Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. december 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/162/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122011038
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122011038.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Jozefa Janíka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. decembra 2022
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného T. S., nar.
XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Z. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad
Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37PP/300/2022 zo dňa 12.10.2022

a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 66 ods.
1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. sa návrh odsúdeného T. S. o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/195/2016
zo dňa 20.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/49/2018 zo dňa
24.10.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/195/2016 zo dňa 07.07.2021 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/88/2021 zo dňa 05.10.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/195/2016 zo dňa 20.11.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/49/2018 zo dňa 24.10.2018 bol T. S. odsúdený pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. (teda so zbraňou) na trest odňatia slobody vo výmere 18

mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/195/2016 zo dňa 07.07.2021 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/88/2021 zo dňa 05.10.2021 bolo následne rozhodnuté tak, že
odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe vyššie uvedeného podmienečného odsúdenia a trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený T. S. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a), ods.
2 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Podľa § 68 ods.
1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov a súčasne bol nad ním nariadený probačný
dohľad na 2 roky a zároveň mu bola uložená v čase probačného dohľadu aj povinnosť podľa § 51 ods. 4
písm. k) Tr. zák. spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote prokurátor
sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

V jej písomných dôvodoch uviedol, že so splnením prvej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie sa dá súhlasiť, avšak nedá sa súhlasiť so záverom o splnení ďalších dvoch materiálnych
podmienok. Opierajúc sa o hodnotenie ústavu na výkon trestu odsúdený vykonával svoj doterajší trest

čiastočne v súlade s pravidlami a stanovami ústavu, avšak ústav odsúdenému vytýkal iba čiastočne
kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Taktiež je potrebné uviesť, že resocializačná prognóza uodsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.
Čo sa týka programu zaobchádzania, v bode edukácia ho odsúdený plní iba čiastočne vzhľadom na už
spomenutý čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, ďalej v bode zaraďovania do práce tiež

iba čiastočne kvôli špekulatívnemu vyberaniu si práce, ktorú chce robiť a v bode aktivity voľného času
rovnako iba čiastočne, nakoľko voľný čas trávi pasívne. Odsúdený bol naviac opakovane súdne trestaný
a preto nie je daná záruka, že prepustením na slobodu bude viesť riadny život. Z hodnotenia ústavu
na výkon trestu vyplýva, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie, ktoré ani neodporučil. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194

ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a aby uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom obhajkyne. Uviedol, že so
sťažnosťou prokurátora sa nestotožňuje a nesúhlasí s tvrdeniami prokurátora, že prvoradým kritériom na
rozhodnutie o podmienečnom prepustení je hodnotenie ústavu. Keby tomu tak malo byť, zákonodarca
by nepožadoval, aby sa vec prejednala na verejnom zasadnutí. Závery uvedené v hodnotení ústavu

treba vždy kriticky preveriť, najmä ak obsahujú protichodné tvrdenia, prípadne vyčítajú odsúdenému
nedostatky, ktoré v skutočnosti nedostatkami ako takými ani nie sú (pasívne trávenie času, snaha lepšie
sa zamestnať a pod.). Súd prvého stupňa zobral do úvahy aj preukázanú zlú životnú situáciu jeho
rodiny, ktorá je na ňom existenčne závislá. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že pred nástupom
do výkonu trestu odňatia trestu slobody riadne pracoval a zabezpečoval potreby svojej početnej rodiny

ako jediný živiteľ. Nemožno mať preto pochýb, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa
riadne zamestná a bude viest riadny život, aby zabezpečil svoju rodinu. Tvrdenie ústavu o tom, že má len
čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti sa ukázalo ako nepravdivé. Na verejnom zasadnutí
pred súdom vyjadril ľútosť nad spáchaným skutkom ako aj pocit viny, že jeho rodina z dôvodu jeho
neuváženého konania najviac trpí. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie riadne, podrobne

vypočul odsúdeného a zameral sa na sporné body uvedené v hodnotení ústavu. Súd prvého stupňa sa
v odôvodnení uznesenia riadne, logicky, presvedčivo a zároveň vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými
podmienkami pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Napadnuté uznesenie
spĺňa všetky predpoklady na riadne odôvodnenie rozhodnutia a je vecne správne. Navrhol preto, aby
krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora v celom rozsahu zamietol ako

nedôvodnú.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonanie,ktoréimpredchádzaloa
takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal
so všetkými skutočnosťami dôležitými pre svoje rozhodnutie.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom

zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa v prítomnosti ustanovenej
obhajkyne k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje
podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa zaoberal zákonnými

podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho
názoru len v tom, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu
odňatia slobody (1/2).

Krajský súd sa ale nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného sú splnené

aj obidve materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho života na
slobode.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke
pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal

právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložilsúd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom
plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj

pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva
na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že
polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú

predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej trestnej

činnosti, keď síce skutok priznáva, ale zdôvodňuje ho tým, že sa pred poškodeným bránil, čo vyplýva
najmä z psychologického vyšetrenia, ako aj z pedagogickej dokumentácie. Krajský súd k tomuto uvádza,
že takýto „jeho postoj“ nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky
ani po vykonaní väčšej časti uloženého trestu odňatia slobody dostatočne neuvedomuje (nepripúšťa).

