Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204999
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8716204999.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu N.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. I. XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 760 564, proti žalovanému V. W. L., H., so sídlom P.
XXXX/X, XXX XX L., N.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti výpovede s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 12Cpr/7/2016-169 z 23.01.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti V., so sídlom P. X, XXX XX L., N.: XX XXX XXX,
a to spoločnosťou V. W. L., H. so sídlom P. XXXX/X, XXX XX L., N.: XX XXX XXX.

II. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu s

tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd určuje, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 19.1.2016 je neplatná.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 1 až 4, § 7, § 15, § 17 ods. 3, § 42, § 43, § 63 zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 66 ods. 3, § 133, § 134, § 135, § 135a ods. 1, § 566 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník platný do 17.03.2016, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 391
ods. 2, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3.Súdprvejinštancievporadídruhým,tuzostranyžalovanéhoodvolanímnapadnutým rozsudkomurčil,

že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa 19.01.2016 je neplatná a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil,
že žalobca so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu XX.XX.XXXX s nástupom do práce od XX.XX.XXXX,
s druhom práce riadiť spoločnosť a vykonávať všetky činnosti smerujúce k rozvoju a rastu popradskéhohokeja. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s tým, že žalobca mal vykonávať funkciu konateľa
smiestomvýkonupráceužalovaného.DofunkciekonateľabolžalovanývymenovanýdňaXX.XX.XXXX.
Súd prvej inštancie konštatoval, že s prihliadnutím na konštantnú judikatúru súdov, funkcia konateľa nie

je druhom práce, preto strany nemohli na základe pracovnej zmluvy platne uzavrieť pracovný pomer.
Následne 01.03.2009 strany uzavreli dohodu o zmene pracovných podmienok s odkazom na pôvodnú
zmluvu s tým, že od 01.03.2009 sa zmenilo pracovné zaradenie zamestnanca na riaditeľa a konateľa
spoločnosti. Predmetnú dohodu o zmene pracovných podmienok posúdil súd prvej inštancie ako dohodu
na základe ktorej bol medzi stranami založený pracovnoprávny vzťah s odkazom na ustanovenie §

43 Zákonníka práce, lebo obsahovala všetky podstatné náležitosti, a to druh práce, miesto výkonu
práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, i napriek opakovaniu funkcie konateľa. Pracovnú
zmluvu, ako aj dohodu o zmene pracovných podmienok posúdil súd prvej inštancie ako neplatné
právne úkony s odôvodnením, že rozsah a charakter niektorých prác dohodnutých v pracovnej náplni
riaditeľa spoločnosti presahoval výkon funkcie konateľa a neprekrýval sa s ňou. Zdôraznil, že ak žalobca
prakticky vykonával niektoré činnosti od roku 2005 bez ich písomnej špecifikácie neznamená to, že

ich vykonával v rámci výkonu funkcie konateľa. Podpísaním pracovnej zmluvy sa mal žalobca dôvod
domnievať, že tieto úlohy plní v rámci pracovného pomeru, pričom od roku 2009 ich vykonával bez
zmluvného základu. K obrane žalovaného, či nanovo zadefinovaná funkcia nepredstavuje pôsobnosť
konateľa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka uviedol, že strany pri vzniku funkcie konateľa
neuzavreli zmluvu o výkone funkcie, ani mandátnu zmluvu, preto je potrebné vychádzať z toho,

že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zriaďovaní záležitostí spoločnosti sa
primerane spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve s tým, že niektoré
vzájomné vzťahy definované v pracovnej zmluve mimo vzniku a zániku funkcie bolo možné podradiť
pod príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Následne konštatoval, že vznik pracovného pomeru vo
funkcii riaditeľa nebol podmienený vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorým je

konateľspoločnosti,aaniinývnútornýpredpiszamestnávateľaneustanovovalvoľbualebovymenovanie
ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa spoločnosti; preto tým nebol
naplnenývýpovednýdôvodprerozviazaniepracovnéhopomeruvzmysle§63ods.1písm.d)Zákonníka
práce z dôvodu odvolania žalobcu z funkcie konateľa. Zákonník práce v ust. § 42 ods. 2 upravuje
osobitné podmienky možnosti vzniku pracovného pomeru. Obchodný zákonník upravuje vymenovanie

