Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227799
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6117227799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: W.. L. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 1 098,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. decembra 2021 č.k. 7Csp/196/2017-500, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 1 098,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 22.03.2016 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 098,58 eura s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne od 22.03.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie
v poradí prvý rozsudkom žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
5. februára 2020 č.k. 25Co/40/2019-406 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
2.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok

na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 3 písm. c), § 64 ods. 2, § 73 ods. 1, § 82 ods. 1 písm. a) bod 2, § 82 ods. 2 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 2 ods. 6 písm. d) vyhlášky č. 265/1999 Z.z., ktorou sa stanovujú
podrobnosti o podmienkach pripojenia dodávok a merania plynu, § 415, 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
2.2. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou legitimáciou

žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je oprávnený plyn distribuovať, a preto
podľa § 82 ods. 2 a § 3 písm. c) bod 5 zákona o energetike je aktívne legitimovaný, ako prevádzkovateľ
distribučnej siete, požadovať od odberateľa, ktorý neoprávnene plyn odoberal, skutočne vzniknutú
škodu. Preto túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Zaoberal sa aj pasívnou legitimáciou
žalovaného. Viazaný právnym názorom Krajského súdu v Nitre v uznesení zo dňa 5. februára 2020 č.k.
25Co/40/2019-406 uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného je daná.

2.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že do nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného, bol dodávaný plyn, ktorého odberateľom bol nájomca žalovaného, s ktorým dodávateľ plynu
uzavrel zmluvu o dodávke plynu. Zmluva o dodávke plynu bola skončená odstúpením od zmluvy zostrany SPP, a.s., z dôvodu neplnenia povinnosti uhrádzať v lehote splatnosti faktúry a preddavky za
opakované dodávky zemného plynu. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 18.08.2014 do
17.08.2024, ale bola ukončená dohodou účastníkov dňu 31.08.2016. Z takto vykonaného dokazovania

mal preukázané, že žalobca vedel, že žalovaný v rozhodnom období nehnuteľnosť neužíva, ale ju
užíva jeho nájomca, pretože s ním dodávateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke plynu na základe súhlasu
vlastníka v nájomnej zmluve.
2.4.Súdprvejinštanciekonštatoval,žemedzidodávateľomplynuanájomcomžalovanéhobolauzavretá
zmluva o dodávke plynu v období od 22.08.2014 do 22.04.2015, pričom účtovná demontáž meradla sa

vykonala 23.04.2015 a fyzická demontáž meradla bola vykonaná pracovníkom SPP dňa 26.07.2016.
V zápise o demontáži žalobca uviedol L. ako odberateľa. Zápis bol podpísaný za prevádzkovateľa
distribučnej siete a súčasne aj žalovaným, označeným ako vlastník. Súd prvej inštancie považoval za
nesporné, že k odberu plynu dochádzalo aj odstúpení od zmluvy dodávateľom, a preto toto obdobie
predstavuje odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Nehnuteľnosť vlastnícky patrí žalovanému a
nájomcom tejto nehnuteľnosti bol L.T., ktorý reálne zemný plyn spotreboval.

2.5. Súd prvej inštancie s poukazom na obsah žaloby uviedol, že žalobca vo vzťahu k žalovanému
netvrdil žiadne právne významné skutočnosti a nepripojil žiadne relevantné písomné dôkazy. Až po
odpore žalovaného žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2017 uviedol, že nemal možnosť
vedieť, kto bol v rozhodnom období reálnym užívateľom nehnuteľnosti a kto plyn odoberal, preto za
odberateľa neoprávneného odberu plynu považoval vlastníka nehnuteľnosti. Svoje skutkové tvrdenia

však nepreukázal, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno.
2.6.Súdprvejinštancieuviedol,žekzaloženiuzodpovednostizazakázanékonaniepodľaenergetického
zákona bol potrebný, vedľa splnenia ostatných podmienok, aj dostatočne podložený záver o osobe
škodcu. Osoba škodcu bola bezpochyby identifikovaná ako nájomca žalovaného L. R., ktorého
možno považovať za neoprávneného odberateľa. Zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za škodu

spôsobenú neoprávneným odberom plynu by bolo možné odvodiť len v prípade, že by nebolo možné
zistiť neoprávneného odberateľa plynu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Cob/46/2017 zo dňa
28.06.2018, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 6Csp/92/2018 zo dňa 02.10.2018). Bolo by
v rozpore s princípom spravodlivosti, keby k úhrade platieb za spotrebovaný zemný plyn bol zaviazaný
žalovaný, ktorý z takto spotrebovaného zemného plynu nemal žiaden osoh. Navyše žalobca pristúpil

k fyzickej demontáži meradla zemného plynu po vyše roku a troch mesiacoch od ukončenia zmluvy o
dodávke plynu, pričom minimálne od 23.04.2015 vedel, že na predmetnom odbernom mieste dochádza
k odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Preto si žalobca prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka nesplnil, a tým umožnil nájomcovi odoberať plyn bez platnej zmluvy. Žalovaný
sa dozvedel o neoprávnenom odbere plynu nájomcom približne až rok po odstúpení dodávateľom plynu

