Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 68P/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205601
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1520205601.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: S. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - L.. B. S. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Q., zast. advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK so sídlom
Klincová 35, Bratislava a otca - I.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, Q., v konaní na návrh
matky o zmenu subjektu realizujúceho výchovné opatrenie a na návrh otca o nariadenie výchovného
opatrenia matke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje výchovné opatrenie, ktorým sa maloletej S. S., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom I.. Q.

S. a L.. B. S. C. ukladá povinnosť podrobiť sa odbornému výchovnému a sociálnemu poradenstvu v
občianskom združení A., C. XX, Senec, IČO: 42 255 015, za účelom pomôcť zvládať mal. S. výchovné
prostredia u každého z rodičov, aby to malo na ňu čo najmenší dopad.

II. Rodičia a maloletá, ktorej účasť je povinný zabezpečiť ten z rodičov u koho maloletá v určený termín
bude, sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a rozsah budú
určené povereným pracovníkom A. o.z.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/46/2015-10 zo dňa
19.03.2015 vo výroku I., II.

IV. Súd zamieta návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia matke podrobiť sa odbornému
poradenstvu, ktorý by jej pomohlo korigovať nereálne predstavy o fungovaní sveta a korigovať jej
nevhodné výchovné pôsobenie na maloletú.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka doručila súdu dňa 02.10.2020 návrh na zmenu subjektu realizujúceho výchovné opatrenie
z dôvodu neplnenia účelu nariadeného a už 5 rokov trvajúceho výchovného opatrenia, konštantného
a formálneho priebehu jeho realizácie, nespravodlivého prístupu občianskeho združenia Pomoc
ohrozeným deťom (ďalej len „K. M. alebo K.“) k obom rodičom a strate dôvery voči K..
1.1. Návrh odôvodnila matka tým, že aktuálne poskytuje K. M. terapie výlučne mal. S., ktorá je už
dva roky zverená do striedavej osobnej starostlivosti a podľa jej názoru odovzdávanie dieťaťa prebieha

v poriadku. Správu K. M. z X.X.XXXX hodnotí za nepravdivú, smerujúcu proti nej a zo správy je cítiť
glorifikovanie otca. Podľa jej vyjadrenia sa s maloletou poradenských stretnutí zúčastňovala a v prípade
objektívnych skutočností sa ospravedlnila. Stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť 9.3.2020 bolo odložené
na neurčito a 15.4.2020 ju pani F. ( pracovníčka K. M.) kontaktovala s možnosťou alternatívne realizovaťvideohovory s maloletou, s čím matka súhlasila. Taktiež sa dozvedela, že počas starostlivosti u otca
sa maloletá osobne zúčastňovala poradenstva priamo v zariadení. Čiže poradenstvo s mal. S. sa
uskutočnilo podľa matky cez videohovor XX.X.XXXX a X.X.XXXX, v dne XX.X.XXXX a XX.X.XXXX už

priamo v priestoroch centra. Ďalej uviedla, že do centra maloletú nevodí otec ale jeho partnerka a ju
o tom neinformuje.
1.2. Matka navrhla za nový subjekt na realizáciu výchovného opatrenia Spoločnosť priateľov detí z
detských domovov H. ako dar (ďalej len „H. ako dar“), lebo sa nachádza na adrese F. XX v U., 75 m
od bydliska otca a 2 km od bydliska matky.

2. Otec s podaným návrhom nesúhlasí (podanie na č. l. 60) považujúc ho za neodôvodnený a
opakovane preukazujúci to, čo preukázalo samotné výchovné opatrenie, súdne konanie a znalecký
posudok. Zariadenie navrhnuté matkou namieta z dôvodu, že jeho otec (P. S.) bol dlhodobo v pozícií
vedúceho výchovy a neskôr aj v pozícií riaditeľa detského domova úzko s navrhovaným zariadením
spolupracoval. Vo svojom podaní žiadal o pokračovanie realizácie výchovného opatrenia v aktuálnom

akreditovanom subjekte a zároveň navrhol, aby súd uložil matke maloletej povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu v akreditovanom subjekte, ktoré by jej „pomohlo korigovať svoje nereálne
predstavy o fungovaní sveta a jej pretrvávajúce nevhodné výchovné pôsobenie na maloletú“. Matka vo
svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2020 (č. l. 66) nesúhlasila s tvrdeniami otca, nenavrhla zrušiť nariadené
výchovné opatrenie ale len zmenu subjektu na zariadenie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov

Úsmev ako dar (ďalej len „H. ako dar“). B. opatrovník na prvom pojednávaní uviedol, že zariadenie H.
ako dar nemá voľnú kapacitu, a preto navrhli zvoliť iné zariadenie za účelom realizácie výchovného
opatrenia, pr.: A. o.z.

3. Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Bratislava V vedenými ohľadne

maloletej, výsluchom rodičov maloletej a kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletej, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, správou a písomným vyjadrením Centra Nádej, potvrdením o účasti
maloletej na výchovnom opatrení, e-mailovou komunikáciou medzi matkou a psychologičkou F. ( z K.
M.), ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

4. Maloletá S. pochádza z manželstva I.. Q. S. a L.. B. S. C., ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súduč.k. 22P/317/2011-580dňa13.11.2013vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislavezodňa
19.08.2014. Rozsudkom č. k. 22P/81/2014-1091 zo dňa 22.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP/334/2017-1289 zo dňa 03.04.2018 a v znení opravného uznesenia zo dňa
23.09.2019 bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 22P/46/2015-10 zo dňa 19.03.2015 (právoplatný a vykonateľný
dňa 08.04.2015) bolo nariadené výchovné opatrenie, v zmysle ktorého súd rodičom a maloletej
uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v občianskom združení Pomoc ohrozeným
deťom, povinnosť zúčastniť sa nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a rozsah mali

byť určené povereným pracovníkom Centra Nádej . Dôvodom pre nariadenie výchovného opatrenia
bolo nerealizovanie styku otca s maloletou v zmysle právoplatného rozsudku o rozvode manželstva a
neusporiadané vzťahy medzi rodičmi maloletej, ktoré môžu mať jednoznačne negatívny vplyv na fyzický
a psychický vývoj maloletej. Súd konštatoval, že na zaujatie objektívneho stanoviska k forme ďalšieho
výkonurodičovskýchprávapovinností,takabyzohľadňovalapotrebymaloletejjenutnévykonaťnáležité

dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, v dôsledku čoho je však predpoklad dlhšieho trvania
konania vo veci samej, počas ktorej doby súd považoval za nevyhnutné, aby sa tak maloletá, ako aj jej
rodičia podrobili odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení.

6. Maloletá bola zverená do starostlivosti otca na základe predbežného opatrenia č. k. 22P/138/2015-38

zo dňa 16.12.2015. Uznesením č. k. 22P/60/2016-4 zo dňa 07.06.2016 súd z úradnej povinnosti začal
konanie o zrušenie výchovného opatrenia z dôvodu žiadosti K. M. o jeho zrušenie, nakoľko spolupráca
s matkou sa javila ako veľmi zložitá a táto bola pre K. kontraproduktívna. Z vykonaného dokazovania
a z vyjadrenia samotnej kompetentnej zástupkyne K. však vyplynula potreba pokračovať v nariadenom
výchovnom opatrení vo forme individuálneho výchovného poradenstva rodičom a individuálnej terapie

s dieťaťom, ktorú vie Centrum Nádej poskytnúť. Na základe uvedeného a z dôvodu, že vo veci nie je
potrebné ďalej konať súd toto konanie zastavil. (uznesenie č. k. 22P/60/2016-62 zo dňa 18.01.2017)7. Matka v rámci svojich písomných podaní uviedla, že v súčasnosti sa maloletá zúčastňuje terapie v
Centre jedenkrát týždenne, pričom jej priebeh za účasti psychologičky je konštantný, hračky a aktivity
sú pre maloletú vždy nachystané. Z dôvodu pandémie koronavírusu boli stretnutia realizované formou

