotomovecirozhodnúť,pričomjepotrebnénáležitesavysporiadaťsrelevantnou

právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods.
2 a 3 CSP odôvodniť. V novom 5Co/14/2021 rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade
trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom ( § 396 ods. 3 CSP ).

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Po vrátení veci nadriadeným súdom z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku v celom
rozsahu súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozhodol.

10. V súlade s právne záväzným názorom nadriadeného súdu vyjadreným v jeho odôvodnení

v súlade s citovaným § 391 ods. 2 CSP, súd na pojednávaní určil, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré za nesporné. Z dôvodu, že sa žalovaná
na pojednávanie dostavila, súd tak v súlade s § 180 CSP učinil pojednávanie.11. Súd konštatuje, že v zmysle právne záväzného záveru nadriadeného súdu súd vykonal
všetky sporovými stranami navrhnuté dôkazy, teda nebolo dôkazu, ktorý by niektorá
sporová strana navrhovala a súd by ho na pojednávaní nevykonal.

12. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, podanou žalobou a pripojenými listinnými
dôkazmi, a to: výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 2.8.2019 adresovaná žalovanému,
prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, doručenka o doručení poštovej zásielky,
potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. o tarifnej cene pošty za úradnú zásielku, poverenie.

13. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

14. Žalobca je vyberateľom úhrady podľa ZoÚ. Žalovaný je platiteľom tejto úhrady v
zmysle citovaného zákona. Za obdobie od 1.1.2012 do 31.10.2017 žalovanému vznikol
dlh spolu v sume 171,57 eur, pozostávajúci z istiny nezaplatených úhrad za 33 neuhradených

mesačných prepisov vo výške 154,57 eur a pokuty vo výške 17 eur podľa § 10 Zákona o úhradách. Do
dňa podania žaloby žalovaná z uvedeného neuhradil ani časť, i napriek písomnej predžalobnej výzve
na zaplatenie nedoplatku žalobcu adresovanej žalovanému. Z tohto titulu si žalobca uplatnil aj nárok
na úhradu
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur.

15. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy: Podľa §4
ods. 1 ZoÚ, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

16. Podľa §10 ods. 5 ZoÚ, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť
na súde.

17. Podľa §3 písmeno a) ZoÚ, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,

ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre
spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

18. Podľa §6 ods. 1 ZoÚ, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj

začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný
dodávateľom lektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých
odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto
skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

19. Podľa §7 ZoÚ, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká
posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada
sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť

jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do
posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.
Úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu je vyberateľ úhrady povinný
platiteľovi vrátiť do 60 dní odo dňa
a) zistenia tejto skutočnosti vyberateľom úhrady alebo

b) doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti; k žiadosti platiteľ priloží doklad
preukazujúci nárok na vrátenie tejto úhrady alebo jej časti.
Právo na vrátenie úhrady alebo jej časti podľa odseku 4 zanikne uplynutím dvoch rokov nasledujúcich
po roku, v ktorom bola úhrada vyberateľovi úhrady zaplatená. Úhrada sa platí na účet vyberateľa úhrady.

20. Podľa §10 ods. 1 ZoÚ, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.

21. Podľa §10 ods. 3 ZoÚ, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30
dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.22. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

23. Podľa §52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu
zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne
závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv
iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných
závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa §54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

30. Podľa §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

33.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.34. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Súd právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje nárok, posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a rozhodoval o ňom ako o spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej
strany podľa prvého dielu, druhej hlavy (§290 a nasl.) CSP. K posúdeniu hmotno-právneho základu tohto
sporu ako spotrebiteľského súd uvádza nasledovné:

40. Existuje súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou
(tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného
poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala, ale tento poplatok
súvisívýlučnesuzavretouzmluvouododávkeelektrickejenergiebezprípadnejsúvislostispreukázanou

držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.

41. Samotný prístup k takejto službe, tiež možno povedať, že je voľným a nepodlieha zaplateniu tohto
poplatku ako v prípade napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných televíznych staníc,
kedy až zakúpením príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto televízne vysielanie.

