Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/182/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321203048
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5321203048.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: B & B,
spol.sr.o.,sosídlomKorňa889,IČO:36377902,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomAdvokátska
kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Dunajská
4, IČO: 50 711 784, proti žalovanej: E. D., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. XXX, zastúpenej

splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Žilina,
Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 7C/92/2021-263 zo dňa 07. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku I. m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a.

Vo výrokoch II. a III. uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 7C/92/2021-263 zo dňa 07.07.2022 nariadil toto neodkladné
opatrenie: I. Žalovanej sa zakazuje postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode obchodného podielu
uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s. r. o., so sídlom Riečky
692, 023 22 Klokočov, IČO: 46 972 951, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina,

Oddiel: Sro, Vložka číslo: 58361/L ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto pohľadávky, do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 12C/96/2021. II. Navrhovateľ (ďalej
„žalobca“) má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %. III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2021 domáhal

nariadenia neodkladného opatrenia: 1/ Žalovanej sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou - stavbou,
súpisné číslo XXX, popis stavby: soc. prev. budova č. s. XXX, nachádzajúcou sa v okrese: F., obec:
J., katastrálne územie: J., ktorá je postavená na pozemku parcelné číslo 2864/1 evidovaná v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor na liste vlastníctva (ďalej len „LV“)
č. XXXX (ďalej len „označená nehnuteľnosť“) a je vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastnícky podiel
1/1) žalobcu, a to akýmkoľvek spôsobom až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; 2/

Žalovanej sa zakazuje vykonať záložné právo v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k označenej
nehnuteľnosti N 2010/0293 uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako záložným veriteľom
a žalobcom ako záložcom zo zálohu, ktorým je označená nehnuteľnosť a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej; 3/ Žalovanej sa zakazuje postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode
obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s. r. o.,
so sídlom Riečky 692, 023 22 Klokočov, IČO: 46 972 951, zapísaná v Obchodnom registri Okresného

súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 58361/L (ďalej len „GRANA, s.r.o.“) ako nadobúdateľom, ako aj
časti tejto pohľadávky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; 4/ Žalobca je povinnýv lehote určenej súdom podať žalobu vo veci samej; 5/ Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva náhrada
trov konania v rozsahu 100 %.
3. Okresný súd o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č. k.

7C/92/2021-50 zo dňa 16.11.2021, ktorým jeho návrhu vyhovel vo výrokoch I. (o zákaze žalovanej
nakladať s označenou nehnuteľnosťou), II. (o zákaze žalovanej vykonať záložné právo zo zálohu,
ktorým je označená nehnuteľnosť), III. (o zákaze žalovanej postúpiť pohľadávku ako aj jej časť zo
zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA,
s.r.o. ako nadobúdateľom). Výrokom IV. rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť v lehote do 30

dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu na súd proti žalovanej o určenie, že na označené
nehnuteľnosti neviazne záložné právo v prospech žalovanej, ktoré malo vzniknúť na základe zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam N 2010/0293 zo dňa 01.04.2019. Zároveň rozhodol, že
žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).
4. Po zrušení napadnutého výroku III. a súvisiaceho výroku V. Krajským súdom v Žiline a to
uznesením č. k. 8Co/66/2022-237 zo dňa 29.04.2022, okresný súd opätovne vyhovel návrhu žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej zakázal postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode
obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o. ako
nadobúdateľom, ako aj časti tejto pohľadávky, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 12C/96/2021. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že zákazom
postúpenia pohľadávky žalovanej zo Zmluvy o prevode obchodného podielu sa dočasne zabezpečí

skutočnosť, aby sa žalovaná účelovým postúpením pohľadávky alebo jej časti na tretiu osobu nesnažila
obchádzať vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré bude záväzné iba pre strany sporu pričom žalovaná v
dôsledku nemožnosti postúpenia jej pohľadávky žiadnu vážnu ujmu neutrpí.
5. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2,
§ 328 ods. 2, § 329, § 336 ods. 1, 2, 3, § 340 ods. 1, 2, § 391 ods. 2, § 396 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.

z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“.
6. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými
dôkazmi (oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.10.2021, doručenka, zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti N 2010/0293, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 01.04.2021, návrh kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2021, návrh na povolenie

vkladu zo dňa 28.09.2021, návrh Dodatku č. 1 k zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa
28.09.2021, emailová správa zo dňa 10.11.2021) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol dôvodný i čo do zákazu postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o prevode obchodného podielu
uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou a prevodcom Grana, s.r.o. Pohľadávkou, ktorá je podľa
tvrdení žalovanej zabezpečená predmetným záložným právom, je jej pohľadávka z titulu kúpnej ceny

za prevod obchodného podielu v zmysle Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2019
uzatvorenej medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o. ako nadobúdateľom, predmetom ktorej je
predaj obchodného podielu žalovanej v spoločnosti žalobcu vo výške 525.000,- eur. Žalobca ako záložca
a žalovaná ako záložný veriteľ uzavreli dňa 01.04.2019 Zmluvu o zriadení záložného práva k zálohu -
označenej nehnuteľnosti a to na zabezpečenie zabezpečovacej pohľadávky žalovanej ako záložného

veriteľa, ktorá vznikla titulom Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti žalobcu zo dňa
01.04.2019. Posúdením obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 01.04.2019,
Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2019 a ostatných predložených dôkazov bolo podľa
súdu nutné konštatovať, že neobsahovali žiadnu dohodu, ktorá by vylúčila alebo obmedzila postúpenie
pohľadávky žalovanej na tretiu osobu. Napriek tomu, respektíve práve s ohľadom na túto skutočnosť a

vyjadrenie žalovanej v odvolaní žalovanej (čl. III. bod 2.), že postúpenie dotknutej pohľadávky nemôže
vylúčiť, bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo do zákazu postúpenia dotknutej
pohľadávky, ako aj jej časti, dôvodný. V zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádzajú s
postúpenou pohľadávkou aj všetky práva s ňou spojené, vrátane záložného práva. Následky prípadného
postúpenia pohľadávky by sa teda neprejavili len v právnom postavení a právach a povinnostiach

