Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213064
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417213064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobkyne: F. H. T. G.. T., B..
XX.XX.XXXX, O. X. D.. X. Č.. X, XXX XX X., zast.: advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o.,
so sídlom ul. Podjavorinskej č. 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Y. X., B..
XX.XX.XXXX, O. X. D.. X. Č.. X, XXX XX X., o nahradenie prejavu vôle podľa ust. § 50a ods. 2 zák.č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k.7C/42/2017-104 zo dňa 15.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd V Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/42/2017-104 zo dňa
15.10.2018 p o t v r d z u j e.
Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV č.k. 7C/42/2017-104 zo dňa 15.10.2018 žalobu v celom rozsahu zamietol

a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle podľa § 50a ods. 2 Občianskeho
zákonníka s odôvodnením, že uzavrela so žalovaným dňa 07.12.1990 manželstvo, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.02.2017 č.k. 22Pc/12/2016, právoplatným
dňa 06.03.2018. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 10.11.2016 Zmluvu o budúcej zmluve o

vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase po rozvode manželstva, predmetom
ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v znení, ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný
záväzok podpísať Dohodu o vysporiadaní BSM nesplnil napriek výzvam zo strany žalobkyne. Žalobkyňa
sa pokúsila vzniknutú situáciu vyriešiť najskôr mimosúdne, iniciáciou mediácie. Mediačné konanie sa
skončilo neúspešne.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom sporu je nahradenie prejavu vôle
podľa ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmluvy o budúcej dohode o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase po rozvode manželstva zo dňa 10. novembra 2016
vyplýva, že Y. a N. X. rod. T. uzatvorili predmetnú Zmluvu počas trvania manželstva, pričom predmetom
zmluvy bol záväzok zmluvných strán - manželov uzatvoriť Dohodu o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov až po rozvode ich manželstva v znení, ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť

a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Následne bolo manželstvo uzavreté
dňa 07.12.1990 rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22Pc/12/2016 - 24 zo dňa 06.02.2017,
právoplatným dňa 06.03.2017, rozvedené. Žalobkyňa je aktívne legitimovaným subjektom na podaniežaloby na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím ako účastník predmetnej Zmluvy o budúcej
zmluve, ktorej podstatou je, že žalobkyňa a žalovaný sa písomne počas trvania manželstva zaviazali, že
spolu do dojednanej doby uzavrú (konečnú) zmluvu, ktorú viazali na rozsudok o rozvode ich manželstva.

Súd prvej inštancie uviedol, že súd ex ante alebo ex post schvaľuje alebo potvrdzuje určité zmluvné
dojednanie a táto aktivita súdu je buď predpokladom plného rozvinutia účinkov právneho úkonu, alebo
nahrádzaním určitého nedostatku. Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa možno do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. V rámci Zmluvy
o budúcej zmluve je v zmysle judikatúry daná povinnosť súdu držať sa zmluvného dojednania a nič

nezmeniť. Avšak súd ako predbežnú otázku v danom prípade posúdil platnosť, resp. neplatnosť tohto
právneho úkonu, urobil revíziu dôvodov platnosti, resp. neplatnosti tohto právneho úkonu. Základná
právna úprava prejavu vôle ako predpokladu uzavretia zmluvy je v Občianskom zákonníku a
vychádza z teórie, že právny úkon, je založený na prejave vôle v danom prípade dvoch strán. Aby mohol
súd pristúpiť k nahradeniu prejavu vôle, musí predovšetkým skúmať, či je predmetná Zmluva o budúcej
zmluve zo dňa 10.11.2016 uzatvorená počas trvania manželstva strán sporu platná a aj účinná (§ 39