(SPP, a. s.), nemal možnosť odkontrolovať, či a ako je plnené zo zmluvy, resp. bez zmluvného vzťahu,
a nebránil v demontáži meradla. Súd prvej inštancie dal za pravdu námietke žalovaného, že žalobca
nepreukázal, aký bol stav meradla v čase odstúpenia od zmluvy a teda aká škoda mu neoprávneným
odberom skutočne vznikla, ani výšku škody, za ktorú by žalovaný mal titulom neoprávneného odberu bez
zmluvy o dodávke plynu zodpovedať. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal nie

je možné aplikovať na predmetný prípad, nakoľko v daných prípadoch išlo o objektívnu zodpovednosť
za to, že žalovaní neoprávnene odoberali plyn meradlom s poškodenou plombou podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike.
2.7. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom, súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 251, § 262 ods. 1, 2, a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému, ktorý bol

v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
3.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h)CSP),konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).
3.2. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku a
tvrdil, že nevedel nič o obsahu nájomnej zmluvy. Od dodávateľa plynu vedel len meno odberateľa

evidovaného na danom odbernom mieste. Nevedel či zmluvný vzťah založený nájomnou zmluvou medzi
žalovaným a jeho nájomcom naďalej trvá. Ďalej namietal voči záveru súdu prvej inštancie v bode
49. odôvodnenia a tvrdil, že k uvedenému záveru dospel svojvoľným prekrúteným výroku žalobcu,
ktorý netvrdil, že spotrebovaný zemný plyn skutočne odobral žalovaný, ale že žalovaný za spôsobenúškodu zodpovedá. Počas konania opakovane zdôrazňoval, že zodpovednosť za neoprávnený odber
zemného plynu bez uzavretej zmluvy nesie v uvedenom prípade vlastník nehnuteľnosti, z dôvodu,
že odberné miesto je viazané priamo na nehnuteľnosť. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie v

bode 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku a tvrdil, že súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť,
že na danom odbernom mieste sa určené meradlo nachádza na oplotenom súkromnom pozemku,
a nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu, že za neoprávnený odber zemného plynu bez
uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti. Namietal voči záveru
súdu prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý považoval za nesprávny.

Zopakoval, že zodpovednosť za neoprávnený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke
zemného plynu nesie vlastník nehnuteľnosti, keďže odberné miesto je viazané priamo na nehnuteľnosť.
Čo sa týka úvahy o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti a o zavinení
poškodeného, tieto sa nevzťahujú na zodpovednosť za neoprávnený odber zemného plynu, ktorá
je osobitným druhom zodpovednosti upraveným zákonom o energetike. Ak by pripustil aplikáciu
uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, tak súd prvej inštancie tieto aplikoval nesprávne.

K porušeniu prevenčnej povinnosti došlo len zo strany žalovaného, ktorý ako vlastník nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na odbernom mieste musí dbať, aby nájomca mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu.
Tvrdil, že nie je spoluzodpovedný za spôsobenú škodu, keďže odpojenie odberného miesta automaticky
neznamená, že bude dochádzať k odberu plynu. K úvahe súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal,
aký bol stav meradla v čase odstúpenia od zmluvy, a teda výšku spôsobenej škody, poukázal na

to, že si uplatňuje náhradu škody skutočne spotrebovaného zemného plynu, pričom táto spotreba
bola zaznamenaná na určenom meradle. Preto je tvrdenie o nepreukázaní výšky škody v rozpore s
vykonanými dôkazmi. Skutočnosť, že nepreukázal, aký bol stav meradla v čase ukončenia zmluvy o
dodávke plynu je pre určenie výšky škody za neoprávnený odber zemného plynu irelevantná. Keďže mu
nebolo umožnené meradlo demontovať, mohol stanoviť množstvo odobratého zemného plynu buď na

podkladeinformáciiododberateľa,aksitentotútopovinnosťnesplnil,podľatypovéhodiagramudodávky.
Vyplýva to z obchodných podmienok dodávateľa zemné plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.),
ktoré boli schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a sú pre odberateľov záväzné.
3.3. Poukázal na vzťah medzi dodávateľom plynu z titulu uzavretej zmluvy o dodávke plynu, kde
boli účastníkmi dodávateľ plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) a L. (odberateľ), a uviedol,

že ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom dodávateľ plynu fakturuje za dodávaný plyn odberateľovi
jeho spotrebu a ten ju platí. V prípade, že odberateľ za plyn neplatí, vzniká nárok dodávateľovi.
Dodávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy uzavretej s konkrétnym odberateľom (napr. pre neplnenie
si záväzkov odberateľa). Ďalej poukázal na svoje postavenie, ako distribútora plynu. Uviedol, že vo
svojom systéme registruje odberné miesta a udržuje v distribučnej plynovej sieti stály tlak, za účelom

zabezpečenia cirkulácie plynu v potrubnej sieti. Neuzaviera a ani neuzavieral s odberateľmi zmluvy o
dodávke plynu. Do zmluvného vzťahu, ktorý existuje medzi dodávateľom a odberateľom, nevstupuje.
Je oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikne v prípade ak dochádza k neoprávnenému
odberu plynu. V uvedenom prípade si odberateľ (L. R.) neplnil svoje povinnosti voči dodávateľovi
(spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý následne odstúpil od zmluvy o dodávke plynu.

Po ukončení zmluvy si dodávateľ svoje nároky vyplývajúce z dodaného plynu uplatnil voči osobe
odberateľa (L. R.). Tento nárok predstavovala cena za dlžný plyn do času ukončenia zmluvy o dodávke
plynu. Ďalšia hodnota plynu nad rámec uvedenej spotreby nebola odberateľovi (L. R.) fakturovaná a
ani vymáhaná. Po ukončení zmluvného vzťahu na danom odbernom mieste nebol evidovaný žiaden
odberateľ plynu ani dodávateľ plynu. Preto po zániku zmluvy mal nastať stav, kedy ďalšia spotreba

plynu neprebieha, a ak v budúcnosti požiada nový odberateľ o znovupripojenie a uzavrie aj novú zmluvu
o dodávke plynu, bude spotreba zaznamenaná na danom odbernom mieste stále rovnaká t.j. meradlo
bude deklarovať rovnakú spotrebu ako pri ukončení dodávky plynu. V prípade ak je spotreba vyššia,
na danom odbernom mieste žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
a) zákona o energetike. Zdôraznil, že nie je dodávateľom zemného plynu koncovým odberateľom a ani

nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu s L., ako nájomcom nehnuteľnosti, na ktorej je
evidované predmetné odberné miesto, na ktorom v rozhodnom období dochádzalo k neoprávnenému
odberu zemného plynu. Po skončení zmluvného vzťahu medzi dodávateľom plynu a odberateľom L.
R., pre neplnenie povinnosti zo zmluvy voči dodávateľovi, za neoprávnený odber zemného plynu na
tomto odbernom mieste nesie zodpovednosť vlastník nehnuteľnosti. Namietal, že úvaha súdu prvej

inštancie o tom, že vlastník nehnuteľnosti nenesie zodpovednosť za neoprávnený odber zemného plynu
svojím nájomcom je nesprávna. Uvedeným výkladom by prichádzalo k absurdným situáciám, keďže
po ukončení zmluvy o dodávke plynu absentuje informácia o tom, kto dané odberné miesto užíva, a
pre žalobcu by tak bolo prakticky nemožné ustáliť, kto nesie zodpovednosť za neoprávnený odber.Z uvedeného dôvodu je potrebné za takéhoto odberateľa považovať práve vlastníka nehnuteľnosti.
Navyše meracie zariadenie sa nachádza na neverejne prístupnom mieste a žalobca sa nevie k nemu
dostať bez súčinnosti osôb oprávnených udeliť povolenie vstúpiť na predmetnú nehnuteľnosť, kde sa

meracie zariadenie nachádza. Zopakoval, že pokiaľ došlo k vypovedaniu zmluvy o dodávke plynu,
automaticky to neznamená, že na danom odbernom mieste bude dochádzať k neoprávnenému odberu.
Nebol dôvod predpokladať, že po ukončení zmluvy o dodávke plynu bude osoba, ktorej bola ukončená
zmluvaododávkeplynu,pokračovaťvodbereplynubezplatneuzavretejzmluvysosvojímdodávateľom,
keďže takýmto protiprávnym konaním by mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Plyn, ktorý do siete

dodáva ani nie je určený koncovým odberateľom, ale slúži na vyvažovanie tlaku v distribučnej sieti, za
účelom zabezpečenia cirkulácie plynu v potrubnej sieti. Žalovaný v čase, kedy vedel, že na odbernom
mieste dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu, poskytol svojmu nájomcovi neprimerane
dlhú dobu na zjednanie nápravy, čo ho usvedčuje z toho, že ako vlastník nehnuteľnosti nedbal na riadne
plnenie svojich povinností. Bolo povinnosťou žalovaného ihneď, ako sa dozvedel o tom, že došlo zo
strany dodávateľa k vypovedaniu zmluvy o dodávke plynu, zjednať nápravu. Žalovaný sa síce bránil

