Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. jún 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118365067
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:6118365067.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: DRB s.r.o., IČO: 48

135 437, Medveďovej 17, 851 04 Bratislava, zast.: Barger Prekop s.r.o., IČO: 36 869 724, Mostová 2,
811 02 Bratislava, proti žalovanej: O., zast.: J., o zaplatenie 2.250,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť sumu 2.250,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 06.12.2017 do zaplatenia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa 31.10.2018 sa
žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.250,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne od 06.12.2017 do zaplatenia, a to titulom vrátenia zábezpeky zloženej podľa uzavretej Zmluvy
o nájme. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.10.2015 uzavrel ako nájomca so žalovanou
ako prenajímateľom Zmluvu o nájme rodinného domu (ďalej len „Zmluva o nájme“ alebo „Nájomná
zmluva“), ktorej predmetom bol rodinný dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na pozemku
s parc. č. XXX/X., zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie P. (ďalej len „predmet
nájmu“). Žalobca v súlade s ust. čl. III ods. 3.5 Zmluvy o nájme zložil v deň uzavretia Zmluvy o nájme
do rúk žalovanej peňažnú zábezpeku vo výške 2.250,00 Eur („zábezpeka“), čo žalovaná potvrdila

vystavením príjmového pokladničného dokladu. Dňa 30.11.2017 došlo k ukončeniu Zmluvy o nájme na
základe písomnej Dohody o skončení nájomného vzťahu zo dňa 04.09.2017 uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou. V deň skončenia nájmu odovzdal žalobca žalovanej predmet nájmu bez akýchkoľvek škôd
na ňom, jeho príslušenstve či vybavení a žalovaná ho prevzala bez akýchkoľvek námietok a výhrad,
nepredložilavšak,anásledneaninedoručilažalobcovipreberacíprotokolkodovzdaniupredmetunájmu.
Podľa Zmluvy o nájme platí, že ak nenastane žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala žalovanú započítať
si vcelku alebo čiastočne svoj nárok podľa Zmluvy o nájme oproti nároku žalobcu, je žalovaná povinná

vrátiť zábezpeku žalobcovi, a to najneskôr do piatich dní od protokolárneho odovzdania predmetu
nájmu. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie zábezpeky písomnou výzvou zo dňa 10.01.2018, na
ktorú žalovaná reagovala listom zo dňa 31.01.2018, ktorým uznala existenciu pohľadávky žalobcu na
vráteniezábezpeky,potvrdila,ževnadväznostinaukončenieZmluvyonájmežalobcaodovzdalpredmet
nájmu žalovanej, resp. že ho ona prevzala, ale spochybnila splatnosť pohľadávky žalobcu s poukazom
na nevyhotovenie odovzdávacieho protokolu a napokon uviedla, že „vykonáva zápočet“ pohľadávky
žalobcu na vrátenie zábezpeky voči údajnej pohľadávke žalovanej vo výške 6.173,08 Eur. Žalobca má

však za to, že údajná pohľadávka žalovanej je fiktívna, nikdy sa nemohla stať splatnou a započítací
prejav urobila žalovaná spôsobom, aký nie je právne dovolený. Žalovaná ničím nepreukázala tvrdené
nároky, najmä nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom nasvedčovali, že jej údajná
pohľadávka mala vzniknúť, keď jediným dokladom je zoznam fiktívnych, ničím nepreukázaných nárokovspísaný žalovanou, ktorý obsahuje napr. aj položku 20,- Eur za hľadanie poklopu od studne na záhrade.
Žalovaná nikdy nepožiadala žalobcu podľa § 563 Občianskeho zákonníka o zaplatenie jej údajnej
pohľadávky, ktorá (okrem toho že je fiktívna) sa z tohto dôvodu nikdy nemohla stať splatnou. Navyše, aj

keby žalovaná v liste zo dňa 31.01.2018 požiadala žalobcu o zaplatenie pohľadávky, tá by bola splatná
podľa § 563 Občianskeho zákonníka až dňom nasledujúcim po doručení takej žiadosti. Teda v okamihu,
keď mal byť prejav započítania žalovanou urobený, nemohla byť jej údajná pohľadávka ešte splatná
a teda spôsobilá na započítanie v zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Inými slovami, nie je
možné uskutočniť započítanie súčasne s výzvou na zaplatenie z dôvodu, že splatnosť dlhu nastáva

až nasledujúci deň po uskutočnení výzvy (rovnaký názor zastáva aj početná judikatúra napr. KS KE
9Co/174/2017;ÚSČRIII.ÚS3009/2012;NSČR29Odo204/2003,R64/2006;NSČR26Cdo3662/2012;
NS ČR 33Cdo 4561/2011; NS ČR 33Odo 1642/2006; NS ČR 25Cdo 1012/2001). Žalobca sa listom zo
dňa 05.04.2018 vyjadril k odpovedi žalovanej, kde jej údajný nárok poprel a opätovne vyzval žalovanú na
vrátenie zábezpeky. Žalovaná zábezpeku žalobcovi doposiaľ nevrátila. Žalobca napokon poukázal na
skutočnosť, že žalovaná prevzala predmet nájmu ku dňu skončenia bez výhrad a o jej údajnom nároku

informovala žalobcu až po márnych výzvach žalobcu na vrátenie zábezpeky - niekoľko mesiacov pod
dni skončenia nájmu. Žalobca navyše nemal odo dňa skončenia prístup k predmetu nájmu.

2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 33Up/924/2018 zo dňa 22.11.2018, proti ktorému
doručila žalovaná včas odôvodnený odpor. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom

konaní bol podaním odporu platobný rozkaz zrušený. Keďže žalobca následne na výzvu súdu navrhol
pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, vec bola postúpená na tunajší súd.

3. Žalovaná v odpore potvrdila skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku a trvania nájomného vzťahu
medzi stranami, ako aj skutočnosť, že žalobca jej zaplatil zábezpeku vo výške 2.250,00 Eur. Poukázala

naskutočnosť,žežalobcadalvNájomnejzmluvesúhlassozapočítanímzábezpekynaprípadnéškodya
nedoplatky.Žalovanásiprotizábezpekelistomzodňa31.01.2018uplatnilazapočítaniesvojhonárokuna
náhradu škody, ktorú vyčíslila na 6.173,08 Eur. Započítaním boli splnené podmienky ustanovenia § 580
Občianskehozákonníka,akoajzmyseldohodyúčastníkovopoužitízábezpekyvNájomnejzmluve.Ideo
protipohľadávkyfinančnéhocharakteru,ktoréobebolizročnévčasezápočtu.Záväzokzozodpovednosti

za škodu nie je zmluvným záväzkom a jeho splatnosť nastáva vznikom škody a zodpovednosťou škodcu
za spôsobenú škodu. V odpore žalovaná opakovane vyzvala žalobcu, aby jej nahradil spôsobenú škodu
vo výške 6.173,08 Eur, zopakovala aj započítanie pohľadávky na náhradu škody proti nároku žalobcu
na vrátenie zábezpeky s príslušenstvom.

