Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202470
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8820202470.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obidvaja právne zastúpení: JUDr.
Martin Bašista, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému: 1/ F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X,
XXX XX D., 2/ H. G., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817

15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/39/2020-65 zo dňa 31. januára
2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak,
že konanie zastavil a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 161 ods. 1 až ods. 3, § 61, § 62 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali proti

žalovaným 1/, 2/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX, k. ú. D..

Súd prvej inštancie šetrením zisťoval procesnú subjektivitu žalovaných 1/, 2/ a zistil, že žalovaný 1/
F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie sa viedlo na Okresnom súde v

Humennom pod sp. zn. 14D/263/06 s tým, že uznesenie v dedičskej veci po poručiteľovi F. G. (žalovaný
1/) nadobudlo právoplatnosť 12.05.2010. Ďalej Okresný súd vo Vranove nad Topľou zistil, že žalovaný
2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie prebehlo na Okresnom súde
vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 4D/137/2020 a osvedčenie o dedičstve po neb. H. G. (žalovaný 2/)
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2010.Žalobcovia 1/, 2/ podali proti žalovaným 1/, 2/ žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dňa 01.10.2020, t.j. v čase, keď žalovaní 1/, 2/ už nežili a bolo po
nich dedičské konanie.

Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Pri fyzických osobách
spôsobilosť mať práva a povinnosť, vzniká narodením a zaniká smrťou. Ak v žalobe označený účastník
nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú

subjektivitu), pretože fyzická osoba zomrela pred začatím konania, takýto nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie
zastaviť.

V danom prípade bolo zistené, že žalovaný 1/ F. G. a žalovaný 2/ H. G. zomreli pred podaním žaloby a

začatím konania a tým je daný nedostatok spôsobilosti žalovaných 1/, 2/ byť stranou konania, nakoľko
spôsobilosť žalovaných 1/, 2/ mať práva a povinnosti zanikla ich smrťou.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd musel konanie zastaviť.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalovaní 1/, 2/ zomreli pred podaním

žaloby a nemali procesnú subjektivitu.

Proti rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho
zástupcu z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne procesne vyhodnotil skutočnosť, ktorá vyšla

najavo v priebehu súdneho konania, resp. neaplikoval pri rozhodovaní o zastavení konania tie
ustanovenia, ktoré mohol použiť. Žalobcovia dôvodili, že žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podali vo vzťahu k žalovaným na základe údajov zápisov evidencie vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Nahliadnutím do príslušného listu vlastníctva
žalobcovia zistili, že okrem nich sú ďalšími spoluvlastníkmi žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ktorý bol pri

nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami zastúpený Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len
„SPF“). SPF sa po doručení žaloby k predmetu konania vecne vyjadril, pričom neuviedol, aby mal
vedomosť o vade právnej subjektivity žalovaného 2/ vystupovať v konaní, resp. o tom, že SPF by
nemalobyťspôsobilékzastupovaniužalovaného2/vpredmetnomkonaní.Žalobcovianemaliakúkoľvek
možnosť pred podaním žaloby na súd zistiť si tú skutočnosť, že obaja žalovaní zomreli pred podaním

žaloby na súd a nemali možnosť podať žalobu voči ich právnym nástupcom. Podľa názoru žalobcov
by mal súd prvej inštitúcie po zistení týchto skutočností vykonať v konaní procesné úkony, ktorými by
buď pribral do konania právnych nástupcov žalovaných, alebo by žalovanému 1/ mal pre konanie vo
veci ustanoviť opatrovníka, ktorý by hájil záujmy žalovaného 1/ v konaní. Vo vzťahu k žalovanému
2/ bol už skôr ustanovený jeho zástupca v osobe SPF a preto mal vo vzťahu k tomuto účastníkovi

konania ďalej konať s týmto jeho zástupcom. Podľa názoru žalobcov mal súd prvej inštancie pred
právoplatným skončením konania vykonať procesné úkony, ktorým by sa umožnilo pokračovanie v
konaní a k zastaveniu konania malo dôjsť len vtedy, ak by sa konanie v dôsledku zistenej skutočnosti
úmrtia žalovaných stalo bezpredmetným. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom odňal
žalobcom prístup k spravodlivému rozhodnutiu v danej veci. Žiadali, aby odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvej inštancie tak, že uznesenie zruší.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 161 ods. 1 až ods. 3 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia
súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu Článku 1 Základných
princípov Civilného sporového poriadku. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek

štádiu konania.

Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na
práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku.

Procesnou podmienkou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol
konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita prestavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia
tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. V konkrétnostiach však treba rozlišovať, či strana nemá
procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Ak súd zistí, že
strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú

vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. (Števček, M., Ficová, S., Barícová,
J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, s. 222 – 225)

Žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. D.. Ako žalovaných žalobcovia určili
1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. G., zastúpený SPF.

V priebehu konania po vykonaní dokazovania ako aj z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp.zn. 4D/137/2010 a spisu z pôvodného dedičského konania sp.zn. D2025/92, Dnot
15/94 po poručiteľovi H. G., súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 1. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX
a žalovaný v 2. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Bez akýchkoľvek pochybností pri nesplnení procesných podmienok súd prvej inštancie rozhodol
správne, ak konanie zastavil.

Žalobcovia v podanom odvolaní skutkové zistenia súdu, že žalovaný v 1. rade, nar. XX.XX.XXXX
bytom C. X, XXX XX D. zomrel dňa XX.XX.XXXX ako aj skutkové zistenia, že žalovaný v 2. rade H.
G., zastúpený SPF, je H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, žiadnym spôsobom
nespochybnili. Poukázali len na to, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď nekonal s ich právnymi
nástupcami.

Zo žiadneho ustanovenia CSP nemožno vyvodiť, žeby v prípade, ak žalobca žaluje stranu bez právnej
subjektivity, súd mal postupovať tak, ako to v podanom odvolaní tvrdili žalobcovia.Na potvrdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie odvolací súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzdňa24.02.2016,sp.zn.6Cdo/11/2016,ktorývobdobnejprávnej
veci vyslovil právny názor, podľa ktorého cit.: „ Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby
dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá
osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide
takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je

tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho
priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v
snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri
postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou
k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.).“

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne
dôvody, pre ktoré konanie zastavil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP odvolaním
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a

bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní a žalovaným

v 1/ a v 2/ rade preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).