Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/136/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010063
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6922010063.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a
sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, v trestnej veci obžalovaného G. N., pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí
konanom dňa 13. decembra 2022 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/13/2022 zo dňa 09. augusta 2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/13/2022 zo dňa 09. 08. 2022 bol obžalovaný
G. N. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu
spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 16. 07. 2018 v čase od 07.40 h do 08.00 h prišiel do prevádzky zmenárne v
H. XXX, okres G. U., podnikateľa vystupujúceho pod obchodným menom G. G., IČO: 40 729 044, s
miestom podnikania XXX XX I. XX, okres G. U., kde požadoval zameniť sumu 4.000 € a s obsluhou
zmenárne dohodol kurz 324,00 HUF/1,00 €, následne si pracovníčka zmenárne odčítala 1.296.000,00
HUF a prevzala ich, medzitým vybavila ďalšieho zákazníka a následne obvinenému vyložila na pult

bankovky v nasledujúcich počtoch: 98 kusov v hodnote po 100,00 €, 1 kus v hodnote po 200,00 €, 500
kusov v hodnote po 50,00 €, 200 kusov v hodnote po 20,00 €, 100 kusov v hodnote po 10,00 €, teda
omylom mu vydala bankovky spolu v hodnote 40.000,00 €, kde ich spočiatku začali spolu prepočítavať
postupne od najvyššej nominálnej hodnoty, ale bankovky už všetky neprepočítali, nakoľko obvinený
uviedol, že sa ponáhľa, zobral bankovky a odišiel zo zmenárne preč, čím takto svojim konaním spôsobil
podnikateľovi vystupujúcemu pod obchodným menom G. G. škodu vo výške 36.000 €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného G. G. s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní intervenujúci

prokurátor,ktoréneskôrpísomneodôvodnilvpodstatetým,žesrozhodnutímokresnéhosúdunesúhlasí.
Poukázal na výpoveď obžalovaného, ktorý až na hlavnom pojednávaní uviedol, že po odchode zo
zmenárne sa v neďalekej obci so svojím vozidlom - ťahačom značky Scania sivej farby s pripojeným
návesom otočil, lebo zaregistroval poruchu na kontrolke batérie tohto ťahača. V úvode prípravného
konania najprv popieral svoju prítomnosť v predmetnej zmenárni v čase spáchania skutku, čo potvrdil
svojou výpoveďou aj poškodený G. G., ktorý s obžalovaným telefonoval ešte v tej istý deň po spáchaní

skutku, kedy aj jemu obžalovaný poprel prítomnosť v predmetnej zmenárni. Z tohto dôvodu bola so
svedkyňou Q. H. vykonaná rekognícia, ktorá už vzhľadom na priznanie obžalovaného, že v daný deňbol v zmenárni, stratila relevanciu. Prítomnosť obžalovaného v zmenárni potvrdili aj kamerové záznamy,
z ktorých je zrejmé, že do zmenárne vošiel v čase 07:15 h a odišiel o 07:50 h. Z ďalšieho kamerového
záznamu z obce Kráľ vyplýva, že sa v obci o 08:02 h s kamiónom otočil a smeroval späť do Maďarska.

Ďalej uviedol, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje výpoveď svedkyne Q. H. a poškodeného
G. G., ktoré odcitoval v podanom odvolaní, pričom výpoveď svedkyne H. na hlavnom pojednávaní sa
zhoduje nielen v podstatných skutočnostiach, ale aj v jednotlivých konkrétnostiach s jej výpoveďou z
prípravného konania, ako aj s obsahom zápisnice o trestnom oznámení. To isté možno skonštatovať
aj ohľadom výpovedí poškodeného G.. Záverom uviedol, že skutočnosť, že po vykonaní transakcie,

ktorá je predmetom tohto trestného konania, nebolo o nej vystavené písomné potvrdenie, ozrejmili na
hlavnom pojednávaní tak obžalovaný, ako aj poškodený, ktorí zhodne uviedli, že pred spáchaním skutku
mali obaja voči sebe navzájom korektné a dobré obchodné vzťahy, založené na vzájomnej dôvere
približne 10 rokov a aj z toho dôvodu predmetná zmenáreň ani v minulosti nevydávala obžalovanému
písomné potvrdenia o vykonaných predchádzajúcich transakciách ohľadom zamenenia HUF na Eurá.
Vzhľadom na uvedené bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný

trestne stíhaný, sa stal, vykazuje znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, z ktorého mal byť obžalovaný uznaný vinným. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním

zo dňa 10. 11. 2022, v ktorom v podstate uviedol, že podané odvolanie nespĺňa náležitosti v zmysle § 311
ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, pretože vo svojom obsahu je len popisom hlavného pojednávania,
avšak nie sú v ňom uvedené žiadne chyby alebo nedostatky, ktoré by bolo možné považovať
za pochybenia pri rozhodovaní súdom prvého stupňa. Predmetné odvolanie obsahuje nepravdivé
konštatovaniaaskutočnosti,apráveopakjepravdouanapadnutýrozsudokjevecnesprávnyazákonný.