42. Ak by sa mala dať odpoveď na povahu vzťahu čo možno najstručnejšie, tým elementárnym dôvodom
napodporuspotrebiteľskejpovahyvecijefakt,žeajvprípade RTVS-vysielacejslužbyideoslužbu,aak
ju žalovaná neprijala na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie), tak ide čisto o spotrebu služby.

43. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie
predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status
konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby je
jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktík RTVS,
či nie sú nekalé. Ako RTVS priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak v rámci

poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva.

44. Právne predpisy o ochrane spotrebiteľov pred nekalou praxou sú potencionálne vo vzťahu k širokým
vrstvám obyvateľstva tými, ktoré dávajú odpoveď o možných spotrebiteľských konzekvenciách vzťahu
medzi RTVS a prijímateľmi (konzumentmi) predmetnej transmisijnej služby. Smernica Rady 93/13 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je pritom jedinou smernicou spotrebiteľského
práva.

45. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila možnosť, že
nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto

smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale
aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (porov. slovo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v §
290 CSP).46. Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi platiteľom úhrady a RTVS nevznikol tým najbežnejším
spôsobom („zmluvou“), nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie
„štandardnej“spotrebiteľskejzmluvy.Aktedatento„pridruženývzťah“mábyťnejakýmspôsobomprávne

posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa
odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je.

47. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty
právnej logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého RTVS

nemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o vymedzení
dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu
súdneho spisu je zároveň zrejmé, že žalovaná nevystupuje v právnom postavení fyzickej osoby, ktorá
koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

48. K posúdeniu spotrebiteľského základu právnej povahy tohto sporu súd v ďalšom odkazuje na

ustálenú prax súdov (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 20CoCsp/6/2020 zo
dňa 29.4.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/93/2017 zo dňa 29.5.2018, rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/8/2021 zo dňa 17.6.2021), od ktorej súd nevidí dôvod sa
odkloniť. Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/8/2021 zo dňa 17.6.2021 dokonca priamo
vychádza z premisy consumer povahy obdobného sporu bez toho, aby túto povahu širšie zdôvodňoval,

pričom sa hlbšie zaoberá následkami vyplývajúcimi z tejto premisy, a to zákazu vymáhania premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa §54a Občianskeho zákonníka.

49. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/93/2017 z 29.5.2018 bol po ustálení
spotrebiteľskej povahy sporu potvrdený rozsudok súdu nižšej inštancie, ktorým tento súd úhradu za

obdobie viac ako 3 rokov pred podaním žaloby nepriznal, prihliadajúc na všeobecnú premlčaciu dobu
podľa predpisov občianskeho práva a ex offo zohľadnenie premlčania §-om 5b Spotrebiteľského kódexu
(Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Nálezom Ústavného súdu SR PL.ÚS 11/2016-60 zo
dňa 7.2.2018 ale Ústavný súd rozhodol o ústavnej nekonformnosti citovaného §5b Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (jeho nesúlad s čl. 46 ods. 1, v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Túto ústavnú

nekonformnosť §5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca konvalidoval prijatím
novely Občianskeho zákonníka Zákonom č. 343/2018, ktorým sa Občiansky zákonník doplnil o §54a v
tomto znení: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;
ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej
zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho

úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“, a to s účinnosťou od 5.12.2018.

50. Súd cituje z dôvodovej správy zákonodarcu k tejto novele:

51. Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich

zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo
dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

52. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste
používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné,
aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s
ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne

premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne
právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).

53. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po
uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je

presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky,
niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je
automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy jevytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom
a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo
vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho

pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím
premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne
povinnýmsubjektom,avšaktotoprávonemožnovymáhaťprotivôlipovinnéhosubjektu(dlžníka).Vtomto
prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté
plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie

premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné
konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy
zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať
veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

54. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle navrhovanej právnej úpravy nemožno platne

zabezpečiť, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej
zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby. Zabezpečením v tomto prípade treba rozumieť
všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane záložného
práva. V tejto súvislosti právna úprava výslovne uvádza, že premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy
nebráni uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak ide o premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). Táto právna úprava zodpovedá platnému
právnemu stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov.