video-hovorov (bolo ich celkovo cca 10). Uložené výchovné opatrenie sa realizuje ku dňu podania
návrhu cca 5 rokov, no napriek tak dlhej dobe neplní podľa matky svoj účel a subjekt pracuje s
maloletou len formálne. Zároveň vo svojom podaní uviedla presný rozpis poradenských stretnutí aj s
dôvodom ich nekonania. Ďalej poukazovala na vzdialenosť navrhovaného zariadenia Úsmev ako dar
od bydliska maloletej a na rozsiahle postavenú akreditáciu zariadenia, ktorá by umožnila pracovať s

maloletou aktívnejším prístupom odbornej práce spočívajúcim v inej metóde akou sa pracuje s maloletou
doteraz. Matka hodnotí odovzdávanie a preberanie maloletej ako bezproblémové, rodičia komunikujú
len písomnou formou a sú schopní sa dohodnúť na lekárskej starostlivosti, krúžkoch, aktivitách či škole
maloletej.

1.

2.
3.
4.
5.
6.

7.
V rámci pojednávaní matka uviedla, že komunikácia medzi rodičmi je len čisto formálna a želá si pre S.
poskytovať odborné poradenstvo za účelom lepšej adaptácie do života. Maloletá sa jej mala sťažovať,
že výchovné opatrenie neplní to, čo by ona chcela a keď požiada o pomoc, odpovede psychológov sú
zmätočné a vyvolávajú v nej pocit neistoty a zmätenosti. Matka má primárny záujem na zabezpečení

odbornej pomoci pre maloletú, pretože výchovné metódy a princípy oboch rodičov majú svoje osobitosti.
Po oboznámení sa s emailovou komunikáciou kolízneho opatrovníka s A. matka súhlasila s uložením
navrhovaného výchovného opatrenia v zmysle ustanovenie § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 305/2005 Z. z.

8. Z e-mailovej správy z občianskeho združenia A. zaslanej kolíznemu opatrovníkovi z 27.4.2021 súd

zistil, že toto zariadenie má voľné kapacity , môžu vystaviť odporúčanie na spoluprácu s rodinnou
v zmysle: 1) § 11 ods. 2 písm. b) - opatrenia pre rodičov dieťaťa odporučiť psychologickú pomoc v
záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na
dieťa; 2) § 11 ods. 3 písm. b) bod 4 - odborné metódy na podporu obnovy alebo rozvoja rodičovských
zručností; 3) § 11 ods. 3 písm. b) bod 5 - odborné metódy na zhodnotenie situácie dieťaťa a rodiny ,

posúdenia možností rodičov, ďalších príbuzných a iných blízkych osôb dieťaťa riešiť situáciu dieťaťa
a rodiny na účely určenia miery ohrozenia dieťaťa; 4) § 11 ods. 3 písm. d) - vykonávanie poradensko
- psychologickej pomoci rodinám so špecifickým problémom a pri krízových situáciách; 5) § 12 ods.
1 písm. b) - uloženie dieťaťu, rodičovi alebo osobe povinnosti podrobiť sa odbornej diagnostike v
špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ak je to potrebné na uplatnenie primeraného opatrenia

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre deti a diagnostiku nemožno zabezpečiť iným
spôsobom; 6) § 12 ods. 1 písm. d) - uloženie dieťaťu, rodičovi alebo osobe, ktorá sa osobne stará o
dieža, povinnosť zúčastniť sa na výchovnom alebo sociálnom programe.

9. Súd telefonickým dopytom na riaditeľku o.z. A. pred rozhodnutím zistil, že síce má predmetné

zariadenie právne v P., ale poskytuje služby aj v rámci detašovaného pracoviska na adrese L. cesta 3,
Q. a terénny pracovníci chodia aj do domácností.

