Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 68P/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522200757
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1522200757.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislave V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. dieťa: X. K., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: D. K., nar.
XX.XX.XXXX, V. L. P. X, L. a otec: K. K., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, Bratislava, v konaní na
návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje mal. X. K., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 07.02.2022
do 06.04.2022 s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný platiť výživné na mal. X. v sume 500 eur mesačne s účinnosťou od 07.02.2022
do 06.04.2022 splatné k rukám matky, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. X. za obdobie od 07.02.2022 do 06.04.2022 v sume 300
eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Na žiadosť rodičov súd styk otca s mal. X. neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.02.2022 domáhala rozhodnúť na čas do rozvodu tak, aby
jej bola dcéra zverená do osobnej starostlivosti, aby bolo otcovi určené výživné po 500 eur mesačne
od 01.10.2021 s povinnosťou doplatiť nedoplatok na zročnom výživnom do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a nežiadala upraviť styk otca s maloletou

1.1. Matka návrh odôvodnila tým, že otec maloletej opustil vo februári 2021 spoločnú domácnosť,
odsťahoval sa do ich spoločného rodinného domu a v septembri 2021 podal otec návrh na rozvod ich
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode. Poukázala na to, že otcov
návrh na rozvod je vedený na súde pod sp. zn. 61P/196/2021, pričom otec žiadal zveriť maloletú jej a
určiť mu výživné na dieťa po 500 eur mesačne. Z toho dôvodu matka odôvodnila, že preto aj v konaní
na čas do rozvodu žiada určiť výživné na dcéru práve v takejto sume 500 eur. Predmetnou sumou aj
reálne na výživu dcéry prispieval do septembra 2021. Avšak od októbra 2021 prestal otec výživné úplne

platiť, čím bola maloletá odkázaná len na nej. K pomerom otca matka v návrhu uviedla, že otec spláca
leasing na ním užívané auto v sume 600 eur mesačne, má prenajatý 2-izbový byt, pritom mohol naďalej
ostať bývať v ich spoločnom dome. K maloletej uviedla v návrhu matka to, že mal. X. bude v šk. roku
2021/2022 končiť X. ročník ZŠ, potom nastúpi na strednú školu, čím sa aj zvýšia náklady na dieťa.Matka vyčíslila v návrhu mesačné výdavky na dieťa v sume 400 eur ( strava 200 eur, oblečenie 50 eur,
poplatky so školou 50 eur, hyg. potreby 30 eur, mobil 30 eur, vreckové 50 eur). Ďalšie náklady má matka
na zubára, voľno časové aktivity dieťaťa, atď. Matka žiadala určiť výživné od 1.10.2021 z dôvodu, že od

vtedy si otec neplní vyživovaciu povinnosť.
2. Matka na podanom návrhu trvala. Otec sa na prvé pojednávanie28.06.2022 nedostavil písomne sa
ospravedlniac tým, že v deň písania ospravedlnenia odchádza na dvojtýždňovú dovolenku. Pritom otcovi
bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 11.04.2022, pojednávanie bolo určené na 28.6.2022 a
otec doručil ospravedlnenie súdu 27.06.2022 o 13,30 hod. Súd majúc vedomosť už o rozvode manželov

mal. X. ospravedlnil neprítomnosť otca na pojednávaní, avšak vo veci pojednával, nakoľko otec ani
len nežiadal pojednávanie odročiť. Otec sa však nedostavil ani na druhé vytýčené pojednávanie na
25.10.2022, ktoré predvolanie mu bolo doručené 01.08.2022.
2.1. V predvolaní na 25.10.2022 bol otec zároveň vyzvaný na doloženie konkrétnych dôkazov na
preukázanie jeho pomerov z dôvodu, že pri rozvodovom konaní došlo k rodičovskej dohode a teda
v rozvodovom konaní otec ako podnikateľ nezdokladoval žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho

majetkové a zárobkové pomery. Konkrétne bol vyzvaný doložiť účtovné doklady k firmám Š. J., R..K..S..
C. Š. K..V.., R..K..S..: 1) ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva, mal doložiť denník a hlavnú knihu
z firiem za roky 2020 a 2021,1-8/2022; 2) ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, mal doložiť
peňažné denníky, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, pomocné knihy ( ak sú potrebné pre účtovníctvo);
3) ak účtuje paušálnou daňou, tak mal predložiť za vyššie uvádzané obdobia výpisy z účtu, ktoré používa

