Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416210605
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1416210605.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Mgr. F. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. A. 8, R., zastúpený Advokátskou kanceláriou AK Hrabovská s.r.o, so sídlom
Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: A. Q., so sídlom D. XXXX/XX, T.,
W. republika, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 7.030,46 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.599,54 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V časti istiny 3.240,92 eur sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. V časti sumy 1.190 eur sa konanie z a s t a v u j e.

V. V zastavujúcej časti sa žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 28.11.2016 domáhal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 7.030,46 eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.09.2015 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako
zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia stavebných úprav rodinného domu
na ul. Dr. I. 16 v T. an der N. v A. republike. Žalovaný sa zaviazal dielo zhotoviť v čase od
07.09.2015 do 31.10.2015. Na žiadosť žalovaného, z dôvodu vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca
so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení zhotovenia diela do 21.11.2015. Medzi žalobcom a žalovaným
však vznikala tenzia ohľadom prevedenia diela, nakoľko žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal

technologické postupy pre jednotlivé dodávky predpísané výrobcom. Žalovaný napriek predĺženiu dielo
nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo definitívne opustil. Nakoľko žalovaný dielo
nedokončil a neodovzdal ho žalobcovi ako objednávateľovi, žalobca ho mailom o dňa 30.12.2015
vyzval na dokončenie diela v dodatočnej lehote do 15.01.2016, avšak k dokončeniu diela zo strany
žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela nedošlo ani na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň upozornený, že ak dielo nebude v stanovenej lehote
dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiť dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté

náklady uplatniť voči žalovanému, pričom v zmysle čl. VIII ods. 1 Zmluvy o dielo má popri nároku
na náhradu škody zároveň nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na túto výzvu žalovaný písomne
zareagoval a uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú pokutu, pričom tvrdil, že k omeškaniu zhotoviteľa
došlo z dôvodu údajného hrubého správania sa žalobcu a medzi stranami došlo k narušeniu dôvery,ktorú už nebolo možné obnoviť. Žalobca k tomu uviedol, že tvrdenia žalovaného v tomto smere nie
sú pravdivé. Žalobca iba trval na splnení termínu a riadnom dokončení diela. Žalovaný však už nebol
ochotný dielo dokončiť. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej

lehote, žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Právny zástupca
žalobcu poslal žalovanému výzvu zo dňa 05.09.2016, ktorou ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktorá od 22.11.2015 do 18.03.2016 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy) predstavuje sumu 5.155,71
eur. Keďže dňa 18.03.2016 nastali účinky odstúpenia od zmluvy o dielo (dňom prevzatia odstúpenia
od zmluvy), nevznikol žalovanému nárok na zaplatenie ceny diela, nakoľko zmluva o dielo ex tunc

(od počiatku) zanikla. Žalovaný prijal od žalobcu v zmluve zmluvy o dielo sumu 4.400 eur, v dôsledku
odstúpenia od zmluvy došlo k zániku zmluvy o dielo od počiatku, z čoho vyplýva, že medzi stranami
vznikla nová povinnosť na vrátenie vzájomne poskytnutých plnení v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, t.j. na strane žalovaného je to povinnosť vrátiť žalobcovi prijaté peňažné plnenie vo výške
4.400 eur. Zákonným dôsledkom zrušenia zmluvy z dôvodu odstúpenia zo strany objednávateľa s
následkom ex tunc je, že zhotoviteľ nemá nárok na zaplatenie ceny diela, takže, ak prijal z tohto

dôvodu finančné plnenie, je povinný ho objednávateľovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka vrátiť ako
bezdôvodné obohatenie po odpočítaní ceny prác a účelne vynaložených nákladov. Žalobca v žalobe
ďalej uviedol, že potom, ako vykonal podrobnú revíziu vykonaných prác, ktorých zoznam tvorí prílohu
žaloby, z neho vyplýva, že na vykonané práce pripadá celkom čiastka 3.227,13 eur. Žalobca tiež
uviedol, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vykonať dielo riadne, vznikla žalobcovi škoda

v celkovej výške 701,88 eur, spočívajúca v nákladoch na vykonanie prestavby a obnovy nesprávne
zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia a na nový obklad v miestach,
kde došlo k prestavbe WC konštrukcie. Vzhľadom na uvedené, žalobca započítal svoju povinnosť na
úhradu 3.227,13 eur, ktorú má voči žalovanému z titulu vykonaných prác v zmysle zmluvy o dielo, na
záväzok žalovaného na vrátenie uhradenej zálohy 4.400 eur a na úhradu škody v sume 701,88 eur.

Po zápočte tak vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi ako objednávateľovi ešte rozdiel vo
výške 1.874,75 eur (1.172,87 eur + 701,88 eur ). Žalobca preto vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
7.030,46 eur pozostávajúcej zo sumy 1.874,75 eur (zo zaniknutej zmluvy o dielo) a sumy 5.155,71
eur predstavujúcej zmluvnú pokutu (podľa zmluvy o dielo) v lehote do 30.09.2016. Právny zástupca
žalovaného ho informoval, že žalovaný žalobcom uplatnené nároky uhradiť odmieta.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.05.2017 vzniesol námietku nepríslušnosti Okresného súdu
Bratislava IV na prejednanie predmetu sporu , navrhol konanie zastaviť. Nad rámec vedenej námietky
sa z opatrnosti vyjadril i k veci samej tak, že nárok žalobcu neuznáva ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.
Žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože to bol žalobca, ktorý svojim správaním

spôsobil omeškanie s dokončením diela. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo
plnil riadne a včas, k prerušeniu prác pristúpil z dôvodu sústavného šikanovania a hrubého správania zo
strany žalobcu ako objednávateľa. Ak došlo k vzniku omeškania, tak toto bolo spôsobené opakovanými
neoprávnenými zásahmi žalobcu do vykonávaného diela. Pretože omeškanie bolo spôsobené chovaním
žalobcu, nie je možné klásť na ťarchu žalovaného, a už vôbec nie, požadovať od neho zaplatenie

zmluvnej pokuty. Naviac, výška bezdôvodného obohatenia je neprimeraná s prihliadnutím na celkovú
cenu diela. Žalovaný tiež popiera, že by žalobcovi spôsobil škodu, ktorá podľa tvrdenia žalovaného bola
spôsobená nesprávne zabudovaným WC. Záchod bol funkčný, a bol posunutý o 10 cm ďalej, pretože
si to tak žalobca prial. Stanovisko spoločnosti N. s.r.o. je úplne irelevantné, nepreukazuje vady diela,
nejedná sa o znalecký posudok, ako dôkaz je pre konanie nepoužiteľný.