žalovanej, spoločnosti GRANA, s.r.o. a tretej osoby, ktorej by bola pohľadávka postúpená. Takáto
zmena v osobe dlžníka by sa nepochybne dotkla i žalobcu ako záložného dlžníka vo vzťahu k jeho
majetku,konkrétneoznačenejnehnuteľnostit.j.zálohu,naktorombolozriadenézáložnéprávožalovanej
ako záložného veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávky. Konkrétne napríklad zmenšením majetku
navrhovateľa v dôsledku výkonu záložného práva treťou osobu (postupníkom) realizovaného predajom

zálohu, resp. jeho časti, za účelom splnenia pohľadávky tretej osoby (t.j. pohľadávky postúpenej tretej
osobe žalovanou), najmä, ak tretia osoba by pristúpila k výkonu záložného práva, nakladala by s
nehnuteľnosťou, neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 7C/92/2021-50 zo dňa 16.11.2019 by
ako také stratilo svoju relevantnosť, pretože obmedzenia ním uložené žalovanej sa žiadnym spôsobomnevzťahujú na ich realizovanie treťou osobou. Inak povedané, hoci bolo neodkladným opatrením
žalovanej zakázané nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou, vrátane výkonu záložného práva, takéto
obmedzenia by tretiu osobu (postupníka) po postúpení pohľadávky, čo do nakladania s dotknutou

nehnuteľnosťou, vrátane výkonu záložného práva, žiadnym spôsobom nezaťažovali.
7. Sumarizujúc uvedené súd nároku žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcom v
uložení zákazu žalovanej postúpiť pohľadávku zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej
dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o. ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto
pohľadávky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vyhovel. Neodkladné opatrenie

v tejto časti nenahrádza rozhodnutie vo veci samej, je časovo obmedzené, v dôsledku čoho považoval
súd tvrdenie žalovanej, t.j. že neodkladné opatrenie by sa v tejto časti stalo konečným rozhodnutím (viď
odsek 4.), za nedôvodné a právne nerelevantné.
8. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že K. R. s jeho sestrou U. R. za žalobcu a GRANA, s.r.o. podali dva v podstate
totožné návrhy na vydanie neodkladného opatrenia, hoci mohli podať za obe spoločnosti jedno - konanie
Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/92/2021 a sp. zn. 11C/85/2021, tento argument žalovanej neobstojí,

pretože ak by šlo skutočne o totožné návrhy, neskôr začaté konanie by muselo byť zastavené z dôvodu
procesnej preukážky, a to litispendencie (t.j. prekážka skôr začatého konania), ktorú súd skúma ex offo.
Keďže prekážka litispendencie nebola vo veci daná, každé z uvedených konaní prebieha samostatne,
vrátane režimu trov týchto konaní.
9. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal 5 nárokov. V časti uplatnených

nárokov (čo do zákazu nakladať s dotknutou nehnuteľnosťou, čo do zákazu výkonu záložného práva
a čo do povinnosti žalobcu podať v určenej lehote žalobu na súd) patril žalobcovi úspech titulom
uznesenia č. k. 7C/92/2021-50 zo dňa 16.11.2021. Vo zvyšku uplatnených nárokov (t.j. čo do zákazu
postúpenia dotknutej pohľadávky a čo do trov konania) bol žalobca úspešný daným uznesením. Plný
úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred okresným súdom, preto patril žalobcovi.

V dôsledku uvedeného, s poukazom na zásadu úspechu vo veci, súd žalobcovi voči žalovanej priznal
nárok na náhradu trov prvostupňového konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
Neobstojí ani argument žalovanej, že súd mal rozhodnutie o návrhu na náhradu trov konania ponechať
na rozhodnutie podľa výsledku konania vo veci samej alebo postupovať podľa § 257 C. s. p. z dôvodu
hodného osobitného zreteľa, pretože ak bude v konaní vo veci úspešná, vznikne paradoxný stav,

že v konaní vo veci samej bude mať nárok na náhradu trov konania ona, ale v konaní o vydanie
neodkladného opatrenia súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Podľa súdu konanie o
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,vrátanetrovkonania,nekopírujekonanievovecisamej.Akvkonaní
o nariadenie neodkladného opatrenia vzniknú účastníkom trovy, je potrebné o nich rozhodnúť. Nie je
vylúčené, ani odporujúce účinnej právnej úprave, hoci to žalovaná považuje za paradoxné, aby plný

úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia patril tomu účastníkovi, ktorému vo veci samej
úspech nepatril. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia a konanie vo veci samej predstavujú dve
samostatné konania, prebiehajúce pod samostatnými spisovými značkami, ktorých výsledkom môžu
byť rozhodnutia, titulom ktorých bude účastníkovi konania (či už žalobcovi alebo žalovanému, resp.
žalovanej) patriť úspech len v jednom z týchto konaní, prípadne i v oboch alebo v žiadnom. Táto

skutočnosť je výsledkom rozhodovacej činnosti zákonného sudcu, ktorému bola tá ktorá vec náhodným
výberom na rozhodnutie pridelená a ktorý v pridelenej veci koná ako zákonný sudca vo všetkých jej
štádiách, t.j. i v štádiu rozhodovania o trovách. S poukazom na uvedené nebol podľa súdu žiadny dôvod
na to, aby o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval súd v inom konaní, v
tomto prípade konkrétne v konaní vo veci samej vedenej na súde pod sp. zn. 12C/96/2021.

