Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010408
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1617010408.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného S.. C. J., pre zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o
odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 27.07.2020 sp. zn.
3T/103/2017, na verejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného S.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 27.07.2020 sp. zn. 3T/103/2017 bol obžalovaný S.. C. J. uznaný
za vinného pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v období od 28.05.2015 až doposiaľ ako súdny exekútor poverený Okresným súdom Bratislava II
pod sp. zn. 37Er/18/2009 na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného X. S., nar. 19.08.1956, proti

povinnému A3 Media, s.r.o. IČO: XX XXX XXX, na vymoženie sumy 44.811,79 eur s príslušenstvom,
zmluvnej pokuty, trov exekúcie a trov konania, v rozpore s ustanovením § 165 ods. 1 zákona NR SR
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov /
Exekučný poriadok/ napriek úplnému zaplateniu najvyššieho podania dňa 05.06.2013 a schváleniu
rozvrhu výťažku uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/18/2009 zo dňa 27.03.2015,
právoplatným dňa 28.05.2015, nepoukázal v lehote 7 dní oprávnenej osobe X. S. prikázanú sumu vo

výške 39.344,28 eur, ale len sumu 11.028,16 eur, pričom zvyšok si ponechal, čím poškodenému X. S.
spôsobil škodu vo výške 28.316,12 eur.

Za uvedený zločin bol obžalovanému S.. C.ovi J. podľa § 326 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2,
ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho spávaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu 4 roky.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h/ Tr. zák. mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného
výchovného programu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného X. S. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor, ako aj obžalovaný, ktorý tak učinil prostredníctvom
svojho obhajcu, pričom dôvody odvolania doplnil aj vlastnými podaniami. Odvolanie prokurátora
smerovalo výlučne proti výroku o treste, pričom obžalovaný napádal prvostupňový rozsudok v celom
rozsahu, teda aj čo do výroku o vine.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania koncipovaných svojim obhajcom uviedol, že podľa
uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.03.2015, č. k. 37Er/18/2009-160, Ex 14/2009,
právoplatnéhodňa28.05.2015,súdrozhodoloschválenírozvrhuvýťažkuzodňa03.02.2015vykonaným
súdnym exekútorom (obžalovaným) tak, že súdne trovy boli v sume 16,59 eur, trovy exekúcie v sume

13.691,88 eur a pohľadávka oprávneného predstavovala sumu 39.344,28 eur vrátane trov právneho
zastúpenia. Z dôkazov, bankových výpisov nachádzajúcich sa v spise, je zrejmé, že on vyplatil trovy
právneho zastúpenia a to sumu 1.526,37 eur, ktorú uhradil právnej zástupkyni X. S. (oprávneného v
exekučnej veci) S.. P. a to prevodom na účet dňa 02.07.2015 a sumu vo výške 263,37 eur, ktorú uhradil
pôvodnej právnej zástupkyne oprávneného X. S., S.. Q. A. a to prevodom na účet dňa 04.06.2015.

Ak sa teda od sumy 39.344,28 eur, ktorá predstavuje pohľadávku oprávneného vrátane trov právneho
zastúpenia, odpočítajú trovy právneho zastúpenia vo výške 1.526,37 eur a 263,37 eur, ktoré boli
preukázateľne vyplatené, ustáli sa suma na výšku 37.554,54 eur. Ak z dôkazov, ako aj zo skutkovej
vety vyplýva, že obžalovaný vyplatil oprávnenému sumu vo výške 11.028,16 eur, a následne sa táto
položka odpočíta od sumy 37.554,54 eur, výsledná suma bude 26.526,38 eur. Túto sumu si previedol

dňa 04.06.2015 z dražobného účtu na svoj súkromný účet a to z dôvodu, že predtým dňa 15.01.2014
poukázal zo svojho súkromného účtu na dražobný účet sumu 26.526,97 eur, keďže bolo potrebné
vykázať zloženie celej sumy vyvolávacej ceny dražby vo výške 53.052,75 eur. Postupoval takto, pretože
vydražiteľ zložil len sumu vo výške 26.526,37 eur dňa 05.06.2013 priamo v banke na dražobný účet
a oprávnený na obžalovaného naliehal, aby sa dražba trvajúca niekoľko rokov už ukončila a súhlasil

aj z výťažkom v prospech oprávneného vo výške 11.028,16 eur. Týmto postupom si chcel obžalovaný
zapožičanéfinančnéprostriedkyvrátiťspäťnasvojúčet.Pridržiavaťsa striktne(bezďalšieho)uznesenia
Okresného súdu Bratislava II z 27.03.2015, č. k. 37Er/18/2009-160, Ex 14/2009, možno pripustiť, že
oprávnenému mal vyplatiť len sumu 26.526,38 eur a nie sumu 28.316,12 eur, ktorú si mal podľa skutku
údajne ponechať a spôsobiť tak X. S. škodu vo výške 28.316,12 eur. Kvalifikačným znakom pre značnú

škodu je suma najmenej vo výške 26.600 eur (266 x 100). Pri sume 26.526,37 eur nebol naplnený
kvalifikačný znak na použitie § 326 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., z ktorého vyplýva, že odňatím slobody na
sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí
ním značnú škodu. Súd mal teda zmeniť právnu kvalifikáciu a posudzovať konanie podľa § 326 ods.
1 Tr. zák. a rozhodovať o treste v trestnej sadzbe od dvoch do piatich rokov. Pokiaľ ide o otázku viny,

obžalovaný uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní celého prípadu nesprávne prihliadal len na
zmienené uznesenie Okresného súdu Bratislava II bez toho, aby skúmal detailnejšie okolnosti celého
konania predmetnej dražby a to od dňa 05.06.2013, kedy predmetná dražba prebehla na exekútorskom
úrade obžalovaného, ale aj okolnosti po vykonaní tejto dražby. Taktiež nesprávne vyhodnotil dôkazy,
ktoré sú v prospech obžalovaného. Spúšťacím mechanizmom v tejto trestnej veci bolo predloženie

fotokópie Potvrdenia zo dňa 05.06.2013, podľa ktorého mal obžalovaný prevziať v deň dražby hotovosť
vo výške 26.562,- eur od dražiteľa K. P.. Okrem tejto sumy, vydražiteľ X.. K. P. vložil na exekučný
účet toho istého dňa, čiže v deň dražby 05.06.2013 o 13,18 hod. sumu 26.526,37 eur, ako dražobnú
zábezpeku, čo bola podmienka na to, aby exekútor vôbec mohol začať dražiť. Vydražiteľ Ing. K. P. v
deň jeho príchodu na exekútorský úrad dňa 05.06.2013, čo bol deň dražby, mal mať teda pri sebe podľa

tohto scenára hotovosť vo výške najmenej 53.088,37 eur (26.562 + 26.526,37), čo však ale nemohla
byť pravda. Na predmetnú dražbu sa dostavil jediný záujemca Ing. K. P.. Obžalovaným bol poučený,
že pred začiatkom dražby sa musí zložiť na účet exekútorského úradu zábezpeka vo výške 26.526,37
eur, t. j. najmenej vo výške poloviny hodnoty predmetu dražby, ktorá bola vo výške 53.052,75 eur,pretože inak sa dražba nevykoná. O týchto podmienkach však vydražiteľ vedel, pretože bol o dražbe
informovaný svojím otcom Ing. T. P.. Nakoľko vydražiteľ Ing. K. P. mal pri sebe hotovosť vo výške
25.000,- eur, čo nepostačovalo na zloženie zábezpeky, bol obžalovaný presvedčený o tom, že dražba sa

neuskutoční. Do tohto však vstúpil oprávnený v exekučnom konaní X. S. a jeho právna zástupkyňa S.. S.
P., ktorí poskytli chýbajúcu sumu vydražiteľovi X.. K. P. vo výške 1.526,37 eur. Táto skutočnosť vyplýva z
priloženého Čestného prehlásenia datovaného z dňa dražby 05.06.2013, V tejto listine X.. K. P. prehlásil,
že dňa 05.06.2013 vložil 25.000 eur do VÚB, a. s. expozitúra Malacky na č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX
súdneho exekútora S.. C.a J., Exekútorský úrad Malacky v prospech dražby nehnuteľnosti v k.ú. J., č.k.

EX 14/2009. Zostatok dražobnej ceny vo výške 1.526,38 eur bol vyplatený oprávneným X. S. s tým,
že vložené peniaze mu budú ako oprávnenému vyplatené súdnym exekútorom po schválení rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľnosti Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 37Er/18/2009. Táto písomnosť
je podpísaná dražiteľom Ing. K. P., oprávneným X. S. a svedkyňou S.. S. P.. Z tohto vyplýva, že všetci
traja museli dobre vedieť o tomto doplatku v prospech vydražiteľa Ing. K. P.. Súčasťou tejto listiny je
aj dôkaz z VÚB, a.s., z ktorého vyplýva, že suma vo výške 26.526,37 eur (25.000 + 1.526,37) bola

vložená na účet exekútorského úradu dňa 05.06.2013 o 13.18 hod., teda pred začiatkom dražby a nie
až po dražbe. Súčasťou rozúčtovania exekučného konania EX 14/2009 zo dňa 04.06.2015 vystaveného
obžalovaným, je uvedená suma 1.526,37 eur, ktorá sa má vrátiť S.. P., právnej zástupkyni X. S. v
predmetnej exekučnej veci. Podľa predloženého dôkazu, ktorým je výpis z VÚB, a.s. bola suma 1.526,37
eur poukázaná exekútorským úradom na účet S.. P. dňa 02.07.2015. Z tohto je zrejmé, že vydražiteľ