ako vznik funkcie konateľa spoločnosti, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti. Bez ďalšieho sa
však z titulu vymenovania nestáva zamestnancom a ani Zákonník práce s funkciou konateľa nepočíta.
Nie je preto potrebné na výkon funkcie konateľa uzatvárať pracovný pomer a po zániku tejto funkcie
pracovný pomer rozväzovať. Podotkol, že ak žalovaný spochybnil vznik pracovného pomeru platne,
spochybnil aj akýkoľvek výpovedný dôvod uvádzaný vo výpovedi. Pre uplatnenie výpovedného dôvodu

v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre žalovaného vyplývala aj povinnosť poskytnúť zamestnancovi
inú vhodnú prácu podľa stanovených podmienok v zákone. Z písomnej výpovede, ani z iných dôkazov
nevyplynulo, žeby si žalovaný túto povinnosť splnil, preto aj pre tento dôvod je výpoveď z pracovného
pomeru neplatná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu.

4. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadli obe strany.

5. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie (§ 365
ods. 1 písm. a/ CSP), lebo žalovaný zmluvou o predaji podniku z XX.XX.XXXX predal podnik inému
subjektu - V. L., H. s tým, že súd prvej inštancie mal potom podľa názoru odvolateľa postupovať podľa

§ 64 CSP, avšak konaním právnych zástupcov na strane žalovaného došlo k takej procesnej situácii, že
rozsudok súdu prvej inštancie musí považovať za nesprávny. Navrhol pokračovať v konaní s právnym
nástupcom žalovaného a napadnutý rozsudok zrušiť a novému účastníkovi konania určiť, že výpoveď
daná listom zo dňa 19.01.2016 je neplatná a ďalej vysloviť, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. Neskôr vzal žalobca svoje odvolanie bez uvedenia dôvodu späť.

6. Žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), lebo podľa jeho názoru žalobca u neho vykonával iba funkciu

konateľa, čo je obchodno-právny vzťah, pretože žalobca i po zmene pracovných podmienok vykonával
vždytúistúčinnosť.Následnéčlenenie/deleniejednotlivýchčinnostínačinnosťvykonávanúkonateľoma
činnosťvykonávanúriaditeľomjeumelýmtvorenímdôkazov.Okremuvedeného,činnosti,ktorésúdprvej
inštancie zahrnul pod činnosti vykonávané v pracovnom pomere, teda presahujúce činnosti konateľa,sú podľa neho činnosťami organizačného charakteru, ktoré zabezpečoval žalobca aj pred zmenou
pracovného pomeru a vždy teda išlo o činnosť spadajúcu pod kompetencie konateľa klubu. Nesprávne
právne posúdenie vzhliadol v posúdení súdu prvej inštancie, že tieto činnosti žalobca vykonával pred

zmenou pracovných podmienok, avšak bez zmluvného základu. Ak by aj odvolací súd prisvedčil tomuto
vyfabrikovanému členeniu činností žalobcu, opätovne poukázal na skôr vyslovený názor odvolacieho
súdu v bode 14. odôvodnenia svojho zrušujúceho uznesenia. Z uvedených dôvodov preto nemožno
dospieť k inému výkladu pri aplikácii návodu vyplývajúceho z uznesenia odvolacieho súdu, ako k tomu,
že žalobca nebol v pracovnom pomere so žalovaným vo funkcii riaditeľ, ktorá by bola odlišná od funkcie

