Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621010602
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6621010602.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
15. novembra 2022, v trestnej veci obžalovaného X. T., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
1,2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s použitím § 138 písm. h) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného,
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/145/2021 zo dňa 17.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. T. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/145/2021 zo dňa 17.03.2022 bol obžalovaný X. T.
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s použitím § 138
písm. h) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 18.12.2020 asi o 12.00 h viedol traktor zn. A.-XXXX T., P.: BL-XXX SU, s prívesom zn. P.?CK - F.,
P.: BL-XXX YI, v obci J.,
okres S., po štátnej ceste č. I/XX smerom na mesto M., rýchlosťou cca XX km/h, ktorá bola vyššia ako
maximálna rýchlosť uvedená v osvedčení o evidencii traktora časť II.
a evidenčnej karte traktora, v ktorých je uvedená maximálna rýchlosť do XX km/h,
kde v kilometri XX,XX na suchej zjazdnej vozovke za ničím nezníženej viditeľnosti

sa nevenoval plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, reagoval oneskorene
minimálne cca o 2,4 sekundy na pred ním v jeho jazdnom pruhu v križovatke stojace osobné motorové
vozidlo zn. VW R., P.: LC-XXX CX, s riadne zapnutými svetlometmi, vedené vodičkou D. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, okres S., ktoré chcelo odbočiť doľava, na vedľajšiu cestu č. Z./XXXX
smerom
na obec D. a dávalo prednosť oproti idúcim vozidlám a ktoré mohol vidieť, spozorovať najneskôr vo

vzdialenosti cca XXX metrov, v dôsledku čoho došlo k zrážke a to k nárazu prednej časti traktora do
zadnej časti osobného motorového vozidla zn. VW R., pri čom spolujazdkyňa v osobnom motorovom
vozidle zn. VW R., maloletá D. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XXX, okres S., sediaca na
zadnom sedadle vpravo bez toho, aby sedela v detskej autosedačke alebo na podsedáku, kde nebola
riadne pripútaná bezpečnostným pásom, utrpela ťažké poranenia hlavy s ťažkým opuchom mozgu,
pomliaždenie dorzobazálnych častí pľúc, zlomeninu tela druhého hrudného stavca, ktorým zraneniam

v dôsledku centrálnej smrti mozgu podľahla dňa 23.12.2020 o 07.00 h v D. fakultnej nemocnici s
poliklinikou v U. U.; vodička v osobnom motorovom vozidle zn. VW R. D. J. utrpela zranenia a to
natiahnutie, vyvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do 5 dní, spolujazdkyňa v osobnom motorovom
vozidle zn. VW R. sediaca na pravom prednom sedadle, maloletá Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. XXX, okres S., utrpela zranenia a to povrchové pohmoždenie brušnej steny bez doby liečenia, čím
obžalovaný porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z.

z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.Za túto trestnú činnosť Okresný súd Lučenec uložil obžalovanému X. T. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. bol obžalovanému
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní štyri roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
súd poškodených: J.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX,
D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, T. zdravotná poisťovňa,
a.s., Y. XX, U. U., Z.: XX XXX XXX a D. zdravotná poisťovňa, a.s., O. X, Q., Z.: 5 XXX XXX, so svojimi

nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Voči tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný X. T., a to priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní dňa 17.03.2022, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo
dňa 19.05.2022. Uviedol, že vo vzťahu k výroku o vine predovšetkým namieta nejednoznačné ustálenie
skutkového stavu ohľadom spoluzavinenia vodičky D. J., vedúcej motorové vozidlo VW R., v ktorom sa

nachádzala zosnulá D. T.. V celom priebehu trestného konania sa uplatňovala konzistentne obhajoba,
spočívajúca predovšetkým v tom, že zosnulá nebola pripútaná na detskú sedačku či podsedák v čase
dopravnej nehody a aký vplyv mala táto okolnosť na povahu zranenia, vplyv na zníženie jeho miery
zavinenia a tým aj hodnotenia stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Jeho zásadnou námietkou je, že súd nesprávne vyhodnotil resp. odmietol vyhodnotiť význam