X.. K. P. nemal pri sebe v deň konania dražby vyššiu hotovosť než je 25.000,- eur, pretože ak by tomu
tak bolo a mal by vyššiu hotovosť, nemusel by si požičiavať od inej osoby sumu 1.526,38 eur na to,
aby splnil podmienky uskutočnenia dražby. Svedok X. S. nehovorí pravdu ani v tom, že pred dražbou
zložil X.. P. polovicu dražobnej sumy v hotovosti na exekútorskom úrade podľa „potvrdenia zo dňa
05.06.2013“ a po dražbe išiel X.. P. do banky, kde zložil druhú polovicu z hodnoty dražby. Z priloženého

dôkazu vystaveného VÚB, a.s. vyplýva, že suma 26.526,37 eur bola zložená v čase 13.18 hod. dňa
05.06.2013, čo zodpovedá tomu, že to bolo na začiatku dražby, ktorá síce bola stanovená na 13.00 hod.
dňa 05.06.2013, avšak s miernym posunom asi o 30 min., keď sa čakalo na príchod Ing. K. P. z banky.
Čiže v žiadnom prípade suma 26.526,37 nemohla byť zložená v banke až po vykonaní dražby, tak ako
to tvrdí svedok X. S.. Z logiky veci vyplýva, že ak by vydražiteľ X.. K. P. disponoval dňa 05.06.2013

aj vyššou sumou než bola suma 25.000,- eur, nepotreboval by potom doplatiť od X. S. sumu 1.526,38
eur. Pokiaľ ide o fotokópiu „Potvrdenia zo dňa 05.06.2013“ opatrenú pečiatkou exekútorského úradu a
opatrenú podpisom exekútora, z ktorého vyplýva, že mal ako súdny exekútor prijať platbu v hotovosti vo
výške 26.562,- eur od K. P. ako platbu dražobnej ceny v prospech dražby nehnuteľnosti v KÚ Krahule
č. k. EX 14/2009, ide o listinu, ktorá je podľa obžalovaného falzifikát, ktorý bol niekým sfalšovaný a

podstrčený v jeho neprospech. Na fotokópii potvrdenia je sfalšovaná pečiatka exekútorského úradu, ako
aj podpis obžalovaného. Na základe takto sfalšovaného „Potvrdenia zo dňa 05.06.2013“ vznikol dojem,
že obžalovaný ako exekútor v predmetnej exekučnej veci dňa 05.06.2013 prevzal od vydražiteľa X..
P. sumu spolu vo výške 53.088,37 eur. Túto okolnosť však kategoricky odmieta, nakoľko v deň dražby
prevzal od vydražiteľa X.. P. len sumu vo výške 26.526,37 eur. Následne vydražiteľ odmietol uhradiť

druhú polovicu do dražobnej ceny dražených nehnuteľností a finančné prostriedky na doplatenie nemal
ani oprávnený v exekučnom konaní X. S., ktorý zároveň naliehal na neho, aby dražbu ukončil a to aj s
tou hodnotou, ako bola zložená na dražobný účet s tým, že oprávnený súhlasil, že o tú sumu dostane
menej po výťažku. Po takejto vzájomnej dohode previedol zo svojich finančných prostriedkov bankovým
prevodom na dražobný účet druhú časť dražobnej sumy. Pri rozúčtovaní obžalovaný na túto dohodu

prihliadol, pričom oprávnenému X. JV. priznal len sumu vo výške 11.028,16 eur a sebe vrátil späť na
svoj účet pôvodne zapožičanú sumu vo výške 26.526,38 eur, zníženú o 0,59 eur, pretože obžalovaný
vložil zo svojho účtu na dražobný sumu vo výške 26.526,97 eur. On s takýmto postupom spočiatku
nesúhlasil, ale nakoľko X. S. považoval za osobu dlhodobejšie známu, boli priateľmi, tak sa rozhodol,
že peniaze mu vo výške 26.526,38 eur na určitú dobu požičia. V tomto smere uzatvorili ústnu dohodu

o predmetnej pôžičke. Obžalovaný upozornil X. S., že sumu vo výške 26.526,38 eur, ktoré mu požičal,
si stiahne z účtu po schválení rozvrhu výťažku zo strany súdu a že jemu bude o túto sumu ponížená
pohľadávka. X. S. s takýmto postupom súhlasil. Je si vedomý, že zvolil postup v rozpore s Exekučným
poriadkom. Avšak odmieta, že ako verejný činiteľ spôsobil úmyselným konaním X. S. škodu, ako aj
zadováženie sebe alebo inému neoprávnený prospech. Obžalovaný ďalej uviedol, že na základe jeho

objednávky si dal vypracovať znalecký posudok č. 3/2020, ktorý bol vypracovaný K.. N. K. PhD., znalcom
z odboru Kriminalistiky, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov a predložený ako dôkaz súdu.
V tejto súvislosti poukázal na záver znaleckého posudku pod čl. III, bod 1, str. 8, z ktorého vyplýva, že
na základe všetkých zistených faktov je možné konštatovať, že na kópii sporného potvrdenia (SM-1, ideo prílohu č. 1 k posudku) nie je prekopírovaný odtlačok pečiatky Exekútorského úradu Malacky S.. C.
J., ktorá bola predložená na skúmanie. Sporný odtlačok sa nezhoduje ani s ukážkami odtlačkov tejto
pečiatky na predložených porovnávacích faktúrach z rovnakého dňa 05.06.2013, ako bola vyhotovená

príloha SM-1. Súd prvej inštancie v odôvodnení na str. 7 rozsudku uvádza, že znalec v záveroch
uviedol, že na stanovenie jednoznačného záveru pravosti, resp. nepravosti je potrebné preskúmať
originál listiny (predložená na skúmanie bola len fotokópia). Pri tomto konštatovaní unikol súdu dôležitý
aspekt a to tvrdenie, že znalec by potreboval preskúmať originál listinu, ak by chcel skúmať všetky
potrebnéskutočnosti,napr.spôsobvyhotoveniaodtlačku,možnosťfotomontáže,mierudeformáciekópie

zariadením a pod. Pre svoj záver vzťahujúci sa na vyššie uvedenú otázku pritom znalec odpovedal
bez toho, že by potreboval preskúmať originál listiny. Na základe uvedeného išlo o zásah do tohto
predloženého dôkazu „Potvrdenie zo dňa 05.06.2013“, čo sa týka pečiatky, ktorá bola jednoznačne
sfalšovaná. Pokiaľ by bol do konania predložený originál tohto dôkazu, jednoznačne by trval na tom,
aby bol vyhotovený aj znalecký posudok znalcom z odvetvia písmoznalectva, pretože aj podpis, ktorý
sa nachádza na tomto dôkaze, nie je jeho pravým podpisom. Na uvedené potvrdenie by tak súd nemal

prihliadať. Ďalej obžalovaný poukázal na Čestné prehlásenie zo dňa 09.07.2015 podpísané Mgr. K. K.,
z ktorého vyplýva, že v mesiaci apríl 2015 bol Mgr. K. K. požiadaný obžalovaným, aby zabezpečil X.
S. k podpísaniu zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť v prospech obžalovaného, kde on mal byť veriteľ
a S. dlžník. V tomto čestnom prehlásení, ktoré vypracoval K.. K. K., sa uvádza, že Zmluva mala byť
na sumu cca 20.000 eur a mala byť súčasťou exekučného konania v súvislosti so spoločnosťou A3

MEDIA s.r.o. Zo záveru ďalej vyplýva, že nakoľko sa S. nepodarilo nájsť, k podpisu zmluvy nedošlo. Na
základe uvedeného je zrejmé, že mal v úmysle s X. S. uzatvoriť riadnu písomnú zmluvu o pôžičke na
sumu 26.526,38 eur, týkajúcu sa predmetnej dražby, ktorú X. S. poskytol. V období, keď X. S. podával
návrhy na začatie exekučných konaní, chodil pravidelne asi 3 x do týždňa na exekútorský úrad. Dokonca
tam aj prespával. Po uskutočnení poslednej dražby dňa 05.06.2013 a po poskytnutí pôžičky zo strany

obžalovaného, prestal chodiť na exekútorský úrad, čím obžalovaný poukázal na skutočnosť, že medzi
obžalovaným a X. S. muselo dôjsť k pôžičke peňazí. Snahou obžalovaného od mesiaca apríl 2015 do
09.07.2015 bolo, aby X. S. podpísal takúto zmluvu, pričom vôbec nie je podstatné to, že v prehlásení
sa uvádza suma cca 20.000,- eur. Podstatné je to, že snahou obžalovaného bolo vyriešiť záležitosť s
X. S. ohľadne pôžičky súvisiacej s dražbou v Exekučnom konaní, v ktorom vystupovala spoločnosť A3

MEDIA s.r.o. a X. S., ako oprávnený. Obžalovaný sa taktiež bránil poukazom na obrovské rozpory medzi
svedeckými výpoveďami. Z výpovede poškodeného X. S. na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2018
vyplýva, že dražiteľ K. P., ktorý sa dňa 05.06.2013 zúčastnil dražby, priniesol v hotovosti celú sumu vo
výške 53.000,- eur a niečo, pričom polovicu sumy zložil ako zábezpeku. Na otázku obhajcu či na vlastné
oči videl sumu 53.000,- eur, ktoré mal priniesť vydražiteľ na miesto konania dražby, tento uviedol, že

peniaze videl, celú sumu mal v igelitke. Na otázku, ako vie, že tam bola suma 53.000,- eur uviedol, že
keď išiel vyplácať zábezpeku, bral to s obžalovaným na chodbu. Na otázku, akým spôsobom uhrádzal
vydražiteľ sumu uviedol, že myslí, že polovicu zábezpeky zložil obžalovanému asi na chodbe, pretože
keď sa uviedlo, že treba zložiť zábezpeku, odišiel aj s igelitkou na chodbu. Taktiež svedok uviedol, že
obžalovaný mal na poschodí v kancelárii trezor a keď išiel hore do kancelárie drevené schody vŕzgali a

on počul, ako schody vŕzgali. Vzápätí však uviedol, že on priamo nikoho po schodoch ísť nevidel, ale
schody vŕzgali iba pod obžalovaným, pretože on mal 130 kg, ostatní mali pod 90 kg. Na otázku, či má
vedomosť o tom, že exekútorský úrad S.. J. vystavil X.. K. P. potvrdenie za zloženie nejakej finančnej
hotovosti, uviedol, že vie, že mu bola odovzdaná listina vo formáte A4, ktorú mal obžalovaný zrejme
pripravenú. On toto potvrdenie ale nečítal. Keď sa toto potvrdenie odovzdávalo na dražbe, on sedel