10. Otec je presvedčený, že výchovné opatrenie nariadené maloletej plní svoj účel, Centrum je aktívne
a na jeho strane nie je žiadna prekážka poskytovať poradenstvo pre maloletú či rodičov. Zariadenie

navrhované matkou neakceptuje z dôvodu spolupráce jeho otca s danou organizáciou. Podľa názoru
otca maloletá získava vďaka výchovnému opatreniu možnosť kritického pohľadu na svet a vlastného
hodnotenia, možnosť vymaniť sa spod manipulácie. Obe strany podľa neho preukázali opodstatnenosť
pokračovania v súčasnom centre z dôvodu nevyhnutnej kontinuity, kde sa nestrácajú súvislosti a veci
vytrhnuté z minulosti. L.. S. aktuálne neodmieta navštevované centrum. Na jednej strane otec vo

svojom vyjadrení z 29.10.2020 uvádza ako je zarážajúce, že matka dieťaťa si dovolí hodnotiť prácu
akreditovaného subjektu a na druhej strane na pojednávaní vyslovil obavu o formu práce v zariadení A.,
lebo nesídlia v Bratislave a zo sociálnych sietí sa dozvedel, že majú veľa externých spolupracovníkov a
preto ho zaujíma o ich odbornosť a skúsenosti. On sám sa nenašiel aj v jednej z možností ponúknutýchzariadením A.-om o.z. ( sú uvádzané v ods. 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Otec ďalej poprel, že by
s matkou komunikoval bez problémov. Otec je presvedčený, že matka dieťaťa žiarli na jeho partnerku,
ktorá sa podieľa na výchove maloletej. Dodal, že jeho partnerka prešla aj znaleckým dokazovaním,

ale partner matky nie. Zmenu subjektu na realizovanie výchovného opatrenia v matkou navrhnutom
zariadení ( Úsmev ako dar) považuje za najhoršie možné riešenie. Ako spôsob nezdravého vplývania
matky na dieťa uviedol, že matka za ňu robí úlohy. Otec je presvedčený , že samotné výchovné opatrenie
si plní svoj účel. Zároveň dal súdu do pozornosti, že jeho otec je riaditeľom detského domova a úzko
spolupracoval s organizáciou H. ako dar, osobne sa pozná s Prof. L.. T. L. i jeho otcom.

Otec v rámci pojednávaní poukázal na to, že matka žiada zmenu zariadenia ( do Úsmevu ako dar) blízko
jej zamestnania a bydliska jej rodičov, pritom súdny znalec označil bydlisko rodičov matky za nevhodné
prostredie. Otec dal súdu do pozornosti, že školská psychologička v škole maloletej mala záujem s S.
pracovať, ale matka to prekazila, nedala súhlas. K tomuto tvrdeniu predložil aj sms správu od školskej
psychologičky.

Po oboznámení rodičov s vyjadrením maloletej na pojednávaní otec uviedol, že je „ irelevantné, čo chce
dieťa, nemá právo pri otcovi plniť čas ako si sama želá“. Nie je si vedomí, že by od psychologičky F. mal
nejakú informáciu, ktorú by konfrontoval s maloletou.

11. Matka v rámci pojednávaní súdu ozrejmila, že adresu trvalého bydliska má síce N. XX, ale s
partnerom a maloletou žije na adrese L. XX, Q.. U. na R. úrade na adrese F. XX a mal. S. chodí do
školy na ul. N.. Matka poprela, že by odmietala termíny v K. M. u psychologičky F. , ale podľa jej slov
„ vždy z toho nejako zišlo“. Dva krát bola odmietnutá jej žiadosť od psychologičiek K. M. poskytnúť plán
sociálnej práce s maloletou s odôvodnením, že žiaden plán nemajú. Podľa tvrdenia matky sa jej maloletá

sťažovala, že výchovné opatrenie neplní to, čo by ona chcela a ak žiada psychologičky o pomoc, tak
ich odpovede sú zmätočné. Príkladmo uviedla, že od psychologičiek nedostáva odpovede, ako sa má
správať k otcovi, prečo jej u otca nie je dovolené telefonovať matke. Ale má záujem, aby sa pokračovalo
vo výchovnom opatrení z dôvodu, že komunikácia medzi rodičmi je čisto formálna, S. treba poskytnúť
odborné poradenstvo, aby sa lepšie adaptovala do života. Podľa názoru matky sa od roku XXXX K. M.

o nej ani raz nevyjadrilo pozitívne.