4. Žalovaná dňa 14.12.2018 doručila súdu doplnenie odporu proti platobnému rozkazu, ktorého prílohou
boli okrem iného vypracované elaboráty škôd spôsobených na predmete nájmu žalobcom (tieto
elaboráty považuje súd za skutkové tvrdenia žalovanej, nie za listinný dôkaz). Poukázala tiež na
skutočnosť, že medzi ňou a žalobcom prebehla SMS komunikácia zo dňa 05.12.2017, z ktorej vyplýva,
že jej neboli odovzdané kľúče od predmetu nájmu. Pokiaľ ide o vyčíslenie škôd, uviedla žalovaná, že

jej vznikli škody vo výške:

· 30,00 Eur, a to z dôvodu, že nájomníčka bez súhlasu žalovanej vyhodila zánovnú umývačku riadu a
pri ukončení nájomného vzťahu jej namiesto pôvodnej umývačky vrátila nejakú inú, staršiu a nefunkčnú.
Žalovaná bola nútená vykonať diagnostiku umývačky, čo ju stálo 30,00 Eur. Ďalších 247,45 Eur si voči

žalobcovi uplatňuje ako polovicu hodnoty novej umývačky riadu, ktorú následne zakúpila.
· 202,38 Eur z dôvodu nutnosti opravy poškodených roliet, žalúzií a sieťok proti hmyzu. Ďalších 200,00
Eur si uplatnila ako náhradu polovice nákladov vynaložených na výmenu rolety v jedálni a kuchyni, ktoré
boli nájomníčkou zničené neodborným zaobchádzaním a vyťahaním od slnka.
· 156,75 Eur titulom čistenia nadmerne znečistených kobercov psími chlpmi.

· 588,00 Eur titulom opravy vstupných a balkónových dverí, ktorých rámy a sklá boli poškriabané od
psov. Opravu má žalovaná v pláne objednať.
· 364,34 Eur titulom odmeny stolára za opravu tesnenia balkónových dverí zvesovaním poškodených
nájomníčkou, za strhnutie neodborne nalepených okrajových líšt na pracovnej kuchynskej doske, ako
aj za opravu digestora a zničených políc v skrinkách v kuchyni.

· 928,30 Eur ako polovica ceny za vymaľovanie predmetu nájmu po skončení nájmu, a to z dôvodu
nadmerného znečistenia stien.
· 306,00 Eur ako polovica nákladov na upratanie predmetu nájmu, a to z dôvodu jeho nadmerného
znečistenia. Ďalších 94,97 Eur si žalovaná uplatnila titulom nákupu čistiacich prostriedkov.· 16,28 Eur titulom výmeny nefunkčných a chýbajúcich žiaroviek, výmeny sitiek v umývadlách a
zakúpenie zátky v kúpeľni.
· 116,86 Eur titulom polovice ceny za opravu zdevastovanej elektrickej prípojky na čističke odpadových

vôd.
· 30,00 Eur titulom opravy odrazenej lišty okolo vane.
· 20,00 Eur titulom odmeny vyplatenej elektrikárovi za nájdenie zahrabaného poklopu do studne.
· 80,00 Eur titulom odmeny vyplatenej záhradníkovi za odstránenie psích exkrementov zo záhrady a
zahrabanie vyhĺbených jám.

· 947,50 Eur titulom nákladov na vybrúsenie a nalakovanie parkiet roztiahnutých žalobcom a na
odstránenie neodborne a bez vedomia žalovanej vykonaného zadebnenia schodov.
· 881,25 Eur titulom polovice nákladov, ktoré budú podľa cenovej kalkulácie nutné na zabezpečenie
úpravy trávnika (úprava po výkaloch, zasiatie trávy).

Ďalšia škoda žalovanej vznikla tým, že jej žalobca pri ukončení nájmu nevrátil svietidlo Iguciny, z akého

dôvodu musela žalovaná zakúpiť nové svietidlá za sumu 58,00 Eur. Ďalej jej nevrátil police z kuchyne v
hodnote 100,00 Eur, jednu stoličku v hodnote 50,00 Eur, sedací gauč a deku z detskej izby v cene 70,00
Eur, kľučku na dverách v hodnote 20,00 Eur, Laufet dosku z hornej kúpeľne v hodnote 70,00 Eur, Grohe
batériu v hodnote 50,00 Eur, 10-ročnú juku s kochlíkom v hodnote 150,00 Eur, vankúše z ratanového
kresla za 60,00 Eur, stolík zo zimnej záhrady za 20,00 Eur, sedacie kreslo za 70,00 Eur a prútený kôš

na drevo za 20,00 Eur. Nájomníčka tiež poškodila ratanové kreslo zo zimnej záhrady (škodu žalovaná
vyčíslila na 100,00 Eur), ušiak zo zimnej záhrady (škoda 100,00 Eur) a rozbila tienidlo v hornej strednej
izbe (škoda 25,00 Eur).

5. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovanej, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalovaná

nárok žalobcu nepoprela, tvrdí len, že má proti žalobcovi pohľadávku 6.173,08 Eur z titulu náhrady
škody a vykonáva zápočet tejto sumy proti pohľadávke žalobcu, uplatnenej žalobou. Keďže žalovaná
nárok žalobcu uznala, pre rozhodnutie o oprávnenosti nároku žalobcu je kľúčové posúdenie, či žalovanej
vznikla ňou tvrdená pohľadávka a či ju mohla započítať proti pohľadávke žalobcu. Žalovaná pohľadávku
žalobcu v odpore uznala čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti tým, že proti nej vykonala

započítanie, resp. uplatnila hmotnoprávnu námietku a tiež tým, že uviedla, že táto pohľadávka bola v
čase zápočtu zročná. Hmotnoprávna námietka vždy smeruje len voči dôvodne uplatnenému nároku a
strana vznášajúca hmotnoprávnu námietku uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany, ako v
komentári k Civilnému sporovému poriadku zdôrazňuje aj odborná literatúra. Údajný nárok žalovanej
považuje žalobca za neopodstatnený a účelovo vykonštruovaný v snahe vyhnúť sa vráteniu zábezpeky

žalobcovi. Žalovaná pri odovzdaní predmetu nájmu nevyhotovila preberací protokol napriek žiadosti
žalobcu. Žalobca však pri odovzdávaní Predmetu nájmu vyhotovil jeho fotografie preukazujúce, že nebol
zdevastovaný, ako tvrdí žalovaná. Predmet nájmu bol opotrebovaný už v čase uzavretia Nájomnej
zmluvy, nebol poškodený žalobcom. Viaceré z dokladov, ktoré žalovaná predložila na preukázanie jej
nároku na náhradu škody považuje žalobca za nenáležité a nezodpovedajúce nárokom žalovanej.

Napríklad cena za upratovanie vyplýva z rukou písaného vyúčtovania, pričom upratovanie malo trvať
58 pracovných hodín. Cena za údržbu záhrady mala byť podľa Nájomnej zmluvy zahrnutá v nájomnom,
preto je nenáležité požadovať od žalobcu úhradu osiatia záhrady 37,5 tonami zeminy. Žalovaná mala
prístup do predmetu nájmu po celú dobu trvania nájomného vzťahu a zabezpečovala starostlivosť o
záhradu, poplatok za čo bol v nájme zahrnutý. Žalovaná nikdy počas návštevy v predmete nájmu

nenamietala žiadne znečistenia či poškodenia, tieto mala podľa vlastných slov zisťovať až po skončení
nájmu. Pri odovzdaní predmetu nájmu síce nebol vyhotovený preberací protokol, žalovaná tu ale
nič nenamietala, neinformovala žalobcu o žiadnych vadách či škode na predmete nájmu, pričom o
týchto by musela vedieť už bezprostredne po skončení nájmu, resp. ešte za jeho trvania. Existenciu
údajnej škody však žalobcovi oznámila až v reakcii na predžalobnú výzvu na vrátenie zábezpeky.