dva metre odtiaľ a vie, že tam boli napísané tak dva riadky. Svedok uviedol aj to, že v ten deň sa
stalo ešte niečo, čo neskôr obžalovaný zneužil. On mal v deň dražby poruchu na aute, preto ho aj na
dražbu priviezol kamarát. Volal S.. P., aby mu požičala sumu 1.500,- eur, ktorú chcel použiť na vyplatenie
auta. S.. P. mu túto sumu priniesla na úrad, kde prebiehala dražba. Poškodený v prípravnom konaní
uviedol, že dražby dňa 05.06.2013 sa zúčastnil vydražiteľ X.. P., on ako poškodený, potom jeho nejaký

bratranec a S.. P.. Zo zamestnancov bola prítomná S.. J. C.. Nebol prítomný pri celej dražbe a nevie
uviesť, či prišiel na dražbu neskôr, alebo z nej odišiel skôr. Poškodený X. S. v prípravnom konaní do
zápisnice zo dňa 06.03.2017 uviedol, že nie je pravda, že sumu 1.526,- eur zapožičala dražiteľovi S..
P.. Podobná suma bola požičaná jemu S.. P. na opravu auta. Táto jeho pôžička nemala nič spoločné
so samotnou dražbou, alebo dražobnou cenou. Z výpovede svedka X.. K. P. na hlavnom pojednávaní

zo dňa 19.03.2018 vyplýva, že suma za vydraženú nehnuteľnosť sa platila na dvakrát. Najskôr sa
zložila polovica sumy draženej nehnuteľnosti a to v hotovosti na exekútorskom úrade a následne ako
prebehla dražba po ukončení a vydražení nehnuteľností sa zvyšná polovica uhradila v banke. Po
zložení zábezpeky na exekútorskom úrade mu bolo vystavené potvrdenie o prijatí. Toto potvrdenie mupravdepodobne odovzdal obžalovaný. Svedok ďalej uviedol, že hotovosť odovzdal v takej miestnosti ako
zasadačka, bol tam veľký stôl s dvoma stoličkami a bolo to v miestnosti, kde prebehla dražba. Prítomní
pri odovzdaní hotovostnej sumy boli obžalovaný, samotný svedok X.. K. P. a ešte nejaká žena, asi

sekretárka obžalovaného. Nepamätal si, v čom mal uložené finančné prostriedky. V miestnosti, kde sa
vykonávala dražba, poškodený X. S. nebol prítomný. Svedok X.. K. P. vo svojej výpovedi dňa 27.04.2017
a svedkyňa S.. P. zase vo svojej výpovedi dňa 18.05.2017 popreli, že by menovaná svedkyňa doložila
svedkovi X.. K. P. pred dražbou nehnuteľnosti sumu vo výške 1.526,- eur. K predloženému rozúčtovaniu
exekučného konania EX 14/2009, kde uvádza vrátenie sumy 1.526,37 eur, svedkyňa uviedla, že týchto

1.526,37 eur nemá nič spoločné s uvedenou dražbou. Táto suma bola súkromná záležitosť medzi S.
a J.. Pokiaľ vie, tak X. S. mu túto sumu vrátil. Nevie uviesť, prečo jej tie peniaze obžalovaný posielal z
dražobného účtu. Svedkyňa S.. P. v prípravnom konaní ďalej uviedla, že X. S. bol jej klientom. Videla
peniaze, ale nevie uviesť presný počet a nebola pri počítaní tejto hotovosti. Ing. K. P. skladal zábezpeku v
hotovosti, bola prítomná v miestnosti, kde prišlo k odovzdaniu hotovosti. Peniaze prepočítaval X.. K. P. aj
S.. J.. Podľa jej výpovede mal byť poškodený X. S. prítomný v miestnosti. Otázne je potom, prečo svedok

X.. K. P. tvrdí, že X. S. v miestnosti nebol. Ak X. S. v miestnosti dražby nebol, prečo potom sa zmieňuje
o nejakej igelitke, odovzdaní hotovosti pravdepodobne na chodbe, vŕzgajúcich schodoch, odovzdaní
potvrdenia, v ktorom mali byť napísané dva riadky, pričom sedel dva metre od odovzdania. Z výpovede
svedkyne S.. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že prítomní v miestnosti, kde prebehla dražba,
boli S.. J., X.. P., X. S., ešte sekretárky, resp. spolupracovníčky exekútorského úradu pani C., meno

druhej ženy nevie. Zamestnankyne neboli nepretržite prítomné. Poskytovali administratívne zázemie.
Svedkyňa uviedla, že X.. K. P. skladal zábezpeku v hotovosti, bola prítomná v miestnosti, kde prišlo
k odovzdaniu hotovosti a peniaze prepočítaval X.. K. P. aj S.. J.. V tejto súvislosti obžalovaný dal do
pozornosti súdu, že svedkyňa najskôr v prípravnom konaní tvrdila, že nebola pri prepočítavaní hotovosti,
ale neskôr na hlavnom pojednávaní už uviedla, že peniaze prepočítaval X.. K. P. a aj S.. J.. Svedkovia

X.. K. P., X. S. a S.. P. museli dobre vedieť o doplatku vo výške 1.526,38 eur v prospech vydražiteľa
X.. K. P., no napriek tomu každý z nich o tejto skutočnosti sa vyjadruje odlišne. Pokiaľ by svedkovia
mali opisovať to, čo sa v skutočnosti v dražobnej miestnosti dňa 05.06.2013 odohralo, nie je mysliteľné,
aby boli v týchto troch výpovediach takéto rozpory. Svedkovia nedokázali zhodne ani ustáliť, kto bol
prítomný v miestnosti, kde prebiehala dražba, či sa mali prepočítavať nejaké financie a kým sa mali

prepočítavať a či niekto vôbec videl nejaké finančné prostriedky. Svedkovia sa rozchádzajú aj v tom, v
akom čase dňa 05.06.2013 sa mali zložiť finančné prostriedky do banky a kto ich išiel zložiť. Z výpovede
svedkyne z prípravného konania O. J., ktorá mala na exekútorskom úrade v náplni práce aj pokladňu
vyplýva, že ak niekto prišiel na exekútorský úrad zaplatiť časť pohľadávky alebo celú pohľadávku, tak
vtedy sa vypísal príjmový pokladničný blok. Teraz to ide cez virtuálnu registračnú pokladnicu. Osobe,

ktorá skladá hotovosť, sa vždy odovzdáva originál potvrdenia. Dňa 05.06.2013 neprijala do pokladne
sumu v hotovosti vo výške 26.562,- eur. Nemá žiadnu vedomosť o existencii potvrdenia, nevie uviesť,
kto ho mohol vystaviť, ani kto ho mohol diktovať. Z výpovede svedkyne z prípravného konania U. Q.,
pracovníčky exekútorského úradu vyplýva, že kópiu potvrdenia vystavenú dňa 05.06.2013 nepozná, nie
je jej známa. Takéto potvrdenia sa nevystavovali. Vždy sa dával príjmový pokladničný doklad s pečiatkou

a označením osoby, od ktorej boli peniaze prijaté a kto pokladničný doklad vystavil. Pokladničný doklad
mohla vystavovať len vedúca kancelárie S.. C. a pani J.. Z výpovede svedkyne z prípravného konania S..
J. C., pracovníčky exekútorského úradu - vedúcej kancelárie vyplýva, že dňa 05.06.2013 sa zúčastnila
dražby. Nespomína si, že by sa takéto potvrdenia vydávali na exekútorskom úrade. Vôbec si nespomína
na to, či boli alebo neboli na stole, kde prebiehala dražba, zložené finančné prostriedky. Ďalej uviedla, že

nebolo bežnou praxou, aby sa v zasadačke exekútorského úradu prepočítavali peniaze. Nepamätá si,
že by S.. J. odovzdával vydražiteľovi X.. K. P. fotokópiu potvrdenia. Z výpovedí týchto troch pracovníčok
exekútorského úradu jednoznačne vyplynulo, že na exekútorskom úrade dňa 05.06.2013 sa nevydávalo
predmetné potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov v hotovosti vo výške 26.562,- eur. V ten deň
žiadna z pracovníčok neprijala do pokladne hotovosť vo výške 26.562,- eur. Súd prvej inštancie ďalej

len konštatuje, že vinu dokazujú listinné dôkazy, avšak už nekonkretizuje, ktoré to sú. Podľa názoru
obžalovaného, súd prvej inštancie nepristupoval k objektívnemu hodnoteniu jednotlivých svedeckých
výpovedí. Vôbec sa nezaoberal protichodnými tvrdeniami svedkov, vrátane výpovedí poškodeného.
Vôbec nevyhodnotil dôkazy, ktoré by mohli byť v prospech obžalovaného, napr. tie, na ktoré poukazuje
obžalovaný v podanom odvolaní. A keď ich súd vyhodnotil, tak nesprávne, napr. záver znaleckého

skúmania. Obžalovaný poprel, že by chcel ako súdny exekútor úmyselným konaním pre seba zadovážiť
majetkový prospech. Popiera, že takýmto konaní mal spôsobiť X. S. akúkoľvek škodu. A popiera vinu
ako takú. Na tomto základe navrhoval, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa,toto rozhodnutie súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol alebo alternatívne, aby vo veci odvolací súd sám rozhodol.