tvrdením, že keď sa dozvedel o tom, že jeho nájomca nápravu nezjednal, dohodol sa s ním na ukončení
zmluvy o nájme predmetnej nehnuteľnosti, avšak toto nemožno považovať za dostačujúce. Žalovaný
mohol totiž neoprávnenému odberu zabrániť jedine tak, že ihneď ako sa o ňom dozvedel, uzavrel by
zmluvu o dodávke zemného plynu s vybraným dodávateľom.
3.4. Tvrdil, že ukončenie zmluvy o dodávke plynu ku v spojení so skutočnosťou, že o neoprávnenom

odbere zemného plynu sa dozvedel až 19.02.2016, nemá žiaden vplyv na posúdenie zodpovednosti
za neoprávnený odber. V tomto smere je bezvýznamné, že k odpojeniu odberného miesta pristúpil
rok a tri mesiace po ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu, keďže zmluvu o dodávke plynu
vypovedal dodávateľ, a nie žalobca, ktorý sa o neoprávnenom odbere dozvedel až 19.02.2016, kedy
šiel skontrolovať dané odberné miesto. Skutočnosť, že dodávateľ mu oznámil, že došlo k ukončeniu

zmluvy o dodávke zemného plynu na danom odbernom mieste, nie je dôvodom predpokladať, že na
danom odbernom mieste bude po ukončení zmluvy o dodávke plynu dochádzať k neoprávnenému
odberu, a už vôbec nemožno toto pripísať na ťarchu žalobcovi, keďže z jeho strany nedošlo k porušeniu
žiadnej právnej povinnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné za osobu zodpovednú za neoprávnený
odber považovať vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je osobou, ktorá je oprávnená na danom odbernom

mieste nehnuteľnosť užívať a taktiež je oprávnená prípadnú zmluvu o dodávke plynu uzavrieť. Obranu
žalovaného, že danú nehnuteľnosť prenechal na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy inej osobe,
nemôže obstáť. Žalovaný síce delegoval niektoré svoje povinnosti na inú osobu, avšak fakt, že táto
osoba nedodržala ich zmluvné dojednania vyplývajúce z nájomnej zmluvy nemôže byť žalobcovi na
škodu. Takáto delegácia povinností žalovaného zakladá maximálne možnosť regresného uplatnenia

škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi, voči L.ko nájomcovi, vzniknúť. Samotný fakt,
že žalovaný zodpovedá za riadnu realizáciu odberu energií na svojom vlastnom odbernom mieste
potvrdzuje skutočnosť, že ako povinný subjekt tieto svoje povinnosti delegoval na tretiu osobu. Takéto
dohody však nie sú navonok účinné. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.
4. Žalovaný vo vyjadrení odvolaniu uviedol, že žalobca poznal meno odberateľa, lebo dodávateľ je jeho

obchodný partner. Nepovažoval za relevantné, či neoprávnený odber vznikol v súvislosti s platnou
alebo neplatnou nájomnou zmluvou, lebo vznikol preto, že nájomca si prestal plniť svoje záväzky
voči dodávateľovi plynu, ktorý pristúpil k ukončeniu zmluvy a k administratívnemu odpojeniu plynu,
a zároveň informoval žalobcu a zaslal mu požiadavku na odpojenie meradla plynu, na ktorú žalobca
nereflektoval. Tvrdil, že objektívna zodpovednosť za vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom

zemného plynu v našom právnom poriadku neexistuje, lebo existuje len v kontexte porušenia právnej
povinnosti. K tomu poukázal na nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2021 sp.zn. III. ÚS 114/2020.
Vlastníctvo nehnuteľností nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zopakoval svoje tvrdenie z
konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nepreukázal ani výšku škody. Tvrdil, že
v čase administratívneho odpojenia mal žalobca vyslať pracovníka, aby fotografiou zdokumentoval

stav meradla tak, ako to urobil 19.02.2016. Tvrdil, že deklarovaná výška neoprávneného odberu plynu
rozhodnom období bola enormne vysoká, keďže za 7 mesiacov neoprávneného odberu bola takmer
dvakrát vyššia ako priemerná ročná spotreba plynu za posledné roky. Žalobca v odvolaní poukázal
na súdne rozhodnutia, ktoré súviseli s neoprávneným odberom plynu spojeným s porušením právnej
povinnosti. Namietal pasívnu legitimáciu, keďže odvolací súd pri vyslovení záväzného právneho názoru

použil neplatnú právnu normu, zrušenú vyhlášku č. 265/1999 Z.z., čím boli porušené jeho ústavné práva
a dovolanie v tejto veci nebolo prijaté formálneho hľadiska. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a priznal mu náhradu oprávnených výdavkov.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 383 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 098,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % od 22.03.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie
7.1. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu, ktorým sa domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 1 098,58 eura titulom neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste M., v období od
29.07.2015 do 19.02.2016.
7.2. Žalovaný namietal spôsob a nedostatočné preukázanie odobratého množstva plynu v rozhodnom

období. Tvrdil, že mal uzatvorenú zmluvu s nájomníkom L., ktorý v čase neoprávneného odberu plynu
nehnuteľnosť užíval, a že vznik škody a jej nárast spôsobil žalobca svojou pasivitou. Tvrdil, že škodu
nezavinil a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Nájomca mal záujem zotrvať v nájme a
prisľúbil, že to vyrieši. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a vysokú spotrebu. Navrhoval žalobu
zamietnuť.