spoluzavinenia vodičky osobného motorového vozidla na usmrtení zosnulej v dôsledku toho, že nebola
pripútaná a taktiež námietka, že predmetom dokazovania súd neurobil to, aký následok by predmetná
dopravná nehoda mala, keby bola zosnulá pripútaná. Otázka príčinnej
súvislosti medzi nepripútaním a prípadným smrteľným následkom v dôsledku dopravnej nehody, ako i
otázka, kto je za toto nepripútanie právne zodpovedný, sú pritom relevantné z hľadiska hmotnoprávnej

kvalifikácieskutku,lebopríčinnásúvislosťjejednýmzobligatórnychznakovskutkovejpodstatytrestného
činu. Výsledkom dokazovania, ktoré žiadal vykonať, mohol byť i znalecký záver o tom, že by poškodená
v prípade pripútania do detskej autosedačky či podsedáku neutrpela smrteľné zranenia, a teda skutok
by nebol kvalifikovaný ako trestný čin usmrtenie podľa ust. § 149 ods. 1 Tr. zák., ale ako iný trestný čin.

Bez vykonania relevantného znaleckého dokazovania navrhovaného ním, ktoré však súd odmietol
vykonať, nie je súd uvedenú otázku spôsobilý náležite, bez pochybností zodpovedať. Okresný súd
vychádzal len z existencie objektívnej príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a smrtiacim následkom,
rezignoval však na zváženie významu nepripútania zosnulej, ktoré mohlo mať tiež na výsledný následok
určitú mieru vplyvu. Okresný súd vôbec nezohľadnil a nezisťoval mieru, ktorou mohla prispieť vodička

motorového vozidla k následku jeho konania. Rovnako má táto okolnosť vplyv i na prípadnú voľbu druhu
trestu a jeho konkrétnu výmeru.

Okresný súd nemal ani dostatočné podklady na posúdenie veci z tohto uhla pohľadu, pretože v priebehu
trestného konania nebolo vyhovené jeho návrhom na doplnenie dokazovania

znaleckým posudkom, pribratím znaleckého ústavu C. M., odbor doprava za účelom vykonania testu
simulácie reakcie dieťaťa pripútaného bezpečnostnými pásmi použitím znaleckého experimentu na
detskej figuríne. Okresný súd nepribral túto znaleckú organizáciu, i keď znalec J.. U. L. z odboru
zdravotníctva a farmácie odporúčal za účelom jednoznačného zistenia, či mala vodička motorového
vozidla nejaký podiel na spôsobenom následku a až potom by bolo možné s presnosťou blížiacou sa k

istote zodpovedať túto otázku po vykonaní vyšetrovacieho pokusu s figurínou.

Uviedol, že protokolácia výpovede znalca Z.. X. na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2022 zo strany
prvostupňového súdu je nepresná a za účelom získania ucelenejšieho a pravdivejšieho obrazu o obsahu
výpovede znalca je nevyhnutné vypočuť si zvukovú nahrávku z pojednávania zo dňa 22.02.2022. Podľa

jeho názoru, znalec Z.. X. vypovedal na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní, teda,
že nevie jednoznačne posúdiť, aký vplyv by malo použitie bezpečnostného zariadenia (sedačky alebo
podsedáku) vo vzťahu k zraneniam poškodenej. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že Z.. X. v
znaleckom posudku a ani po jeho vyhotovení nevykonával žiadne relevantné znalecké úkony (výpočty,
simulácie) za účelom preukázania vplyvu detskej sedačky či podsedáku na zranenia poškodenej, a teda

akékoľvek jeho úvahy a názory v danej otázke zostávajú bez existujúceho, objektívneho a predovšetkým
verifikovateľného podkladu. Napriek tomu, že znalec Z.. X. na hlavnom pojednávaní uviedol svoj odhad
či názor, že detská sedačka by pravdepodobne spôsobila ešte závažnejšie zranenia u poškodenej,zároveň k uvedenej skutočnosti tvrdil:,, tak ja to neviem preukázať“, alebo ,,tak ja neviem to s určitosťou
povedať, že koľko, ako, neviem to vypočítať”.