Obžalovaný S.. C. J. sám v ďalších svojich podaniach doplnil dôvody odvolania, pričom uviedol, že
rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/49/2017 zo dňa 20.02.2018 a Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 6T/104/2016 jednoznačne svedčia o tom, že X. S. je obyčajný podvodník, falšovateľ
listín a podpisov, klamár a osoba zneužívajúca falošných svedkov za úplatu a to za účelom dosiahnutia
svojich podvodov. Presne tieto isté spôsoby používal aj v jeho prípade k tomu, aby sa podvodným

spôsobom a využitím falošných svedkov obohatil o 28.000,- eur. Z výpisu z obchodného registra
vyplýva, že X. S. pôsobil ako tzv. biely kôň, spoločnosti boli vytunelované do posledného centa a
v DVP Nitra, kde bol konateľom, okradli stovky ľudí o tisíce korún. Obžalovaný dal do pozornosti
súdu výpis Konkurzného súdu Bratislava I, kde bol na majetok X. S. vyhlásený konkurz, ktorý bol na
jeho podnet účelovo vyhlásený, ako aj exekúcie, ktoré si možno overiť v registri exekúcií. Z odpisu
z registra trestov odvolací súd zistí, že X. S. je obyčajný zločinec a kriminálnik a že tresnú činnosť

pácha opakovane. Ďalej obžalovaný uviedol, že Okresným súdom Malacky bol nespravodlivo odsúdený
na základe vykonštruovaného falošného dôkazu vyrobeného kriminálnikom a podvodníkom X. S. a na
základe dohodnutých a krivých výpovedí jeho komplicov S.. P. a X.. P.. Poukázal na svoju sťažnosť na
postup vyšetrovateľa S., ktorú Inšpekcia Prezídia PZ SR odmietla s odôvodnením, že v tomto štádiu
konania nie je možné postup vyšetrovateľa preveriť. V sťažnosti je opísaný celý priebeh exekučného

konania, t. j. predmetnej dražby nehnuteľnosti, ako aj lajdácky a povrchný postup vyšetrovateľa
S., z ktorého potom vychádzal prokurátor aj súd. Nedostatky v tomto prípravnom konaní mali za
následok nesprávne posúdenie prokurátorom, súdom a nakoniec mali za následok jeho nespravodlivé
odsúdenie. Vyšetrovateľ ho obvinil na základe falzifikátu, vyrobeného falošného listinného dôkazu
predloženého CH. pri výsluchu a ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobil zločinec a podvodník

X. S.. Vyšetrovateľ taktiež z nepochopiteľných dôvodov zamietol jeho právnemu zástupcovi takmer
všetky pripomienky a aj návrhy na vykonanie dokazovania. Po skončení vyšetrovania podal na neho
prokurátor K. obžalobu, kde tento jednoznačne vychádzal z nepreverených a neobjasnených záverov
vyšetrovateľa, s ktorými sa jednoducho a bez rozmyslenia stotožnil. V obžalobe uvádza, že ako
súdny exekútor napriek úplnému zaplateniu najvyššieho podania dňa 05.06.2013 a schváleniu rozvrhu

výťažku uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/18/2009, právoplatným dňa 28.05. 2015,
nepoukázalvlehote7dníoprávnenejosobeX.S.prikázanúsumu39.344,28eur,alelensumu11.028,16
eur, pričom zvyšok si ponechal, čím poškodenému X. S. spôsobil škodu vo výške 28.316,12 eur.
Prokurátor zabudol uviesť, ako a kým bolo toto najvyššie podanie zaplatené. Najvyššie podanie bolo
zaplatené tak, že polovicu najvyššieho podania zaplatil P. na dražobný účet exekútora vo VÚB a druhú

polovicu po dohovore s S. doplatil on zo svojich vlastných peňazí a z jeho súkromného účtu prevodom
na dražobný účet, čo bolo aj doložené vyšetrovateľovi. Vtedy ale nevedel, čo je S. zač a považoval
ho za kamaráta, ktorému chcel pomôcť. Je jasné, že prokurátor pri výroku o zaplatení najvyššieho
podania vychádzal z predloženého falzifikátu potvrdenia o zaplatení druhej polovice dražobnej sumy
P. v hotovosti. Je však nepochopiteľné, ako mohol prokurátor tento falzifikát považovať za hodnoverný

dôkaz bez jeho akéhokoľvek overenia. Výrok o tom, že S. spôsobil škodu vo výške 28.316,12 eur je
nezmyselnýanepravdivý.Kebysaprokurátorriadneoboznámilsvyšetrovacímspisom,akoajúčtovnými
dokladmi v ňom založenými, tak by z tejto sumy musel odrátať peniaze, ktoré spravodlivo rozdelil
všetkým, komu patrili. To znamená, že z tejto sumy 39.344,28 eur mal odrátať peniaze zaslané S.. P. vo
výške 1.526,37 eur, S.. A. vo výške 379,96 eur a jeho vlastné peniaze vo výške 26.526,37 eur, ktoré on

vložil do dražby a na ktoré vyhotovil podvodník S. falošné potvrdenie. Nemal žiadny úmysel zadovážiť
si majetkový prospech. Chcel iba pomôcť S., aby z tejto dražby získal aspoň nejaké peniaze a to tým,
že i napriek tomu, že P. zaplatil iba polovicu dražobnej ceny, on uviedol do zápisnice o dražbe, že ju
zaplatil celú. Je si plne vedomý, že sa dopustil manipulácie s dražbou v prospech S.. Nesprávna je tiež
právna kvalifikácia skutku, pretože podľa konkrétneho odseku a písmena sa takého skutku v žiadnom

prípade nedopustil. Dopustil sa manipulácie s dražbou, pretože chcel pomôcť X. S. k tomu, aby získal
nejaké peniaze. Do dražby vložil svoje vlastné peniaze, keď zaplatil jej polovicu. Súd prvého stupňa
jednoznačne pri svojom rozhodovaní vychádzal z neoverených a nepreverených záverov vyšetrovateľa
S., z obžaloby prokurátora a z klamstiev vo výpovediach S. komplicov S.. P. a X.. P. mladšieho, v
ktorých sú neskutočné rozpory. V období súdneho konania bol vážne chorý, kde chodil po nemocniciach

Malacky a Kramáre. Lekárske správy boli odvolaciemu súdu priložené. Preto sa nemohol zúčastniť na
pojednávaniach a preto poveril svojho obhajcu pre zastupovanie v jeho neprítomnosti. Prvý krát sa
zúčastnil až na treťom pojednávaní súdu. Na tomto pojednávaní si ho súd vôbec nevšímal. Keď sa voči
tomu ohradil, tak mu sudkyňa uviedla, že tam má právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní sa museldožadovať, aby ho vôbec súd k veci vypočul. Po skončení nasledujúceho pojednávania si ho zavolal
prokurátor S.. H., ktorá začal na neho tlačiť a prehováral ho, aby sa priznal, že keď sa prizná, dostane
podmienečný trest. On mu odpovedal, že sa nemá k čomu priznávať, pretože S. neobral ani o jeden

cent a nespôsobil mu žiadnu škodu. Na pojednávaniach sa prokurátori striedali ako na bežiacom páse,
z ich prejavov a postoja k veci bolo vidieť, že sú nepripravení a vôbec ich nezaujímala skutočná pravda,
ako ani falzifikát predložený P.. Súd k celej veci pristupoval jednostranne, vôbec ho nezaujímalo, že
P. predložil vyšetrovateľovi falzifikát potvrdenia. Nezaujímalo ho, kde sa nachádza originál a či vôbec
takýto doklad mohol byť, alebo bol exekútorským úradom vyhotovený, či pri dražbách nehnuteľnosti

preberal úrad peniaze v hotovosti a do akej výšky sa na úrade preberali peniaze v hotovosti. Súd vôbec
nezaujímalianirozporyvovýpovediachS.,P.,akoajklamstvovovýpovediP..Znalecpritomjednoznačne
uviedol, že otlačok pečiatky na potvrdení je falzifikát. Súd taktiež nepreskúmal toto falošné potvrdenie s
ostatnou dokumentáciou vydávanou na exekútorskom úrade. Vôbec neboli vypočutí svedkovia, ako jeho
manželka, ktorá bola pri všetkých stretnutiach s S. a tiež P.. Taktiež nebola v priebehu pojednávaní vôbec
vypočutá účtovníčka úradu K. K., ktorá evidovala všetok pohyb peňazí a prevzaté peniaze v hotovosti

nosila do VÚB. Súd sa vôbec nezaujímal o osobu tzv. poškodeného X. S.. Taktiež sa nezaujímal o
lekárske posudky lekárov špecialistov, ktoré predložil obhajca a kde je jednoznačne uvedené, čo je S. za
osobnosť. I napriek tomu, že súd nezistil skutočnú pravdu, riadne nepreveril a nevyhodnotil dôkazy, ho
nespravodlivo odsúdil v duchu obžaloby prokurátora na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s určením
skúšobnej doby na 4 roky. Korunu všetkému nasadil prokurátor K.. O. N., ktorý sa odvolal proti rozsudku

okresného súdu a požadoval zmeniť jeho trest na nepodmienečný a to na dobu 7 rokov. V súvislosti s
odôvodnením odvolania prokurátora obžalovaný uviedol, že sa nemohol priznávať k tomu, čo neurobil.
Dopustilsaprotizákonnéhokonaniatým,žemanipulovalsdražbouvprospechS.,alenikdysanedopustil
skutku, z ktorého bol prokurátorom obžalovaný. Taktiež v žiadnom prípade neignoroval štátne orgány a
vôbec svojvoľne nemaril a ani nepredlžoval trestné konanie. Jeho obhajca sústavne a priebežne podával

súdu informácie o jeho zdravotnom stave a taktiež si jeho stav overoval samotný súd u jeho lekára. Nie
je pravda ani to, že neľutuje konanie, ktorého sa dopustil. Svoje konanie chcel pred súdom oľutovať,
avšak tento si vypočul iba záverečnú reč jeho obhajcu a jemu nedal žiaden priestor na vyjadrenie sa a na
prejavenie ľútosti. Ľutuje najmä to, že tak hlúpo naletel profesionálnemu podvodníkovi a kriminálnikovi
X. S. a tiež ľutuje, že namiesto toho, aby dražbu zastavil, ešte na základe S. presviedčania a oklamania

doplatil z vlastných peňazí druhú polovicu dražobnej zábezpeky. Následky choroby má dodnes, ako je
problém s pečeňou a ľadvinami, má bercové vredy predkolenia, ktoré mu neustále mokvajú. Nedokáže
dlhšie stáť na nohách a má voperovaný prístroj pre fungovanie látkovej výmeny, ktorý keď zlyhá, tak je po
ňom. Je pre neho nepochopiteľné, ako mohol vyšetrovateľ, prokurátor a napokon súd uveriť klamstvám
jedného notorického podvodníka, ktorý nikde poriadne nepracoval a živí sa samými podvodmi a tiež

klamstvám jeho komplicov pred pravdou, ktorú uviedol ako bezúhonný a seriózny človek. Taktiež, ako
mohli orgány činné v trestnom konaní vychádzať z falošného a podvodníkom vyrobeného listinného
dôkazu a tento brať ako smerodajný pre svoje rozhodovanie. Najviac je mu však ľúto a mrzí ho, že tento
podvodník a zločinec oklamal a podviedol jeho osobu, kde chce podvodným spôsobom od neho získať
jeho vlastné peniaze. Je mu ľúto a najviac ho mrzí, že X. S. so svojimi komplicmi na základe jedného

falošného dokumentu a ich krivých výpovedí, tak ľahko a jednoducho porazili pravdu a spravodlivosť.
Na tomto základe žiadal, aby bol napadnutý nespravodlivý rozsudok zrušený.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor a to písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 23.12.2020.