10. Odvolanie podané žalovanou smerovalo voči výroku III. a V. uznesenia č. k. 7C/92/2021-50 zo
dňa 16.11.2019. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, čo do oboch odvolaním napadnutých
výrokov, inými slovami čo do celého rozsahu odvolania, preto s poukazom na zásadu úspechu vo veci,
jej patril v odvolacom konaní plný úspech. V dôsledku toho súd žalovanej voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. O výške

trov prvostupňového i odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v zmysle §
262 ods. 2 C. s. p. vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, a to proti všetkým výrokom, majúc za to, že sú dané dôvody na podanie odvolania v zmysle

§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p. Navrhla uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia sa zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania prvej
inštancie. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania druhej inštancie v rozsahu 100 %.12. Uviedla, že po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
namiesto toho, aby rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania konal vo veci samej, opätovne vydal
uznesenie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie totožného znenia s doplnením, že jeho platnosť

obmedzil právoplatným skončením konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn.
2C/96/2021. Podľa žalovanej sa neriadil právnym posúdením súdu druhej inštancie, ale opätovne
nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby mal osvedčené základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z tvrdení žalobcu a ním doložených dôkazov však

nemožno konštatovať, že by súd mal osvedčenú potrebu pomery sporných strán riešiť dočasne
neodkladným opatrením.
13. V ďalšej časti odvolania, a to v čl. I. a II. žalovaná popisovala skutočnosti ohľadom uzavretia zmluvy o
prevodejejobchodnéhopodielusospoločnosťouGRANAs.r.o.dňa01.04.2019zakúpnucenu525.000,-
eur, ktorej súčasťou je dohoda o zabezpečení jej pohľadávky ručiteľskými vyhláseniami, zriadením
záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu (osobitnou zmluvou z 01.04.2019) a dohodou,

žeonazostaneakoprevodcakonateľomžalobcusdoterajšímspôsobomkonaniavjehomene.Onavšak
ako konateľ nebude svoje práva a povinnosti vykonávať, pričom toto neplatí, ak by na základe zistených
skutočností mala odôvodnenú obavu, že pohľadávka, ktorá vznikla titulom nezaplatenia kúpnej ceny za
predmet tejto zmluvy, nebude riadne a včas zaplatená. S poukazom na okruh jej dlžníkov je žalobca v
tomto konaní pasívne legitimovaný v konaní o zaplatenie dlžnej sumy. Pasívne legitimovaným v konaní o

zaplatenie dlhu už nebude ručiteľ NEC TRANS s.r.o., pretože tento je v úpadku (uznesením Okresného
súdu Žilina sp. zn. 7R/1/2021-215 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz). Ďalej žalovaná poukázala
na ustanovenia zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi ňou a s.r.o. GRANA zo dňa
01.04.2019 ohľadom spôsobu zaplatenia kúpnej ceny podielu a uvedenia lehôt na plnenie. Následne na
to, že vzhľadom k ustanoveniu čl. III.4. Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2019 sa jej

pohľadávka stala splatnou nezaplatením tretej splátky riadne a včas, t.j. dňom 11.11.2019. Spoločnosť
GRANA s.r.o. tvrdí s poukazom na čl. III.3., čl. II.4. Zmluvy o prevode obchodného podielu, že mala
byť prvá splátka v skutočnosti splatná až dňom 10.07.2019, a preto táto spoločnosť údajne platila v r.
2019 nie s omeškaním, ale vopred. Podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2019
akceptujúc účelový výklad žalobcu sa celá jej pohľadávka stala splatnou najneskôr dňa 11.04.2020. Ku

dňu 10.04.2020 GRANA s.r.o. zaplatila časť pohľadávky vo výške 115.000,- eur a dňom 11.04.2020
jej vznikla povinnosť doplatiť sumu 410.000,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške
9 % p.a. počítaným z dlžnej sumy do zaplatenia. GRANA s.r.o. (či jeho ručitelia) prestala svoj dlh
splácať úplne dňom 12.10.2021, pričom z celého dlhu k tomuto dňu zaplatila 245.000,- eur, zostatok
pohľadávky predstavoval sumu 280.000,- eur. Ku dňu podania tejto žaloby zostatok dlhu predstavoval

sumu 235.000,- eur. Svoj dlh v lehote splatnosti neuhradila a k úhrade nepristúpili ani ručitelia. Okrem
toho, že sa úhrada jej pohľadávky dostala do omeškania, zaregistrovala skutočnosti, ktoré podstatným
spôsobomznižujúmožnosťuspokojeniajejpohľadávky.Právepretonazákladejejiniciatívyadohovorov
dlžníkom a ručiteľmi (ktorí sú personálne a majetkovo prepojení) a jej ústretového prístupu, ich rokovania
dospeli k dohode o uzavretí dodatku k Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorým dôjde k dohode

o zmene splatnosti jej pohľadávky tak, aby sa odstránilo riziko povinnosti zaplatenia dlhu dlhovanou
stranou a riziko behu premlčacej lehoty na vymáhanie pohľadávky a súčasne na zabezpečenie splatenia
pohľadávky nadobúdateľa uzavrie žalobca kúpnu zmluvu na predaj označenej nehnuteľnosti za kúpnu
cenu vo výške pohľadávky v bode I.3. tohto dodatku a ktorej súčasťou bude aj opčné právo, ktoré môže
žalobca využiť do 31.03.2024 v prípade, že si nadobúdateľ podľa zmluvy splní všetky svoje záväzky

splatné ku dňu 31.03.2024. K. R. napriek predchádzajúcej dohode dodatok k zmluve nepodpísal a
oznámil jej, že jeho právnik mu odporučil nič nepodpisovať a ponechať splácanie jej pohľadávky v
doterajšom režime. Bola preto nútená podaním S 2012/164 vyzvať dlžníka a ručiteľov na zaplatenie
dlhu. Pohľadávka zaplatená nebola ani na základe písomnej výzvy.
14. V čl. III. odvolania žalovaná uviedla, že svoju pohľadávku vymáha v súdnom konaní. Vo veci bol