Žalovaný nesúhlasí ani s vyčíslením pohľadávky, ktorá mala vzniknúť žalovanému v súvislosti s
vykonanými prácami. Takto ocenené práce, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi vychádzajú len z
jednostranného a neschváleného vyčíslenia zo strany žalobcu. Na základe zmluvy o dielo žalovaný
žalobcovi vykonal práce v celkovej hodnote 8.255,41 eur. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu ohľadom
poskytnutých záloh, ktorých vrátenia sa žalobca domáha, pretože žalobca mu poskytol zálohu v sumu

3.210 eur, čo napokon vyplýva aj z vyčíslenia, ktoré žalobca predložil súdu.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.07.2017 uviedol, že vecná a miestne príslušnosť Okresného súdu
Bratislava IV je daná podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,C.s.p.“), a je určená aj v súlade s čl. 18 bodom 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len ,,nariadenie Brusel I bis“), podľa ktorého: Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy
buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko
druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Poukazoval na to, že SD EÚ vrozsudku zo 06.09.2012 vo veci G. v. K. J. a X. J. (C-190/11) v bode 44 uviedol, že hlavnou podmienkou
uplatniteľnosti článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel I zostáva podmienka obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti smerujúcej do štátu bydliska spotrebiteľa. Pojem činnosť zameraná na členský

štát, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko vyložil SD EÚ v rozsudku zo dňa 07.12.2020 v spojených veciach
C-585/08 a C- 144/09 I. v. XXX/XX, (C-585/08, T. (C-144/09), kde v bode 75 a 76 uviedol, že na
to, aby sa uplatňoval článok 15 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, musí podnikateľ prejaviť vôľu
nadviazať obchodné vzťahy so spotrebiteľmi v jednom alebo viacerých ostatných členských štátoch,
medzi ktorými sa nachádza aj členský štát, na ktorého území má spotrebiteľ bydlisko. Preto treba

preskúmať, pokiaľ ide o zmluvu uzavretú medzi podnikateľom a daným spotrebiteľom, či pred prípadným
uzavretím zmluvy s týmto spotrebiteľom existovali okolnosti preukazujúce, že podnikateľ zamýšľal
obchodovať so spotrebiteľmi s bydliskom v ostaných členských štátoch vrátane toho, na ktorého území
má bydlisko tento spotrebiteľ, v tom zmysle, že bol pripravený uzatvárať zmluvy s týmito spotrebiteľmi.
V bode 93 tohto rozsudku SD EÚ uviedol, ktoré skutočnosti, ktorých výpočet nie je vyčerpávajúci, sú
spôsobilé vystupovať ako okolnosti umožňujúce usudzovať, že činnosť podnikateľa je smerovaná do

členskéhoštátubydliskaspotrebiteľa:,,medzinárodnápovahačinnosti,uvedenietrasycestyzostatných
členských štátov do miesta, kde má podnikateľ sídlo, používanie iného jazyka alebo inej meny, ako je
jazyk a mena zvyčajne používaná v členskom štáte, v ktorom má podnikateľ sídlo, s možnosťou vykonať
a potvrdiť rezerváciu v tomto inom jazyku, uvedenie telefonických kontaktných údajov s medzinárodnou
predvoľbou, vynaloženie výdavkov na odkazové služby na internete, aby sa spotrebiteľom s bydliskom

v ostatných členských štátoch uľahčil prístup na stránku podnikateľa alebo jeho sprostredkovateľa,
používanie doménového mena prvej úrovne, ktorá je iná ako prvá úroveň členského štátu, v ktorom má
podnikateľ sídlo, a zmienka o medzinárodnej klientele tvorenej klientmi s bydliskom v rôznych členských
štátoch. Vnútroštátnemu súdu prislúcha preveriť, či takéto okolnosti existujú.“ Žalovaný uviedol, že
neexistujú skutočnosti uvedené v bode 93 vyššie uvedeného rozsudku SD EÚ, ktoré sú spôsobilé

vystupovať ako okolnosti umožňujúce usudzovať, že činnosť žalovaného ako podnikateľa je smerovaná
na Slovenskú republiku, teda do členského štátu bydliska žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že
s týmito tvrdeniami žalovaného sa nemožno stotožniť, pretože v predmetnom spore jestvuje viacero
okolností z ktorých možno usudzovať, že podnikateľská činnosť žalovaného smeruje na Slovenskú
republiku, teda do štátu bydliska žalobcu ako spotrebiteľa a to:

- na webovej stránke žalovaného ,,zupr-rekonstrukce.cz“ v časti kontakty je uvedená informácia v
nasledovnom znení:, Naše služby poskytujeme v rámci celé české a slovenské republiky.“
- na webovej stránke žalovaného je uvedený telefonický kontaktný údaj s medzinárodnou predvoľbou.
- zmluva o dielo zo dňa 07.09.2015 bola uzatvorená v slovenskom jazyku podľa § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka, v platnom znení, pričom podľa čl. IX ods. 1 Zmluvy o dielo bolo dohodnuté,

že na práva a povinnosti explicitne neupravené Zmluvou o dielo sa vzťahujú ustanovenia § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia platných právnych predpisov Slovenskej republiky.
- cena za zhotovenie diela bola dohodnutá v mene euro, pričom menou v Českej republike je česká
koruna.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že tieto okolnosti jednoznačne preukazujú, že podnikateľská činnosť

žalovaného smeruje na Slovenskú republiku.
Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že zmluva o dielo medzi žalobcom a
žalovaným bola uzatvorená dňa 07.09.2015 v meste T. v Rakúsku a žalobca vo vzťahu k žalovanému
uviedol aj svoje bydlisko v T.u, teda štátom bydliska žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy bolo Rakúsko,
kde žalovaný nesmeruje svoju podnikateľskú alebo profesionálnu činnosť žalobca uviedol, že v tejto

súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak žalovaný smeruje svoju podnikateľskú alebo
profesionálnučinnosťdočlenskéhoštátubydliskaspotrebiteľa,môžebyťvtomtočlenskomštátepodaná
žaloba zo strany spotrebiteľa aj v prípade, že daný spotrebiteľ vstúpil do zmluvného vzťahu ,, v inom
členskom štáte“ (viď bod 37 rozsudku SD EÚ zo 6. Sept. 2012 vo veci G. v. K. J. a X. J. (C-190/11).
Nakoľko podnikateľská činnosť žalovaného preukázateľne smeruje na územie Slovenskej republiky,

môže byť žalovaný na súdoch Slovenskej republiky aj v prípade, že s ním žalobca vstúpil do zmluvného
vzťah v Rakúsku. Podľa názoru žalovaného nemôže na veci nič zmeniť ani tá skutočnosť, že v dobe po
uzatvorení Zmluvy o dielo došlo k údajnej zmene bydliska žalobcu, ktoré sa malo presunúť na Slovenskú
republiky a to jednak z dôvodu, že pre posúdenie kritérií je rozhodný stav pred uzatvorením zmluvy,
ale tiež aj z dôvodu, že obdobný záver o Rakúsku, že podnikateľská činnosť žalovaného nesmeruje na