7.3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie
predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
8. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením sa listinami:
Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu č. 9000220414 z 04.03.2016, Výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu, fotografie, LV č. XXX, Zápis o kontrole odberného miesta a o

neoprávnenom odbere zemného plynu z 19.02.2016, Zmluva o nájme z 18.08.2014, Dohoda o ukončení
nájomnej zmluvy z 02.07.2016, Oznámenie SPP, a.s., zo dňa 28.02.2015, Montážny list a základné
úrokové sadzby NBS, a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Žalobca vyúčtovaním škody za odber zemného plynu číslo 9000220414 zo dňa 04.03.2016 vyúčtoval
žalovanémuhodnotuzemnéhoplynuodobratéhozaobdobieod29.07.2015do19.02.2016naodbernom

mieste M. v sume 1 057,60 eura a náklady zisťovania neoprávnene odobratého zemného plynu v
sume 40,98 eura, spolu 1 098,58 eura, zároveň ho vyzval na jej úhradu v lehote splatnosti 21.03.2016.
Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v období od 29.07.2015 do
19.02.2016 dochádzalo na odbernom mieste M. XXXX/X, I. k odberu zemného plynu bez uzavretej
zmluvy o dodávke, pričom stav meradla ku dňu ukončenia zmluvy o dodávke plynu (29.07.2015) bol

50674 m3 a stav meradla ku dňu 19.02.2016 bol 55831 m3, rozdiel 5157 m3 bol neoprávnene odobratý
zemný plyn bez uzatvorenej zmluvy o dodávke, ktorého hodnota bola 1 027,60 eura a náklady spojené
so zisťovaním boli 40,98 eura. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva, že stav plynomeru
na odbernom mieste číslo domu 2379/3 bol 55831 m3.
10. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta a o neoprávnenom odbere zemného plynu zo

dňa 19.02.2016 vyplýva, že zmluva bola ukončená dňa 22.04.2015 so stavom meradla 47949 m3.
Zároveň bol zistený neoprávnený odber zemného plynu a stav meradla 55831 m3, a konštatované
verejne nedostupné meradlo. Podľa zápisu zo dňa 26.07.2016 bol demontovaný plynomer z odberného
miesta M. X, I., za účasti žalovaného, označeného ako vlastník.
11. Na výpise z LV č. XXX pre katastrálne územie E. je žalovaný je vedený ako výlučný vlastník

nehnuteľností, okrem iného domu súpisné číslo XXXX.
12. Žalovaný, ako prenajímateľ, a L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XXA/X/XX, D., L., ako nájomca,
uzatvorili dňa 18.08.2014 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom domu súpisné číslo XXXX
v katastrálnom území E., na dobu určitú od 18.08.2014 do 17.08.2024. Podľa č. III. bod 2 štvrtá veta
poskytovanie elektrickej energie, plynu a odvoz komunálneho odpadu bude nájomca uhrádzať po celé

obdobie nájmu poskytovateľovi týchto energií a služieb a to na základe zmluvy uzatvorenej priamo s
poskytovateľom, ktorú nájomca uzatvorí najneskôr do 5 prac. dní od podpisu tejto zmluvy. Nájom skončil
dohodou ku dňu 31.08.2016.
13. Z oznámenia SPP, a.s., zo dňa 28.02.2015 vyplýva, že na odbernom mieste boli evidovaní
odberatelia: žalovaný od 12.01.2013 do 21.08.2014, L. R. od 22.08.2014 do 22.04.2015, a opätovne

žalovaný od 27.03.2017. V období od 23.04.2015 do 26.03.2017 nemala uvedená spoločnosť
uzatvorenú zmluvu so žiadnym zákazníkom.
14. Podľa prehľadu základných úrokových sadieb NBS bolo základná úroková sadzba ECB ku dňu
22.03.2016 vo výške 0 %.15. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní odkázal na podania žalobcu a podané
odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a prizná náhradu trov konania. Na záver uviedol, že dokazovaním bola preukázaná

výška škody, ktorá vychádza zo stavu nameraného na meradle. Ide o objektívnu zodpovednosť, keďže
k odberu plynu dochádzalo bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Preto žiada, aby súd rozhodol v
zmysle ich návrhu.
16. Žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa nenašiel žiadny právny argument, ktorý by
legitimizoval návrh žalobcu uplatnený voči nemu. Neprevinil sa, vie, kto škodu spôsobil a stále namieta

svoju pasívnu legitimáciu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na záver
zopakoval, že žiadny právny argument, žiadny zákon, ani žiadne súdne rozhodnutie neobjektivizovalo
vlastníkanehnuteľnostiakozodpovednéhozanáhraduškodyneoprávnenýmodberomplynu.Objektívna
zodpovednosť z titulu vlastníctva nehnuteľnosti neexistuje. Ak by tak bolo, neboli by žiadne súdne spory.
Súdne rozhodnutia, najmä Ústavný súd osobitne dbá na to, aby sa hľadal kauzálny nexus, teda príčinná
súvislosť.

17. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v
plynárenstve, bod 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu
plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 10.
odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby,
14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

18. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej
právo bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa
distribučnej siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný
čas len v prípade písm. e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu, g) neoprávneného
odberu plynu, i) zabránenia prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom plynu a j) opakovaného

neumožnenia prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo
v cudzej nehnuteľnosti.
19.Podľa§73ods.1zákonač.251/2012Z.z.oenergetike,žiadaťovybudovanieapripojenieodberného
plynovéhozariadeniamôžeibavlastníknehnuteľnostialebosprávcanehnuteľnosti.Akžiadaopripojenie
osoba, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti alebo správcu

nehnuteľnosti o predchádzajúci súhlas s vybudovaním a pripojením odberného plynového zariadenia;
odmietnutie poskytnutia predchádzajúceho súhlasu treba odôvodniť.
20. Podľa § 82 ods. 1 písm. a bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom
plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.
21. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal

plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
23.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávanúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom vyplýva, že na adrese M. XXXX/X, I. bol ako
odberateľ evidovaný L. R. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. L. R. vyplývala povinnosť uzatvoriť
zmluvu o dodávke plynu a uhrádzať plyn dodávateľovi po celé obdobie nájmu zo zmluvy o nájme
uzatvorenej so žalovaným dňa 15.08.2014. Táto povinnosť mu trvala počas dohodnutej doby nájmu

od 18.08.2014 do 17.08.2024, respektíve do ukončenia nájmu dohodou ku dňu 31.08.2016.. R. však
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme, mať uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu a uhrádzať
plyn dodávateľovi po celé obdobie nájmu, neplnil. Zmluva o dodávke plynu bola ukončená ku dňu
22.04.2015. Po ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu nemal na predmetné odberné miesto
uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu žiadny dodávateľ so žiadnym odberateľom. Napriek tomu

žalobca pri kontrole odberného miesta dňa 19.02.2016 zistil neoprávnený odber zemného plynu so
stavom meradla 55831 m3, meradlo neodmontoval z dôvodu, že nebolo verejne dostupné. Žalobca
vykonal demontáž uvedeného plynomeru až dňa 26.07.2016. Vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa
nachádza predmetné odberné miesto je žalovaný. V období od 29.07.2015 do 19.02.2016 dochádzalona predmetnom odbernom mieste k odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu,
pričom stav meradla ku dňu 29.07.2015 bol 50674 m3 a stav meradla ku dňu 19.02.2016 bol 55831
m3, rozdiel 5157 m3 bol neoprávnene odobratý zemný plyn bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu.

Žalobca vyúčtoval žalovanému škodu za neoprávnene odobratý zemný plyn v sume 1 057,60 eura a
náklady zisťovania neoprávnene odobratého zemného plynu v sume 40,98 eura, spolu 1 098,58 eura
listom zo dňa 04.03.2016 a zároveň ho vyzval na jej úhradu v lehote splatnosti 21.03.2016.
25. Na základe zopakovaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne. Odvolací súd sa nestotožňuje záverom súdu prvej inštancie, podľa

ktorého žalobca vedel, že žalovaný v rozhodnom období predmetnú nehnuteľnosť neužíva, ale užíva
ju nájomca, s ktorým dodávateľ, na základe súhlasu vlastníka v nájomnej zmluve, uzavrel zmluvu
o dodávke zemného plynu, a preto za neoprávnený odber plynu nezodpovedá žalovaný. Takýto
záver nevyplýva zo stavu zisteného súdom prvej inštancie a nemožno ho vyvodiť ani z dokazovania
zopakovaného odvolacím súdom. Samotná skutočnosť, že zamestnanci žalobcu uviedli zápise o
kontrole odberného miesta označenie odberateľa priezviskom L. a menom R., nesvedčí záveru o

vedomosti žalobcu o obsahu nájomnej zmluvy, ani o trvaní nájomného vzťahu v čase kontroly odberného
miesta dňa 19.02.2016. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nájomný vzťah bol uzatvorený
medzi žalovaným a nájomcom. Pokiaľ nájomca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy
uhrádzať energie, vrátene plynu, po celé obdobie nájmu poskytovateľovi týchto energií a služieb, a
to na základe zmluvy uzatvorenej priamo s poskytovateľom, nesie zodpovednosť za nesplnenie tejto