Avšak prezentovaný názor nebol súčasťou znaleckého skúmania, žiadnych výpočtov, ani simulácií,
ktoré by mohol iný nezávislý znalec i obhajoba overiť, čiže sa jedná o nepreskúmateľné tvrdenia
znalca. Taktiež okresný súd neprihliadal na výpoveď znalca Z.. D. X., ktorý uviedol, že existuje softvér,
pomocou ktorého možno simulovať pohyb posádky vo vozidle a uvedenú simuláciu robia len pracovníci
C. M.. Z dôvodu, že nebolo vyhovené návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, porušil

tým okresný súd jeho právo na spravodlivý proces a aplikáciu zásady in dubio pro reo. Rozsudok o
vyslovení jeho viny, opierajúci sa o znalecké posudky a výsluchy znalcov v časti príčinnej súvislosti
následku s nepripútaním zosnulej, vychádzajúce z argumentácie o pravdepodobnosti úvah, nemajú
v tejto časti žiadnu dôkaznú silu. Existencia príčinnej súvislosti musí byť naisto postavená a iba
samotnápravdepodobnosť,ženepripútaniezosnulejnemuselomaťvplyvnasmrteľnýnásledok,nestačí.
Dôkazné bremeno nesie obžaloba.

Javí sa relevantná a legitímna jeho požiadavka na skúmanie eventuálneho spoluzavinenia následku
vodičkyosobnéhomotorovéhovozidla,ktorásinesplnilasvojuzákonnúpovinnosťuloženúvust.§8ods.
1,§45ods.1zákonač.8/2009Z.z.,akoaj§5ods.1vládnehonariadeniač.554/2006Z.z.,ktoréukladajú
výslovnú povinnosť zaistiť prepravovanú osobu zádržným bezpečnostným systémom. Pokiaľ vodička

mala vedomosť, že osobné motorové vozidlo nie je vybavené bezpečnostným zádržným systémom
určeným na zaistenie bezpečnosti prepravovaných osôb (detská autosedačka alebo podsedák), nemala
ani započať jazdu.
Obžalovaný má nielen oprávnenie sa dožadovať objasňovania týchto skutočností, ale
predovšetkým orgány činné v trestnom konaní sú v zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke

súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 9/1979 povinné tiež zisťovať, či osoby, ktoré pri strete motorových
vozidiel utrpeli ujmu na zdraví a sediacich na sedadlách s povinne vybavenými pásmi, boli nimi v dobe
stretu motorových vozidiel tiež pripútané, v prípade, že nie, aký vplyv mala táto okolnosť na povahu
ich zranenia. Obžalovaný trval na dokazovaní spoluzavinenia následku vodičkou osobného motorového
vozidla, predovšetkým preto, že táto okolnosť má potenciálny vplyv i na voľbu druhu trestu a jeho

konkrétnej výmery.

Nezávisle na tom, či on na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, okresný súd aj tak musel v
celom rozsahu vykonať dokazovanie zamerané na otázku druhu a výmery trestu, ako aj na náhradu
škody, nakoľko otázka spoluzavinenia je otázkou relevantnou pre určenie druhu a výmery trestu. V

zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. On nespochybňuje, ani nikdy nespochybňoval,
že príčinou následku bolo porušenie jeho povinností. Namietal však už od začiatku trestného stíhania, že
nebolo spoľahlivo zistené a preukázané, či tu bolo čo i len čiastočné spoluzavinenie inej osoby, vodičky

osobného motorového vozidla. Túto jeho námietku nie je možné bez ďalšieho odmietnuť, pretože jej
dosiaľ nebola venovaná náležitá pozornosť. Okresný súd sa s týmito otázkami, t.j. otázkami súvisiacimi s
podmienkami nepripútania mal. poškodenej dôsledne nevysporiadal. Súd nesprávne vyhodnotil význam
spoluzavinenia vodičky na smrti zomrelej v dôsledku toho, že nebola pripútaná a aké následky by
predmetná dopravná nehoda mala, keby zosnulá bola pripútaná. To v danej veci urobené nebolo a to

napriek tomu, že judikatúra NS SR už dlhodobo od orgánov činných trestnom konaní požaduje, aby
v obdobných prípadoch práve takéto dokazovanie vykonané bolo (bližšie rozhodnutie NS SR zo dňa
12.9.1978, sp.zn. 6Tz 37/78 R 9/1979).