územie Rakúska možno v prípade žalovaného učiniť aj o Slovenskej republike. Žalobca vo vyjadrení
uviedol, že uvedený názor žalovaného postráda akýkoľvek právny základ, keďže podľa čl. 18 bodu 1
nariadeniaBruselIbisnevyplýva,žepreposúdeniekritériíprávomoci súduvspotrebiteľskýchveciachby
mal byť rozhodný stav pred uzatvorením zmluvného vzťahu. Oddiel 4 nariadenia Brusel I bis je založenýna asymetrickej koncepcii v prospech spotrebiteľa, v zmysle ktorej má spotrebiteľ na jednej strane
viaceré alternatívy, na súdoch ktorého štátu podať žalobu voči dodávateľovi, a na druhej strane žaloby
voči spotrebiteľovi musia byť v zásade podávané v mieste jeho pobytu. Ustanovenie čl. 18 bodu 1 na

riadenia Brusel I bis reguluje možnosti pre podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Na základe toho môže
podať žalobu buď v členskom štáte svojho bydliska alebo v štáte bydliska dodávateľa. Rozhodujúce je
pritom bydlisko v čase iniciovania sporu, nie v čase uzatvorenia zmluvy. Ak teda spotrebiteľ v období
medzi uzatvorením zmluvy a podaním žaloby zmenil svoje bydlisko, môže žalovať dodávateľa na súdoch
štátu jeho nového bydliska. Musí však byť splnená podmienka v zmysle čl. 17 bod 1 písm. c) nariadenia

Brusel I bis (viď LACKO, Pavel: Nariadenie Brusel I (prepracované znenie). Komentár. Bratislava:
Wolters Kluwer, 2016, s. 109-111).

5. K námietke žalovaného o nedostatku vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV
súd uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom, že Okresný súd Bratislava IV je príslušný
na prejednanie predmetného sporu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesmi právnej zástupkyne žalobcu,
listinnými dôkazmi a to zmluva o dielo zo dňa 07.09.2015 a prílohou k nej, liatom žalobcu z 04.02.2016,
listom žalovaného zo dňa 11.02.2016, odstúpením žalobcu od zmluvy zo dňa 15.03.2016, stanoviskom
spoločnosti N. stav, spol. s r.o. zo dňa 19.07.2016, listom žalobcu z 05.09.2016, listom žalovaného zo

dňa 12.10.2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 07.09.2015 zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bola realizácia stavebných úprav v rodinnom dome žalobcu v T.u v Rakúsku. Zmluvné strany sa
dohodli, že realizácia stavebných úprav rodinného domu sa uskutoční v zmysle Prílohy č. 1 a že dielo

bude vykonané podľa technickej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu zmluvy. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo
zhotoviť v lehote od 07.09.2015 do 31.10.2015. Cena diela bola dohodnutá na základe predloženého
rozpočtu na sumu 4.406,59 eur s tým, že cena diela bude zhotoviteľovi uhradená tak, že ku dňu podpisu
zmluvy odovzdal objednávateľ zhotoviteľovi zálohu na dielo v sume 2.210 eur a zvyšok 2.196,59 eur
bude zhotoviteľovi uhradený po riadnom odovzdaní diela, odstránení všetkých vád a nedorobkov a po

splnení všetkých záväzkov zhotoviteľa z tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že cena diela je
konečná a nie je možné ju meniť bez súhlasu objednávateľa. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať podľa
zmluvy riadne a v dohodnutom čase a v predpísanej kvalite, podľa noriem platných v SR a na základe
príslušných povolení. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi dielo v lehote do 31.10.2015 s
tým, že o odovzdaní diela sa spíše zápisnica. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo, pokiaľ nebude

vykonané riadne podľa zmluvy a pokiaľ nebudú splnené záväzky zhotoviteľa z tejto zmluvy. Zmluvné
strany sa ďalej dohodli, že v prípade nedodržania lehoty podľa čl. II ods. 3 zmluvy je zhotoviteľ povinný
po dobu omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň omeškania. Tiež sa
dohodli na tom, že nárok zmluvných strán na náhradu škody alebo odstúpenie od zmluvy zaplatením
zmluvnej pokuty nie je dotknutý. Poškodená strana sa popri nároku na zmluvnú pokutu môže domáhať

náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta ako aj škody,
ktorávýškuzmluvnejpokutyprevyšuje.Zcenovejponuky,tvoriacejprílohuč.1kzmluveodielosúdzistil,
že zhotoviteľ sa zaviazal predmet diela mu zhotoviť za cenu 4.406,59 eur. Pod podpismi zmluvných strán
žalovaný potvrdil, že dňa 07.09.2015 od žalobcu prevzal sumu 2.210 eur a dňa 22.10.2015 sumu 1.000
eur. Dňa 28.12.2015 žalovaný vzal svoje náradie a stavbu opustil. Žalobca opakovane žiadal žalovaného

o dokončenie diela. K dokončeniu diela nedošlo. Žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo
odstúpil z dôvodu, že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej ani dodatočne poskytnutej lehote.

7.Žalobcavpísomnomvyjadrenízodňa28.07.2017ďalejuviedol,žetvrdeniažalovanéhoojehohrubom
správaní sa nezakladajú na pravde. Žalovaný nastúpil na vykonanie diela 07.09.2015, no už 10.09.2015

došlo k prerušeniu prác z dôvodu, že sa mu údajne pokazil kotol, musí ho ísť opraviť. K pokračovaniu
prác došlo až 21.09.2015. Žalovaný odkladal prácu, na miesto zhotovenia diela nechodieval na čas,
prácu z najrozličnejších dôvodov odkladal, presúval. Ďalšie prerušenie vykonávania diela bolo medzi
05.10.2015 - 14.10.2015. Žalobca uviedol, že všetky rozhodnutia v súvislosti s dielom, napr. zmeny
oproti pôvodnému zadaniu robil za účasti a po konzultácii s interiérovým dizajnérom K. Q.m. Žalobca

spolu s pánom Q.m opakovane vyzvali žalovaného, aby neodkladal prácu a chodieval načas. Na
žiadosť žalovaného z dôvodu vzniku potreby prác naviac, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu
o predĺžení lehoty zhotovenia diela do 21.11.2015. Medzi žalobcom a žalovaným vznikla tenzia aj
ohľadom prevedenia diela, nakoľko žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal technologické postupypre jednotlivé dodávky predpísané výrobcom. Počas realizácie diela vznikalo na diele množstvo chýb,
ktoré robil žalovaný z dôvodu ponáhľania sa. Žalobca zistil, že dielo má viacero chýb a nedorobkov,
ktoré žalovanému vytkol a vyzval ho na bezodkladné dokončenie diela, aby ho mohol prevziať. Žalovaný

