Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213697
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711213697.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce
Rakúsy, so sídlom Rakúsy, IČO: 17 148 936, zastúpeného JUDr. Františkom Vojtašekom, advokátom
v Starej Lesnej č. 165 proti žalovanému SR - štátne lesy Tatranského národného parku, so sídlom
Tatranská Lomnica 66, Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 24. 01. 2012, č. k. 17C 196/2011 - 82 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že priznáva žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za návrh nad 1 659 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len prvostupňový súd) nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov. Uviedol, že na základe návrhu žalobcu sa vedie konanie o náhrade škody vo výške 694 890
Eur s prísl.. Spolu s návrhom na začatie konania žalobca požiadal o oslobodenie od poplatku z dôvodu,
že nemá voľné finančné prostriedky, eviduje záväzky, ktoré súvisia so súdnym konaním o prinavrátenie

majetku členom urbariátu a ktoré boli vyvolané a spôsobené štátnou rozpočtovou organizáciou Štátnymi
lesmi TANAP-u. Finančné prostriedky žalobca potrebuje aj v súvislosti s odborným hospodárením
v lesoch: zalesňovanie, ochrana proti škodcom, majetková ochrana, protipovodňová úprava potoka,
spolufinancovanie cestnej komunikácie a podobne. Z daňového priznania vyplýva, že žalobca mal
za roky 2009 a 2010 základ dane 0 Eur, pričom k 31. 12. 2009 mal majetok v hodnote 13 640
Eur, k 31. 12. 2010 v hodnote 9 724 Eur, k 31. 12. 2011 v hodnote 6 972 Eur. Súd zdôraznil, že

účastníkovi možno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov len za situácie, keď sa účastník konania
dostane do ťaživej situácie bez vlastného pričinenia, nie však vtedy, keď prípadne neúspešne podniká,
pretože ide o jeho vlastné riziko spojené s výkonom podnikateľskej činnosti. Takto by neúspešní
podnikatelia boli zvýhodňovaní voči úspešným podnikateľom, pričom nemožno dôsledky tohto rizika
prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Pomery žalobcu, ktorý je právnickou osobou
vykonávajúcou podnikateľskú činnosť, by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy,

ak by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodu vyššej moci, napr. vzhľadom na nepredvídateľné
okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. V danom prípade sa existencia okolnosti takejto povahy
nepreukázala, a teda so žalobcom uvádzaných, resp. zistených majetkových pomerov (daňová strata,
existencia majetku, vynakladanie finančných prostriedkov na svoju činnosť, spolufinancovanie obce,
vedenie súdnych sporov), nemožno ani vyvodiť záver, že by odôvodňovali oslobodenie od súdnych
poplatkov. Len samotná skutočnosť, že žalobca nedisponuje dostatočnými prostriedkami na úhradu

súdneho poplatku, nepodmieňuje oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Na druhej strane,
žalobca sám v žiadosti uviedol, že zo svojho majetku vynakladá nemalé finančné prostriedky na svoju
činnosť, súdne spory a z jeho majetku boli a sú financované, resp. spolufinancované, investičné aktivity
v obci, ako napr. výstavba obecného úradu, úprava a výstavba cestnej komunikácie. Preto v zmysle
citovanýchzákonnýchustanovení(§138ods.1O.s.p.,§120O.s.p.)rozhodol,žežalobcovinepriznáva
oslobodenie od súdnych poplatkov.Žalobca v odvolaní poukázal, že sa dostal do ťaživej situácie bez vlastného pričinenia. Žalovaný mu
riadne majetok, lesohospodárske plány a príslušnú lesohospodársku evidenciu, ktorá je nevyhnutnou
súčasťou obhospodarovania lesa, nevydal. Nepriaznivá finančná situácia nevychádza na strane

navrhovateľa z jeho podnikateľskej činnosti, pretože s predmetom sporu doposiaľ nepodniká a situáciu
si nezavinil sám. Nemalé finančné prostriedky žalobca vynaložil na účinné bránenie svojho práva. Tieto
náklady však doposiaľ žalovaný neuhradil, sú záväzkom úhrad do budúcna. Žalobca nemalé finančné
prostriedky bude potrebovať do budúcna tak, ako to uvádza v žiadosti, konkrétne na zalesňovanie v
katastrálnom území X. O. a na iné činnosti na jar v roku 2012. Pokiaľ ide o zámer spolufinancovania

cestnej komunikácie, žalobca poukazuje na financovanie poškodených lesných ciest, nie obecných, tie
súfinancovanézinýchzdrojov,zprostriedkovEÚ.Pozemkovéspoločenstvoprispievalonačinnostiobce
a výstavbu obecného domu v dávnej minulosti pred rokom 1930 a pred vojnovým obdobím. V tomto
kontexte bola podaná podporná žiadosť obecného úradu. Zdôraznil, že súdy prispeli k tomu, že štátne
lesy TANAP-u X. O., resp. príslušné rezortné ministerstvo SR, získavali za 17 rokov značné finančné
prostriedky, osobitne odpredajom a speňažovaním drevnej hmoty z majetku vo vlastníctve žalobcu.