konateľ. Poukázal na to, že praktický výkon činností, ktoré realizoval žalobca sa plne zhodujú s tým, čo
zahŕňa vonkajšiu a vnútornú pôsobnosť štatutárneho orgánu a žalobcom vykonávané činnosti v žiadnom
prípade nepresahovali jeho základné kompetencie konateľa spoločnosti. Ak by ich aj presahovali, tak je
presvedčený, že len v menšej ako prevažnej miere. S poukazom na uvedené zastáva názor, že medzi
stranami nebol založený žiaden pracovnoprávny vzťah, a teda žalobca žalobcu nie je dôvodná. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a uplatnil trovy konania.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je subjektom oprávneným a povinným
posudzovať či skúmať naplnenie procesných podmienok u strán konania. Taktiež uviedol, že na
zastupovanie v konaní splnomocnil označenú advokátsku kanceláriu, ktorá nedisponuje žiadnou plnou
mocou od subjektu V.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení odvolanie žalovaného považoval za neopodstatnené, pretože odvolanie
podal žalovaný, ktorý svoj podnik predal, a vyslovil počudovanie, že žalovaný sa stavia do pozície
pasívne legitimovaného, hoc ním už od septembra 2018 nie je. Mal za to, že odvolateľ nemá procesnú
spôsobilosť vystupovať v spore. Odôvodnenie rozsudku považoval za správne, avšak podľa neho sa

súd prvej inštancie nevyporiadal s procesnou otázkou pasívnej legitimácie, pretože právni zástupcovia
toto zatajili a dokonca v odvolacom konaní vystupujú tak, že sú pasívne legitimovaní.

9. Žalovaný na uvedené reagoval tak, že je právnickou osobou s procesnou subjektivitou, pretože
spoločnosť V. L., U.. do dnešného dňa nebola zrušená, je naďalej zapísaná v Obchodnom registri SR,

z čoho jednoznačne vyplýva, že má procesnú spôsobilosť vystupovať v predmetnom konaní.

10. Ďalšie podania strán dané neboli.

11. O odvolaní sporových strán rozhodol Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom č.k.

12CoPr/3/2019-256 zo dňa 02.07.2019 tak, že odvolacie konanie vo vzťahu k žalobcom podanému
odvolaniu zastavil z dôvodu jeho späťvzatia a na odvolanie žalovaného zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením. Uviedol, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 23.01.2019, avšak

žalovaný predal podnik inému subjektu zmluvou zo dňa 14.08.2018, ktorého predaj bol do obchodného
registra zapísaný od 12.09.2018. V čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie nebol žalovaný
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v tomto konaní išlo, lebo zmluvou o predaji podniku všetky
povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prešli na nový subjekt, ktorý podnik žalovaného
kúpil, ktorým je obchodná spoločnosť V. W. L., a.s., ten však nie je žalovaným v spore. Následne

zdôraznil zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve a v zmysle ktorej mal
žalobca navrhnúť postup vyplývajúci z § 80 CSP. Z dôvodu jeho nevyužitia preto napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/62/2020 zo dňa 29.03.2022 tak, že rozsudok odvolacieho súdu
v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania bol zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená
na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, že žalovaný bol vymazaný z obchodného registra ex offo
dňa 05.12.2019 a spoločnosť bola zrušená od 19.10.2019 z dôvodu zastavenia konkurzného konania
pre nedostatok majetku dlžníka. Zmluvou o predaji podniku z XX.XX.XXXX došlo k predaju podniku

žalovaného v tomto spore, pričom predmetom predaja bol aj záväzok žalobcu s uvedením spisovej
značky. Pretože k zániku žalovaného došlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu, nebol na mieste postup
podľa § 64 a nasl. CSP, ale podľa § 80 CSP. Aj napriek týmto rozhodným okolnostiam, ktoré nastali pokiaľ
išlo o právne nástupníctvo, ešte v priebehu konania na súde prvej inštancie a následne po vyhlásenírozhodnutia vo veci samej, odvolací súd v spore nesprávne postupoval, ak o procesnom návrhu
dovolateľa nerozhodol spôsobom predpokladaným v § 80 CSP, navyše s odôvodnením, že „práva patria
bdelým a po vzniknutej situácii v súvislosti s predajom podniku žalovanej, žalobca nevyužil postup podľa

ustanovenia § 80 CSP; čo pre žalobcu automaticky znamená stratu úspechu vo veci“ naznačujúcim,
že žalobca v tejto veci bdelý nebol. Zdôraznil, že zákonodarca v individuálnom pracovnoprávnom
spore upravil divergentný procesný postup, pre ktorý je charakteristický príklon k vyšetrovaciemu
princípu v civilnom súdnom konaní. V danom prípade odvolací súd zrejme opomenul rozhodnúť o
procesnom návrhu žalobcu zahrnutom v podanom odvolaní (ktoré síce žalobca vzal späť, toto ale