V tomto vyjadrení prokurátor konštatoval, že odvolanie je z obsahového hľadiska protirečivé. Na jednej
strane v časti týkajúcej sa trestu obžalovaný namieta výšku škody ako nesprávne určenú, na základe
čoho sa domnieva, že v tomto prípade ide o zlú právnu kvalifikáciu a malo by dôjsť k aplikácii § 326
ods. 2 Tr. zák., nie § 326 ods. 3 Tr. zák. Na druhej strane tvrdí, že je nevinný a teda že sa nedopustil

trestného činu. Samotná argumentácia obžalovaného vo vzťahu k výške trestu a trestnej sadzbe de facto
usvedčuje obžalovaného zo spáchania trestného činu, pretože aj obžalovaný uznáva, že mal vyplatiť
zákonný nárok poškodenému, ktorý nevyplatil, avšak uvádza inú výšku. Námietky obžalovaného do
výroku o treste sú bezpredmetné, keďže mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
3 roky so skúšobnou dobou na 4 roky, čo je de facto trest v rozsahu trestnej sadzby podľa § 326

ods. 1 Tr. zák. a priaznivejšia trestná sadzba už pre obžalovaného neexistovala. Vo vzťahu k výroku o
vine obžalovaný uvádza hodnotenie a analýzu skutkových okolností, ktoré nie sú súčasťou samotného
trestného skutku a teda nie je ani podstatné preverovať dôsledne ich existenciu alebo pravdivosť.
Skutkový stav uvedený v skutkovej vete v odsudzujúcom rozsudku bol dostatočne preukázanývykonanými dôkazmi. Verziu obžalovaného, ktorou sa snaží navodiť zdanie dohody s poškodeným
na nezákonnom postupe pri realizácií dražby, nič nepodporuje a táto verzia by tiež nezbavovala
obžalovaného viny, iba by vyústila do zmeny niektorých skutkových okolností v skutkovej vete

rozsudku. Ani poukazovanie na iné vykonané dôkazy (znalecký posudok č. 3/2020 zo dňa 13.03.2020,
čestné prehlásenie svedka K. K.) obžalovaného nijakým spôsobom nezbavujú viny. Znalecký posudok
preukázal skutočnosti nepodstatné a nedokázal jednoznačne konštatovať, že by predmetná listina bola
falzifikát a ani táto skutočnosť by nepotvrdzovala verziu obžalovaného a nezbavovala ho viny. Na
druhej strane ani iniciovanie vypracovania zmluvy o pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným, ktorú

inicioval sám obžalovaný, nič nedokazuje vo vzťahu ku skutku a nezbavuje obžalovaného viny. Rovnako
analýza jednotlivých výpovedí svedkov a hľadanie drobných rozporov medzi nimi nie sú podstatné
okolnosti, ktoré by mali zavážiť pri rozhodovaní o vine obžalovaného. Nie všetky vykonané dôkazy sa
vzťahujú k okolnostiam podstatným pre vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného a obžalovaný
sa vo svojom odvolaní snaží postaviť svoju obhajobu na malichernostiach a okolnostiach, ktoré sú pre
rozhodnutie nepodstatné. Pre celkové hodnotenie dôkaznej situácie je potrebné sa zamerať najmä na tie

dôkazy, ktoré potvrdzujú skutkovú vetu uvedenú v odsudzujúcom rozsudku. Obžalovaný nedokázal vo
svojom odvolaní nijakým spôsobom spochybniť tie dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho vinu a zaoberal sa len
pridruženými okolnosťami skutku, ktoré sú pre celkové rozhodnutie vo veci zanedbateľného významu.
Výrok o vine obžalovaného je preto plne dôvodný. Na základe uvedeného prokurátor navrhoval, aby
Krajský súd v Bratislave odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o samotné odvolanie prokurátora, v jeho písomných dôvodoch sa konštatuje, že obžalovaný
bolstíhanýzazločinpodľa§326ods.1písm.c/,ods.3písm.b/Tr.zák.,kdetrestnásadzbajevrozmedzí
7 až 12 rokov. V uvedenom prípade prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice trestnej sadzby o
jednu tretinu, teda trestná sadzba sa upravila podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a výsledná trestná sadzba

bola v rozmedzí od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiace. Na tomto základe sa prokurátor nestotožňoval
s názorom okresného súdu, že výsledná trestná sadzba je neprimerane prísna a že by bolo možné
zohľadniť § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na to, že obžalovaný počas
celého konania v zásade popieral, že by sa dopustil trestného činu a na tomto postoji zotrval až do
konca hlavného pojednávania. Nezaujal teda ani trochu sebakritický postoj a uloženie podmienečného

trestu pre neho neplní žiadnu individuálnu prevenciu. Vzhľadom na postoj obžalovaného počas celého
trestného konania možno vyvodiť z jeho správania určitý stupeň ignorancie voči orgánom zastupujúcimi
štát v trestnom konaní, čoho dôkazom je práve pomerne dlhé trvanie tohto trestného konania, ktoré
sa obžalovaný snažil rôznymi spôsobmi mariť a predlžovať. Súd sa odvoláva pri uložení trestu na
vysoký vek a zdravotný stav obžalovaného, pričom práve túto skutočnosť obžalovaný využíval ako

zámienku, aby sa nemusel dostavovať na súdne pojednávania a vytváral už počas trestného konania
o sebe dojem invalida, nespôsobilého trestného konania, čo sa ukázalo z jeho strany ako účelové.
Uložením podmienečného trestu sa dosiahne stav, že obžalovaný za svoj trestný čin nielenže nebude
musieť niesť primeranú trestnú zodpovednosť, ale ani jeho obštrukcie voči súdnemu konaniu de facto
nemali žiadny negatívny dopad na výsledok konania, čoho si je pri svojom vzdelaní a právnej praxi plne

vedomý. Uloženie takéhoto trestu obžalovanému len posilní jeho postoj aj do budúcna, že porušovanie
právnych noriem a protizákonná činnosť nebudú patrične potrestané a teda ho môžu ešte posmeliť
aj do budúcna k obdobným činom, pretože bude mať vidinu „beztrestnosti“, keďže pri jeho veku
a zdravotnom stave nebude adekvátne za svoje protiprávne konanie postihnutý. Takéto potrestanie
páchateľa, ktorému bol uložený trest absolútne vzdialený od zákonnej výmery, a teda od toho, ako

by bol postihnutý v obdobnej situácii iný páchateľ, zakladá nebezpečný precedens neadekvátneho
a neúmerného postihovania páchateľov trestných činov. Zároveň zakladá nerovnosť občanov pred
zákonom. Napadnutý rozsudok je „zelenou“ pre páchanie závažnej trestnej činnosti osobami vo vyššom
veku alebo v zlom zdravotnom stave, pretože i tak nebudú primerane a spravodlivo potrestaní tak,
ako by boli v ich prípade potrestaní mladší a zdraví páchatelia. V tomto smere prokurátor poukázal

na to, že výkon trestu odňatia slobody je uspôsobený pre osoby všetkých vekových kategórií, pričom
osoby odsúdené na doživotie si musia odžiť celý svoj zbytok života až do smrti vo výkone trestu a
teda je zrejmé, že budú v tomto výkone trestu aj vo vysokom veku. Rovnako je možné poskytovanie
zdravotnej starostlivosti vo výkone trestu a v prípade, že odsúdený trpí chorobou, pre ktorú nie je
možné v UVTOS poskytovať dostatočnú starostlivosť, existujú právne nástroje, ktoré je možné v tomto

prípade využiť (odklad výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu, upustenie od výkonu zvyšku trestu),
avšak v tomto prípade je potrebné dôsledne skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady na aplikáciu
týchto inštitútov. Podľa prokuratúra súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktorým by zistil, že zdravotný
stav v kombinácii s vekom obžalovaného je nezlučiteľný s nepodmienečným výkonom trestu odňatiaslobody. Za týchto okolností je prihliadnutie na vek a zdravotný stav obžalovaného neprimerané a
neodôvodnené zvýhodnenie obžalovaného voči iným páchateľom v obdobnej situácií. Uložený trest
neplní ani generálnu prevenciu, pretože zakladá dôvodné presvedčenie aj pre iných páchateľov, že aj

pri spáchaní závažnej trestnej činnosti je pre nich otvorený inštitút mimoriadneho zníženia trestu aj bez
splnenia osobitných požiadaviek na výnimočnosť tohto inštitútu. Mimoriadnosť takéhoto postupu musí
súd riadne zdôvodniť, pričom vyšší vek a indikácie zdravotných diagnóz nie sú ničím mimoriadnym
a vyskytujú sa u veľkej časti populácie. Uloženie podmienečného trestu páchateľovi, ktorý absolútne
neľutuje svoje konanie a vytvára aj ďalšie obštrukcie pri trestnom konaní s cieľom predlžovať neúmerne

trestné konanie, aby nemohol byť v tomto konaní adekvátne potrestaný, je absolútnym popretím princípu
spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje prokurátor trest uložený
prvostupňovým rozsudkom za nedostatočný a nenaplňujúci prevenčný a sankčný charakter účelu trestu.
Preto navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodol o
uloženínepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyobžalovanémusozaradenímprejehovýkondoústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný písomným podaním urobeným prostredníctvom svojho
obhajcu, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 31.12.2020.