však chyby a nedorobky diela neodstránil, preto žalobca nemohol prevziať dielo ani len čiastočne.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, dohoda o jej výške bola obojstranne odsúhlasená. Po dob, po ktorú bol
žalovaný v omeškaní so zhotovením diela žalobca nemohol rodinný dom riadne užívať, a z dôvodu
nezodpovedného prístupu žalovaného musel napokon pristúpiť k dokončeniu diela prostredníctvom
iného zhotoviteľa. Vzhľadom na hodnotu a význam povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je

zrejmé, že zmluvná pokuta nie je neprimeraná. Pokiaľ ide o žalovaným namietané umiestnenie WC,
ak žalovaný tvrdí, že ho žalobca požiadal o umiestnenie WC konštrukcie o 10 cm vyššie, je povinný
toto tvrdenie preukázať. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že pri svojom vyčíslení vykonaných prác
zohľadnil všetky relevantné okolnosti a to aj napriek tomu, že dielo od žalovaného doposiaľ neprevzal z
dôvodu, že žalovaný nebol ochotný dielo dokončiť a odovzdať ho žalobcovi. Navyše, keďže žalovaný
žalobcovi dielo neodovzdal, žalovaným vykonané práce sú bez záruky a žalobca si voči nemu nemôže

uplatniť ani práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa na diele vyskytnú. Záruka na dielo má tiež pre
žalobcuurčitúhodnotu,jejhodnotuvšakprivyčíslenívykonanýchprácnezohľadnil.Žalobcavuvedenom
podaní uviedol, že predmetnú žalobu v časti o zaplatenie 1.190 eur berie späť a v tejto časti navrhuje
konanie zastaviť s odôvodnením, že žalobca pri podpise Zmluvy o dielo odovzdal žalovanému zálohu vo
výške 2.210 eur a dňa 22.10.2015 odovzdal žalovanému ďalšiu zálohu 1.000 eur, ich prevzatie žalovaný

potvrdil. Žalobca tak zaplatil žalovanému zálohu celkovo v sume 3.210 eur. Jeho právny zástupca v
žalobe omylom uviedol, že dal žalovanému zálohu vo výške 4.400 eur, v tomto smere došlo medzi ním
a jeho právnym zástupcom k nedorozumeniu. Žalobca trvá na zaplatení sumy 5.840,46 eur.

8. Žalobca vypovedal, že predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie horného podlažia na rodinnom

dome v T.u. Priateľ Ing. Q., ktorý je architekt mu doporučil zhotoviteľa diela - žalovaného, s ktorým mal
údajne on, i jeho rodina dobré skúsenosti. Z najrôznejších dôvodov na strane žalovaného sa termín
dokončenia diela stále posúval. Žalovaný sa dostal do stresu, začal robiť chyby. Začal byť problém,
dostať žalovaného vôbec na stavbu, aby sa dielo dokončilo. Pod vplyvom udalostí a okolností nemal
inú možnosť, ako od zmluvy o dielo odstúpiť. Na základe podkladov a dokladov, ktoré mal k dispozícii

ustálili cenu diela na sumu 3.227,13 eur. Do ceny diela zahrnuli všetko, čo skutočne zrealizované bolo,
keď sa nechcel so žalovaným obrazne povedané naťahovať a čas nás všetkých je vzácny. Žalovanému
zaplatil sumu 3.210 eur, na diele sa vykonali práce za 3.227,13 eur, vrátane dohodnutých prác naviac.
Vyplatené zálohy si dal žalovaným podpísať. Dohoda znela jednoznačne, materiál platí žalobca a práce
platí žalovaný.

9. Žalovaný vypovedal, že práve v čase, keď mal žalobca záujem na tom, aby začal s prácami na
jeho dome v T.u, mal rozpracovanú zákazku na dome v Prahe, v ktorej súvislosti došlo k určitému
omeškaniu. A, je tiež pravdou, že mal určité osobné problémy, v dôsledku ktorých tiež došlo k určitému
omeškaniu. Keď sa začali práce na dome žalobcu tak prirodzene niečo chýbalo, niečo bolo potrebné

zmeniť, nejaké práce urobiť naviac, v ktorej súvislosti poukazoval na Prílohu č. 2 k zmluve, na ktoré
od žalobcu 22.10.2015 dostal zálohu 1.000 eur. V dome žalobcu sa riešil veľké množstvo rôznych
problémov. Po celú dobu sa snažil byť profesionálny. Napr. na parapety prišla firma z R., na podlahy
prišiel brusič z E.. Stalo sa, že žalobca bez vedomia žalovaného povylamoval kachličky alebo dlažbu.
Stalo sa, že pred živnostníkmi začal vyrovnávať dlažbu, podceňovať jeho odbornosť. Keď žalobcovi

oznámil, že medzi vianočnými sviatkami na dome pracovať nebude, že tento čas pravidelne, každoročne
trávi s rodinou, žalobca bol k nemu vulgárny. Povedal mu, že musí prísť a hotovo. Žalovaný ďalej uviedol,
že je chlap, avšak stresy, ktoré so žalobcom zažíval boli nehorázne. Nemal inú možnosť, ako od zmluvy
odieloodstúpiť.Žalovanémužiadnezálohyna materiálnedával. Materiálkupovalžalovanýsámnajeho
zľavy v D.. Potom, ako materiál nakúpil, doviezol ho na stavbu a žalobca mu zaň na základe predloženej

faktúry zo stavebnín zaplatil.

10. Žalovaný uviedol, že dielo ho stálo 8.500 eur. Je pravdou, že niektoré práce na diele sa
nezrealizovali. Žiadny stavebný denník nemali, na prácach sa dohodli vždy ústne. Je toho názoru, že
dodatočné ocenenie prác žalobcom nie je relevantné. Preberací protokol k dispozícii nemá. Cena len

prác predstavuje sumu 8.500 eur. Náklady za materiál mu žalobca uhradil. Žalobca mu zaplatil sumu
3.210 eur. Tá predstavovala sumu za prácu a zálohu za mramorové parapety. Materiál na dielo mu bol
žalobcom zaplatený. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ ide o Prílohu č. 2 k zmluve o dielo, takáto cenová
ponuka bola žalobcovi daná, o čom súdu predložil mail. S takouto jeho cenovou ponukou žalobca ajsvedok Q. súhlasili. V ten deň, dňa 22.10.2015 dostal od žalobcu zálohu - sumu 1.000 eur, čo je uvedené
aj v zmluve. Poukazoval tiež na poznámkový zošit žalobcu, kde sa uvádza, že na stavbu prišiel o 13.00
hod., došlo tam k naceneniu prác naviac, ktoré vyžadoval žalobca.

