Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115233811
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115233811.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Y.. Y. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B., P. XX, proti žalovanému: N.. L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. č. XX, zastúpený
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Mgr. Július Ernek s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Sitnianska 30, o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 06.

2020, č. k. 15C/616/2015-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 23. 10. 2015.

2. V odôvodnením svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v žalobnom návrhu požadoval, aby súd určil,

že je vlastníkom vnesených a zabudovaných vecí na rodinnom dome súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX
v kat. úz. Z., zapísanom na LV č. XXXX a na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 v kat. úz. Z., zapísanom na LV č. XXXX bez toho, aby tieto veci bližšie
označil. Uznesením vyzval žalobcu na doplnenie žalobného návrhu v časti označenia vnesených a
zabudovaných vecí, ktorých vlastníctvo požaduje určiť, zároveň s poučením, že ak pre tento nedostatok
nebude možné v konaní pokračovať, jeho podanie odmietne. Žalobca v podaní zo dňa 05. 07. 2019

navrhol,abysúdprizvaldokonaniaznalca,ktorýbyposúdil,ktorépráceuvedenévjehožalobeoznačené
ako úpravy exteriéru a interiéru užíva ako vlastné. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 129 ods. 3
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žalobca podanie
nedoplnil ak, aby mohol súd v konaní pokračovať, čím je daný dôvod pre odmietnutie jeho podania. V
tomto smere argumentoval, že hoci žalobca v podaní označil, ktoré veci podľa neho zabudoval a vložil do
nehnuteľností,vžalobnomnávrhujasne,určitoazrozumiteľneneoznačil,kuktorýmztýchtovnesenýcha

zabudovaných vecí požaduje určiť vlastníctvo. Akcentoval, že podľa § 132 ods. 1 - 3 CSP je náležitosťou
žaloby aj žalobný návrh, t. j. konkrétny výrok rozhodnutia obsahujúci rozsah uplatneného nároku,
keď súd v konaní nemôže priznať žalobcovi vlastnícke právo k iným veciam, než požaduje. Presný,
určitý a zrozumiteľný petit nie je len vyjadrením formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali
právne účinky, ktoré žalobca jeho podaním sleduje. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS SR

zo dňa 13. 12. 2016 sp. zn. 7Cdo/1137/2015, podľa ktorého, ak je podľa žalobcu možné doplniť žalobu
iba po vykonaní znaleckého dokazovania, tak sa žalobca nevyjadril, čo mu bránilo predložiť súdu na
výzvu na doplnenie žaloby súkromný znalecký posudok.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že z jeho žaloby je zrejmé, čoho sa ňou domáha a to

určenia vlastníckeho práva k veciam a stavebnému zhodnoteniu, ktoré vykonal so súhlasom právneho
predchodcu žalovaného, a ktoré presne popísal pod čl. V žaloby ako úpravy exteriéru a interiéruprízemia a prvého nadzemného podlažia rodinného domu. Z dôvodu, že nevie zabezpečiť vstup do
rodinného domu k obhliadke a teda nemá možnosť zistiť trhovú hodnotu týchto vecí, navrhol ich hodnotu
určiť prostredníctvom znaleckého dokazovania. Poukázal tiež na to, že vykonateľnosť nie je zákonnou

náležitosťou žaloby, ale v zmysle § 232 CSP rozsudku, preto žiaden zákon neukladá povinnosť žalobný
petit formulovať tak, aby bol vykonateľný. Zákonné náležitosti žaloby sú uvedené v § 127 ods. 1 CSP
a teda musí byť z nej zrejmé, čo ním žalobca sleduje, ktoré ním podaná žaloba spĺňala. Navrhol, aby
po vykonaní dokazovania bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu za vnesené a zabudované veci 1 200 eur
do troch dní.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19. 11. 2015 bola súdu prvej inštancie
doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom vnesených a zabudovaných
vecí na rodinnom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXXX v kat. úz. Z., zapísanom na LV č. XXXX a
na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 na LV č.
XXXX kat. úz. Z.. V žalobe uviedol, že označené nehnuteľnosti boli predmetom záložného práva podľa

záložnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 21. 05. 2014 žalovaný so záložným veriteľom TATRABANKA a.s.,
Bratislava na pohľadávku 136 000 eur za poskytnutie splátkového úveru. Zmluvu o záložnom práve
označil za neplatný právny úkon v rozpore s § 39 OZ, pretože do nehnuteľnosti vniesol a zabudoval
so súhlasom právnych predchodcov záložcu veci, ktoré sa tak nestali vlastníctvom žalobcu a to úpravy
exteriéru a interiéru prvého a nadzemného podlažia, ktoré špecifikoval v bode V žaloby, v súvislosti s

čím navrhol vo veci vykonať dokazovanie znalcom a vypočutím označených svedkov, ktorí predmetné
nehnuteľnosti zhodnocovali. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 05. 05. 2016,
na ktorom vypočul žalobcu, ako i právneho zástupcu žalovaného a pojednávanie odročil na neurčito
s tým, že budú pripojené spisy vedené na Okresnom súde Nitra a OR PZ Nitra súvisiace s týmto
konaním, ako aj vyžiadaný list vlastníctva z katastra nehnuteľností. Uznesením zo dňa 31. 12. 2019 č.

k. 15C/616/2015-45 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia doplnil
neúplný žalobný návrh tak, že dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne v žalobnom petite označí vnesené
a zabudované veci, ktorých vlastníctvo požaduje určiť a zároveň ho poučil, že v prípade, ak podanie
neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, jeho podanie
odmietne. Na výzvu súdu reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 01. 06. 2020, v ktorom doplnil, že

nehnuteľnosti nadobudol žalovaný od Y. U. kúpnou zmluvou zo dňa 04. 07. 2012, pričom k tomuto dňu
žalobcavykonalnanehnuteľnostirozsiahlurekonštrukciuatoúpravyexteriéruainteriéru,ktorépopísalv
žalobe v čl. V. Z nehnuteľností bol deložovaný žalovaným, ktorý vymenil v dome všetky zámky, z ktorého
dôvodu nemal a nemá prístup k svojim veciam, čo mu znemožňuje vyhotoviť znalecký posudok, ktorým
by svoje tvrdenia preukázal. Žiadal preto do konania pribrať znalca z odboru oceňovania rekonštrukcie

nehnuteľností na posúdenie, ktoré z prác, popísaných v čl. V žaloby, žalovaný užíva ako vlastné, na
základe čoho potom upraví petit žaloby tak, aby bol presný a vykonateľný. Následne súd prvej inštancie
preskúmavaným uznesením podanie žalobcu odmietol.

6. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/

ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis.

7. Žaloba je procesným úkonom, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného práva (§ 131 CSP), v ktorej sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie

a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP), pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP).

8. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak žaloba spôsobuje zákonom predpokladané
účinky len vtedy, ak obsahuje zákonom požadované náležitosti, pričom jednou z týchto náležitostí je,

aby z nej bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha, a teda musí obsahovať tzv. žalobný petit. Neúplnosť,
nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu spravidla zakladá nemožnosť súdu pokračovať v konaní,
kým sa žaloba neopraví alebo nedoplní, keďže súd je zásadne žalobným petitom viazaný. Z viazanosti
súdupetitomvyplýva,žesúdnemôžeprekročiťnávrhyúčastníkovaprisúdiťviac,nežčohosadomáhajú.Žalobca však nemá povinnosť formulovať petit rozhodnutia, ale iba formulovať žalobu tak, aby bolo
zrejmé, čoho sa domáha. V tomto smere stačí určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho
vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená žalovanému. V petite žaloby

sa tak nemusí doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia, nakoľko súd môže a musí žalobnú
žiadosť upraviť tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a vykonateľná.

9. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil, alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.

10. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa ods. 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučil o možnosti podanie odmietnuť.

11. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

12. Vo svetle ostatne citovanej zákonnej úpravy je tak zrejmé, že na záver súdu v odmietnutí podania,
ktoré by podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej (žalobou), musia byť súčasne splnené viaceré

podmienky, ku ktorým patrí výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo
doplnenie, pasivita alebo chybný postup strany pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je
nemožnosťsúduvkonanípokračovať.Náležitosti,ktoréžalobamusíobsahovaťsúpresnešpecifikované
v ust. § 127 ods. 1 a § 132 a nasl. CSP a v prípade, že ich žaloba neobsahuje, súd sa musí postarať o
odstránenie týchto nedostatkov postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP. I v prípade, že v súdom určenej

lehote strana sporu by bola pasívna, resp. by neodstránila vady návrhu, k odmietnutiu jej podania by
bolo možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov žaloby je takého charakteru, ktorý bráni
súdu pokračovať v ďalšom konaní. Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu podania nemožno
zistiť, čoho sa žalobca domáha a aká povinnosť žalovaného zodpovedá tomuto právu žalobcu, alebo
ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha a

to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci, pričom v tomto smere je potrebné
vychádzať zo záverov už zhora uvedených. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť
súdu konať aj rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené
nedostatky podaní, musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (pozri napr. IV.
ÚS 1/02). O takúto situáciu však v súdenej veci nejde.

13. Naviac, výklad a používanie § 127, § 131 a § 129 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné
právo strán sporu na súdnu ochranu podľa čl. 6 Ústavy SR a základných princípov, na ktorých je Civilný
sporový poriadok založený. V tomto smere je potrebné tiež mať na pamäti, ako to judikoval už Ústavný
súdSR,žeprílišnýformalizmuspriposudzovaníúkonovúčastníkovkonania,nadmernýtlaknadoplnenie

takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec
zákona, alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú ani za účinnosti Civilného
sporového poriadku v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

14. Posudzujúc predmetný prípad vo svetle zhora uvedených východísk, odvolací súd dospel k

záveru, že neboli dané zákonné podmienky na odmietnutie podania žalobcu pre existenciu nedostatkov
brániacich súdu v konaní pokračovať, pričom podanie žalobcu spĺňalo i požadované náležitosti žaloby.
Žalobca totiž vo svojom podaní riadne označil strany sporu, je z neho zjavné, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje. Z jeho obsahu je tiež zrejmé, čo ním žalobca sleduje, čoho sa
domáha a z akého titulu, keď opísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok a označili dôkazy

na ich preukázanie. Pokiaľ súd prvej inštancie odmietnutie podania vyvodil za skutočnosti, že žalobca
v podaní a ani po výzve jasne, určito a zrozumiteľne neoznačil, ku ktorým vneseným a zabudovaným
veciam požaduje určiť svoje vlastníctvo, odvolací súd poznamenáva, že vychádzajúc z obsahu celej
žaloby, žalobca tieto veci položkovite identifikoval v bode V. Nemožno preto prisvedčiť, že by na základe
údajov obsiahnutých v žalobe nebolo jasné o čom, a na akom podklade má súd rozhodnúť. Dôkazom

toho je i samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu vo veci samej začal
konať, žalobu doručil žalovanému, vo veci nariadil pojednávanie na deň 05. 05. 2016, na ktorom vypočul
prítomných účastníkov, resp. ich právnych zástupcov a po jeho odročení zabezpečoval listinné dôkazy.
Následne však pristúpil k odstraňovaniu vád podania až takmer po uplynutí 4 rokov od jeho doručeniana súd. Odhliadnuc od toho ale podstatným je, že žalobca vo svojom odvolaní vytýkaný nedostatok vo
vzťahu k petitu žaloby odstránil, keď uviedol, že požaduje uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu
sumu 1 200 eur za do žalobou označených nehnuteľností ním vnesené a zabudované veci, rovnako v

žalobe identifikované. Za danej situácie nemožno v súvislosti s doposiaľ učinenými podaniami žalobcu,
vrátane jeho odvolania, vzhliadnuť existenciu nedostatkov brániacich súdu v konaní pokračovať.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. d/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom bude

povinnosťou prvoinštančného súdu vec meritórne prejednať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).