automaticky nešlo vztiahnuť aj na procesný návrh na zmenu v osobe žalovaného), lebo napadnuté
rozhodnutie vo veci samej zmenil bez toho, aby o tomto procesnom návrhu rozhodol, resp. žeby vyzval
žalobcu ako slabšiu stranu v spore na predloženie procesného návrhu spojeného so zmenou na strane
žalovaného, ku ktorej zmene došlo po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie i
napriek tomu, že právna skutočnosť spojená s prevodom práv a povinností nastala skôr. Dovolateľ
preto opodstatnene namietal porušenie jeho procesných práv v takej miere že možno konštatovať

porušenie práva na spravodlivý proces. Rovnako uviedol že odôvodnenie uvedené v bode 13. a 14.
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia
vyplývajúce z § 392 ods. 2 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP, pretože odvolací súd bez vysvetlenia
svojich právnych úvah z akých dôvodov nerozhodol o procesnom návrhu dovolateľa žalobu zamietol pre
nedostatokvecnejlegitimáciesozdôraznením,žedovolateľnevyužiljehoprocesnépráva.Vodôvodnení

svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

13. Následne žalobca v snahe uľahčiť a zjednodušiť rozhodovanie a orientovanie sa v predmetnej veci

zaslal zhrnutie podstatných skutkových okolností, ktoré považuje za dôležité pre správne a spravodlivé
rozhodnutie v predmetnom konaní. Poukázal na dôvodnosť návrhu na zmenu účastníka na strane
žalovaného s tým, že o prevode sa dozvedel len náhodne a skoršie zistenie tejto informácie bolo
objektívne nemožné vzhľadom na porušenie § 29 Zákonníka práce žalovaným. Ďalej poukázal na
platnosť uzatvorenia všetkých dokumentov medzi ním a žalovaným a platnosť pracovnej zmluvy po

obsahovej stránke. Uviedol, že v dohode o zmene pracovných podmienok bola obsahová náplň jeho
práce vymedzená širšie a detailnejšie než v pracovnej zmluve, pričom prevažná časť obsahovej náplne
sa neprekrývala s obsahovou náplňou funkcie konateľa obchodnej spoločnosti v zmysle Obchodného
zákonníka. Nie je podstatné ako sa zmluva nazve, dôležitý je jej obsah, pričom obsahom jeho činnosti v
zmysle pracovnej zmluvy boli všetky činnosti smerujúce k rozvoju a rastu popradského hokeja a takáto

náplň nespadá pod výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti. Čiastkovo vymenoval obsahovú
náplň pracovnej pozície, čo však podľa jeho názoru dostatočne postačuje na preukázanie odlišnosti
činnosti vykonávaných na základe pracovnej zmluvy a činností vykonávaných konateľom spoločnosti,
pričom tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré sú pre predmetné konanie prínosné
podľa jeho názoru. Na základe uvedeného považuje svoj pracovný pomer za platný, účinný a v súlade

s právnym poriadkom SR.

14. Žalovaný sa vyjadril tak, že procesná situácia je v tejto veci pomerne neštandardná s ohľadom na
okolnosť, že od 05.12.2019 nie sú splnené podmienky konania. Najprv žalovaný zrekapituloval procesný
stav a následne uviedol, že v žiadnom prípade súd nemá povinnosť konať s novým účastníkom ex offo.