11. Svedok Bc K. Q. vypovedal, že žalovaného pozná ako živnostníka. Žalobcovi doporučil, aby mu
rekonštrukciu domu robil práve on, resp. jeho firma. O cenovej politike ohľadom diela mu nie je známe
nič, to je v réžii strán sporu. Má vedomosť o tom, že podpisu zmluvy o dielo predchádzala hádka medzi
stranamisporu,keďžalobcachcel,abysaprácenadielezačalirealizovaťskôr.Žalovanýmuvysvetľoval,

prečo to nie je možné. Vie tiež, že dochádzka žalovaného bola prerušovaná, niekedy neprišiel. Žalobca
žalovanému ponúkol možnosť ubytovania priamo na stavbe. O vulgarizmoch medzi stranami sporu
nevie. Cenotvorbu strany sporu spolu komunikovali. Má vedomosť o tom, že niektoré práce žalovaný
nezrealizoval v súlade s príslušnými normami. Aj vizuálne neboli perfektné, napr. príprava podlahy
pred položením dlažby, detaily na sprchovacom kúte v kúpeľni. Podľa svedka tieto chyby spôsobila
zlá dochádzka žalovaného na stavbu. Jeho následná nesústredenosť , v dôsledku čoho robil chyby

a dielo malo vady. Nemá vedomosť o tom, že WC malo byť na žiadosť žalobcu osadené vyššie. Má
vedomosť o tom, že v čase realizácie zákazky na dome žalobcu mal žalovaný aj inú zákazku na ktorej
pracoval. Žalovaný dielo opustil 28.12.2015. So žalobcom mali 2-3 termíny prevzatia stavby. Žalobca
dielo neprevzal, pretože určité stavebné úseky neboli dokončené v miere, ako mali byť dokončené.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.02.2019 uviedol, že nerozumie, ako žalovaný dospel
k sume 8.255,41 eur ani 8.500 eur, keď tieto sumy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, ktorý žalovaný
predložil. Listinné dôkazy predložené žalovaným taktiež nepreukazujú, že by žalovaný vykonal práce
v hodnote 8.500 eur. Cena uvedená žalovaným ako cena vykonaných prác nebola zo strany žalobcu
schválená, žalovaný túto cenu ničím nešpecifikoval a nezhoduje sa ani so vzájomne odsúhlasenou

cenou prác podľa čl. IV zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015. Cena diela bola konečná a nebolo možné
bez súhlasu objednávateľa ju meniť. Žalobca nesúhlasí s navýšením ceny diela zo strany žalovaného.
Žalovaný musí mať právny dôvod na zvýšenie ceny diela a zároveň musí preukázať, že vykonal práce
v celkovej hodnote 8.255,41 eur alebo 8.500 eur. Cenová ponuka - príl. č. 1 na sumu 4.406,59 eur bola
súčasťou zmluvy o dielo, ktorá bola žalobcom a žalovaným vzájomne odsúhlasená. Cenová ponuka

- príl. č. 2 a 3 neboli zo strany žalobcu nikdy ani ústne a už vôbec nie písomne odsúhlasené a nestali
sa súčasťou zmluvy o dielo. Navyše, príl. č. 3 videl žalobca prvý krát až dňa 16.02.2016, kedy mu bola
doručená Reakcia na výzvu na dokončenie diela, kde žalovaný uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú
pokutu a žiada uhradiť sumu 811,59 eur z titulu doposiaľ neuhradenej ceny diela. Žalobca sumu 811,59
eur uhradiť odmietol, nakoľko v zmluve o dielo oporu nemala a nesúhlasí s ňou. Žalobca tiež popiera,

že by zálohu vo výške 1.000 eur uhradil žalovanému v súlade s prílohou č. 2. Práce v prílohe č. 2
žalobca písomne neodsúhlasil a ani si ich písomne neobjednal. Žalovaný nepreukázal, že by záloha
vo výške 1.000 eur bola žalobcom uhradená práve v súvislosti s Prílohou č. 2 k zmluve o dielo, ktorá
bola žalovaným jednostranne predložená, no žalobcom neschválená. Nie je to suma za práce, ktoré
boli uvedené v prílohe č. 2. Dôkaz o úhrade sumy 1.000 eur, ktorú žalovaný prevzal od žalobcu dňa

22.10.2015 sa nachádza na poslednej strane zmluvy o dielo Ak by táto suma bola zaplatená v súvislosti
s prílohou č. 2, bola by o tom zmienka v zmluve o dielo, resp. by táto suma bola uvedená v cenovej
ponuke - prílohe č. 2. Ak žalovaný tvrdí, že suma 1.000 eur predstavuje zálohu za práce podľa cenovej
ponuky č. 2, je povinný toto tvrdenie preukázať.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2019 uviedol, že popiera spájanie úhrady platby
poskytnutej žalovanému 22.10.2015 s cenovou ponukou podľa Prílohy č. 2. Platba 1.000 eur bola
žalovanému poskytnutá na Zmluvu o dielo a nie k tejto konkrétnej cenovej ponuke. Ceny podľa prílohy
č. 2 žalobca neodsúhlasil ani nepodpísal. Cenová ponuka č. 2 nebola žalobcom schválená ani čo sa
týka cien, a ani čo sa týka typu nadprác. Nadpráce síce mali byť vykonané, ale nesedel v ponuke ani

ich samotný rozsah, nesedeli ich jednotkové ceny, a niektoré práce nakoniec neboli ani dodané ako
potvrdil i sám žalovaný. Veľká časť z tejto ponuky však bola žalobcom dodatočne schválená pre účely
vysporiadania vzťahu zo zmluvy o dielo. Zdôraznil, že dňa 22.10.2015 a ani počas trvania zmluvy o
dielo, k schváleniu týchto cien a rozsahov prác nedošlo.
Žalobca napokon v podaní uviedol, že nerozumie postupu žalovaného, nakoľko mu všetku prácu a za

materiál zaplatil a vysporiadanie zo zmluvy o dielo prebehlo korektne.

14. Z prílohy žalobcu k žalobe súd zistil, že žalobca vyčíslil cenu prác zrealizovaných žalovaných na
dome v T.u na sumu 3.227,13 eur.15. Z listu mailu žalobcu zo dňa 30.12.2015 súd zistil, že žalobca vyzýva žalovaného na dokončenie
diela najneskôr do 15.01.2016.

16. Z listu žalobcu zo dňa 04.02.2016 súd zistil, že žalobca opätovne vyzýva žalovaného na dokončenie
diela najneskôr do 20.02.2016 s tým, že ak dielo v uvedenej lehote dokončené nebude, bude nútený
zabezpečiť si dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči nemu a tiež, že
má popri nároku na náhradu škody nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá k 04.02.2016 prevyšuje

sumu 3.000 eur.