Vo vzťahu k výroku o druhu a výmere trestu uvádza, že tento v časti uloženia nepodmienečného trestu

odňatia slobody nie je možné považovať za spravodlivý, primeraný a
uložený v súlade so zásadami ukladania trestu a jednoznačne sa vymyká ustálenej rozhodovacej
praxi v porovnateľných prípadoch ako samotného prvostupňového okresného súdu tak i odvolacích
súdov. Z odôvodnenia napádaného rozsudku okresného súdu dokonca vyplýva, že tento mu uložil
nepodmienečný trest z dôvodu, že on podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.por. prehlásil, že nechce urobiť žiadne

vyhlásenie, i keď urobenie vyhlásenia je právom a nie jeho povinnosťou a z dôvodu, že žiadal vykonať
dokazovanie smerom k možnému spoluzavineniu následku vodičkou motorového vozidla. Uložený
nepodmienečný trest s týmto odôvodnením okresného súdu vyznieva ako vyjadrenie odplaty jemu zato, že sa v trestnom konaní v rámci obhajoby dožadoval náležitého zistenia skutkového stavu veci bez
toho, aby sa súd riadil zákonnými ustanoveniami Trestného zákona.

V rozpore so zákonom a konštantnou judikatúrou NS SR vyhodnotil okresný súd snahu obhajoby
preukazovať na hlavnom pojednávaní aj mieru spoluviny vodičky osobného motorového vozidla v tom
zmysle, že táto maloleté dieťa neumiestnila do detskej autosedačky ako priťažujúcu skutočnosť pre
neho pri ukladaní trestu, pričom táto okolnosť mala byť dôvodom uloženia nepodmienečného trestu.
Súd neprihliadal na to, že práve možné spoluzavinenie ďalšej osoby na vzniku následku dopravnej

nehody má vplyv na závery o druhu a výmere trestu. Súd je povinný prihliadať na to, kto a akou mierou
sa podieľal na spáchaní trestného činu, ako aj na význam a povahu účasti na spáchanom trestnom
čine. Z daného je zrejmé, že uložený nepodmienečný trest nie je následkom trestného činu a nie je
v príčinnej súvislosti s jeho spáchaním, ale je uložený za to, že on podľa odôvodnenia súdu napriek
jednoznačným dôkazom sa na hlavnom pojednávaní snažil preukázať aj spoluvinu vodičky osobného
motorového vozidla v tom zmysle, že táto maloleté dieťa neumiestnila do detskej autosedačky, prípadne

nepoužila podsedák. Podľa ust. § 2 ods. 9 Tr. por., každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo
na obhajobu. Podľa ust. § 44 ods. 1 Tr. por., obhajca je povinný
poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať
prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a
včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu

zmierňujú.

Je nezákonné a v rozpore s princípmi trestného práva a právom na spravodlivý proces
jeho sankcionovať prísnejším trestom ako odplatu za to, že sa u nezávislého a nestranného súdu
domáha náležitého objasnenia skutkového stavu vo vlastnej trestnej veci a odôvodňovať prísnejší trest

práve jeho procesnými návrhmi na doplnenie dokazovania a snahou preukázať právne relevantnú
skutkovú okolnosť. Procesný postup obžalovaného a obhajoby nie je kritérium pre ukladanie druhu a
výmery trestu podľa ust. § 34 Tr. zák. a takýmto postupom by v podstate nestranné a nezávislé súdy
nútili obžalovaných k priznaniu a nevykonávaniu svojich procesných práv a obhajobu k nevykonávaniu
svojich povinností, nakoľko by existovala zákonom aprobovaná možnosť uložiť za takýto procesný

postup prísnejší trest.

Postup prvostupňového súdu je v tejto súvislosti svojvoľný a nezákonný. Súd nemôže odôvodniť
uloženie neprimerane prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody výlučne len poukázaním na
snahu obžalovaného na hlavnom pojednávaní preukazovať aj spoluvinu vodičky osobného motorového

vozidla, pretože túto okolnosť nemožno podradiť pod priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr.zák., ale
musí uviesť konkrétne dôvody, ktoré spôsobujú, že uloženie tohto trestu je primerané trestnému činu.
Súd v danej veci nerešpektoval jeho právo na primeranosť trestu zodpovedajúcemu ním spáchanému
trestnému činu. Pokiaľ tak súd argumentuje, tak táto argumentácia nemôže obstáť z hľadiska úvahy o
jehoreintegráciidospoločnosti.Súdsvojnázoroprimeranejprísnostitrestumusíodôvodniťokolnosťami

prípadu alebo pomermi páchateľa a nie procesným postojom k veci.