OZ- neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom). Vo všeobecnosti platí, že na uzavretie platnej zmluvy o budúcej zmluve
sa vyžaduje: a) písomná forma (prípadne aj úradne overený podpis tam kde sa to vyžaduje); b) určenie
doby, do ktorej sa má uzavrieť konečná zmluva; c) dohoda aspoň o podstatných náležitostiach zmluvy,
ktorá sa má uzavrieť. Pokiaľ sa subjekty práva dohodnú na uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je

platná sú účastníci povinní na základe tejto zmluvy o budúcej zmluve zásadne uzavrieť hlavnú zmluvu.
Zmyslom inštitútu zmluvy o budúcej zmluve je uzatvorenie hlavnej zmluvy. Ak k uzatvoreniu hlavnej
zmluvy dobrovoľne nedôjde, poskytne zmluvnej strane ochranu súd, a to i proti vôli strany, ktorá sa
uzatvoreniu hlavnej zmluvy bráni. Určitosť prejavu vôle musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je tento
prejav vôle zaznamenaný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné nahradiť prejav vôle

žalovaného, nakoľko Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 10.novembra 2016 uzatvorená medzi Y. X.
aN.X.rod.T.,počastrvaniamanželstva,jeneplatnýmprávnymúkonom,obchádzazákonatedaplatí,že
ak sa vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nevykoná dohodou bývalých manželov, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd (§149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Poukázal aj na skutočnosť,
že v danom prípade je nesporné z Dohody o začatí mediácie, že prebehla aj mediácia u mediátora , čo je

dobrovoľný, dôverný proces, pri ktorom neutrálna osoba mediátora sa snažila napomôcť stranám sporu
atedadospieťkvyriešeniuichsporudohodou,alenebolsplnenýzákladnýpredpokladmediácieatovôľa
a ochota strán sporu aktívne hľadať spôsob vyriešenia a urovnania sporu a nedošlo k spísaniu
Dohody o vyporiadaní BSM mediátorom. Záväzok uzavrieť konečnú zmluvu zaniká, pokiaľ okolnosti,
z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa zmenili do tej miery, že nemožno spravodlivo

požadovať, aby sa zmluva uzavrela (§ 50a ods. 3). Ide o akúsi ochranu oboch zmluvných strán pre také
prípady, že je tu daný dôvod, spravidla objektívnej povahy, ktorý nastane po tom, čo sa uzavrela zmluva
o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené má za to, že Zmluva o budúcej zmluve
zo dňa 10.novembra 2016 uzatvorená medzi stranami sporu ako manželmi počas trvania manželstva,
je neplatným právnym úkonom, nakoľko obchádza zákon (§ 39, § 149 Občianskeho zákonníka, ako

aj v snahe obísť zák.č.71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov a to v sadzbe za úhradu
súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie BSM) a teda platí, že ak sa vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva nevykoná dohodou bývalých manželov po rozvode manželstva, vykoná ho na návrh
niektoréhozmanželovsúd(§149ods.3Občianskehozákonníka).NakoľkopredmetnúZmluvuobudúcej
dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10. novembra 2016 strany

sporu uzatvorili počas trvania manželstva, pričom ide o neplatný právny úkon, súd prvej inštancie žalobu
požadujúcu uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť Dohodu o vyporiadaní BSM určitého obsahu
uvedeného v žalobe v znení predloženom žalobkyňou, zamietol. Záverom dodal, že ak sa chcú
bývalí manželia vyporiadať BSM Dohodou, musia s touto Dohodou súhlasiť a musia sa dohodnúť
dobrovoľne a zhodne, čo sa v tomto prípade nestalo, a preto v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka na návrh niektorého z manželov, ktorý bude podaný do 3 rokov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva, vyporiadanie vykoná súd, ale ak nebude návrh podaný do troch rokov od zániku
manželstva, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z
nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké (to isté platí primerane o
ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné).Právne vec súd prvej inštancie posúdil
podľa § 50a ods. 1,2 a 3 OZ, § 34 OZ, § 39 OZ, § 143 OZ, § 143a ods. 1, 2 a 3 OZ, § 148 ods. 1OZ, § 149 ods. 1,2,3 , 4 a 5 OZ,§ 149a OZ, § 150 OZ. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa
10.11.2016 zmluvu o budúcej dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase

po rozvode manželstva, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť dohodu o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v znení, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, ktorým bude ich manželstvo rozvedené (ďalej ako „Zmluva o budúcej dohode“).
Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.02.2017,
sp. zn. 22Pc/12/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2017. Žalovaný však do dnešného dňa
svoj záväzok podpísať Dohodu o vyporiadaní BSM nesplnil, a to napriek opakovaným ústnym výzvam

a písomnej výzve zo strany žalobkyne. Žalobou o nahradenie prejavu vôle v súlade s
ustanovením § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle
žalovaného a to tak, že ako zmluvná strana 1 uzatvára Dohodu o vysporiadaní BSM. S
rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, pretože Zmluva o budúcej dohode je
svojím obsahom i účelom v súlade s OZ. Strany sporu ako zmluvné strany Zmluvy o budúcej dohode sa

dohodli, akým spôsobom bude vyporiadané BSM po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva.
Zmluva o budúcej dohode spĺňa všetky náležitosti zakotvené v ustanovení § 50a OZ. Jej účel i obsah sú
v súlade so zákonmi. Naviac, žiadne ustanovenie OZ ani iného právneho predpisu nezakazuje uzatvoriť
zmluvuobudúcejdohodeovyporiadaníBSM.Pretonemožnovôbechovoriťorozporesozákonomalebo
obchádzaní zákona. Okrem toho je nepochybné, že Dohoda o vyporiadaní BSM mala byť uzatvorená

až po právoplatnosti rozsudku o rozvedení manželstva zmluvných strán, teda v čase,
kedy ich BSM už zaniklo. Navyše, OZ uprednostňuje vyporiadanie BSM dohodou bývalých manželov.
Až v prípade, ak k dohode nedôjde, nastupuje súdne konanie o vyporiadanie BSM.
Zákon žiadnym spôsobom nezakotvuje, akým spôsobom k dohode medzi bývalými manželmi má dôjsť.
Je nepochybné, že podpisom Zmluvy o budúcej dohode žalobkyňa a žalovaný mali záujem vyporiadať

ich BSM dohodou a nie súdnym konaním. Žalovaný podpisom Zmluvy o budúcej dohode vyjadril svoj
súhlas s vyporiadaním BSM v rozsahu, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Vo
všeobecnosti je účelom zmluvy o budúcej zmluve zabezpečiť uzavretie zmluvy až v budúcnosti, pretože
zatiaľ nemožno z rôznych dôvodov dohodnúť celý obsah zmluvy. Jej zmluvné strany sa zaväzujú, že vo
vzájomne dohodnutej dobe uzatvoria určitú zmluvu s dohodnutým obsahom. Zmluvu o

budúcej zmluve možno uzavrieť vo vzťahu k akejkoľvek zmluve, či už ide o zmluvu pomenovanú alebo
nepomenovanú. Poukázala na skutočnosť, že Zmluva o budúcej dohode bola uzatvorená až počas
rozvodového konania - dňa 10.11.2016. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.02.2017, sp. zn. 22Pc/12/2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 06.03.2017. Zmluvné strany si tak vzájomne dojednali, akým spôsobom má byť ich

spoločný majetok v BSM po rozvode vyporiadaný. Podstata Zmluvy o budúcej dohode spočíva v tom,
že si jej účastníci písomne dohodli, že spolu do dohodnutej doby uzavrú Dohodu o vyporiadaní BSM,
na ktorej podstatných náležitostiach sa vopred dohodli. Uzatvorením Zmluvy o budúcej dohode vznikla
žalobkyni i žalovanému kontraktačná povinnosť Dohodu o vyporiadaní BSM v stanovenej dobe uzavrieť.
Zo strany žalovaného však dochádza k úmyselnému mareniu účelu Zmluvy o budúcej dohode,

nakoľko do dnešného dňa jeho zavinením nemohlo byť ich BSM vyporiadané. Zároveň žalobkyňa
považuje za irelevantný argument súdu, že Zmluva o budúcej dohode a Dohoda o vyporiadaní
BSMobchádzazákonč.71/1992Z.z.osúdnychpoplatkochavýpiszregistratrestov,vznení neskorších
predpisov, a to v sadzbe súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie BSM. Žalobkyňa a žalovaný
predsa mienili vyporiadať svoje BSM prostredníctvom dohody, na jej náležitostiach sa riadne dohodli, a