17. Listom zo dňa 11.02.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že nároky žalobcu neuznáva, pretože je to
práve žalobca, ktorý vzniknutú situáciu zapríčinil svojim správaním. Žalovaný si plnil svoje povinnosti
podľa zmluvy o dielo riadne, poctivo a včas. K prerušeniu práce pristúpil z dôvodu šikanovania a hrubého
správania sa žalobcu voči nemu. Došlo tak k omeškaniu, ktoré bolo tiež zapríčinené opakovanými

neoprávnenými zásahmi objednávateľa do vykonávaného diela. Pretože omeškanie bolo spôsobené
správaním sa žalobcu, nie je možné to pričítať za vinu žalovanému, a už vôbec žiadať od neho
zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška je neprimeraná. Žalovaný je správaním sa žalobcu voči nemu
silne otrasený. Došlo k narušeniu dôvery medzi nimi do takej miery, ktorej obnovenie nie je možné
predpokladať. Žalovaný vykonal prevažnú časť diela, pričom mu doposiaľ nebola uhradená cena diela

podľa Prílohy č. 3 vo výške 811,59 eur. Navrhol uzavrieť dohodu o urovnaní.

18. Z cenovej ponuky č. 3 označenej aj ako Príloha č. 3 súd zistil, že cena za práce a materiál podľa
tejto prílohy predstavuje sumu 811,59 eur.

19. Z listu žalobcu zo dňa 15.03.2016 súd zistil, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil s odôvodnením,
že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej ani dodatočne poskytnutej lehote.

20. Z listu spoločnosti N. stav, spol. s r.o. zo dňa 19.07.2016 súd zistil, že na požiadanie žalobcu
táto spoločnosť zaujala stanovisko vo veci vykonania prestavby a obnovy nesprávne zabudovanej WC

konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia a zrealizovala prestavbu a rekonštrukciu celého
splachovacieho systému s umiestnením sociálneho zariadenia podľa normy, keď pôvodná montáž
konštrukcie pre splachovanie bola umiestnená s presahom 10cm, t.j. o 10 cm vyššie ako je stanovené
výrobcom, čo spôsobovalo nekomfortné využívanie toalety.

21. Z faktúry č. 2016018 spoločnosti N. star s.r.o. zo dňa 18.07.2016 súd zistil, že spoločnosť fakturovala
žalobcovi za rekonštrukciu WC sumu 441,40 eur.

22. Z listu zo dňa 05.09.2016 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sumu 5.155,71 eur (na druhý deň po dohodnutom termíne ukončenia diela do

18.03.2016 (deň prevzatia listu o odstúpení od zmluvy).

23. Z listu žalovaného zo dňa 12.10.2016 súd zistil, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty neuznáva. Omeškanie s dokončením diela spôsobil žalobca. K prerušeniu prác na
diele došli z dôvodu sústavného šikanovania a hrubého správania zo strany žalobcu. Omeškanie bolo

tiež spôsobené opakovanými neoprávnenými zásahmi objednávateľa do vykonávaného diela. Keďže
omeškanie bolo vyvolané správaním sa žalobcu, nie je možné požadovať zmluvnú pokutu, ktorá sa
vzhľadomkcelkovejcenedielajavíbyťneprimeraná.Nárokžalobcunanáhraduškodydoposiaľžiadnym
spôsobom nepreukázal.

24. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

25. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie

zodpovedať tejto technickej norme.26. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez
súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich
schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

27. Podľa rozpočtu sa určuje cena diela najmä vtedy, ak ide o rozsiahle alebo zložité dielo alebo ak sa
dielo vykonáva po častiach. V rozpočte je cena diela rozčlenená na jednotlivé časti diela. Rozpočet je
zahrnutý buď priamo do zmluvy o dielo, alebo tvorí jej prílohu. Cena podľa rozpočtu môže byť určená
len pri uzatváraní zmluvy pred začatím diela a v žiadnom prípade nemôže byť určená po dokončení

diela. V cene diela určenej podľa rozpočtu musí zhotoviteľ započítať všetky práce a náklady potrebné
na vykonanie diela. V prípade ceny určenej podľa rozpočtu platí zásada, že rozpočtovaná cena nesmie
byť jednostranne zvýšená. Možno tak urobiť len na základe novej dohody o cene s objednávateľom.

28. Zhotoviteľ uzavretím zmluvy nepreberá záruku za to, že sa pri vykonaní diela neobjaví v budúcnosti
potreba vykonať ďalšie práce alebo potreba vynaložiť ďalšie náklady. Tieto práce a náklady nie je

povinný vynaložiť a pokiaľ by ich aj vynaložil, nie je oprávnený bez ďalšieho požadovať ich náhradu od
objednávateľa. Vykonať dielo v širšom rozsahu môže len na základe zmeny zmluvy o dielo. Ak dielo
nemá byť zmenené, ale na vykonanie diela je potrebné vynaložiť naviac práce a náklady, ktoré neboli do
rozpočtu zahrnuté, môže zhotoviteľ požadovať ich zaplatenie iba v prípade, že ich objednávateľ písomne
schválil alebo dodatočne písomne objednal.

29. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy
odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

30. Podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo aj
vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí
nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

31. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

32. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatí aj ten, za ktorého sa plnilo, čo mal

podľa práva plniť sám.

35. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a 120 ods. 1vety prvej Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná).

38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov konania. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať výšku peňažnej náhrady predstavujúcu výšku
nákladov, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na získanie rovnakého plnenia s prihliadnutím k event.

nedostatkom plnenia a pod.

39. Zmluvy sa zásadne musia dodržiavať (pacta sunt servanda). Účastník zmluvy však výnimočne môže
jednostranným adresovaným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť, a to:
- ak je to v tomto zákone ustanovené,
- ak je to ustanovené v inom zákone,

- ak je to účastníkmi zmluvy dohodnuté a povaha zmluvy (jej obsah) to pripúšťa.

40. Právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje mimosúdnou cestou jednostranným právnym úkonom
adresovaným druhému účastníkovi zmluvy.

41. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc) a účastníci sa vzájomne
vyporiadajú (§ 457), pričom nie je tým dotknuté právo na prípadnú náhradu škody (§420 a nasl.). Ak
teda nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, má odstúpenie od zmluvy vždy spätné účinky ku dňu
uzavretia zmluvy. To znamená, že na základe takejto zmluvy sa nemusí plniť. Pokiaľ sa už plnilo,
vznikne zodpovednosť na vydanie bezdôvodného obohatenia a zmluvné strany sú podľa § 457 povinné

si vzájomne vydať, čo na základe zrušenej zmluvy dostali. Ak je zmluva zrušená, môže sa jej účastník
úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný žalobcovi vrátiť
to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy.

42. Z okolností prípadu vyplýva, že medzi tým, kto plnil, (opravoval rekonštrukciu sociálneho zariadenia

v dome žalobcu) a tým, komu sa plnilo (objednávateľ diela), existoval občianskoprávny vzťah, ktorý
nemožno podradiť pod právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu a vznik nároku na vrátenie plnenia
od inej fyzickej osoby - žalovaného v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka.