12. Z obsahu správy K. M. z XX.XX.XXXX vyplýva, že prvý kontakt s K. bol v novembri XXXX z dôvodu,
že maloletá sa odmietala stretávať s otcom a z podozrenia zo sexuálneho zneužívania zo strany otca,
čo nebolo potvrdené. V marci XXXX bolo nariadené výchovné opatrenie, od februára XXXX doposiaľ je

maloletá v odbornej psychologickej starostlivosti psychologičky R.. P. J. U. F.. D. stretnutí v sprievode
otca začali už od februára XXXX, ale v sprievode s matkou až od mája XXXX po kontaktovaní zo strany
K.. P. sa realizujú pravidelne jedenkrát do týždňa, bez prítomnosti rodiča, pričom správa obsahuje opis
zrušených stretnutí počas letných prázdnin zo strany matky maloletej. Stretnutí za sprievodu otca bolo
podstatneviacejakotých,naktorésprevádzalamaloletúmatka(napr.vobdobíodfebruáradodecembra

2018 sa realizovalo 7 stretnutí v sprievode matky a 21 stretnutí v sprievode otca). Na stretnutia vodí
dieťa otec a pokiaľ by to nemal časovo stihnúť, maloletú dovezie jeho priateľka a otec si príde dieťa
vyzdvihnúť. Spoluprácu s matkou označili za náročnú, prístup matky charakterizovali ako formálny, bez
osobného záujmu s dojmom nezáujmu o realizáciu výchovného opatrenia a spolupráce s K.. L. osobnej
konzultácie matky so psychologičkou maloletej jej bola ponúknutá, no vždy zo strany matky odmietnutá

s určitým odôvodnením. Otca naopak hodnotili pozitívne, ako osobu, ktorá má záujem a zodpovedný
prístup k plneniu výchovného opatrenia. Stretnutia za jeho sprievodu sa realizujú kontinuálne. Maloletá
je zvyknutá na spôsob života v striedavej starostlivosti, túži po pokoji a neopakovaní súdnych sporov.
Pokiaľ by tu nebolo niekoľko rušivých vecí, mohol by konštatovať uspokojivejší stav. Za rušivé elementy
označil: 1) komunikáciu medzi rodičmi, 2) celkovú atmosféru, v ktorej sa deje preberanie dieťaťa, 3)

strach S. o zdravie matky a že počas jej týždňa u otca sa môže niečo stať, 4) negatívny postoj matky
voči otcovi prenášaný na dieťa.

13. Z obsahu správy K. M. z XX.X.XXXX súd zistil, hlavným pracovným nástrojom psychologičky s
maloletou je vzťah, ktorý má s ňou dieťa. Počas stretnutí sa využíva hlavne interakcia s dieťaťom a

rozhovor vedený tak, aby sa dieťa cítilo konformne. Využívajú sa pri tom rôzne techniky, konkrétne u S.
sebapoznávacie a sebarozvíjacie techniky, prvky z arteterapie a z relaxačných cvičení, socializačné hry
a aktivity. Neboli použité žiadne techniky za účelom diagnostiky dieťaťa. Techniky sa vyberali a používali
na základe aktuálnych potrieb dieťaťa, primerane jeho veku. Na sedeniach sa vo väčšine preberá to, sčím S. prichádza na stretnutie a s akou témou prichádza. Podľa názoru K. sa ciele s dieťaťom nenaplnili
aaninemohlibyťnaplnené,lebosanezmeniliokolnosti,vktorýchmaloletáS.vyrastá.Vzáverepoukázal
na to, že už v roku 2016 K. M. žiadalo zrušiť výchovné opatrenie v ich zariadení pre zložitú spoluprácu

s matkou dieťaťa, matke boli odporučené psychoterapeutické sedenia.