podpisom Zmluvy o budúcej dohode sa zaviazali Dohodu o vyporiadani BSM uzavrieť. Pri vyporiadavaní
BSM formou dohody (a bez ohľadu na to, kedy bola uzavretá) predsa zmluvné strany žiadny súdny
poplatok neuhrádzajú. Iba zavinením na strane žalovaného, ktorý do dnešného dňa svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo Zmluvy o budúcej dohode nesplnil, nemohlo k vyporiadaniu BSM formou dohody
dôjsť. Žalobkyňa ani žalovaný v žiadnom prípade uzavretím Zmluvy o budúcej dohode nezamýšľali

vyhnúť sa (prípadnému) súdnemu poplatku za podanie žaloby na vyporiadanie BSM. Žalobkyňa má za
to, že Zmluva o budúcej dohode je platným právnym úkonom, z ktorého žalovanému vyplýva povinnosť
Dohodu o vyporiadaní BSM uzavrieť. Žalobkyňa a žalovaný ako bývalí manželia s Dohodou
o vyporiadani BSM súhlasili, jej obsah bol dojednaný slobodne a zhodne. Súd v rozpore so žalobou apredloženými dôkazmi uvádza, že ak žalobkyňa a žalovaný chcú „vyporiadať BSM dohodou, musia s
touto dohodou súhlasiť, musia sa dohodnúť dobrovoľne a zhodne, čo sa v tomto prípade
nestalo.“ Žalobkyni nie je zrejmé, akým postupom a na základe akých vedomostí súd dospel k záveru, že

so Zmluvou o budúcej dohode, resp. Dohodou o vyporiadani BSM, žalobkyňa a žalovaný
nesúhlasili a nedohodli sa na nej dobrovoľne a zhodne. Žalobkyňa a žalovaný predsa uzatvorili Zmluvu
o budúcej dohode prílohou ktorej bola Dohoda o vyporiadani BSM. V súlade s článkom I. ods. 2 Dohoda
o vyporiadani BSM mala byť uzatvorená v znení, ktoré bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami a
doplnené mali byť iba údaje o rozsudku o rozvode manželstva. Po rozvode manželstva teda nemalo

dôjsť k žiadnej modifikácii vyporiadania BSM. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dobrovoľne uzatvoril
Zmluvu o budúcej dohode a bol si vedomý, akým spôsobom má byť vyporiadané BSM. Nemožno teda
hovoriť o tom, že k vyporiadaniu BSM by malo dôjsť nedobrovoľne a v nezhode. Žalobkyňa a žalovaný
pri uzatváraní Zmluvy o budúcej dohode vyhlásili, že im bol jej obsah a obsah súvisiacich dokumentov
jasný, určitý a zrozumiteľný. Ďalej potvrdili, že ich vôľa pri uzavieraní bola slobodná a vážna, neboli im
známe žiadne prekážky, ktoré by bránili jej uzavretiu a rovnako že nebola uzavretá v rozpore s dobrými

mravmi. Žalobkyňa tiež dáva do pozornosti súdu, že v rozvodovom konaní sa výlučne rozhodovalo o
rozvode žalobkyne a žalovaného. Neupravovala sa starostlivosť ani styk s deťmi ani výživné.
Preto ani hypoteticky nemožno hovoriť o tom, že spôsob, akým sa v Dohode o vyporiadani
BSM žalobkyňa a žalovaný dohodli, by mal byť akýmsi výsledkom vzájomných kompromisov, a preto by
bolo možné tvrdiť, že nebola uzatvorená slobodne. Zmluvu o budúcej dohode žalovaný riadne podpísal,

