Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206581
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121206581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci spôsobilosti na právne úkony A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpeného procesnou opatrovníčkou C. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXX/XX, D., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o návrhu navrhovateľky C. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní osoby,
o spôsobilosti na právne úkony ktorej sa koná proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. júna
2022, č.k. 17Ps/6/2021-63, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil spôsobilosť A. B., nar.
XX.XX.XXXX, na právne úkony tak, že nie je spôsobilý:
- samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a
inštitúciami vrátane preberania poštových zásielok,
- disponovať s akoukoľvek finančnou čiastkou,
- vykonávať majetkovo-právne a dedičské úkony - uzatvárať zmluvy, byť ručiteľom pôžičiek iným osobám

a preberať na seba akékoľvek záväzky na základe zmlúv, nakladať so svojim hnuteľným a nehnuteľným
majetkom v prospech iných osôb, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť, spísať závet a listinu o vydedení,
- rozhodovať o svojom zdravotnom stave, o liečbe a poskytovaní zdravotnej starostlivosti
- rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného pobytu
- byť držiteľom oprávnení riadiť motorové vozidlo, držiteľom zbrane.
Výrokom II. súd za opatrovníka A. B. ustanovil C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, G.,
ktorá je oprávnená a povinná zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v ktorých bola jeho

spôsobilosť obmedzená, výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania a výrokom IV. rozhodol, že trovy dôkazov platí štát.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1, ods. 2, § 26, § 27 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 231, § 248 ods. 1, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP),
vecne tým, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol, že navrhovateľka sa domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony jej brata

A. B. z dôvodu, že tento trpí závažnou duševnou poruchou, aktuálne je tretí raz hospitalizovaný v
PNPP Pezinok, pričom čaká na vyjadrenie Okresného súdu Pezinok o nariadení psychiatrického liečenia
ústavnou formou. Podľa vyjadrení navrhovateľky jej brat žije sám, po prepustení z nemocnice vysadí
liečbu a nenavštevuje ambulantného psychiatra, čím dochádza k zhoršeniu jeho psychického stavua ohrozuje seba aj okolie, o čom sú aj záznamy na OO PZ Hlohovec. Je verbálne aj brachiálne
agresívny, vyhráža sa a rozpráva okoliu, že mu rodina dlží peniaze, pričom navrhovateľka za neho
zaplatila 4 exekúcie, ktoré boli uvalené na rodičovskom dome. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby ho

súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v otázkach rozhodovania o zdravotnom stave a o pobyte
v zariadení sociálnych služieb, pri uzatváraní zmlúv, dohôd a jednostranných právnych úkonov, ktoré
by menovaného zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, samostatne konať pred
štátnou správou, samosprávou, súdmi a inými inštitúciami, v manipulácii s finančnými prostriedkami nad
sumu 20 Eur. Navrhla, že v prípade vyhovenia jej návrhu je ochotná bratovi vykonávať funkciu jeho

opatrovníka.

3. Súd mal znaleckým dokazovaním preukázané, že A. B. bol opakovane psychiatricky hospitalizovaný,
má nariadené ochranné ústavné psychiatrické liečenie pre trestnú činnosť vykonanú vplyvom duševnej
poruchy v minulosti. Aktuálne je ústavne hospitalizovaný od februára 2021 v PsN Pezinok. Znalec dával
súdu do pozornosti, že už v roku 2012 v trestnej veci pre KR PZ Trnava spolu s kolegom na menovaného

vypracovával znalecký posudok, na základe ktorého bolo následne zastavené jeho trestné stíhanie,
pričom odporučili ochrannú psychiatrickú ústavnú liečbu. Menovaný naďalej aj napriek opakovanej
ústavnej liečbe trpí trvalou duševnou poruchou, len nepodstatne ovplyvniteľnou doživotnou liečbou, a
to bludovou poruchou. Ide o poruchu trvalého charakteru s možnou skôr negatívnou progresiou do
budúcna, bez perspektívy pozitívnych zmien. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vyšetrovaný

niejeschopnýsamostatnejsociálnejexistencie,vyžadujekontinuálnydozorinouosobualeboinštitúciou.
Ohľadne spôsobilosti vykonávať právne úkony znalec odporúča súdu obmedziť ho k úkonom tak, ako to
písomne uviedol vo svojom posudku. Súd vypočul A. B. na nariadenom pojednávaní, ktorý poprel svoju
psychickú poruchu, uviedol, že prípad Majského prepadu sa stal v 11/1999, odvtedy sa nemôže dovolať
spravodlivého súdneho procesu s H. I. F. a jeho nájomnými vrahmi, podľa neho je toto všetko fraška,