43. Predmetný právny vzťah súd posúdil podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý

zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

44. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie.

45. Súd rekapituluje, že:
- žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný od neho prevzal sumu 4.400 eur, na diele vykonal práce za
sumu 3.227,13 eur.
- v dôsledku porušenia povinnosti dielo vykonať riadne, vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške
701,88 eur, spočívajúca v nákladoch na vykonanie prestavby a obnovy nesprávne zabudovanej WC

konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia a na nový obklad v miestach, kde došlo k prestavbe
WC konštrukcie,
- žalobca započítal svoju povinnosť na úhradu 3.227,13 eur na záväzok žalovaného na vrátenie sumy
4.400 eur a na úhradu škody 701,88 eur. Po zápočte vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi
sumu 1.874,75 eur,

- žalobca sa žalobou ďalej domáhal zaplatenia sumy 5.155,71 eur titulom zmluvnej pokuty za obdobie
od 22.11.2015 do 18.03.2016, t.j. za obdobie omeškania do momentu zániku zmluvy o dielo,
- žalobca takto žiadal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.030,46 eur (5.155,71 eur + 1.874,75 eur),
- podaním zo dňa 28.07.2017 vzal žalobca žalobu v časti sumy 1.190 eur späť. V tejto časti žiadal
konanie zastaviť s odôvodnením, že žalobca pri podpise Zmluvy o dielo odovzdal žalovanému zálohu na

cenu diela 2.200 eur a dňa 22.10.2015 ďalšiu zálohu 1.000 eur. Prevzatie týchto záloh žalovaný potvrdil
svojim podpisom,- žalobca tak zaplatil žalovanému spolu sumu 3.210 eur. V žalobe žalobca omylom nesprávne uviedol
sumu 4.400 eur, čo bolo spôsobené nedorozumením v komunikácii medzi ním a jeho právnou
zástupkyňou.

46. Predmetom posúdenia tak bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.840,46 eur, pozostávajúci zo
sumy 5.155,71 eur - zmluvná pokuta a sumy 684,75 eur (náhrada škody za WC v sume 701,88 eur
znížená o preplatok v sume 17,13 eur ustálený po započítaní ceny diela ustálenej žalobcom v sumu
3.227,13 eur a žalobcom uhradenej zálohy v sume 3.210 eur).

47. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nároku žalobcu na zaplatenie sumy
684,75 eur nie je možné vyhovieť.

48. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 07.09.2015
zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebných úprav rodinného domu žalobcu v T.u podľa

Prílohy č. 1. za sumu 4.406,59 eur s tým, že ku dňu podpisu zmluvy sa objednávateľ zaviazal zaplatiť
zhotoviteľovi zálohu na cenu diela v sume 2.210 eur, zvyšok ceny, sumu 2.196,59 eur sa zaviazal
zaplatiť zhotoviteľovi po riadnom odovzdaní diela, odstránení všetkých vád a nedorobkov a po splnení
všetkých záväzkov zhotoviteľa z tejto zmluvy. Žalobca dňa 07.09.2015 zaplatil žalovanému zálohu v
sume 2.210 eur a dňa 22.10.2015 sumu 1.000 eur. Žalovaný sa zaviazal dielo dokončiť do 31.10.2015.

Dňa 28.12.2015 žalovaný práce na stavbe zastavil a stavbu opustil. Taktiež mal súd za preukázané,
že žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy platne odstúpil podľa § 642 Občianskeho zákonníka.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dňom odstúpenia
od zmluvy právny dôvod plnenia dohodnutý v zmluve odpadol. Žalobcovi podľa § 642 ods. 1 Obč. zák.
vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému sumu, ktorá pripadá na práce, ktoré na stavbe vykonal a nahradiť

mu účelne vynaložené náklady. Súd z vyčíslenia žalobcu podľa zmluvy o dielo i na diele vykonaných
nadprác zistil, že žalovaný na diele vykonal spolu práce v hodnote 3.227,13 eur. Pokiaľ sa žalovaný
bránil, že vykonal práce vo väčšom rozsahu, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenie preukázal -
špecifikovať, faktúry vykonaných prác, a ďalšie písomnosti, ktoré by mohli vec ozrejmiť. Údajnú prílohu
č. 2 a č. 3 k zmluve o dielo, ktoré žalovaný predložil vyhodnotil súd ako dôkaz, ktorý nebol spôsobilý

preukázať, že tam uvedené práce boli aj vykonané. Tieto listiny nebolo žalobcom odsúhlasené, nestali
sa súčasťou zmluvy o dielo. V prípade ceny určenej podľa rozpočtu platí zásada, že rozpočtovaná
cena nesmie byť jednostranne zvýšená. Možno tak urobiť len na základe novej dohody o cene s
objednávateľom. Ak je na vykonanie diela potrebné vynaložiť naviac práce a náklady, ktoré neboli do
rozpočtu zahrnuté, môže zhotoviteľ požadovať ich zaplatenie iba v prípade, že ich objednávateľ písomne

schválil alebo dodatočne písomne objednal. V prípade, že žalovaný obranou uplatňuje nejaké námietky,
ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca
(reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno.
Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok
za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. V zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode
účastníkov. Ak sú na vykonanie diela stanovené požiadavky, musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto
požiadavky spĺňalo. Ako už bolo vyššie uvedené, súd sa predovšetkým, ako prejudiciálnou otázkou
zaoberal odstúpením od zmluvy o dielo žalobcom zo dňa 15.03.2016 z dôvodu, že k dokončeniu diela
nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote. Dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy o

dielo je platné, ani žalovaný toto nenamietal. Táto skutočnosť umožňovala žalobcovi účinne od zmluvy
odstúpiť a toto svoje právo aj využil. Tým sa zmluva o dielo zrušila a účastníci mali právo len na
vzájomné vysporiadanie. Súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 684,75 eur posúdil podľa § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný
bol nepochybne podľa zmluvy povinný vykonať dielo riadne v súlade so zákonmi a normami platnými

na území SR. Podľa Stanoviska spoločnosti R., s.r.o. v Bratislave, vykonanie prestavby a obnovy
zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia na rodinnom dome žalobcu bolo
podľa stanovenej normy nesprávne. Žalovaný tvrdil, no žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal,
že WC tak bolo osadené na žiadosť žalobcu. Oprávnením žalobcu podľa zmluvy bolo v prípade
nedodržania kvality diela vady diela vadu požadovať zadarmo odstránenie vady diela s termínom jej