55. Žalobca podal na tunajší súd žalobu dňa 1.6.2020 , teda za účinnosti citovaného §54a Občianskeho
zákonníka. Žalobca tak nie je oprávnený vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.

56. Podľa § 6 ods. 1 ZoÚ platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur za každý jeden
začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencie odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých
odberných miestach platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto

skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
Vychádzajúc z citovaných ustanovení splatnosť úhrady za príslušný mesiac bola do
konca tohto príslušného kalendárneho mesiaca a nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady
dostal do omeškania. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota vo vzťahu ku
každej jednej úhrade osobitne.

57. V ďalšom súd po aplikácií §54a Občianskeho zákonníka na uplatnený nárok
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/8/2021-43 zo dňa
17.6.2021, ktorého cituje:

58. Účelom premlčania ako právneho inštitútu je zvyšovanie právnej istoty tým, že núti veriteľa uplatniť
si svoje subjektívne právo v primeranom čase ( v premlčacej lehote ) tak, aby dlžníci neboli po časovo
neprimeranú dobu nútení plniť si svoje povinnosti. Plynutím času sa totiž môže oslabovať spôsobilosť
dlžníka brániť sa proti uplatnenému nároku ( prostriedky procesnej obrany ), čo môže vyhovovať
veriteľovi. Ustanovenia § 7 ods. 2 a § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti

poskytovanéRTVSjasnestanovujú,žeúhraduzapríslušnýkalendárnymesiacjeplatiteľpovinnýzaplatiť
do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, inak je v omeškaní. Aj keď podľa ust. § 10
ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. je vyberateľ úhrady povinný po zistení, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, platiteľa písomne vyzvať na zaplatenie tejto úhrady, podľa názoru odvolacieho súdu,
táto výzva nemá vplyv na splatnosť úhrady a ani na plynutie premlčacej lehoty ( výzva má vplyv na

možnosť uplatnenia pokuty podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona ). Od žalobcu ako veriteľa je nutné
vyžadovať, aby ako riadny hospodár spravoval a aj včas uplatňoval svoje pohľadávky. Po dlhšej dobe
môže byť značne znemožnené žalovanému riadne sa brániť proti podanej žalobe ( od žalovaného nie je
možné spravodlivo žiadať, aby si tak dlhú dobu uchovával prostriedky procesnej obrany, napr. doklady
o zaplatení úhrad, ak by ich v minulosti zaplatil ).

59. Ide o vec obživlú, teda pôvodný rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Prešove a vrátený.
Pôvodnýmrozsudkombolažalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovisumu26,28eur.Povrátení
vecí v súlade s judikatúrou, kedy sa vec posudzuje ako spotrebiteľský spor a tým pádom sa skúmapremlčanie pri vymáhaní úhrad, súd konštatuje, že z vymáhaného kontrolovaného obdobia nie je
premlčaná iba jedna úhrada 4,64 eur a zákonná sankcia 17 eur. To znamená, že po preverení veci
má žalobca nárok na ešte nižšiu sumu, než mu bola priznaná pôvodným prvostupňovým rozsudkom,

kedy mu bola priznaná sumu 26,28 eur. Nakoľko tento výrok pôvodného rozsudku nebol napadnutý
odvolaním, odvolací súd o ňom nerozhodoval. Súd ešte konštatuje, že nepriznal úhradu poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur, pretože bol žalovaný upomínaný aj na zaplatenie
tej sumy úhrad, na ktorú nemal žalobca nárok, teda aj premlčaných úhrad.

60. Ku trovám konania je tak možné konštatovať, že žalovaný ako v pôvodnom prvostupňovom
konaní, tak aj v prvostupňovom konaní po vrátení veci krajským súdom, ale takisto aj v zásade v konaní
odvolacieho súdu, ktorý rozsudok napadnutý v časti zrušil, ale vrátil súdu na ďalšie konanie na
nové rozhodnutie bol v prevažnej miere úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov konania.
Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich nepriznal, ani teda v pomere jeho úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou písomne v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).