Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4622010280.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej. PhD., v trestnej veci obžalovaného W. K., pre prečin
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§298odsek1Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovaného
Milana K., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.09.2022, sp. zn. 3T/20/2022, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného W. K., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t
a , pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný W. K. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že :

ako vodič, po tom, čo požil alkoholické nápoje dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX h v meste G. na ul. B. a
naul.P.O.K.,okr.G.,viedolosobnémotorovévozidloŠkodaOctavia,evidenčnéčísloGkdepočasjazdy
bol pred firmou Q. zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov OO PZ v Topoľčanoch, pričom bolo
vykonanou dychovou skúškou na alkohol v čase o XX:XX h prístrojom Drager 7510, číslo ARMF-0503,
číslo merania 11322 zistené, že viedol vozidlo aj napriek tomu, že mu bola nameraná hodnota 0,58

mg/l alkoholu v dychu, napriek tomu, že bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. 2T/94/1989 zo dňa 29.06.1989 pre prečin opilstva podľa § 201 Tr. zák., rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany 1T/56/1990 zo dňa 17.10.1990 pre prečin opilstva podľa § 201 Tr. zák., rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany 2T/89/1995 zo dňa 22.09.1995 pre trestný čin opilstva ( správne - ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky ) podľa § 201b Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Topoľčany 1T/74/1999
zo dňa 24.03.2000 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák.

Za to mu súd I. stupňa uložil:
- podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,

-podľa§51odsek1Trestnéhozákonaa§49odsek1písmenoa/Trestnéhozákonavýkontrestuodňatia
slobody podmienečne odložil a určil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe,
- podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 18 mesiacov,
- podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok, ktorého dodržiavanie počas skúšobnej doby vykonajú na základe
žiadosti probačného a mediačného úradníka príslušníci Policajného zboru,

- podľa § 61 odsek 1, odsek 5 písmeno a/ Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na doživotie.Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení čo do výroku o treste zákazu činnosti na doživotie,
odvolaním napadol obžalovaný. V jeho písomnom zdôvodnení prostredníctvom obhajcu JUDr. Mgr.

Lukáša Grežďu poukazoval na to, že dôkazy „nenasvedčujú“ splnenie zákonných podmienok § 61 ods.
5 písm. a/ Tr. zák. na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, pretože mu
nemali byť v jeho neprospech priznané predchádzajúce odsúdenia, keďže tieto sú zahladené. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania a uloženie neprimeraného trestu a vec vrátiť
súdu I. stupňa.

Na verejnom zasadnutí :
- obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania a uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo, má rodinu,
manželku a syna, ktorý má 6 rokov, syn je stále chorý, potreboval by vodičský hlavne kvôli tomu, že veľa
chodia po doktoroch, syn je chorý od narodenia. Mali dve deti, jedno zomrelo. Navrhol, aby odvolací súd
v časti uloženia trestu viesť motorové vozidlá na doživotie vec zrušil a vydal nové rozhodnutie s určením

konkrétneho obdobia, kedy bude platiť zákaz trestu viesť motorové vozidlá každého druhu, vodičský
potrebuje aj kvôli práci, ktorú teraz nemôže vykonávať a tak došlo k zníženiu jeho príjmu,
- prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného nepovažovala za dôvodné, súd správne
ukladal zákaz činnosti na doživotie v súlade s Trestným zákonom, a vo vzťahu k argumentácii
obžalovaným podaného odvolania, poukázala na ustanovenie § 61 odsek 7 Tr. zák., v zmysle ktorého

na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3-5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Odvolanie
navrhla podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal

podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie nie je
dôvodné.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom rozsahu a v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, a to všetko za dodržania zásad tzv. kontradiktórneho
procesu zakomponovaných do Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré

by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku (strany 3-4) podrobne poukázal na obsahy vo veci
vykonaných dôkazov, vrátane obhajoby obžalovaného. V ďalšej časti (strany 4-5) uviedol podrobné
právne úvahy akými sa spravoval pri hodnotení dôkazov ako aj právne závery, ku ktorým dospel.

Na základe takto zákonného a dostatočného dokazovania, nevyhnutného na rozhodnutie o podanej
obžalobe, správne zistil skutkový stav veci v rozsahu vyžadovanom ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por.

Z vykonaných dôkazov (výpovede svedkov N., N., listinných dôkazov), ktoré súd I. stupňa vyhodnotil v
súlade s kritériami § 2 ods. 12 Tr. por. bolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že sa stal žalovaný

skutok a že ho spáchal obžalovaný. Súd I. stupňa v rámci tohto postupu sa zaoberal aj obhajobou
obžalovaného, ktorý popieral spáchanie skutku, a túto aj následne správne vyhodnotil, keď ju považoval
za neprijateľnú a dôkazmi vyvrátenú. Obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní priznal, že sadol do vozidla
a s týmto sa aj pohol - teda už vykonával jazdu, svedkovia uvádzali jazdu auta po uliciach B. a P.O.
K. v mesta G.. Ním uvádzané, že to bolo na neho „ narafičené“ je naozaj a výlučne len jeho výrazne

nekritickým pocitom. V otázke viny odvolací súd zdôrazňuje aj to, že obžalovaný tento výrok odvolaním
nenapadol !