V rámci svojho vyjadrenia obžalovaný k tvrdeniu prokurátora o jeho ignorancii voči orgánom

zastupujúcimi štát v trestnom konaní a jeho snahe rôznymi spôsobmi mariť a predlžovať konanie a
využívaťsvojzdravotnýstavakozámienku,abysanemuseldostavovaťnasúdnepojednávanie,uviedol,
že zo strany prokurátora ide o fabulovanie a tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnymi relevantnými
dôkazmi. Opak je pravdou, keďže jeho zdravotný stav bol a je naďalej veľmi vážny a stále lavíruje medzi
životom a smrťou. Už počas konania pred súdom bolo z dôvodu jeho ťažkej choroby trestné stíhanie

prerušené, pričom zo strany súdu nešlo o ľubovôľu, ale uznesenie o prerušení trestného stíhania bolo
vydané na základe lekárskych správ. Pritom nemá vedomosť o tom, že by prokurátor namietal takýto
postup. Jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať už počas prípravného konania. Len s vypätím všetkých
síl a za doprovodu inej osoby sa dostavil na výsluch pred vyšetrovateľom. Zdravotný stav sa mu rapídne
zhoršil už v priebehu roka 2016, kedy bol podľa dostupných lekárskych správ dvakrát hospitalizovaný,

pričom pri hospitalizácii od 13.12.2016 do 20.12.2016 mu bolo dňa 15.12.2016 do tela implantované
zariadenie „Denver shuntu“, na podporu fungovania pečene. Počas roka 2017 sa viackrát podrobil
lekárskemu vyšetreniu, čo vyplýva z lekárskych správ. Vyšetrenia prebiehali v čase podania obžaloby a
prebiehajúceho konania pred súdom, pričom dňa 28.12.2017 bol prijatý na chirurgiu z dôvodu ošetrenia
otvorenej rany vlasatej časti hlavy, ktoré si spôsobil pádom na zem z dôvodu dehydratácie, ktorá bola

spôsobená jeho zlým zdravotným stavom. V období rokov 2017 až do polovice roka 2020, zdravotný stav
obžalovaného dovoľoval iba kľud na lôžku s krátkymi prechádzkami a každodennú starostlivosť o jeho
zdravie zo strany manželky. Aj v tomto období sa podrobuje pravidelnej lekárskej kontrole. Toho času
trpí stukovateľnosťou a cirhózou pečene II. stupňa, chronickou obličkovou chorobou, má problémy s
chôdzou a nevydrží stáť na nohách v dôsledku straty rovnováhy. V tele má implantovaný prístroj Denver

Shunt, ktorý je potrebný na podporu fungovania pečene, hlavne na cirkulovanie tekutín v tele, pričom
bez správneho fungovania tohto prístroja by u neho nastala smrť. Taktiež to platí aj pri upchatí tohto
prístroja, takže si svoj zdravotný stav musí nepretržite sledovať a pri akejkoľvek komplikácii vyhľadať
lekársku pomoc. Z lekárskej správy zo dňa 13.03.2017 vyplýva „posúdenie možnosti transplantácie
pečene“,atedaniejezrejmé,oakejúčelovostikonaniamalozjehostranyísť,keďtrpítakýmtozávažným

ochorením. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokuráotra ako
nedôvodné.

K odvolaniam obžalovaného a prokurátora sa napokon vyjadril aj samotný poškodený X. S. a to
písomným podaním urobeným jeho splnomocnencom, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa

31.12.2020.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora poškodený uviedol, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje
a považuje ho za vecne správne. Trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom za zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa neplní žiadnu preventívnu a ani represívnu funkciu,

predovšetkým však nereflektuje postoj obžalovaného v priebehu celého trestného stíhania a súdneho
konania, ktorý sa navyše k spáchaniu skutku, ktorého sa dopustil, priznal. Obžalovaný však popieral
vinu za spáchanie trestného činu, nakoľko mal za to, že tento skutok, i keď v príkrom rozpore s
Exekučnýmporiadkom,niejetrestnýmčinom.Svojčinanineoľutoval,účelovoaumelopredlžovaljednakvyšetrovanie a jednak súdne konanie, kedy takpovediac na poslednú chvíľu predkladal a opieral sa o
dôkazy, ktoré predtým sám namietal, napr. vo veci čestného vyhlásenia p. K. K., ktorý v civilnom konaní
vedenom na Okresnom súde Malacky sp. zn. 7C/423/2016 predložil poškodený ako žalobca, pričom

obžalovaný tento dôkaz v trestnom konaní sám spochybňoval a namietal, že by niekedy žiadal p. K. K.
o zabezpečenie podpisu na zmluve o pôžičke zo strany p. S. ako poškodeného. Z hľadiska základných
zásad trestania v trestnom práve, uložený trest nemôže plniť ani žiadnu výchovnú funkciu. Zároveň,
poškodený uvádza, že od doby konania dražby v roku 2015 až po takmer 6 rokoch nebol obžalovaný vo
svojom osobnom živote žiadnym spôsobom obmedzený, i napriek spáchaniu zločinu. Obžalovaný počas

celého súdneho konania robil obštrukcie kvôli jeho údajnému zlému zdravotnému stavu, čo sa však
vzhľadom k tomu, že sa v poslednom období zúčastňoval pojednávaní aj v civilnom konaní aj v trestnom
konaní, nemohlo javiť ako prekážka výkonu trestu odňatia slobody. Toho času má obžalovaný 66 rokov,
čo nepochybne nie je natoľko vysoký vek, ktorý by mu bránil vo výkone trestu odňatia slobody. Súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie neuviedol, z akého dôvodu by nebol obžalovaný schopný
vykonať trest odňatia slobody, či bol zdravotný stav v čase vyhlásenia rozsudku skutočne natoľko

závažný, aby bránil obžalovanému nastúpiť na výkon trestu. Poškodený má za to, že vek a prípadné
zdravotné komplikácie obžalovaného nie sú poľahčujúci okolnosťami, ktoré by boli dostatočným
dôvodom na uloženie iba podmienečného trestu odňatia slobody. Podľa názoru poškodeného neboli
splnené žiadne podmienky, resp. okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu v zmysle
Trestného zákona tak, ako sa dôvodí v napadnutom rozsudku. Ako správne uviedol prokurátor, vyšší

vek a indikácia zdravotných diagnóz obžalovaného nie sú bez ďalšieho dostatočným dôvodom pre
aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia uloženého trestu odňatia slobody. K odvolaniu obžalovaného
sa poškodený vyjadril v tom smere, že ho považuje za účelové v snahe obžalovaného oddialiť
právoplatnosť meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Súd správne posúdil okolnosť, že páchateľ
spôsobil trestným činom značnú škodu, teda škodu rovnajúcu sa alebo prevyšujúcu stonásobok sumy

266,- eur. Obžalovaný tvrdí, že údajne spôsobil škodu „iba“ vo výške 26.526,38 eur, k čomu dospel tým
spôsobom, že od skutočnej škody vo výške 28.316,12 eur odpočítal údajné trovy právneho zastúpenia,
ktoré mali byť vyplatené právnym zástupkyniam poškodeného. S danou argumentáciou sa poškodený
nestotožňuje, nakoľko v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.03.2015, č. k.
37Er/18/2009-160, Ex 14/2009 predstavovala pohľadávka oprávneného v tomto konaní poškodeného

sumu vo výške 39.344,28 eur. Pre účely trestného je bez právneho významu, aké konkrétne položky
tvoria pohľadávku oprávneného, a či teda zahŕňali alebo nezahŕňali aj trovy právneho zastúpenia,
pretože obžalovaný bol povinný celú túto sumu vyplatiť poškodenému, čo však neurobil. Preto je
tento inštitút nazvaný ako pohľadávka oprávneného, pretože oprávnený má pohľadávku, pričom je
irelevantné akého druhu, voči povinnému a túto bol exekútor v plnom rozsahu povinný previesť na

bankový účet poškodeného. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku ani zo žiadneho príkazu
poškodeného nevzniklo obžalovanému oprávnenie ponížiť pohľadávku poškodeného o trovy právneho
zastúpenia. Za súčasného právneho stavu patria trovy právneho zastúpenia tej strane sporu, ktorá
je v konaní úspešná a pokiaľ niet inej dohody medzi stranou sporu a jej právnym zástupcom, potom
tieto trovy prislúchajú úspešnej strane. Pokiaľ ide o sumu vo výške 1.526,37 eur, ktorú obžalovaný

poukázalnabankovýúčetS..P.j,poškodenýuviedol,žezvýsluchovS..Chovancovejvôbecnevyplynulo,
že táto suma mala predstavovať trovy právneho zastúpenia, ktoré jej boli obžalovaným „vrátené“.
Svedkyňa uviedla, že táto suma nemala žiaden súvis s vykonanou dražbou. Zo žiadneho listinného
dôkazu v trestnom konaní nevyplynulo, že by poškodený bol v exekučnom konaní právne zastúpený
S.. P.. Súd postupoval pri vyhodnotení všetkých dôkazov správne, keď uznal obžalovaného vinným

zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a všetky dôkazy vykonané v trestnom
konaní jednoznačne potvrdzujú spáchanie trestného činu obžalovaným. Dodatočne vyfabulované
dôkazy predložené obžalovaným niekoľko týždňov pred vynesením rozsudku, (napríklad kópia čestného
vyhlásenia z 05.06.2013 s podpismi poškodeného, S.. P. a p. P., ktoré obžalovaný vo svojich predošlých
výpovediach ani len neoznačil), považoval súd a poškodený za vykonštruované obžalovaným neskôr.

K znaleckému posudku predloženému tiež až dodatočne obžalovaným, zase poškodený konštatoval,
že z jeho záveru je dostatočne jasné a nepochybné, že znalec s istotou nepotvrdil pravosť alebo
nepravosť potvrdenia zo dňa 05.06.2013, ktoré vydal obžalovaný p. P. ako potvrdenie o úhrade polovice
dražobnej sumy v hotovosti k rukám obžalovaného. Preto takýto dôkaz nie je spôsobilý preukázať
tvrdenia obžalovaného. Obžalovaný vyššie uvedeným dodatočným predkladaním vykonštruovaných

dôkazov predlžoval súdne konanie, vo viacerých prípadoch sa mu dokonca vyhýbal v snahe vyhnúť
sa trestu a nebyť tohto jeho účelového konania, nebol by dosiahol ani vek 66 rokov, na ktorý sa súd
nesprávne odvolával pri určení trestu a nesprávne neprihliadol na to, že danú skutočnosť si spôsobil
obžalovaným vlastným nekalým a zavinením konaním.Skôr, než si odvolací súd začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Tr. por., bol povinný zistiť,
či odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas (§ 309 Tr. por.), či ich podali oprávnené osoby

(§§ 307, 308 Tr. por.) a či došlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného
odvolania (§§ 312, 313 Tr. por.) niektorého z odvolateľov.

