Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201752
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820201752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: V. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., A. A. XXX/XX, zast.: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, so sídlom v D., Q. T. XX,
proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody spôsobenú
vo výkone verejnej moci, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
5C/47/2020-143 zo dňa 09. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanej domáhala
náhrady škody 11.780,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy 50.000,- Eur titulom nezákonného rozhodnutia
vydaného v trestnom konaní zamietol. Žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Poukázal na platnú právnu úpravu, dokazovaním zistený skutkový stav, námietku premlčania
vznesenú zo strany žalovanej a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že žalobkyňa
žalobu podala po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. oneskorene. Za začiatok plynutia premlčacej doby

považoval deň 09.02.2017, kedy sa na Krajskom súde v Žiline uskutočnila verejné zasadnutie, ktorého
predmetom bolo prejednanie odvolania okresného prokurátora. Na tomto zasadnutí bol prítomný
obhajca žalobkyne i samotná žalobkyňa. Uznesenie o tom, že odvolanie prokurátora bolo zamietnuté,
bolo obhajcovi žalobkyne oznámené už dňom 09.02.2017, a teda vtedy najneskôr sa dozvedel o
škode. V tejto súvislosti prvoinštančný poukázal i na rozhodnutie NS SR R 16/2014 a ustálil, že práve
dňom 09.02.2017 bola žalobkyňa ako obžalovaná oslobodená spod obžaloby a v tento deň nadobudol
rozsudok prvostupňového súdu právoplatnosť. Pri počítaní lehôt súd vychádzal aj z nálezu Ústavného

súdu SR sp.zn. III. ÚS 339/2008 zo dňa 25.11.2008 a rozhodnutia NS SR sp.zn. 2MCdo/6/2014 zo
dňa 25.02.2015. Ak by pripustil, že lehoty počas uplatnenia nároku na náhradu škody u príslušného
orgánu do dňa skončenia s odkazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. neplynú, najdlhšie
však počas 6 mesiacov, ide o obdobie od 09.02.2020 + 6 mesiacov do 09.08.2020. Žaloba však bola
podaná na súde 30.08.2020, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Ďalej vysvetlil, prečo sa nestotožnil
s počítaním lehôt podľa argumentácie žalovaného. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo
441/2015 (ZSP 33/2017) vyzval žalobkyňu na odstránenie vady v označení žalovanej Generálnej

prokuratúry SR, ktorá je len orgánom oprávneným konať v mene štátu. Žalobkyňa prostredníctvom
svojho zástupcu nepresnosť žaloby odstránila tak, že žalovaným je Slovenská republika zastúpená
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky Bratislava. O nároku na náhradu trov konania rozhodol spoukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná si nárok na náhradu trov neuplatnila, ani z obsahu spisu
súd nezistil, že by jej účelne vynaložené výdavky vznikli.

2.Protirozsudkuprvoinštančnéhosúdu vzákonnejlehotedoručilaodvolaniežalobkyňazdôvodovpodľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že rozhodnutie KS v D. zo dňa 09.02.2017
č.k. 3To/94/2016-5154, ktorým bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté a ktoré malo byť podľa
tvrdenia súdu doručené obhajcovi 10.02.2017, bolo okresným súdom prevzaté z krajského súdu až
04.04.2017 a obhajcovi doručené 19.04.2017. Súd dôkaz reálneho doručenia uznesenia krajského súdu

vyhodnotil nesprávne, preto až nasledujúci deň od uvedeného dátumu je možné počítať lehotu na
uplatnenie práva na náhradu škody z nezákonného úradného postupu a rozhodnutia. Zastala názor,
že lehota na podanie žaloby, ktorou žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody z uvedeného dôvodu
uplynula až 19.10.2020, a preto žalobu podala včas 30.08.2020. Poukázala na rozhodnutie NS ČR č.k.
25Cdo 1029/2008 a v zmysle tohto rozhodnutia považovala za dôvodné tvrdiť, že dôsledok vydaného
rozhodnutia KS Žilina sa prejavil neskôr a majetková ujma vznikla dokonca aj pokračovala aj potom,