Predajom podniku však prevodca nezaniká, preto je aplikácia § 64 CSP vylúčená. Mal za to, že odvolací
súd nemôže namiesto doterajšieho žalovaného konať voči inej osobe bez toho, aby predtým na základe
návrhužalobcuotejtozmenerozhodol.Procesnásituáciajevšakešteoniečokomplikovanejšia,pretože
spoločnosť V. s.r.o. bola dňa 05.12.2019 vymazaná z Obchodného registra, čo zrejme ušlo pozornosti
dovolacieho súdu, ktorý vydal zmätočné rozhodnutie voči neexistujúcemu účastníkovi konania. Uviedol,

že ani po 05.12.2019 nie je možné aplikovať § 64 CSP, nakoľko doterajší žalovaný V.. síce zanikol,
avšak bez právneho nástupcu, pričom zo žiadnej právnej skutočnosti nevyplýva, aby bol V. W. L., a.s.
jeho právnym nástupcom. Zmluvou o predaji podniku došlo len k prevzatiu záväzkov a k právnemu
nástupníctvu dochádza len v prípade splynutia a zlúčenia spoločností. Za tejto situácie je jediným
zákonným riešením zastavenie konania. Pokiaľ by odvolací súd dospel k opačnému názoru, žiadal tento

názor odôvodniť a odpovedať na právnu otázku, ktorá hmotnoprávna skutočnosť mala spôsobiť to, že
V. L., a.s. sa stal právnym nástupcom V. L., s.r.o.. Vo vzťahu k meritu veci v plnom rozsahu zotrval na
podanom odvolaní.15. Žalobca uviedol, že žalovaný opomína významnú skutočnosť v podobe procesného návrhu na
zmenu účastníka podľa § 80 CSP, s ktorým sa musí prioritne vysporiadať odvolací súd v ďalšom konaní a
o ktorom je potrebné rozhodnúť v čase ku dňu jeho podania. Poprel tvrdenia žalovaného a v prípade, ak

nie je možné rozhodnúť o jeho procesnom návrhu, je nevyhnutné postupovať podľa § 64 CSP, vzhľadom
navedomosťodvolaciehosúduozánikužalovaného.Otázkužalovanéhoadresovanúodvolaciemusúdu
považuje za zodpovedanú, a to s poukazom na argumentáciu súvisiacu s § 31 ods. 1 Zákonníka práce.

16. Žalovaný sa vyjadril tak, že žiadny súd nesmie vykonať procesný úkon s výnimkou dvoch úkonov, a

to buď zastavenie konania alebo pokračovanie v konaní s právnym nástupcom, ak taký existuje. Žiadny
súd tak nemal oprávnenie pokračovať v konaní skôr, ako sa vyrieši otázka právneho nástupníctva.
Poukázal na to, že všetky podania právneho zástupcu po 19.10.2019 sú procesne neúčinné a podáva
ich len z povinnej úcty k súdu, a tiež aj vzhľadom na to, že ho súd na vyjadrenia opakovane vyzýva.
Apeloval na odvolací súd, aby postupoval procesne konformným spôsobom, a to aby konanie zastavil
a upovedomil spoločnosť V. L., a.s. o tom, že mieni voči nej pokračovať v konaní, ako s právnym

nástupcom žalovaného. Uviedol, že rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka konania ako odporúča
dovolací súd už nie je možné, nakoľko žalovaný už neexistuje a nie je možný vstup spoločnosti do
konania ani ako intervenient.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámil
na svojej úradnej tabuli a na svojej webovej stránke najmenej 5 dní vopred (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne nesprávne, čím boli splnené podmienky pre jeho
zmenu podľa § 388 a § 390 CSP.

18. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na

prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§
385 ods. 1 CSP).

19. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorým
určil, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 19.01.2016 je neplatná. Dohodu o zmene

pracovných podmienok zo dňa 01.03.2009 súd prvej inštancie posúdil ako dohodu, na základe ktorej
medzi stranami bol založený pracovnoprávny vzťah. Následne skúmal činnosť žalobcu podľa obsahu a
ustálil, že rozsah a charakter niektorých prác obsiahnutých v náplní práce riaditeľa spoločnosti presahuje
výkon funkcie konateľa a neprekrýva sa s ňou. S poukazom na posúdenie vzťahu medzi stranami
ako vzťahu pracovnoprávneho, určil neplatnosť výpovede, z dôvodu že vznik pracovného pomeru s

funkciou riaditeľ nebol podmienený vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorým je
konateľspoločnosti,aaniinývnútornýpredpiszamestnávateľaneustanovovalvoľbualebovymenovanie
ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa spoločnosti, nebol naplnený
výpovedný dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu uvádzaného žalovaným v písomnej
výpovedi, teda jeho odvolaním z funkcie konateľa.