povinnosti a jej následky len voči dodávateľovi zemného plynu, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu. Po
ukončení zmluvy o dodávke plynu nesie nájomca zodpovednosť za nesplnenie povinností vyplývajúcich
z nájomnej zmluvy len voči prenajímateľovi, ktorým bol žalovaný. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti,
v ktorej sa nachádza predmetné odberné miesto, a preto on nesie zodpovednosť voči žalobcovi za
to, že osoba, ktorej umožnil na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosť užívať, odoberala plyn, napriek

tomu, že nemala uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so žiadnym dodávateľom. Uvedená
zodpovednosť vyplýva z ustanovení § 73 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, a
aplikuje sa v prípade, že na odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu plynu, hoci žiadny
dodávateľ nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s odberateľom. V takom prípade je namieste záver,
že za odber plynu bez uzatvorenej zmluvy zodpovedá odberateľ, ktorým je osoba oprávnená s odberným

miestom nakladať, ktorou je vlastník nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o subjekt odlišný od vlastníka, tento
môže byť oprávnený odoberať plyn od dodávateľa len na základe uzatvorenej zmluvy, za predpokladu,
že sa preukáže písomným súhlasom vlastníka. Pri neoprávnenom odbere plynu bez uzatvorenej zmluvy
však škoda nevzniká dodávateľovi plynu, ale prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý nemá možnosť
identifikovať odberateľa plynu bez uzatvorenej zmluvy, keďže takýto odberateľ sa prevádzkovateľovi

distribučnej siete ničím nepreukazuje. Prevádzkovateľ distribučnej siete nemá vedomosť o tom, kto sa v
nehnuteľnostizdržiavasosúhlasomvlastníka,užívajuaodoberáplynbezzmluvy,nemáprávovstúpiťdo
nehnuteľnosti, nemá právo overiť totožnosť osôb, ktoré sa v nehnuteľnosti zdržiavajú, alebo ju užívajú.
26. Ďalej sa odvolací súd nestotožňuje ani zo záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca
porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť stanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka, keď nepristúpil k

demontáži plynomeru na predmetnom odbernom mieste v niektorý z bezprostredne nasledujúcich dní po
skončení zmluvného vzťahu, ale až po viac ako roku. V tomto smere treba prisvedčiť tvrdeniu žalobcu,
podľa ktorého ukončenie zmluvy o dodávke zemného plynu neznamená, že na odbernom mieste bude
dochádzať k neoprávnenému odberu plynu. Žalobca zistil neoprávnený odber kontrolou odberného
miesta dňa 19.02.2016, odpojenie meradla však nebolo možné z dôvodu jeho verejnej nedostupnosti.

K odpojeniu došlo dňa 26.07.2016, kedy meradlo sprístupnil žalovaný vlastník nehnuteľnosti. Odvolací
súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebol preukázaný stav meradla
v čase odstúpenia od zmluvy a teda aká škoda a v akej výške žalobcovi vznikla. Zo zápisu o vykonanej
kontrole odberného miesta a o neoprávnenom odbere zemného plynu zo dňa 19.02.2016 (č.l. 38)
vyplýva, že zmluva bola ukončená dňa 22.04.22015 so stavom meradla 47949 m3. Zároveň bol zistený

neoprávnený odber zemného plynu a stav meradla 55831 m3, a konštatované verejne nedostupné
meradlo. Rovnaké zistené skutkové okolnosti uviedol aj súd prvej inštancie v bode 22 napadnutého
rozsudku. Žalobca vo výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (č.l. 35)
uviedol začiatok neoprávneného odberu na predmetom odbernom mieste dňa 29.07.2015 so stavom
meradla 50674 m3 a ukončenie neoprávneného odberu dňa 19.02.2016 so stavom meradla 55831

m3. Žalovanému vyúčtoval škodu na neoprávnený odber plynu ako rozdiel medzi stavom meradla ku
dňu 19.02.2016 a stavom meradla ku dňu 29.07.2015 (55831-50674=5157) za 5157 m3 neoprávnene
odobratého zemného plynu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nedomáha náhrady škody, ako
rozdiel medzi stavom meradla ku dňu 19.02.2016 a stavom meradla v čase odstúpenia od zmluvydňa 22.04.2015, ktorý bol 47949 m3, ale ku dňu 29.07.2015, ktorý bol 50674 m3, čo je podstatne
menej. A stav meradla ku dňu 19.02.2016 55831 m3 nebol sporný, vyplýva z vykonaného dokazovania
fotodokumentáciou predloženej žalobcom. Navyše dňa 26.07.2016 zamestnanec žalobcu demontoval

meradlo za prítomnosti žalovaného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý záznam o demontáži podpísal, a teda
osobne mohol skontrolovať stav meradla ku dňu demontáže.
27.1. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania tvrdil, že žalobca poznal meno odberateľa, lebo
dodávateľ je jeho obchodný partner. K uvedenému tvrdeniu odvolací súd uvádza, že žalobca potvrdil
vedomosť o mene a priezvisku posledného odberateľa podľa uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, teda