Závery rozsudku, ako aj samotné rozhodnutie, vyplynulo z dostatočne vykonaného dokazovania súdom
prvého stupňa. Nikým a ani žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že mal neoprávnene
zobrať sumu vo výške 40.000,-Eur od svedkyne H.. Poukázal na to, že svedkyňa na otázky obhajcu
nevedela uviesť, resp. ustáliť, koľko finančných prostriedkov a v akej nominálnej hodnote prevzala
od svojho zaťa - poškodeného v deň jeho odchodu na dovolenku. Svedkyňa rovnako tak nevedela

uviesť, aké hotovostné finančné prostriedky mala mať v inkriminovaný deň. Potvrdila, že žiaden doklad
o zmene akýchkoľvek finančných prostriedkov nevydala a ani nebola schopná takéto potvrdenie vydať,
a to ja napriek skutočnosti, že Ministerstvo financií SR ukladá povinnosť vydať doklad pri zmenárenskej
činnosti pri zmene finančných prostriedkov vo výške nad sumu 1.000,- Eur. Svedkyňa, ako aj poškodený
zhodne potvrdili, že o odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov medzi nimi dvomi nebol vyhotovený

žiadny doklad, ktorý by mal nasvedčovať, že v pokladni zmenárne by malo byť 50.000,- Eur, resp.
že toľko finančných prostriedkov odovzdal poškodený svedkyni H.. Taktiež nevedela ustáliť ani koľko
finančných prostriedkov a v akej nominálnej hodnote sa nachádzalo v trezore zmenárne. Nevedela
uviesť, resp. potvrdiť, či sa robili denné uzávierky, z ktorých by bolo možné zistiť, aké boli zostatky pri
dennej činnosti zmenárne v ten ktorý deň. Svedkyňa sama priznala, že v čase zmenárenskej činnosti

v zmenárni obslúžila veľké množstvo zákazníkov. Na otázku obhajoby, akú výšku hotovosti svedkyni
odovzdal poškodený, nevedel poškodený uviesť, koľko finančných prostriedkov v eurách a vo forintoch
odovzdal svedkyni a koľko finančných prostriedkov v eurách a vo forintoch bolo v trezore zmenárne.
Preto konštatovanie odvolateľa, že obžalovaný je zo správania skutku tiež čiastočne usvedčovaný aj
výpoveďou poškodeného nemožno hodnotiť ako dôkaz z dôvodu, že tento dôkaz ani poškodený, ani

vedkyňa H., ani odvolateľ hodnoverne nepreukázali. Rovnako takto možno hodnotiť aj konštatovanie
odvolateľa, že v danom čase bol každé ráno zrejmý stav v pokladni na základe dennej uzávierky,
pričom svedkyňa H. sama uviedla, že uzávierku nerobila. Poškodený a ani odvolateľ dôkazy, ktoré
by potvrdzovali takéto tvrdenia, nepredložili ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní.
Podľa jeho názoru teda ani odvolateľ, ani poškodený neuniesli dôkazné bremeno, boli v dôkaznej

núdzi a súd na základe toho zákonne použil zásadu in dubio pro reo a v celom rozsahu ho oslobodil
spod obžaloby. Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora v celom rozsahu zamietol ako
nezákonné, neodôvodnené a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný
v celom rozsahu potvrdil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj splnomocnenec poškodeného G. G., ktorý v podstate
uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením odvolania okresného prokurátora, a podľa jeho názoru
výrok napadnutého rozsudku nie je v súlade so skutkovým stavom, odporuje materiálnej pravde a
toto rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že v trestnom spise je dostatok dôkazov, nazáklade ktorých súd mohol a mal uznať vinu obžalovaného, a to aj s poukazom na okolnosť, že
okrem hmotnoprávnych dôkazov konanie netrpelo ani žiadnou procesnou vadou, ktorou by bolo
zmarené vykonanie a vyhodnotenie usvedčujúcich dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je okrem iného

založené na nesprávnom právnom posúdení skutku, ktorý jednoznačne favorizoval obžalovaného na
úkor poškodenej strany, a to napriek tomu, že svedkyňa Q. H., na rozdiel od obžalovaného, od samého
začiatku trestného stíhania podrobne popísala celý priebeh skutku, obsah výpovedí nemenila a dokonca
veľmi podrobne vedela uviesť aj nominálne hodnoty bankoviek v celkovej hodnote 40.000,- Eur, ktoré
omylom odovzdala obžalovanému. Ďalej uviedol, že svedkyňa H., ako aj poškodený G. zhodne uviedli,