Žalobca sa k jednotlivým údajným nárokom žalovanej na náhradu škody vyjadril aj zaslaným listom zo
dňa 05.04.2018. Uplatnenie údajného nároku a započítanie vykazujú podľa žalobcu znaky účelového
zneužitia práva. Žalovaná nijako nepreukázala, že jej vznikla škoda, v akej konkrétnej výške, že táto
bola spôsobená porušením povinnosti žalobcu a že také porušenie bolo so vznikom škody v príčinnej
súvislosti. K vyjadreniu žalobca predložil tiež chronologický prehľad skutkového stavu, v ktorom okrem

už vyššie uvedeného doplnil, že na výzvu žalovanej prevzal od nej po skončení nájmu 6 kusov čiernych
kuchynských skriniek, ktoré počas nájmu nainštaloval v predmete nájmu.6. Na výzvu súdu doručila žalovaná súdu dňa 06.05.2019 dupliku, kde uviedla, že zábezpeka 2.250,00
Eur mala jasné zmluvné určenie: mala slúžiť na vyrovnanie nedoplatkov a škôd. V tomto zmysle
vykonala žalovaná započítanie. Ak by neboli nedoplatky ani vzniknutá škoda, mal by žalobca nárok

na vrátenie celej zábezpeky. V Nájomnej zmluve žalobca vyjadril predbežný súhlas so započítaním
vzniknutých škôd. Pokiaľ žalobca vytýka žalovanej nevyhotovenie preberacieho protokolu, uviedla
žalovaná, že to bol práve žalobca, kto narušil odovzdanie predmetu nájmu, keďže neodovzdal kľúče.
Kľúče právne i fakticky symbolizujú právo užívania nehnuteľnosti a žalobca kľúče žalovanej dosiaľ
neodovzdal. V zmysle Dohody o skončení nájomného vzťahu mala byť nehnuteľnosť riadne odovzdaná

dňa 30.11.2017, žalobca sa však tohto odovzdania nezúčastnil a neodovzdal kľúče. Tým znemožnil
priame odovzdanie nehnuteľnosti z ruky do ruky s možnosťou spoločnej prehliadky a zadokumentovania
stavu nehnuteľnosti. K spísaniu dvojstranného preberacieho protokolu tak žalobca neposkytol potrebnú
súčinnosť. Splatnosť zábezpeky bola v Nájomnej zmluve dohodnutá na 5 dní od protokolárneho
odovzdania domu. Ak dom nebol protokolárne odovzdaný, nemohla nastať ani splatnosť zábezpeky.
Žalovaná sa následne ujala svojej nehnuteľnosti fakticky, vymenila zámky a následne zistila jej stav.

Žalovaná škody zistila až po skončení nájmu, počas jeho trvania neobťažovala nájomcu detailnou
kontrolou domu a pozemku. Podľa žalovanej je veľmi diskutabilné, či vôbec môže žalobca spochybňovať
započítanie, keď v Nájomnej zmluve dal žalovanej písomný súhlas na započítanie bez výhrad.

7. Žalobca doručil súdu dňa 14.01.2020 zhrňujúce vyjadrenie, v ktorom nad rámec už uvedeného doplnil,

že dňa 30.11.2017 odovzdal žalovanej predmet nájmu, ako bolo dohodnuté v Dohode o skončení, a
to v zastúpení pani Nadine Pour (v tom čase konateľky žalobcu) a pani Veroniky Zareckej, pričom
súčasne vyhotovil fotografie zachycujúce stav predmetu nájmu pri jeho odovzdaní. Ak žalovaná tvrdí,
že jej žalobca predmet nájmu neodovzdal, nie je to pravda. Aj ona samotná uvádza napríklad v liste
z 31.01.2018, že ako vlastník dom prevzala, či vo vyčíslení nároku na náhradu škody predloženom

súdu je uvedené, že tam špecifikované veci priniesla nájomníčka „tesne pred odovzdaním domu“.
Pokiaľ ide o nesplnenie podmienky protokolárneho odovzdania predmetu nájmu, a teda o nenastanie
splatnosti zábezpeky, poukázal žalobca na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého získanie
bezdôvodného obohatenia nastáva okamihom, kedy právny dôvod plnenia zanikol. V dôsledku zániku
Nájomnej zmluvy zanikol tiež právny titul držby zábezpeky, čím u žalovanej vzniklo bezdôvodné

obohatenie. Žalovaná pri odovzdaní nemala žiadne výhrady voči stavu nehnuteľnosti. Žalobca teda
riadne a včas vrátil predmet nájmu žalovanej bez akýchkoľvek škôd a žalovaná ho bez námietok v deň
skončenia nájmu prevzala. Následne žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zloženú zábezpeku,
čo ani na výzvu neučinila. Započítací prejav údajného nároku žalovanej na náhradu škody nevyvoláva
žiadne právne účinky. Žalovaná nepreukázala, že jej vznikla ňou tvrdená skutočná škoda, nepreukázala

jej výšku a, údajné porušenie povinnosti nájomcu, ani príčinnú súvislosť. Navyše žalobca poukázal na
neplatnosť oboch započítacích prejavov vykonaných žalovanou, a to z dôvodu, že prvé započítanie
(listom z 31.01.2018) vykonala žalovaná súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody. Tento nárok
však v tom čase (aj keby existoval) nebol splatný, pretože jeho splatnosť nastala až dňom nasledujúcim
po dni, v ktorom bol dlžník vyzvaný na plnenie. Keďže proti splatnej pohľadávke nemožno započítať

pohľadávku nesplatnú, nevyvoláva právny úkon započítania vykonaný žalovanou dňa 31.01.2018
právne účinky. Následne žalovaná v odpore proti doručenému platobnému rozkazu uviedla, že opakuje
zápočet, čo však taktiež nemohlo vyvolať právne účinky, pretože toto započítanie bolo vykonané po
uplynutíprekluzívnejlehoty,resp.pozánikuúdajnéhonárokužalovanej.Podľa§683ods.1Občianskeho
zákonníka predstavuje zodpovednosť nájomcu za poškodenie alebo nadmerné opotrebenie prenajatej

veci osobitný prípad zodpovednosti. V zmysle ust. § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka je prenajímateľ
oprávnený domáhať sa tohto nároku iba v lehote šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci, inak jeho
nárok zanikne. Jedná sa o prekluzívnu lehotu, v ktorej musí byť nárok uplatnený na súde. Žalobca vrátil
žalovanej predmet nájmu 30.11.2017, šesťmesačná lehota jej tak uplynula 31.08.2018. Ani druhý úkon
započítania preto nevyvoláva právne účinky.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 20.01.2020, na ktorom žalobca zotrval na
svojom návrhu a vyššie uvedených tvrdeniach. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca jej v
uzavretej Nájomnej zmluve dal svoj súhlas na použitie zábezpeky aj na náhradu žalobcom spôsobených
škôd a takto nechal na žalovanú výpočet a úhradu spôsobených škôd. Žalobca totiž dom užíval s

niekoľkými psami a bol si vedomý toho, že môžu spôsobiť na zariadení rôzne škody, pričom žalovanú
ubezpečil, že ak by sa tak stalo, môže si škody uhradiť zo zloženej zábezpeky. Značná časť škody na
dome aj psami skutočne spôsobená bola. Žalovaná uviedla, že má za to, že dosiaľ nenastala splatnosť
zábezpeky,pretoženedošlokprotokolárnemuodovzdaniupredmetunájmu.Stranysisícedohodlitermínodovzdania domu a obe sa skutočne k predmetu nájmu dostavili, žalobca tu však uviedol, že nevie nájsť
kľúče od domu, preto k odovzdaniu domu neprišlo. Kľúče žalobca žalovanej nevrátil ani následne a
žalovaná sa do domu dostala až po výmene zámkov, pričom až vtedy zistila rozsiahle škody spôsobené

žalobcom. Protokolárne odovzdanie predmetu nájmu tak bolo žalobcom zmarené. Nárok žalovanej na
náhradu škody bol splatný už v okamihu vykonania započítania.