I keď obžalovaný limitoval svoje odvolanie len voči výroku o treste zákazu činnosti, odvolací súd
preskúmaval celý výrok o treste v napadnutom rozsudku a to s ohľadom na zásadu „reformatio in

peius“ (zákaz zmeny k horšiemu, pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal).
Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 Tr. zák. ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. a pri rozhodovaní správne vychádzal z kritérií
pre ukladanie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 odsek 1- 4 Tr. zák. a pri pomere poľahčujúcicha priťažujúcich okolností 0:0 správne obžalovanému uložil kombináciu dvoch výchovných trestov -
podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu.

Výmeru trestu odňatia slobody súd I. stupňa určil v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby (až na
1 rok), ktorú tak v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprimerane prísnu- práve naopak
vzhľadom na okolnosti prípadu a osobitne recidívu u obžalovaného - za neprimerane miernu. Výkon
tohto trestu podmienečne odložil s určením probačného dohľadu na správaním obžalovaného v

skúšobnej dobe, čo je v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Sprísneniu
tohto trestu v odvolacom konaní bránila horecitovaná zásada. Správne v rámci probačného dohľadu
obžalovanému uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktorého
dodržiavanie počas skúšobnej doby vykonajú na základe žiadosti probačného a mediačného úradníka
príslušníci Policajného zboru. Uloženiu tejto povinnosti ako súčasť probačného dohľadu v trestnom
stíhaní nebráni ani to, že obžalovaný absolvoval odborné poradenstvo a preskúmanie zdravotnej

spôsobilosti k závislosti od alkoholu so záverom nezistenia závislosti. Nevedenie riadneho života v
skúšobnej dobe, nerešpektovanie probačného dohľadu i uloženej povinnosti je dôvodom na premenu
trestu odňatia slobody.

Čo s týka obžalovaným namietanej výmery trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu

na doživotie, tak odvolací súd zistil, že súd I. stupňa v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie v
rámci ktorého správne zistil splnenie formálnych podmienok pre takúto výmeru uvedených v § 61 ods. 1
a 5 Tr. zák. čo aj správne vyjadril v rámci právnych úvah a záverov uvedených na strane 5 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Pretože tieto sú správne tak na ne v podrobnostiach odvolací súd len odkazuje.

Podľa § 61 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. súd uloží (obligatórne!) trest zákazu činnosti na doživotie, ak
odsudzuje páchateľa za trestný čin podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku,
hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, 2-krát odsúdený.

Obžalovaný v odvolaní, prostredníctvom obhajcu, namietal , že predchádzajúce odsúdenia za trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (v predchádzajúcom trestnom zákona ako trestný čin opilstva)
boli zahladené. V tomto smere úplne ignoroval ustanovenie § 61 ods. 7 a Tr. zák. podľa ktorého na
ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods. 3 - 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

Podľa § 438d Tr. zák. ustanovenie § 61 ods. 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý

z trestných činov uvedených v § 61 ods. 5 pred 1.11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin
uvedený v § 61 ods. 5 po 1.11.2011.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil aj zákonné podmienky v zmysle druhej vety tohto citovaného
ustanovenia so správnym záverom (strana 5).

Nie je možné akceptovať ani obžalovaným uvádzané jeho osobné a rodinné pomery. Je tomu tak nielen
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo aj jeho osobu. V prvom rade ak by bolo v čase činu pravdivé
ním prezentované tvrdenie, že sa stará o rodinu tak, by nebol zo soboty na nedeľu popíjal alkohol u
priateľa (čo uviedol len on sám),čiže celú noc tak nebol doma pri chorom synovi a ani sa k nemu po

popíjaní neponáhľal, ale prespal v aute (čo tvrdil len on sám), ktoré ráno v čase o XX,XX hod. viedol po
pozemných komunikáciách, keď bola hladina alkoholu v jeho dychu v hodnote 0,58 mg/l (v prepočte
1,21 promile). V druhom rade (s poukazom na § 61ods. 7 Tr. zák.) takto konal i napriek tomu, že už
bol v minulosti 4- krát !!! súdne trestaný za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu tak,
ako na to poukázal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Osobitne v tejto súvislosti je

nutné zdôrazniť odsúdenie za to, že v roku 1997 takto pod vplyvom 2,25 promile alkoholu a v čase
plynutia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul človek.
Okrem toho bol za takéto konanie sankcionovaný aj v priestupkovom konaní. O jeho nekritickosti k
jeho predchádzajúcim konaniam svedčí aj to, že tieto ospravedlňoval tým, že „bol slobodný a nebral to
nejak vážne“. Obžalovaný je dospelý jedinec, v plnom rozsahu trestnoprávne zodpovedný za vlastné

protiprávne konanie.

Vychádzajúc z týchto faktov je možné konštatovať, že v osobe obžalovaného sa jedná o
nenapraviteľného páchateľa, u ktorého ani predchádzajúce tresty a sankcie neviedli k prevýchove anáprave a ktorý predstavuje stálu a reálnu hrozbu pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Preto aj
podľa názoru odvolacieho súdu je uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na doživotie plne odôvodnené potrebami nielen individuálnej ale aj generálnej prevencie. U

takéhoto definitívneho trestu je zdôraznená prioritne jeho ochranná funkcia, ktorá však obžalovanému
nebráni v tom, aby si plnil svoje rodičovské práva a povinnosti a nebráni mu ani vo vykonávaní práce
(podľa ním predloženej dohody o vykonaní práce pracuje ako pomocný stavebný robotník).

Uloženiu trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, bránila prekážka

vyplývajúca z § 60 ods. 4 Tr. zák. (jeho vlastníkom nie je obžalovaný).

Pretože odvolací súd nezistil žiadne iné dôvody na zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého
rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)