netrpí žiadnymi bludmi, chce byť doma, chce, aby urobili rekonštrukciu prepadu a spravodlivý proces.
Nie je si vedomý konfliktu so sestrou, nechce jej spôsobovať ťarchu, keď musí zaplatiť garsónku, ale on
sa nedostane k účtu, musí to ona urobiť, svojej sestre dôveruje, čo sa týka financií, ale považuje toto celé
za zbytočnosť, lieky užíva. Podľa vyjadrenia navrhovateľky A. B. nemá inú rodinu, jej vzťah s bratom
je priateľský, voči nej nie je agresívny. Navrhovateľka ho nenavštevuje z dôvodu zaneprázdnenosti,

občas si zavolajú, posiela mu dôchodok vo výške 320 Eur. Chorý je podľa nej viac ako 20 rokov, keď
navštevoval ambulanciu lekára a dostával mesačné injekcie, vtedy fungoval v poriadku, vedel sa o seba
postarať, teraz sa podľa nej o seba postarať nevie. Okresný prokurátor, ktorý vstúpil do konania podľa
§ 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, bol na základe vykonaného dokazovania toho názoru,
že návrh bol podaný dôvodne a navrhol obmedziť A. B. v spôsobilosti na právne úkony tak, ako uviedol

znalec v posudku a súčasne mu ustanoviť za opatrovníčku navrhovateľku.

4. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, keď súd prvej inštancie mal preukázané, že
osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, trpí trvalou duševnou poruchou trvalého charakteru bez perspektívy
pozitívnych zmien, a tiež mal preukázané, že menovanému bolo nariadené ochranné ústavné

psychiatrické liečenie ústavnou formou na základe uznesenia Okresného súdu č.k. 10Nt/24/2021
zo dňa 30.11.2021, ktoré sa vykonáva v zariadení Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku, keď
menovaný nedokáže autonómne sociálne fungovať a existovať, pričom je odkázaný na starostlivosť a
pomoc inej osoby, či inštitúcie vo všetkých oblastiach svojej existencie, preto súd uzavrel, že A. B. nie
je z dôvodu trvalej duševnej poruchy schopný robiť niektoré právne úkony a obmedzil ho v spôsobilosti

na právne úkony špecifikované vo výroku I. rozsudku. Zároveň mu ustanovil jeho sestru za opatrovníka,
ktorý ho bude zastupovať v rozsahu, v ktorom bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená. O
trovách konania súd rozhodol súd podľa § 52 a 251 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal A. B. v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že nie je psychicky chorý,

netrpí bludmi, túto diagnózu mal danú donedávna a vyjadril sa k nej sudca v Pezinku, ktorý rozhodoval
o jeho prepustení. Prepad v bažantnici bol reálny, neboli to žiadne bludy. Ďalej uviedol, že zniesol tlak
Majského a jeho vrahov a opísal ho viackrát polícii. Otázkou je, koľko ľudí dal celkovo JUDr. Ing. Jozef
Majský povraždiť. Rekonštrukcie prepadu sa dožadoval u A. B. na Generálnej prokuratúre, peniaze za
usvedčenie mnohoročných a mnohonásobných vrahov mu policajti poradili pri jeho prvom predvedení,

ale aby ich nepýtal od H. J.. Zopakoval, že nie je psychicky chorý, žije zo sociálnych dávok a dožadoval
sa spravodlivosti najmä na polícii. Čo sa týka jeho sestry, tak táto veľmi klame, ešte ani raz mu neposlala
z jeho dôchodku 320 Eur, ale vždy iba 300 Eur. Matka u nej ako dôchodkyňa pracovala pri výrobe
a predaji langošov bez mzdy a ona ju dala do starobinca, keď sa jej zhoršil zdravotný stav. On matkezaplatil nový plynový kotol. Ak sestra vedela, že pôjde do rodičovského domu výmenou za garsónku,
mala ho kúpiť ona, mala si naň požičať. Nemá vedomosť o tom, že by sestra za neho zaplatila 4
exekúcie. Táto údajne vlastní 5 garsóniek, presný počet mu nevedela povedať. Vôbec sa k nej nechoval

agresívne, lebo ju potreboval. Nie je agresívny. Nechce takú opatrovateľku, ktorá robí úžeru a klame.
Nie je psychicky chorý a nepotrebuje opatrovníka.

6. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že prvoinštančný súd
rozhodol zákonne a na podklade dostatočne vykonaného dokazovania, pričom svoje úvahy riadne

odôvodnil. Prokurátor sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu, keď v predmetnej veci je pre právne
posúdenie určujúcim, že dôvodnosť návrhu navrhovateľky bola posúdená podľa aktuálne podaného
znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Námietky uvedené v odvolaní
A. B., týkajúce sa najmä tvrdenia o psychickom zdraví a neexistujúcej potrebe opatrovníka, považuje
prokuratúra za neopodstatnené a bezpredmetné, pričom je nutné poukázať na závery znaleckého
posudku, z ktorých vyplynulo, že A. B. trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá odôvodňuje

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v označenom rozsahu. Takéto obmedzenie je v záujme
vyšetrovanej osoby, o ktorej spôsobilosť na právne úkony ide. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom

bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, pretože napadnutý rozsudok je v celosti vecne správny.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým obmedzil A. B., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu špecifikovanom
vo výroku I svojho rozsudku po zistení, že menovaný trpí duševnou poruchou trvalého charakteru,
v dôsledku ktorej nie je schopný robiť označené právne úkony, a súčasne mu za opatrovníka ustanovil
navrhovateľku.

10. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a v zmysle § 387 ods.2 CSP poukazuje na správnosť jeho dôvodov, s ktorými sa plne

stotožňuje. K námietkam odvolateľa však uvádza nasledovné:

11. Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, A. B. opiera svoje odvolanie predovšetkým o tvrdenie,
že dôvody, pre ktoré navrhovateľka podala návrh na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony
neexistujú, jeho sestra klame, vôbec sa k nej nechoval agresívne, nie je pravda, že za neho zaplatila

4 exekúcie, z dôchodku mu neposiela 320 Eur, ale vždy iba 300 Eur. Odvolateľ je toho názoru, že
netrpí psychickou poruchou a opatrovníka nepotrebuje. K tomuto odvolací súd uvádza, že dôvody,
ktoré navrhovateľku viedli k podaniu jej návrhu na súd nie sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, keď
zásadný význam zohrávajú výsledky znaleckého dokazovania, ktoré v tomto prípade vyvracajú tvrdenie
odvolateľa o jeho duševnom zdraví. Naopak, znaleckým dokazovaním bolo nesporne preukázané, že

odvolateľ trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá ho robí neschopným vykonávať právne
úkony špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku.

12. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov
do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej

moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom,
resp. znalcom. Z ustanovenia § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo
negatívnym spôsobom vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo
nemôže sama vykonávať. Tak ako samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byťdôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rovnako aj rozsah právnych úkonov, ktorých
sa obmedzenie týka je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp.
bez odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti. Preto,

opierajúc sa predovšetkým o názor odborníka, ktorý vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej
prejavom u konkrétnej osoby, súd musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil
primerané, čo najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana
pred neuváženým konaním tejto osoby poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím
zo strany tretích osôb. Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na

právne úkony je, aby tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony
v čo najmenšom rozsahu pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú ale zároveň tak, aby účel opatrenia
bol zachovaný. Aj v danom prípade preto správne súd vychádzal predovšetkým zo zistení znalca
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ustanoveného v predmetnom konaní a ostatné vykonané
dôkazy bral do úvahy ako podporné, napr. dôkazy o opakovaných hospitalizáciách v psychiatrickom
zariadení, či vyjadrenia navrhovateľky (ktoré odvolateľ popiera). Podľa názoru súdneho znalca MUDr.

Mária Straku, vysloveného v znaleckom posudku č. 74/2022 zo dňa 31.05.2022 existujú u A. B. dôvody
pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v oblastiach, ktoré znalec presne špecifikoval a podrobne
zdôvodnil odborným posúdením zdravotného stavu menovaného, pričom na svojich záveroch zotrvával
znalec aj pri vypočutí súdom na pojednávaní dňa 29.06.2022. Odvolací súd sa preto plne stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu prítomnosti duševnej poruchy trvalého charakteru, ktorá

u odvolateľa bola dostatočne preukázané, je namieste rozhodnúť o obmedzení jeho spôsobilosti na
právne úkony tak ako to urobil prvoinštančný súd, ktorý aj správne vymedzil rozsah tohto obmedzenia,
tak ako vyplynul z vykonaného dokazovania.

13. Rovnako odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj argumentáciu odvolateľa smerujúcu voči

ustanovenej opatrovníčke. Odvolateľ namietal osobu opatrovníčky z dôvodu, že „robí úžeru a klame“,
uvedené tvrdenia však odvolací súd považoval za nepodložené a nemal tak dôvod na ne prihliadať,
naopak, bolo potrebné prihliadať k skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo. Rozhodujúca pritom bola
nielen okolnosť, že A. B. nemá okrem rodiny navrhovateľky žiadnych iných príbuzných, ale aj to, že
práve navrhovateľka sa aj doposiaľ o menovaného v rámci svojich možností starala a pomáhala mu,

pričom ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by spochybnili u tejto osoby požiadavky na riadny
a zodpovedný výkon tejto funkcie. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo aj v tejto časti správne
a odvolací súd sa s ním plne stotožnil, zároveň však pripomína, že výkon funkcie opatrovníka podlieha
sústavnej kontrole súdu.

14. Vedený týmito úvahami tak odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu považoval napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správne, keďže vychádza zo skutkových zistení
vyplývajúcich z posudku znalca, tiež zo správneho súhrnného vyhodnotenia všetkých zistených
individuálnych okolností prípadu a rešpektuje účel, ktorý zákon inštitútom obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony sleduje, vrátane najlepšieho záujmu A. B.. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny podľa ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu potvrdil, a zároveň rozhodol o trovách
odvolacieho konania za použitia ust. § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).