Dôvodom uloženia mimoriadne prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody teda nemôže byť
bez ďalšieho len samotné presvedčenie súdu o primeranosti trestu. Súd v rozpore so skutkovým
stavom veci uviedol v odôvodnení rozsudku, že mu chýbalo z jeho strany. Nie je zrejmé, z akých

konkrétnych okolností prípadu súd vychádzal pri tvrdení, že on neoľutoval spáchaný skutok, nakoľko
tento záver je v priamom rozpore s obsahom spisu. K spáchaniu skutku sa on v plnom rozsahu
priznal, svoj skutok úprimne oľutoval pred orgánom činným v trestnom konaní v zápisnici o výsluchu
obvineného zo dňa 7.10.2021 na OR PZ v S., odbor kriminálnej polície odd. vyšetrovania. Do zápisnice
z tohto výsluchu prejavil úprimnú vôľu uzatvoriť dohodu o vine a treste, s čím prokurátor nesúhlasil.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní odmietol uzatvoriť dohodu o vine a treste. Taktiež upovedomením
zo dňa 16.12.2021 mu oznámil, že podnetu zo dňa 19.10.2021 na uzatvorenie dohody o vine a treste
nevyhovuje, nakoľko má za to, že neboli splnené všetky podmienky na takýto postup, tak ako ich
ustanovuje a požaduje § 232 Tr.por. a nasl. Osobne sa jemu nepodarilo poškodeným ospravedlniť a
prejaviť úprimnú sústrasť, nakoľko poškodení toto odmietli, hoci on o to prejavil úprimnú snahu ihneď

po nehode. Súd tieto skutočnosti nepovažoval za potrebné dokazovať a ani sa ho nikdy nespýtal,
či sa poškodeným ospravedlnil. Psychickú záťaž v podobe vedomosti o zavinení smrti maloletého
dieťaťa si on ponesie do konca života. Počas trestného konania zaujímal k spáchaniu trestného činu
úprimne mienenú sebakritiku a kajúcny postoj, ktorý predpokladá možnosť nápravy. Súd na hlavnompojednávaní vôbec nebral do úvahy jeho psychický stav, ktorý od tragickej nehody trpí depresiami. Súd
nemohol prehliadnuť počas výsluchu na hlavnom pojednávaní jeho ustráchanosť spojenú s vnútorným
chvením (zmätenosťou), ktorá mu znemožňovala vyjadriť sa súvislejšie a obsiahlejšie k veci. Jednotlivé

zásady ukladania trestu neboli súdom starostlivo zhodnotené a aplikované vo vzájomnej jednote.
Súd neprihliadal okrem požiadavky spravodlivosti trestu aj na dve dôležité požiadavky, a to zásadu
zákonnosti trestu a zásadu individualizácie trestu. Súd nevychádzal zo zásady súdnej individualizácie
trestu, ktorej legálne vyjadrenie je zhmotnené v § 34 ods. 4 Tr. zák. Súd neskúmal jeho pomery, a to v
celom spektre jeho pôsobenia v minulosti, pretože len tak je možné zabezpečiť, aby trest bol uložený

spravodlivo.

Tento svoj záver súd presvedčivo a v súlade so zákonnou úpravou neodôvodnil, čím porušil jeho právo
na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Súd pri ukladaní trestu vôbec
neprihliadal na zásadu proporcionality. Tento prípad evidentne neporovnával s inými prípadmi, v ktorých
došlo k dôsledku dopravnej nehody k usmrteniu osoby. Prvostupňový súd vôbec neriešil požiadavku

generálnej prevencie, a teda ochrany spoločnosti pred jeho závadným konaním, pretože táto bola
saturovaná trestom zákazu činnosti. Nebolo teda nutné na neho ešte pôsobiť trestom odňatia slobody, a
to všetko v zmysle zásady primeranosti ukladaného trestu. V porovnaní s inými obdobnými prípadmi ide
o uloženie extrémne prísneho trestu. On nemá v úmysle zľahčovať spáchaný skutok, ale nejaví sa pre
neho zákonné a spravodlivé uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý prekročil povolenú