9. Dňa 31.01.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že splatnosť záväzku
zo spôsobenej škody nastáva dňom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto ju spôsobil

(ust. § 106 Občianskeho zákonníka). Zo započítacieho prejavu žalovanej zo dňa 31.01.2018 vyplýva,
že sa dozvedela o škode a o škodcovi, túto škodu vyčíslila a započítaním uplatnila. Započítanie tak
nemohlo byť predčasné. Uplatnenie pohľadávky zo spôsobenej škody nevyžaduje ku splatnosti výzvu
na úhradu, tak je to iba pri zmluvných záväzkoch. Druhý započítací prejav v odpore žalovanej je len
duplikáciou prvého prejavu. Náhrada škody navyše nespočíva iba v poškodených položkách, ale i v
odcudzených, nevrátených či zničených položkách. Tieto nespadajú pod právny režim škôd vzniknutých

opotrebením v zmysle § 683 Občianskeho zákonníka, ale pod režim § 106 Občianskeho zákonníka.
Právne vzťahy treba podľa žalovanej vysvetľovať v súlade s morálkou. Po skončení nájomného vzťahu
neposkytol žalobca potrebnú súčinnosť pri odovzdaní predmetu nájmu, stratil kľúče a bol pasívny,
podľa Nájomnej zmluvy mal však povinnosť odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi. Podľa žalovanej
dôkazné bremeno ohľadom spôsobených poškodení nezaťažuje len ju, ale aj žalobcu. Žalobca jej

navyše po skončení nájomného vzťahu nevrátil niektoré z hnuteľných vecí vymenovaných v preberacom
protokole vyhotovenom na začiatku nájmu: sedacie kreslo, sedací gauč, stolík, matrace z dreveného
kresla zo zimnej záhrady a gauč (válendu). Zmizla tiež jedna stolička, záchodový poklop značky Laufen,
lampy Igucini pri interiérovom schodišti, vzrastlá juka, kreslo, stolík a žalúzie zo zimnej záhrady. Došlo
tiež k zničeniu kresla, poškodeniu záhrady (vytrhané kvety, vyhrabané jamy, vyšliapané chodníčky, špina

a odpad) a poškodeniu schodiska, ktoré žalobca bez súhlasu žalovanej zadebnil, čo dizajnovo schodisko
znehodnotilo. Poškodené boli aj zárubne a dvere, matrace boli pomočené, koberce a sporák znečistené,
umývačka zničená.

10. Súd vykonal na nariadených pojednávaniach dokazovanie stranami predloženými listinnými

dôkazmi: Zmluva o nájme rodinného domu zo dňa 06.10.2015, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme rodinného
domu zo dňa 06.10.2015, Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme rodinného domu zo dňa 24.01.2017,
Príjmový pokladničný doklad, Dohoda o skončení nájomného pomeru zo dňa 04.09.2017, Preberací
protokol zo dňa 24.10.2015, výzva na vrátenie peňažnej zábezpeky 10.01.2018 s doručenkou, List PZ
žalovanej PZ žalobcu zo dňa 31.03.2018 s vyčíslením škôd a plnomocenstvo, Vyjadrenie k listu zo

dňa 05.04.2018, Pokladničný doklad na diagnostiku poruchy a testovanie, Opravný a montážny list IN
XXXXXX, Pokladničný doklad XXXX, Opravný a montážny list IN XXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX,
Fotografie predložené žalovanou týkajúce sa umývačky riadu, stavu tienenia a matracov, faktúra č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, Fotografia znečisteného koberca, Pokladničný doklad za čistenie
koberca, Fotodokumentácia poškriabaných rámov a dverí, faktúra č. X/XXXX, fotodokumentácia kľučky

a záchodovej dosky, matracov, pokladničný doklad z Ikea zo dňa 10.12.2017, Pokladničný doklad z
Interiér štúdiou s.r.o., Fotografia podlahy a steny, faktúra č. XXX, Príjmový doklad zo dňa 14.12.2017
s rukou písanou špecifikáciou upratovacích služieb, Pokladničné doklady Gálik & Veselý, s.r.o. JN.
- Faladro, Interiér štúdio s.r.o., Bipa, Ruža - elektroinštalačný materiál, Fotodokumentácia rozličných
poškodení, Fotografie schodov a záhrady, Cenová ponuka na dosievanie trávnika a terénne úpravy,

Pokladničný doklad Inlux s.r.o. a Interiér štúdio s.r.o., Protokol o odovzdaní veci z P.. XXX - RD zo
dňa 14.04.2018, Fotografia sms od užívateľa „Nájomník P.“ zo dňa 05.12.2017, Fotodokumentácia
žalobkyne z odovzdávania rodinného domu, Vyhlásenie osoby B. zo dňa 22.01.2020, Odovzdávací
protokol /rukouspísanýbezpodpisov/.Napojednávanídňa17.08.2020vykonaldokazovanievýsluchom
svedkyne L. a na pojednávaní dňa 14.06.2021 výsluchom svedka R.. Súd z vykonaného dokazovania

a nesporných skutkových tvrdení strán zistil nižšie uvedený skutkový stav, ktorý právne posúdil podľa
príslušných ustanovení právnych predpisov, ako nasleduje:

11. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

14. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

21. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,

ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

22. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

24. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu
prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v
dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.

25. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.26. Podľa § 683 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému
opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené
osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady

možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

27. Zo Zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 06.10.2015 súd zistil, že žalovaná žalobcovi prenajala
rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku s parc. č.. ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva XXXX vedenom pre katastrálne územie P., a to spolu s pozemkom s parc. č. XXX/X. -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2. Dom bol žalobcovi prenechaný do užívania spolu s
vybavením a príslušenstvom, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 1 nájomnej zmluvy: preberací protokol.
Preberací protokol bol podpísaný oboma stranami a boli v ňom uvedené nasledujúce veci: obývačka /
koberec, sedacie kreslo/, spálňa /manželská posteľ, drevená komoda/, detská izba /sedací gauč, starší
drevený stôl/, komora /el. kotol - bojler Dražice, 6x drevený regál/, zimná záhrada /drevené kreslo, stolík,
gauč/. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.520,00 Eur mesačne, pričom bolo dojednané, že je v ňom

zahrnutá aj odplata za užívanie pozemku, na ktorom dom stojí, poplatok za internet a údržba a kosenie
záhrady.VčlánkuIII.bode3.5nájomnejzmluvyjeuvedené,žesastranydohodlinapeňažnejzábezpeke
vo výške 2.250,00 Eur, ktorá mala byť uhradená k rukám prenajímateľa pri podpise nájomnej zmluvy. Cit.
ust. zmluvy ďalej uvádzalo: „Z poskytnutej zábezpeky sa po skončení nájmu uhradia prípadné škody na
predmete nájmu, jeho príslušenstve a vybavení zavinené nájomcom alebo osobami, ktoré s ním predmet

nájmu užívali. Pre tento prípad nájomca týmto udeľuje prenajímateľovi súhlas na vykonanie zápočtu
nároku nájomcu na vrátenie zábezpeky s nárokom prenajímateľa na úhradu škody a tiež na nedoplatku
na nájomnom a nedoplatku na úhradách za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. ... Ak
nenastane žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala prenajímateľa započítať v celku alebo čiastočne svoj
nárok podľa tejto zmluvy do nároku nájomcu na vrátenie zábezpeky, je prenajímateľ povinný nájomcovi

zábezpeku vrátiť, a to najneskôr v lehote do 5 dní od protokolárneho odovzdania predmetu nájmu
prenajímateľovi.“. V čl. VI. bod 6.3 a 6.8 nájomnej zmluvy bol dohodnutý záväzok nájomcu na úhradu
nákladov spôsobených neprimeraným opotrebovaním predmetu nájmu, ako aj jeho záväzok odovzdať
predmet nájmu po skončení nájmu v stave, v akom ho prevzal, s ohľadom na obvyklé opotrebenie.