na podnikateľské účely. Na toto predvolanie ( na 25.10.2022) otec už ani len nereagoval .
3. Podľa § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), súd
pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
4. Súd vo veci konal dňa 25.10.2022 v zmysle § 31 CMP majúc splnené procesné podmienky na konanie
a rozhodnutie v merite veci.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa,
pripojeným rozvodovým spisom tunajšieho súdu sp. zn. 61P/196/2021, sobášnym listom, potvrdením o
príjme matky, výpisom z Obchodného registra SR na firmy Š. J., R..K..S.. C. Š. K..V.., R..K..S.. ( týkajúca
podnikateľských aktivít otca), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Mal. X. je dieťa narodené z manželstva, ktoré bolo medzi časom rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 61P/196/2021-68 zo dňa 15.03.2022. V rozvodovom konaní bolo rozhodnuté aj o úprave práv
a povinností rodičov k mal. X. na čas po rozvode tak, že rodičia dieťaťa uzatvorili rodičovskú dohodu.
V zmysle dohody bola maloletá zverená do starostlivosti matky, otec sa sám zaviazal platiť výživné
na dieťa po 500 eur mesačne a nebol upravený styk otca s mal. X.. Predmetný rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 07.04.2022.

7. Matka žiadala určiť výživné od 01.10.2021, návrh na súd doručila až 07.02.2022, súdu však neuviedla
žiadny objektívny dôvod, ktorý by jej bránil si podať návrh skôr, preto súd vyhovel jej návrhu na určenie
výživného až od 07.02.2022 a za obdobie od 01.10.2021 do 06.02.2022 výživné otcovi neurčil.

8. Nakoľko je predmetom tohto konania posudzované obdobie od 07.02.2022 do právoplatnosti
rozsudku o rozvode, t. j. do 07.04.2022 ( ďalej len „posudzované obdobie“), súd vykonal dokazovania
ohľadom príjmov a výdavkov rodičov, výdavkov na dieťa a posudzovanie osobných a majetkových
pomerov len v tomto období. Otec bol v tomto konaní pasívny, neodložil súdu ani len požadované

doklady,pretosúdpodpornevychádzalzobsahurozvodovéhospisu,osobitnezozápisnicez15.03.2022
( sp. zn. 61P/196/2021), kedy sa otec na pojednávanie dostavil, k svojím pomerov sa aj vyjadroval.

9. Matka mala v období 5/2021 až 4/2022 netto mesačný príjem XXX,XX eur, poberala rodinné prídavky
na dieťa po 25,88 eur mesačne. Bývala s mal. X. v byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Mesačné

výdavky s bývaním mala na mesačnú zálohovú platbu 235,06 eur, plyn 19 eur, TV služby cez Slovak
Telekom, a.s. vrátane mobilných telefónov ( jej a dcéry) a internetu celkovo mesačne 65,89 eur. V
posudzovanom období platila matka aj náklady v dome v obci P. E., ktorý patril do BSM jej a otca dieťaťa
- konkrétne platila elektrinu a vodu cca 30 eur mesačne. Matka nemá zdravotné problémy, nemá žiadne
partnera.Matkamástredoškolskévzdelanie,ukončenégymnázium.Matkamalasotcommal.X.ajsyna,

ktorý je toho času už plnoletý, samostatný.

10.Matkavrámcisvojichvyjadrenínapojednávanípoukázalanato,žeakonáhledošlokrozvodu(návrh
podal jej manžel a sám navrhol výživné na X. po 500 eur mesačne) prestal výživné 500 eur platiť. Matkanemá vedomosť, že by otec niekde pracoval riadnom pracovnom pomere, viem len o jeho podnikoch (Š.
J., R..K..S.. C. Š. K..V.., s.r.o.). V posudzovanom období otec s maloletou X. ešte komunikoval, niekedy
sa aj stretali, ale v čase posledného pojednávania 25.10.2022 matka súdu oznámila, že otec dieťaťa s

ňou a aj maloletou prerušil akýkoľvek kontakt. Matka súdu preukázala, že otec v posudzovanom období
platil výživné na maloletú nasledovne: v 2/2022 v sume 300 eur, v 3/2022 v sume 350 eur a v 4/2022
v sume 500 eur.

11. Nakoľko sa otec nedostavil ani na jedno z dvoch vytýčených pojednávaní, súd za účelom vykonania

dokazovania na zistenie majetkových pomerov otca vykonal dokazovanie obsahom pripojeného
rozvodového spisu ( sp. zn. 61P/196/2021, ako aj výpismi z obchodného registra na vyššie uvádzané
obchodné spoločnosti).

11.1. Z obsahu Obchodného registra SR na firmu Š. J., R..K..S.. mal súd preukázané, že otec je tu
spoločníkom a konateľom spolu s ďalšími dvomi subjektmi ( J. L. C. H. F.), firma vznikla XX.X.XXXX.