pôvodne vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn.
42Up/1404/2021 zo dňa 24.01.2022, pričom po podaní odporu žalovanou stranou podaním zo dňa
22.03.2022 podala k nemu vyjadrenie a súčasne navrhla postúpenie veci Okresnému súdu Čadca, u
ktorého súdu predpokladá, že sa spis v súčasnej dobe nachádza.
15. V ďalšej časti odvolania (čl. IV.) žalovaná uviedla, že z vyššie uvedených a predložených dôkazov

vyplýva, že skutočne - je oprávneným nositeľom pohľadávky titulom prevodu obchodného podielu
spoločnosti, jej pohľadávka nebola riadne a včas zaplatená, - zabezpečenie jej pohľadávky sa zhoršilo
vinou nadobúdateľa a jeho ručiteľov, ktorí sú všetci navzájom personálne a kapitálovo prepojený,
vrátane záložcu a jej uspokojenie je ohrozené, - napriek tomu, že dlžník s ručiteľmi deklarovali, žedlh budú splácať, tak s jeho splácaním po viacerých porušeniach termínu splatnosti úplne prestali, -
je jej legitímnym očakávaním, že ako veriteľ môže zaplatenie jej pohľadávky vymáhať a disponovať.
Preto tvrdenie žalobcu o tom, že jej konanie je podozrivé a zlomyseľné, v rozpore s dobrými mravmi

a so zásadami poctivého obchodného styku, a preto by nemalo požívať právnu ochranu voči nej
ako oklamanému prevodcovi pôsobí priam absurdne. Je podľa nej neprípustné, aby súd takémuto
účelovému vykladaniu poskytoval právnu ochranu vo forme vydania neodkladného opatrenia. V bode
2. uviedla, že súd jej zakázal jej pohľadávku postúpiť. Hoci postúpenie ani nemala v pláne realizovať,
nemožno vylúčiť, že v budúcnosti takúto formu ukončenia vzťahu s dlžníkom nebude môcť využiť.

Treba odlíšiť uspokojenie pohľadávky od výkonu záložného práva podľa výroku II. uznesenia. Možnosť
uspokojenia pohľadávky, napr. postúpením, sa neviaže na lehotu splatnosti, pretože postúpiť možno aj
pohľadávku nesplatnú. Hoci žalobca v návrhu žiadne okolnosti, ani po zrušení pôvodného uznesenia
súdom druhej inštancie na osvedčenie návrhu neodkladného opatrenia zákazu uspokojenia pohľadávky
neuviedol, súd jeho návrhu aj v tejto časti úplne nelogicky vyhovel. Vo vzťahu k zákazu možnosti
uspokojiť jej pohľadávku, hoci nie sú dôvody, by neodkladné opatrenie sa stalo na dlhú dobu konečným

rozhodnutímvovecisamej.Nemôžeexistovaťžiadneosvedčenietakýchindícií,ktorébydalisúdudôvod
na to, aby neodkladným opatrením jej znemožnil možnosť jej pohľadávku uspokojiť či vymáhať. Zákaz
postúpiť pohľadávku je možné dohodnúť zmluvne. Takáto dohoda však uzavretá nebola. Preto nie je
v právomoci súdu nelogicky účastníkovi s pohľadávkou disponovať, najmä, ak zmena veriteľa nijakým
spôsobom sa zmluvných alebo zákonných práv a povinností nedotkne. Ak by k postúpeniu pohľadávky

došlo, nový veriteľ by nedisponoval inými právami než tými, ktorými dnes disponuje ona ako žalovaná.
Navyše dôvod na vydanie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil aj preto, že počas celej doby
od uplatnenia pohľadávky do doručenia pôvodného neodkladného opatrenia, ako aj počas doby od
doručenia uznesenia Krajského súdu v Žiline do doručenia týmto odvolaním napadnutého uznesenia
žiadnu aktivitu smerom k postúpeniu pohľadávky nevykonala. Podľa žalovanej súd nemôže nariadiť

neodkladné opatrenie len preto, že to žalobca navrhne. Ďalej uviedla, že žalobca jej dlžníkom nie je.
Nie je jej preto zrejmé, prečo súd nariadil zákaz postúpenia jej pohľadávky voči spoločnosti GRANA
s.r.o. Sám súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia dokonca konštatuje, že: „Neodkladné opatrenie
zaväzuje iba žalobcu a žalovanú...“.
16. V čl. V. odvolania v súvislosti s napadnutím výroku týkajúceho sa trov konania žalovaná namietala,

že súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom K. R., U. R. za žalobcu
a GRANA s.r.o. podali dva v podstate totožné návrhy na vydanie neodkladného opatrenia, hoci mohli za
obe spoločnosti podať jedno (konanie Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/92/2021 a sp. zn. 11C/85/2021)
zrejmé len preto, aby získal väčšiu náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vynaloženie
trov žalobcom preto nebolo účelné. Navyše nie je možné súhlasiť s odôvodnením uznesenia v tom, že

žalobkyňa bola úspešná čo do všetkých výrokov, čo do celého rozsahu návrhu. Súd mal pri rozhodovaní
o náhrade trov konania posúdiť samotný pôvodný návrh, zrušenie prvšieho uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia, konečné znenie ním nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj skutočnosť,
že žalobcovia účelovo porušujúc zásadu hospodárnosti konania podali viacero totožných - obdobných
podaní, hoci mohli podať jeden návrh. Potom mal súd buď priznať nárok na náhradu trov konania len

v pomerne nepatrnej výške, resp. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nemal trovy priznať vôbec.
Jej legitímnym očakávaním je, aby súd výrok o náhrade trov konania ponechal na rozhodnutí vo veci
samej. Vzhľadom k dôvodom jej odvolania však mala za to, že súd mal nárok na náhradu trov konania
priznať jej.

17. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 23.08.2022 uviedol, že
žalovaná podala odvolanie voči všetkých výrokom uznesenia, avšak v skutočnosti uvádza dôvody len
proti napadnutému výroku I. a II. (výrok III. je v prospech žalovanej, ale paradoxne ho napáda i tak).
Odvolanie je v zásade totožné s odvolaním zo dňa 16.11.2021, a preto aj jeho vyjadrenie je v značnej
miere totožné ako jeho predchádzajúce vyjadrenia, na ktoré zároveň v plnej miere odkazuje.

18. Žalobca považoval uznesenie okresného súdu v celom rozsahu za správne, pričom vychádza zo
spoľahlivo a správne zisteného skutkového stavu, ako aj zo správneho právneho posúdenia. Dôvody
odvolania tvrdené žalovanou sú neopodstatnené.
19. K napadnutému výroku I. uznesenia (zákaz postúpenia pohľadávky) uviedol, že podľa jeho názoru
je výrok v znení vyrieknutom v uznesení o zákaze postúpenia pohľadávky správny a potreba takejto

ochranyjehoprávakožalobcujeodôvodnenájednakjehoskutkovýmitvrdeniamianaviacajpreukázaná
dôkazmi, ktoré boli súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ďalších jeho vyjadrení
v konaní a dôkazmi, ktoré boli zo strany súdu vykonané. Zároveň je potreba takejto jeho ochrany
odôvodnená tvrdeniami žalovanej, ktorá postúpenie pohľadávok nevylučuje (aj v samotnom odvolaní).Žalovaná podľa jej vyjadrení zrejme nerozumie inštitútu postúpenia pohľadávky v spojení s účinkami
aktuálne platných a vykonateľných neodkladných opatrení v jeho prospech voči prípadnej tretej osobe -
postupníkovi. Súd náležite objasnil a riadne zdôvodnil, v čom spočívajú úskalia takéhoto potenciálneho

konania a riziká pre neho a správne vyvodil záver o dôvodnosti návrhu. Je preto nepravdivé ako uvádza
žalovaná, že on ako žalobca neuviedol žiadne dôvody ani okolnosti na zákaz postúpenia pohľadávky,
dôvody sú dané a náležite pomenované a dokázané. On sa preto v plnej miere odvoláva na závery
súdu v uznesení. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaná tvrdí, že žiadne kroky smerujúce k postúpeniu
nevykonala, ale zároveň tvrdí, že nevylučuje, že ich v budúcnosti vykoná. Táto si protirečí a ohrozenie

jeho práv v dôsledku nepredvídateľného konania žalovanej je reálne. Ďalej uviedol, že je presvedčený
o tom, že vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v ďalšom konaní dostatočne,
dôkladne a podrobne osvedčil všetky skutočnosti potrebné pre zistenie hodnovernej dôvodnosti trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu nevyhnutnosti neodkladnej, dočasnej úpravy
pomerov, ako to vyžaduje § 326 C. s. p. Jeho tvrdenia sa zakladajú na konkrétnych skutočnostiach
a sú podložené relevantnými dôkazmi, k čomu dospel aj súd v uznesení. Bolo preto zrejmé, že v

žiadnom prípade nemôže ísť iba o účelové tvrdenia. On zároveň aj preukázal, že neodkladné opatrenie
nezasiahne do právnych vzťahov medzi ním a žalovanou neprimeraným spôsobom a jeho nariadením
nevznikne žalovanej žiadna ujma, nakoľko zákaz bude iba dočasný. Z uvedeného vyplýva, že všetky
požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia uložené zákonom, boli splnené a preukázané.
20. K napadnutému výroku II. a III. uznesenia (priznanie náhrady trov konania) žalobca uviedol, že

je zrejmé, že on mal v danej veci plný úspech, a preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu
100 %. Uviedol, že on a spoločnosť GRANA s.r.o. sú dve odlišné spoločnosti, s dvoma rôznymi
konateľmi, pričom každá z týchto spoločnosti koná sama za seba prostredníctvom svojho konateľa.
Skutočnosť, že konatelia týchto spoločností sú spriaznené osoby, nemá žiadny vplyv na priznanie
nároku na náhradu trov konania, ktorý sa riadi jeho úspechom v tejto veci. Naviac nie je pravdou, že

návrhy na nariadenie neodkladných opatrení voči žalovanej z jeho strany, ako aj zo strany spoločnosti
GRANA s.r.o. boli „v podstate totožné“ ako tvrdí žalovaná a že bolo možné za „obe spoločnosti
podať jedno“. Podľa jeho názoru je z tohto tvrdenia zrejmé, že žalovaná nedostatočne rozlišuje medzi
podstatou jej právnych vzťahov so spoločnosťou GRANA s.r.o. a s ním. Žalovaná je vo vzťahu k
spoločnosti GRANA s.r.o. veriteľom pohľadávky z titulu kúpnej ceny za obchodný podiel na základe

Zmluvy o prevode obchodného podielu, preto je logické, že podstatou návrhu na neodkladné opatrenie
zo strany GRANA s.r.o. boli skutočnosti týkajúce sa tejto pohľadávky, konkrétne jej nesprávneho
údajného zosplatnenia. On je vo vzťahu k žalovanej v postavení záložného dlžníka na základe zmluvy
o zriadení záložného práva, t.j. je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá zabezpečuje pohľadávku žalovanej
voči spoločnosti GRANA s.r.o. Podstatou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z jeho strany

sú skutočnosti ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Z uvedeného je zrejmé, že
už z podstaty týchto zmluvných vzťahov je zrejmé, že nemohlo ísť o totožné návrhy. Naviac žalobca
poukázal na to, že spoločnosť GRANA s.r.o. pri podaní jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebola zastúpená žiadnym advokátom. Preto sú tvrdenia žalovanej o neúčelnosti vynaloženia jeho
trov absolútne neopodstatnené a nepreukázané. Podľa žalobcu z uvedeného je zrejmé, že súd pri

priznaní mu nároku na náhradu trov konania postupoval správne, pričom neexistujú žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu náhrada trov konania nemala byť priznaná alebo by mala byť
priznaná len v pomerne nepatrnej výške. Dal do pozornosti, že žalovaná odvolaním napáda aj výrok III.,
uznesenia hoc predmetný výrok je v jej prospech, ale bližšie odvolacie dôvody neuvádza. V tomto smere
považoval odvolanie žalovanej za nekonzistentné a mätúce. Ďalej žalobca uviedol, že skutočnosť, že

