Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/288/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812212306
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7812212306.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, v právnej veci žalobcu: X. R., N..

XX.XX.XXXX, A. R. XX, XXX XX R., proti žalovanej: Z. R., N.. XX.XX.XXXX, A. Z. XX, XXX XX T., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 12.250,00 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

III. Štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2012 žiadal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam a vyporiadal tak, že mu prikáže do výlučného
vlastníctva jednoizbový byt na L.. Š. XX M. T., vedený na LV č. XXXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je
žalovaná a zároveň žalovanú zaviazať vyplatiť rozdiel medzi bytmi vo výške 4.000,00 eur, ako aj vydať
hnuteľný majetok, do výlučného vlastníctva žalovanej prikázať trojizbový byt na L.. Z. Č.. XX M. T., alebo
žalovanú zaviazať vyplatiť mu finančnú čiastku za nehnuteľnosť, a to polovicu trhovej hodnoty bytu, a

to sumu 18.000,00 eur a vydať mu hnuteľný majetok.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené v roku XXXX. Pred uzavretím
manželstva mu otec kúpil jednoizbový byt na L.. K. X M. T.. Po narodení dcéry sa presťahovali do 3.
izbového bytu v T. N. L.. Č. X a to tak, že vymenili byty a rozdiel medzi bytmi vyplatili z finančnej sumy,
ktorú mu daroval otec. Ďalej kúpili rodinný dom v A., ktorý potom predali a presťahovali sa do T.. Byt na
Z.N. XX nadobudli po rozvode ich manželstva. Napriek tomu, že on sa stal nájomníkom predmetného

bytu, žalovaná ho do bytu nepustila a nasťahovala tam svojho priateľa. Ďalší byt sa nachádza na L.. Š.
XX, ktorý byt žalovaná nadobudla od svojej matky. Ďalej žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k
hnuteľnýmveciam,ktoréuviedolvosvojomnávrhuaktoréporozvodeichmanželstvazostaliužalovanej.

3. Žalovaná k návrhu uviedla, že družstevný byt, jej bol pridelený nájomnou zmluvou zo dňa 28.02.2012
po dlhej dobe, keď sama splácala nájomné aj dlh na nájomnom, žalobca sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti na jeseň 2010. Od tej doby pravidelne platila nájom a preto bytové družstvo s ňou spísalo

nájomnú zmluvu. Predložila darovaciu zmluvu zo dňa 05.01.2005, ktorou jej matka M. R. darovala byt
č. XX N. L.. Š. M. T.. Ďalej predložila potvrdenie od Mestského úradu v Rožňave, kde na adrese Z.
XX je prihlásená ona a dve deti. Ďalej poukázala na to, že žalobca je stíhaný za neplnenie vyživovacejpovinnosti voči svojim deťom, za neplnenie si povinností voči daňovému úradu ako živnostník, do
sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne a okrem toho si povyberal pôžičky.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.03.2019 tak, že vo výroku I. zrušil podielové
spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam a hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Vo
výroku II. zaviazal žalovanú zaplatiť navrhovateľovi sumu 635,00 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo výroku III. návrh žalobcu v ostatnej časti zamietol. Vo výroku IV. nepriznal štátu nárok na
náhradu trov konania a vo výroku V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp.zn. 9Co/187/2019 zo dňa 05.02.2020 zrušil predmetný rozsudok v zamietajúcom výroku
a vo výroku o trovách konania účastníkov a štátu a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení krajský súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal
opodstatnenosťou nároku žalobcu na zaplatenie sumy 18.000,00 eur voči žalovanej z dôvodu získania

