Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/1737/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205897004
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7205897004.6

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávnených: v 1. rade mal. G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v E., V. č. X, v 2. rade K. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., V. č. X., proti povinnému:
U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom v E., V. č. X, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávneným dlžné
výživné vo výške 1.487,08 eura a bežné výživné oprávnenému v 1. rade vo výške 53,11 eura mesačne
od 1.11.2005 do budúcna a oprávnenej v 2. rade vo výške 53,11 eura mesačne od 1.11.2005 do budúcna

a trov exekúcie, v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Lenkou Borovskou,
so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, pod sp. zn. Ex XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 1.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený

dňa 8.11.2005 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX * XXXXXX vydaného Okresným súdom
Košice II dňa 21.11.2005, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie
upovedomením, sp. zn. Ex XXX/XXXX.

V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnení žiadali vymôcť od povinného dlžné výživné vo výške
2.443,07 eura a bežné výživné oprávnenému v 1. rade vo výške 53,11 eura od 1.11.2005 do budúcna

a oprávnenej v 2. rade vo výške 53,11 eura od 1.11.2005 do budúcna a trovy exekúcie na základe
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.3.2003.

Okresný súd Košice II uznesením, č. k. XXEr/XXXX/XX-XX zo dňa 2.6.2006, exekúciu v časti vymoženia
dlžného výživného vo výške 955,98 eura zastavil a námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Dňa 1.8.2012 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v
ktorom uviedol, že žiada exekúciu zastaviť v celom rozsahu alebo čiastočne.

Matka oprávnených - Z. H. sa na výzvu súdu vyjadrila k predmetnému návrhu povinného na zastavenie
exekúcie podaním doručeným súdu dňa 29.10.2012, v ktorom uviedla, že exekučné konanie sa v danom
prípade vedie od roku 2005 a výživné nebolo v celej sume vymožené, pričom podľa jej názoru, žiadna

inštitúcia s tým nič nerobí. Z. H. v predmetnom podaní ďalej uviedla, že exekučnému úradu zaslala
všetky poštové poukážky, pričom 11 z nich nepredložila, keďže nimi nedisponuje. Ďalej oznámila, že
povinný si svoju vyživovaciu povinnosť naďalej neplní.

Tunajší súd ( vyššia súdna úradníčka ) uznesením, č. k. XXEr/XXXX/XX-XX zo dňa 6.11.2012 návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Povinný v zákonom stanovenej lehote doručil tunajšiemu súdu dňa 21.1.2013 odvolanie, v ktorom
uviedol,žepredložilvšetkypoukážky,ktorýmuhradiloprávnenýmbežné,ajdlžnévýživné,výživnériadneplnil na oboch oprávnených, v septembri 2012 prestal plniť oprávnenej v 2. rade, dal návrh na súd na
zrušenie výživného, nakoľko je schopná sama sa živiť, pretože nie je študentkou na žiadnej škole. Čo sa
týka plnenia výživného na oprávneného v 1. rade, povinný uviedol, že to riadne plní, preto nevidí dôvod

na to, aby sa exekúcia voči nemu naďalej viedla.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 ), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu
(zákonNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ) sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa ust § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona ( zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov ), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie
súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako v tomto prípade

- odvolanie nie je prípustné.

Podľa ust § 374 ods. 4 veta prvá O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie.

Prelom do citovanej zákonnej úpravy teda vnáša citované ust. § 374 ods. 4 veta prvá O.s.p., podľa
ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.

Predmetnéustanoveniejevsúladesust.č.l.142ods.2vetatretiaÚstavySlovenskejrepubliky(Ústavný
zákon č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ), podľa ktorého, proti rozhodnutiu zamestnanca súdu

povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Podľa ust § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa ( § 202 ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Ak teda v danom prípade o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodla vyššia súdna úradníčka
uznesením zo dňa 6.11.2012, č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, tak, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietla, pričom podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa predmetné uznesenie,
proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa, zrušilo ( ex lege ) a opätovne o danom návrhu povinného

na zastavenie exekúcie rozhodne sudca.

Podľa ust. § 57 ods. 1 Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce

exekúciu ( § 55 ),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por., exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Povinný v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastavenie exekúcie. Oprávnení však
v podaní zo dňa 26.10.2012 uviedli, že povinný výživné naďalej nehradí. Z exekučného spisu súdneho

exekútora bolo súdom zistené, že povinný v podaní zo dňa 27.5.2012 uviedol, že oprávnenej v 2. rade
v tomto roku nič neuhradil a žiada, aby bola exekúcia zastavená, pričom dlh na bežnom výživnom za
rok 2012 vyrovná.

Z listinných dôkazov predložených povinným a na základe vyjadrenia oprávnených, súd zistil, že povinný
si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas v súlade s vykonávaným rozsudkom, nakoľko bežné

výživné neplatil v rozsudkom stanovenom termíne ( vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky ),
v rozsudkom stanovenej výške ( vo výške 53,11 eura mesačne na každého oprávneného ), navyše sám
povinný v podaní zo dňa 27.5.2012 uviedol, že v roku 2012 oprávneným nič neuhradil. Z uvedeného je
nepochybné, že povinný neplatil bežné výživné spôsobom uvedeným v predmetnom exekučnom titule
- pritom čo len i jedno nedodržanie stanoveného termínu preukazuje dôvodnosť exekúcie.

Povinnýnepreukázalsúdunazákladelistinnýchdôkazov,žeoprávnenýmuhrádzalriadneavčasvýživné
a že vymáhané výživné pravidelne aj v súčasnosti platí.

Keďže oprávnení nevyjadrili súhlas s predmetným návrhom povinného na zastavenie exekúcie a

vzhľadom na to, že povinný nepreukázal súdu riadne a včasné uhrádzanie výživného oprávneným, súd
predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je ( § 202 ods. 2 O.s.p. ).