avšak napriek povinnostiam plynúcim mu z nej, do dnešného dňa Dohodu o vyporiadani BSM nie.
Žalobkyňa napokon uvádza, že rozsudok nebol súdom prvej inštancie dostatočne odôvodnený. Nie je
zrejmé, z akých dôvodov považoval Zmluvu o budúcej dohode za neplatný právny úkon, z akého dôvodu
a akým spôsobom by mala obchádzať zákon. Rovnako nie je odôvodnené, prečo podľa názoru súdu
prvej inštancie Zmluva o budúcej zmluve, resp. Dohoda o vyporiadaní BSM, nemala byť uzatvorená

dobrovoľne a zhodne. Právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okrem toho, že vyplýva priamo
z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, je aj ústavnoprávnou povinnosťou súdu vyplývajúcej z Dohovoru o
ochrane ľudských práva a slobôd, Ústavy Slovenskej republiky ako i Listiny základných práv a slobôd.
Na základe vyššie uvedených skutočností týmto žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby vo veci sám rozhodol

a žalobe vyhovel.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal vec,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo

potrebnédoplniť,resp.zopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitýverejnýzáujem;§385ods.lCSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
31.08.2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným
spôsobom(§378ods.1,§219ods.1,ods.3,§385ods.1CSP.).Odvolacísúdprirozhodovanívychádzal
zvyššieuvedenýchzákonnýchustanoveníazoskutočností,ktorévyšlinajavonajneskôrdokoncalehoty

na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom
prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku i v čase podania odvolania.

6. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách

konania potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody

7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a

stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žalobného nároku
zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo
a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahuzodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobkyne o
nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdom prvej inštancie.

8. V odvolaní žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V
súvislostisnámietkounesprávnehoprávnehoposúdeniavecijepotrebnéuviesť,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobkyňa v odvolaní namietala,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K
uvedenému odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP. Vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

9. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení Civilného sporového
poriadku, alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

10. Odvolateľka v podanom odvolaní v podstate poukázala na argumentáciu prezentovanú pred

súdom prvej inštancie a jej odvolanie neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti. Obsah odvolania
žalobkyne teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie

založil svoje rozhodnutie.

11. Žalobkyňa sa žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného ako účastníka Zmluvy o
budúcej zmluve, prílohou ktorej je Dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou sa strany sporu dohodli o
vyporiadaníBSMeštepočastrvaniamanželstva, abynahradil prejavjehovôlenaDohodeovyporiadaní

BSM, nakoľko túto aj napriek zmluvnému dojednaniu dobrovoľne nepodpísal. Podstatné v prejednávanej
veci bolo posúdenie skutočnosti, či manželia za trvania manželstva a teda za trvania BSM môžu
uzatvoriť v zásade dohodu o jeho faktickom vyporiadaní napr. ako v prejednávanej veci formou
uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, ktorej prílohou je už samotná takáto dohoda manželov, ktorí sa
ju iba zaviazali uzavrieť v dohodnutom znení až po rozvode manželstva a teda po zániku BSM.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že uzatvorenie akýchkoľvek
zmlúv ( dohôd ) o vyporiadaní BSM za trvania BSM bez ohľadu na ich formu (napr. zmluva o budúcej
zmluve) a účinnosť ( po zániku BSM), nie je možné pre rozpor so zákonom možné a teda takéto zmluvy
(dohody) sú neplatné ( § 39 OZ).

13. Odvolací súd uvádza, že ako vyplýva zo samotného znenia § 149 ods. 1 a 2 OZ, ktoré v odseku 1
uvádza, že ak zanikne BSM ,vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Z uvedeného
jazykového a gramatického výkladu právnej normy je teda jednoznačne zrejmé, že vyporiadanie savykoná(t.j. vbudúcnosti) ažkeďzanikneBSM atedanieskôr (vminulosti).Zuvedenéhojezrejmé,
že vyporiadanie BSM sa nemôže vykonať skôr, ako zanikne BSM. Zánik BSM je viazaný na okamih
zániku manželstva (§148 ods. 1) alebo na rozhodnutie súdu o zrušení BSM za trvania manželstva (§