28. Z Dohody o skončení nájomného pomeru zo dňa 04.09.2017 súd zistil, že sa strany dohodli na
skončení nájomného pomeru založeného nájomnou zmluvou zo dňa 06.10.2015, a to k 30.11.2017. K
tomuto dátumu mal žalobca odovzdať žalovanej nehnuteľnosť a medzi stranami bolo dojednané, že vo
vzájomnej súčinnosti budú prevedené odbery od distribučných spoločností.

29. Z listu zo dňa 10.01.2018 súd zistil, že žalobca žalovanú vyzval na vrátenie zaplatenej zábezpeky
s tým, že uviedol, že dňa 30.11.2017 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy a k riadnemu a včasnému
odovzdaniu predmetu nájmu bez akýchkoľvek škôd na ňom, jeho príslušenstve a vybavení, s
prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Keďže v deň skončenia nájmu bol predmet nájmu odovzdaný
žalovanej a súčasne nenastala žiadna okolnosť podľa bodu 3.5 Zmluvy o nájme, ktorá by žalovanú

oprávňovala započítať vcelku alebo čiastočne jej prípadný nárok podľa Zmluvy voči nároku žalobcu na
vrátenie zábezpeky, bola žalovaná povinná zábezpeku vrátiť do 5 dní po odovzdaní predmetu nájmu.

30. Z listu zo dňa 31.01.2018 súd zistil, že žalovaná v odpovedi na list žalobcu z 10.01.2018 uviedla, že
týmto činí „právny úkon započítania vzájomných pohľadávok“, k čomu bližšie uviedla, že žalobca má voči

nej nárok na vrátenie zábezpeky v sume 2.250,00 Eur, avšak tento nárok podľa nej ešte nie je splatný,
lebo nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu domu, a to z dôvodu, že žalobca žalovanej neodovzdal kľúče
ako symbol užívania domu a z tohto dôvodu k spísaniu odovzdávacieho protokolu nedošlo. Ďalej je v
liste uvedené, že žalovaná ako vlastník dom prevzala a následne zisťovala rozsiahle škody zapríčinené
žalobcom, ktorých rozpis bol priložený k listu. Celková výška škôd bola 6.173,08 Eur. V rozsahu, v

akom tieto škody nie sú kryté zloženou zábezpekou (v ktorej časti bolo vykonané započítanie), vyzvala
žalovaná žalobcu na ich úhradu.

31. Z listu zo dňa 05.04.2018 súd zistil, že žalobca odpovedal na list žalovanej zo dňa 31.01.2018,
pričom odmietol jej tvrdenie o tom, že by predmet nájmu nebol odovzdal, ako aj jej nárok na náhradu

spôsobených škôd. K týmto uviedol, že umývačka riadu žalovanej, ktorú žalovaná žalobcovi odovzdala
spolu s predmetom nájmu, nebola funkčná a žalobca si zadovážil vlastnú umývačku. Ďalej na základe
dohody so žalovanou žalobca predmet nájmu zhodnotil tak, že doň nechal nainštalovať zatemňujúce
roletky, vstavané skrine a nábytok na mieru v celkovej hodnote 4.228,00 Eur, ďalej skrine a nábytokv hodnote 1.740,00 Eur a 1.248,00 Eur a nechal zrekonštruovať kuchynskú linku na mieru za celkovú
sumu 1.500,00 Eur. Kompenzáciu týchto výdavkov si žalobca nikdy neuplatňoval. Podľa žalobcu bol
predmet nájmu značne opotrebovaný už na začiatku nájmu a ak k nejakému ďalšiemu opotrebeniu

došlo, ide výlučne o bežné opotrebenie veci. Nájomcu podľa zmluvy nezaťažovala povinnosť vymaľovať
predmet nájmu a tento bol žalovanej odovzdaný bez známok akéhokoľvek nadmerného znečistenia.
Odplata za údržbu záhrady bola zahrnutá v nájomnom. Ohľadom vecí, ktoré žalobca mal opomenúť
vrátiťžalovanejpriskončenínájmu,poukázalžalobca,ževiacerotýchtovecíneboložalobcovižalovanou
vôbec odovzdaných (nenachádzajú sa v preberacom protokole, ktorý je prílohou nájomnej zmluvy),

zvyšné boli žalovanej vrátené v deň skončenia nájmu.

32. Z kópie SMS správy zo dňa 05.12.2017 súd zistil, že pani Y. (obyvateľka predmetu nájmu, konateľka
žalobcu) napísala žalovanej, že ešte nenašla kľúče.

33. Svedkyňa L. (zamestnankyňa žalobcu a partnerka jeho konateľa a spoločníka) na pojednávaní dňa

17.08.2020 vypovedala, že sa kamarátila s V. ktorá v predmete nájmu bývala a mala v ňom kanceláriu.
Chodievala tam za ňou na návštevy, takže mala možnosť vidieť, ako dom užíva a tiež mala možnosť
stretnúť so žalovanou. Podľa nej sa pani Y. riadne o dom starala, rovnako ako o dva psy, ktoré tam bývali
s ňou. Do domu pani Y. tiež investovala vlastné prostriedky napr. tam dala namontovať rolety do zimnej
záhrady, opraviť labilné schodisko, vyrobiť roldorové skrine, či opraviť kuchyňu. Na kuchynskej linke

nechala namontovať čierne lesklé dvierka, pretože dovtedy tam boli len police bez dvierok, kde sa nedali
ukladať veci. Úprava schodiska spočívala vo výstuži existujúceho schodiska, kde sa medzi jednotlivé
jeho stupienky dali priečky, aby bolo schodisko bezpečnejšie. Tiež sa pod schodiskom vybudoval
odkladací priestor. Pani Y. sa totiž bála chodiť po schodoch, pretože sa jej pred opravou prehýbali pod
nohami. Tiež sa jej to nezdalo bezpečné pre jej psy, ktoré tam nechceli chodiť. Všetky investície ostali

v dome aj po ukončení nájmu, pričom svedkyňa nevedela, či boli strany nejako dohodnuté na náhrade
nákladov a či bol na také úpravy udelený súhlas žalovanej. Žalovaná chodievala do domu väčšinou v
soboty, keď tam prichádzali ľudia, čo mali na starosti údržbu záhrady. Svedkyňa uviedla, že bola osobne
prítomná aj pri odovzdaní domu po ukončení nájmu. Na miesto prišla na vlastnom aute, pani Y. už bola
v dome. Žalovaná im dala vedieť, že bude chvíľu meškať kvôli problémom s autom. Svedkyňa a pani Y.