Nadriadený súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky pre vecné prejednanie
odvolania a to u každého z odvolateľov zvlášť. Prokurátor a obžalovaný nepochybne sú osobami

oprávnenými podať proti rozsudku odvolanie (§ 307 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.), pričom v
posudzovanej veci sa ani jeden z nich práva na podanie odvolania nevzdal a ani podané odvolanie
nevzal späť. Prokurátor podal odvolanie dňa 27.07.2020, teda včas, keďže bolo podané ešte v deň,
keď došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Naproti tomu odvolací súd zistil, že obžalovaný S.. C.
J. odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, keďže k vyhláseniu rozsudku došlo v prítomnosti
obžalovaného a aj jeho obhajcu, pričom obžalovaný spoločne so svojím obhajcom sa k možnosti

podať opravný prostriedok na hlavnom pojednávaní vyjadrili tak, že si ponechávajú lehotu a následne
obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu až dňa 11.11.2020, kedy bolo písomne
vyhotovené odvolanie podané na poštu a okresnému súdu doručené dňa 12.11.2020.

Písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku bolo obžalovanému S.. C.ovi J. doručené dňa 25.11.2020

a jeho obhajcovi ešte dňa 29.10.2020, pričom včasnosť podaného odvolania obžalovaný opieral o to,
že lehota na podanie tohto opravného prostriedku mu začala plynúť až odo dňa doručenia písomne
vyhotoveného rozsudku a to z dôvodu, že obžalovaný bol nesprávne poučený o možnosti podať opravný
prostriedok.

So zreteľom na túto argumentáciu sa odvolací súd oboznámil nielen s obsahom zápisnice o hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.07.2020, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vrátane poučenia o
možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, ale aj so zvukovým záznamom z tohto hlavného
pojednávania, aby o spôsobe plnenia si poučovacej povinnosti zo strany prvostupňového súdu neboli
žiadne pochybnosti.

Na tomto základe krajský súd zistil, že súd prvého stupňa po vyhlásení výrokovej časti rozsudku a jeho
odôvodnení poučil procesné strany o tom, že proti vyhlásenému rozhodnutiu sa pripúšťa odvolanie a
to v lehote 15 dní s tým, že strany si môžu ponechať lehotu na podanie odvolania alebo môžu využiť
právo, že zahlásia odvolanie hneď do zápisnice, prípadne sa môžu vzdať práva podať odvolanie. Po

uvedenom poučení o opravnom prostriedku sa tak prokurátor, ako aj obžalovaný spoločne so svojím
obhajcom vyjadrili, že si ponechávajú lehotu na podanie odvolania.

Vychádzajúc z takéhoto poučenia súdu o opravnom prostriedku v jeho celom kontexte a na to
nadväzujúcehoprejavuobžalovanéhooponechanísilehotynapodanieopravnéhoprostriedku,odvolací

súd konštatuje, že nie je dôvod pre aplikáciu § 316 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého ako oneskorené
nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila
nesprávnym poučením súdu.

Použitie § 316 ods. 2 Tr. por. prichádza do úvahy jedine a výlučne vtedy, ak sa oprávnená osoba

nesprávnym poučením skutočne riadila a v dôsledku toho podala odvolanie oneskorene. I keď poučenie
súdu prvého stupňa o opravnom prostriedku nemožno považovať za úplné, z jeho obsahu rozhodne
nevyplýva pochybnosť o tom, v akej lehote obžalovaný mohol podať odvolanie a ani pochybnosť o tom,
od ktorého okamihu mu táto lehota začala plynúť. So zreteľom na to, že obžalovaný a aj jeho obhajca
boli prítomní pri vyhlásení rozsudku a poučení o lehote na podanie odvolanie v lehote 15 dní s tým, že

súčasne boli poučení o možnosti podať odvolanie priamo do zápisnice a aj o ponechaní si lehoty na
podanie opravného prostriedku, nemohli u nich vzniknúť relevantné pochybnosti o tom, aká je lehota
na podanie odvolania a odkedy táto lehota začína plynúť a to obzvlášť za situácie, že nielen obhajca,
ale aj obžalovaný sú osobami s právnickým vzdelaním. Za uvedeného znenia poučenia o opravnom
prostriedku sa nemohol obžalovaný spolu so svojim obhajcom riadiť tým, že im lehota na podanie

odvolania plynie od doručenia písomne vyhotoveného rozsudku. Ak si obžalovaný obsah poskytnutého
poučenia neuvedomil a vychádzal z plynutia lehôt na podanie opravného prostriedku upravených v
rámci iných odvetví slovenského právneho poriadku, nemôže sa s ohľadom na túto okolnosť úspešne
dovolávať aplikácie § 316 ods. 2 Tr. por. Obsah poučenia súdu prvého stupňa o práve podať odvolanietotiž nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, odkedy obžalovanému začala plynúť pätnásťdňová lehota
na podanie odvolania a už vôbec nemôže zakladať dojem o tom, že by mu táto lehota začala plynúť až
od doručenia rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd už len dodáva, že ani podľa odbornej literatúry

nejde v posudzovanej veci o takú situáciu, ktorú by bolo možné považovať za dôvod pre akceptovanie
zachovania lehoty na podanie odvolania z dôvodu nesprávneho (v danom prípade neúplného) poučenia
súdu o opravnom prostriedku.

Za takéhoto stavu krajský súd uzatvára, že obžalovaný podal odvolanie oneskorene, čo bránilo

odvolaciemu súdu pristúpiť k vecnému prieskumu napadnutého rozsudku čo do otázky viny, preto
odvolanie obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, krajský súd za účelom jeho prejednania nariadil vo veci
verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca, prokurátorka krajskej prokuratúry
a splnomocnenkyňa poškodeného. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti

poškodeného, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky upravené v § 294 ods. 2 Tr.
por. Na verejnom zasadnutí krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. v spojení s § 269 Tr. por. doplnil
dokazovanie čítaním lekárskych správ vzťahujúcich sa k osobe obžalovaného.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že sa v plnom

rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania smerujúceho voči výroku o treste. Vinu obžalovaného
považovala za preukázanú, avšak výrok o treste považovala za nesprávny a neprimeraný. Navrhovala
preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol spôsobom, že
obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhovala zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že obžaloba bola na obžalovaného podaná
nedôvodne a súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Na tomto
základe navrhoval, aby krajský säd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak,
že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Odvolanie prokurátora navrhoval zamietnuť. poukázal na

písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora.

Splnomocnenkyňa poškodeného na verejnom zasadnutí navrhovala, aby krajský súd vyhovel odvolaniu
prokurátora a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto navrhovala zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že Okresný súd Malacky ho chcel za každú cenu odsúdiť,
pričom sa nezaoberal všetkými relevantnými dôkazmi vrátane listinných dôkazov, ktoré svedčili v jeho
prospech. Prokurátor podal na neho obžalobu nedôvodne a poškodený je jeden podvodník, ktorému
on naletel. Súd sa vôbec nezaoberal jeho osobnostným profilom, pričom následne dodal, že je čestný
človek, pracoval v oblasti práva a nedopúšťal sa žiadneho protiprávneho konania. Žiadal, aby ho

odvolací súd spod obžaloby oslobodil, čomu by malo predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku.
Odvolanie prokurátora navrhoval zamietnuť.

Vo vzťahu k argumentácii strán k otázke viny, krajský súd už na inom mieste odôvodnenia tohto
rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov považoval odvolanie obžalovaného za oneskorene podané, čo

tvorilo zákonnú prekážku vecnému preskúmavaniu výroku o vine obžalovaným napadnutého rozsudku.

Čo sa týka odvolania prokurátora, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne
opätovne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie
podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor ako odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť
výroku o treste napadnutého rozsudku.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou zuvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto

chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.

Teda na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému S.. C.ovi J. bol prvostupňovým
súdom uložený nielen zákonný, ale i primeraný trest, či už do druhu, ako aj do jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok

upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery

na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Z hľadiska požiadavky na individualizáciu trestu je však súd oprávnený prihliadať aj na také okolnosti
predpokladané v § 39 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré by mohli odôvodniť postup podľa ustanovení

umožňujúcich mimoriadne zníženie trestu, t. j. ktoré by mohli zakladať dôvod na uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací
súd dospel k názoru, že použitie zmierňujúcich ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. je u

obžalovaného S.. C.a J.ôvodné a zodpovedajúce podmienkam upraveným v uvedených ustanoveniach
Trestného zákona. Stotožňujúc sa s takýmto postupom prvostupňového súdu považuje odvolací súd
za primeranú a adekvátnu aj konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorá bola obžalovanému
napadnutým výrokom určená s tým, že mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom a uložením primeranej povinnosti.

V súvislosti s určením druhu trestu a jeho výmery je potrebné predovšetkým konštatovať, že okresný
súd postupoval správne, keď u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení
riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a súčasne nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť upravenú v § 37 Tr. zák. Za takéhoto stavu prvostupňový súd správne aplikoval

ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu. Vychádzajúc z trestnej sadzby upravenej v § 326 ods. 3 Tr. zák., t. j. 7 rokov
až 12 rokov, a riadiac sa spôsobom výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., predstavuje výsledná trestná
sadzba rozpätie 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.

Za takéhoto stavu pri použití § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere nie kratšej ako 2 roky.

V súvislosti s aplikáciou uvedených ustanovení Trestného zákona krajský súd uvádza, že mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. por. predpokladá také okolnosti prípadu alebo

také pomery páchateľa, pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.Za mimoriadne pomery páchateľa považuje judikatúra aj to, že trpí vážnou chorobou (R 35/1963).
Z jednotlivých lekárskych správ založených v spise, ktoré boli na verejnom zasadnutí oboznámené,
vyplýva, že obžalovaný S.. C. J. okrem iného trpí chronickou obličkovou chorobou, cirhózou pečene, je v

stave po opakovanej hepatálnej kóme (v máji 2017 bol obžalovaný prijatý v kritickom stave na jednotku
intenzívnej starostlivosti s obrazom hepatálnej kómy) a po implantácii Denver Shuntu (pumpy), po ktorej
došlo u obžalovaného k výraznej progresii hepatálnej encefalopatie. Ide o polymorbídneho pacienta
s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom a poruchou mentálnych funkcií (poruchy správania pri
hepatálnej encefalopatii), u ktorého bola opakovane zdôrazňovaná opatrovateľská starostlivosť. Okrem

toho bola u obžalovaného konštatovaná anémia na hranici ľahkého a stredného stupňa, Diabetes
mellitus 2. typ a iné ochorenia.