Zároveň krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy, pričom krajský súd nezistil
skutočnosti, ktoré by takéto konštatovanie uvedené v hodnotení ústavu na výkon trestu akokoľvek
spochybňovali.

Taktiež doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno hodnotiť len ako „priemerný,“
nesvedčiaci o jeho polepšení. Aby mohol byť takýto záver opačný, musel by „pred súdom stáť iný
človek, s iným hodnotením.“ V hodnotení ústavu na výkon trestu sa totiž konštatuje, že u odsúdeného
sa prejavuje špekulatívne správanie, nakoľko má záujem byť pracovne zaradený, ale má tendenciu si
prácu vyberať. Na uvedenom závere nemení nič to, že odsúdený bol počas doterajšieho výkonu trestu

odňatia slobody jedenkrát disciplinárne odmenený.

Krajský súd uvádza, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn takých
aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa Zák.
č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,

dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu
a pozitívny vzťah k rodine. Na splnenie takéhoto účelu sa na odsúdeného vypracúva program
zaobchádzania, ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného
podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu
trestu.

Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti
trestu. V prípade odsúdeného T. S. je ale potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkon
trestu ciele programu zaobchádzania plní čiastočne až v 3 oblastiach - v časti edukácia (z dôvodu
čiastočne kritického postoja k svojej trestnej činnosti), v časti zaraďovanie do práce (neprejavuje záujem

o pracovné zaradenie v rámci ústavu) a v časti aktivity voľného času (svoj voľný čas využíva pasívnym
spôsobom).

Možno uzavrieť, že doterajší výkon trestu odňatia slobody nemal na odsúdeného dostatočné výchovné
pôsobenie a odsúdený v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody dostatočne nepreukázal

schopnosť viesť riadny život.Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky krajský súd uvádza, že ak súd nezistí
„polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že by po podmienečnom
prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka).

Krajský súd ďalej v prípade druhej materiálnej podmienky pripomína, že zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie alebo za dobrú prácu
vo výkone trestu odňatia slobody bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na
slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je na

mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam,
je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie
otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou
mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné

považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného T. S. za podstatne sťaženú. Takýto záver vyplynul pre krajský
súd z vyhodnotenia osoby odsúdeného, ako aj charakteru a spôsobu trestnej činnosti, pre ktorú sa
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

U odsúdeného ide o tzv. špeciálneho recidivistu, ktorý sa totožnej trestnej činnosti (výtržníctva) dopustil
doposiaľ už štyrikrát, a to dokonca aj na blízkej osobe - družke Z. S. (viď odsúdenie Okresným súdom
Prievidza sp. zn. 1T/7/2020). V spojitosti s touto trestnou činnosťou je potrebné uviesť aj to, že sa
v minulosti dopustil už aj zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, teda konal protiprávne voči

inej osobe. Nemenej významnou skutočnosťou je to, že odsúdený už bol v minulosti podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ale následne mu bol nariadený výkon zvyšku trestu, pričom
jeden z týchto trestov odňatia slobody mu bol pôvodne uložený ako trest podmienečný. Aj v prípade
aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody uloženého mu pre úmyselný prečin výtržníctva mu bol
najskôr uložený podmienečný trest odňatia slobody, avšak v priebehu skúšobnej doby sa opäť dopustil

tohto prečinu (ako aj ďalších dvoch úmyselných trestných činov) a bol mu nariadený výkon trestu odňatia
slobody. Napriek tomu, že odsúdený sa v ďalších 3 skorších podmienečných odsúdeniach osvedčil
v určených skúšobných dobách, tak vyššie uvedené zistenia jednoznačne svedčia o tom, že účel trestu
u odsúdeného T. S. zjavne plní len nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je schopný mu zabrániť
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, keď len „hrozba“ výkonu trestu odňatia slobody je nedostatočná.

Aj preto sa krajský súd stotožnil so záverom uvedeným v hodnotení ústavu na výkon trestu, že u
odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá.
Predchádzajúci spôsob života odsúdeného a priebeh doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody tak
podľa názoru krajského súdu nedávajú dostatočnú záruku, že protiprávne konanie odsúdeného sa už

nebude opakovať. Preto sa krajskému súdu javí riziko recidívy odsúdeného ako veľmi pravdepodobné.
Odsúdeného možno charakterizovať totiž ako osobu so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať
ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného

a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený vykonal v celosti tak, ako to
navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu (so zohľadnením skutočnosti, že odsúdený už nebude môcť
do skončenia výkonu trestu odňatia slobody účinne navrhnúť svoje podmienečné prepustenie - § 415
ods. 1 Tr. por.).

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.