14. Súd osobitne vypočul maloletú S. za prítomnosti kolízneho opatrovníka (č. l. 104). Jej prvotnými
vyjadreniami súd zistil, že ide o 11 ročné inteligentné dievčatko, žiačku 5. ročníka ZŠ, ktorá sa snaží
všemožne vyhovieť rodičom, aby bol kľud. O svojich rodičoch a starých rodičoch sa vyjadruje pekne a

s úctou. V oboch domácnosti, v ktorých žije, pomáha, môže sa na kohokoľvek obrátiť so žiadosťou o
pomoc pri robení úloh do školy. Navštevuje veľa krúžkov a chodí pravidelne aj na stretnutia do K. M.. Vie,
že otec na stretnutia chodí tiež do K.. Matka by mala chodiť tiež, ale maloletá nevie či chodí. K aktivitám
uskutočňovaným na stretnutiach sa nevyjadrovala síce negatívne, ale podľa jej slov sa s ňou pani F.
vždy nerozpráva širšie. M. ju baví, keď sa rozprávajú o nejakej knihe. Ale mal. S. vyjadrila smútok z toho,
že to, čo si povie s pani F. „neostane ako v trezore“. Posťažovala sa, že pani F. posunula informácie

od nej otcovi - a vie to tak, že otec jej tie informácie neskôr povedal. Maloletá nemá nič proti zmene
osoby, ktorá by s ňou ďalej pracovala.

15. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že maloletá je veľmi šikovná a inteligentná. No na druhej
strane apeloval na rodičov, aby zvážili počet krúžkov, ktoré maloletá navštevuje a zredukovať ich na

polovicu, pretože aj škola a príprava naň zaberie maloletej určitý čas. Ten zvyšný by mohla tráviť s
rodičmi, ktorí by rozvíjali jej komunikačné schopnosti, trávili by s ňou voľný čas a pomáhali jej s úlohami
namiesto posedení u psychológov.

16. Podľa článku 4 veta prvá a druhá Základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo

rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd
v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich
sa priebehu konania a veci samej.

17. Podľa čl.2 ods. 1 Základných princípov CMP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

18. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodiny (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri
určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a)úroveň starostlivosti o dieťa,
b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e)ohrozenievývinudieťaťazásahmidojehodôstojnostiaohrozenievývinudieťaťazásahmidoduševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g)názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h)podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy

veci nevyplýva inak.21. Podľa § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

22. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

23. Podľa § 111 písm. l) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach.

24.Podľa§37ods.2písm.d)Zákonaorodine, akjetopotrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdmôže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

25. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa
a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté
dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené
do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará,

a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo
zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie
na šesť mesiacov.

26. Podľa § 37 ods. 4 písm. a), b) Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo

na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo

podľaodseku3,sorgánomsociálnoprávnejochranydetí,obcou,neštátnymsubjektom,b)inúpovinnosť.

27. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

28. Podľa § 37 ods. 8 veta druhá a tretia Zákona o rodine, súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj
účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného
opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.

29. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa (prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený

pod č. 104/1991 Zb.), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú
zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad
na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho

zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodárne a správne opatrenia.

30. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opareniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

31. Predmetom konania je návrh na zmenu zariadenia, ktoré bude realizovať už nariadené výchovné
opatrenie.

32. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami rodičov, správami Centra M. aj občianskeho združenia A. o

voľných kapacitách, zisťovaním názoru mal. dieťaťa, všetky vyjadrenia vyhodnocoval individuálne, ale aj
vo vzájomných súvislostiach. P. vychádzal primárne z pozitívneho záväzku štátu mať na zreteli prioritný
záujem maloletého dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mal. Zoja žije skoro dva roky v striedavej osobnej
starostlivosti, rodičia spolu komunikujú len formálne, snažia sa presadzovať u dieťaťa svoje predstavy
výchovy, každý z nich má vlastnú optiku na výchovu XX-ročného dievčatka. Taktiež každý z rodičov má