členského podielu k predmetnému bytu v bytovom družstve stranami sporu za spoločné finančné
prostriedky, ktorý je potrebné považovať za iné majetkové právo a teda, či v tejto súvislosti nevznikol
žalobcovi voči žalovanej uplatnený finančný nárok. V súdnej praxi je členský podiel definovaný ako súbor
majetkových a nemajetkových práv a povinností člena družstva. Niet pochýb o tom, že členský podiel v
bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorá sa v zmysle ustálenej súdnej praxe vyjadruje obvyklou

trhovou hodnotou bytu. Pokiaľ teda žalobca prispel finančnou čiastkou k získaniu týchto majetkových
a nemajetkových práv, je potrebné zistiť, či mu v tejto súvislosti nevznikol finančný nárok vo vzťahu
k žalovanej, ktorá sa v konečnom dôsledku stala výlučnou vlastníčkou tohto bytu. Nakoľko súd prvej
inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu z vyššie uvedených
hľadísk a v tomto smere nevykonal ani žiadne dokazovanie, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len

postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a v rozsahu
zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní posúdiť opodstatnenosť nároku uplatneného žalobcom, za tým účelom
vykonať potrebné dokazovanie a po správnom právnom posúdení opätovne vo veci rozhodnúť.

6. Súd vykonal dokazovanie v naznačenom smere a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Dňa 03.10.2007 bola medzi doterajším členom (nájomcom bytu) T. V., N.. XX.XX.XXXX a novými
členmi R. X., N.. XX.XX.XXXX a manželkou R. Z., N.. XX.XX.XXXX, uzavretá zmluva o prevode
členských práv a povinností 3. izbového družstevného bytu číslo XX, na VII. poschodí v dome XXXX/

XX, ulica Z. M. T.. Obe strany dohodli prevod členských práv a povinností dňom 03.10.2007. Vzájomné
nároky si účastníci prevodu vysporiadali medzi sebou.

8. Dňa 24.10.2007 bola medzi prenajímateľom Stavebné bytové družstvo Rožňava a nájomcami X. R.,
N.. XX.XX.XXXX P. Z. R., N.. XX.XX.XXXX, uzavretá nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu

do užívania. Predmetom nájmu bol družstevný byt nachádzajúci sa v T., ulica Z. č.p. XXXX/XX, číslo bytu
XX, o veľkosti 66,76 m2 na 7. poschodí. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe prevodu členských
práv a povinností zo dňa 03.10.2007. Nájomná zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 01.11.2007 na
dobu neurčitú.

9. Dňa 28.02.2012 bola medzi prenajímateľom Stavebné bytové družstvo Rožňava a nájomcom Z. R.,
N.. XX.XX.XXXX, uzavretá nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania. Predmetom
nájmu bol družstevný byt nachádzajúci sa v T., ulica Z. Č..W.. XXXX/XX, číslo bytu XX, o veľkosti
66,76 m2, na 7. poschodí. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe pridelenia bytu na základe P-SBD
uznesenie 02/2012/02. Nájomná zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 01.03.2012, na dobu neurčitú.

10. Dňa 31.10.2016 bola medzi predávajúcim Stavebné bytové družstvo Rožňava a kupujúcou Z. R., N..
XX.XX.XXXX, uzavretá zmluva o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového
družstva. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu číslo XX, na 7. poschodí obytného domu č.
súpisné XXXX, číslo orientačné XX, na ulici Z. M. T.. Cena predmetu prevodu sa rovnala nesplatenému

investičnému úveru ku dňu 30.06.2016 vo výške 50,00 eur.11. Zo správy od Stavebného bytového družstva Rožňava zo dňa 02.02.2011 vyplýva, že nájomný
pomer na základe pôvodne uzatvorenej dohody o nájme z 24.10.2007 zanikol ku dňu 31.05.2011, na
základe výpovede z nájmu bytu pre neplatenie úhrad za užívanie bytu.

12. Dňa 25.05.2021 bol uskutočnený výsluch svedka T. V., N.. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že predmetnú
zmluvu o prevode členských podielov podpísal, teda prevádzal členské podiely na pána R. a jeho
manželku pani R.. Tento prevod bol odplatný, nepamätá si už presne, ale bolo to asi v sume 450.000,00
Sk alebo 470.000,00 Sk. Tieto finančné prostriedky boli prevedené na jeho účet v banke.