Naviac žalovaný zanedbával riadnu starostlivosť o majetok žalobcu, a to v čase, keď mal vedomosť
o tom, že vlastníkom majetku je žalobca. Žalovaný nerešpektoval a ignoroval rozsudky súdov, nebol
ochotný komunikovať. Majetok dobrovoľne nevydal a žalobca bol až následne po vyčerpaní všetkých
možnostídohodnúťsanútenýdomáhaťsavydaniavecižalobouvroku2008.Ďalšoužalobou(podanouv
roku2011)siuplatňujenáhraduškody.Jesotvaspravodlivéasprávne,abyžalobcamalvdanomprípade

poplatkovú povinnosť a neuhradenie súdnych poplatkov za následok zastavenie konania. Pre súčasnú
politickú situáciu nie je legislatívne ukončená zonácia Vysokých Tatier, časť lesných nehnuteľností cca
200 ha sa nachádza v najvyššom ochrannom pásme Belianskych Tatier, v ktorom nebude možná ťažba
drevín. Preto štát bude uhrádzať vlastníkom lesných nehnuteľností finančnú ujmu z dôvodu, že nebudú
môcť na týchto nehnuteľnostiach podnikať. Ak štát, resp. žalovaný, či príslušné rezortné ministerstvo,

žalobcovi uhradí škody, žalobca bude do budúcna poukazovať finančné prostriedky na účet súdu.
Navrhol, aby odvolací súd vyhovel žiadosti o odpustenie od súdnych poplatkov. V prípade, že súd
neprizná žalobcovi ani sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, navrhol, aby súd konanie prerušil do
60 dní. Výbor pozemkového spoločenstva v tejto lehote zvolá valné zhromaždenie, na ktorom budú
členovia spoločenstva informovaní s vyššie uvedenými skutočnosťami.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním,
ktorému predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 138 ods. 1 O. s. p., súd môže na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení, sa
však nevracajú. Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov možno účastníkovi konania priznať, ak

sú súčasne splnené obidve podmienky - odôvodňujú to pomery účastníka konania a nejedná sa o
svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V tomto konaní žalobca má
zaplatiť súdny poplatok za návrh 16 596,50 Eur (položka 1 písmena a/, ktoré tvoria prílohu sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov).
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nedostatočne prehodnotil otázku výšky súdneho poplatku

v predmetnom konaní. Vzhľadom na výšku súdneho poplatku v predmetnom konaní a na pomery
žalobcu, mal prvostupňový súd v prvom rade zohľadniť výšku súdneho poplatku už aj z dôvodu jeho
procesného postavenia ako žalobcu v súdnom konaní, kde žalovaným je Slovenská republika. Pokiaľ
štát ukladá povinnosť žalobcovi ako účastníkovi konania zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania, nemôže ísť o také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samo osebe bolo v nesúlade

s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. s článkom 6 ods. 1 Dohovoru. V prejednávanej veci totiž výška
súdneho poplatku môže základné právo žalobcu neprimerane obmedziť v tom smere, že poplatníkovi
sa znemožní prístup k súdu. Právo na prístup k súdu hoci nie je absolútne, musí byť efektívne a
nesmie byť obmedzované či redukované spôsobom porušujúcimi jeho podstatu, lebo zaujíma v každej
demokratickej spoločnosti jedno z najvýznamnejších miest (porov. Dlcourd v. Belgicko 1970, Airey v.

Írsko 1979, Kreuz. v. Poľsko 2001 či Kozlowský v. Poľsko atď.) Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR sa
každý môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednávaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nesprávne
vyhodnotil pomery žalobcu v predmetnom konaní, keď ho zaťažil povinnosťou zaplatiť súdny poplatok
v sume 16 596,50 Eur, čím mu vytvoril skutočne finančnú bariéru na začatie súdneho konania.
Prvostupňový súd mal zohľadniť okrem výšky súdneho poplatku aj procesné postavenie žalobcu vo
vzťahu k žalovanému a priznať čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku tak, aby sa poplatník

nedostal evidentne do nevýhodnejšieho postavenia oproti protistrane, aby jeho právo na prístup k súdu
nebolo odopreté.

Keďže pri rozhodovaní podľa § 138 O. s. p. má význam samotná výška súdneho poplatku, odvolací súd
je toho názoru, že aj pri nie najpriaznivejšej situácii žalobcu môže žalobca zaplatiť súdny poplatok za
návrh na začatie konania vo výške 1 659 Eur.

Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že priznal žalobcovi oslobodenie od
súdneho poplatku za návrh nad 1 659 Eur (§ 220 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.