Z obsahu Obchodného registra SR na firmu Š. K..V.., R..K..S.. súd B., že je tu otec konateľom a
spoločníkom spolu s J. L., O. Y. XX.XX.XXXX.

11.2. Z obsahu zápisnice dňa 15.03.2022 v rozvodovom konaní sp. zn. 61P/196/2021 ohľadom rodičov
mal. X. mal súd preukázané, že otec ako navrhovateľ návrhu na rozvod sa vyjadril k svojím pomerom,

trval na určení mu výživného po 500 eur mesačne na mal. X.. Otec vtedy uviedol, že má inú známosť
už tri štvrte roka, reálne pracuje vo O. Š. J., R..K..S.. a podľa jeho slov má netto mesačný príjem XXXX
U.. Vtedy otec tvrdil, že býva v podnájme v 2- izbovom byte aj s priateľkou, ktorá mu prispievala na
bývanie. Otec tvrdil, že mesačne platí nájom vrátane energií 550 eur. Podľa slov otca byt mal prenajatý
na firmu a nájomné sa mu malo odrátavať z príjmu, avšak žiadny doklad o zrážkach zo mzdy nedoložil.

Doložil len nájomnú zmluvu z 12.1.2021, ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľom P. F. a nájomcom
Š. J., R..K..S.. o prenájme 2 izb. bytu, kde je uvedené mesačné nájomné a preddavok na energie 550
eur mesačne. Doložil síce potvrdenie od spol. Š. J., R..K..S.. B. XX.X.XXXX, v zmysle ktorého mal
netto mesačný príjem za obdobie roku 2021 po XXXX U., ale zamestnávateľ mu už neuviedol, že by
mu realizoval nejaké zrážky zo mzdy. Pritom potvrdenie je opatrené tým istým podpisom otca, ako je

uvedený na návrhu na rozvod. Taktiež tvrdil, že v dome, ktorý patril do jeho BSM s matkou X., platí plyn
po 50 eur mesačne.

11.3. Z obsahu daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2020 na firmu Š. J., R..K..S.. vyplýva,
že výsledok hospodárenia pred zdanením bol : + 15.302,33 eur, základ dane bol 15.381,54 eur, úhrn

zdaniteľných príjmov bol 249.006,82 eur, daň bola 3230,12 eur, účtovné odpisy dlhodobého hmotného
majetku boli 5.502,78 eur, daňové odpisy hmotného majetku boli 5.502,78 eur.

12. Mal. X. bola v čase podania návrhu matky žiačkou základnej školy. Matka špecifikovala výdavky na
dieťa už v návrhu ( viď 1.1. odôvodnenia tohto rozsudku). Všeobecne špecifikovala výdavky na dcéru

primárnenastravu,oblečenie,hygienickéaškolsképotreby,vreckové,voľno-časovéaktivity.Poukázala
aj na nepravidelné výdavky na dieťa, hlavne na zubné ošetrenia, školské výlety atď.

13. V rámci záverečného vyjadrenia kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby súd určil výživné otcovi po
500 eur mesačne s účinnosťou od doručenia návrhu na súd.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima ( viď

§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. v znení zákona č. 372/2004 Z.z. účinného v čase
posudzovaného obdobia ( od 07.02.2022 do 06.04.2022), za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm: a)

218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

21.1. Dvadsaťnásobok sumy životného minima v posudzovanom období predstavuje sumu 4.361,20 eur
( 218,06 eur x 20).

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Predmetom konania je určenie výšky výživného otcovi k mal. dieťaťu na čas do rozvodu, konkrétne
na obdobie od 07.02.2022 do 06.04.2022. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania
prezentovaných matkou jednak v tomto konaní sp. zn. 68P/24/2022 ako aj v rozvodovom konaní

vedenom pod sp. zn. 61P/196/2021, ktoré vzájomne porovnával a vyhodnocoval, ďalej výpismi z
obchodného registra, ako i ostatnými vyššie uvádzanými listinami.

26. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby
oprávneného ( H.. X.) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca) a to za

obdobie od 07.02.2022, kedy matka doručila súdu návrh na určenie výživného, lebo objektívne ničím
podstatným nepreukázala dôvod, ktorý by jej brániť podať si návrh na súd skôr, hlavne ak žiadala
výživné spätne od 1.10.2021, pritom deklarovala, že od tohto času jej otec nemal platiť výživné na
maloletú. Rozsudok o rozvode rodičov mal. X. a úprave rodičovských práv a povinností rodičov k
maloletej na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2022. V posudzovanom období február

až apríl 2022 otec na dcéru výživné posielal, ale nie vždy v sume 500 eur, ako sám navrhoval pri
rozvode. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletých detí je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, „pomerná“ časť nákladov za bývanie, poplatky za
lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.Možnostiaschopnostipovinného,tedarodiča,naktoréhosú detivýživouodkázané,súdanéjednakjeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa

v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť
na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď.
Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.