prešli celý dom, pričom svedkyňa na ňom žiadne poškodenie nevidela. Asi o pol hodinu prišla žalovaná,
následnesadostavilrealitnýmaklérazrejmeúdržbár.Maklérzačalspisovaťnejakýdokument,svedkyňa
však nevedela, aký mal obsah, keďže doňho nenazrela. Pamätá si, že ho podpisovala žalovaná aj pani
Y., tá však jeho kópiu nedostala, bol vyhotovený len jeden exemplár pre žalovanú. Svedkyňa uviedla,
že pani Y. predkladala na účely spísania tohto papiera občiansky preukaz. Všetci zúčastnení si potom

prešli dom. Žalovaná vtedy nenamietala žiadne poškodenia ani chýbajúce veci, naopak celé stretnutie
prešlo vo veľmi priateľskom duchu, kde žalovaná pani Y. uviedla, že je jej ľúto, že nájom končí. Potom
išli ešte k šachte, ktorú otvorili, umyli hodiny a s pomocou pána údržbára maklér zapísal stav meracieho
zariadenia. Potom svedkyňa odišla a za ňou odišla aj pani Y.. Pani Y.alovanej odovzdala kľúče od domu,
ktoré ona dovtedy používala. Svedkyňa uviedla, že si pamätá, že chýbali na odovzdanie ešte jedny

kľúče a asi aj ovládač od brány. Žalovaná vtedy uviedla, že keď sa tieto veci odovzdajú bude všetko
kompletné a vráti sa zábezpeka. Svedkyni nebolo známe, či prebehlo ešte ďalšie stretnutie a či boli
kľúče žalovanej vrátené. Svedkyňa nezaregistrovala nijaké škody od psov /poškriabané dvere, zárubne
alebo steny/, na stenách boli síce odtlačky paciek, avšak pred odovzdaním domu pani Y. zabezpečila
jeho vymaľovanie, takže tieto odtlačky boli odstránené. Taktiež bol predmet nájmu pred odovzdaním

uprataný upratovačkou, ktorá k pani Y. pravidelne chodila. Ohľadom žalúzií v zimnej záhrade svedkyňa
uviedla, že si nie je istá, či tam predtým boli nejaké žalúzie, ale vie, že tam pani Y. dala nainštalovať
látkové sťahovacie rolety. Tie pôvodné žalúzie podľa svedkyne neboli na všetkých oknách a zrejme boli
odstránené, ale nepamätala si to úplne presne, či tam vôbec boli. Pani Y. uskladnila počas trvania nájmu
plastové stoličky tvoriace súčasť jedálne a staršie kreslo, ktoré patrili žalovanej a potom pri odovzdávaní

domu ich vrátila. Svedkyňa na otázky strán uviedla, že si pamätá, že odovzdanie domu prebehlo asi
koncom novembra, vie, že bola zima. Ohľadom prítomnosti psov v predmete nájmu uviedla, že je jej
známe, že psy spávali v spálni s pani Y., pričom samotná žalovaná videla, že sa psy pohybujú aj v
interiéri.

34. Na pojednávaní dňa 14.06.2021 bol vypočutý svedok R., ktorý uviedol, že so žalovanou má pracovné
vzťahy(poskytujejejrealitnéslužbyvoviacerýchnehnuteľnostiach),opredmetesporubolupovedomený
zo strany právneho zástupcu žalovanej. Samotný akt odovzdávania si svedok nepamätal vzhľadom
na časový odstup a tiež na skutočnosť, že sa takýchto odovzdávaní nehnuteľností zúčastňuje často.Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu si však pamätal, lebo on sprostredkoval ten nájom. Vie tiež, že
spisoval preberací protokol. Ohľadom nepodpísaného protokolu založeného na č.l. 195 spisu uviedol,
že sa jedná o jeho písmo a že tento protokol písal. Nevie, prečo ho písal rukou, vôbec si na okolnosti

jeho spísania nepamätá. Jediné, čo si z odovzdávania pamätá, lebo to v ňom zarezonovalo, bolo,
že mu potom žalovaná volala, že tam boli nejaké nezrovnalosti, nejaké skrinky, schody, a že neboli
odovzdané komplet kľúče v zmysle všetkých vyhotovených, ktoré obdržali. Svedok uviedol, že vedomosť
o všetkých nedostatkoch má iba z rozhovorov so žalovanou, osobne si žiadne nedostatky nepamätá a
nevie, či nejaké videl. Svedok nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, či boli nejaké kľúče odovzdané, žalovaná

mu povedala, že nejaké chýbali. Ohľadom zápisu o stave vody v nedokončenom preberacom protokole
uviedol svedok, že tieto stavy nikdy nedáva odhadom, teda to museli odpísať. Potvrdil, že údaj je
napísaný jeho písmom, ale vôbec nevie, či to opísal z nejakej fotky alebo či to reálne opísal z merača.

35. Súd z obsahu Nájomnej zmluvy, ako i zo zhodných tvrdení strán zistil, že medzi nimi bola dojednaná
peňažná zábezpeka, ktorú žalobca uhradil žalovanej vo výške 2.250,00 Eur. Táto zábezpeka slúžila na

zabezpečenie záväzkov žalobcu voči žalovanej na úhradu dojednaného nájomného a tiež záväzkov z
prípadných škôd spôsobených žalobcom ako nájomcom na predmete nájmu. Žalovaná žalobcovi po
skončení nájmu zábezpeku nevrátila ani sčasti. Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť: a) či boli
splnené Nájomnou zmluvou a zákonom stanovené podmienky pre vrátenie zábezpeky žalobcovi, a b)
či záväzok žalovanej na vrátenie zábezpeky žalobcovi nezanikol započítaním voči nároku žalovanej na

náhradu škody spôsobenej žalobcom poškodením predmetu nájmu a/alebo poškodením či nevrátením
niektorých častí jeho zariadenia.

36. V zmysle bodu 3.5 Zmluvy o nájme bola žalovaná povinná zábezpeku žalobcovi vrátiť do piatich
dní od protokolárneho odovzdania predmetu nájmu žalovanej, a to ak nenastala nijaká okolnosť,

ktorá by ju oprávňovala si proti nároku žalobcu na vrátenie zábezpeky započítať svoj nárok podľa
Nájomnej zmluvy. Žalovaná spochybňovala, že nastala splatnosť zábezpeky, keď uviedla, že nedošlo
k „protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu“, ako to predpokladala Nájomná zmluva, t.j. že medzi
stranami nebol spísaný preberací protokol. Z výpovede svedkyne O., ako aj svedka K. však vyplýva,
že predmet nájmu bol dňa 30.11.2017 fakticky žalovanej vrátený, keď z neho žalobca odstránil svoje

veci, odovzdal žalovanej tie kľúče, ktoré mal k dispozícii (s tým, že jedno alebo niekoľko vyhotovení
kľúčov chýbalo), so žalovanou nehnuteľnosť skontroloval a zapísal stav merača vody a teda od tohto
momentu nehnuteľnosť prestal užívať a do jej užívania sa vrátila žalovaná ako vlastník nehnuteľnosti.
O tom, že nehnuteľnosť bola skutočne žalovanej odovzdaná, svedčia aj tvrdenia samotnej žalovanej,
najmä v liste zo dňa 31.01.2018, kde uviedla, že „v čase odovzdávania predmetu prenájmu Váš klient /

žalobca, pozn. súdu/, oznámil písomne, že nemá kľúče ... Moja klientka /žalovaná, pozn. súdu/ ako
vlastník dom prevzala a následne zisťovala rozsiahle škody zapríčinené Vašim klientom.“. Taktiež v
odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že „obe protipohľadávky boli zročné v čase zápočtu“, t.j.
ako jej pohľadávka na náhradu škôd a nadmerných opotrebení, tak i pohľadávka žalobcu na vrátenie
zábezpeky. Neušlo pritom pozornosti súdu, že žalovaná v priebehu konania svoje tvrdenia o odovzdaní

predmetu nájmu neustále menila, raz uvádzala, že sa žalobca vôbec na odovzdávaní domu nezúčastnil,
inokedy uviedla, že sa síce dostavil, no keďže nemal kľúče, do domu sa nedostali a napokon tvrdila,
že síce dom odovzdaný bol, len neboli odovzdané kľúče od neho ako symbol užívania domu. Tvrdenia
žalovanej ohľadom neodovzdania domu žalobcom pri skončení nájomného vzťahu preto súd považoval
za nedôveryhodné a napokon neboli preukázané ani vykonaným dokazovaním.

37. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že predmet nájmu bol žalovanej
fakticky odovzdaný dňa 30.11.2017. Ostáva sa vysporiadať so skutočnosťou že žalobca neodovzdal
žalovanej všetky exempláre kľúčov od prenajatého domu, čo okrem nespornosti tejto skutočnosti medzi
stranami vyplýva aj z vykonaných svedeckých výsluchov a kópie SMS správy. Podľa názoru súdu

neodovzdanie jedného či viacerých exemplárov kľúčov od domu nemôže zmariť odovzdanie domu
ako takého, inak povedané prenajímateľ je povinný predmet nájmu prevziať aj v prípade, že nie sú
odovzdané všetky exempláre kľúčov (rovnako má povinnosť predmet nájmu prevziať napríklad aj v
prípade jeho poškodenia alebo nadmerného opotrebovania). Žalovaná mala možnosť nechať na dome
vymeniť zámky a náklady na takú výmenu si titulom spôsobenej škody uplatniť u žalobcu. Na samotný

aktodovzdaniadomuapovinnosťžalovanejpredmetnájmuprevziaťvšaktotoopomenutiežalobcuvplyv
mať nemôže.38. Pokiaľ žalovaná namietala, že nemohla nastať splatnosť zábezpeky z dôvodu, že o odovzdaní (ktoré
reálne prebehlo) nebol medzi stranami spísaný preberací / odovzdávací protokol, považuje súd takýto
výklad ust. bodu 3.5 Zmluvy za neprijateľný a nesprávny. Právny úkon sa má v súlade s ust. § 35 ods.

2 Občianskeho zákonníka vykladať nielen podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle
toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V bode 3.5 Zmluvy je
uvedené, že prenajímateľ nájomcovi zábezpeku vráti „v lehote do 5 dní od protokolárneho odovzdania
predmetu nájmu prenajímateľovi“. Z citovaného ustanovenia celkom zjavne vyplýva, že jeho účelom
bol odklad povinnosti vrátenia zábezpeky nájomcovi až do doby, kedy bude predmet nájmu vrátený

prenajímateľovi, aby tento mohol bezpečne zistiť, či mu boli jednak uhradené všetky jeho pohľadávky z
nájomnej zmluvy (nájomné, platby za súvisiace plnenia) a jednak či na prenajatej veci neboli spôsobené
nejaké poškodenia, ktoré by bolo potrebné zo zábezpeky uspokojiť. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že nehnuteľnosť bola žalovanej v deň skončenia nájmu vrátená (hoci bez jedného či viacerých
exemplárov kľúčov), táto sa v tento deň ujala faktickej držby nehnuteľnosti a získala možnosť ju bez
obmedzení užívať a tiež, ak to považovala za potrebné, podrobne skontrolovať. Účel odkladu jej

povinnosti vrátiť žalobcovi ako nájomcovi zábezpeku tak bol splnený a nebolo na mieste plnenie ďalej
z rýdzo formálnych dôvodov odkladať. Pokiaľ citované ustanovenie nájomnej zmluvy uvádza, že lehota
na plnenie žalovanej sa má počítať od „protokolárneho odovzdania“ predmetu nájmu, nie je možné toto
ustanovenie vykladať tak, že len v prípade vyhotovenia písomného protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti
podpísaného oboma stranami (ako to vykladá žalovaná) má vzniknúť prenajímateľovi povinnosť vrátiť

kauciu nájomcovi. Taký výklad predmetného ustanovenia nevyplýva ani z jeho jazykového vyjadrenia
(predmetné ustanovenie nehovorí nič o tom, čo má predmetný protokol obsahovať, kto ho má spísať
a kto podpísať), ani z jeho účelu, ako je uvedené vyššie. Trvanie na výklade zastávanom žalovanom
by dokonca hraničilo so šikanóznym výkonom práva, pretože by bolo iba prostriedkom umožňujúcim
poškodiť žalobcu ako druhého účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu

a účelu sledovaného právnou normou a uzavretou zmluvou by zostalo vedľajšie. Je preto potrebné
ustanoveniebodu3.5nájomnejzmluvyvykladaťtak,žesplatnosťzábezpekysamápočítaťodfaktického
odovzdania, ktoré má byť následne zachytené v preberacom protokole. Súd už len na okraj podotýka,
že „zápisničné“ podchytenie odovzdania nehnuteľnosti aj reálne prebehlo, čo vyplýva z nepodpísaného
„odovzdávacieho protokolu“ spísaného realitným maklérom Marekom Lukáčom priamo na mieste

odovzdania (ako vyplýva z jeho svedeckej výpovede) a v ktorom je okrem iného zachytený stav merača
vody(čovyplývatiežzvýpovedesvedkyneZareckej,žestranypriodovzdanídomuumylihodinyvšachte
a realitný maklér zapísal stav merača). Je potom bez akéhokoľvek významu, že tento protokol nebol
podpísaný ani jednou zo strán sporu.

39. Z vyššie uvedených skutočností preto súd uzavrel, že žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vydať
zloženú zábezpeku, a to najneskôr dňa 05.12.2017 (päť dní po odovzdaní domu 30.11.2017). Ostávalo
posúdiť, či nenastala žiadna okolnosť, ktorá by žalovanú oprávňovala započítať si proti nároku žalobcu
na vrátenie zábezpeky nejaký svoj nárok podľa Zmluvy o nájme. Žalovaná uviedla, že si proti žalobcovi
započítala svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 6.173,08 Eur, pričom nárok na náhradu škody

si uplatnila listom zo dňa 31.01.2018, ktorým vykonala aj započítací prejav. Následne zopakovala
započítací prejav vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, ktorý upomínaciemu súdu došiel dňa
12.12.2018 a ktorý bol žalobcovi doručený dňa 22.01.2019. Z listu, ktorým si žalovaná uplatnila svoj
nárokvočižalobcovi(anaktoromvpriebehukonaniavcelostizotrvala)azňouvypracovanéhoelaborátu
spôsobených škôd vyplýva, že nárok žalovanej má spočívať v škode, ktorú žalobca ako nájomca

spôsobil na predmete nájmu, a to nadmerným opotrebovaním, znečistením, poškodením alebo stratou
jeho vybavenia / zariadenia. Keďže predmetom nájmu bol rodinný dom s pozemkom ako celok vrátane
jeho vnútorného vybavenia a príslušenstva, je potrebné poškodenie / nevrátenie jednotlivých častí jeho
vnútorného vybavenia posudzovať ako poškodenie predmetu nájmu ako takého.