rýchlosť o 11 km/h a jeho reakčný čas bol 2,4 sekundy pomalší ako bolo nevyhnutné na predídenie
nehode, pričom rovnaký prvostupňový súd v trestnej veci zn. 3T/123/2017 uložil
páchateľovi, ktorý usmrtil 1 osobu a ďalším trom spôsobil ujmu na zdraví; prekročil rýchlosť o 33 km/
h, pričom s letnými pneumatikami jazdil s cisternou po zasneženej vozovke, trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom. Pripojil aj tabuľky právoplatných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že trest

mu udelený v prejednávanej veci je neprimerane prísny a nespravodlivý, najmä v porovnaní s inými
obdobnými prípadmi.

Vybočenie z princípu proporcionality pri sledovaní iných účelov a cieľov typicky ukladaním exemplárnych
trestov alebo iným neprimeraným zastrením represie vo svojej podstate narušuje princípy rovnosti

ľudí pred zákonom a právo na spravodlivý proces. Nedostatočné odôvodnenie a nedostatočne
ospravedlnené rozhodnutie o uložení prísnejšieho druhu trestu je porušenie zákonnej povinnosti ukladať
primerané trestné sankcie. Súd svoje povinnosti nenaplnil. Prakticky v jednom jedinom odseku sa
obmedzil na dôvod uloženia nepodmienečného trestu. Súd nevysvetlil, prečo pri hodnotení primeranosti
trestu nemôžu všetky poľahčujúce okolnosti prevážiť nad škodlivosťou toho, čo on spôsobil. V kontexte

okolností prejednávanej veci súd nesplnil svoje povinnosti riadne vyložiť a logicky s potrebnou
presvedčivosťou aplikovať právo, ako to na ňom požaduje čl. 36 Listiny a čl. 6 Dohovoru.

Rozhodnutie o treste je nepreskúmateľné v dôsledku absencie odôvodnenia, pretože sa
nachádza mimo zákonného kritéria pre voľbu druhu a stanovenia konkrétnej výmery trestu a je

v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaním. V danej veci neboli pre uloženie tohto trestu
splnené zákonné podmienky a uložený trest je neprimeraný. Uloženie mu nepodmienečného trestu,
ktorému súd nepriznal žiadne priťažujúce okolnosti a pritom priznal poľahčujúce okolnosti, sa nachádza
mimo zákonné kritériá pre voľbu druhu a stanovenia konkrétnej výmery trestu. Vybočenie z princípu
proporcionality pri sledovaní iných účelov a cieľov - typickým je

ukladanie exemplárnych trestov proti určitým osobám, ktoré sa dopustili rovnakých trestných
činov s rovnakým smrteľným následkom vo svojej podstate narušujú princíp rovnosti pred zákonom
a právo na spravodlivý proces. Uloženie trestu odňatia slobody na dva roky treba považovať za
neprimerane prísny napriek tomu, že stupeň nebezpečnosti spáchaného činu sa nijak nevymyká typovej
nebezpečnostianaviaciokolnostispáchaniatrestnéhočinuublíženianazdravíznedbanlivostinaúseku

dopravy vykazujú znaky skôr nižšej spoločenskej nebezpečnosti. Podľa všetkého mu bol tak prísny
trest uložený hlavne preto, že na hlavnom pojednávaní trval na dokazovaní spoluzavinenia vodičky
osobného motorového vozidla na spôsobenom následku, ako aj to, že neprejavil účinnú ľútosť na
hlavnom pojednávaní. V danom prípade tak eminentný dôraz kladený súdom na moment generálnej
prevencie vo svojom dôsledku znamená porušenie rovnosti účastníkov, lebo on je závažným spôsobom