148 ods. 2, § 148a ods. 2 OZ). Zákonná úprava teda stanovuje začiatok (čas) - po zániku BSM ,
kedy najskôr je možné pristúpiť k vyporiadaniu BSM. Pred zánikom BSM preto nie je možné pristúpiť k
samotnému vyporiadaniu BSM a uzatváraniu akýchkoľvek zmlúv o budúcej zmluve obsahom ktorých je
dohoda o vyporiadaní BSM, a to ani vtedy, ak samotná dohoda má byť podpísaná až po zániku BSM.
Zákonná úprava v § 149 ods. 2,3,4 presne stanovuje akými spôsobmi sa vykoná po zániku BSM jeho

vyporiadanie, a to buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu, alebo zákonnou domnienkou. Podľa názoru
odvolacieho súdu je ustanovenie § 149 OZ kogentným ustanovením, ktoré presne určuje kedy (po
zániku BSM), akými spôsobmi (dohodou, rozhodnutím súdu a zákonnou domnienkou), a podľa akých
zásad (§150 OZ) sa má vyporiadanie BSM vykonať. Zákonná úprava teda presne stanovuje časový
postup, spôsob a zásady vyporiadania BSM. Preto nie je možné predmetné kogentné ustanovenie
obísť záväzkovým vzťahom Zmluvou o budúcej zmluve, obsahom ktorej je dohoda o vyporiadaní

BSM, ktorá by bola uzatvorená v čase kedy BSM stále existuje, t.j. predtým, ako došlo k samotnej
právnej skutočnosti, ktorou je zánik BSM, na základe ktorej je vôbec možné pristúpiť k samotnému
vyporiadaniu BSM zákonnými spôsobmi a teda aj dohodou medzi bývalými manželmi. Inými slovami
nie je možné vyporiadať BSM dohodou o vyporiadaní BSM v čase keď BSM stále existuje a
to ani počas rozvodového konania, a bez ohľadu na skutočnosť, že samotná Dohoda o vyporiadaní

BSM bude uzavretá po zániku BSM, nakoľko k skutočnému vyporiadaniu fakticky došlo v samotnej
Dohode o vyporiadaní BSM, ktorá je prílohou uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve. Takýto postup
nie v súlade so zákonnou požiadavkou § 149 ods. 1, že vyporiadanie BSM sa uskutoční po zániku
BSM. V prejednávanej veci malo v podstate dôjsť už iba k samotnému
podpisu predtým v zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM. Odvolací súd

nevidí z pohľadu kogentnej zákonnej úpravy žiadny rozdiel medzi tým, či bude takáto zmluva, resp.
dohoda uzatvorená v čase kedy prebieha rozvodové konanie, alebo v čase predtým, nakoľko to nie je
z pohľadu zákonnej úpravy relevantné. Rozhodujúca je skutočnosť, že v čase faktického vyporiadania
BSM dohodou nenastali zákonné predpoklady pre samotné vyporiadanie BSM, t.j. nedošlo k jeho zániku
zákonompredpokladanýmspôsobom.Vprípade,žeajbolaplatnezmluva obudúcejzmluveuzatvorená,

nie je možné nahradiť prejav vôle bývalého manžela uzatvoriť dohodu o vyporiadaní po zániku BSM ,
nakoľko je výlučne vecou dobrovoľnosti každého z bývalých manželov, či takúto dohodu o vyporiadaní
po zániku BSM uzatvorí, alebo nie. Iný postup a uzatvorené zmluvy sú priamo v rozpore so zákonnou
úpravou, alebo ju obchádzajú a preto sú takéto zmluvy ( dohody) podľa § 39 OZ absolútne neplatnými.