žalovanásivymáhaúdajnesplatnúpohľadávkuvkonanípredsúdom(konanieozaplateniepohľadávky),
o čom predkladal dôkazy, ešte neznamená, že bude v uvedenom konaní aj úspešná. Tieto tvrdenia
žalovaná uvádza zrejme ako podporu oprávnenosti jej krokov, avšak to nemá nič spoločné s tunajším
konaním a rozhodovaním o neodkladnom opatrení.
21.VbodeIV.vyjadreniauviedol,žežalovanáakokonateľkasvojímkonanímuprednostnilasvojezáujmy

pred záujmami jeho spoločnosti, čím porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a svojím konaním navyše poškodzuje jeho spoločnosť.
22. V čl. V. vyjadrenia žalobca podrobne popísal skutočnosti ohľadom dôvodov neposkytnutia úveru na
splatenie kúpnej ceny, počiatku splatnosti splácania splátok, ohľadom prvej, druhej a tretej omeškanej
splátky svoje tvrdenia a posudzovania zosplatnenia zvyšnej časti pohľadávky žalovanej.

23. V čl. VI. vyjadrenia uviedol, že vzhľadom na predmet a podstatu tohto súdneho konania, kde hlavnou
otázkoujeposúdenie(ne)platnostizmluvyozriadenízáložnéhopráva,jeaktuálnyfinančnýstavručiteľov
spoločnosti GRANA s.r.o. absolútne právne irelevantný a nemá žiaden vplyv na posúdenie dôvodnosti
odvolania. Za nesprávny považoval aj záver o jeho platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti poukázalna to, že pokiaľ by sa žalovaná objektívne zaujímala o finančný stav jeho spoločnosti, mala by o týchto
skutočnostiach vedomosť a nemusela by sa obávať z „možnosti neuspokojenia jej pohľadávky“. Podľa
žalobcu pokiaľ žalovaná uvádza, že na LV č. XXXX pre k.ú. J. (na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť,

na ktorej má podľa žalovanej viaznuť záložné právo v jeho prospech, ktoré je predmetom nariadeného
neodkladného opatrenia v tomto konaní), boli zapísané ťarchy (v prospech všeobecnej zdravotnej
poisťovne a daňového úradu), čím podľa nej došlo k ohrozeniu ďalšieho zabezpečovacieho prvku,
ktorým zabezpečoval „jej pohľadávku“, tak tieto ku dnešnému dňu na predmetnom LV už neviaznu
(pohľadávka všeobecnej zdravotnej poisťovne bola uhradená a s daňovým úradom bola uzatvorená

dohoda o zmene splatnosti pohľadávok). Z tohto dôvodu tu ani nemohlo vzniknúť žiadne ohrozenie
údajného záložného práva žalovanej.
24. K tvrdeniam žalovanej žalobca v čl. VII. vyjadrenia uviedol, že on a podľa jeho vedomosti ani
spoločnosť GRANA s.r.o. nespochybňujú existenciu jej pohľadávky voči GRANA s.r.o. z titulu Zmluvy o
prevode obchodného podielu, sporné je (iba) jej údajné zosplatnenie. Nepravdivé je, že uspokojenie či
údajné zabezpečenie jej pohľadávky voči GRANA s.r.o. z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu

je ohrozené. Rovnako tak ani to, že GRANA s.r.o. prestala s platením pohľadávky žalovanej voči nej
z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu. On samozrejme v žiadnom prípade nespochybňuje
legitímne očakávanie žalovanej na uspokojenie jej pohľadávky voči GRANA s.r.o. z titulu Zmluvy o
prevode obchodného podielu, pokiaľ táto bude postupovať zákonným spôsobom a bude sa domáhať
zaplatenia splatnej pohľadávky, resp. výkonu existujúceho záložného práva.

25.Včl.VIII.poukázalnato,žeexistenciupohľadávkyztitulukúpnejcenyzaobchodnýpodielnazáklade
Zmluvy o prevode obchodného podielu nikdy nepopieral a nerozporoval žiadne skutočnosti ohľadom
jej vzniku, ako sa snaží navodiť žalovaná. On rozporuje (iba) údajné zosplatnenie zvyšnej časti tejto
pohľadávky tvrdené žalovanou, s ktorým nesúhlasí, lebo vychádza z nesprávneho výkladu ustanovení
Zmluvy o prevode obchodného podielu, ako aj z nesprávnych skutočností (posúdenie času, kedy sa

GRANA s.r.o. dozvedela, že jej úver bankou poskytnutý nebude).
26. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. v napadnutom rozsahu potvrdil a aby mu priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 13.09.2022 s vyjadrením
žalobcunesúhlasila.Uviedla,ževsúdnomspisejedostatokdôkazovapodanísporovýchstrán,zktorých
vyplýva, že - žalobca si svoj záväzok voči nej do dnešného dňa neplní riadne a včas a nesplnil riadne a
včas, - žalobca dôvod na vydanie neodkladného opatrenia dostatočne neodôvodnil a teda neosvedčil,
- súd by mal konať vo veci samej, pretože oddialenie rozhodnutia vo veci samej znižuje jej šancu na

to, že sa uspokojenia jej pohľadávky, vzhľadom na finančné problémy žalobcu a ručiteľov ako i jeho
prepojených osôb, nedočká.

28. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike zo dňa 28.10.2022 považoval
vyjadrenie žalovanej za nepravdivé. Žalovaná v bode 4. vyjadrenia opäť nedostatočne rozlišuje medzi

ním a spoločnosťou GRANA, s.r.o., keďže sa vyjadruje o ňom ako o dlžníkovi, ktorý si neplní záväzky.
Len pre úplnosť opakovane uvádza, že spoločnosť GRANA, s.r.o. spláca predmetnú pohľadávku v
zmysle zmluvných podmienok a dôkazy o tom on súdu v priebehu konania predložil a k uvedenému
sa už vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril v predošlých vyjadreniach. Rovnako opakuje, že všetky
požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia uložené zákonom boli splnené a preukázané.

Uznesenie považuje v celom rozsahu za správne, pričom vychádza zo spoľahlivo a správne zisteného
skutkového stavu ako aj zo správneho právneho posúdenia. Dôvody odvolania tvrdené žalovanou sú
neopodstatnené. Táto neuviedla vo vyjadrení žiadne ďalšie skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa
podrobne vyjadrovať a všetky argumenty boli už uvedené v jeho predošlých podaniach v tejto právnej
veci, na ktoré sa v plnej miere odvoláva a odkazuje.

29. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329
ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a

z dôvodov uvedených v odvolaní žalovanej (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu vo výroku
I. zmenil (§ 388 C. s. p.) a vo výrokoch II. a III. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ C. s. p.) z nasledovných
dôvodov:30. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd rozhodne tak, že - žalovanej sa zakazuje nakladať s označenou nehnuteľnosťou a
toakýmkoľvekspôsobomaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej,-žalovanejsazakazuje

vykonať záložné právo v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti N 2010/0293
uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom zo
zálohu, ktorým je označená nehnuteľnosť a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
- žalovanej sa zakazuje postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej
dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o. ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto

pohľadávky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že žalobca je povinný
v lehote určenej súdom podať žalobu vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že zákazom postúpenia
pohľadávky žalovanej zo zmluvy o prevode obchodného podielu sa dočasne zabezpečí skutočnosť,
aby sa žalovaná účelovým postúpením pohľadávky alebo jej časti na tretiu osobu nesnažila obchádzať
vykonateľné rozhodnutie súdu (ktoré bude záväzné iba pre strany sporu).

31. Okresný súd uznesením v prvom poradí vyhovel návrhu žalobcu vo výrokoch I., II., III. v plnom
rozsahu a uložil mu povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu na súd
proti žalovanej o určenie, že na označené nehnuteľnosti neviazne záložné právo v prospech žalovanej,
ktoré malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam N 2010/0293 zo
dňa 01.04.2019 (výrok IV.).

32. V dôsledku podaného odvolania žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/66/2022-237
zo dňa 29.04.2022 výrok III. týkajúci sa zákazu žalovanej postúpiť pohľadávku zo Zmluvy o prevode
obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o.
ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto pohľadávky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci

samej zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom bolo, že okresný súd síce návrhu
vyhovel, avšak ohľadom výroku III. rozhodol bez toho, aby uviedol dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Vo
výrokoch I., II. a IV. zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

33. Následne predmetom prieskumu odvolacieho súdu je uznesenie okresného súdu, ktorým opäť

vyhovel návrhu žalobcu keď nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovanej sa zakazuje postúpenie
pohľadávky zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou
ako prevodcom a GRANA, s.r.o. ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto pohľadávky, do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 12C/96/2021. Zhrnúc konštatoval,
že predložené listiny (hlavne obsah zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa

01.04.2019 a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2019) neobsahovali žiadnu dohodu,
ktorá by vylúčila alebo obmedzila postúpenie pohľadávky žalovanej na tretiu osobu. S ohľadom na
túto skutočnosť a vyjadrenie žalovanej v odvolaní, že postúpenie dotknutej pohľadávky nemôže vylúčiť,
považoval súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj záložné právo. Preto táto zmena v osobe dlžníka by sa nepochybne dotkla

i žalobcu ako záložného dlžníka vo vzťahu k jeho majetku - označenej nehnuteľnosti t.j. zálohu napr.
konkrétne zmenšením jeho majetku v dôsledku výkonu záložného práva treťou osobou (postupníkom)
realizovaného predajom zálohu, resp. jeho časti, za účelom splnenia pohľadávky tretej osoby (t.j.
pohľadávky postúpenej tretej osobe žalovanou), najmä ak tretia osoba by pristúpila k výkonu záložného
práva. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 7C/92/2021-50 zo dňa 16.01.2019 (o zákaze

nakladať s nehnuteľnosťou, zákaze vykonať záložné právo) by ako také stratilo svoju relevantnosť
pretože obmedzenia sa nevzťahujú na ich realizovanie treťou osobou.

34. Žalovaná v odvolaní hlavne namietala, že hoci žalobca v návrhu žiadne okolnosti, ani po zrušení
pôvodného uznesenia súdom druhej inštancie na osvedčenie návrhu neodkladného opatrenia zákazu

uspokojenia pohľadávky neuviedol, súd jeho návrhu aj v tejto časti úplne nelogicky vyhovel. Vo vzťahu
k zákazu možnosti uspokojiť jej pohľadávku, hoci nie sú dôvody, by neodkladné opatrenie sa stalo na
dlhú dobu konečným rozhodnutím vo veci samej. Nemôže existovať žiadne osvedčenie takých indícií,
ktoré by dali súdu dôvod na to, aby neodkladným opatrením jej znemožnil možnosť jej pohľadávku
uspokojiť či vymáhať. Zákaz postúpiť pohľadávku je možné dohodnúť zmluvne. Takáto dohoda však

uzavretá nebola. Preto nie je v právomoci súdu nelogicky účastníkovi s pohľadávkou disponovať, najmä,
ak zmena veriteľa nijakým spôsobom sa zmluvných alebo zákonných práv a povinností nedotkne. Ak
by k postúpeniu pohľadávky došlo, nový veriteľ by nedisponoval inými právami než tými, ktorými dnes
disponuje ona ako žalovaná. Navyše dôvod na vydanie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil ajpreto, že počas celej doby od uplatnenia pohľadávky do doručenia pôvodného neodkladného opatrenia,
ako aj počas doby od doručenia uznesenia Krajského súdu v Žiline do doručenia týmto odvolaním
napadnutého uznesenia žiadnu aktivitu smerom k postúpeniu pohľadávky nevykonala. Podľa žalovanej

súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len preto, že to navrhovateľ navrhne. Ďalej uviedla, že
žalobca jej dlžníkom nie je. Nie je jej preto zrejmé, prečo súd nariadil zákaz postúpenia jej pohľadávky
voči spoločnosti GRANA s.r.o.

35. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom žaloby vedenej v konaní sp. zn. 12C/96/2021, z ktorej mal

zistené, že žalobca sa voči žalovanej domáha určenia, že na označenej nehnuteľnosti žalobcu neviazne
záložné právo v prospech žalovaného, ktoré malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k označenej nehnuteľnosti N 2010/0293 zo dňa 01.04.2019 uzatvorenej medzi žalovanom ako
záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom. Vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.

36. Podľa § 324 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 2). 37. Ust. § 325
ods. 1 C. s. p. upravuje podmienky, za ktorých je možné nariadiť neodkladné opatrenie; ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

38. Obsah prípadného neodkladného rozhodnutia je vyjadrený v § 325 ods. 2 C. s. p. 39. Podľa §
326ods.1,2C.s.p.vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžalobypodľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
40. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

41. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

42. Pri prejednaní odvolania žalovanej odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 2 C. s. p. skúmal,
či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobkyne, uvádzaných v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ňou predložených listinných dôkazov dospel k správnemu záveru, že

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci boli splnené.

43. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v
dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením
neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené

skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, -
navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný
rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

44. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto
zásadným určovateľom je obsah návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie
neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,

je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

45. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie, obsahu spisu, vyhodnotením predložených
listín a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska odvolacích
námietok žalovanej ako aj konania, ktoré vydaniu odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na
jeho nariadené vymedzené v § 325 ods. 1 C. s. p. - potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu
a poskytnutie ochrany ohrozenému nároku žalobcu.

46. Zmluva o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka) je dvojstranný právny
úkon, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ (postupca) s inou osobu (nadobúdateľom). Predmetom zmluvy je
postúpenie určitej pohľadávky (práva na plnenie od dlžníka) pôvodného veriteľa nadobúdateľa, ktorý sa
stáva veriteľom dlžníka na mieste pôvodného veriteľa (postupcu). Zmluva o postúpení pohľadávky je

právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú nielen prevod pohľadávok v nej označených,
ale aj prechod záložného práva, pretože s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (porovnaj § 524 Občianskeho zákonníka), teda aj ručenie
a záložné právo, ktoré zabezpečujú postúpenú pohľadávku (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
21Cdo/1954/2004 zo dňa 03.11.2004).

47. V danej veci žalobca návrh odôvodnil len tým, že zákazom postúpenia pohľadávky žalovanej zo
zmluvy o prevode obchodného podielu sa dočasne zabezpečí skutočnosť, aby sa žalovaná účelovým
postúpením pohľadávky alebo jej časti na tretiu osobu nesnažila obchádzať vykonateľné rozhodnutie
súdu (ktoré bude záväzné iba pre strany sporu) pričom žalovaná v dôsledku nemožnosti postúpenia

jeho pohľadávky žiadnu ujmu neutrpí. Podľa odvolacieho súdu žalobca neosvedčil naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán v tom, že dochádza k takému úkonu či správaniu,
ktoré vyžaduje nevyhnutnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Samotným možným postúpením
pohľadávky nebolo osvedčené, že dôjde k ohrozeniu práv žalobcu. Odvolávanie sa len na vyjadrenie
žalovanej v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu v prvom poradí, že postúpenie dotknutej

pohľadávky nemôže vylúčiť nebolo postačujúce. Nemohlo byť preto konštatované, že by sa majetková
situácia žalobcu konaním žalovanej zhoršila a tým bola jeho právna pozícia ohrozená do takej miery,
žeby mu mala byť poskytnutá súdna ochrana. Tvrdenia žalobcu a osvedčenia sa týkali len návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia pokiaľ ide o zakázanie žalovanej nakladať s predmetom zálohu ako
i zákazu vykonať záložné právo v zmysle zmluvy. Ohľadom týchto však bolo návrhu žalobcu vyhovené

uznesením okresného súdu č. k. 7C/92/2021-50 zo dňa 16.01.2019.

48. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 388 C. s.
p. vo výroku I. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

49. Podľa ust. § 251 C. s. p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. Podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
51. Podľa ust. § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ust. § 396 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).
53. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 C. s. p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa ust. čl. 4 ods. 2 C.
s. p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorýchspočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

54. Odvolací súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť otázku
trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až
§ 262 C. s. p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia použil preto ust. čl. 4 ods. 1 a 2 C. s. p. Na základe neho s odkazom na ust. § 145 O. s. p.,
ktoré stratilo účinnosť ku dňu 01.07.2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd

prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“)
sa javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,
a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ spravodlivo a zákonne tak, že o nároku
na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí

vo veci samej.

55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil závislé výroky o trovách prvoinštančného a odvolacieho
konania (II. a III.) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ C. s. p. s poukazom na to, že o týchto (a teda i o trovách
v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia) súd prvej inštancie rozhodne až v rozhodnutí, ktorým

sa konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobca voči žalovanej domáha určenia, že záložné právo na
označenej nehnuteľnosti neviazne vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 12C/96/2021, končí.

56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).