13. Zo znaleckého posudku č. 161/2022 vypracovaného znalcom J.. F. F. zo dňa 02.08.2022 vyplýva
všeobecná hodnota bytu č. XX, v bytovom dome č.s. XXXX, na parc. č. XXXX/X, ku dňu 31.05.2011
(zánik spoločného nájmu) v sume 24.500,00 eur.

14. Zo správy Stavebného bytového družstva Rožňava zo dňa 03.11.2022 vyplýva, že nájomná zmluva

zo dňa 28.02.2012 bola uzavretá po zániku spoločného nájmu bytu na základe výpovede z nájmu bytu
pre neplatenie nájomného. Po zániku spoločného nájmu Z. R. zaplatila dlh na nájomnom a požiadala
o opätovné pridelenie bytu. Takto jej bol byt pridelený 23.02.2012 a následne s ňou bola uzatvorená
dohoda o nájme 28.02.2012. Výlučne s Z. R. bola uzatvorená dohoda o nájme z dôvodu, že sa
preukázala rozsudkom o rozvode sp.zn. 8C/823/2000, právoplatným 08.11.2000, ktorý však predložila

bytovému družstvu až 27.07.2011. Až do toho okamihu bytové družstvo posudzovalo nájomcov ako
manželov, pričom vychádzali z dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 03.10.2007, kde
sú uvedení ako nadobúdatelia - manželia. Bytové družstvo neeviduje dohodu rozvedených manželov o
zrušení spoločného členstva v družstve a nemá žiadne informácie súvisiace s vyporiadaním vzájomných
nárokov.

15. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa ust. § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporové strany sa stali nájomcami družstevného bytu

č. XX, nachádzajúceho sa v T. N. L. Z. č.p. XXXX/XX, na základe zmluvy o prevode členských
práv a povinností zo dňa 03.10.2007. Táto zmluva bola odplatná, čo potvrdil aj vypočutý svedok.
Následne 31.05.2011 došlo k zániku spoločného nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného. Po zániku
spoločného nájmu žalovaná zaplatila dlh na nájomnom a následne už len s ňou bola uzatvorená zmluva
o nájme predmetného bytu dňa 28.02.2012. Na základe kúpnej zmluvy o prevode družstevného bytu

do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 31.10.2016, sa žalovaná stala vlastníčkou
uvedeného bytu. Žalobca spoločne so žalovanou nadobudli členský podiel v družstve k vyššie
uvedenému bytu na základe zmluvy o prevode členských práv. Ako bolo uvedené vyššie, členský podiel
je definovaný ako súbor majetkových a nemajetkových práv a povinností člena družstva. Členský podiel
v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorá sa vyjadruje obvyklou trhovou hodnotou bytu. Zo

znaleckého posudku vyplýva trhová hodnota bytu ku dňu zániku spoločného nájmu v sume 24.500,00
eur. V zmysle zákonného ustanovenia, podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Žalobca sa finančne
podieľal na získaní týchto majetkových a nemajetkových práv (členský podiel), a preto mu vznikol
finančný nárok vo vzťahu k žalovanej, ktorá sa v konečnom dôsledku stala výlučnou vlastníčkou toho
bytu. Tento zákonný podiel žalobcu predstavuje sumu 12.250,00 eur, t.j. polovicu trhovej hodnoty bytu,

ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.20. Žalobca síce bol v tomto konaní ako aj odvolacom úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli,
preto súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

21. Podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

22. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. V konaní vznikli trovy súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku. Tieto trovy procesne zavinila
žalovaná, ktorá si úmyselne nepreberala predvolania na pojednávania, týchto sa nezúčastňovala a teda
nebolomožnémedzisporovýmistranamidospieťknejakejdohode.Súdnemalinúmožnosť,akonariadiť

znalecké dokazovanie (na návrh žalobcu), za účelom určenia trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti.
Trovy znaleckého dokazovania uhradil štát z dôvodu, že žalobca bol v konaní oslobodený od povinnosti
platenia súdnych poplatkov. V zmysle uvedeného štátu vznikol nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej, ktorá svojím správaním a nečinnosťou v konaní tieto trovy procesne zavinila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej

značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má právo podať
návrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.