14. Súd nemôže svojím autoritatívnym rozhodnutím uložiť žalovanému povinnosť ako má byť
vyporiadané BSM, keď zákon uvádza, že to môže byť dohodou, alebo rozhodnutím súdu, ak k
rozhodnutiu súdu je potrebné podanie žaloby o vyporiadanie BSM, vykonanie dokazovania vo veci
a následné rozhodnutie súdu. V opačnom prípade nastupuje postup podľa § 149 OZ. Preto akým
spôsobom môže byť vyporiadané BSM upravuje zákon, ako aj to, kedy dochádza k vyporiadaniu BSM

rozhodnutím súdu a to právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Preto nemožno prijať názor, že
vyporiadaťBSMmožnovčase,keďeštenezanikloatrvá,lebourčujúcijestavBSMkudňuprávoplatnosti
rozsudkuorozvodemanželstva.StranysporusíceuzatvoriliZmluvuobudúcejzmluveadohodlisaakým
spôsobom má byť vyporiadané BSM a to dohodou, ale k takejto dohode nedošlo k súhlasnému prejavu
zmluvných strán v čase, kedy strany sporu uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve, keďže nemali možnosť

vedieť, čo bude tvoriť predmet BSM, lebo ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva mohol
byť stav BSM iný ako v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve.

15. Na námietku žalobkyne, že zákon žiadnym spôsobom nezakotvuje, akým spôsobom k
dohode medzi bývalými manželmi má dôjsť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené

práve naopak zákonná úprave veľmi jasne a jednoznačne uvádza, aj spôsob (dohoda)
a aj čas kedy má k vyporiadaniu BSM dôjsť (t.j,. po zániku BSM). Zákonná úprava predpokladá, že k
dohode nemusí dôjsť, hoci ju samozrejme preferuje, čo je vyjadrené formuláciou § 149 ods. 3 ....ak
sa vyporiadanie nevykoná dohodou...., pričom nasledujú ďalšie zákonom stanovené a predpokladané
spôsoby vyporiadania BSM. Avšak to nič nemení na tom, že k vyporiadania BSM a teda aj k prípadnému

uzatvoreniu dohody bývalých manželov o jeho vyporiadaní môže dôjsť až po zániku BSM a ted apo
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, nie predtým. Preto všetky dohody o vyporiadaní BSM
pred jeho zánikom sú neplatné pre rozpor so zákonom a jeho obchádzanie.16. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje ani s tvrdením žalobkyne, že je v súlade so zákonom reálne
presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou

podmienkou k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ich rozvodom.

17. Podľa 143a ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť
zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe
spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva

ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia
sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

18. Odvolací súd konštatuje, že i podľa súčasnej právnej úpravy je manželom za trvania manželstva
umožnené zmluvne modifikovať zákonný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, zákonný obsah
práv a povinností spojených so správou spoločného majetku a tiež okamih vzniku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vzájomné vzťahy vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva si manželia
môžu upraviť odchylne od zákona iba na základe dohody podľa § 143a Občianskeho zákonníka,
ktorá musí byť pod sankciou absolútnej neplatnosti uzatvorená formou notárskej zápisnice. Treba
zdôrazniť, že dohody uzatvárané podľa § 143a Občianskeho zákonníka musia zároveň rešpektovať
kogentnosť občianskoprávnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva, v dôsledku čoho dohoda, ktorá

by problematiku majetkových vzťahov medzi manželmi upravovala odchylne od medzí zákonnej úpravy,
by bola neplatná pre rozpor so zákonom.

19. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že
zmluvu o budúcej zmluve, obsahom ktorej je dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov uzatvorenú počas trvania manželstva sporových strán a pred zánikom ich bezpodielového
spoluvlastníctva ako zmluvu upravujúcu majetkové vzťahy medzi manželmi nemožno podriadiť pod
žiadnu z dohôd obsiahnutých v § 143a Občianskeho zákonníka. Výpočet týchto dohôd je taxatívny, v
dôsledku čoho žiadna iná dohoda medzi manželmi týkajúca sa majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v čase trvania manželstva nie je prípustná.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá
je prílohou uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve, je pre rozpor so zákonom neplatná. Preto nie je
možné súdnym rozhodnutím nahradiť prejav vôle takúto dohodu o vyporiadaní BSM uzatvoriť, aj keď
tento vyplýva z medzi stranami sporu platne uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 10.11.2016.

21. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že tento jeho záver nijako neznemožňuje
sporovým stranám, v prípade ich záujmu, vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou
uzatvorenou v čase po zániku BSM.

22. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.1,
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu

vznikol proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).