čo bolo uznesenie o vznesení obvinenia, resp. podaná obžaloba zrušená. Posudzovanie premlčania
zo strany prvoinštančného súdu je v rozpore jednak z právnou logikou veci ako aj s judikatúrou v
porovnateľných veciach. Pojem udalosť, z ktorého škoda vznikla, zahrňuje nielen protiprávny úkon alebo
právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Je nesporné, že
poškodená sa o celom rozsahu škody mohla dozvedieť najskôr kumulatívnym splnením podmienok, a

to doručením uznesenia KS, predložením vyúčtovania trov obhajoby, ktoré mohlo nastať až po doručení
uznesenia KS, ktorým bola obžaloba zamietnutá. Dátum vypracovania výkazu úkonov v trestnom konaní
mala žalobkyňa doručené síce až 19.12.2019, avšak je dôvodné uviesť, že takéto vyúčtovanie trov
obhajoby mohlo byť žalobkyni doručené najskôr 20.04.2017. Žalobkyňa sa o škode, ktorá jej vznikla
nemohla dozvedieť skôr ako 20.04.2017. I z tohto dôvodu je názor prvoinštančného súdu, že svoj

nárok neuplatnila v zákonnej premlčacej lehote, nesprávny. Za dôvodné považovala poukázať i na
osobitnú skutočnosť, že v rozhodnom období na podanie žaloby boli prijímané na základe zákona
mimoriadne opatrenia, a to zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorým sa menili a dopĺňali
niektoré zákony a podľa ktorého v § 1 čl. 1 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych

vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práv v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. 27.02.2020 do 30. apríla neplynú. Na základe
uvedeného ustanovenia zákona tak lehoty v tomto období neplynuli v rozsahu 35 dní, čo s pripočítaním
šesťmesačnejlehotyurčenejnapredbežnéprejednanienárokunanáhraduškodyznamená,žebylehota
na podanie žaloby uplynula najneskôr do 04.09.2020 a i v tomto prípade by nárok žalobkyne premlčaný

byť nemohol. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu, vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobkyneuviedla,žeargumentáciažalobkynevpodanomodvolaní
je nesprávna a navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom potvrdiť. Poukázala na ust.

§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Žalobkyňa odvolanie v podstate založila na argumente, že skutočnosťou
rozhodujúcou pre začatie plynutia premlčacej doby bolo doručenie uznesenia Krajského súdu v Žiline
zo dňa 09.02.2017 sp.zn. 3To/97/2016-5154, teda nie jeho oznámenie na verejnom zasadnutí, ktoré
sa konalo dňa 09.02.2017. V tejto súvislosti za nutné považovala poukázať nielen na nesprávnosť

argumentácie žalobkyne, ale aj nesprávnosť argumentácie prvostupňového súdu, ktorú uviedol vo
svojom rozhodnutí. Premlčacia doba pri nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci
začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, teda od
právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia sp.zn. ČVS: KP-45/OEK-ZA-2008 zo dňa 30.10.2008.
Uvedený záver vyplýva z ust. § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia

s citovaným ustanovením v podstate nevysporiadal, napriek tomu pri svojej úvahe o plynutí objektívnej
premlčacej lehoty do 09.02.2017 sa naň výslovne odvoláva. Pri svojom nesprávnom právnom posúdení
veci sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo 3266/2008, ktorý v
predmetnom rozhodnutí výslovne konštatuje, že skutočnosťou rozhodnou pre plynutie premlčacej lehoty
je doručenie (oznámenie) nezákonného rozhodnutia. Žalobkyni navyše nič nebránilo, aby si nárok na

náhradu škody uplatnila do právoplatného skončenia trestného konania a prípadne navrhla konanie
prerušiť až do právoplatného skončenia trestného konania. Žalovaná taktiež nerozumie, z akého dôvodu
prvostupňový súd započítava lehotu predbežného prerokovania nároku paušálne ako 6 mesiacov, keď
z ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že lehota premlčania neplynie výlučnepočas predbežného prerokovania, teda tak povediac k započítaniu šesťmesačnej lehoty predbežného
prerokovania nároku môže súd pristúpiť len v prípade, ak by predbežné prerokovanie nároku 6
mesiacov trvalo, prípadne trvalo dlhšie. V tomto prípade si žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatnila

žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 16.12.2019, ktorá bola doručená dňa 18.12.2019,
pričom oznámenie o neuspokojení jej nároku bolo zo strany Generálnej prokuratúry SR doručené už
20.05.2020, teda nie 18.06.2020. Prvostupňový súd čo do výroku rozhodol správne, avšak na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému prerušeniu plynutia premlčacej doby v zmysle
zákona č. 62/2020 Z.z. uviedol, že predmetná námietka je nepodstatná, nakoľko i v prípade správnosti

počítania lehoty premlčania prvostupňovým súdom táto uplynula pred účinnosťou dotknutého zákona.
Naviac žalobkyňa nepredložila žiaden doklad o úhrade trov obhajoby obhajcovi v trestnom konaní.
Nenavrhla oboznámiť na vec sa vzťahujúci trestný spis, teda nie je možné posúdiť účelnosť
vynaložených trov konania. Rovnako žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani k výške nemajetkovej
ujmy, ktorú nepodložila relevantnými dôkazmi.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej opätovne uviedla, že rozhodnutím, ktorým sa o
spôsobenej škode mohla dozvedieť, je doručené písomné uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
09.02.2017č.k.3To/94/2016-5154,ktorýmboloodvolanie okresnéhoprokurátorazamietnutéazktorého
bolo možné oboznámenie celého obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu. S uvedeným rozhodnutím
sa tak mohla žalobkyňa oboznámiť až doručením písomného vyhotovenia uznesenia dňa 19.04.2017.

Lehota na podanie žaloby, ktorou žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody z uvedeného dôvodu
uplynula až 19.10.2020. Nesprávne aplikujúc právny názor podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
30Cdo/3266/2008, ktorý cituje aj žalovaná, by tak lehota na uplatnenie práva žalobkyne uplynula ešte
neskôr ako prezentuje žalobkyňa. Zotrvala na odvolacom návrhu.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, svoje rozhodnutie náležite vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

7. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

8. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

a o zmene a doplnení niektorých zákonov najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

9. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej a

o zmene a doplnení niektorých zákonov lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

10. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej a o zmene a
doplnení niektorých zákonov rozlišuje objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia

doba je trojročná, začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie. Ak sa jedná o právnu úpravu objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody, táto je
10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola

spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a
8.Zákonďalejvýslovneustanovuje,žeakjepotrebnénárokpredbežneprerokovaťnaústrednomorgáne
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie po dobu 6 mesiacovneplynie.Plynutiepremlčacejdobysatedavtakomtoprípadeprerušujenajdlhšienaobdobie6mesiacov
odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

11. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovanou v spore vychádzal odvolací súd zo
skutkových záverov súdu prvej inštancie, podľa ktorých bolo nezákonné uznesenie, t.j. uznesenie
o vznesení obvinenia žalobcovi doručené 07.10.2008. Žalobkyňa sa o tom, že vznikla škoda
pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní dozvedela najneskôr právoplatnosťou
oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4T/60/2019-5116 zo dňa 29.03.2016 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.02.2017 č.k 3To/94/2016-5154. Ako správne
uviedol prvoinštančný súd už dňom 09.02.2017, kedy sa na Krajskom súde v Žiline uskutočnilo verejné
zasadnutie, predmetom ktorého bolo prejednanie odvolania okresného prokurátora, bolo oznámené za
prítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu uznesenie o tom, že odvolanie prokurátora bolo zamietnuté,
teda už dňom 09.02.2017 sa žalobkyňa dozvedela nie len o tom, že rozhodnutie o vznesení obvinenia
bolo nezákonné, ale aj o zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Objektívnu