bez bližšieho odôvodnenia znevýhodnený pred ostatnými právoplatne odsúdenými na Okresnom súde
v Lučenci z obdobných trestných činov s následkom spôsobenia smrti jednej osobe v príčinnej súvislosti
s porušením ustanovení zákona o cestnej premávke.Za takejto situácie nemožno považovať proces vedený proti nemu za spravodlivý z dôvodu porušenia
jeho práv zakotvených v Listine základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1 a čl.
37 ods. 3). Napadnutým rozhodnutím došlo k odklonu od analogických rozhodnutí, konkrétne

rozhodnutím tohto súdu, ktorý v odvolaním napadnutej veci rozhodoval. Obžalovaným boli uložené
podmienečné tresty, a to aj v prípadoch, keď išlo o závažnejšie konanie. Zistenie, že súd v analogických
veciach iných účastníkov konania rozhodol odlišným spôsobom, svedčí o porušení jeho práv podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože táto skutočnosť do značnej miery spochybňuje objektivitu
a elimináciu svojvôle súdneho rozhodnutia.

Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na
riadne prejednanie, prípadne sám rozhodol vo veci tak, že zruší výrok v časti o treste odňatia slobody a
uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril splnomocnenec poškodených, a to podaním zo dňa

10.11.2022. Uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a považuje ho
za zákonný a správny. Vyjadril nesúhlas s námietkou obžalovaného, že súd nesprávne vyhodnotil resp.
odmietol vyhodnotiť význam spoluzavinenia vodičky osobného motorového vozidla D. J. na usmrtení
mal. D. T. v dôsledku toho, že táto nebola pripútaná a že súd predmetom dokazovania neurobil to, aký
následok by predmetná dopravná nehoda mala, keby táto bola pripútaná. Má za to, že tak znalec z

odboru dopravy ako aj znalec z odboru zdravotníctvo, súdne lekárstvo, tak v prípravnom konaní, ako
aj v konaní pred súdom v plnom rozsahu zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov. Z odboru
dopravy jednoznačne zotrval na závere v tom smere, že zo strany vodičky osobného motorového vozidla
k žiadnemu porušeniu predpisov nedošlo a táto nemohla dopravnej nehode zabrániť a pokiaľ by vodič
traktora náležite sledoval situáciu pred traktorom, tak vzhľadom k jeho rýchlosti mohol bezpečne traktor

ubrzdiť a vzhľadom na charakter dopravnej nehody a deštrukčné poškodenie vozidla, ak by na zadnom
sedadle bola umiestnená sedačka a maloletá by bola v tejto pripútaná, tak táto skutočnosť by nemala
znížený vplyv na jej zranenia, ale práve naopak, tým, že by sa za poškodenou nachádzala sedačka,
bol by vnútorný priestor menší a pri deformácii motorového vozidla by došlo pravdepodobne k ešte
závažnejšiemu poraneniu, pričom k takému záveru sa priklonil aj znalec z odboru zdravotníctvo - súdne

lekárstvo s tým, že v prípade, ak by maloletá sedela na detskej sedačke, podsedáku, alebo by bol použitý
trojbodový bezpečnostný pás, tak toto by malo význam iba vtedy, keby sa osobné motorové vozidlo
pohybovalo alebo rotovalo, v danom prípade však osobné motorové vozidlo stálo a do vozidla prenikalo
nepružné teleso a v takom prípade by podsedák a ani detská sedačka nezabránili vzniku zranení, ktoré
maloletá utrpela a vzhľadom na uvedené má za to, že súd správne vyvodil záver v tom smere, že žiadna

spoluvina vodičky nebola preukázaná.
Uviedol, že žiadna kompenzácia nedokáže nahradiť to, čo pozostalí prežívajú, nech by bola akákoľvek.
V rámci možností, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, si pozostalí uplatnili nemajetkovú ujmu, no nikto
nedokáže relevantne vyčísliť škodu, ktorá im bola spôsobená konaním obžalovaného, ktoré prinieslo
toľko žiaľu a utrpenia, ktoré sa premieta do ich psychickej sféry, pretože spomienky sú čerstvé a hlboko

sa umocňujú aj priebehom súdneho konania a neustálym pripomínaním obrovského utrpenia, ktorým si
museli prejsť a prechádzajú, tým navždy vyhasol život ich dieťaťa. Záverom navrhol, aby krajský súd
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a

správny, teda vo výroku o vine, ako aj o treste. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodených na verejnom zasadnutí sa pridŕžala písomného vyjadrenia v tejto veci.
Uviedla, že, čo sa týka ich nároku na nemajetkovú ujmu, boli odkázaní na civilný proces a čakajú na

právoplatnosť tohto rozhodnutia.

Obhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutísaplnepridržiavalodôvodneniaodvolania.Navrholzrušiť
odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na doplnenie dokazovania tak, ako to
navrhovali. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému podmienečný

trest odňatia slobody.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podalodvolanie, ich správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Dospel
však k záveru, že odvolanie obžalovaného X. T. nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich
súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného,
vykonal dokazovanie, a to jednak výsluchmi obžalovaného, znalcov, prečítaním svedeckých výpovedí,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, čím bolo preukázané, že obžalovaný inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a), §
4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov. Na základe celkového vyhodnotenia, s poukazom i
na závery obdivoch vypočutých znalcov, keďže nebola preukázaná žiadna spoluúčasť viny vodičky
osobného motorového vozidla D. J. a v danom prípade by detská sedačka alebo podsedák nezabránili
vzniku zranení, ktoré maloletá utrpela, keďže osobné motorové vozidlo stálo, okresný súd správne
dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil stíhaného skutku a svojím konaním naplnil všetky zákonné

znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s použitím
§ 138 písm. h) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný X. T., znalci Z.. D. X., J.. J.. U. L.. Bolo vykonané
aj dokazovanie, a to prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov J.. P. T., D. T., D. J., J. J., H.. G. J., J..

J. M. a H. J., ďalej súd oboznámil listinné dôkazy, a to vyjadrenia poisťovne G., náčrtky poškodenej,
technický preukaz, správu o nehode, vyčíslenie škody, záznam dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke
miesta nehody, kalibračný certifikát, zápis o dychovej skúške, úmrtný list, list o prehliadke mŕtveho,
lekárske správy, evidenčné karty vozidiel, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutie o
zadržaní vodičského preukazu, výpis z evidenčnej karty vodiča, odpis registra trestov, výpis z evidencie

priestupkov a posudky na obžalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a ním je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný X. T. inému z nedbanlivosti

spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona.

Správne preto postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného za vinného a uložil mu trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní dva roky so zaradením do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením
motorového vozidla, správne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkého druhu v trvaní štyri roky. Správny bol aj výrok, ktorým boli poškodení odkázaní so svojimi
nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa dostatočne
poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy
a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť

ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru všaknemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis
I.ÚS 56/01).

K nosnej odvolacej námietke obžalovaného, že nebolo skúmané spoluzavinenie vodičky osobného
motorového vozidla D. J., teda či by v danom prípade detská sedačka alebo podsedák zabránili vzniku
zranení, ktoré maloletá utrpela, odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku J.. J.. U. L.,
podľa ktorého, ak by maloletá sedela v detskej sedačke, podsedáku, alebo by bol použitý trojbodový

bezpečnostný pás, tak by to malo význam iba vtedy, keby sa osobné motorové vozidlo pohybovalo alebo
rotovalo. V danom prípade však osobné motorové vozidlo stálo a do vozidla preniklo nepružné teleso a
vtom prípade by podsedák ani detská sedačka nezabránili vzniku zranení, ktoré maloletá utrpela. M. Z..
D.X.naviacnahlavnompojednávaníktomuto uviedol,žeakbymaloletápoškodenánazadnomsedadle
bola umiestnená a pripútaná do sedačka, tak táto skutočnosť by nemala znížený vplyv na jej zranenie,
ale práve naopak, tým, že by sa poškodenou nachádzala aj sedačka, bol by vnútorný priestor menší

a pri deformácii osobného motorového vozidla by došlo pravdepodobne k ešte vážnejšiemu poraneniu
poškodenej. Nie je teda pravdou, že by sa prvostupňový súd touto otázkou nezaoberal.

K ďalej odvolacej námietke, že uložený trest považuje za neprimerane prísny, odvolací súd uvádza, že
spôsob konania obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu prečinu usmrtenia v súvislosti s porušením

dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej
mu podľa zákona, čím sú splnené zákonné podmienky pri ukladaní trestu, pri ktorom súd zohľadnil aj
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné,
preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.