odstránenia. Nekvalitu diela bol povinný špecifikovať. Žalovaný bol nepochybne povinný vadu diela
odstrániť. Súd mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 04.02.2016 žiadal o dokončenie diela,
listom zo dňa 15.03.2016 žalobca od zmluvy o dielo odstúpil. Žalobca si teda zodpovednostný nárok
u žalovaného neuplatnil. Podľa názoru súdu žalobca nebol oprávnený dať si vady údajne nesprávnezabudovanej WC konštrukcie odstrániť tretej osobe na náklady žalovaného, ktorý postup prichádzal do
úvahy v prípade vád, ktoré by žalovaný neodstránil v dohodnutej lehote. Žalovaný tak neporušil žiadnu
právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by bol zodpovedný za vzniknutý stav. Z výsledkov vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu na odstránenie
vady diela, čomu nasvedčuje obsah vyššie uvedených listov, ktorými žalobca žiadal o dokončenie diela,
nie však o opravu konkrétnej vady diela. Žalobca bol povinný umožniť žalovanému odstrániť vadu diela
v súlade s platnou zmluvou, a pokiaľ tak neurobil a dal si opraviť strechu treťou osobou a spôsobom aký
si zvolil, nemôže sa dovolávať voči žalovanému nároku na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku tohto

správania vznikla.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nároku žalobcu na zaplatenie sumy
5.155,71 eur nie je možné vyhovieť. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považoval za
dôvodný len čiastočne.

50. Podľa čl. VIII ods. 1 a 3 bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania lehoty podľa čl. II ods. 3 zmluvy
je zhotoviteľ povinný po dobu omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň
omeškania.

51. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

52. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

53. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

54. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník
svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania),
zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa

v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené.
Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej
povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky
tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu
hlavnéhozáväzku,nazabezpečeniektoréhomajúslúžiť.Jednýmztýchtozabezpečovacíchprostriedkov

je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.

55. Žalobca si v súlade s čl. VIII ods. 1 a 3 platne uzavretej zmluvy uplatnil zmluvnú pokutu, ktorej
výška bola účastníkmi dohodnutá tak, že v prípade nedodržania lehoty na zhotovenie diela je zhotoviteľ

povinný po dobu omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň omeškania.
Nakoľko žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, pre prípad ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, súd mu
v zmysle cit. zák. ustanovenia uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu.

56. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal predmet zmluvy o dielo zo

dňa 07.09.2015 zhotoviť v čase od 07.09.2015 do 31.10.2015. Na žiadosť žalovaného, z dôvodu
vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení zhotovenia diela do
21.11.2015. Medzižalobcomažalovanýmpostupnevznikalonapätieohľadomzhotoveniadiela,nakoľko
žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal technologické postupy pre jednotlivé dodávky predpísané
výrobcom. Žalovaný dielo nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo definitívne opustil.

Nakoľko žalovaný dielo nedokončil žalobca ho mailom o dňa 30.12.2015 vyzval na dokončenie diela v
dodatočnej lehote do 15.01.2016, k dokončeniu diela zo strany žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela
nedošlo ani na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň
upozornený, že ak dielo nebude v stanovenej lehote dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiťdokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči žalovanému. Žalovaného
tiež upozornil na skutočnosť, že zmysle čl. VIII ods. 1 Zmluvy o dielo má popri nároku na náhradu
škody zároveň nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na túto výzvu žalovaný písomne zareagoval a

uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú pokutu, pričom tvrdil, že k omeškaniu zhotoviteľa došlo z dôvodu
údajného hrubého správania sa žalobcu a medzi stranami došlo k narušeniu dôvery, ktorú už nebolo
možné obnoviť. Žalobca k tomu uviedol, že tvrdenia žalovaného v tomto smere nie sú pravdivé. Žalobca
iba trval na splnení termínu a riadnom dokončení diela. Žalovaný však už nebol ochotný dielo dokončiť.
Žalovaný svoje tvrdenie o sústavnom šikanovaní a hrubom správaní sa žalobcu voči nemu ničím

nepreukázal. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote,
žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Právny zástupca
žalobcu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 05.09.2016, ktorou ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktorá od 22.11.2015 do 18.03.2016 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy), predstavuje sumu 5.155,71
eur. Zmluvnú pokutu si tak žalobca uplatnil za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016 a vyčíslil ju sumou
5.155,71 eur.

57. Medzi stranami sporu bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1% z ceny diela za každý deň
omeškania, čo vzhľadom na cenu diela 4.406,59 eur predstavuje sumu 44,06 eur denne. Takúto zmluvnú
pokutu súd s ohľadom ku všetkým okolnostiam posudzovanej veci považoval súd za neprimerane
vysokú. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty považoval za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka

pre rozpor s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade
individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti posudzovanej veci, závery o primeranosti či neprimeranosti
výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a súdne rozhodnutia môžu byť len
určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Dojednanie
zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Zákon výslovne neupravuje

obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní
súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pri
skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie
zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty
je potrebné, aby pokuta zahŕňala škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením

určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Pri posudzovaní
primeranosti dojednanej výšky súd prihliadol k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu,
ktorý sledoval, všetky okolnosti prejednávanej veci, pričom dospel k záveru o neprimeranosti zmluvnej
pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Súd za nedodržanie lehoty na
zhotovenia diela do 21.11.2015 a s poukazom na č. VIII bod 1. Zmluvy o dielo uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania, čo za obdobie od
22.11.2015 do 18.03.2016 predstavuje sumu 2.599,54 eur. Súd vychádzal z ceny diela 4.406,59 eur,
0,5% predstavuje sumu 22,03 eur, za obdobie od 22.11.2015 do 18.3.2016, spolu118 dní, tak vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.599,54 eur.

58. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. V predmetnej veci bol žalobca v konaní úspešný v pomere 44% a žalovaný v pomere 56%.
(žalovaná suma 5.840,46 eur, úspech žalobcu v časti sumy 2.599,88 eur). Celkový úspech žalovaného
takpredstavuje12%. Súdžalovanémunáhradutrovkonanianepriznal,keďzobsahuspisutrovykonania

nevyplývajú, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a ani ich náhradu nežiadal.

62. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,C.s.p.“ žalobca môže vziať
žalobu späť.

63. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

64. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.65. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti sumy 1.190 eur, súd v súlade s týmto dispozitívnym prejavom
žalobcu konanie v tejto časti zastavil.

66. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

67. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256
C.s.p. V posudzovanej veci zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že vzal žalobu v časti
istiny 1.190 eur späť s odôvodnením, že žalovanému na zhotovenie diela zaplatil zálohu celkovo v
sume 3.210 eur. Jeho právny zástupca v žalobe omylom uviedol, že žalobca dal žalovanému zálohu vo
výške 4.400 eur, v tomto smere došlo medzi ním a jeho právnym zástupcom k nedorozumeniu. Nebolo

teda preukázané také správanie žalovaného, ktoré by bolo dôvodom späťvzatia žaloby a z procesného
hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti. Žalovaný by preto mal nárok na
náhradu trov konania. Súd mu ich náhradu nepriznal, keď v tejto súvislosti mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.