27. Súd skúmal potreby maloletej v posudzovanom období, ktorá bola zdravá, navštevovala základnú
školu, chystala sa študovať na strednú školu, mala zvýšené výdavky na vzdelávanie, stravu, oblečenie,
hygienické potreby. Na druhej strane súd skúmal majetkové pomery rodičov, možnosti a zárobkové
schopnosti rodičov a bol nútený vykonať dokazovanie aj obsahom rozvodového spisu, lebo v tomto
konaní bol otec pasívny. Matka riadne preukázala svoje mesačné príjmy, pritom zabezpečovala aj

každodennú starostlivosť o dieťaťa vrátane vplývania na jej výchovu, platila bývanie. Otec svoje
majetkové pomery v tomto konaní nepreukázal a to aj napriek tomu, že ho súd ako rodiča
majúceho príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu vyzval preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Súd

mal z rozvodového spisu zistené, že tam otec deklaroval mesačné netto príjmy X.XXX U., napriek
vlastníckeho podielu na rodinnom dome býval v podnájme s priateľkou a byt bol prenajatý na jeho firmu.
V rozvodovom konaní otec sám navrhoval mesačné výživné na mal. X. v sume 500 eur. Súd je toho
názoru, že pokiaľ otec poznajúc svoje reálne skutočné príjmy a výdavky sám navrhol takúto sumu
výživného, bol schopný sumu v tom čase platiť a preto nebol ani dôvod určovať nižšie výživné, keďže

aj matka takúto sumu pre dieťa požadovala.

28. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že pokiaľ sám otec navrhol výživné na dcéru
na čas po rozvode po 500 eur mesačne, nič mu nebráni doplatiť na dcéru výživné aj za predchádzajúce
tri mesiace pred rozvodom manželstva, kedy mal tie isté majetkové a zárobkové pomery ako v čase

podania návrhu na rozvod tak aj v čase vyhlásenia rozsudku o rozvode. Druhým dôvodom, prečo si
súd ustálil takúto výšku výživného 500 eur je aj ten fakt, že v zmysle § 63 ods. 1 veta druhá Zákona
o rodine si otec nesplnil povinnosť danú § 63 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Z tohto dôvodu sa
všeobecne predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima, t.j. 4.361,20 eur (viď bod 21., 21.1. odôvodnenia tohto rozsudku).

.
29. Súd mal preukázané, že otec poslal na výživu mal. X. v posudzovanom období výživné v februári
2022 v sume 300 eur, v marci 2022 v sume 350 eur a v apríly 2022 sumu 500 eur. Otcovi vznikol
celkový nedoplatok za obdobie od 07.02.2022 do 06.04.2022 v sume 300 eur, ktorú sumu súd vypočítal
nasledovne: 1) za obdobie 07.02.2022 až 28.02.2022, t.j. 21 dní mu vznikol nedoplatok 150 eur, lebo

otec mal zaplatiť 375 eur ( 21 dní /28 dní x 500 eur/, ale zaplatil 225 eur / 21 dní /28 dní x 300 eur/, t.j.
375 - 225 = 150 eur; 2/ za mesiac marec mal zaplatiť 500 eur, zaplatil 350 eur, tým vznikol nedoplatok
150 eur; 3/ za apríl 2022 zaplatil 500 eur, teda aj za obdobie 01.04.2022 až 06.04.2022 zaplatil pomernú
časť z 500 eur.

29.1. Súduložilotcovipovinnosťzaplatiťnedoplatokjednorázovovovšeobecnejparičnej lehote3dniod
právoplatnostitohtorozsudku,lebootecsanapojednávanieaninedostavil,nežiadalpovoliťmuprípadný
vzniknutý nedoplatok splácať v splátkach, bol v konaní absolútne pasívny. Otec by si mal uvedomiť,
že výživné na maloletú dcéru má prednosť pred akýmikoľvek jeho výdavkami či už v súkromnej alebo
podnikateľskej sfére, či pôžitkami ako sú príklad dovolenky, tobôž pred platbou prenájmu v byte, v ktorom

býva so svojou terajšou partnerkou. Súd len dodáva, že pokiaľ otec sám navrhol v návrhu na rozvod
výživné pre dcéru po 500 eur, tak očakával, že aj sám dobrovoľne predmetnú sumu dcére začne platiť.
30. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.