že ide o rodinný vzťah, a jeho svokra ho v zmenárni v prípade potreby bežne zastupuje, nepovažujú
za potrebné navzájom si písomne potvrdzovať prevzatie finančnej hotovosti do pokladne zmenárne.
Poškodený potom, ako mu volala svokra čo sa stalo v zmenárni, podľa jej opisu hneď telefonicky
kontaktoval práve obžalovaného ako dlhoročného klienta, a ten poprel, že bol v zmenárni. Obžalovaný v
prípravnom konaní najprv popieral, následne však zrejme pod ťarchou dôkazov pripustil, že v zmenárni
bol, ale že prevzal 4.000,- Eur. Podľa jeho názoru pravdivosť výpovede svedkyne H. potvrdzujú aj

kamerové záznamy, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný skutočne v zmenárni bol, ako aj to, že sa v
následne v obci Kráľ s kamiónom otočil a smeroval späť do Maďarska, pričom jeho odôvodnenie, že to
bolo kvôli poruche na ťahači, považuje za účelové. Obžalovaný teda svojim konaním naplnil objektívnu
a subjektívnu stránku zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, preto
navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na

nové prejednanie a rozhodnutie, a aby zaviazal okresný súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku na
náhradu škody vo výške 36.000,- Eur.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie dňa 13. 12. 2022 v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku v
neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne a

včas a písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podaného
odvolania, na ktoré v plnom rozsahu poukázal, a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k
odvolaniu okresného prokurátora a navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie
okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Splnomocnenkyňa poškodeného na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje, aby krajský súd zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu a poškodenému priznal nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s
obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a prípadného trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sav ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, najmä vo vzťahu k výroku
o vine. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 3 - 5), s ktorým
sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na odvolacie dôvody okresného
prokurátora, krajský súd konštatuje, že na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a
nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z

jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine
môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve
skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej
alebo druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka -
poškodeného k obžalovanému, teda či svedok s obžalovaným je v príbuzenskom vzťahu, resp.

(ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo
nadriadenosti.Taktiežjepotrebnéprihliadaťnaexistenciuvlastného(častohmotného)záujmusvedkana
výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce,
či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným), ktoré by mohli mať na
výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,

postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá
skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom
bola výpoveď svedkyne Eleny H., pričom poškodený G. G. bol v čase spáchania skutku v Chorvátsku

a o všetkých okolnostiach jeho spáchania sa dozvedel len sprostredkovane od svedkyne H., svojej
svokry. Z vykonaného dokazovania napokon vyplynul záver, že obžalovaný bol skutočne v inkriminovaný
deň v zmenárni, poprel však, že by od svedkyne prevzal sumu 40.000,- Eur namiesto 4.000,- Eur.
V tejto súvislosti však aj krajský súd musí konštatovať, že prokurátor v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, pretože nebol vykonaný ani jeden dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom preukázal či už

výšku finančnej hotovosti, ktorú poškodený pred odchodom na dovolenku odovzdal svedkyni H., alebo
výškufinančnejhotovosti,ktorásadňa16.07.2018malanachádzaťvzmenárni(čiužvpokladni,alebov
trezore), keďže o týchto finančných transakciách neexistuje žiadny písomný doklad. Taktiež v rozpore so
zákonom nebol pri prejednávanej zmenárenskej transakcii vydaný žiadny doklad, a to napriek tomu, že
Ministerstvo financií SR ukladá povinnosť vydať doklad pri zmenárenskej činnosti pri zmene finančných

prostriedkov vo výške nad sumu 1.000,- Eur. Všetky tvrdenia svedkyne H. o tom, že obžalovanému
vydala namiesto 4.000,- Eur omylom 40.000,- Eur, tak vzhľadom na absenciu akéhokoľvek dôkazu,
ostávajú v rovine nepreukázaných tvrdení, ktoré v žiadnom prípade nemôžu slúžiť ako podklad pre
uznanie viny obžalovaného zo žalovaného trestného činu, a to napriek tomu, že svedkyňa vedela
opakovane presne uviesť nominálne hodnoty jednotlivých bankoviek, ktoré mala omylom obžalovanému

vydať. Samotná svedkyňa pritom potvrdila, že v zmenárni nevykonávala denné uzávierky, pričom počas
jej pôsobenia v zmenárni v čase neprítomnosti poškodeného vybavila množstvo zákazníkov. Vzhľadom
na absenciu akéhokoľvek dôkazu vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré sa mali v deň skutku
nachádzať v zmenárni, nebolo možné verifikovať výpoveď svedkyne H., ani verifikovať ďalšie tvrdenie,
že poškodený mal pred odchodom nechať svedkyni hotovosť vo celkovej výške 50.000,- Eur. A napokon

skutočnosť, že obžalovaný sa pár minút po tom, ako odišiel zo zmenárne, v neďalekej obci Kráľ so
svojím kamiónom otočil z dôvodu, že na prístrojovej doske mu signalizovalo poruchu ťahača, nemôže
byť taktiež podkladom pre uznanie jeho viny, aj keď takúto obhajobu uviedol až na hlavnom pojednávaní.

Záverom je teda možné zhrnúť, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy

dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Pretookresný súd v tomto prípade, rešpektujúc zásadu in dubio pro reo, nemal inú možnosť, ako oslobodiť
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.