Na základe týchto zistení odvolací súd konštatuje, že postup prvostupňového súdu pri použití § 39
ods. 1 Tr. por. bol správny a zákonný. Je nepochybné, že u obžalovaného nejde o bežné alebo len o
trochuzávažnejšieochorenia,aleodlhodobozávažnýzlýzdravotnýstavpodmienenýviacerýmivážnymi

chorobami.Ztohtohľadiskaniejeprekážkouprepoužitie§39ods.1Tr.por.animomentálne(prechodne,
dočasne) stabilizovaný stav obžalovaného, ktorý umožnil pokračovať v jeho trestnom stíhaní po
tom, čo bolo toto rozhodnutím súdu prerušené práve s ohľadom na zdravotný stav obžalovaného.
Rovnako takémuto postupu nebráni ani ten fakt, že obžalovanému by bolo možné zabezpečiť potrebnú
zdravotnú starostlivosť v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a napokon ani to, že v rámci

výkonu trestu je možné použitie inštitútov, ktoré zohľadnia zdravotný stav obžalovaného (odklad
výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu, upustenie od výkonu zvyšku trestu), ako sa to snaží mylne
prezentovať prokurátor v odôvodnení podaného odvolania. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že
je potrebné rozlišovať medzi osobnými pomermi páchateľa existujúcimi v čase rozhodovania súdu a
jeho pomermi, ktoré existujú v čase samotného výkonu trestu odňatia slobody. Závažný zdravotný

stav obžalovanej osoby ako jeden z aspektov pomerov obžalovaného je z hľadiska ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. por. potrebné posudzovať v čase rozhodovania súdu, ktorým určuje druh a výmeru trestu v
kontexte posudzovania otázky prísnosti trestu (jeho neprimeranosti) a možnosti zabezpečenia ochrany
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Sleduje sa tým požiadavka na dosiahnutia účelu trestu pri jeho
ukladaní a to aj v kontexte posúdenia osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy. Inak

povedané,pripoužití§39ods.1Tr.por.zhľadiskaposudzovaniapomerovpáchateľaniejerozhodujúce,
či by jeho zdravotný stav bol liečiteľný aj v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. V posudzovanom
prípade má pritom pre použitie uvedeného ustanovenia význam aj samotná dĺžka konania, ktorú podľa
názoru senátu krajského súdu nie je možné bez ďalšieho pričítať k vine obžalovaného a ktorá taktiež
môže byť zohľadňovaná pre účely postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. (R 10/2011).

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že od spáchania trestného činu uplynulo obdobie
presahujúce 7 rokov a od vznesenia obvinenia obžalovanému vyše 6 a pol roka. Podľa názoru
nadriadeného súdu v danom prípade nemožno takéto obdobie trestného stíhania obžalovaného S.. C.a
J. považovať za primerané, a to s prihliadnutím na obsah spisového materiálu a skutkovú a právnu

zložitosť prejednávanej veci, pričom objektívne zistené skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu
obžalovaného, nemôžu byť z hľadiska posudzovania dĺžky trestného stíhania pričítané obžalovanému
v jeho neprospech. Pre účely objektivity je potrebné dodať, že na dĺžku konania malo vplyv aj odvolacie
konanie, avšak z toho dôvodu, že sudca spravodajca, ktorému bola pôvodne vec pridelená, bol dlhodobo
práceneschopný, v dôsledku čoho musela byť predmetná trestná vec pridelená inému sudcovi, čo malo

prirodzený dopad na časové možnosti odvolacieho súdu vec prejednať a rozhodnúť a to so zreteľom
na celkový počet prerozdelených vecí. Táto okolnosť však v nijakom prípade nemôže ísť na ujmu
obžalovanému. V tomto smere odvolací súd vychádzal aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre
ľudské práva, v zmysle ktorej dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať
za výnimočnú. Súd nezistil žiaden taký významný dôvod, pre ktorý by nebolo možné pri ukladaní trestu

na takúto dĺžku trestného stíhania prihliadať, a to práve s poukazom na judikatúru Európskeho súd pre
ľudské práva. V posudzovanej trestnej veci, rešpektujúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (jeho článok 6 odsek 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci
v primeranej lehote), ako aj jednu zo základných zásad trestného konania upravenú v ustanovení §
2 odsek 7 Trestného poriadku (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej

lehote prejednaná súdom), má súd za to, že obdobie trestného stíhania obžalovaného presiahlo hranicu
primeranosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne
potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúceúčinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného
stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba,
ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel

trestu (v danom prípade vyjadrený v § 34 odsek 1 Tr. zák.), ktorý má byť uložením určitého trestu
dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu a
dĺžka trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je
preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za dĺžku trestného konania. V tomto
konkrétnom prípade možno odôvodnene konštatovať, že aj s ohľadom na obdobie vedeného trestného

stíhania nemožno očakávať do-siahnutie účelu trestu uložením trestu odňatia slobody v rámci ustálenej
trestnej sadzby a ani uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora, krajský súd v tomto smere dodáva, že predložené
lekárske správy rozhodne nepoukazujú na to, že by obžalovaný zneužíval svoj zdravotný stav na to,
aby sa nemusel dostavovať na jednotlivé hlavné pojednávania. Obžalovaný sám písomným podaním

z 01.02.2018 výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávania konali v jeho neprítomnosti a hlavné
pojednávanie konané dňa 19.03.2018, na ktorom aj došlo k vykonávaniu dôkazov (výsluchov svedkov),
sa aj v neprítomnosti obžalovaného uskutočnilo. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2018 obhajca
obžalovaného poukázal na rapídne zhoršenie jeho zdravotného stavu a na základe doloženej lekárskej
správy okresný súd na neverejnom zasadnutí dňa 27.06.2018 rozhodol podľa 283 ods. 1 Tr. por.

s použitím § 228 ods. 2 písm. b/ Tr. por. o prerušení trestného stíhania obžalovaného S.. C.a J.. K
pokračovaniu trestného stíhania obžalovaného došlo na základe uznesenia súdu z 02.12.2019 a na
určené termíny hlavného pojednávania sa aj obžalovaný dostavoval. Odvolaciemu súdu nie je teda
zrejmé, o aké obštrukcie a akú ignoráciu súdu by sa zo strany obžalovaného malo jednať, pričom za
takéto nemožno považovať ani predkladanie dôkazov, ktoré si obžalovaný sám zabezpečil, keďže ide

o realizáciu jeho práva na obhajobu. Ak aj počas prerušeného trestného stíhania bol zdravotný stav
obžalovaného po určitý čas zlepšený natoľko, že sa mohol zúčastniť hlavného pojednávania skôr, ako
došlo k pokračovaniu v jeho trestnom stíhaní, nemožno za obštrukciu považovať skutočnosť, že sám
obžalovaný nepodal návrh na pokračovanie v trestnom stíhaní, nakoľko je vecou súdu, aby pravidelne
skúmal a zisťoval, či pominuli okolnosti, pre ktoré bolo trestné stíhanie prerušené. Sama skutočnosť,

že obžalovaný je schopný pohybu aj mimo domova, pritom neznamená, že obžalovaný vážnym
ochorením netrpí. Zmienená argumentácia prokurátora tak nemá žiadnu oporu v zadokumentovaných
skutočnostiach. Za zjavne neopodstatnené považuje odvolací súd aj to tvrdenie prokurátora, v zmysle
ktorého súdom prvého stupňa uložený trest do budúcna len posilní postoj obžalovaného, že porušovanie
právnych noriem a protizákonná činnosť nebudú patrične potrestané a teda ho môžu ešte posmeliť

aj do budúcna k obdobným činom a že napadnutý rozsudok je „zelenou“ pre páchanie závažnej
trestnej činnosti osobami vo vyššom veku alebo v zlom zdravotnom stave. V tomto smere krajský súd
zdôrazňuje, že z predložených lekárskych správ vyplýva, že k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu
obžalovaného došlo až po spáchaní stíhaného trestného činu, čím naposledy uvedená argumentácia
prokurátora stráca akýkoľvek relevantný základ.

Pokiaľ ide o obžalovaného S.. C.a J. odvolací súd konštatuje, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne
stíhaný a ani odsúdený pre úmyselný trestný čin (zahladené odsúdenie rozhodnutím Okresného súdu
Dunajská Streda z 02.01.1998 sp. zn. 1T/4/1998 sa týkalo nedbanlivostného trestného činu), pričom
ani od spáchania stíhaného trestného činu neboli zistené akékoľvek poznatky o nejakom závažnejšom

protiprávnom konaní obžalovaného. Na tomto základe teda súd dospel k záveru, že v prípade tohto
obžalovaného išlo o výnimočný exces z vedenia inak riadneho života, pri ktorom v spojení s uvedeným
obdobím trestného stíhania a s jeho zdravotným stavom, nie je nevyhnutné trvať na priamom výkone
trestu odňatia slobody. Za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona tak súd
považoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s určením skúšobnej

doby v trvaní 4 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu a primeranej povinnosti podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo iného výchovného programu, za adekvátne k spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobe
obžalovaného,jehopomeromakmožnostiamjehonápravy.Obžalovanýtakpočasskúšobnejdobybude
mať reálnu šancu preukázať, že v jeho prípade išlo skutočne o výnimočné individuálne zlyhanie, pričom

samotné plynutie štvorročnej skúšobnej doby by malo byť dostatočnou hrozbou na to, aby sa obžalovaný
už žiadnej obdobnej trestnej činnosti nedopustil. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného, ako aj so
zreteľom na jeho zdravotný stav, považuje odvolací súd riziko opätovného zlyhania obžalovaného za
minimálne.Zistené skutočnosti tak aj odvolací súd viedli k záveru, že v danom prípade dosiahnutie účelu trestu,
ktorý je v podstate zakotvený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., možno dôvodne očakávať od trestu,

ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah a záverov, odvolací súd, nezistiac žiaden dôvod na
zrušenie a zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku, rozhodol o odvolaní prokurátora spôsobom,
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.