že to bol L. ktorú informáciu mal získať od dodávateľa. Z uvedeného však nemožno vyvodiť záver,
že poznal obsah nájomnej zmluvy, ani že mal vedomosť o trvaní nájmu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
žalobca nereflektoval na požiadavku dodávateľa plynu o odpojenie meradla, s uvedeným tvrdením
sa odvolací súd nestotožňuje. Na odpojenie meradla žalobca potreboval prístup do nehnuteľnosti,
v ktorej sa meradlo nachádzalo, pričom pri kontrole odberného miesta zistil, že meradlo je verejne
nedostupné a odberateľ neprítomný. Meradlo bolo odpojené až za prítomnosti žalovaného, ako vlastníka

nehnuteľností, ktorý umožnil prístup zamestnancom žalobcu.
27.2. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, podľa ktorého objektívna zodpovednosť
za vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v našom právnom poriadku
neexistuje, lebo existuje len v kontexte porušenia právnej povinnosti. Základnými predpokladmi
objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 a ods. 2 zákona o energetike

sú existencia neoprávneného odberu plynu, teda odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného
plynu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Predpokladom
pre vznik objektívnej zodpovednosti nie je zavinenie. V danej veci boli uvedené predpoklady objektívnej
zodpovednosti splnené, keďže došlo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy, týmto odberom vznikla
žalobcovi škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že

vlastníctvo nehnuteľností nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, uvedené tvrdenie odvolací súd
nespochybňuje, len opakuje, že jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť
medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Za škodu vzniknutú neoprávneným odberom
zodpovedá vlastník nehnuteľností, bez ohľadu na to, či ju zavinil, alebo nie, keďže umožnil tretej osobe
nehnuteľnosťužívať,pričomužívateľ,ktorýporušilsvojepovinnosti,zatotoporušeniezodpovedápriamo

vlastníkovi. Pokiaľ žalovaný zopakoval svoje tvrdenie z konania pred súdom prvej inštancie, podľa
ktorého žalobca nepreukázal ani výšku škody, uvedené tvrdenie odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
Škoda uplatnená žalobcom bola vpočítaná na základe skutočnej spotreby nameranej meradlom. A stav
nameraného plynu pri ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu bol uvedený v zápise o vykonanej
kontrole odberného miesta a o neoprávnenom odbere zemného plynu zo dňa 19.02.2016 (č.l. 38), z

ktorého vyplýva, že zmluva bola ukončená dňa 22.04.22015 so stavom meradla 47949 m3. Pritom
žalobca pri vyúčtovaní škody vychádzal zo stavu ku dňu 29.07.2015 50674 m3, a teda uplatnil si
nižšiu škodu, ako by mu patrila. Keďže žalovaný bol prítomný pri demontáži meradla, stav meradla pri
demontáži si mohol osobne skontrolovať. Pokiaľ tvrdil, že deklarovaná výška neoprávneného odberu
plynu rozhodnom období bola enormne vysoká, keďže za 7 mesiacov neoprávneného odberu bola

takmer dvakrát vyššia ako priemerná ročná spotreba plynu za posledné roky, svoje tvrdenie v priebehu
konania nepreukázal.
27.3. Žalovaný ďalej namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na to, že odvolací súd pri
vyslovení záväzného právneho názoru v rozhodnutí zo dňa 5. februára 2020 použil neplatnú právnu
normu, zrušenú vyhlášku č. 265/1999 Z.z., čím boli porušené jeho ústavné práva. K tomu odvolací

súd uvádza, že aplikácia ustanovenia § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z. odvolacím súdom v
ostatnom rozhodnutí bola naozaj nesprávna, keďže išlo o vykonávací predpis k zákonu o energetike,
ktorý už bol zrušený. Nemala však žiadny vplyv na správnosť záveru, podľa ktorého pasívna vecná
legitimácia žalovaného je daná a žalovaný, ako vlastník nehnuteľnosti, zodpovedá za škodu vzniknutú
neoprávneným odberom plynu bez uzatvorenej zmluvy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 098,58 eura. Žalobcovi priznal aj uplatnený
úrok z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy od 22.03.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania vo
výške 5 % bol uplatnený v zákonnej výške v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keďže podľa
prehľadu základných úrokových sadieb NBS bola základná úroková sadzba ECB ku dňu 22.03.2016 vo

výške 0 %. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP odvolací súd určil lehotu na plnenie tri dni od
právoplatnosti tohto rozsudku.
29. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdomprvej inštancie a trov oboch odvolacích konaní voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca
bol v celom konaní plne úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).