inú intenzitu vnímavosti ohľadom potrieb a záujmov dieťaťa. Na jednej strane otec volí výchovu prísnu,
nekompromisnú ( pr. už aj tým, že uvádza, že je irelevantné čo chce dieťa) a na druhej strane matka
by nemala dieťa príliš vťahovať do svojich zdravotných problémov. Napriek rozdielnym charakterovým
vlastnostiam rodičov sú to rodičia maloletého 11 ročného dieťaťa, S. si ich ako rodičov nevybrala a
je ich povinnosťou spolu komunikovať a spolu podieľať sa na výchove mal. dieťa. S. sa naučila žiť

v domácnostiach oboch rodičov, naučila sa prispôsobiť potrebám, požiadavkám a pravidlám rodičov.
Avšak tu práve zohráva dôležitú rolu dlhodobo realizované výchovné opatrenie hlavne vo vzťahu
pravidelných stretnutí psychologičky s maloletou, ktorá v pozitívnom zmysle ovplyvnila aj charakterové
vlastnosti dieťaťa.
Z vyjadrení samotnej maloletej však súdu vyplynulo, že aktuálne stratila dôveru v pani psychologičku,
ktorá podľa nej posúva otcovi informácie, ktoré by nemala. Taktiež mal súd z samotnej správy K.

M. preukázané, že výchovné opatrenie si aktuálne už neplní svoj cieľ. Zo správ Centra M., spôsobu
správania sa S. a spôsobu vyjadrovania sa o rodičoch s úctou a rešpektom mal súd za to, že K. nádej
a osobitne psychologička ( psychologičky z tohto zariadenia) urobili s maloletou veľký kus práce.
Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že výchovné opatrenie je opodstatnené, dôvodne a jeho
potreba pretrváva, samotní rodičia na ňom trvajú, ale práve z dôvodu vyjadrenia maloletej a správy K. M.

o aktuálnom neplnení si účelu výchovného opatrenia v ich zariadení súd dospel k záveru, že je potrebné
zmeniť zariadenie, v ktorom sa bude výchovné opatrenie naďalej realizovať. M. návrhu matky ustanoviť
H. ako dar a nesúhlas otca s akoukoľvek zmenou súd rozhodol o zmene zariadenia na subjekt A. o.z.,
ktorý poskytuje služby aj na adrese L. cesta X v Q.. Vzhľadom na výsledky dokazovania a aktuálne
potreby dieťaťa súd zároveň vymedzil účel výchovného opatrenia pomôcť zvládať mal. S. výchovné

prostredia u každého z rodičov, aby to malo na ňu čo najmenší dopad. Súd zámerne nevymedzil
trvanie výchovného opatrenia žiadnym časovým rozsahom, lebo vzhľadom na predchádzajúce všetky
konania a spory rodičov o maloletú je potrebné s maloletou dlhodobo pracovať v záujme jej ďalšieho
zdravéhopsychickéhovývinu.Osobitnebudesúdsledovať,čiasakýmvýsledkomsarealizujevýchovné
opatrenie v novom zariadení. Taktiež bude pozorne sledovať, či sa ho zúčastňujú aj samotní rodičia.

33. Úlohou súdu má byť rodinné väzby sceľovať a nie ničiť, preto aj zamietol návrh otca na uloženie
výchovného opatrenia matke podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré by „jej pomohlo korigovať
nereálne predstavy o fungovaní sveta a korigovať jej nevhodné výchovné pôsobenie na maloletú“. Práve
tento návrh umocnil súd v tom, že je potrebné pokračovať v nariadenom výchovnom opatrení nie len

vo vzťahu k dieťaťu ale aj k rodičom.

34. Týmto uznesením súd zmenil výrok I. a výrok II rozsudku G. súdu Q. V č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo pôvodne (rozsudkom) nariadené výchovné opatrenie rodičom a maloletej
a z vykonaného dokazovania a vzhľadom na vyššie uvedené vyplynulo, že je nutné dané výroky zmeniť.

Keďže pôvodne bolo rozhodované rozsudkom, súd i napriek ust. § 111 písm. l) CMP rozhodol formou
rozsudku, lebo nemôže meniť rozsudok uznesením.

35. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

36.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúladesustanovením§52CMPažiadnemuzúčastníkovnepriznal
právo na náhradu trov konania, lebo účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.