20.Zdokazovaniapredsúdomprvejinštancievyplýva,žedňa30.06.2005žalovanýuzavrelsožalobcom
pracovnú zmluvu podľa § 43 Zákonníka práce, podľa ktorej žalobca mal u žalovaného vykonávať
funkciu konateľa s miestom výkonu práce V., L., dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX, s druhom práce:
zastupovať a riadiť spoločnosť a vykonávať všetky činnosti smerujúce k rozvoju a rastu popradského

hokeja. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so stanovením mzdy 75 000,- Sk brutto,
výplatného termínu k 20. dňu v mesiaci, pracovným časom 40 hod. týždenne, výmerou dovolenky 25
dní. V časti III. sa strany dohodli na ďalších zmluvných podmienkach. V bode 5. sa strany dohodli na tom,
že ostatné práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšími
pracovnoprávnymi predpismi a pracovným poriadkom.

21. Dňa 01.03.2009 strany uzavreli dohodu o zmene pracovných podmienok s odkazom na pôvodnú
zmluvu tak, že dňom 01.03.2009 sa zmenilo pracovné zaradenie zamestnanca na riaditeľ a konateľ
spoločnosti. Ostatné zmluvné dojednania zostali v platnosti. Rovnakého dňa prezidentom HK akojedinýmspoločníkomžalobcovibolavyhotovenápracovnánáplňkfunkciiriaditeľspoločnostiobsahujúca
kompetencie pod bodmi 1 až 17.

22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom k určenej funkcii v pracovnej zmluve - konateľ,
ktorá nie je druhom práce, strany nemohli na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.06.2005 platne
uzavrieť pracovný pomer. Poukázal na konštantnú judikatúru súdov napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo
92/97 a i.

23. Následne dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.03.2009 posúdil ako dohodu, na
základe ktorej medzi stranami bol založený pracovnoprávny vzťah, keďže dohoda strán s odkazom na
predchádzajúcedojednanieobsahovalavšetkypodstatnénáležitostivzmysleust.§43Zákonníkapráce,
a to druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, i keď opakovaním
funkcie konateľ bola opäť v tejto časti neplatnou z rovnakého dôvodu, ako zmluva predchádzajúca.

24. Odvolací súd už v uznesení sp. zn. 19CoPr/6/2017 zo dňa 26.06.2018 konštatoval, že je
nepochybným, že funkcia štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná v rámci výkonu práce, to
znamená, nie je možné vykonávať funkciu štatutárneho orgánu na základe pracovnej zmluvy a nie je
možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsah
činnosti štatutárneho orgánu. Ak z vymedzenia druhu práce v pracovnej zmluve je zrejmé, že sa v

prevažnej miere zhoduje s obsahom funkcie štatutárneho orgánu, táto zmluva nemôže byť považovaná
za pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa § 43 Zákonníka práce.

25. V súlade s týmto záverom vyhodnotil súd prvej inštancie pracovnú zmluvu zo dňa 30.06.2005
ako neplatnú. Žalobca ako zamestnávateľ mal v zmysle tejto zmluvy vykonávať funkciu konateľa s

druhom práce: zastupovať a riadiť spoločnosť a vykonávať všetky činnosti smerujúce k rozvoju a rastu
popradského hokeja.

26. Takéto vymedzenie druhu práce zastupovať a riadiť spoločnosť, ale aj všeobecné vymedzenie
vykonávať všetky činnosti smerujúce k rozvoju a rastu popradského hokeja, spadá pod základné

a typické kompetencie konateľa v zmysle Obchodného zákonníka, konanie štatutárneho orgánu
podnikateľa podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti
podľa § 134 Obchodného zákonníka. Preto sa v tomto rozsahu stotožňuje odvolací súd s právnym
posúdením pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2005 ako neplatnej, keďže činnosť štatutárneho orgánu
nemôže fyzická osoba vykonávať v pracovnom pomere.