40. Ustanovenie § 682 Občianskeho zákonníka upravuje, v akom stave sa má vrátiť prenajatá vec
prenajímateľovi, keď došlo k zániku nájomného pomeru. Predmetom vrátenia je vec, ktorá bola
odovzdaná do nájmu, so všetkým príslušenstvom, pričom táto vec sa musí vrátiť v stave, v akom bola
odovzdaná nájomcovi. Ak bol nájomcom pri skončení nájmu vrátený predmet nájmu v stave, ktorý
nezodpovedá ustanoveniu § 682 Občianskeho zákonníka, vzniká prenajímateľovi iba právo domáhať sa

náhrady škody podľa § 683 Občianskeho zákonníka; prenajímateľ nemá právo domáhať sa uvedenia
predmetu nájmu do pôvodného stavu a nemôže z tohto dôvodu ani odmietnuť prevzatie predmetu
nájmu (porov. rozsudok NS ČR 26Cdo 2488/2012). Zákon počíta aj s tým, že výkonom užívacieho
práva nájomcu môže dôjsť k opotrebeniu prenajatej veci, stupeň opotrebenia však musí zodpovedaťriadnemuužívaniuveci.Prenajímateľovivznikáprávonanáhraduškody,akbolatátospôsobenávadným
používaním prenajatej veci; ide o nárok na náhradu škody z obligačného vzťahu medzi prenajímateľom
a nájomcom. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nebola spôsobená vadným užívaním veci, znáša

nájomca. Prenajímateľ je však povinný preukázať, že vec mu bola vrátená ako vadná.

41. V ustanovení § 683 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia za porušenie povinností nájomcu
podľa §§ 665 a 667 Občianskeho zákonníka, spočívajúca v jeho povinnosti nahradiť škodu spôsobenú
poškodenímalebonadmernýmopotrebovanímprenajatejveci,t.j.zneužitímprenajatejveci.Zazneužitie

prenajatej veci sa považuje každé také užívanie veci, ktoré sa prieči riadnemu užívaniu, t.j. buď
dohodnutému alebo obvyklému spôsobu užívania. Predpokladom aplikácie ustanovenia § 683 ods.
1 Občianskeho zákonníka je nárok na náhradu škody skutkovo odôvodnený tým, že škoda, ktorej
náhradajepožadovaná,spočívavpoškodeníalebonadmernomopotrebovaníprenajatejvecivdôsledku
jej zneužitia, teda iného spôsobu užívania než ustanovuje § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nájomca je zodpovedný buď za priamu škodu na predmete nájmu (poškodenie / zničenie) alebo za

podstatné zníženie úžitkovej hodnoty veci (opotrebenie) v dôsledku neprimeraného, resp. nadmerného
užívania veci, ktoré je v rozpore s nájomnou zmluvou alebo povahou užívania veci. V ustanovení §
683 ods. 2 Občianskeho zákonníka je však zároveň zakotvená prekluzívna lehota na uplatnenie nároku
prenajímateľa na náhradu škody vzniknutej poškodením alebo nadmerným užívaním prenajatej veci.
Nárok prenajímateľa je potrebné v prepadnej šesťmesačnej lehote uplatniť na súde žalobou, pričom

rozhodným okamihom pre počítanie lehoty je okamih, kedy bola vec skutočne prenajímateľovi vrátená.
Súdna prax zastáva názor, že aby mohla vôbec začať plynúť prekluzívna lehota na uplatnenie práva
prenajímateľa podľa § 683 Občianskeho zákonníka, musí byť prenajímateľovi predmet nájmu ponúknutý
na prevzatie. Ak ho neprevezme s poukazom na jeho poškodenie (či ako v tomto prípade na nevrátenie
niektorej časti jeho príslušenstva - kľúčov), plynie prekluzívna lehota odo dňa, keď mu ho nájomca takto

skutočne ponúkol na prevzatie. Inak povedané, ak ustanovenie § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spája právo na náhradu škody spôsobenej poškodením či nadmerným opotrebením prenajatej veci
v dôsledku jej zneužitia s okamihom vrátenia prenajatej veci, potom šesťmesačná prekluzívna doba
začne plynúť bez ohľadu na to, že túto vec prenajímateľ odmietol protokolárne prevziať od bývalého
nájomcu /viď tiež I. Fekete: Občiansky zákonník. 4. zväzok (Záväzkové právo - zmluvy). Veľký komentár,

2. aktualizované a rozšírené vydanie/.

42.Zlistužalovanejzodňa31.01.2018,akoajzjejšpecifikácieuplatňovanéhonárokunanáhraduškody,
ktorá bola prílohou listu a tiež odporu žalovanej proti platobnému rozkazu jednoznačne vyplýva, že
žalovanásivočižalobcoviuplatňujenáhraduškody,ktorájejmalavzniknúťpoškodenímpredmetunájmu

a jeho vybavenia, ktoré bolo v súlade s bodom 1.5 nájomnej zmluvy prenechané žalobcovi do užívania
spolu s prenajatým rodinným domom. Škoda totiž mala vzniknúť na vnútornom vybavení a zariadení
prenajatého rodinného domu a na spolu s ním prenajatom pozemku, a to poškodením, nadmerným
opotrebením alebo nevrátením niektorých častí vybavenia domu. Vzhľadom na povahu uplatneného
nároku žalovanej sa naň musí aplikovať režim ust. § 683 Občianskeho zákonníka, a teda žalovaná bola

oprávnená sa svojho nároku domáhať len v 6-mesačnej prekluzívnej lehote.

43. Pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho
splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011), a teda škodca je povinný

nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. V tomto prípade veriteľ (žalovaná)
požiadal škodcu (žalobca) o plnenie listom zo dňa 31.01.2018, ktorý bol žalobcovi, resp. jeho právnemu
zástupcovi doručený najneskôr dňa 05.02.2018 (ako vyplýva z odpovede žalobcu na list žalovanej
datovanej dňom 05.04.2018). Splatnosť záväzku žalobcu na náhradu škody tak mohla nastať najskôr
dňa 06.02.2018.

44. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej

pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sauplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala

splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a
akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). V ustanovení §
581 Občianskeho zákonníka sú taxatívne uvedené pohľadávky, proti ktorým nie je prípustné započítanie
jednostranným právnym úkonom, pričom § 581 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka výslovne

uvádza, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Ak teda
splatnosť pohľadávky žalovanej na náhradu škody nastala dňa 06.02.2018, potom započítací prejav
žalovanej obsiahnutý v liste zo dňa 31.01.2018 nevyvoláva žiadne právne účinky, keďže si ním žalovaná
voči splatnej pohľadávke žalobcu na vrátenie zábezpeky započítava nesplatnú vlastnú pohľadávku
proti žalobcovi na náhradu škody. Na tento úkon započítania preto súd nemôže prihliadať. Žalovaná
započítací prejav zopakovala v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa

22.01.2019. Tento „druhý“ započítací prejav bol však žalovanou vykonaný po uplynutí v ust. § 683 ods.
2 Občianskeho zákonníka stanovenej prekluzívnej šesťmesačnej lehoty, ktorá žalovanej uplynula dňa
30.05.2018. Jej nárok na náhradu škody tak už v čase vykonania „druhého“ započítacieho prejavu
neexistoval, keďže zanikol márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 683 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalovanej vznikla povinnosť dňa
05.12.2017 vrátiť zloženú zábezpeku vo výške 2.250,00 Eur žalobcovi, pričom nebola zistená žiadna
okolnosť, ktorá by oprávňovala žalovanú na započítanie jej pohľadávky podľa Nájomnej zmluvy proti
pohľadávke žalobcu na vrátenie zábezpeky, a preto súd žalovanú zaviazal na úhradu sumy 2.250,00

Eur žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

46. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok
z omeškania, a to v zákonnej výške 5 % ročne od 06.12.2017 (deň nasledujúci po uplynutí zmluvnej
lehoty na vrátenie zábezpeky) do zaplatenia.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bol plne úspešný žalobca, súd
mu preto priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).