premlčaciu lehotu je potrebné počítať od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia žalobkyni, t.j.
od 07.10.2008. Objektívna premlčacia doba uplynula 07.10.2018. Stalo sa tak 20 mesiacov po tom
ako sa žalobkyňa dozvedela o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a o vzniku
škody (09.02.2017). K námietke žalobkyne v podanom odvolaní o tom, že o celom rozsahu škody
sa mohla dozvedieť najskôr kumulatívnym splnením podmienok, a to doručením uznesenia krajského

súdu, predložením vyúčtovania trov obhajoby, ktoré mohlo nastať až po doručení uznesenia krajského
súdu, keď vypracovanie výkazu úkonov v trestnom konaní mala doručené až 19.12.2019, odvolací
súd poukazuje, že podľa § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. je advokát povinný v priebehu poskytovania
právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej
služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. S prihliadnutím na zásadu „práva

patria bdelým“ sa tak žalobca mal už v priebehu trestného konania zaujímať o výške nákladov, na trovy
trestného konania najneskôr však bez zbytočného odkladu po právoplatnom oslobodení spod obžaloby
a v nadväznosti na to si následne uplatniť náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu.
Za použitia zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) odvolací súd dospel k záveru,
že objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody nebola žalobkyni skrátená

do tej miery, že by jej bolo reálne zabránené vo včasnom uplatnení jej nároku (odo dňa, kedy bola
žalobkyňa právoplatne oslobodená spod obžaloby, do uplynutia objektívnej premlčacej doby prešlo
totiž 20 mesiacov), preto sa nejedná o prípad, kedy by bolo v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít v SR možné a nutné aplikovať vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej
žalovanou korektív dobrých mravov. Námietka premlčania vznesená žalovanou v prvoinštančnom

konaní je účinnou procesnou obranou.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že plynutie premlčacej doby by sa malo odvíjať
od okamihu vyúčtovania nákladov v trestnom konaní. Takýto výklad nemožno pripustiť, pretože štát by
bol v podstate po neobmedzenú dobu udržiavaný v neistote a plynutie premlčacej doby by bolo závislé

od obhajcu.

13. Za opodstatnenú odvolací súd považoval námietku žalovaného o tom, že v danom prípade
prvoinštančný súd nesprávne pristúpil k započítaniu 6 mesačnej lehoty predbežného prerokovania
nároku, napriek tomu, že nárok na náhradu škody uplatnený žiadosťou o predbežnom prerokovaní

nároku bol zo dňa 16.12.2019 a oznámenie o neuspokojení jej nároku bolo zo strany Generálnej
prokuratúry SR doručené dňom 25.05.2020 zástupcovi žalobkyne. Prvoinštančný súd preto nemohol
pripočítať 6 mesačnú lehotu určenú na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ale iba dobu,
ktorá skutočne uplynula od doručenia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do
oznámenia žalovaným, že nárok žalobkyne neuspokojí. Podľa prepočtov odvolacieho súdu od doručenia

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do jej oznámenia o neuspokojení uplynula
lehota 5 mesiacov a 9 dní, počítaná od 09.02.2020, uplynula dňom 18.07.2020 a týmto dňom sa podľa
názoru odvolacieho súdu nárok žalobkyne uplatnený v konaní premlčal. Uvedené však na právnom
závere vyslovenom zo strany prvoinštančného súdu o tom, že žalobkyňa žalobu podala oneskorene, t.j.
po uplynutí premlčacej doby 30.08.2020 nič nezmení, resp. nič nemôže zmeniť.

14. Za nedôvodnú odvolací súd považoval i odvolaciu námietku žalobkyne o prerušení plynutia
premlčacej doby v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislostiso šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.

15. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

16. Predmetný zákon účinnosť nadobudol 27.02.2020, to znamená, že v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva
v čase odo dňa účinnosti, teda od 27.02.2020 do 30. apríla 2020 neplynú. V danom prípade k premlčaniu

nároku žalobkyne v rozhodnom čase nedošlo, a preto zákon č. 62/2020 Z.z. aplikovať nemožno.

17. Žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešná, avšak odvolací súd nezistil, že by jej účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním žalobkyne vznikli. V nadväznosti na to žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni nepriznal.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)