27. Avšak s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom dohody o zmene pracovných podmienok,
ktorú posúdil ako dohodu, na základe ktorej bol založený pracovnoprávny vzťah, sa odvolací súd
nestotožnil. Záver súdu prvej inštancie, že dohoda strán s odkazom na predchádzajúce dojednanie
obsahovala všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. § 43 Zákonníka práce, a to druh práce, miesto

výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, preto založila pracovnoprávny vzťah,
nemožno považovať za správny a navyše je aj nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný. V
časti funkcie konateľ bola podľa súdu prvej inštancie dohoda v tejto časti neplatnou z rovnakého dôvodu,
ako zmluva predchádzajúca.

28. Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.03.2009 mení pracovné zaradenie zamestnanca
(funkcie zamestnanca) na riaditeľ a konateľ spoločnosti. Táto dohoda neobsahuje žiadne ďalšie
náležitosti pracovnej zmluvy, ale odkazuje na neplatnú pracovnú zmluvu zo dňa 01.07.2005.

29. Súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré zákon viaže všeobecnú platnosť právnych

úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako
keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa
ani konvalidovať. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými
mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy,

neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

30. V danom prípade, keďže ide o absolútnu neplatnosť pracovnej zmluvy, súd na ňu musel ex offo
prihliadnuť.31. Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.03.2009, aby mohla byť považovaná za platný
právny úkon, nemôže odkazovať na neplatnú pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú nie je možné

konvalidovať. Ak by mala byť dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.03.2009 platná ako
pracovná zmluva, musela by spĺňať všetky náležitosti vyžadované zákonom na platnosť pracovnej
zmluvy.

32. Zákonodarca v ustanovení § 43 ods. 1 Zákonníka práce vyžaduje určitý minimálny obsah pracovnej

zmluvy, ktorý musí byť v zmluve dohodnutý. Ak by sa zmluvné strany nedohodli na podstatných
obsahových zložkách pracovnej zmluvy, nedošlo by k platnému uzatvoreniu zmluvy, zmluva by bola
neplatnáprerozporsozákonom.Vzmysleustanovenia§43ods.1Zákonníkapráceideoštyripodstatné
náležitosti, ktoré musia byť bezpodmienečne predmetom dohody zamestnávateľa so zamestnancom:
druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika; miesto výkonu práce (obec
a organizačnú časť alebo inak určené miesto); deň nástupu do práce; a mzdové podmienky, ak nie sú

dohodnuté v kolektívnej zmluve.

33. Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.03.2009, neobsahuje podstatné náležitosti
pracovnej zmluvy: miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, ani mzdové podmienky, ak neboli
dohodnuté v kolektívnej zmluve, preto nemohla platne založiť pracovnoprávny vzťah medzi stranami

sporu. Z vykonaného dokazovania navyše ani nemožno vyvodiť, aby bola platne uzavretá pracovná
zmluva ústnou formou, keďže nebolo preukázané, aby sa strany sporu ústne dohodli na všetkých
podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy vyžadovaných Zákonníkom práce.

34. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nebola platne uzavretá pracovná zmluva, nevznikol ani

pracovný pomer, ktorý by mohol skončiť výpoveďou, preto nie je dôvodná žaloba žalobcu o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 77 Zákonníka práce.

35. S poukazom na uvedené, odvolací súd postupom podľa § 388 a § 390 CSP zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol.

36. Odvolací súd prvým výrokom rozhodol postupom podľa § 64 CSP o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom pôvodného žalovaného ( vychádzajúc zo zmluvy o predaji podniku nachádzajúcej sa na čl.
183 - 185 spisu, predmetom ktorej bol aj záväzok žalobcu s uvedením spisovej značky 12Cpr/7/16),
ktorý bol dňa 05.12.2019 vymazaný z obchodného registra, a pre ktorý dôvod potom už nebol na mieste

postup podľa § 80 CSP.

37. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § § 396
ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok
na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

38. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 453 ods. 3 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa na postup podľa § 257 CSP (ku tomu pozri aj napr. ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 453/2019).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).